SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

spisovnej slovenčiny, pochopiteľne, striktne nezachováva, úzus je rozkolísaný, písanie
prídavného mena boží s veľkým písmenom v apelatívnych spojeniach sa preto šíri aj
v našej súčasnej domácej náboženskej literatúre, podlieha nesprávnemu ú/u
dovezenému zo zahraničia. Tento úzus sa, žiaľ, bez náležitého výskumu a kritického
zhodnotenia dostal aj do najnovších Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1991.
4. Ktoré spojenia s prívlastkom boží sa majú písať s veľkým začiatočným
písmenom, teda s podobou Boží! Sú to predovšetkým tieto spojenia ako vlastné mená:
Boží Syn (Syn Boží), Boží Duch (Duch Boží), Božie Slovo, Svätý Boží, Baránok Boží,
Matka Božia (Božia Matka), Božia Rodička (Rodička Božia), Božie narodenie, Božie
telo. Tieto spojenia uvádzame s prívlastkom Boží podľa doterajšieho úzu, čiastočne
aj podľa kodifikácie. S týmto spôsobom písania prídavného mena boží nemožno však
súhlasiť ani vystačiť. Keďže vlastné mená sa spravidla píšu iba s jedným veľkým
písmenom na začiatku celého vlastného mena, uvedené názvy by mali mať takúto
podobu: Boží syn (Syn boží), Boží duch (Duch boží), Božie slovo, Svätý boží, Boží
baránok (Baránok boží), Božia matka (Matka božia), Božia rodička (Rodička božia),
Božie narodenie, Božie telo. V tejto úprave sa dôsledne pridržiavame toho, že veľké
písmeno sa má vždy písať na začiatku vlastného mena. To značí, že pri inverznom
slovoslede sa v syntagme s veľkým písmenom píše nadradené substantívum. Tu by
však mohli byť námietky najmä proti písaniu Boží syn, Boží duch, Božie slovo, lebo
nadradené členy syn, duch, slovo sa v náboženskej literatúre píšu s veľkým písmenom;
pokladajú sa totiž za osobitné vlastné mená: Syn (= tretia božská osoba), Slovo (=
Ježiš Kristus). Aby sa vyhlo istému nedorozumeniu alebo aj istému váhaniu, vo
vieroučnej literatúre a terminológii, ale aj všeobecne by sa malo ustáliť a používať iba
jedno označenie, a to také, ktoré má oporu aj v doterajšom úze: Boží Syn, Božie
Slovo, Duch boží (bežnejšie Duch svätý), Svätý boží, Božia rodička, Božia matka.
Charakter vlastného mena nadobudlo aj spojenie Baránok boží, používané v liturgii
a v litániách a rovnako za vlastné mená sa pokladajú tradičné označenia význačných
sviatkov Božie narodenie, Božie telo, ktoré však v liturgii a v cirkevnom kalendári majú
svoje presné označenie ako slávnosť Narodenia Pána (pórov. Liturgia hodín na
posvätenie času, s. 157-184) a slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (pórov.
Liturgia hodín na posvätenie času, s. 1010-1027).
5. Vo všetkých ostatných spojeniach s prídavným menom boží treba toto prídavné
meno vo funkcii prívlastku písať s malým písmenom. Tieto spojenia majú totiž bežný
apelatívny charakter. 1
Odôvodnenie písania prídavného mena boží s malým písmenom
Na ilustráciu uvedieme spojenia s prívlastkom boží, ktoré sme vyexcerpovali z knihy Viem, komu
som uveril (spracoval A. H. Mateje, vydal Spolok sv. Vojtecha r. 1990) a čiastočne aj z iných prameňov.
Pravda, vo všetkých excerpovaných prameňoch sa prívlastok boží píše s veľkým písmenom: božia autorita,
božia prirodzenosť, božia pomoc, božia dobrotivosť/dobrota, božia bymosť, božia múdrosť, božia jednota,
božia dokonalosť, božie úmysly, božie myšlienky, boží čin, božia sloboda, božia veľkosť, božia vôľa, boží
nadprirodzený život, rozhodnutie božie, božia opatera, vtelenie božie, božie prisľúbenie, božia svätosť, božia
vláda, božie dielo spásy, božie zľutovanie, božia ochota (zachrániť človeka), božia všemohúcnosť, božie
ustanovenie, božia milosť, božie milosrdenstvo, božia sláva, božie tajomstvo, božia pravda, božie volanie,
poznanie božie, božia pedagogika, božia cesta, božie zjavovanie sa, riadenie božie, láska božia, prítomnosť