DuÅ¡evné vlastnÃctvo 4/2012 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
DuÅ¡evné vlastnÃctvo 4/2012 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
DuÅ¡evné vlastnÃctvo 4/2012 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PRIESKUM ROZHODNUTÍ ÚRADU PRIEMYSELNÉHO VLASTNÍCTVA <strong>SR</strong> V SPRÁVNOM SÚDNICTVE<br />
neho konania, že v skutkovo zhodných<br />
alebo podobných prípadoch musí správny<br />
orgán rozhodovať rovnako, inak je<br />
rozhodnutie nepredvídateľné a oslabuje<br />
stav právnej istoty. Takýto názor súd<br />
explicitne vyslovil v rozhodnutí zo 7. decembra<br />
2011, sp. zn. 23S/71/2011, vo veci<br />
prihlášky trojrozmerného označenia (tvaru<br />
fľaše). 23 Súd uviedol: „Posudzujúc dodržanie<br />
vyššie uvedených zásad pri správnom uvážení<br />
súd zastáva názor, že došlo k vybočeniu<br />
z hľadísk zákona... porušeniu zásady správneho<br />
konania, že v skutkovo zhodných alebo<br />
v podobných prípadoch musí správny orgán<br />
rozhodovať rovnako, inak rozhodnutie je<br />
nepredvídateľné, oslabuje stav právnej istoty,<br />
je rozporné s článkom 1 ods. 1 Ústavy <strong>SR</strong>.<br />
V zásade možno súhlasiť s vyjadrením žalovaného,<br />
že je potrebné prihliadať na skutkový<br />
stav v jednotlivých veciach, ich osobitosti,<br />
špecifiká, ako aj s tým, že každé konanie vo<br />
veciach ochranných známok je samostatným<br />
správnym konaním, avšak skutkový stav sa<br />
javí ako zjavne podobný, ak ide o rovnaký<br />
druh prihláseného označenia (priestorová<br />
ochranná známka – fľaša) pre rovnaký<br />
druh tovaru (alkoholické nápoje). Správna<br />
úvaha pri rovnakom skutkovom stave by sa<br />
mala uberať rovnakým smerom, t. j. otázka,<br />
či tento druh prihlasovaného označenia pre<br />
rovnaký tovar je rozlíšenia spôsobilý, musí<br />
byť posudzovaná podľa rovnakých kritérií<br />
a záver musí byť náležite vyargumentovaný.<br />
Hodnotiaci proces nevyznieva objektívne, ak<br />
si správny orgán protirečí vo svojich záveroch<br />
v obdobných veciach. Súd považuje za<br />
neakceptovateľný rôzny prístup správneho<br />
orgánu pri aplikácii toho istého zákona vyústiaceho<br />
do iného záveru, a to bez presvedčivého<br />
odôvodnenia svojej úvahy.“<br />
Povinnosť rozhodovať na základe zisteného<br />
skutkového stavu a vykonaných dôkazov,<br />
ktoré boli účastníkmi predložené alebo<br />
navrhnuté s poukazom na to, že každé jednotlivé<br />
konanie je samostatným konaním,<br />
nemôže ospravedlňovať rozdiely v rozhodovacej<br />
praxi ÚPV <strong>SR</strong>. Bráni tomu práve<br />
zásada, že v skutkovo zhodných alebo v podobných<br />
prípadoch musí úrad rozhodovať<br />
rovnako.<br />
Veľké množstvo rozhodnutí ÚPV <strong>SR</strong> napádaných<br />
žalobou je založené na posudzovaní<br />
pravdepodobnosti zámeny dvoch označení<br />
(predtým zameniteľnosti označení). Keďže<br />
posudzovanie pravdepodobnosti zámeny<br />
je otázkou skutkovou (o ktorej rozhoduje<br />
správny orgán na základe zákonom povolenej<br />
voľnej úvahy) a nie právnou, súd v rámci<br />
preskúmavacieho konania nie je oprávnený<br />
nahradzovať hodnotenie skutkových otázok<br />
vykonané správnym orgánom vlastnou<br />
úvahou. 24<br />
Vo veci námietok proti zápisu označenia<br />
„ROSS“ do registra ochranných známok<br />
(podaných majiteľom starších ochranných<br />
známok „BOSS“) Krajský súd v Banskej<br />
Bystrici rozhodnutím z 3. decembra 2008,<br />
sp. zn. 1 Scud/38/2008, zrušil druhostupňové<br />
rozhodnutie úradu z dôvodu nesprávneho<br />
právneho posúdenia – nesprávnej aplikácie<br />
zákona prekročením stanovených<br />
medzí správneho uváženia týkajúceho sa<br />
posúdenia zameniteľnosti označení. Súd<br />
vo všeobecnosti konštatoval, že zákonom<br />
o ochranných známkach je založené voľné<br />
uváženie úradu aj vo veciach rozhodovania<br />
o námietkach proti prihlásenému<br />
označeniu, a toto uváženie súd nemôže nahradiť<br />
svojím vlastným rozhodnutím. Súd<br />
