Untitled - Asociácia náhradných rodín

alebo od vás pre vásVážená redakčná rada! So záujmom a veľmipozorne si vždy prezriem Váš časopisNebyť sám. Je tam veľa pravdivého aj skutočného,na zamyslenie, ale aj pre prácuľudí s deťmi.Viac krát som bola v pokušení napísaťVám, ale vždy mám čosi prioritnejšie a potomvychladnem.V týchto dňoch som si pozrela príspevokz č. 4-5 p. Jany Michalovej s názvom Dilemynáhradnej výchovy o dielku DR. SKOVIERU,ktorého si sama vážim a pokladám za odborníka.Mňa samú veľmi trápi, že v domovochtransformácia zostala niekde pri kuchyniacha priestoroch vôbec. Trápi ma, keďvidím naďalej kolektívnu ochranársku výchovu,kde je dieťa naďalej objektom výchovy,nie jeho subjektom, a kde sa nevychádzaz potrieb každého dieťaťa. Ja samasa snažím prezentovať novú filozofiu práces dieťaťom, ale je to ako „volanie na púšti".Veľa novú filozofiu prezentujem aj v časopiseVychovávateľ. Mám návrhy, mám metodikuindividuálnej práce pre dieťa a rodinuv detskom domove lektorovanú psychológmi,ale žiaľ, všetko ostáva hluché.V týchto dňoch som bola na Konferenciiv Papiernické a na workshope som prezentovalapohľad na prácu s dieťaťom, ajs ponukou publikácie Metodiky individuálnejpráce s dieťaťom a rodinou v detskom domove.Kam však poputuje, to je otázne.U nás v Slniečku takto robíme už tri roky.Bolí ma, keď sa potom všetky domovy hádžutakpovediac do jedného vreca a zatracujú sa.S prianím veľa úspechov Vášmu časopisu,náhradnej výchove vôbec a všetkým,ktorí sa v tom angažujete, tiež pekného jesennéhodňaMária Fedorová,riaditeľka Ded Slniečko v Polomke,fedorova.maria@gmail.com*#*Rada by som reagovala na články v minulomčísle o waldorfskej pedagogike.Na oficiálnej internetovej stránke si môžemeprečítať: „Waldorfská pedagogika vychádzaz antropozofickej antropológie RSTEI-NERA (...) Učebný plán, metódy a obsahyvýuky sú z tohoto poznania priamo odvodené.(...) Metodický postup od zmyslovéhoprežitia javu rozvíja v žiakoch schopnosť vnímaniabytostných gest prírody."Antropozofia RUDOLFA STEINERAje založená na hinduistických (viera v reinkarnáciua karmu), ale aj kresťanskýchzákladoch (Kristus, anjel... ale kresťansképojmy tu majú odlišný ezoterický obsah).Nadzmyslový svet je považovaný za reálnejšíako veci samé - verí v duchovné bytosti,ktoré riadia celú pozemskú skutočnosť.Steiner napísal o svojom učení 300kníh a 2000 prednášok. Tvrdil o sebe, žeje schopný jasnovidectva a komunikácies mŕtvymi, ktorých sprevádzal na ich cestedo duchovného sveta. Svoj obraz Stvorenia,ku ktorému dospel vlastným subjektívnympoznaním, nazýva duchovnou vedou. Vedasa však od náboženstva odlišuje práve tým,že vedecké poznatky môžu byť inými vedcamikritizované, overované a upravované.Steinerové duchovné skúseností sú všakobjektívne neověřitelné - z toho vyplýva, ženejde a nemôže ísť o vedu.Waldosrfské školy majú svoje filozoficko-nábožensképrostredie, a nie sú v žiadnomprípade nábožensky neutrálne ako too sebe tvrdia. Myslíme si, že toto by malirodičia vedieť, keď sa rozhodujú o takejvážnej veci, ako je výber školy pre ich dieťa.Podobne ako je to u cirkevných škôl, ktorésú jednoznačne zadefinované a rozlišitelné.Až potom sa môže rodič zodpovednerozhodnúť. Keď už školu vyberú, mali by saveľa