Untitled - Asociácia náhradných rodín

Myšlienkové paberky o otcovstve a partnerstvei.Predosielam - nie som otcom, som mamou.Takže v nasledujúcom texte pôjde vlastneo taký second hand - úvahy z druhej ruky.Ale faktom aj je, že som celý život prežila s otcom- najprv s tým vlastným, potom s otcomsvojich detí. Tak to možno nie je celkom druháruka, ale, povedzme, jedenapoltá.Nebudem sa tu zaoberať tým, že materinskénastavenie žien má psychologicky,spoločensky a dejinné iný farebný odtieňako otcovské nastavenie mužov. Zdôrazňujem:iný. Ani lepší, ani horší, ani hlbší, aniplytkejší. Iný. Chvalabohu. Inakosť totižhýbe svetom.II.Pri premýšľaní o otcoch vynárajú sa miv pamäti detské spomienky na môjhootca. Náš vzťah fungoval aj funguje, hociprešiel mnohými búrlivými obdobiamia obojstrannými sklamaniami, spôsobenýmiotcovými či mojimi nespokojnosťamia skratmi. Nezabudla som na veľmi dobréveci, ktoré sme spolu prežili, ale ani natie zlé, veľmi zlé. Priestor v strede, také tieobyčajné bežné dni mi akosi z hlavy vypadli.Buď mám deravú pamäť, alebo takýchstredných zlatých dní nebolo neúrekom.Považujem za základ dobrého medziľudskéhovzťahu možnosť spoľahnúť sa natoho druhého. Nebolo to vždy ľahké, alenapokon sme vzťah s otcom ukočírovalik vzájomnej ponuke spoľahlivosti. Minimálnev pracovnej oblasti. Asi to nie je celkompozitívna správa, ale domnievam sa,že - paradoxne - dnešný uspokojivý vzťahs otcom súvisí s rozvodom mojich rodičov,keď som bola puberťáčka. Vtedajšie ukončenierodinného marazmu dovolilo námneskôr začať budovať nový vzťah.Deň čo deň pozorujem a vnímam svojhomuža, ako sa borí s úlohou otca. Demokratickémanželstvo, kde rozdelenie úloh obestrany vnímajú ako uspokojivý a užitočnýkompromis. Asi sa mi v živote dosť uľavilo,keď som pochopila, ja žena emancipovaná,že otcovstvo môjho muža (neviem, nakoľkovšeobecne to platí) k našim deťom sauskutočňuje skrze mňa. Že kým mňa márád, neostáva mu nič iné len byť dobrýmotcom aj našim deťom.Niekedy mi napadne, akí sa stanú otcoviaz mojich synov, keď vyrastú. Dúfam, žeak budú mať šťastnú ruku, triezvu hlavua horúce srdce pri výbere partnerky a ak siponesú z pôvodnej rodiny v sebe presvedčenie,že sa dá život žiť spolu v dobromaj zlom - dúfam, že potom bude dobte.Mama-manželka je pre otcovstvo meritórnouzáležitosťou. (Zdeněk Matějček napísal,že je dôležitejšie dobre sa zamilovať neždobre zmaturovať.)III.Slečna a mladík, žena a muž stretávajúa zamilúvajú sa do seba zväčša ako bezdetní.Alebo aj nie. Deti vznikajú ako dôsledoksexu. Sex je dôsledkom erotickej túžby. Túžbasúvisí s láskou alebo, v nebezpečnejšomprípade, len s telesnou potrebou. Láska viebyť chvíľková a podobá sa na poblúznenie.Láska vie byť aj dlhodychá. Tá potrebujezodpovednosť a slobodu, niekedy takťažko skombinovateľné danosti. Niektorímuži si vedia predstaviť, že ich frajerka razbude matkou, čiže oni otcom, iní zas nie.Ani niektoré frajerky si nedokážu predstaviť,že raz budú mať deti alebo ich chcieťmať. Biologické hormonálne hodiny tikajú.Objektívne skutočnosti sa valia všadeokolo, za rohom číha niekedy