DuÅ¡evné vlastnÃctvo 4/2012 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
DuÅ¡evné vlastnÃctvo 4/2012 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
DuÅ¡evné vlastnÃctvo 4/2012 - Ãrad priemyselného vlastnÃctva SR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Z GALÉRIE TVORCOV: „SLOVO INOVÁCIA SPROFANOVALO..., TREBA MU VRÁTIŤ PÔVODNÝ VÝZNAM“<br />
Po skončení gymnázia vo Zvolene M. Spirová<br />
ani neuvažovala o tom, žeby v živote<br />
mala niečo spoločné s inováciami a duševným<br />
vlastníctvom. Snívala o vysokoškolskom<br />
štúdiu choreografie alebo národopisu,<br />
o to viac, že si obľúbila folklór.<br />
– V prvej triede základnej škole si ma vybrali<br />
do tanečného odboru Ľudovej školy<br />
umenia vo Zvolene, kde som sa začala učiť<br />
hrať na klavír. Po piatich rokoch však prednosť<br />
pred klavírom dostal tanec a detský folklórny<br />
súbor železničiarov Zornička a neskôr<br />
počas strednej školy som prešla do folklórneho<br />
súboru železničiarov Marína, s ktorým<br />
som bola napríklad dvakrát v Holandsku. Vlani<br />
som s Marínou oslávila 45. výročie a tohto<br />
roku 24. novembra si zasa Zornička pripomenula<br />
slávnostným programom 45. narodeniny<br />
aj za účasti bývalých „zorničkárov“. Spolu<br />
sme si zaspomínali na krásne časy... Horšie<br />
to už bolo, keď som chcela študovať choreografiu<br />
či národopis. Otca po roku 1968<br />
v čase normalizácie vylúčili zo strany, pretože<br />
bol súčasťou intelektuálnej vlády vo Zvolene,<br />
ako architekt bol podpredsedom zvolenského<br />
Mestského národného výboru, a nastali<br />
problémy, mala som zlý kádrový profil...<br />
M. Spirovú prijali na vysokú školu tam,<br />
kde sa hlásilo menej mladých ľudí, na Strojnícku<br />
fakultu Slovenskej vysokej školy technickej<br />
v Bratislave. Vyštudovala špecializáciu<br />
Riadenie strojárskych podnikov. V<br />
roku 1981 začala pracovať vo Výskumno-vývojovom<br />
ústave ZŤS, š. p., Zvolen,<br />
ktorý sa orientoval na výskum a vý-voj stavebných<br />
a zemných strojov, manipulačnej<br />
techniky, poľnohospodárskej a lesnej techniky<br />
i súvisiacich agregátov. Ústav od roku<br />
1990, po rozpade koncernu Závodov ťažkého<br />
strojárstva – ZŤS, pôsobil pod názvom<br />
Výskumno-vývojový ústav strojov a mechanizmov<br />
(WUSAM), š. p., v roku 1995 sa zmenil<br />
na štátnu akciovú spoločnosť WUSAM a<br />
o rok neskôr došlo k jej privatizácii.<br />
– WUSAM sa vypracoval na jedno z najsilnejších<br />
zastúpení strojárskeho výskumno-vývojového<br />
potenciálu na Slovensku. Zabezpečoval<br />
výrobnú náplň jednotlivých podnikov<br />
koncernu ZŤS a výraznou mierou prispel<br />
k oživeniu strojárskych podnikov, v ktorých<br />
sa pre konverziu zbrojárskej výroby redukovala<br />
produkcia. K najúspešnejším prototypom<br />
ústavu patrili univerzálny dokončovací<br />
stroj UDS, ktorý v rôznych modifikáciách<br />
vyrábajú v CSM Tisovec dodnes, univerzálny<br />
nakladač UN-53 pre ZTŠ Detva (v Detve<br />
vyrobili asi 30-tisíc takýchto nakladačov)<br />
a nakladač riadený preklzom kolies pre ZŤS<br />
Krupina. Z výrobných programov však nemožno<br />
nespomenúť ani minirýpadlo a univerzálne<br />
komunálne vozidlo UNICOM 4 pre<br />
ZŤS v Dubnici nad Váhom, teleskopické manipulátory<br />
pre PPS holding v Detve, univerzálny<br />
pracovný stroj pre CSM Tisovec 5 .<br />
Pásový traktor bol určený Pohronským<br />
strojárňam v Hliníku<br />
nad Hronom, systémový nosič<br />
náradia sme dodali ZŤS OP<br />
Slovenská Ľupča, o vozidlo na<br />
vodorovné značenie komunikácií<br />
prejavili záujem v Bardejovských<br />
strojárňach. Portálovú<br />
náprava na trolejbus Škoda novej<br />
generácie či typový rad hydrodynamických<br />
meničov sme<br />
expedovali strojárom v Hriňovej,<br />
pričom o takéto meniče<br />
prejavili záujem aj americká<br />
