Vojenské lesy 4/2019

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIII / október - november - december 2019

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

4/2019 

Ročník 13 

október – november – december 2019 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor) 

Podpredseda: Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora) 

Členovia: 

Ing. Juraj Laco (redaktor) 

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor) 

Ing. Marián Hojdan(redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor – 

odborný garant pre strelectvo) 

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor – 

odborný garant pre kynológiu) 

REGISTRÁCIA: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, 

ani sme sa nenazdali a opäť si starý a nový rok podávajú kľučku. Koniec roka je vždy, v snahe 

splniť plánované a tiež mnohé neplánované úlohy, veľmi hektický. Kontrolujeme plnenie plánov, 

bilancujeme nielen kvartálne, ale aj celoročne, plánujeme budúci rok. 

V uplynulom roku sme sa museli vysporiadať s viacerými náročnými situáciami. Jednou z nich 

bolo napríklad kalamitné premnoženie mníšky veľkohlavej v našich najvzácnejších dubových 

porastoch zaradených do území európskeho významu. Ako sa však ukázalo, boj so škodcom samotným 

nebol ani zďaleka tak náročný, ako boj s byrokraciou a premotivovanými aktivistami 

masírujúcimi ostatnú laickú verejnosť vo svoj prospech. 

Pred časom som čítala v článku jedného českého kolegu lesníka, že žijeme v postfaktickej dobe. 

Tento pojem opísal tak, že: „dnes sa stavia skôr na pocity, skratkovité informácie a vyhodnocujú 

sa „lajky“ na sociálnych sieťach viac, než seriózne odborné informácie podložené údajmi a číslami.“ 

A s týmto tvrdením sa stotožňujem. Téma les sa stala pre spoločnosť „ľahko stráviteľnou“, 

pretože nadobudla presvedčenie, že les stačí mať rád, miesto racionálne obhospodarovať aj napriek 

tomu, že súčasne chce čerpať všetky úžitky z neho – krásu, ticho, vzduch, tieň, vodu, plody, 

drevo. No mať rád a racionálne obhospodarovať sa vzájomne nevylučuje. Lesníctvo je odbor, 

ktorý je potrebné najprv študovať, aby človek poznal zákonitosti fungovania ekosystému a pochopil 

súvislosti, ktoré overí v praxi, a tak nadobudne skúsenosti. Až potom by mali nasledovať 

vyjadrenia a diskusie. S týmto fenoménom lesníctvo zápasí už dlhú dobu a, žiaľ, len málo úspešne. 

Je to však výzva a zároveň šanca nastaviť spoločnosti zrkadlo – je nevyhnutné prijať fakt, že 

s jej meniacimi sa nárokmi na využívanie lesov a úžitkov z nich, bude potrebné zaplatiť. 

V súčasnosti majú lesnícke subjekty nosnú časť príjmov tvorených z predaja dreva. No situácia 

na trhu s drevom je aktuálne veľmi nepriaznivá. Trh je presýtený drevom z intenzívneho spracovania 

kalamít aj z okolitých štátov, čo sa prejavilo nielen narušením plynulosti dodávok z dôvodu 

dosahovania maximálnych skladových kapacít spracovateľských závodov, ale samozrejme 

aj výrazným poklesom jeho speňaženia. Prognózy na nastávajúci rok nie sú o nič priaznivejšie. 

Rovnako prvým dňom nastávajúceho roka vstupujú do účinnosti novely dvoch nosných predpisov 

pre naše odvetvie, a to zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela zákona 

o lesoch prebiehala v dvoch fázach, obsahuje množstvo zmien vo všetkých častiach. Novela 

zákona o ochrane prírody a krajiny je rozsiahla najmä pri posilňovaní kompetencií orgánov 

ochrany prírody a krajiny, alebo rozšírených obmedzeniach obhospodarovania, z ktorých najmarkantnejšie 

rezonuje otázka výkonu náhodných ťažieb. Ostáva však veľkým otáznikom, ako 

sa bude novelizovaný predpis uplatňovať v praxi a s akými dôsledkami. Z popísaného vyplýva, 

že nás čaká v celku náročné obdobie. No vzdať sa by znamenalo dopredu prehrať. Preto nám 

všetkým prajem veľa síl, odhodlania a vytrvalosti, aby sa nám spoločne podarilo dosahovať 

naše ciele. 

Zároveň Vám všetkým ďakujem za to, že ste sa v uplynulom roku snažili odviesť si svoju prácu 

najlepšie ako ste vedeli, mnohí aj na úkor osobného voľna alebo rodiny. Preto čas vianočných 

sviatkov prežite v spokojnosti a v kruhu najbližších. 

Prajem Vám krásne požehnané Vianoce a šťastný Nový rok. 

Lesu a lovu zdar! 

• Ing. Zuzana Balandová, vedúca oddelenia výroby GR 

Jesenné ráno v Kyjovskom pralese, autor: Ing. Dušan Staško, LS Jovsa, OZ Kamenica n/C. 

2 VOJENSKÉ LESY 4/2019

OBSAH 

LESNÍCTVO 

KYNOLÓGIA 

SPOLOČENSKÁ 

RUBRIKA 

Predstavujeme vám - chránené územia ......4 

Stretnutie používateľov geografického 

informačného systému VLM ...............8 

Aktuálne problémy v zakladaní 

a pestovaní lesa 2019 .......................9 

Kontrola plnenia programu 

starostlivosti o lesy na LC Podolínec ........10 

Týždeň PEFC certifikácie lesov 2019 .......11 

Prístupová komunikácia 

Jakubianska cesta .........................11 

Nové prístupy v hodnotení 

poškodenia lesných ciest ..................12 

Duálne vzdelávanie 2019 ..................12 

Odmínovací systém Božena 

5 cvičil v priestore bývalého VP Javorina ....13 

POĽOVNÍCTVO 

Skúšky farbiarov s medzinárodnou účasťou 

o Spišský pohár ...........................16 

AKTUALITY ....................17 

STRELECTVO 

Broková kozlica Browning 725 Hunter ......18 

HISTÓRIA 

Deň sv. Huberta v Pliešovciach .............23 

Rozhovor s… .............................24 

Jeden z nás – jubilant Ľubo Gancarčík ......26 

Náš jubilant Oliver Gira ...................26 

Životné jubileum našej Jarmily .............26 

Náš dôchodca Ing. Stanislav Luterán .......27 

Anna Hriňáková odchádza do dôchodku ...27 

Reprezentácia hendikepovaných 

umelcov SR v zahraničí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27 

Národná prezentácia umenia 

hendikepovaných umelcov SR 2019 ........28 

LESNÁ PEDAGOGIKA 

A RYBÁRSTVO 

Septembrové ozveny jelenej ruje ............14 

Zabudnutý pomník .......................20 

Splnené želanie ...........................21 

Vidor Jurán 1879 - 1963 ...................22 

Lesníci v Materskej škole 

Kukučínova, Snina ........................29 

Dekáda lesníckeho vzdelávania mládeže ....30 

Vianočné prekvapenie ....................31 

VOJENSKÉ LESY 4/2019 

3

LESNÍCTVO 

PREDSTAVUJEME VÁM 

CHRÁNENÉ ÚZEMIA 

V minulom čísle nášho časopisu sme ukončili 

tematický blok „Predstavujeme vám lesné 

správy“. V ďalších vydaniach časopisu ho 

chceme nahradiť novým tematickým okruhom 

„Predstavujeme vám chránené územia“. 