s dieťaťom rozprávať o tom, čo sa učia,ako sa učia, a keď majú rodičia pochybnosti,majú ich nahlas vysloviť. Pokiaľ je školaotvorená a „zdravá" v základoch, tak kritikuprijme, prehodnotí svoje negatíva, a týmsa zbavuje rizikových prvkov a vyvíja. Ak jevšak základ pochybný, tak sa stavba jednoduchozrúti - je len otázkou kedy a aký tobude mať dopad.Mgr. Ivana Škodová,predsedkyňa o.z. INTEGRA -Centrum prevencie v oblasti siekt***Keď k nám prišla staršia dcéra, mala päťrokov. V prepúšťacej správe bola okrem inýchúdajov spomenutá aj mentálna retardácia.Duševne bola dcéra asi tak na úrovni trojročnéhodieťaťa. V septembri, po polročnomspoznávaní sa, som usúdila, že ešte nie je časna škôlku, hoci mala dcéra takmer šesť rokov.Pomaly som sa začala zmierovať s možnosťou,že bude navštevovať špeciálnu školu.Od inej maminy som sa dozvedela, žeona so svojím dieťaťom navštevuje špeciálnupedagogičku. Objednala som sa k neja zistila, že ju navštevujú aj iní rodičia s prijatýmideťmi. Namiesto škôlky sme tedazačali chodiť k špeciálnej pedagogičke. Tárobila s dcérou rôzne cvičenia, na domovjej dávala úlohy. Poradila mi, na čo sa mámzamerať. Navštevovali sme ju takmer celýškolský rok. Okrem toho začala dcéra chodiťaj do tanečného a hudobného krúžku,kde si rozvíjala motoriku i nadanie.Po roku som požiadala pre dcéru o odkladškolskej dochádzky. Zaviedli sme však,konečne, chodenie do škôlky. Chcela som,aby si dcéra zvykla na detský kolektív (znieto trochu paradoxne, po štyroch rokochstrávených v kolektíve detí detského domova)skôr ako začne chodiť do školy. V škôlkesom učiteľkám oznámila, že sme navštevovališpeciálnu pedagogičku a poprosila somich, aby ma upozornili, ak si všimnú, že dieťaje v niečom pozadu a treba sa mu viac venovať.Bola som veľmi rada, keď mi po časeoznámili, že žiadne zaostávanie nepohádalia že dcéra dosahuje úroveň ostatných detív predškolskom veku.Na zápis sme išli do školy v mieste bydliska.Po testoch na školskú zrelosť mi panipsychologička ponúkla, aby sme ju začalinavštevovať. Cvičila s dcérou jemnú motorikua, samozrejme, dávala jej aj domáceúlohy, ktoré rada robila.Do školy nastúpila pripravená a hlavnezrelá po mentálnej stránke. Nevedela sícepočítať a ani čítať ako niektoré iné deti, aleučiteľka ju chválila. Dnes je štvrtáčka, patrímedzi najšikovnejšie deti v triede, na vysvedčenímala samé jednotky (to so nemalaani ja). Uvidíme, či ju prijmú na osemročnégymnázium.Stretávame občas prekvapených ľudí,ktorí sa čudujú, že dieťa z detského domova(a ešte k tomu rómske!) je také šikovnéa tak dobre sa učí. Dokonca mám niekedypocit, že si snáď myslia: Táto mama si určitevymýšľa a preháňa...Moja staršia dcéra priam hltá každúnovú informáciu a keď niečo nevie, nebojísa opýtať. Dúfam, že nestratí chuť dozvedaťsa nové vedomosti a bude ju učenie baviťtak ako doteraz.Prajem všetkým rodičom, zvlášť rodičomdetí, ktorým niekde v „papieroch" figurujementálna alebo sociálna retardácia, aby nestrácalitrpezlivosť (ja ju občas strácam primladšej dcére a dokonca i pri staršej) a tešilisa z každého, hoci aj malého, pokrokusvojho dieťaťa. Veď to poznáte: Nikdy niejetak zle, aby nemohlo byť ešte horšie...Príspevky sú krátenéOľga Hátasovánebyť sám | december 2006strana 3