Duševné vlastníctvo 4/2012 - Úrad priemyselného vlastníctva SR

Z GALÉRIE TVORCOV: „SLOVO INOVÁCIA SPROFANOVALO..., TREBA MU VRÁTIŤ PÔVODNÝ VÝZNAM“
Po skončení gymnázia vo Zvolene M. Spirová
ani neuvažovala o tom, žeby v živote
mala niečo spoločné s inováciami a duševným
vlastníctvom. Snívala o vysokoškolskom
štúdiu choreografie alebo národopisu,
o to viac, že si obľúbila folklór.
– V prvej triede základnej škole si ma vybrali
do tanečného odboru Ľudovej školy
umenia vo Zvolene, kde som sa začala učiť
hrať na klavír. Po piatich rokoch však prednosť
pred klavírom dostal tanec a detský folklórny
súbor železničiarov Zornička a neskôr
počas strednej školy som prešla do folklórneho
súboru železničiarov Marína, s ktorým
som bola napríklad dvakrát v Holandsku. Vlani
som s Marínou oslávila 45. výročie a tohto
roku 24. novembra si zasa Zornička pripomenula
slávnostným programom 45. narodeniny
aj za účasti bývalých „zorničkárov“. Spolu
sme si zaspomínali na krásne časy... Horšie
to už bolo, keď som chcela študovať choreografiu
či národopis. Otca po roku 1968
v čase normalizácie vylúčili zo strany, pretože
bol súčasťou intelektuálnej vlády vo Zvolene,
ako architekt bol podpredsedom zvolenského
Mestského národného výboru, a nastali
problémy, mala som zlý kádrový profil...
M. Spirovú prijali na vysokú školu tam,
kde sa hlásilo menej mladých ľudí, na Strojnícku
fakultu Slovenskej vysokej školy technickej
v Bratislave. Vyštudovala špecializáciu
Riadenie strojárskych podnikov. V
roku 1981 začala pracovať vo Výskumno-vývojovom
ústave ZŤS, š. p., Zvolen,
ktorý sa orientoval na výskum a vý-voj stavebných
a zemných strojov, manipulačnej
techniky, poľnohospodárskej a lesnej techniky
i súvisiacich agregátov. Ústav od roku
1990, po rozpade koncernu Závodov ťažkého
strojárstva – ZŤS, pôsobil pod názvom
Výskumno-vývojový ústav strojov a mechanizmov
(WUSAM), š. p., v roku 1995 sa zmenil
na štátnu akciovú spoločnosť WUSAM a
o rok neskôr došlo k jej privatizácii.
– WUSAM sa vypracoval na jedno z najsilnejších
zastúpení strojárskeho výskumno-vývojového
potenciálu na Slovensku. Zabezpečoval
výrobnú náplň jednotlivých podnikov
koncernu ZŤS a výraznou mierou prispel
k oživeniu strojárskych podnikov, v ktorých
sa pre konverziu zbrojárskej výroby redukovala
produkcia. K najúspešnejším prototypom
ústavu patrili univerzálny dokončovací
stroj UDS, ktorý v rôznych modifikáciách
vyrábajú v CSM Tisovec dodnes, univerzálny
nakladač UN-53 pre ZTŠ Detva (v Detve
vyrobili asi 30-tisíc takýchto nakladačov)
a nakladač riadený preklzom kolies pre ZŤS
Krupina. Z výrobných programov však nemožno
nespomenúť ani minirýpadlo a univerzálne
komunálne vozidlo UNICOM 4 pre
ZŤS v Dubnici nad Váhom, teleskopické manipulátory
pre PPS holding v Detve, univerzálny
pracovný stroj pre CSM Tisovec 5 .
Pásový traktor bol určený Pohronským
strojárňam v Hliníku
nad Hronom, systémový nosič
náradia sme dodali ZŤS OP
Slovenská Ľupča, o vozidlo na
vodorovné značenie komunikácií
prejavili záujem v Bardejovských
strojárňach. Portálovú
náprava na trolejbus Škoda novej
generácie či typový rad hydrodynamických
meničov sme
expedovali strojárom v Hriňovej,
pričom o takéto meniče
prejavili záujem aj americká
firma TWIN-DISC a nemecká
ZF, čo sú renomovaní svetoví
výrobcovia agregátov. V druhej
skupine boli robotizované
technologické systémy na manipuláciu
s materiálom a v tretej
išlo o prevodové agregáty
a transmisie. Bolo samozrejmosťou,
že naši zákazníci dostali aj príslušnú
sprievodnú dokumentáciu, ktorá umožňovala
rýchlejší nábeh overovacej série výrobku.
