Untitled - Asociácia náhradných rodín

e cíti a je šťastný v skupine, ktorú on sámkomplet zariadil a vybavil všetkými doplnkami(v zlatej klietke, alebo výkladnejskrini) a on sám presviedča (manipuluje)deti, aké by mali byť šťastné a nepýta sana ich pocity a potreby. O šťastí a spokojnostiby sa malo spontánne a asertívnevyjadrovať každé dieťa bez manipuláciea strachu. O dobre pripravenom mladomčloveku po odchode z domova bysa mali vyjadrovať iní ľudia z prostredia,kde dieťa odíde. Toto je spätné zrkadlona našu prácu a jej kvalitu.10. Ak by sme chceli prácu vo výchove taktoorientovať, treba zo strany zriaďovateľovzaviesť cielenú supervíziu, zameranúna humanizmus a demokraciu vovýchove, tak ako je to načrtnuté v bodoch1-9. Žiaľ, doteraz sa v domovochvo veľkej väčšine realizuje len sociálnastarostlivosť a kolektívne formy ochranárskejvýchovy, kde je dieťa objektomvýchovy, a nie jeho subjektom, a individuálnavýchova je len na papieri.Supervízor by mal priebežne mapovaťstav a úroveň individuálnej práce s dieťaťoma navrhovať odporúčania.11. Preto by bolo ďalej nevyhnutne treba,aby mali zriaďovatelia aj metodika prevýchovu, ktorý by individuálnu prácumetodicky usmerňoval a bol nápomocnýpri transformácii výchovného piliera.Musí to však byť človek s pedagogickýmvzdelaním, nie sociálny pracovník,nesmie to byť teoretik, ale praktik.Keby toto všetko fungovalo, nemohlo by sastať, že každý mesiac robí individuálne plányiný vychovávateľ pre všetky deti v skupine,že riaditeľ nechce zobrať do svojhokrásneho domova deti z terénu, lebo súšpinavé, alebo sú to deti rómske. Nevozilby ich do biologickej rodiny len preto, abysa evidoval záujem o dieťa v zákonom danejlehote, aby dieťa nemuseli dať z domovado inej formy starostlivosti.V každom detskom domove je najdôležitejšiavýchova, nie štatistiky, tabuľky a financie, čihra na slovíčka, či v skupine majú byť pomocnívychovávatelia alebo len vychovávatelia, aj keďpripúšťam, že bez toho to, samozrejme, nejde.Predovšetkým a za všetkým sú deti, a tie by malibyť prvoradé čo sa týka výchovy a ich prípravydo budúcnosti po osamostatnení.Zriaďovatelia a samotné detské domovyako samostatné subjekty by preto maliurýchlene a koncepčne konať všetko pretransformáciu 4. výchovného piliera, ktorýje pre dieťa najdôležitejší, pre prácu vychovávateľovnajnáročnejší a pre spoločnosťnajmenej finančne nákladný.Mária Fedorováriaditeľka DeD Slniečko, špeciálna pedagogičkapre emocionálne a sociálne narušených a trénerkaPRÍDEPríspevok zaznel na konferenciu Mosty, ktorýv Papiernické 14. - 15.novembra 2006 zorganizovalÚsmev ako dar.Dianka(skutočný príbeh)a jejbratiaKlasická situácia. Z detského domova Slniečkoodišli deti. Ostali 2 voľné miesta.Nasledoval telefonát do diagnostickéhocentra, môžeme zobrať dve deti, najradšejz nášho regiónu. Deti sú, ale tri. Dianka 6rokov, Paľko 5 rokov a Marek 4 rôčky. Beriemeich do Slniečka aj za cenu prekročeniastanovenej kapacity.Klasický prípad. Otec alkoholik, agresor,trestne stíhaný, matka situáciu riešilatiež alkoholom, deti boli týrané, hladovali,frustrované, morálne ohrozené.Boli sme deti v centre zobrať autom, bolismutné, zakríknuté, plakali. Stratili svojurodinu, hoci aj bola aká bola, stratili ľudíz centra a prostredie, v ktorom si zvyklia nadviazali vzťahy. Ani pekné láskavé prijatietetami v skupine s ovocným poháromna olovrant, ani hračky nezlepšili náladuustráchaným deťom.Pre zodpovedné pracovníčky v Slniečkunastal čas intenzívneho štúdia dokumentáciedetí, ich rodinných, osobných a zdravotnýchanamnéz, správ z psychologických vyšetrenís cieľom čo najskôr a najlepšie vedieťvšetko dostupné o deťoch. Zistiť ich straty,individuálne potreby, premyslieť, čo ďalej.Diagnózy boli pre deti nelichotivé a bolotreba veľmi intenzívne a flexibilne hľadaťv tejto situácii pre ne optimálne riešenie.V Slniečku máme sieť profesionálnychrodín a za 5 rokov už dobré skúsenostia výsledky. Rozhodli sme sa dať deti do rodiny.Našli sme v blízkom okolí nám dobreznámu rodinu s tromi biologickými deťmi,ktoré sú už samostatné a majú vlastné rodiny.Je to rodina s veľmi dobrým prístupomk deťom, sociálnym cítením a vhodnýmibytovými podmienkami.Zaváhanie nastalo po oboznámení sas diagnózami a správami o deťoch. Naviacto boli deti tri, obava potenciálnych profesionálnychrodičov, že na to si netrúfajú. Ajnapriek tomu sa rozhodli, že si deti vezmúna víkend do rodiny. Čakali sme, čo budepo víkende. Prišli so slzami v očiach a s veľkouochotou vziať si chlapcov. Čo teraz?Nechať všetkých troch v domove „sušiť",alebo dať šancu kvalitného rodinnéhoprostredia aspoň chlapcom?!? Veľká a ťažkádilema. Po analýze všetkých pre a protisme sa rozhodli pre rodinu a individuálnuprácu s dieťaťom v rodine, pretože táto jeďaleko vpredu pred detským domovom,aj keď transformovaným so samostatnýmskupinami s rodinným charakterom výchovya tiež so systémom individuálnejzodpovednosti. V rodine je to jednoznačnepriorita, lenže v domove v tíme 5 sa striedajúcichpracovníčok, bez mužského identifikačnéhovzoru, je to umelé, anonymnejšie,ťažšie kontrolovateľné a mnohokrát nekonktrétne.Paľko aj Marek mali v záverochpsychologických správ potrebu naviazať sana dospelého, nakoľko potrebujú zvýšenúdávku pozornosti. A toto rozhodlo.Deti začali chodiť na víkendové pobyty,záujemcovia do CPPS na prípravu profesionálnehorodičovstva. Občas išla s chlapcamiaj Dianka. Cielenými usmerňovanýmirozhovormi s Diankou, aj keď to bolo ťažkéa pre Dianku aj bolestivé, sme ju pripravovalina odchod chlapcov do rodiny k teteHanke a ujovi Rudovi s tým, že aj ona ichbude navštevovať. Spolu budú chodiť kustarkej a ich dvom nevlastným sestrám,ktoré už mala starká v starostlivosti.Stará matka za Diankou a chlapcamipravidelne chodila z neďalekého mesta. Navšetky tri deti s ich potrebami sa už ona samanecítila, má predsa už svoje roky aj zdravotnéproblémy. Bola sa pozrieť v rodine Hankya Ruda, videla, ako sa chlapci na nich citovonaväzujú, akí sú šťastní, spokojní. Prijalas uspokojením toto riešenie s tým, že sa budeona snažiť dostať Dianku do pestúnskej starostlivosti.Tak sa v krátkej dobe aj stalo.Hanka a Rudo od začiatku doteraz pravidelnenavštevujú s chlapcami starú matku,Dianku aj dve nevlastné sestry, berú ichvšetky tri na chatu cez prázdniny a sviatky.Nepotrebujú brať si dovolenku, chlapcovod seba nepustia, nežiadajú ani preplateniedovolenky. Sú to ľudia s velikánskymisrdciami plnými lásky a trpezlivosti k týmtodeťom, ktorí sú hodní vysokého morálnehoocenenia a sú príkladom pre ďalších,ktorým sa osudy takýchto detí stávajú záležitosťousrdca.V novembri bol Paľko na krste. Krstnýmirodičmi sú pravdaže Hanka a Rudo.Stretla sa na ňom a potom pri slávnostnejtabuli celá rodina. Prišli starkí, staršiesestry, Dianka, aj my z domova. Bola tokrásna oslava s úžasnou atmosférou porozumenia,lásky, súdržnosti a pokoja, ajsamozrejme so slávnostnou tortou, kvetmia darčekmi. Sama som z nej odchádzalašťastná, s pokojom v duši a dobrým pocitom,že sa podarilo pomôcť všetkým tromživotom ťažko skúšaným deťom.Mária Fedorovánebyť sám | december 2006 strana 2 1