SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

(napr. Levoča: levočskí študenti - "študenti Levoče", Spiš: spišské párky - "párky
Spiša"), ale ani na iné podobné dvojice, napr. veľkonočná šibačka - "šibačka Veľkej
noci".
Ak sa J. Pavlovič pýta (pórov. 1991, s. 115), či adjektívum boží má vôbec
individuálny významový komponent živočíšneho adjektíva (a sám si neodpovedá),
treba odpovedať, že rozhodne nemá, ale rozhodne nemá ani význam privlastňovacieho
prídavného mena. Je to vzťahové adjektívum s tendenciou byť akostným prídavným
menom, a tak ho možno zaradiť do skupiny vzťahovo-akostných prídavných mien,
pravda, písané s malým písmenom (boží) ako všetky ostatné vzťahové či akostné
prídavné mená utvorené od apelatív alebo aj od vlastných mien. Celú skupinu
prídavných mien, do ktorej patrí aj prídavné meno boží treba zaradiť priamo do vzoru
cudzí, lebo do vzoru páví svojou sémantikou nepatrí. To je aj odpoveď na druhú
otázku J. Pavloviča, či prídavné meno boží môže byť derivátom od slova Boh a
popretie jeho vlastnej odpovede, že prídavné meno boží (s malým písmenom) sa od
vlastného mena Boh netvorí.
3. Keď už máme uvažovať o písaní prídavného mena boží s veľkým písmenom,
toto uvažovanie musí vychádzať zo základného zmyslu používania veľkých písmen v
našom pravopise. Vieme, že okrem niekoľkých okrajových prípadov (začiatok vety,
vykanie, grafické potreby a pod.) veľké písmeno má rozhodujúcu úlohu pri rozlišovaní
vlastných mien a apelatív. Vlastné mená sa píšu s veľkým písmenom. Z toho vyplýva,
že aj prídavné meno boží napísané s veľkým písmenom na začiatku slova signalizuje,
že je súčasťou vlastného mena. Iný dôvod na písanie prídavného mena boží s veľkým
písmenom nie je.
Spojení, v ktorých sa prídavné meno boží píše (alebo by sa malo písať) s veľkým
písmenom, lebo tieto spojenia predstavujú vlastné mená, je pomerne málo (tak ako
vlastných mien oproti apelatívam vôbec). Doterajšia kodifikácia týchto spojení nie je
ustálená, je nejednotná a rovnako aj jazyková prax vykazuje isté kolísanie (pravda,
okrem praxe, podľa ktorej sa adjektívum boží vždy píše s veľkým písmenom).
Najčastejšie sú to spojenia, ktoré v kresťanskej vierouke majú prísne terminologický
ráz: Boží Syn (Syn Boží), Božie Slovo (= Kristus), Baránok Boží (Boží Baránok),
Matka Božia (Božia Matka), Božia Rodička (Rodička Božia); zriedkavejšie sú spojenia
Svätý Boží, Boží Duch, Svätý Boží Z>Mc/i.Neterminologického charakteru sú spojenia
Božie telo ( = hostia), Božie Telo (= sviatok), Božie narodenie (= sviatok). Pravopis
týchto spojení nie je ustálený i napriek tomu, že ide o vlastné mená (okrem božieho
tela ako hostie), ktoré sa v náboženskej literatúre vyskytujú veľmi často a ktorých
pravopis by mal korešpondovať so základnými poučkami o pravopise vlastných mien
v spisovnej slovenčine.
V Slovníku slovenského jazyka (SSJ) sa uvedené spojenia (pravda, nie všetky)
najčastejšie píšu s veľkými písmenami v obidvoch členoch syntagmy: Syn Boží (SSJ
I, s. 122; SSJ IV, s. 381; spojenie Boží Syn, resp. Boží syn sa v SSJ neuvádza, rovnako
ani spojenia Svätý Boží a Svätý Boží Duch); Matka Božia (SSJ I, s. 122), Matka božia
(SSJ II, s. 112); Božia Rodička (SSJ III, s. 751; pozn.: v posvätnom ofíciu pre rehoľné
sestry i pre iných záujemcov Liturgia hodín pre posvätenie času tiež možno nájsť isté