SLOVENSKA REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKA REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKA REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
kde V je počet slov a N počet tvarov v texte):<br />
(Reč) (Mij) (Mar) (Žeh) (Slovo) (Sklad)<br />
R 13,54 12,81 14,24 21,91 14,78 14,95<br />
RjBMX 23,41 24,74 36,86 48,78 3132 33,57<br />
Rmin 0,0427 0,0404 0,0271 0,0205 0,0319 0,0298<br />
Na porovnanie môžeme uviesť hodnoty z umeleckého štýlu: Vo Vajanského<br />
zbierke Spod jarma má R hodnotu 61,00 (pri R^ = 80,43 a R,^ = 0,0124; pórov.<br />
Petrus, 1969, s. 222) a v Mihalkovičovej zbierke Ľútosť má R hodnotu 29,98 (pri<br />
= 49,29 - v štúdii sa chybne uvádza 41,15 - a pri R,^ = 0,0203; Horecký, 1965, s. 72).<br />
Pre rozloženie frekvencií, ktoré sú ďalšou závažnou charakteristikou textu, je<br />
dôležitou skutočnosťou aj to, koľko slovných tvarov má vyššiu frekvenciu a ako sú<br />
tieto frekvencie rozložené. Tento ukazovateľ P. Guiraud nazýva koncentráciou slov<br />
a meria ju vzťahom frekvencie prvých päťdesiatich slov a počtom slovných tvarov<br />
250<br />
podľa vzorca C = .<br />
N<br />
Výsledné hodnoty v skúmaných textoch (od najvyššej koncentrácie po najnižšiu) sú<br />
nasledujúce:<br />
(Mar) - 0,606 (Mij) -0,461<br />
(Sklad) - 0,474 (Reč) - 0,445<br />
(Slovo) - 0,467 (Žeh) - 0,397<br />
Ak tieto hodnoty porovnáme s paralelnými hodnotami vo Vajanského zbierke<br />
Spod jarma (0,161 - Petrus, 1969, s. 223) a v Mihalkovičovej zbierke Ľútosť (0,204 -<br />
Horecký, 1965, s. 72), môžeme konštatovať, že koncentrácia slov v skúmaných statiach<br />
a kritikách M. Dohnányho je značná, čo by potvrdzovalo jednotiaci východiskový<br />
"postoj" autora k predmetu interpretácie, vyvolávajúci aj určitú jazykovo-štylistickú a<br />
tematickú "homogéňnosť" vyjadrenia aj istú žánrovú vyváženosť textov.<br />
Index opakovania (/,) slov sa zisťuje ako pomer rozsahu celého textu a slovnej<br />
zásoby (parolových a langových slov, počíta sa podľa vzťahu<br />
N<br />
Z, - ) ; závisí v prvom rade od dĺžky prejavu: čím je skúmaný text dlhší,<br />
L*/<br />
tým sa jav opakovania vyskytuje častejšie. Aj v našich skúmaných textoch sa tento fakt<br />
v zásade potvrdil: /, je pri najdlhších textoch - (Žeh) a (Mar) - najväčší. Ale platí to<br />
aj inak: čím je prejav lexikálne presnejší, tým je pravdepodobnosť opakovania väčšia;<br />
aj naopak: v tematicky otvorenejšom prejave, v lexikálne relatívne bohatšom, je<br />
pravdepodobnosť opakovania menšia (Mistrík, 1969, s. 68). Pri analyzovaných textoch<br />
je takéto poradie podľa hodnôt /,:<br />
(Mar) - 2^9 (Slovo) - 2,12<br />
(Sklad) - 2,25 (Mij) - 1,93<br />
(Žeh) - 2,23 (Reč) - 1,73<br />
Hodnota /, v (Mar) je tesne nad esejistickým štýlom (2,45) a rečníckym štýlom