K výsledkom, ktoré reprezentovali realizačné
výstupy vyššieho inovačného radu, prispeli
tiež organizačné zmeny posilňujúce vedúce
postavenie kľúčových tvorivých pracovníkov
– konštruktérov výrobkov a orientácia na
automatizáciu konštrukčných prác pomocou
počítača.
V súvislosti s WUSAM-om nemožno nespomenúť
harmonické, resp. vlnové prevodovky,
ktoré boli pred rokmi veľkým hitom
a jedine Japonci ich už mali vyvinuté.
Využívajú sa v rámci robotizovaných pracovísk,
v rôznych manipulátoroch či obrábacích
strojoch, všade tam, kde sa pri veľkom
prevodovom pomere vyžaduje vysoká presnosť
a nízka hmotnosť.
Kvôli výrobe harmonických prevodoviek
a ich lepšiemu odbytu na medzinárodnom
trhu prostredníctvom obchodnej siete renomovaného
partnera vznikol v roku 1993
vo Zvolene slovensko-taliansky podnik RR
WUSAM (RR – Reggiana Ridutori), ktorý
potom v roku 2002 zmenil názov na RR Slovakia.
V septembri 1999 na 1. ročníku výstavy
vynálezov a technických noviniek UmInEx,
organizovanej Úradom priemyselného vlastníctva
SR v rámci medzinárodného veľtrhu
finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva
Finex, predstavil WUSAM, a. s., funkčný model
prvého slovenského elektrického automobilu
s pracovným názvom LEA.
Na výstave UmInEx v roku 1999 sa do vozidla LEA
posadil aj vtedajší podpredseda ÚPV SR Ing. Ján Bachratý
– Verejnosť i odborníci boli prekvapení
z toho, čo sa nám podarilo vo zvolenskom
výskumno-vývojom ústave. WUSAM vtedy
úspešne zvládol vývoj elektrického pohonu
na striedavý prúd s asynchrónnymi elektromotormi,
ovládanými frekvenčnými meničmi.
Ale zrejme sme vtedy predbehli dobu... Aj
keby sa možno bol našiel výrobca tohto autíčka,
odbyt sme nemali zabezpečený. Pamätám
sa, že sme elektromobil ponúkali napríklad
kúpeľným mestám, Slovenskej pošte, ale
nebol záujem. Na druhej strane, hoci sme na
vytvorenie funkčného vzoru použili niektoré
overené homologizované konštrukčné riešenia,
bolo potrebné ešte niektoré veci doladiť,
no ústav už na to nemal financie. Ale zaujímavým
výsledkom aktivít v tejto oblasti bola
i realizácia akumulátorového vozíka VILO
na odvoz zranených športovcov z ihriska
a tento vozík dodnes môžeme vídať pri futbalových
zápasoch v Bratislave.
Medzi zvolenskými vývojármi pracovala
M. Spirová 21 rokov. Mala na starosti
hlavne služby v prospech výskumu, to znamená
zhromažďovanie, analýzu a zhodnocovanie
vedecko-technických informácií,
tvorbu rešerší, tvorbu technických štúdií,
4 Čestné uznanie v rámci Ceny Jána Bahýľa 1999 za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené slovenské riešenie. Majiteľ – WUSAM, a. s., Zvolen,
pôvodcovia – doc. Ing. akad. soch. Štefan Klein, CSc., Nitra a Ing. Ján Filko, Zvolen. Dizajn (ďalej D) 25600 „Komunálne vozidlo“ (prihláška z roku 1998).
5 Čestné uznanie v rámci Ceny Jána Bahýľa 2001. Majiteľ – WUSAM, a. s., Zvolen, pôvodcovia – Ing. Izidor Mazurkievič, CSC., Zvolen a doc. Ing. akad. soch.
Štefan Klein, CSc., Nitra. D 26221 „Univerzálny pracovný stroj“ (2000).
duševné vlastníctvo | 4 | 2012
35