Cieľom je priblížiť významné prírodné lokality 

v rámci jednotlivých odštepných závodov 

Vojenských lesov a majetkov, ktoré sú jedinečné 

z hľadiska geografického a biologického. 

Ich celková početnosť a rozloha svedčia 

o tom, že vojenskí lesníci svojou činnosťou 

popri riadnom obhospodarovaní lesov cieľavedome 

zachovávajú a podporujú existenciu 

významných biotopov nielen lokálneho, 

národného, ale aj európskeho významu. 

Niektoré územia nachádzajúce sa vo vojenských 

lesoch sú aj na zozname svetového 

prírodného dedičstva UNESCO. Tieto skutočnosti 

svedčia o tom, že naše logo „Chránime 

budúcnosť“ má reálne opodstatnenie. 

Na úvod témy bude vhodné uviesť niekoľko 

terminologických pojmov. Na Slovensku 

definuje právny poriadok nasledovné kategórie 

chránených území : chránená krajinná oblasť 

(CHKO), národný park (NP), chránený 

areál (CHA), prírodná rezervácia (PR) a národná 

prírodná rezervácia (NPR), prírodná 

pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka, 

chránený krajinný prvok (CHKP), chránené 

vtáčie územie (CHVÚ), Obecne chránené územie 

(OCHÚ). Tieto územia rozlišujeme ako 

maloplošné a veľkoplošné. Poznáme ešte pojem 

Územie európskeho významu (UEV). 

Ide o druh chráneného územia sústavy Natura 

2000, ktoré je vyhlásené na ochranu prírodných 

biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne 

rastúcich rastlín podľa smernice Európskej 

komisie o stanovištiach /92/43 EHS / z 21. mája 

1992. 

V nasledujúcej tabuľke je uvedený podiel chránených území z celkovej plochy obhospodarovanej 

jednotlivými odštepnými závodmi a celkovo za VLM. Aktuálne tento podiel predstavuje 

celkovo za VLM hodnotu 45,05 %. 

PODIEL CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Z PLOCHY 

OBHOSPODÁROVANEJ VLM 

Odštepný závod 

Obhospodarovaná 

plocha (ha) 

OZ KAMENICA 

nad CIROCHOU 

13 766 ha 

s.o. – stupeň ochrany 

OZ KEŽMAROK 

17 831 ha 

OZ MALACKY 

24 734 ha 

CHÚ 

Výmera CHÚ na 

území VLM SR [ha] 

MCHÚ s.o.5* 796,81 5,79 

MCHÚ s.o.4 2,14 0,02 

ÚEV 1341,09 9,74 

CHKO 5539,47 40,24 

KBP 949,77 6,90 

CHVÚ 9364,81 68,03 

OZ SPOLU 9364,81** 68,03 

ÚEV 19,15 0,12 

CHVÚ 13 793,92 77,36 

OZ SPOLU 13808,77** 77,44 

ÚEV 4480,38 18,12 

CHVÚ/CHKO 1747,03 7,06 

OZ SPOLU 6227,41 25,18 

VLM CELKOM - 56 331 ha 29400,99 45,05 

Podiel výmery 

CHÚ z plochy 

obhospodarovanej 

VLM SR [%] 

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ 

OZ Kamenica nad Cir. 

foto: Ing Bodnár, Ing. D. Staško 

* * Pri celkovej výmere CHÚ na OZ je zohľadnené prekrytie jednotlivých CHÚ 


LESNÍCTVO 

Predstavovanie chránených území (CHÚ) začíname na najvýchodnejšom závode VLM SR 

š.p., Odštepnom závode Kamenica nad Cirochou. V zmysle kategorizácie uvedenej v úvode 

sú na tomto OZ nasledovné chránené územia: 

Názov 

Rok 

Vyhlásenia 

Stupeň 

ochrany 

VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE 

Výmera 

(ha) 

CHKO VIHORLAT 1973 2 5 539,47 

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA 

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /NPR/ 

VIHORLAT 1986 5 50,89 

POSTÁVKA 1980 5 25,91 

MOTROGOŃ 1980 5 60,63 

JOVSIANSKA HRABINA 1986 5 257,58 

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 395,01) 

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /PR/ 

ĎUROVÁ MLÁKA 1980 4 2,137 

KYJOVSKÝ PRALES 2007 5 397,42 

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 399,557) 

PRÍRODNÉ PAMIATKY /PP/ 

SNINSKY KAMEŇ 1982 5 1,62 

ČIERNY POTOK 1988 5 2,7642 

PRÍRODNE PAMIATKY (SPOLU 4,3842) 

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU 789,951 (NPR+PR+PP) 

VEĽKOPLOŠNÉ A MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU (CHKO+NPR+PR) 6 338,421 

CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE 

VIHORLATSKÉ VRCHY 2010 1 10 184,81 

ÚZEMIA EUROPSKÉHO VÝZNAMU (UEV) 

MORSKÉ OKO 2000 2,4,5 719,2613 

VIHORLAT 2,5 296,69 

KYJOV 5 325,14 

ÚZEMIA EURÓPSKÉHO VÝZNAMU (SPOLU 1 341,0913) 

Vihorlatské vrchy sa delia na tri časti: Humenské 

vrchy, Popriečny a Vihorlat. V celku 

Vihorlat sú to časti Kyjovská planina, Jasenovská 

hornatina a Vihorlatská hornatina. 

Od vyhlásenia bola v rámci tejto veľkoplošnej 

CHKO vybudovaná sieť maloplošných chránených 

území so štatútom národných prírodných 

rezervácií (NPR), prírodných rezervácií 

(PR) a prírodných pamiatok (PP) (pozri prehľad 

podľa názvov v tabuľke). Na týchto lokalitách 

zabezpečuje lesnícky personál odštepného 

závodu ochranu najhodnotnejších 

častí tamojšej prírody v súlade s vyhlásenými 

opatreniami a v spolupráci so Štátnou ochranou 

prírody, Správou CHKO Vihorlat a Správou 

CHKO Východné Karpaty. 

Rôznorodosť a jedinečnosť rastlinstva 

v CHKO je daná aj tým, že územie je na rozhraní 

panónskej – teplomilnej a karpatskej – 

horskej flóry. Niektoré rastliny majú endemicky 

charakter, teda vyskytujú sa len tu a nikde 

inde. Kostrava ovčia (Festuca ovina ssp. Vihorlatica) 

sa vyskytuje len v Prírodnej pamiatke 

Sninsky Kameň. V NPR Jovsianska 

hrabina pri obci Jovsa kvitne v jarnom období 

subendemit Bleduľa jarná karpatská (Leucojum 

vernum subsp. Carpaticum) s najväčším 

výskytom na Slovensku. Aktuálne je tu známych 

približne 400 druhov húb, 60 lišajníkov 

a 600 druhov vyšších rastlín. 

Súvislé lesné porasty sú na území CHKO 

Vihorlat domovom početných druhov živočíšstva. 

Vzácne sú tu cicavce s prívlastkom šelmy. 

Skryte tu žije rys ostrovid (Lynx lynx), 

vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris). 

Vyskyuje sa tu aj medveď hnedý (Ursus 

arctos). Stabilne alebo sezónne tu hniezdi 

okolo 100 druhov vtákov. V tichu starých lesných 

porastov od marca do konca septembra tu 

nepozorovane žije vzácny bocian čierny (Ciconia 

nigra). Z dravcov je najbežnejší myšiak lesný 

(Buteo buteo), ďalej tu hniezdia včelár lesný 

(Pernis apivorus), hadiar krátkoprstý (Circaetus 

galicus), orol krikľavý (Aquila pomarina). 