nekompromisnárealita. Niekto dozrie v osemnástich,iný ani v hrobe. Život nás stavia pred javy,ktoré nedokážeme vopred predpovedať,mysľou či citmi ohmatať. Niekedy je v letechladno a v zime hreje slniečko. Svet obývajúsamotári aj ľudia spoločenskí. A tebesa páči taká hudba a mne celkom onaká.Jeden očakáva od života iba toto a druhýaž hentamto. Čo s tým všetkým? Uf, ťažkáotázka. Jej riešenie akoby niekedy plávalomedi hviezdami. Jedno je však isté, odpoveďna ňu zásadne ovplyvňuje materstvo,otcovstvo a zároveň aj detstvo (i dospelosť)potomkov. Čiže život.IV.Vždy ma rozčúli taká dosť často používanámudrlantská veta: Výnimka potvrdzujepravidlo. Za pravidlo považujem to, čomi zaručuje správať sa, konať a premýšľaťsprávne. Domnievam sa, že výnimka pravidlonepotvrdzuje, naopak, spochybňujeho, podkopáva jeho platnosť, niekedy topravidlo pripraví o všeobecnosť, a tým hoúplne zneguje.Kam tým mierim? K relativizovaniu.Hoci má život svoje pravidlá, má aj svoje výnimky,ktoré tie pravidlá podrývajú, a týmživot na jednej strane síce komplikujú, nadruhej strane ho však ozvláštňujú.Napríklad...Za pravidlo hodné nasledovania sa považujedohoda medzi partnermi, že sa chcútu a teraz stať rodičmi. Vraví sa, že sa nemádieťa používať ako prostriedok na pozliepamerozpadávajúceho sa vzťahu ženya muža. Zväčša to platí, lenže poznám páry,keď im narodenie alebo prijatie ratolestipomohlo (cez pocit zodpovednosti) nájsťvyhasínajúcu lásku. A naopak, stretla somsa s dvojicami, ktoré si vopred premyslelisvoje rodičovstvo a zlyhali, lebo nedokázalizvládnuť a prijateľne spracovať v novej situáciirozličný prístup k dieťaťu a meniacesa očakávania.Máme tu aj pravidlo o tom, koľko rokov bymali mať ľudia vstupujúci do manželstva,lenže, veď už som to spomínala: Niektodospeje v osemnástich a niekoho pochovajúdetinského a egocentrického.Máme tu pravidlá o vhodnom počte detí,o veku vhodnom na výchovu, o rozličnostiotcovho a maminho prístupu, o dôslednosti,o nehádaní sa pred malými... Lenže čo akich tým pripravujeme o vnímanie rôznorodostiživota? Pravidlá sa menia aj v priebehučasu a naprieč krajinami, inštitút manželstvaje iný dnes ako bol voľakedy, je inakšív Ázii ako v strednej Európe.Páčilo by sa mi, keby sa veľa z tých psychologických,etických, náboženských a pedagogickýchpravidiel zmenilo na dobremienené a skúsenosťami mnohých overenéodporúčania. Dodalo mi by to pocit voľnosti.Lebo nedokonale postavené pravidlo nepomáha,ale zväzuje.V.Niekedy ma láka dostať šancu od zlatejrybky a stať sa otcom svojich detí, otcomsvojho otca (zaujímavé, že otcom mamynie) a otcom svojho muža. Namýšľam sinekriticky, že by som im možno vedela povedaťniečo dôležité, čo by im pomohlo...či vlastne väčšmi mne by to pomohlo... Potomto vždy zavrhnem ako celkom bláznivýnápad. Nielen preto, že sa nedá uskutočniť.Ale najmä preto, že by som čiastočne prišlao celoživotné dobrodružstvo zo svojhoženského a materského pohľadu sledovaťto ich mužstvo a otcovstvo, niekedy neznesiteľné,inokedy nádherné, ale iné. A inakosťje dôležitá. Hýbe svetom.Zuzana Mojžišovanebyť sám | december 2006 strana 13