SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

nepohodlí je evidentný) a informačne chudobnou kontaktovou konverzáciou. Toto
správanie je už správaním na úrovni inštinktov - človek ako prírodný subjekt je
prinajmenšom v rozpakoch, keď sa už necíti priamo ohrozený narušením svojho
minimálneho životného priestoru a koná reflexné (pórov, správanie sa zvierat, ktoré
túto situáciu riešia útekom alebo priamo útokom). Touto problematikou sa čiastočne
zaoberá J. Mistrík (1984), keď hovorí o druhoch proxemiky v dorozumievaní. Tu je
verbálne správanie sa človeka iba časťou celkovej reakcie na podnet (strnulosť,
ostražitosť), ale nie najpodstatnejšou, hoci reč ako taká je najkomplikovanejším
druhom sociálneho správania sa človeka vôbec (pórov. Estrich - Sperber, 1952).
Pozdravy spojené s časťami dňa používame v troch významových rovinách: 1.
neposunutý, pôvodný význam, 2. posunutý význam, 3. prenesený význam.
1. Prvou významovou rovinou sú vlastné, vzhľadom na tú-ktorú dennú dobu
neposunuté významy pozdravov.
Pomerne najjednoznačnejšia situácia je pri pozdrave Dobrý deň zrejme preto, že
hranice dňa - svetla sú očividné a že je pre svoju univerzálnosť najfrekventovanejší.
Zaujímavé je, že problémy vznikajú v oblasti dotykov s inými pozdravmi (platí to aj
pri ostatných pozdravoch). Jeho dolnou hranicou je citlivá oblasť medzi ránom a
predpoludním, v našej zemepisnej šírke a časovom pásme je to niekde medzi 8. a 9.
hodinou a hornou hranicou je čas medzi 18. a 19. hodinou. Stáva sa však, že tento
administratívny čas je v rozpore s pociťovaním biologického času indivídua.
Všeobecne sa však prijíma pozdrav Dobrý deň medzi 9. hodinou predpoludním a 18.
hodinou popoludní bez zaváhania. Posilňuje to aj zmienená hyperonymia slova deň
vo vzťahu k slovám ráno a noc a, samozrejme, časti dňa, keď je svetlo (pôvodne však
bol práve posledne uvedený význam slova deň jediným), takže nikdy nechybíme, keď
sa pozdravíme takto. Teda tesne pred poludním povedať Dobré ráno nemôžeme bez
rizika rozpačitého prijatia, no povedať Dobrý deň skoro ráno je v poriadku.
Relatívne jednoznačná situácia je pri používam pozdravu Dobrý večer, ale iba
pokiaľ ide o spodnú hranicu. Tú cítime niekde medzi 18.-19. hodinou. Znova
pripomenieme, že hranice časovej citlivosti chápeme v istom rozptyle, keďže
rozlišujeme a/ prírodný čas, nezávislý od nás; b/ "administratívny 1
čas, ktorý ovládame
(letný a zimný čas) a c/ biologický čas, na ktorý sú nastavené životné funkcie
organizmov. Tieto časy môžu ísť popri sebe bez kolízií, no môžu ísť i proti sebe.
Ideálny je rovnovážny stav triády, možnosti jeho narušenia nie sú vylúčené (dvakrát
ročne prežívaný posun ručičiek hodín, ktorý znášame rôzne). Hornou hranicou večera
je zároveň hranica nového dňa, no je prípustné použiť pozdrav Dobrý večer v prvých
hodinách nového dňa vtedy, ak sme sa doň nezobudili, oproti pozdravu Dobré ráno
použitému niekým, kto už je po odpočinku. Práve táto časť dňa je najrozkohsanejšia
zrejme preto, lebo tu chýba ďalší člen systému - iniciálny pozdrav Dobrá noc, ktorý
by zodpovedal ostatným pozdravom používaným v uvádzacej, iniciálnej funkcii.
Nevýhodou pozdravu Dobrú noc je, že ako jediný sa používa v konkluzívnej funkcii
na úrovni pozdravov typu Dovidenia. Tu je najslabšie ohnivko stabilného systému
pozdravov, ktoré sú vzájomne štruktúrne späté. Upozorníme napr. na fakt, že iniciálne
pozdravy sa môžu použiť v konkluzívnej polohe (televízny hlásateľ zaželá Prajeme
vám príjemný a dobrý večer) ale naopak, použitie konkluzívneho pozdravu Dobrú noc
v iniciálnej funkcii je sporné.
Pokiaľ ide o hodnotovosť pozdravov, konkluzívne pozdravy pokladáme za
hodnotnejšie, keďže tu ide o zakončenie kontaktu. Pri iniciovaní kontaktu sa viac