z histórie železnícVývoj právnej úpravy a organizačnej štruktúryV čase vzniku ČSR v roku 1918 sa na území Slovenska nachádzali popri prevládajúcichštátnych železniciach i viaceré súkromné železničné podniky (najmä Košicko-bohumínskadráha a takmer päť desiatok miestnych železníc s verejnou prevádzkou). Súkromnéželeznice na Slovensku vznikali na základe koncesného zákona (t. j. nariadeniaRakúskeho ministerstva pre obchod, živnosti a verejné stavby zo dňa 14. 9. 1854č. 238 r. z.), ktorý v § 8 stanovil, že po uplynutí doby privilégia prechádza vlastníctvok železnici samotnej, k pôde a stavbám, ktoré k nej náležia ihneď podľa zákona bezplatnea priamo na štát v stave schopnom používania.dokončenie z minulého číslaSlovenské železniceNázov dráh Slovenského štátu „Slovenskéželeznice“ bol ustanovený výnosomč. j. 12.289-I/3-1939 Ministerstvadopravy a verejných prácz 22. 3. 1939.K zásadnejšej reformesprávy Slovenských železnícdošlo vládnym nariadením35/1940 Sl. z. zo14. 2. 1940 o zrušení riaditeľstvaslovenských železníc,s tým, že jeho pôsobnosťprechádza na MDVP. Týmbolo usporiadanie železnícvojnovej Slovenskej republikydokončené.V dôsledku udalostí druhejsvetovej vojny bol vykonanýtiež rozhodný krok v prípadeusporiadania záležitostiúzemne beznádejne rozdrobenej,avšak stále ešte privátnejKošicko-bohumínskej železnice(KBŽ). Stalo sa tak dohodoumedzi Slovenskou republikou,Nemeckou ríšou a Maďarskýmkráľovstvom uzavretou dňa15. 11. 1940 v Berlíne. Akt bolzverejnený Vyhláškou ministrazahraničných vecí č. 187 Sl. z. zodňa 25. 8. 1941. Podľa dohovorukapitálová účasť bývalej ČSR prechádzaz 25 % na Nemeckú ríšu,69,625 % na Slovenskú republikua 5,375 % na Maďarské kráľovstvo.Touto dohodou prešlo na zúčastnenéštáty vlastníctvo pozemkova zariadení KBŽ ležiacich na územíštátu, ako i s tým súvisiace právaa ťarchy. Podľa zákona č. 52 z 13. 5.1943 o poštátnení tuzemského úsekuKBŽ a o likvidácii účastinnej spoločnosti„Košicko-bohumínska dráha“priznala sa výsledkom dohovoruvnútroštátna účinnosť. KBŽ podľa tohtozákona bolo treba považovať za zaniknutúbez likvidácie dňom 20. 8. 1941.Povereníctvo SNR pre železniceZárodkom povojnového usporiadaniaslovenskej železničnej správy sa stalo eštepočas Slovenského národného povstanianariadenie č. 3 povstaleckej Slovenskejnárodnej rady (SNR) z 1. 9. 1944, ktorév § 1 zriaďuje o. i. aj Povereníctvo SNRpre dopravu a verejné práce. Táto skutočnosťbola potvrdená nariadenímpredsedníctvaSNR zo dňa21. 2. 1945 o zriadení ústredných úradov,uverejneným v Sbierke nariadeníSNR 1/1945 zo dňa 10. 3. 1945, ktoré pretento rezort nakrátko stanovilo názov„Povereníctvo SNR pre železnice“, avšakuž nariadením predsedníctva SNRzo dňa 7. 4. 1945 o zriadení ústrednýchúradov (Sbierka nariadení SNR 4/1945zo dňa 12. 4. 1945, č. 27) sa vrátilo k pôvodnémuoznačeniu. Nariadením SNRzo dňa 3. 7. 1945 č. 13 o zriadení riaditeľstievštátnych železníc boli ustanovenériaditeľstvá v Bratislave a v Košiciach,ktoré podliehali PovereníctvuSNR pre dopravu a verejné práce.Vyhláškou Povereníctva SNR predopravu a verejné práce zo dňa16. 7. 1945 boli prechodne vymedzenéich obvody (Úradný listSNR 1945, č. predpisu 144).Vplyv slovenského PovereníctvaSNR pre dopravu a verejnépráce na slovenské železničnézáležitosti však nemal mať dlhétrvanie. Ústavným dekrétomprezidenta republiky zo dňa2. 4. 1945 o novej organizáciivlády a ministerstiev (Sbírkazákonů a nařízení státu československého1/1945 z 4. 4. 1945,č. 1) bolo zriadené o. i. aj ministerstvodopravy ČSR. Jehoautorita v oblasti správy slovenskýchželezničných záležitostíod toho okamihustále narastala (hoci ústavnýzákon č. 47, zmocňujúcivládu ČSR upravovať svojímnariadením pôsobnosť ministerstiev,povereníctiev ajiných orgánov štátnej správy,zriaďovať a rušiť ich bolprijatý až dňa 18. 5. 1950).Československéželeznice, národnýpodnikNa právne postavenieželezníc mal zásadnejšívplyv až zákon zo dňa22. 12. 1948 č. 311 o národnýchdopravnýchpodnikoch. Na jeho základebol zriadený podnik „Československéželeznice, národný podnik“ sosídlom v Prahe (tento názov bol neskôrzákonom č. 148 z 25. 10. 1950 zmenenýna „Československé štátne železnice, n.p.“). Do tohto podniku boli začlenenéaj všetky neštátne železnice pre verejnúdopravu, keďže tieto boli predmetnouprávnou normou znárodnené. Ažtýmto nariadením bol zrušený zákonč. 16 r. z. zo dňa 19. 1. 1896 o zriadeníŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/<strong>2010</strong>12
