SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Generačné hľadisko prevažuje nad lokálnymi aspektmi aj pri rozlišovaní lexém
dyha - melón. Na označenie veľkého zeleného plodu s červenou dužinou hovorové
(pórov. JPO, 1988, s. 18) pomenovanie melón používa 23 % účastníkov ankety,
prevažne z vekovej skupiny 9-39 rokov, taký istý počet plodinu pomenúva synonymicky
melón/dyha (pórov. SSJ, SCS). 53,1 % Banskobystričanov sa prikláňa len k
pomenovaniu dyha. Možno teda súhlasiť s konštatovaním, že dyha (červená; botanický
názov), resp. dyha/melón funguje v spisovnom jazyku (JPO, 1988, s. 18), ale i v
niektorých nárečiach na Slovensku.
Vplyvy dialektov a miestneho úzu okrem ovplyvňovania noriem bežnej
komunikácie v mestskej jednotke a vzniku viacčlenných variantných reťazcov
(genitívne tvary pomnožných vlastných pomenovaní z Donovalov - Donovál - Donov al:
78,8 - 9,7 - 11,5 %; ale do Kordík - Kordíkov - na Kordíky: 76,1 - 133 - 10,6 %;
dokonca do Vrábél - Vrábeľ - Vráblí - Vráblov/Vrábľov [až 65,5 %] - Vrábieí)
podporujú aj uplatňovanie analogizujúcich mechanizmov. Ak sa napr. dostanú dve
propriá s rozličným gramatickým rodom do sémantického vzťahu, jedno z nich
ovplyvňuje rodovú príslušnosť ďalšieho, pretože v mimojazykovej skutočnosti obidve
vytvárajú korelačný pár. Genitívny tvar pomnožného názvu Mfynky určilo až 68,1 %
respondentov ako podobu z Afíyhiek pod vplyvom druhého člena združeného
toponyma z Afíyhiek - Dediniek.
Plasticitu spisovnej (výslovnostnej, ale i gramatickej) normy v HPSM determinujú
fakticky tri vzájomne prepojené smery: a/ kumulovanie nadbytočných elementov pod
vplyvom módnosti až exkluzívnosti; b/ interferencia starších alebo nárečových, príp.
inojazyčných dorozumievacích systémov v konkurencii so slovenskou kodifikáciou; c/
prirodzené (fyziologické) zľahčovanie artikulačne náročných skupín hlások ako prejav
dynamiky a variantnosti bežných komunikátov. V týchto súvislostiach treba za
neústrojný, nadbytočný prvok považovať vkladné e v niektorých pádoch (okrem
nominatívu) rodného mena Marek: Mareka, Marekovi, s Marekom (77 %) oproti
spisovnej podobe Marka. Pri priamom anketovaní sme v sondážnom rozhovore
zisťovali príčiny nadužívania tvaru s nadbytočnou samohláskou e. Opýtaní svoj názor
podporovali 1. rodinnou tradíciou ovplyvňovanou tvarmi priezvisk v podobe
Hudec/Hudeca (i prechýlené podoby Hudec/Hudecovď), Kanec/Kaneca, s Kanecom
a pod.; 2. rizikom kolízie náležitého tvaru Marka s homonymnou nom. podobou fem.
hypokoristika Mária Marka; 3. možno predpokladať, že zachovávanie vysokej
frekvencie tvaru Mareka podporuje aj snaha o diferencovanie medzi slovenským
antroponymom Marek a cudzím (anglickým, francúzskym, talianskym) menom Mark
(Mare, Marcó). Tretí dôvod treba chápať hypoteticky.
Tlak staršieho úzu, miestnych nárečí a cudzích jazykov sa prejavuje v zachovávaní
nenáležitých prípon v gen. a lok. vlastných mien. Staršia slovenčina v slovách na -oa,
-ea, -ua používala v dat./lok. sufix -i (v súčasnosti iba pri slovách na -ea): v Nikaragui.
Toto zakončenie sa viac pozdáva až 38,1 % účastníkov prieskumu. Pri výskyte tohto
javu nemožno ponechať bokom ani vplyv českých komunikátov šírených predovšetkým
masmédiami. Interferencia ženských skloňovacích vzorov ulica/kosť, rezíduá
nárečových genitívnych tvarov pri vzore ulica spolu s cudzojazyčnými (českými,