firma TWIN-DISC a nemecká<br />
ZF, čo sú renomovaní svetoví<br />
výrobcovia agregátov. V druhej<br />
skupine boli robotizované<br />
technologické systémy na manipuláciu<br />
s materiálom a v tretej<br />
išlo o prevodové agregáty<br />
a transmisie. Bolo samozrejmosťou,<br />
že naši zákazníci dostali aj príslušnú<br />
sprievodnú dokumentáciu, ktorá umožňovala<br />
rýchlejší nábeh overovacej série výrobku.<br />
K výsledkom, ktoré reprezentovali realizačné<br />
výstupy vyššieho inovačného radu, prispeli<br />
tiež organizačné zmeny posilňujúce vedúce<br />
postavenie kľúčových tvorivých pracovníkov<br />
– konštruktérov výrobkov a orientácia na<br />
automatizáciu konštrukčných prác pomocou<br />
počítača.<br />
V súvislosti s WUSAM-om nemožno nespomenúť<br />
harmonické, resp. vlnové prevodovky,<br />
ktoré boli pred rokmi veľkým hitom<br />
a jedine Japonci ich už mali vyvinuté.<br />
Využívajú sa v rámci robotizovaných pracovísk,<br />
v rôznych manipulátoroch či obrábacích<br />
strojoch, všade tam, kde sa pri veľkom<br />
prevodovom pomere vyžaduje vysoká presnosť<br />
a nízka hmotnosť.<br />
Kvôli výrobe harmonických prevodoviek<br />
a ich lepšiemu odbytu na medzinárodnom<br />
trhu prostredníctvom obchodnej siete renomovaného<br />
partnera vznikol v roku 1993<br />
vo Zvolene slovensko-taliansky podnik RR<br />
WUSAM (RR – Reggiana Ridutori), ktorý<br />
potom v roku 2002 zmenil názov na RR Slovakia.<br />
V septembri 1999 na 1. ročníku výstavy<br />
vynálezov a technických noviniek UmInEx,<br />
organizovanej Úradom priemyselného vlastníctva<br />
<strong>SR</strong> v rámci medzinárodného veľtrhu<br />
finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva<br />
Finex, predstavil WUSAM, a. s., funkčný model<br />
prvého slovenského elektrického automobilu<br />
s pracovným názvom LEA.<br />
Na výstave UmInEx v roku 1999 sa do vozidla LEA<br />
posadil aj vtedajší podpredseda ÚPV <strong>SR</strong> Ing. Ján Bachratý<br />
– Verejnosť i odborníci boli prekvapení<br />
z toho, čo sa nám podarilo vo zvolenskom<br />
výskumno-vývojom ústave. WUSAM vtedy<br />
úspešne zvládol vývoj elektrického pohonu<br />
na striedavý prúd s asynchrónnymi elektromotormi,<br />
ovládanými frekvenčnými meničmi.<br />
Ale zrejme sme vtedy predbehli dobu... Aj<br />
keby sa možno bol našiel výrobca tohto autíčka,<br />
odbyt sme nemali zabezpečený. Pamätám<br />
sa, že sme elektromobil ponúkali napríklad<br />
kúpeľným mestám, Slovenskej pošte, ale<br />
nebol záujem. Na druhej strane, hoci sme na<br />
vytvorenie funkčného vzoru použili niektoré<br />
overené homologizované konštrukčné riešenia,<br />
bolo potrebné ešte niektoré veci doladiť,<br />
no ústav už na to nemal financie. Ale zaujímavým<br />
výsledkom aktivít v tejto oblasti bola<br />
i realizácia akumulátorového vozíka VILO<br />
na odvoz zranených športovcov z ihriska<br />
a tento vozík dodnes môžeme vídať pri futbalových<br />
zápasoch v Bratislave.<br />
Medzi zvolenskými vývojármi pracovala<br />
M. Spirová 21 rokov. Mala na starosti<br />
hlavne služby v prospech výskumu, to znamená<br />
zhromažďovanie, analýzu a zhodnocovanie<br />
vedecko-technických informácií,<br />
tvorbu rešerší, tvorbu technických štúdií,<br />
4 Čestné uznanie v rámci Ceny Jána Bahýľa 1999 za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené slovenské riešenie. Majiteľ – WUSAM, a. s., Zvolen,<br />
pôvodcovia – doc. Ing. akad. soch. Štefan Klein, CSc., Nitra a Ing. Ján Filko, Zvolen. Dizajn (ďalej D) 25600 „Komunálne vozidlo“ (prihláška z roku 1998).<br />
5 Čestné uznanie v rámci Ceny Jána Bahýľa 2001. Majiteľ – WUSAM, a. s., Zvolen, pôvodcovia – Ing. Izidor Mazurkievič, CSC., Zvolen a doc. Ing. akad. soch.<br />
Štefan Klein, CSc., Nitra. D 26221 „Univerzálny pracovný stroj“ (2000).<br />
duševné vlastníctvo | 4 | <strong>2012</strong><br />
35