KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Na vyhľadávanie miest, kde sa slnko opiera, mali ľudia dobré dôvody. Na
osuňí ovocié skoriéj dozreje jako chlade (Bošáca) a tam, kde je dobrá oslun,
bi bula pekná zahrada (Roštár pri Rožňave). Vítané bolo aj osúňí pri dome
(Brodské pri Skalici), ale ešte viac roľa obracena do sluňa (Studenec pri
Levoči). Spokojný mohol byť aj ten, koho chválili, že ma f sluňu postaveni
dom (Spišský Štvrtok pri Levoči). V šarišských nárečiach do slunka obracena
chiža je dom orientovaný smerom na juh, ot slunka obraceni je orientovaný
na sever (Buffa, s. 252).
Nie vždy však slnko svieti. Dokonca sú i miesta, kde slnko nigdi nedosvítí
(Lukáčovce pri Hlohovci). V Kolibabovciach pri Sobranciach si rozprávali,
že tam taka jama, že tam ňigda aňi slunko ňeobhreje.
Jestvuje aj taký typ počasia, pri ktorom zároveň prší aj svieti slnko
(podrobnejšie pozri Dvornická, 2010). Je to čud boski, pada diźdž a slunce
śvici! – takto zhodnotili súčasný dážď a slnko v Solivare pri Prešove.
Tento atmosférický jav sa v nárečiach pomenúva slovami hrdza (s variantmi
ardza, erdza, ordza, ridza, redza, zarza, zerz), ruda (ruta), vípar, zápor,
záraza a slovnými spojeniami padá hrdza (ruda, záraza), prší slnečník.
Niekedy sa na vyjadrenie takéhoto počasia používajú frazeologické jednotky
Ke_clnko svieťi a prší, padá ridza, trpí hrozno aj ľísťa (Stredné
Plachtince pri Modrom Kameni). V Revúcej koť slnko sviaťí a ďišť padá,
tak pódajú, že ordza padá, a potom je aj bvap takí ordzaví, zabiťí, ni dobrí
(Orlovský, 1982, s. 303). V turčianskych nárečiach keď záraza padňe, chiťí
sa ruta (Ležiachov pri Martine). V tomto prípade je ruta choroba rastlín.
Na iných miestach (podľa dotazníka Vinohradníctvo) ruta padá (Veľké
Zálužie pri Nitre), ruda padá (Dolné Orešany pri Trnave), rúda paňe
(Tesáre pri Topoľčanoch), palla ruda (Bošáca pri Trenčíne, Červeník pri
Hlohovci), teda prší a zároveň svieti slnko. Pri Skalici sa vravelo aj vípar
a v Sečovciach pri Trebišove zapor za slunka. V HSSJ sú doložené aj spojenia
páliaci (pripálený, slnečný) dážď (HSSJ 1, s. 236). U Zátureckého sa
uvádza spojenie prší slnečník (XIII/209).
V kartotéke SSN je doložená pekná frazéma slnko sa umívá (Lukáčovce
pri Hlohovci), ktorou sa takisto označuje počasie, keď prší a zároveň svieti
slnko, a dokladá ju aj vinohradnícky dotazník J. R. Nižnanského z oblasti
tekovských nárečí: slnko sa umíva (Kozárovce pri Zlatých Moravciach).
Ako jediná zo získaných frazém nenesie v sebe negatívny postoj k tomuto
108