SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

ko jazykovo-štylistických skíc o literáraokritických prácach a statiach M. Dohnányho. 2
O začiatkoch odborného štýlu v spisovnej slovenčine písali viacerí slovenskí
jazykovedci (výsledky ich výskumu zhrňujúco podáva Findra, 1971). Na základe
jazykovoštylistickej analýzy Hodžových a Štúrových jazykovedných prác autor
konštatuje, že pri výskume formovania a vývinu odborného štýlu v spisovnej slovenčine
bude treba sledovať: ako sa náuková próza zbavuje obraznosti a mnohovýznamovosti
a smeruje k jednoznačnosti, presnosti a významovej ohraničenosti; ako sa náuková
próza zbavuje emocionálno-expresívneho výrazu a smeruje k používaniu intelektuálneho
výrazu; ako sa v náukovej próze namiesto všeobecného nešpecifikovaného
pomenovania tvorí a využíva špecifikované pomenovanie - odborná terminológia; ako
sa v náukovej próze prestávajú využívať expresívne syntaktické konštrukcie a postupne
sa dáva prednosť ňocionálnym konštrukciám; ako sa veta náukovej prózy zbavuje
dedičstva humanistickej periódy sperfektňovaním vetnej stavby (s. 141). Z autorových
náčrtov sa dá vyčítať najmä fakt, že spisovná slovenčina v svojich začiatkoch nemala
ešte naporúdzi filter na jasné diferencovanie výrazových opozícií vyplývajúcich zo
základných jazykových funkcií: komunikatívnej a kognitívnej, prerastajúcich do
aktuálneho a gnómického výrazu. Zásadnejšiemu rozlíšeniu týchto funkcií - a teda aj
postupnej štylistickej diferenciácii - bránila najmä expresívnosť. Lenže
"všadeprítomnosť" tejto jazykovo-výrazovej a štylistickej kategórie má svoju vývinovú,
časovo determinovanú "logiku": cesta od príznakovej "gnómickosti" (reprezentuje ju
klasicistický, humanistický pátos) k "aktualizácii" v jazyku a štýle vedie najmä cez
expresívnosť ako odnož subjektívnosti výrazu; je to zároveň cesta k princípu ľudovosti,
(ľudovej) hovorovosti jazyka a štýlu (podrobnejšie Sabol, 1983). Ústnosť, hovorená
podoba reči (ako jeden zo základných znakov hovorového štýlu) "veľmi ovplyvnila
podobu štúrovskej vety a má hlavnú zásluhu na tom, že spisovná veta sa v štúrovskom
období stala živou, blížiacou sa v skladbe hovorenej vete" (Pauliny, 1966, s. 114-115).
Jednou z príčin vplyvu ústnej, hovorenej reči (a teda aj hovorového štýlu) je fakt, že
"dôležitou zložkou prvotnej štúrovskej literatúry boh publicistické články" (Pauliny,
tamže), v ktorých sa výrazným spôsobom prejavovala expresívnosť a presadzoval sa
komunikačný štatút jazykovej funkcie (obracanie sa priamo na čitateľa).
Hlavné znaky vznikajúceho odborného a publicistického jazyka (polytónnosť,
zvýšená obraznosť, expresívnosť a variabilita jazyka a štýlu) majú aj literárnokritické
texty M. Dohnányho. Skúmali sme ich exaktnými štatistickými metódami (zhrňujúco
Mistrík, 1977, s. 36-63) v oblasti slovnej zásoby.
Kľúčom k jazyku a štýlu Dohnányho kritických článkov by mohla byť jeho
2
Ide o tieto state a kritiky: 1. Marína. Spevi Andreja Sládkoviča. Orol Tatranskí, II, 1847, č. 56, s. 444-
445; č. 57, s. 452-454 (ďalej Mar); 2. Žehry. Básne a dvé Reči, od Jonáse Záhorského. Slovenskje Pohladí
na vedi, umeňja a literatúru 1851, ďjel I, sv. 5, s. 185-191; Visvetleňja recensie na "Žehry", tamže, ďjel II,
sv. 1, s. 34-36 (ďalej Žeh); 3. Rečňovanka pre slovenskje školi. Usporjadaná od A. H. Škultetyho.
Slovenskje Pohladí... 1851, ďjel II, sv. 1, s. 18-19 (ďalej Reč); 4. Mijava s novím vekom. Báseň ve čtirech
zpevoch. Od Jana Trokana, rodom Mijavana. Slovenskje Pohladí... 1851, ďjel II, sv. 1, s. 19-21 (ďalej Mij);
5. Slovo o dramate slovanskom. Sokol, II, 1861, č. 12, s. 93-95 (ďalej Slovo); 6. Sklad rozličních spevov.
Stavaní od Ďorďa Pejkô. Orol Tatranskí, III, 1847, č. 74, s. 588-589 (ďalej Sklad).