Zo sov je to sova dlhochvostá (Strix uralensis). 

CHRÁNENÁ 

KRAJINNÁ 

OBLASŤ VIHORLAT 

(CHKO VIHORLAT) 

CHKO Vihorlat je veľkoplošné chránené 

územie, vyhlásené 28. decembra 1973. 

Rozloha CHKO Vihorlat je 17 485 ha a patrí 

do okresov Humenné, Snina, Michalovce 

a Sobrance. Na území OZ Kamenica nad 

Cirochou má rozlohu 5 539.47 ha, čo tvorí 

40,24 % z obhospodarovanej plochy závodu. 

CHKO Vihorlat geografický patrí do pohoria 

Vihorlatské vrchy, ktoré prechádza na 

územie východného Slovenska zo zakarpatskej 

oblasti Ukrajiny. Pohorie bez postupného 

prechodu rýchlo vystupuje z juhu Východoslovenskej 

nížiny z jej okrajových 

oblastí s nadmorskou výškou 150 – 200 metrov 

a dosahuje vo svojich vrcholových častiach 

výšku cez 1000 metrov nad morom. 

Telekia ozdobná - Telekia speciosa 


5

LESNÍCTVO 

Pohľad na VysokéTatry z vrcholu Vihorlatu 

UŽOVKA STROMOVÁ Zamenis longissimus 

Najčastejší plaz je užovka stromová (Elaphne 

longissima), vzácne aj vretenica severská 

(Vipera berus). Farebne dekoratívna je 

z obojživelníkov známa salamandra škvrnitá 

(Salamandra salamandra). Výrazne farebný je 

aj karpatský endemit, slimák „bezdomovec“, 

Slizniak karpatský (Bielzia coerulans). Jeho 

modrá farba môže prechádzať od fialovej až 

do tyrkysovej. Na chránenom území sa vyskytuje 

viac ako 2000 druhov bezstavovcov. 

Spomeňme aspoň dvoch reprezentatívnych 

zástupcov zákonom chránených, a to fúzača 

alpského (Rosalia alpina) a nosorožteka obyčajného 

(Oryctes nasicornis). Z čeľade fúzačovitých 

žije vo Vihorlate okolo 100 druhov. 

Fúzač alpský je svojím výzorom a sfarbením 

priam ikonický. Tykadlá má dlhšie ako celé 

telo. V minulosti bol nazývaný aj zamatovec 

horský pre vzhľad svojich kroviek. Možno 

aj pre túto vzhľadovú jedinečnosť je v znaku 

Slovenskej entomologickej spoločnosti pri 

SAV. Nosorožtek obyčajný je zástupca exotickej 

čeľade Dynastinae. Exotický je aj jeho výzor. 

Názov presne vystihuje tvar jeho hlavy 

ako zmenšenina hlavy nosorožca. Dozadu zahnutý 

rožtek majú len samčeky. 

Najnižšie položené miesto CHKO Vihorlat 

je okraj lesa pri obci Jovsa (162 m n. m.). Najvyššie 

položené miesto CHKO je vrch Vihorlat 

(1 075,5 m n. m.) Správy národných parkov 

a chránených území na Slovensku majú často 

vo svojich znakoch krajinný prvok, zviera 

alebo rastlinu jedinečnú pre danú lokalitu. 

V logu Správy ŠOP CHKO Vihorlat je štylizovaný 

kvet Telekie ozdobnej (Telekia specioza). 

Telekia je teda symbolom Vihorlatu. 

Rodový názov Telekia sa spája s maďarským 

grófom Samuelom Teleki – Szeg. Gróf žijúci 

na prelome 19. a 20. storočia bol významným 

uhorským šľachticom a politikom. Jeho veľkou 

vášňou bolo cestovanie. Ako prvý vystúpil 

na vrch Kilimandžára do výšky 5300 na 

hranicu snehu. Je objaviteľom činnej sopky 

na brehu Rudolfovho jazera, Teleki’s Volcano. 

Pomenovanie Telekie podľa grófa navrhol 

nemecký botanik Johann Baumgarten. Gróf 

bol jeho veľkým podporovateľom a mecenášom. 

Telekia ozdobná patrí do čeľade astrovité. 

V CHKO tvorí pomiestne súvislé plochy 

v okolí riek a potokov a vystupuje aj do vyšších 

polôh. Môže dorásť až do dvojmetrovej 

výšky. Žltý kvet je veľmi dekoratívny a je lákadlom 

pre hmyz a motýle. Druhový latinský 

názov speciosa znamená pekná, prenádherná. 

V minulosti patrila na Slovensku k zákonom 

chráneným druhom. Keďže sa jej v súčasnosti 

darí, dostala sa mimo ohrozenia. 

CHKO Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie 

územia Slovenska. Lesné porasty sú na 90 % 

chráneného územia. Ide najmä o bukové lesy 

(od 400 do 800 m) a jedľovo - bukové lesy 

(od 500 do 800 m nadmorskej výšky). Kvalitné 

porasty buka právom patria do takzvaného 

bukového srdca východu. V hospodárskych 

lesoch spravovaných OZ Kamenica nad Cirochou 

uplatňujú vojenskí lesníci najjemnejšie 

spôsoby hospodárenia a umne využívajú 

danú vitalitu dreviny. Prirodzené zmladenie 

buka v rámci pestovateľských opatrení dosahujú 

v podiele 80-85 %. Treba si zároveň uvedomiť, 

že pracujú v lesoch určených na obranu 

štátu a vo vojenskom obvode. Aj preto je 

na tomto území regulovaný vjazd motorových 

vozidiel a pohyb osôb. Profesionálni ochranári, 

ale aj laici s pravým vzťahom k prírode 

hodnotia, že tieto skutočnosti kladne vplývajú 

na zachovávanie a stav chránených území 

vo Vojenských lesoch. Od vyhlásenia CHKO 

Vihorlat uplynulo 46 rokov. Vojenskí lesníci 

cieľavedome prispeli počas celej tejto doby 

k udržiavaniu a zachovávaniu cenných biotopov 

a ekosystémov na tomto území. 

NÁRODNÁ 

PRÍRODNÁ 

REZERVÁCIA 

(NPR) VIHORLAT 

NPR Vihorlat je maloplošné chránené územie. 

Nachádza sa na vrchole Vihorlatu s rozlohou 

50,89 ha. 

Bola vyhlásená v roku 1986 za účelom zachovania 

a ochrany vrcholovej a nižšie položených 

časti vrchu, ktoré predstavujú typické 

ukážky prirodzených lesných a nelesných 

spoločenstiev najvyšších polôh pohoria 

s adaptáciou na dané prostredie Vyskytujú 


LESNÍCTVO 

sa tam významné horské druhy rastlín, ale aj 

druhy teplomilné. 

Vrcholový hrebeň má zrezaný tvar s dvoma 

vrcholmi a vrcholovou dĺžkou približne 

400 metrov. Západný vrchol je nižší. Okolo 

roku 1930 bol na ňom umiestnený železobetónový 

pylón ako súčasť vtedy budovanej trigonometrickej 

siete. 

