KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Lexikografický postup uvedený ako prvý sa zvolil povedzme v citovanom
Krátkom slovníku slovenského jazyka. Ukazujú to príklady typu čistič,
drvič, nosič, hľadač, korektor, registrátor a viaceré iné, ktorých životné
podoby označujú človeka, kým neživotné podoby zasa stroj, prístroj,
nástroj, mechanizmus. Významy životnej a neživotnej formy sa pritom
prestupujú, majú spoločné významové prvky podmienené rovnakým základom,
z ktorého sú utvorené, ako aj rovnakou odvodzovacou príponou,
a diferencované sú predovšetkým na základe významového protikladu
lexikálna životnosť – lexikálna neživotnosť, tak ako sa premieta do spomenutého
rozdielu človek – stroj, prístroj, nástroj a podobne. Tieto lexikálnosémantické
a slovotvorné činitele umožňujú, aby sa uvedené podoby
v slovníku spracovali v spoločnej heslovej stati s výkladom sémantickej
náplne pri obidvoch podobách, s uvedením charakteristiky z hľadiska životnosti
alebo neživotnosti a s uvedením diferenčného tvaru v nominatíve
plurálu pri neživotnej forme, keďže práve ten sa využíva ako výrazný
identifikačný a zároveň diferenčný znak príslušnej formy. Takýto spôsob
spracovania jednoznačne odlišuje takéto gramatické homonymá aj od spomenutých
slovnodruhových homoným, aj od pravých – t. j. lexikálnych
– homoným.
Ako vidno, dvojica veterán ako označenie človeka a veterán ako označenie
stroja či vozidla sa plnohodnotne zaraďuje do uvedeného radu podstatných
mien spojených niektorými prvkami významovej náplne a odlišujúcich
sa kategóriou lexikálnosémantickej životnosti, ktorá nachodí svoj prejav aj
v kategórii gramatickej životnosti. Tým, že podstatné meno veterán označujúce
človeka platí ako mužské ž i v o t n é meno, má aj výrazné znaky životnosti,
ktoré sú vlastné všetkým mužským životným menám – na rozdiel od
zodpovedajúcich neživotných mien. Podstatné meno veterán ako životné má
teda v jednotnom čísle zhodné tvary genitívu a akuzatívu, napríklad dostať
list od veterán-a, stretnúť vojnového veterán-a, a má aj zhodné tvary datívu
a lokálu singuláru, napríklad odovzdať vyznamenanie veterán-ovi, kniha
o vojnovom veterán-ovi. Rovnaké tvary v genitíve a v akuzatíve pri životnom
podstatnom mene platia aj v pluráli, napríklad pozvanie od veterán-ov
a vyznamenať vojnových veterán-ov. Naproti tomu v datíve a lokáli plurálu
sú už tvary rozdielne, napríklad udeliť čestné občianstvo vojnovým veterán-
-om, ale nakrútiť film o vojnových veterán-och.
74