z histórie železnícčeskoslovenských železníc 1918 – 1993 (2. časť)Ministerstva železníc a o vydaní novéhoorganizačného štatútu pre štátnu železničnúsprávu, zákon zo dňa 13. 5. 1943 č.52 Sl. z. o poštátnení tuzemského úsekuKBŽ a o likvidácii úč. spol. Košicko-bohumínskadráha, ako aj nariadenie SNRz 3. 7. 1945 č. 72 o zriadení riaditeľstievštátnych železníc Bratislava a Košice.Následne bol vládnym nariadenímč. 123 zo dňa 10. 5. 1949 Sb. z. vydanýorganizačný štatút novozriadeného dopravnéhopodniku. Jeho ústredná správanáležala ústrednému riaditeľstvu v Prahe.Zaujímavosťou bolo ustanovenie, žespráva podniku v oblasti Slovenska, pokiaľnebude vykonávaná priamo ústrednýmriaditeľstvom, náleží oblastnémuriaditeľstvu v Bratislave. Správu maloviesť menom ústrednej podnikovej správypovereníctvo, a to až na ďalšie podľadovtedajších kompetenčných predpisov.Košické riaditeľstvo sa stalo podriadenouexpozitúrou bratislavského Oblastnéhoriaditeľstva ČSD, n. p.Právna subjektivita ČSD, n. p. všaknetrvala dlho. Už roku 1952 uzrelo svetlosveta vládne nariadenie č. 33 Sb. z. zo dňa29. 7. o zriadení Ministerstva železníca o reorganizácii železníc. Československéštátne železnice sa týmto nariadenímzrušili bez likvidácie, nimi spravovanýmajetok prešiel do správy novozriadenéhoministerstva (ktorévšak malo takisto veľmikrátky život, pretožebolo vládnym nariadenímč. 77 Sb. z. z 11. 9. 1953opätovne zlúčené s Ministerstvomdopravy).Pre dobovú realitu jezaiste signifikantnýmustanovenie nariadenia,podľa ktorého z majetkuspravovaného ministerstvomnemožno žiadaťani dosiahnuť uspokojeniepohľadávok proti štátu.Nariadenie nadobudloúčinnosť dňa 1. 8. 1952.Prevádzková správa železnícbola v tomto období(ku dňu 29. 9. 1952)zásadne zmenená – bolovytvorených 6 samostatnýchdráh, hospodáriacichpodľa rozpočtu (tzv.chozrasčotu).Bratislavská dráhaa Košická dráha,Východná dráhaNa Slovensku takvznikla Bratislavská dráhaa Košická dráha. Totouspori a -d a n i efungovalo až do 1. 5.1963, keď ho vystriedalanová organizáciariadenia prevádzkovejpráce so 4 správamidráh (na SlovenskuVýchodná dráha) a impodriadenými prevádzkovýmioddielmi(na Slovensku PO Bratislava,Zvolen a Košice).V období rokov1963 – 1988 sa so železnicamina Slovenskuv podstate nič zásadnejšiehonedialo,s výnimkou menšíchúprav obvodu Východnejdráhy v dôsledkufederálnehousporiadania štátupodľa ústavného zákonaz 27. 10. 1968 č.143 Zb. z. Pomernečasto sa však menilapôsobnosť ministerstvazodpovednéhoza dopravu – v roku1960 sa zlúčilo s Ministerstvomspojov doMinisterstva dopravya spojov (101/1960Zb. z.), v roku 1963bola z neho vyčlenenáÚstredná správa spojov (3/1963 Zb. z.),v roku 1968 vzniklo nakrátko MDPTSSR (51/1968 Zb. z.), v roku 1970 bolivšak zriadené Federálne ministerstvodopravy a Federálne ministerstvo spojov(38/1970 Zb. z.), ktoré sa v roku 1988(8/1988 Zb. z.) zlúčili do jedného Federálnehoministerstva dopravy a spojov,aby sa v roku 1990 opätovne rozdelili(13/1990 Zb. z.).Československé štátne dráhyK oddeleniu štátnej a podnikovejsprávy štátnych železníc došlo napokonaž zákonom z 21. 6. 1989 č. 68 o organizáciiČeskoslovenské štátne dráhy, š. o.Zákon upravil vznik, postavenie, právnepomery, činnosť, vnútorné členeniea hospodárenie štátnej organizácie Československéštátne dráhy. V nej splynulidovtedajšie výrobno-hospodárskejednotky ČSD, Železničné priemyslovéopravárstvo, Jedálne a lôžkové vozne,Výskumný ústav železníc, ČSD – Správadomového majetku v Prahe a Mechanizáciatraťového hospodárstva Prahaa Vrútky. Táto organizácia napokonvytrvala až do rozdelenia republiky1. 1. 1993 (s drobnou úpravou v podobepomlčky v slove „Česko-slovenské“, dôsledkomzákona o zmene názvu štátu„Československá socialistická republika“na „Česko-slovenská federatívnarepublika“ 81/1990 Zb. z.).Ing. Jiří KUBÁČEK, CSc.13 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/<strong>2010</strong>