Nadmorská výška Vihorlatu je 1076 m. Relatívna 

výška (ako počet metrov, o ktoré musíme 

minimálne zostúpiť, aby sme mohli začať 

stúpať na nejaký bližší vyšší vrchol) je 

706 metrov. Vihorlat je na 12. mieste v relatívnej 

výške vrchov na Slovensku. Pohľadom 

z vrcholu na juh sa otvára Východoslovenská 

nížina.Tu je viditeľné, ako pohorie Vihorlatských 

vrchov stúpa relatívne náhle z tejto 

nížiny do tisícmetrovej výšky na vrchole 

Vihorlatu. To spôsobuje majestátnosť Vihorlatu 

a jeho dominantnosť v širokom okolí. Pri 

južnom pohľade v diaľke vidno komíny elektrárne 

Vojany a pri použití ďalekohľadu dedinky 

až k Maďarským hraniciam. V diaľke 

ľahko rozoznáme vodnú plochu Senianských 

rybníkov. Je to jedna z najvýznamnejších ornitologických 

lokalít v strednej Európe. Neprehliadnuteľná 

je vodná plocha východoslovenského 

mora – Zemplínskej Šíravy 

s dedinami Jovsa, Kusín, Klokočov, Kaluža. 

Vidíme okresné mesta Sobrance, Michalovce, 

Humenné, niekedy aj Užhorod na Ukrajine. 

Vzdušnou čiarou je z vrcholu vzdialené Humenné 

okolo 15 km, Michalovce 20 km, Snina 

11 km. Z východného hrebeňa Vihorlatu, 

ktorý je vyšší, sú na západe viditeľné Slanské 

vrchy, severovýchodne Poloniny, na východe 

Ukrajinské Karpaty. V zimných mesiacoch 

pri dobrej viditeľnosti možno niekedy pozorovať 

vrcholy Vysokých Tatier vzdialené vzdušnou 

čiarou okolo 150 km. Niektorí tvrdia, že 

sa dá dovidieť aj na severozápadné pohoria 

v Rumunsku. Mne sa to ešte nepodarilo. 

Južné svahy vrcholu Vihorlatu sú bezlesné 

a sú pod vplyvom teplých prúdov z Východoslovenskej 

nížiny. Andezitový substrát 

drží teplo, preto tam rastú teplomilné spoločenstva 

rastlín. Zo severu vystupuje les až na 

vrchol. Buky na vrchole majú vplyvom poveternostných 

podmienok bonsajový tvar a ich 

vek je ťažko odhadnúť. Keďže na severnej 

strane Vihorlatu je chladnejšie, rastú horské 

druhy rastlín - soldanelka horská (Soldanella 

Montana) a podbelica alpínska (Homogyne 

alpina)., Z významných krovín rastúcich na 

vrchole spomenieme skalník lesklý (Cotoneaster 

lucidus), plamienok alpínsky (Clematis 

alpina) tavoľník prostredný (Spiraea media), 

FÚZAČ ALPSKÝ - Rosalia alpina 

ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), ruža ovisnutá 

(Rosa pendulina). 

Vihorlat je jednou zo šiestich vulkanických 

štruktúr, ktoré tvoria Vihorlatské vrchy. Vulkanická 

aktivita vrcholiaca pred 9 až 17 miliónmi 

rokov zanechala na celom území stopy 

vulkanického procesu. Andezitové prúdy vystupujú 

na povrch v rôznych podobách (napríklad 

ako prírodná pamiatka Sninský Kameň). 

V januári 2002 sa objavili v regionálnej tlači 

články s názvami „Vihorlat ožíva…“ a podobne. 

Bola to reakcia na mierne otrasy v okolí 

pod Vihorlatom. „Čo keď sa sopka opäť prebúdza?“ 

hovorili obyvatelia priľahlých dedín 

SLIZNIAK KARPATSKY - Bielzia coerulans 

s obavami. Seizmológovia však vyhlásili, že 

nič také nehrozí. 

Na území Národnej prírodnej rezervácie 

Vihorlat platí piaty, najvyšší stupeň ochrany 

prírody. Vojenskí lesníci tam nevyvíjajú 

žiadnu hospodársku činnosť, v zmysle platnej 

legislatívy o ochrane prírody zabezpečujú 

všetky prípadne manažmentové opatrenia 

ukladané Správou CHKO Vihorlat v Michalovciach. 

Je tam zakázaný vstup a pohyb osôb 

rôznym spôsobom. Vylučuje sa tu značenie 

a budovanie turistických chodníkov a ďalšie 

aktivity vymenované v zákone. Aká je však 

prax? Priestor NPR je navštevovaný denne, 

v každom ročnom období. Ako sa majú 

k tomu postaviť Vojenské lesy ako správca 

územia, v ktorom sa nachádza chránená 

oblasť? Máju konať? A ak, tak ako? Konať 

môžu len v spolupráci s Vojenským obvodom 

Valaškovce ako orgánom štátnej Vojenskej 

správy, pod ktoré patrí toto územie v rámci 

vojenskej legislatívy. Na základe pokynu 

prednostu VO Valaškovce odstraňujú nelegálne 

turistické značenie. Po niekoľkých dňoch 

je však značenie obnovené. 

Všetci návštevníci NPR Vihorlat a okolia 

sa vyhlasujú za milovníkov prírody. Správanie 

niektorých z nich však o tom nesvedčí. 

Banálny príklad - nahor vynesú v batohu 

plnú fľašu s rôznym občerstvením. Prázdnu 

však späť neznesú. Po vypití obsahu fľaše ju 

buď zanechajú v lese, alebo v turistickej útulni 

na Poľanovej lúke. Tá je po čase plná odpadkov, 

ktoré zvážajú vojenskí lesníci. Z hľadiska 

ochrany územia sú nevhodné aj výjazdy 

na vrchol Vihorlatu bicyklom. Sú to všetko 

veľmi citlivé otázky. O nesúhlasných stanoviskách 

samotných turistov s takouto praxou 

svedčia aj diskusie na internetových stránkach. 

Myslíme si, že problém nevhodného 

správania a porušovania legislatívy je nielen 

regionálny, ale aj celosvetový, možno ako dôsledok 

nesprávnej výchovy na rôznych stupňoch. 

To je však už úplne iná téma. • 

V budúcom čísle budeme pokračovať 

v predstavovaní chránených území 

na OZ Kamenica nad Cirochou. 


7

LESNÍCTVO 

STRETNUTIE POUŽÍVATEĽOV 

GEOGRAFICKÉHO INFORMAČNÉHO 

SYSTÉMU VLM 

Na Kamennom vrchu bolo 17. októbra v poradí už druhé stretnutie používateľov geografického 

informačného systému VLM. Používatelia mapového portálu mali opäť možnosť 

konzultovať svoje skúsenosti s aplikáciou priamo s tvorcami systému z firmy YMS, a. s. 

Túto možnosť využilo viacero z nich, vďaka čomu sa všetci účastníci dozvedeli užitočné 

informácie, ktoré im uľahčia ďalšiu prácu so systémom. 

Aplikácia Offline GIS 

Vďaka neustálemu rozvoju v oblasti diaľkového 

prieskumu Zeme sa rozširujú aj možnosti 

prístupu k satelitným údajom. Túto možnosť 

sme využili a v novej verzii aplikácie sme všetkým 

zamestnancom VLM sprístupnili údaje 

z družice SENTINEL-2. Dáta z tejto družice sú 

dostupné každých 5 dní a dosahujú priestorové 

rozlíšenie 10 metrov. K dispozícii sú dva spôsoby 

zobrazenia. V prípade aktuálnych údajov sa 

používateľom zobrazia posledné dostupné údaje 

s minimom oblačnosti. V prípade časových 

služieb má používateľ možnosť zvoliť si na časovej 

osi interval, za ktorý si želá snímku zobraziť. 

