Potrebujemejeden druhéhoTento rok sa stretnutia nášho košickéhoklubu niesli v štýle príjemných chvíľ a posedenív našej príjemnej čajovni. Vystriedalosa medzi nami mnoho nových tvárí, niektoréostali, iné sa snáď - i s „vlastnými"budúcimi deťmi, niekedy vrátia medzi nás.A ďalšie, žiaľ, ostanú na svoje problémysamé, možno v strachu čosi okoliu povedať,prezradiť, že to dieťa vlastne nie je ichbiologické. Aj to sa stáva...Čajovna je príjemné prostredie pre násdospelých a občas je nás toľko, že posedávameaj na schodíkoch. Téma je pripravenáaj hosť niekedy príde... Žeby chýbalo viacčasu na osobné rozhovory? To sa nám nepodarilozorganizovať čosi, čo pred rokománo - spoločné mimoklubové stretnutienapr. u nás doma - čosi ako malú svadbu.Niečo podobné bude v budúcom rokuprioritou číslo 1. Pretože sa navzájom potrebujeme.Potrebujeme podporu, pomoc,pochopenie, nie popretie slovami: „Veď toje normálne... To prejde."Spomínam si na rómskych manželov,ktorí odkryli svoje vzťahy, detstvo, či nie právejednoduchý kontakt s „majoritou". Alebona vydarené stretnutie s témou o biologickejrodine a kontakte s ňou, o čom nám otvorenea s láskou porozprávala jedna pestúnskamamička a tiež syn z (inej) pestúnskej rodiny.Vybavuje sa mi i rozhovor so špeciálnoupedagogičkou, či so sudkyňou, ale i rôznepsychologické hry, z ktorých sme sa čo-too sebe navzájom dozvedeli. A o pár dní je tuMikuláš a my sa navzájom (deti i dospelí)obdarujeme prinesenými darčekmi a zahrámesa na mačku vo vreci.Iba deťom je, žiaľ, vo vedľajšej miestnostitrochu pritesno. Kiež by sa dali steny roztiahnuťa podeliť priečkami...Tak prajem všetkým nám i našim deťomveľa múdrosti, síl a lásky vo všetkom, čo konáme,čím žijeme a o čom snívame.Monika ZnamenáčkováKoordinátorka Klubu NR v KošiciachTrenčiansky klubnáhradných rodínsa rozvíja 3 roky a pribúdajú aj pravidelnínávštevníci. V tomto roku sa nás na klubepostupne vystriedalo 15 rodín so 40 deťmi.Prichádzajú zo širokého okolia od Dubnicenad Váhom až po Bánovce nad Bebravou.Klubové stretnutia ptebiehajú vždy 2.piatok v mesiaci v útulných priestorochObčianskeho združenia Detský smiechv Soblahove. Dušou týchto stretnutí je koordinátorkaa sama náhradná mama IvetaKobydová.Všetci vieme, že pri tejto aktivite sa nezaobídemebez pomoci ľudí, ktorí za svojuprácu nečakajú finančnú odmenu, aleich odmenou je pocit užitočnosti a to, žepomáhajú dobrej a správnej veci. Takýmitoľuďmi sú aj naši dobrovoľníci. V trenčianskomklube máme na nich šťastie.Sestry Lenka a Mária Jamborové (niekedyaj spolu s mamičkou), Elenka Hanáčková,Paulína Vrábliková a hlavne Katka Opatovská,s prehľadom, odbornosťou a s láskoupripravujú vždy pre naše deti zaujímavýprogram. Rôzne hty, ručné práce i športovéaktivity deti upútajú, takže my rodičia samôžeme venovať naplno svojim „rozhovorom".O tom, že si vždy máme čo povedať,nepochybuje z nás nikto.Už tradičnou klubovou akciou býva celodennéjúnové stretnutie rodín v prírode.Tu popri opekaní a vyhrievaní sa na slniečkumali rodičia možnosť si dorozprávať to,čo si na predchádzajúcich kluboch nestihli,a tak sa bližšie spoznať.Na septembrovom stretnutí nás svojouprítomnosťou prekvapili pracovníčky CPPSv Trenčíne. My sme zasa prekvapili ich svojimiotázkami, problémami a názormi. Dúfame,že to bol prvý krok k budúcej spolupráci.Potešilo nás, že aj do Soblahova na klubNR prišiel Mikuláš s darčekmi. Deti pripraviliozdoby na stromček, ktorý potomspoločne ozdobili. Mamičky upiekli