KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Beňadín (vodný tok v Lúkach v okrese Púchov), Beňadín (samota v Lysej<br />
pod Makytou v okrese Púchov), Budín (vrch v Nižnej v okrese Trstená),<br />
Budín (vrch v Krásne nad Kysucou v okrese Čadca), Budín (samota v Dolných<br />
Otrokovciach v okrese Hlohovec), Budín (lúka v Šalkovej v okrese<br />
Banská Bystrica), Budínske (pole v Debradi v okrese Košice okolie), Hardín<br />
(les aj pasienok a vrch v Matiašovciach v okrese Kežmarok), Hrondín (pole<br />
v Žemberovciach v okrese Levice), Koľadín (pole v Českom Brezove v okrese<br />
Poltár), Ozdín (obec v okrese Poltár), Rodín (les v Paňovciach v okrese<br />
Košice okolie), Sebedín (dnes časť obce Sebedín-Bečov v okrese Banská<br />
Bystrica), Svodín (obec v okrese Nové Zámky). Spisovná výslovnosť záverečnej<br />
slabiky tejto skupiny názvov je [-ďín]. Pre veľký počet dokladov sme<br />
už neexcerpovali viacslovné geografické názvy typu Badínsky potok, Pri<br />
badínskej ceste, Budínsky potok, Hardínsky potok, Ozdínsky mlyn, Bystrička<br />
pri Ozdíne, Sebedínska stráň, Svodínsky hon a pod., kde takisto niet nijakých<br />
pochybností o mäkkej výslovnosti slabiky -dín. V prospech mäkkej<br />
výslovnosti slovenského exonyma Segedín hovorí aj spisovná výslovnosť<br />
názvu samoty Segedín v Dechticiach v okrese Trnava (základná mapa SR 1<br />
: 10 000 ML 35-31-19) a názvu kopca Segedínske polia v Dubníku v okrese<br />
Nové Zámky (základná mapa SR 1 : 10 000 ML 45-42-09). Najstarší záznam<br />
grafickej podoby názvu samoty Segedín v Dechticiach na katastrálnej mape<br />
z roka 1898 má podobu Szegedin (mapový list 1: 2880 Z stĺpec XV 17 bf).<br />
Ani v týchto prípadoch niet dôvodu, aby výslovnosť slabiky -dín v geografickom<br />
názve objektu ležiaceho na území Slovenska (rozumej v endonyme)<br />
nebola identická s výslovnosťou tej istej slabiky v slovenskom exonyme.<br />
Názov Szeged je podľa L. Kissa (1988, s. 539, 2. diel) výsledkom maďarského<br />
pomenovacieho procesu, a to z osobného mena alebo alternatívne<br />
z maďarského apelatíva vo význame kút, roh s využitím prípony -d. Podľa I.<br />
Lutterera, L. Kropáčka a V. Huňáčka (1976, s. 255) je názov Szeged odvodený<br />
z maďarského apelatíva sziget vo význame „ostrov, sihoť“. Maďarské<br />
apelatívum sziget môže byť prevzatím slovenského apelatíva sigoť, dnes<br />
sihoť. Latinská vžitá podoba názvu je Segedinum alebo Partiscum, nemecká<br />
Szegedin alebo Segedin, srbská Segedin, chorvátska Segedin, rumunská<br />
Seghedin, česká Segedín, talianska Seghedino, turecká Segedin. Samotný<br />
pôvod názvu, jeho etymológia, nie sú relevantné pri rozhodovaní o výslovnosti<br />
slovenského exonyma. Tejto výslovnostnej zásade (rozumej mäkkej<br />
90
Change language