Má tak možnosť zobrazovať aj historické 

údaje až 14 mesiacov spätne. Používatelia 

mapového portálu majú k dispozícii niekoľko 

typov vizualizácie satelitných snímok: 

• RGB - kompozícia v pravých 

farbách (obdoba ortofotosnímok) 

• Infrared – kompozícia v nepravých 

farbách zahrňujúca infračervené pásmo 

• NDVI - vegetačný index vhodný 

pre hodnotenie stavu vegetácie 

• NDMI - vlhkostný index určený 

pre monitorovanie vlhkosti a sucha 

AJ BEZ 

PRIPOJENIA 

Štefan Hudák, projektový manažér YMS, a. s.; 

Peter Bobáľ, biznis analytik YMS, a. s. 

Na stretnutí sme postupne prezentovali 

jednotlivé funkcionality systému a odporúčané 

postupy pre rôzne pracovné procesy. 

Okrem toho sme predstavili aj novinky, ktoré 

pribudli do mapového portálu. Používateľov 

zaujala aj ukážka prvej verzie aplikácie Offline 

GIS, ktorá bude už čoskoro dostupná pre 

všetkých zamestnancov VLM. 

NOVÉ MOŽNOSTI 

Kompozícia vytvorená zo snímok družice 

SENTINEL -2 (Infrared) 

Noviniek v mapovom portáli pribudlo hneď 

niekoľko. Prvou z nich je rozšírenie funkcionality 

„EVD“ – Evidencie vyťaženého dreva. 

Používatelia majú v novej verzii mapového 

portálu možnosť filtrovať údaje o zásobe dreva 

alebo zásobe štiepky pre vybrané odvozné 

miesta. Môžu si tak napríklad zobraziť údaje 

len pre vybranú drevinu alebo akosť. Aplikácia 

im následne zobrazí celkovú kubatúru pre 

zvolené záznamy. 

Ďalšia z noviniek v novej verzii aplikácie je 

možnosť zobrazenia online údajov z katastra 

nehnuteľností. Do mapového stromu pribudli 

vrstvy pre zobrazenie parciel C a parciel E. Je 

možné ich nájsť v časti Civilný kataster – KN 

Online. Ide o údaje elektronických služieb katastra 

nehnuteľností, ktoré sa na dennej báze 

aktualizujú. Používateľ má možnosť okrem 

zobrazenia dát v mape získavať aj informácie 

o konkrétnych parcelách cez funkciu „Info 

o prvku“. Môže si tak zistiť napríklad číslo listu 

vlastníctva pre vybranú parcelu. 

SATELITNÉ ÚDAJE 

Elektronické služby katastra nehnuteľností 

Na stretnutí používateľov sme odprezentovali 

aj ukážku prvej verzie aplikácie Offline GIS. 

Ide o novú desktopovú GIS aplikáciu určenú 

pre zamestnancov VLM, ktorá sprístupňuje 

priestorové dáta aj v miestach bez pripojenia 

alebo so slabým pripojením do internej siete. 

Využíva pritom rovnaké dáta ako tie, ktoré 

sa zobrazujú v mapovom portáli. Aplikácia je 

vhodná najmä pre používateľov, ktorí pracujú 

v miestach so slabým internetovým pripojením 

alebo v miestach s častými výpadkami pripojenia. 

V blízkom čase bude sprístupnená všetkým 

zamestnancom VLM. 

Chceli by sme poďakovať všetkým účastníkom 

stretnutia používateľov VLM za spoluprácu 

a dôveru. Veríme, že sa budeme stretávať 

pravidelne, aj v nasledujúcich rokoch. Najmä 

vďaka vašim podnetom i podnetom všetkých 

ostatných používateľov môžeme ďalej rozvíjať 

GIS vo VLM tým správnym smerom. O tom, 

že táto cesta je správna, sme sa presvedčili aj na 

konferencii Geoinformácie vo verejnej správe, 

ktorá bola v máji tohto roku v Prahe. Na konferencii 

sme prezentovali geografický informačný 

systém VLM, čo sa stretlo s veľkým záujmom 

a pozitívnym ohlasom. 


LESNÍCTVO 

AKTUÁLNE PROBLÉMY 

V ZAKLADANÍ 

A PESTOVANÍ LESA 2019 

Na Kamennom mlyne pri Plaveckom Štvrtku usporiadali 15. a 16. októbra pod záštitou 

NLC Zvolen 7. ročník medzinárodnej konferencie o zakladaní a pestovaní lesa. 

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS 

Jablonové, OZ Malacky (text, foto: 

prof. Ing. Vladimír Čaboun CSc.) 

Jej cieľom bolo poskytnúť účastníkom 

z lesníckej praxe a širokej lesníckej verejnosti 

aktuálne informácie a najnovšie poznatky 

výskumu z oblasti zakladania, pestovania 

a produkcie lesa a ponúknuť priestor pre 

odbornú diskusiu. Pracovníci lesníckej prevádzky 

v nej mohli prezentovať svoje námety 

na výskumné riešenie problémov v oblasti 

pestovania a produkcie lesa, s ktorými sa pri 

svojej práci stretávajú. 

Prvý deň bol venovaný prednáškam so 

zaujímavými témami od kolegov z českej 

republiky z Mendelovej univerzity v Brne 

a ČZU v Prahe o obnove lesa v podmienkach 

sucha, ďalej o uznaných zdrojoch a kvalite 

osiva borovice zo semenárskej kontroly 

NLC, netradičnej obnove záhorských pieskov 

a príčinách odumierania borovice na Záhorí 

z Výskumného ústavu NLC. Zaujímavý 

príspevok k problémom lesníckej praxe mal 

kolega z Lesov SR, OZ Šaštín Stráže a tak isto 

aj riaditeľ OZ Malacky VLM SR. 

Na druhý deň bola vonkajšia exkurzia 

u OZ Šaštín Stráže v Lakšárskej Novej Vsi 

na výskumnú plochu NLC, kde testujú rôzne 

klony agáta bieleho a nakoniec vo VLM Malacky, 

LS Riadok, na ukážku prípravy pôdy, 

obnovy lesa a celkový stav porastov ohrozených 

kalamitou. Vydarená akcia sa skončila 

pri posedení pri dobrom guláši v areáli strelnice 

VLM v Malackách. 

• 


9

LESNÍCTVO 

KONTROLA 

PLNENIA 

PROGRAMU 

STAROSTLIVOSTI 

O LESY NA 

LC PODOLÍNEC 

Zrušením Vojenského výcvikového priestoru Javorina k 31. decembru 2010 sa zmenil 

aj výkon štátnej správy. Ministerstvo obrany – Vojenský lesný úrad vystriedala štátna 

správa v pôsobnosti Ministerstva vnútra a to Okresný úrad Prešov, odbor opravných 

prostriedkov a miestne príslušné okresné úrady, pozemkové a lesné odbory v Kežmarku, 

Starej Ľubovni, Sabinove a Porade. V októbri tohto roka Okresný úrad Prešov, odbor 

opravných prostriedkov, vykonal kontrolu programu starostlivosti o les po desiatich rokoch 

na lesnom celku Podolínec. 

Ing. Ľudovít Zvalený, 

vedúci oddelenia výroby, 

OZ Kežmarok (text, foto) 

Vývoj hospodárenia na tomto celku bol 

z dôvodov organizačných aj prírodných 

značne komplikovaný. Lesný celok obhospodarovali 

tri lesné správy - LS Podolínec, LS 

Ľubica a LS Tichý Potok. Za posledné štyri 

roky sa tiež vymenili štyria odborní lesní 

hospodári. Dva roky pred skončením decénia 

bola z dôvodu spracovania kalamity urobená 

predčasná obnova plánu, bol vyhotovený 

rozpis ťažbových úloh na dva roky. 

