Untitled - Asociácia náhradných rodín

Problém 1: Biologickí rodičia si myslia, žeústavná starostlivosť je riešením ich problému.Biologickí rodičia necítia žiadnu potreburiešiť svoje problémy, lebo vedia, že štát sapostará tak o nich, ako aj o ich deti.> Problém 2: Biologickí rodičia, ktorí nie súschopní vyriešiť svoje problémy, nie sú konfrontovaníso skutočnosťou, že súhlasiťs adopciou ich dieťaťa je tým najlepším riešenímpre ich dieťa.Veria, že milujú svoje deti, ale často, podobneako narkomani, žijú v sebaklame.Dokonca aj najdysfunkčnejší rodičia chcúveriť, že majú radi svoje deti. Preto si vravia:„Nikdy sa nevzdám svojho dieťaťa, aby siho niekto adoptoval." Takto rodičia držia detiv zajatí systému roky a roky.> Problém 3: Biologickí rodičia a štátnysociálny úrad si myslia, že „úprimný záujem" o dieťa stačí.Návštevy rodičov rokmi postupne rednú.„Vážny záujem" sa transformuje na osobnýpocit viny a ten prerastá do nezáujmu.Skoda zavinená ústavnou starostlivosťouvšak už zanechala svoju pečať na dieťati.> Problém 4: Súd nedáva rodičom pevnúlehotu na riešenie ich problémov s upozornením,že ak problémy neriešia, stratia rodičovsképráva. A dieťa má právo vyrastaťv novej — náhradnej rodine.Ak rodičia nie sú pod tlakom, aby si problémyriešili, ani ich neriešia.> Problém 5: Biologickí rodičia nie súsi vedomí toho, že ich rodičovský záujem sanekryje s potrebami dieťaťa.Nie sú si vedomí toho, čo si uvedomil BiliWilson: „Pripustili sme, že sme bezmocní- stratilisme nad našimi životmi kontrolu." Nerobianič preto, aby sa zmenili, ale nepodujmú saani na bolestné rozhodnutie prenechať výchovusvojho dieťaťa inej rodine. Myslia si,že preukázanie formálneho záujmu je to,čo ich dieťa potrebuje.> Problém 6: Štátna politika uprednostňujeponechanie súrodencov spolu v detskýchdomovoch, namiesto adopcie každého dieťazvlášť.Počet náhradných rodičov, ktorí sú pripravenína adopciu súrodeneckých skupín, jeoveľa menší než počet v domovoch žijúcichsúrodencov. Deti zostávajú spolu ako zverencištátu až do chvíle, keď neopustia domovyako dysfunkční dospelí. Táto politikapotušuje právo každého dieťaťa na vyrastámev bezpečnom rodinnom prostredí.> Problém 7: Medzinárodný adopčný systémnie je vhodný pre prijatie všetkých nechcenýchdetí zo Slovenska.Ide tu predovšetkým o rómske deti. Záujemo adopciu týchto detí v rámci Slovenska nieje dostatočný na to, aby mohlo byť do rodinyumiestnené každé dieťa. Infrastrukturabyrokratického adopčného systému nie jeschopná vybaviť viac než 50 či 60 prípadovmedzinárodnej adopcie za rok. Právni zástupcovia,ktorí by mali brať štát na zodpovednosť,nekonajú v záujme detí, ktorésa strácajú v labyrinte systému. Nikto nevyhodnocujekvalitu poskytovaných služieb,aby sa mohla vykonať náprava.Inštitucionálna starostlivosť o deti inštitucionalizujedeti. Stávajú sa väzňami a obeťamisystému, ktorý by ich mal zachrániť.Vykročenie správnym smeromNedávne zmeny v zákonoch o rodine a o sociálnejochrane mladých posilnili rodičovskézodpovednosti. Rodinný zákon v súčasnostistanovuje rodičom podmienku, aby si svojeproblémy vyriešili do jedného roka, inakstratia zákonné právo na svoje dieťa.Niektorí rodičia, i keď v malom meradle,si za pomoci konzultantov robia osobnéinventúry a pripravujú si plán na vytvorenievhodného prostredia, do ktorého by simohli dieťa vziať domov.Iní rodičia, keď si uvedomia, že si nedokážuvyriešiť svoje problémy a pochopia situáciudieťaťa, dokážu si povedať: „ Chcem pre svoje dieťato najlepšie. Neviem sa však oň postarať. Radšejsa ho vzdám, aby si ho nejaká rodina adoptovala."Čo ak štát nemá peniaze na podporusanácie rodín?Prevádzka detských domovov je neuveriteľnénákladná. Ministerstvo sociálnychvecí ustavične zvyšuje rozpočtovú položkuinštitučnej starostlivosti na dieťa. Pretožeide o také vysoké náklady, nikdy nieje dosťpeňazí na prácu s biologickými rodičmiv prevencii alebo poradenstve. Na druhejstrane adopcia a náhradná starostlivosť súneúmerne podfinancované.Ak priemerná dĺžka pobytu v domove u dieťaťado veku 10 rokov je temer 5 rokov, potomto znamená, že inštitucionalizovaniejedného dieťaťa stojí 1 000 000 Sk. Ak salen najedno dieťaťa vynakladá taká vysokáčiastka, je pochopiteľné, že niet peňazí nanič iné. Blokový grant by však znamenal, ževláda alokuje určitú čiastku na každý prípad.Odporúčame 500 000 Sk. Ak je prípadvyriešený a dieťa je do dvoch rokov natrvaloumiestnené do rodiny, potom daný regiónmôže použiť ušetrené peniaze na zlepšeniealebo na rozvoj služieb rodine.Návrh odporúčaní> Hodiny začnú varovne tikať v okamihu,keď je dieťa umiestnené do detskéhodomova. Ak si rodičia vyriešia svojproblém, môžu žiadať o návrat dieťaťadomov. Každá rodina, ktorej dieťa jev ústavnej starostlivosti, musí spolupracovaťs poverenými sociálnymi pracovníkmi,musí pripraviť „akčný plánpre rodinu" a okamžite začať riešiť svojeproblémy. Dôkazy o tom, že je schopnázabezpečiť bezpečný domov, musípreveriť sociálny pracovník. Ak rodinasvoje problémy nevyrieši do dvanástichmesiacov, sudca prehlási dieťa za voľnépre adopciu. Vzápätí mu adopčnéagentúry začnú hľadať rodinu.> Ak je prípad dieťaťa vyriešený a z vyčlenenejčiastky zostali nejaké peniaze, použijúsa na ozdravné a podporné programyv regióne. No ak sa dieťa nevrátilo do rodinydo dvoch rokov po jeho umiestnenído ústavnej starostlivosti, „grant" odvlády vyprší a náklady na inštitucionálnustarostlivosť detí znášajú regióny.> Každému dieťaťu umiestnenému dosystému sa určí ombudsman, ktorý nieje zamestnancom štátu. Ten preverí, činiet lepšej alternatívy než je detský domov.Monitoruje, či všetci účastníci systémuriadne a v stanovených lehotáchplnia svoje povinnosti. Keď sa zdá, žepráva dieťaťa na rodinu sú ignorovanéalebo porušované, ombudsman zastupujedieťa a háji jeho záujmy.Bili BakerZdruženie za sociálnu reformunebyť sám | december 2006 strana 2 3