chutnékoláčiky, a tak sme si opäť v príjemnej atmosférepripomenuli najkrajšie sviatky v roku.Dúfame, že i v roku 2007 nás čaká veľamilých a príjemných stretnutí.Za trenčiansky klubZita Kebiskovájúnové stretnutie rodín z Trenčína a okoliaPOZVÁNKAOZ Domov v rodine vás pozýva na rekreačno-vzdelávaciepobyty náhradných rodín:4. - 7. januára 2007 do Trstenej; tradičnedruhý májový víkend sa stretnemepri oslave Dňa matiek, tentoraz v Dobšinej;na letný týždenný pobyt sa chystámedo Vyšných Ružbách. Termín sme sa rozhodlipreložiť na 2. augustový týždeň, abynekolidoval s termínom letného pobytu,pripravovaného ANR. Máte možnosť sivybrať, ktorý termín vám do prázdninovýchplánov lepšie zapadá, prípadne využiťobe ponuky. Potrebujeme zistiť predbežnýzáujem, aby sme mohli pobyty objednaťa pripraviť program pre vás (ušiť na mieru).Uvítame námety, témy...Na pobyty sa snažíme získať finančnéprostriedky prostredníctvom projektova podarilo sa nám už získať financiev rámci matchingu od Nadácie SPP. Prosím,aby ste svoj PREDBEŽNÝ ZÁUJEMoznámili písomne na adresu:OZ Domov v rodine, Kostolianska 55, 04001 Košice, mailom: domowrodine@pobox.skalebo telefonicky na 0908 313 809.nebyť sám | december 200 6 strana 2 5
Otec synovi, syn otcovi a tak ďalej.Film fínskeho režiséra VISA KOISO-KANTTILA Otec synovi (2004) je dielo paradoxov: je smutný, ale zároveň plný optimizmu. Je realizovanýs príznačnou severskou chladnosťou a jednoduchosťou, ale zároveň priam kypí emóciami. Ukazuje deštruktívne rodičovské pôsobenie, no môže byť ajpozitívnym inšpiratívnym príkladom.Kanttila vo veľmi osobne pojatom dokumentepodrobuje analýze svoj strastiplnývzťah k otcovi. Po mnohých rokoch strachu,hnevu, utajovaného utrpenia a v alkoholeutápanej nenávisti sa - možno i na radu psychoterapeuta- rozhodne osobne odovzdaťotcovi list, v ktorom opisuje svoje utrpenieprežívané v detstve. Sám režisér je otec dvochdetí a tento film je cesta, ktorou sa snažísformovať svoj postoj k otcovstvu. Otec synovije film mimoriadnych filmových kvalít.Okrem toho však v sebe obsahuje i užitočnépsychologické a sociálne poznatky.KonfliktVo filme vystupujú tri generácie mužov- otcov: režisér Visa, jeho otec Timo a dedoErkki. Ich mená sú dôležité, aby sme sanestratili v spleti rodinných vzťahov. OtecTimo v detstve často Visu - autora filmu- psychicky deptal, a to bez toho, aby si touvedomoval. Konal tak s úmyslom vychovaťzo syna „chlapa". Ponižoval ho pred ľuďmi.Keď plakal, tak naň kričal, že je precitlivený.Terorizoval ho „počítaním do troch"... Neubližovalmu fyzicky, ale ničil ho vo vnútri.Dospievajúci Visa toto utrpenie kompenzovalagresivitou voči okoliu, alkoholom,výtržnosťami, pokusmi o samovraždu. Napriektomu sa Visa vo filme pýta sám seba,či môže ísť na terapiu, keď nebol bitý...Spomienky na toto utrpenie je konfrontovanés domácimi fotografiami a filmami.Na všetkých sa otec Timo i syn Visa usmievajú,pôsobia šťastne. Timo sa v starom rodinnomfilme o syna príkladne stará: kúpeho, nosí na rukách, hrá sa s ním. Rozkolmedzi spomienkami syna a „objektívnym"záznamom rodiny nás neustále núti hľadaťpríčinu neporozumenia.Visa posadil pred kameru otca a jeho rodičova pomocou spomienok na ich „detstva"sa snaží pochopiť, čo sa stalo. A pred namisa odkrýva jemná pavučina naoko nevinnejniekoľkogeneračnej histórie, ktorá vyústilado Visových psychických problémov...