16.03.2014 Views

SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

kde V je počet slov a N počet tvarov v texte):<br />

(Reč) (Mij) (Mar) (Žeh) (Slovo) (Sklad)<br />

R 13,54 12,81 14,24 21,91 14,78 14,95<br />

RjBMX 23,41 24,74 36,86 48,78 3132 33,57<br />

Rmin 0,0427 0,0404 0,0271 0,0205 0,0319 0,0298<br />

Na porovnanie môžeme uviesť hodnoty z umeleckého štýlu: Vo Vajanského<br />

zbierke Spod jarma má R hodnotu 61,00 (pri R^ = 80,43 a R,^ = 0,0124; pórov.<br />

Petrus, 1969, s. 222) a v Mihalkovičovej zbierke Ľútosť má R hodnotu 29,98 (pri<br />

= 49,29 - v štúdii sa chybne uvádza 41,15 - a pri R,^ = 0,0203; Horecký, 1965, s. 72).<br />

Pre rozloženie frekvencií, ktoré sú ďalšou závažnou charakteristikou textu, je<br />

dôležitou skutočnosťou aj to, koľko slovných tvarov má vyššiu frekvenciu a ako sú<br />

tieto frekvencie rozložené. Tento ukazovateľ P. Guiraud nazýva koncentráciou slov<br />

a meria ju vzťahom frekvencie prvých päťdesiatich slov a počtom slovných tvarov<br />

250<br />

podľa vzorca C = .<br />

N<br />

Výsledné hodnoty v skúmaných textoch (od najvyššej koncentrácie po najnižšiu) sú<br />

nasledujúce:<br />

(Mar) - 0,606 (Mij) -0,461<br />

(Sklad) - 0,474 (Reč) - 0,445<br />

(Slovo) - 0,467 (Žeh) - 0,397<br />

Ak tieto hodnoty porovnáme s paralelnými hodnotami vo Vajanského zbierke<br />

Spod jarma (0,161 - Petrus, 1969, s. 223) a v Mihalkovičovej zbierke Ľútosť (0,204 -<br />

Horecký, 1965, s. 72), môžeme konštatovať, že koncentrácia slov v skúmaných statiach<br />

a kritikách M. Dohnányho je značná, čo by potvrdzovalo jednotiaci východiskový<br />

"postoj" autora k predmetu interpretácie, vyvolávajúci aj určitú jazykovo-štylistickú a<br />

tematickú "homogéňnosť" vyjadrenia aj istú žánrovú vyváženosť textov.<br />

Index opakovania (/,) slov sa zisťuje ako pomer rozsahu celého textu a slovnej<br />

zásoby (parolových a langových slov, počíta sa podľa vzťahu<br />

N<br />

Z, - ) ; závisí v prvom rade od dĺžky prejavu: čím je skúmaný text dlhší,<br />

L*/<br />

tým sa jav opakovania vyskytuje častejšie. Aj v našich skúmaných textoch sa tento fakt<br />

v zásade potvrdil: /, je pri najdlhších textoch - (Žeh) a (Mar) - najväčší. Ale platí to<br />

aj inak: čím je prejav lexikálne presnejší, tým je pravdepodobnosť opakovania väčšia;<br />

aj naopak: v tematicky otvorenejšom prejave, v lexikálne relatívne bohatšom, je<br />

pravdepodobnosť opakovania menšia (Mistrík, 1969, s. 68). Pri analyzovaných textoch<br />

je takéto poradie podľa hodnôt /,:<br />

(Mar) - 2^9 (Slovo) - 2,12<br />

(Sklad) - 2,25 (Mij) - 1,93<br />

(Žeh) - 2,23 (Reč) - 1,73<br />

Hodnota /, v (Mar) je tesne nad esejistickým štýlom (2,45) a rečníckym štýlom

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!