KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

lubovec, m. priestor porastený stromami s úžitkovou kôrou, lykom pod
kôrou alebo drevom vhodným na výrobu jemného dechtu pálením (od
apel. lub kôra, lyko pod kôrou stromu; viac v hes. lub) príponou priestoru
-ovec (ako v názvoch Hlohovec, Tisovec). – Lubouch 1334, Lybolch 1427,
Lubowecz 1773, Lubowec 1808, Ľubovec 1920, dnes Ľubovec; názov podľa
hája s drevinou s úžitkovou kôrou, lykom pod kôrou alebo drevín vhodných
na výrobu smoly či jemného dechtu; výklad potvrdzuje údaj z dejín obce,
že jej obyvatelia okrem poľnohospodárstva sa v minulosti venovali výrobe
drevného uhlia pálením a že v stredoveku pálením dreva vyrábali smolu,
svedectvo podáva hist. názov obecnej miestnej časti Pekelník (Poculnyk
1335), dnes Ruské Pekľany, hist. názov od hist. apel. peklo s významom
„smola“ (porov. stčes. pkelný pekelný, ale pkelník kto vyrába smolu, Mch.;
viac v heslách peklo, smola) čin. príp. -ník (ako v slove robotník) alebo príp.
miesta -ník/-nik (ako v slovách trávnik, chodník), čiže pekelník kto vyrába
smolu, prípad. miesto, kde sa vyrába smola, decht; z názvov Lubovec a Ľubovec
sa zaužíval najnovšie upravený názov Ľubovec.
V hesle sa dáva prednosť výkladu od koreňa lub- pred koreňom ľubnajmä
vzhľadom na hist. názov obecnej miestnej časti Pekelník, t. j. miesta,
kde sa z luba, kôry stromov vyrábal decht i smola; napokon dôležitá bola aj
tvorba názvu príp. -ovec, ktorou sa často tvorili v sloven. prostredí názvy
od lesného alebo iného drevného porastu (porov. názvy Hlohovec, Tisovec,
Dubovec a i.).
ľúby, -a, -e, adj. príjemný, milý, v sloven. adj. ľúby milý, drahý, podobne
i v nárečí má expresívny charakter; hist. v podobe ľúby je doložené v 18.
stor. HSSJ II. (porov. aj stčes. ľúbý, čes. líbý, poľ. luby atď.); p. hes. ľubica.
lúč, m. prúd svetla, žiarenie zo slnečného zdroja, prenes. záblesk, odraz
svetelného lúča od hladiny vody; v sloven. lúč, lúče, slnečné lúče a i.,
v náreč. lúč má aj význam „záblesk“, Kál. (stčes. lúč, olúčiti osvetliť, objasniť,
čes. louč, poľ. łuczywa lúč, srb., chorv. luč i luča atď.). – Luche 1295,
Kyslwche 1498, Kis-Lúcse 1808, Malá Lúč 1927. – Luche 1248, Lokluchey
1268, Naglwche 1447, Nagy-Lúcse 1808, Veľká Lúč, Nagy-Lúcs 1927, Veľká
Lúč 1948, dnes Malá Lúč a Veľká Lúč sú časťou obce Lúč na Ostrove, obv.
Dunajská Streda; názov pôv. obce Lúče motivovaný na diaľku viditeľnými
zábleskmi na povrchu bahnistých plôch, na hladinách močiarov, menších
jazier a pod. spôsobenými slnečným ožarovaním; výklad názvu potvrdzuje
94