SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984, s. 81-83.
PAULÍNY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1981, s. 126-127.
PAVLOVIČ, J.: Pravopis s\ov Boh, boh, Boží, boží, Božský, božský. Kultúra slova, 25,1991, s. 112-117.
Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava, Veda 1991, s. 58, 147.
Slovník slovenského jazyka. Red. Š. Peciar. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1959-1968. 6 zv.
Jana Trnková - Katarína Vertaľová
O SKLOŇOVACOM TYPE KULI V SLOVENČINE
Skloňovací vzor ako reprezentant skloňovacieho typu by mal byť pevne zafixovaný
v jazykovom vedomí prakticky každého absolventa základnej školy. Hoci si jazykovedci
neraz uvedomujú, že slovo viac-menej náhodne zvolené za skloňovací vzor nie je vždy
systémovo najvhodnejším predstaviteľom príslušného skloňovacieho typu (pórov.
Mistrík, 1976, s. 36), nad týmto nedostatkom sa zvyčajne mlčky prechádza, aby sa
nerozkolísali poznatky upevnené vo vedomí celých generácií používateľov spisovného
jazyka.
Nejde však iba o čisto technický problém, a tak touto krátkou úvahou by sme
chceli obrátiť pozornosť na zdanlivo periférny, vo vyučovacom procese často
neprávom zabúdaný skloňovací typ, v príručkách reprezentovaný zriedkavým a pre
väčšinu súčasných nositeľov jazyka aj významovo neznámym substantívom kuli. Ide
0 zmiešaný flektívny typ, ktorý má v singulári zámennú paradigmu, v pluráli
paradigmu vzoru hrdina: kuli, kuliho, kulimu, kuliho, kulim, kulim; kuliovia, kuliov,
kultom, kuliov, kulioch, kuliami.
V súčasnosti najpoužívanejšie učebnice a príručky morfológie a gramatiky
(Morfológia slovenského jazyka, 1966; Pauliny, 1981; Mistrík, 1983; Oravec -
Bajzíková - Furdík, 1984) do skloňovacieho typu kuli zhodne zaraďujú životné
všeobecné i vlastné' podstatné mená mužského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sa v
písanej podobe končia na samohlásku a vo výslovnosti na -i, -í, -e, -é, -ä. Patria sem
1 cudzie propriá zakončené na -ú, -ô, -o.
Zaujímavý je pohyb v ohýbaní českých priezvisk s koncovými samohláskami -e, -é.
Podľa Morfológie slovenského jazyka (1966) české priezviská zakončené na -e, -é,
"ktoré súvisia so substantívami stredného rodu, sa skloňujú v slovenčine podľa vzoru
chlap: Bičišté - Bičišťa, Stmišté - Stmíšťa. České priezviská zakončené na -né a iné
priezviská, pri ktorých sa javí súvislosť so substantívami ženského rodu, sa skloňujú
podľa zvoru hrdina, napr.: Purkyné - Purkyňu, Bechyné - Bechyňu, Nevôle - Nevolu".
J. Oravec (Oravec - Bajzíková - Furdík, 1984) i J. Mistrík (1983) české priezviská
stredného rodu (Hrabe, Bičišté, Stmišté) už zaraďujú do flektívneho typu kuli, teda:
Hrabe - Hrubého, Bičišté - Bičištého, Stmišté - Stmištého. České priezviská zakončené
na -e, -é, súvisiace s feminínami, obaja autori zhodne zaraďujú do flektívneho typu