Čo sa stalo?Timovi rodičia nemali na syna veľa času. Bolopo vojne a oni boli zaneprázdnení svojou prácou.Otec sa s Timom nemal čas hrať. Timovykonal pravdepodobne niečo zlé, pretože sadostal do akejsi pestúnskej rodiny. Ako somz filmu pochopil, bola to v tej dobe špeciálnainštitúcia (iná, ako ju v súčasnosti poznámeu nás), pomocou ktorej sa štát snažil prevychovaťproblémové deti. Timo bol od svojichrodičov odlúčený dlhý čas. Nenavštevovali sa,len si sem tam telefonovali, napísali... Nemalsa s kým deliť o svoje problémy. Naučil saskrývať city. Lásku i nenávisť. Nikdy sa nesťažovala nevinil iných. I počas nakrúcaniafilmu neschopnosť rodičov poskytnúť synovipocit bezpečia obhajuje ako plus: naučil sachápať kauzalitu života.V časti, v ktorej dedo Erkki spomína nasvojho otca, ktorý mlčal o utrpení v 1. svetovejvojne, a Timo zase na svojho otca, tedaErkkiho, ktorý paradoxne konal rovnakopo návrate z frontu 2. svetovej vojny, saodkrýva podstata problému: neschopnosťukázať pred deťmi svoje emócie. Z generáciena generáciu prenášaná potreba ukrývaťsvoju slabosť, zlyhanie. Potreba vystupovaťako autorita, z ktorej ide strach a ktorá mápravdu za každú cenu.„Otec, ten dokáže všetko!"Režisér Visa je z generácie detí, ktorá vyrástlanepoznačená vojnou. Na jednej straneodmieta vychovávať svojho syna v tradíciiseverskej rodiny, kde je otec dominantnáautorita rodiny, matka jej lojálnou súčasťoua deti bez odvrávania poslúchajú. Nastrane druhej však hľadá opačnú, možnonie celkom pomenovanú rolu otca, ktorýje dieťaťu i žene rovnocenným partnerom.Uvedomuje si, že i on je plný rôznorodýchdedičstiev a návykov, ktoré si doniesol odrodičov. No premýšľa nad nimi a úzkostlivosa snaží zmeniť všetko, čo by mohlo u-blížiť jeho malému synovi.Katarzia patrí do filmu i do životaVisove spomienky na detstvo, pretekajúcecelým filmom, sa prelínajú so situáciamiz jeho rodiny (hra so synom, zápasenie s jehovzdorom pri raňajkách, narodenie druhéhosyna...) a so spomienkami jeho otcaa starých rodičov. Najskôr akoby oddelenévýpovede sa čoraz viac stretajú v paradoxnýchvýznamoch a Visa sa čoraz viac a viacsnaží otcovi hovoriť o svojich psychickýchtraumách. Timo je však (tak ako káže tradíciaautoritatívneho otca) odolný a Visoveobvinenia odmieta, či banalizuje. Počasnakrúcania sa Timovi stane nehoda. Visodostane strach, že ich vzťah ostane nevyjasnenýa s touto traumou sa bude musieť trápiťaž dokonca. Po čase opäť navštívi otcaa dá mu list, v ktorom opisuje svoje pocitya traumy z detstva. Otec je zaskočený, nonaďalej zachováva masku neprístupného,bezchybného otca. Na druhý deň ráno saVisa snaží otcovi posledný krát povedať,ako veľmi sa cítil byť ponižovaný. Pravdepodobneodchádza, pretože obaja stoja nadvore domu. Visa je hysterický, cíti sklamaniez otcovej neprístupnosti. Timo nasadilrodičovsko-upokojujúci akcent. Pred kameroupredsa nestratí tvár. Zvykol si, že vofilme sa musí tváriť šťastne. No napokonsa v ňom niečo zlomí. Urobí niečo veľmijednoduché. Niečo, na čo jeho syn čakaldvadsať rokov. Objíme ho. Visa sa rozplače.Timo napokon tiež. A odrazu si povediatakéto slová:Otec Timo: „Môj milý, prekrásny syn, vdákaza to, že som mohol byť tvojím otcom, že somním teraz a navždy a že môžem byť aj dedomtvojich detí. Pokúsim sa byť hodný toho."Syn Visa: „Tak veľmi si mi chýbal, otec..."Tento dialóg napokon odhaľuje, že podškrupinou otcovej odmeranosti a synovejnenávisti sa skrývala nikdy nevyjadrenátúžba po stretnutí, uznaní, pochopení, radosti...Po obyčajnej rodičovskej láske.strana 2 6 nebyť sám | december 2 0 06