46 APOTHÉKA <strong>2004</strong>
Jedovaté rastliny Už v staroveku sa poznala nielen lieèivá sila, ale aj jedovatos niektorých rastlín. Èo<strong>sk</strong>oro sa prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraòova aj nepohodlní ¾udia. V antických èasoch sa na otrávenie ¾udí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Pod¾a opisu Platóna, odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Socrata. Kuriózny je aj prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofónovej armády. Vyvolal ju vèelí med znesený z okolitých rododendronov. V dnešnej dobe otravy jedovatými rastlinami nie sú ve¾mi èasté. V súèasnosti k intoxikácii jedovatými rastlinami dochádza kvôli zámene s jedlými rastlinami (hríby) alebo nesprávnemu užívaniu lieèivých rastlín. Èasté sú aj det<strong>sk</strong>é otravy, lebo deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Jedovatos niektorých rastlín podmieòujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu by prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej èasti. RASTLINY OBSAHUJÚCE ALKALOIDY Alkaloidy sú zásadité rastlinné látky, ktoré obsahujú dusík. Už v èase, keï sa ešte topí sneh, možno nájs v prírode prvé jedovaté rastliny - snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a bledu¾u jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe. Jedovaté sú aj voòavé kvety chochlaèky (Pistolochia), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch sa nachádza jedovatý alkaloid, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké pozorujeme pri zápale mozgových blán. Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (zlatý dážï - Laburnum anagyroides). Deti sa niekedy dajú zláka zlatožltými kvetmi zlatého dažïa, no už 5 rozžutých kvetov môže pre ne znamena smrte¾né nebezpeèenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa ve¾mi podobajú na fazu¾ové struky. Príznaky sú: bledos , potenie, nevo¾nos , vracanie, hnaèky, zrýchlená srdcová èinnos , zrýchlené dýchanie. Jednou z našich najjedovatejších rastlín je prilbica (Aconitum napellus). Èlovek postihnutý otravou cíti najprv ve¾mi silné mravèenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ¾adová voda. Èerstvá rastlina môže vyvola zápaly a p¾uzgiere. Rovnako nebezpeèný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum). V staroveku poznali bolehlav ako Conium maculatum všetky ¾u¾kovité rastliny sú viac èi menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých h¾úz. Známe sú však otravy klíèkami zemiakov, a najmä zelenými h¾uzami, ktoré prezrádzajú prítomnos jedovatého alkaloidu solanínu. Medzi prvé príznaky otravy patrí sucho v ústach a na hlasivkách, pi<strong>sk</strong>¾avý hlas, halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu lekár<strong>sk</strong>u pomoc. Medzi najjedovatejšie ¾u¾kovité rastliny patria: ¾u¾kovec zlomocný (Atropa belladonna), blen èierny (Hyoscyamus niger), durman obyèajný (Datura stramonium). Atropa belladonna Jedovaté alkaloidy obsahuje aj lastovièník väèší (Chelidonium majus). V stredoveku ho používali na výrobu kameòa mudrcov, dnes sa používa na odstraòovanie bradavíc, ale je individuálne dráždivý a môže vyvola ažkosti. Má tlmivé úèinky a podobné vlastnosti ako strychnín (vyvoláva kàèe a je ve¾mi bolestivý). V jesennom období je vážnym nebezpeèenstvom jesienka obyèajná (Colchicum autumnale). Jedovaté sú plody a fialové kvety tejto rastliny. popravný nástroj (Grécko, Perzia). Pre èloveka je dávka od 0,5-1,0 g (perorálne) smrte¾ná. Do ¾ud<strong>sk</strong>ého organizmu preniká aj cez zdravú pokožku. Ochromuje centrálnu nervovú sústavu zospodu nahor: najprv motorické (pohybové) centrá, potom ochrnú životne dôležité centrá predåženej miechy, napr. dýchanie. V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z èe¾ade ¾u¾- Leucojum vernum kovitých (Solanaceae). Vlastne Colchicum autumnale APOTHÉKA <strong>2004</strong> 47