SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1966. 131 s.
PETRUS, P.: O niektorých lexikálno-štatistických hodnotách vo Vajanského básnickej zbierke Spod
jarma. In: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Safaríkanae Preíovensis. Jazykovedný zborník. 2.
Venovaný prof. PhDr. Štefanovi Tóbikovi, CSc., k šesťdesiatym narodeninám. Red. P. Bunganič.
Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1969, s. 219-233.
RÚFUS, M.: Básnik Janko Kráľ. In: J. Kráľ, Poézia. Bratislava, Tatran 1972, s. 9-12.
SABOL, J.: Jazykovo-štylistické kontúry prózy slovenského romantizmu (Úvaha o prozaickom diele
L. Kubániho). In: Ľudovít Kubáni a próza romantizmu. Materiály z vedeckej konferencie 7. a 8. V. 1982
v Levoči. Red. J. Bolfík. Rimavská Sobota, Gemerská vlastivedná spoločnosť 1983, s. 129-136.
SLANCOVÁ, D.: Jazykovo-štylistická charakteristika eseje a esejistického Štýlu. [Kandidátska
dizertácia.] Bratislava 1983. 173 s. Univerzita Komenského, Filozofická fakulta.
Vladimír Patráš
ANKETOVÉ SONDY DO BEŽNEJ KOMUNIKÁCIE V MESTE
1. Mestská aglomerácia ako špecifický vnútorne štruktúrovaný sociálno-ekonomický
parcelát aj na prelome 80. a 90. rokov poskytuje možnosti na
pragmaticky zacielený prieskum bežnej každodennej podoby dorozumievania medzi
príslušníkmi mestskej sociéty. Ako hlavný dynamizačný ŕunktor bezprostrednej
jazykovej komunikácie pôsobia urbanizačno-ekonomické procesy vnútri komunity. Pod
ich vplyvom sa redukujú aj vzájomné interpersonálne a medziskupinové dištancie;
zmena odstupu podporuje funkčnosť a životaschopnosť priamych komunikačných
kontaktov.
Masové presuny obyvateľstva z vidieka, príp. z iných oblastí do formujúcich sa
ekonomických centier (tzv. druhá mestská revolúcia; Musil, 1967) neovplyvnili len
štrukturálno-sídelnú stránku mestských spoločenstiev. Jednostranne orientované
migračné vlny zároveň oslabili prestíž tradičných dialektov a stimulovali vytváranie
osobitého viacvrstvového dorozumievacieho útvaru. Hovorená komunikácia okrem
regionálnych jazykových čŕt absorbovala (treba zdôrazniť kontinuitu celého procesu)
aj výrazné socioprofesiové charakteristiky, ovplyvňované ekonomickým podložím
konkrétnej lokality. Mesto sa potom neprejavuje ako homogénny jazykový celok:
pôvodný mestský úzus kontaminujú slabnúce miestne nárečia, prímes expanzívnych
sociálnych dialektov a stopy iných jazykových systémov. Výsledný zložitejší,
variabilnejší komunikačný útvar tenduje k spisovnému jazyku a súčasne sa stáva
jedným z jeho zdrojov. Uplatňuje sa v komunikačných situáciách, ktoré charakterizuje
nenútenosť, neoficiálnosť, spontánnosť, bezprostredné zainteresovanie viacerých
hovoriacich na komunikačnom akte, situačná zakotvenosť a opora v mimojazykovom
kontexte, jedinečnosť/modelovosť a neopakovateľnosť/reprodukovateľnosť informácie.
Globálnemu cieľu - lokalizovať a opísať konglomerátny útvar slúžiaci na bežný
dorozumievací styk obyvateľov súčasného mesta (Banská Bystrica na konci 80. rokov