26 APOTHÉKA <strong>2004</strong>
Minerálne vody Sloven<strong>sk</strong>o je malá krajina, avšak na vý<strong>sk</strong>yt minerálnych a termálnych vôd je neobyèajne bohatá. Na jej území sa nachádza neuverite¾ných 1500 prameòov minerálnych vôd. Pre každú krajinu, v ktorej sa minerálne vody nachádzajú, majú ve¾ký zdravotnícky, hospodár<strong>sk</strong>y a spoloèen<strong>sk</strong>ý význam. Na našom území sa nachádzajú všetky známe typy minerálnych vôd okrem rádioaktívnych. Niektoré sloven<strong>sk</strong>é pramene sa využívajú pre balneoterapiu v kúpe¾ných zariadeniach. Len asi stotina z existujúcich žriediel sa využíva pre plnenie a distribúciu do obchodnej siete. Ïalšie využívajú obyvatelia miest a dedín, ktoré sa nachádzajú v blízkosti prameòov. Domáci spotrebitelia oceòujú kvalitu minerálnych vôd už stároèia. Minerálne vody hrajú v živote èloveka èoraz dôležitejšiu úlohu. Nie je teda náhodou, že už za vlády Márie Terézie sa rozvinula jedineèná kultúra lieèivých vôd, ktorá sa popri objavení a využití týchto prírodných pokladov zakladala aj na chemickej analýze a vý<strong>sk</strong>ume lieèivých úèinkov minerálnych vôd. Aby mohol vzniknú minerálny prameò, musí povrchová (dažïová, rieèna) voda presakova do hlbších vrstiev zem<strong>sk</strong>ej kôry, niekedy až do håbky 30 kilometrov. Pretekaním hrubými vrstvami zeme sa voda èistí, filtruje a stáva sa podzemným prameòom. Voda podzemného prameòa sa v zem<strong>sk</strong>ých hlbinách stretáva s oxidom uhlièitým, ktorým sa nasycuje na slabú kyselinu uhlièitú. Oxidom uhlièitým nasýtená podzemná voda ešte nie je minerálna voda. Slabá kyselina uhlièitá naleptáva okolité horniny, rozpúš a ich a nimi sa obohacuje. Pramenitá voda, ktorá je obohatená o rôzne plyny (okrem oxidu uhlièitého to môže by aj sírovodík), má menšiu hustotu, a tak vystupuje na povrch. Ak sa prameò vody stretáva s horúcimi plynmi, pod tlakom týchto plynov vyviera zo zeme ako horúci prameò. Minerálne soli vy<strong>sk</strong>ytujúce sa v pitných vodách, ktoré sa vylúhovali z hornín v podzemí, sú mimoriadne užitoèné pre lieèbu mnohých ochorení. O väèšine prvkov sa už dokázalo, že sú nielen stavebnými prvkami ¾ud<strong>sk</strong>ého organizmu, ale aj zabezpeèujú normálny chod látkovej premeny - sú jej biokatalyzátormi. Bežne pijeme vodu z vodovodu, ktorá však neobsahuje pre náš organizmus životne dôležité makro- a mikro-elementy a navyše v protiklade s minerálnymi vodami je aj chlórovaná. Minerálne vody sú v podstate ve¾mi zriedené roztoky rozlièných solí a v širšom zmysle ich chápeme ako vody, ktoré sa od obyèajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnos ami: – prírodné minerálne vody sú vody v prírodných prameòoch, ktoré majú v mieste vyvierania obsah rozpustených pevných látok viac ako 1g/l vody. – prírodné lieèivé vody sú vody, ktoré vzh¾adom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky dokázané blahodárne úèinky na ¾ud<strong>sk</strong>é zdravie, takže ich možno využíva na lieèebné úèely. Ich pitím je možné mnohým chorobám nielen predchádza , ale ich aj lieèi . – prírodné minerálne stolové vody sú vody, ktoré svojim chemickým zložením, fyzikálnymi a chu ovými vlastnos ami sú vhodné ako osviežujúce nápoje. Obsah rozpustených pevných látok je nižší ako 1g/l. Lieèivé vody èasto vykazujú komplexné úèinky na celý organizmus. Mikroelementy sú aspoò také dôležité pre organizmus ako všeobecne známe vitamíny. Nie vždy sa však dostanú do organizmu stravou a nie vždy v dostatoènom množstve. Takisto príjem makro- a mikro-elementov do organizmu ma urèité optimum, preto sa treba drža pokynov na správne dávkovanie, taktiež nezabudnú na kontraindikácie, resp. obmedzenia. Pod¾a chemického zloženia vo väèšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód. Pod¾a prevládajúceho katiónu ich delíme na vody: sodné, horeènaté, vápenaté a s iným katiónom. Pod¾a prevládajúceho aniónu ich delíme na vody: hydro-uhlièitanové, uhlièitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom. Ak minerálna alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoò 1 gram rozpustného oxidu uhlièitého, je to kyselka (medokýš). Ve¾ká èas našich prírodných minerálnych prameòov sú kyselky s obsahom oxidu uhlièitého. Ten sa však k minerálnej vode môže prida aj umelo (karbonizovaná voda). Lieèivé vody delíme na: sírne, jódové, železnaté, so zvýšeným obsahom arzénu, so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov. Pod¾a celkovej mineralizácie sa delia na: jednoduché (1g/1), slabo mineralizované ( 1-5g/1), stredne mineralizované (5-15g/1), silne mineralizované (nad 15g/1). Pod¾a prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25°C oznaèujú ako termálne. Lieèivé vody teplejšie ako 25 °C (teplice) pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných moèových ciest, pri oblièkových kameòoch. ��oto: nrmc APOTHÉKA <strong>2004</strong> 27