Samotnej vonkajšej previerke predchádzala 

kancelárska kontrola, ktorú vykonali 

Okresné úrady v Kežmarku a Starej Ľubovni. 

Predmetom dohľadu bolo preskúmanie 

zákonnej lehoty zalesnenia, objem dreva 

z ťažby v porastoch nad 50 rokov, celkový 

etát ťažby dreva, termín spracovania náhodnej 

ťažby (aktuálne harmonogramy), úpravy 

PSoL vykonané OLH, súhlasy na ťažbu, 

porastové karty, výchova porastov odporúčaná 

PSoL, grafická evidencia a karty pôvodu 

porastu. Následne v termíne od 8. 10. do 

11. 10. bolo vonkajšie šetrenie. Pracovníci 

z OÚ Prešov vytvorili dve pracovné skupiny, 

do ktorých prizvali kolegov z okresných úradov 

a zamestnancov lesnej správy a odštepného 

závodu. Celkovo prekontrolovali 576,74 

ha porastovej plochy, čo predstavuje 9 % výmery 

lesného celku. Kontrolóri sa prevažne 

zameriavali na spracovanie náhodnej ťažby, 

dodržiavanie porastovej hygieny a následného 

zalesnenia a starostlivosť o nárasty a mladé 

lesné porasty. Vysoko hodnotili spracovanie 

náhodnej ťažby stromovou metódou, kde 

sa porastové zvyšky spracovávajú na odvozných 

miestach štiepkovaním a v porastoch 

sa zachováva dobrá hygiena, čím sa predchádza 

šíreniu podkôrneho hmyzu. Náhodná 

ťažba bola vyznačená v súlade s vyhláškou 

č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní dreva. Plochy 

po náhodných ťažbách boli zalesnené 

v zákonných lehotách. Bolo odporučené využívať 

vyspelejší sadbový materiál. Starostlivosť 

o mladé lesné porasty a výchova formou 

prečistiek a výchovných ťažieb bola urobená 

v požadovanej kvalite a intenzite podľa odporučenia 

PSoL platného v rokoch 2009 – 

2018. Hranice dielcov boli obnovené a sú 

v teréne identifikovateľné. Pri prerokúvaní 

záverov z kontroly plnenia programu starostlivosti 

o lesy na o.z Kežmarok orgán štátnej 

správy tiež kladne hodnotil starostlivosť 

o lesné cesty a sprístupnenie porastov. Skonštatoval, 

že pracovníci o.z. Kežmarok hospodária 

v súlade s plánom starostlivosti o les. 

Poďakovanie za kladné hodnotenie patrí 

všetkým zamestnancom o.z. Kežmarok, ktorí 

v priebehu platnosti PSoL pracovali na 

svojich postoch, a tiež tým, ktorí pripravovali 

podklady pre previerku. 

• 


LESNÍCTVO 

PRÍSTUPOVÁ 

KOMUNIKÁCIA 

JAKUBIANSKA 

CESTA 

Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ 

Kežmarok (text, foto: OZ KK, MO SR) 

Cieľom rekonštrukcie prístupovej komunikácie 

s názvom Jakubianska cesta 

s dĺžkou 8 245,98 metrov v katastrálnych 

územiach Jakubany a Hniezdno je 

zabezpečenie prístupu vlastníkov a obhospodarovateľov 

k lesným pozemkom. 

Cestu využíva niekoľko subjektov združujúcich 

pôvodných vlastníkov obhospodarujúcich 

lesné porasty, ktorým bolo 

prinavrátené vlastníctvo. Najväčšími sú 

Urbárske spoločenstvo obce Jakubany, 

Obecné lesy Hniezdne a Urbariát – pozemkové 

spoločenstvo vlastníkov Nová 

Ľubovňa. Majetok štátu obhospodaruje 

VLM SR š. p. Odštepný závod Kežmarok, 

ktorý je aj správcom prístupovej komunikácie. 

Prístupová komunikácia umožní 

rozvoj lesného hospodárstva v lokalite 

a zlepší prístup lesnej hospodárskej 

technike, požiarnej technike v prípade 

zneškodňovania lesných požiarov a tiež 

vozidlám zdravotnej záchrannej služby. 

Ministerstvo obrany SR sa týmto krokom 

snaží o zmiernenie napätej situácie, ktorá 

vznikla po zrušení vojenského obvodu 

Javorina a následnom prechode evidencie 

parciel z vojenského katastra do katastra 

civilného a nutnosti vyhotovenia registra 

obnovenej evidencie pozemkov s ich identifikáciou, 

čím došlo k spomaleniu, resp. 

prerušeniu prinavracania majetku pôvodným 

vlastníkom. V rámci rekonštrukcie 

prístupovej komunikácie bola zrekonštruovaná 

vozovka prístupovej komunikácie 

a boli dobudované sklady drevnej hmoty 

v trase komunikácie. Práce sa začali v polovici 

septembra 2018 a podarilo sa ich 

ukončiť 16. septembra 2019. 

TÝŽDEŇ PEFC 

CERTIFIKÁCIE 

LESOV 2019 

Pred dvadsiatimi rokmi sa európski drobní súkromní vlastníci lesov spojili, aby vytvorili 

medzinárodný systém certifikácie lesov, ktorý reflektoval na ich základné potreby, a 30. 

júna 1999 sa zrodil PEFC. Vojenské lesy a majetky SR, š.p., sú členom PEFC Slovensko. 

Zastupoval som ich ako delegát na týždni PEFC certifikácie lesov a zároveň na jeho 24. 

valnom zhromaždení v nemeckom Würzburgu. 

Zástupcovia 51 krajín sveta na 24. valnom zhromaždení PEFC. 

Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný 

odborný referent OV GR 

(text, foto: autor, pefc.sk) 

Tento rok oslavujeme úspechy dosiahnuté 

za dvadsať rokov starostlivosti o lesy 

po celom svete. Miesto konania, nemecký 

Würzburg, vybrali preto, že pred dvoma desaťročiami 

sa práve v tomto meste stretli záujmové 

skupiny, ktoré sa zaviazali, že založia 

dnešný PEFC. Súčasťou tohto výročia 

bolo aj slávnostné valné zhromaždenie členov 

PEFC, na ktorom sa zišlo viac ako 130 

zástupcov členov organizácie. Od pondelka 

11. do piatku 15. novembra každý deň vypĺňali 

rôzne semináre, prezentácie so zameraním 

na úlohu certifikácie lesov a dialógy 

záujmových skupín. V stredu bolo 24. valné 

zhromaždenie. PEFC Slovensko zastupoval 

predseda Ing. František Štulajter, národný 

sekretár doc. Ing. Hubert Paluš a ako pozorovateľ 

som sa za VLM SR zúčastnil ja. 

V roku 2019 vzrástla výmera PEFC certifikovaných 

lesov na 325 424 569 ha. Počet 

PEFC COC certifikátov stúpol na 11 812 

a počet PEFC COC certifikovaných spoločností 

dosiahol číslo 22 349. PEFC má momentálne 

51 členov (krajín). Na záver týždňa 

usporiadatelia zorganizovali odbornú exkurziu. 

