SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Frazeologický fond slovenčiny v predkodifikačnom období. (Pokus o vývinovú
dynamiku.) Autoreferát dizertačnej práce na získanie vedeckej hodnosti kandidáta
filologických vied. Bratislava, Slovenská akadémia vied, Vedecké kolégium pre
jazykovedu, vedy o literatúre a umení a národopis 1989. 28 s.
Frazeológia v diele Hugolína Gavloviča Valaská škola. - In: Hugolín Gavlovič v
dejinách slovenskej kultúry. Red. I. Sedlák. Martin, Matica slovenská 1989, s.
174-185.
1990
Fakultatívne členy vo frazémach z diachronického hľadiska. - In: Studia linguistica
Polono-Slovaca. 2. Red. M. Majtán. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra
Slovenskej akadémie vied 1990, s. 226-248, poľ. res. s. 249-250.
Problém identity frazém z diachronického hľadiska. - In: Metódy výskumu a opisu
lexiky slovanských jazykov. Red. V. Blanár et al. Bratislava, Jazykovedný ústav
Ľudovíta Štúra SAV 1990, s. 139-144.
Zostavil L. Dvonč
Za PhDr. Ladislavom Rybárom
Uprostred leta 1991 nás zastihla smutná správa, že 27. júla náhle zomrel PhDr.
Ladislav R y b á r , CSc. Skonal vo veku 73 rokov, dva mesiace po svojich
narodeninách, v čase, keď pod Nízkymi Tatrami trávil svoju letnú dovolenku.
Posledná rozlúčka so zosnulým bola 2. augusta 1991 v bratislavskom krematóriu.
Už od detstva sa musel L. Rybár prebíjať životom. Ako sedemročný stratil otca,
a tak sa presťahoval z rodnej Rožňavy (narodil sa 19. mája 1918) k svojmu starému
otcovi do Betliara, rodiska svojich rodičov. V Betliari mal možnosť zblízka sledovať
národnostnú i sociálnu problematiku. Žili tu Slováci spolu s Maďarmi, v kaštieli býval
gróf Andrássy, u ktorého pracoval jeho starý otec ako zámočník a údržbár. Do
gymnázia dochádzal do Rožňavy a po matúre sa roku 1937 začal v Brne pripravovať
na získanie kvalifikácie učiteľa meštianskych škôl. V zlomovom roku 1938 prešiel do
Bratislavy, kde absolvoval vysokoškolské štúdium dejepisu a slovenčiny. Tematika
slovenského vysťahovalectva, ktorej sa venoval na vysokej škole, mu umožnila dostať
sa do diplomatických služieb. Počas Slovenskej republiky pracoval na slovenskom
vyslanectve v Budapešti, potom pôsobil v Bratislave a do roku 1948 v Prahe. Pred
príchodom frontu umožnil ako diplomat grófovi Andrássymu prechod cez Budapešť
na Západ.
Známy proces s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami mal nepriaznivé
následky aj na osudy L. Rybára. Dôsledky pôsobenia v diplomatických službách