preskúmava iba to, či skutkové okolnosti,<br />
z ktorých správny orgán pri voľnej úvahe<br />
vychádzal, boli zistené správnym procesným<br />
postupom a či právny následok založený<br />
rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom,<br />
a či rozhodnutie bolo z hľadiska<br />
aplikovanej právnej normy logické a úplné<br />
z hľadiska hodnotenia dôkazov. Súd nemôže<br />
namiesto zisteného skutkového stavu zo<br />
strany správneho orgánu postaviť vlastné<br />
zistenie skutkového stavu. Ďalej však súd<br />
uviedol, že správne uváženie by malo byť<br />
výsledkom posúdenia spoločných kritérií<br />
zameniteľnosti pri súčasnej aplikácii zásad<br />
posudzovania, pričom vyslovil záver, že<br />
úrad prekročil medze správneho uváženia,<br />
keď v rámci správneho uváženia podcenil<br />
význam posudzovania zameniteľnosti z vizuálneho<br />
hľadiska, a uviedol, že vizuálna<br />
podobnosť pri slovných ochranných známkach<br />
zohráva podružnú úlohu.<br />
Zaujímavým je náhľad súdu na hodnotenie<br />
zameniteľnosti označení (v súčasnosti hodnotenie<br />
pravdepodobnosti zámeny), ktorý<br />
Najvyšší súd <strong>SR</strong> vyslovil v rozhodnutí<br />
z 28. mája 2009, sp. zn. 3 Sžhuv/1/2009:<br />
„V konaní o námietkach proti zápisu označenia<br />
do registra ochranných známok ide<br />
o abstraktné hodnotenie potenciálnej zameniteľnosti<br />
správnym orgánom, pri ktorom<br />
sa na rozdiel od nárokov z nekalosúťažného<br />
konania nevykonáva posudzovanie zameniteľnosti<br />
s už reálnymi dôsledkami na trhu na<br />
konkrétnych spotrebiteľov.“ Najvyšší súd <strong>SR</strong><br />
v tomto prípade zohľadnil postavenie úradu<br />
ako správneho orgánu, ktorý podľa zákona<br />
o ochranných známkach rozhoduje na<br />
základe podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi<br />
konania predložené, a súdu, ktorý<br />
disponuje širšími možnosťami v súvislosti<br />
s dokazovaním.<br />
Pokiaľ ide o všeobecnú procesnú otázku<br />
týkajúcu sa predkladania dôkazov v jednotlivých<br />
fázach konania pred úradom, Krajský<br />
súd v Banskej Bystrici v jednom zo svojich<br />
rozhodnutí uviedol, že ak v zákone nie je uvedené,<br />
že na neskôr doložené dôkazy, resp.<br />
označenia dôkazov sa neprihliada, správny<br />
orgán je povinný zohľadniť aj dodatočne doložené<br />
dôkazy. V opačnom prípade by bola<br />
popretá zásada materiálnej pravdy, ktorá<br />
sa uplatňuje aj v konaní pred úradom. 25<br />
Tento názor súd potvrdil aj v rozhodnutí<br />
zo 17. februára 2010, sp. zn. 23S/90/2009,<br />
keď uviedol, že „účastníci konania môžu<br />
v priebehu celého odvolacieho konania (až<br />
do oznámenia rozhodnutia o odvolaní) uvádzať<br />
nové skutočnosti a dôkazy, ak osobitný<br />
právny predpis neustanovuje inak“.<br />
Keďže súdne konanie nie je pokračovaním<br />
administratívneho konania (konania<br />
pred správnym orgánom), v preskúmavacom<br />
súdnom konaní už nemožno prihliadať<br />
na dôkazy predložené žalobcom po<br />
rozhodnutí žalovaného správneho orgánu<br />
v druhom stupni.<br />
Prieskum rozhodnutí ÚPV <strong>SR</strong> v číslach<br />
Ďalej znázornený graf č. 2 zobrazuje vývoj<br />
počtu rozhodnutí o rozklade vydaných<br />
v rokoch 2000 – 2011 a počtu žalôb podaných<br />
na preskúmanie právoplatných rozhodnutí<br />
úradu v uvedených rokoch. Z grafu<br />
vyplýva relatívne stabilný medziročný<br />
nárast počtu rozhodnutí o rozklade, ktorý<br />
reflektuje aj zvyšujúci sa počet žalôb. Pre<br />
zaujímavosť uvádzame, že žaloba na preskúmanie<br />
zákonnosti rozhodnutia a postupu<br />
úradu je podávaná v 9 % všetkých<br />
23 Predmetné rozhodnutie je dostupné na http://blog.eisionline.org/wp-content/uploads/<strong>2012</strong>/04/SudneRozhodnutieReport-1.pdf.<br />
24 Rozhodnutie Krajského súd v Banskej Bystrici z 3. 12. 2008, sp. zn. 1 Scud/38/2008.<br />
25 Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 2. 2010, sp. zn. 23S/24/2009.<br />
duševné vlastníctvo | 4 | <strong>2012</strong><br />
25
Change language