V Spessarte prezentovali spôsob obhospodarovania 

zmiešaných dubovo-bukových 

porastov, v ktorých bol cieľ dopestovať najkvalitnejšie 

sortimenty duba. Pre mňa, ako 

zamestnanca, ktorý má na starosti certifikáciu, 

to bol obrovský prínos a rozšírenie obzoru 

v tejto problematike. Som vďačný vedeniu 

VLM SR, že som sa mohol zúčastniť týždňa 

PEFC certifikácie. Ak sa niekomu z vás naskytne 

takáto príležitosť, určite neváhajte 

a zúčastnite sa. Prispeje to k dokonalejšiemu 

porozumeniu PEFC certifikácie a k rozšíreniu 

vedomostí. Ak sa chcete dozvedieť viac 

o PEFC certifikácii lesov na Slovensku, určite 

navštívte vynovenú stránku www.pefc.sk. 

• 


11

LESNÍCTVO 

NOVÉ PRÍSTUPY V HODNOTENÍ 

POŠKODENIA LESNÝCH CIEST 

Ing. Zuzana Allmanová PhD., 

KLŤLM, LF, Technická univerzita 

vo Zvolene (text, foto) 

Lesné cesty predstavujú nevyhnutné stavebné 

objekty pre trvalo udržateľné obhospodarovanie 

lesov ako obnoviteľného prírodného 

zdroja. Ťažbovo-dopravný proces spôsobuje 

ich zaťaženie v dôsledku pohybu ťažkej lesnej 

mechanizácie, následkom čoho dochádza k 

rôznym formám poškodzovania lesnej cestnej 

siete. Poškodenie cestnej siete je jav, ktorý 

vzniká v dôsledku pôsobenia mechanických, 

fyzikálnych, chemických a iných faktorov, ktoré 

spôsobujú poškodenie povrchu ciest. Štandardná 

kvantifikácia tohto poškodenia sa vykonáva 

terénnym prieskumom a jednoduchým 

manuálnym meraním (dĺžky, šírky, hĺbky), 

najmä výtlkov a prasklín. V súčasnosti sa pre 

kvantifikáciu poškodenia lesných ciest hľadajú 

nové metódy a prístupy, ktoré by dokázali 

rýchlo a presne identifikovať poškodené úseky 

lesných ciest spolu s náročnosťou ich opráv. 

Na Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorácií 

Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo 

Zvolene pracovníci testujú možnosti hodnotenia 

poškodenia lesných ciest. V rámci projektu 

APVV-18-0305: Využitie progresívnych 

metód na hodnotenie vplyvu ťažbovo-dopravného 

procesu na lesné ekosystémy a cestnú sieť, 

chcú navzájom porovnať výstupy niekoľkých 

nových metód hodnotenia poškodení. Pri riešení 

projektu spolupracujeme aj s VLM SR š.p., 

kde sme na území OZ Kežmarok založili päť 

pokusných úsekov. Dva pokusné úseky sa nachádzajú 

nad obcou Kolačkov a tri nad obcou 

Jakubany. V prvej etape už boli pokusné úseky 

zamerané pomocou mobilného laserového skenovania 

firmou KVANT a to profilometrickým 

roadscanerom. V blízkom čase bude letecké a 

pozemné snímkovanie pokusných úsekov. Veľkým 

prínosom je existencia autonómnych stĺpov 

na území podniku, ktoré nám môžu poskytnúť 

informácie o prevádzkovom zaťažení 

skúmaných úsekov lesných ciest. 

• 

DUÁLNE VZDELÁVANIE 2019 

Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým 

sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje 

sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania. 

Ing. Ľubomír Babič, referent 

odd. výroby OZ Kežmarok 

(text, foto: MO SR) 

V priestoroch Generálneho riaditeľstva 

štátneho podniku LESY Slovenskej republiky 

v Banskej Bystrici bolo 16. mája pracovné predstaviteľov 

najväčších lesníckych podnikov. Prítomní 

boli Mgr. Milan Kuzma, hlavný koordinátor 

národného projektu Duálne vzdelávanie, 

zástupcovia Slovenskej lesníckej komory, Lesov 

SR, š. p., stredných odborných škôl a za VLM 

SR Ing. Ján Jurica a Ing. Michal Dudák. Na 

stretnutí odzneli informácie o novele zákona č. 

61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a účastníci 

prerokovali hlavnú problematiku k duálnemu 

vzdelávaniu v lesnom hospodárstve. 

VLM SR, š.p., odštepný závod Kežmarok, 

nadviazal kontakt so Strednou odbornou školou 

Jarmočná 8 v Starej Ľubovni, elokované 

pracovisko Lomnička, ktorá má dvojročné štúdium 

odboru lesná výroba. Na základe konzultácie 

s regionálnou koordinátorkou pre Prešovský 

kraj Ing. Andreou Ondovou a zástupcom 

strednej odbornej školy Mgr. Miroslavom Knapom 

podali VLM SR na SPPK žiadosť na overenie 

spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie 

v systéme duálneho vzdelávania. 25. júna 

zástupcovia SPPK preverili spôsobilosť a 6. augusta 

vydali osvedčenie o spôsobilosti poskytovať 

praktické vyučovanie na obdobie sedem rokov. 

V septembri bola uzavretá zmluva o duálnom 

vzdelávaní medzi SOŠ Jarmočná 8 a VLM 

SR, š.p. Na študijný odbor lesná výroba sa na 

elokovanom pracovisku v Lomničke na školský 

rok 2019/2020 prihlásilo do prvého ročníka sedem 

žiakov. Rodičov oboznámili so systémom 

duálneho vzdelávania a podpísali pracovné 

zmluvy medzi študentmi (zákonnými zástupcami) 

a VLM SR, š.p. Pre prvý ročník predmetu 

lesná výroba je vyhradených 384 hodín praktického 

výcviku v dielni a 408 hodín v teréne, 

podľa učebnej osnovy. Tá je rozdelená do tematických 

okruhov: úvod, opracovanie dreva a kovov 

ručným a mechanizovaným náradím, lesné 

semenárstvo, poľovnícke práce, práce v lesných 

škôlkach a práce s lesnou mechanizáciou. Každá 

téma bude ohodnotená známkou. V systéme 

duálneho vzdelávania je každý žiak ohodnotený 

za svoj pracovný výkon na základe podpísanej 

zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. 

Zamestnávateľ je povinný ohodnotiť 

vykonanú prácu a zabezpečiť stravu v praktickom 

vyučovaní, podnikové štipendium (40 € 

prvý ročník a 60 € druhý ročník) a ochranné 

odevné pracovné prostriedky. Ide o pilotný projekt 

v rámci nášho podniku. Chceme ním ukázať, 

že mladí ľudia z marginalizovaných skupín 

obyvateľstva nie sú pre nás na okraji záujmu. 

Získaním adekvátneho vzdelania môžu byť významným 

prínosom pre činnosti v lesnom hospodárstve, 

pretože už dnes pociťujeme výrazný 

nedostatok pracovnej sily. • 


LESNÍCTVO 

ODMÍNOVACÍ SYSTÉM 

BOŽENA 5 CVIČIL V PRIESTORE 

BÝVALÉHO VP JAVORINA 

Ozbrojené sily Slovenskej republiky aj v roku 2019 urobili v dvoch etapách výcvik svojich 

zložiek v bývalom Vojenskom obvode Javorina, kde pozemky štátu spravujú Vojenské 

lesy a majetky SR š.p., Odštepný závod Kežmarok. 

Ing. Ľudovít Zvalený, 

vedúci oddelenia výroby, 


Výcvikom doteraz skontrolovali časť územia 

bývalej tankovej strelnice, kde bolo potenciálne 

riziko výskytu nevybuchnutej 

munície vysoko pravdepodobné. Strelnica po 

rokoch nepoužívania zarástla krovitým porastom, 

ktorý bolo potrebné najprv odstrániť. 

Následne odmínovacie systémy Božena 5 

pomocou frézy prekontrolovali pôdu do hĺbky 

30 cm. V budúcom roku budú tieto plochy 

zrekultivované, čiže zarovnané a upravené 

vlastnými mechanizmami a zatrávnené. 

Takto zrekultivované plochy je možné následne 

využívať napríklad na poľnohospodárske 

účely. 

Systém Božena 5 je určený na likvidáciu 

protitankových striel a protitankových mín. 

Je schopný pracovať s dvoma nástrojmi – 

s cepákom aj s frézou. Koncept bezpečnosti 

je založený na princípe diaľkového ovládania 

(dosah až 5 000 m). 

Výcvikom sa urobila nevyhnutná kontrola 

a vyčistenie plochy od nevybuchnutej 

munície z minulosti. Keďže po zrušení Vojenského 

obvodu Javorina sú tieto územia 

prístupné verejnosti, zabezpečila sa tak eliminácia 

rizika náhodného výbuchu a teda 

najmä ochrana života a zdravia obyvateľstva. 

Rovnako obsluha stroja získavala nové zručnosti 

s jeho ovládaním v náročnom teréne. 

Tieto asanačné práce v rámci výcviku sú pomerne 

náročné z časového, ale aj organizačného 

hľadiska. Doposiaľ bola asanovaná len 

časť územia a v tejto výcvikovej činnosti plánujú 

Ozbrojené sily SR v spolupráci s VLM 

SR š.p. aj naďalej pokračovať. 

• 


13

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

Keď sa ráno vydarí 

SEPTEMBROVÉ 

OZVENY JELENEJ RUJE 

Jeseň prináša okrem pestrej palety farieb a košov plných húb aj ďalšie veľkolepé divadlo. 

Keď sa dni začínajú skracovať a dolinami sa tiahne ranná hmla, začína lesmi znieť jelenia 

ruja. Keď už počuť prvé mrnkanie jeleňov, vieme, že je to neklamný znak toho, že jelenice 

začínajú byť rujné. Vtedy sa poľovnícki sprievodcovia začínajú obzerať po jeleňoch, ktoré 

vyhľadávajú najmä podľa hlasu, aby v čase sprievodov boli úspešní a hostia, ktorí chcú 

poľovať na jeleňov, spokojní. 

POĽOVNÝ REVÍR 

JAVORIE – VÝSLEDOK 

TOHOROČNEJ 

JELENEJ RUJE 

Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný 

odborný referent OV GR (text, foto) 

Počas tohtoročnej ruje (mám na mysli iba 

obdobie, keď tu boli hostia, t.j. od 20. 9. do 

3. 10.), sa podarilo odloviť 34 jeleňov, zopár 

diviakov a niekoľko kusov netrofejovej zveri. 

Niektorí zažili pasovanie za lovca jelenej zveri, 

pretože ulovili svojho prvého jeleňa. Ak to 

rozložíme na „drobné“, tak z týchto jeleňov 

bolo medailových 17 trofejí. Päť z nich dosiahlo 

bodovú hodnotu striebornej medaily, 

12 hodnotu bronzovej medaily. Prvé tri najsilnejšie 

trofeje mali bodové hodnoty: 203,15 

bodov; 200,02 bodov a 198,38 bodov CIC. 

Faktom je, že niektorí poľovníci sa do revírov 

SL Pliešovce vracajú rok čo rok. Pre nás 

je to dobrá známka a svedčí to o tom, že sú 

spokojní s personálom a so službami, ktoré 

im zabezpečuje VLM SR, š.p. Mnohí z nich 

hneď na konci lovu povedia, že sa už tešia na 

ďalšiu sezónu a na jej prekvapenia v podobe 

množstva zážitkov a úlovkov jeleňov. 

OZ MALACKY 

LS MIKULÁŠOV 

V Lešti býva počas ruje pohyb revírom 

niekedy obmedzený, pretože v tomto vojenskom 

výcvikom priestore intenzívne cvičia 

Ozbrojené sily SR. Poľovný revír Javorie však 

svojou rozlohou ponúka nespočetné možnosti, 

kde možno loviť aj počas výcviku. Na 

jeleniu ruju obyčajne prídu približne tri desiatky 

lovcov. Keďže to vôbec nie je malý počet, 

aj túto sezónu nám pomáhali pri sprievodoch 

naši dôchodcovia. 

Prípravy na výrad a pasovanie 

Tomáš Macek, technik správy LS 

Mikulášov, OZ Malacky (text, foto) 

Tak ako po minulé roky, aj tento september 

sme netrpezlivo vyčkávali na prvé zaručanie 

jeleňov v našich záhorských lesoch. 

Prvé jelene sa začali ozývať na našej správe 

okolo 12. septembra. 15. septembra prišla 

prvá skupina českých poľovníkov na poplatkový 

lov jeleňa. Ranné aj večerné posliedky 


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

nám sťažovalo neskutočné množstvo hubárov, 

ktorí chodili po lese ešte za tmy a takisto 

im neprekážala ani intenzívna vojenská 

činnosť. Napriek tomu boli všetci poľovní 

hostia z tejto skupiny úspešní a vo štvrtok 

19. septembra odchádzali domov so svojimi 

trofejami jeleňov I. – III. VT. 20. 9. sa jednému 

samostatnému poľovníkovi Z ČR podaril 

uloviť jeleň III. VT s bodovou hodnotou 

178,93 b CIC. Ďalšia skupina poplatkových 

poľovníkov prišla v deň odchodu prvej skupiny. 

Prišli siedmi poľovníci z Českej republiky. 

Zase boli všetci úspešní a nastrieľali jelene 

I. a II. VT. Taktiež na našej LS poľovali 

aj poplatkoví hostia zo Slovenska a aj oni boli 

úspešní. Tento rok sme zorganizovali jednu 

spoločnú poplatkovú poľovačku na diviačiu 

zver, na ktorej sa strelilo 32 ks diviačej zveri. 

Čakajú nás ešte ďalšie dve spoločné poľovačky 

a dúfame, že budú takisto na zver bohaté 

a úspešné. 

JELENIA RUJA 

V SPOLOČNOM 

POĽOVNOM REVÍRI 

JAVORINA – OZ 

KEŽMAROK 

Ing. Ľubomír Babič, referent 

oddelenia výroby OZ 

Kežmarok (text, foto) 

V spoločnom poľovnom revíri Javorina, 

ktorý sa prevažne nachádza v Levočských 

vrchoch, sa jelenia ruja rozbieha okolo 15. 

septembra. Veľmi teplé noci a dni zapríčiňovali, 

že zver vychádzala z lesa pred súmrakom 

a ráno zachádzala veľmi skoro. Napriek 

tomu bola táto ruja úspešná a hostia si odniesli 

bohaté zážitky aj hodnotné jelenie trofeje. 

V tomto roku sme mali 31 poľovných 

hostí a podarilo sa im uloviť 28 jeleňov od 

II. po IV. triedu. Úspešnosť hostí je 90,32 %. 

Najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu 204,07 

bodov CIC. Jeleň bol ulovený na lesnej správe 

Ľubica so sprievodcom Jánom Krempaským. 

Celkovo bolo ulovených deväť kusov jeleňov 

v bronzovej medaile a štyri kusy v striebornej 

medaile. Poľovní hostia ulovili 14 jeleňov 

v IV. vekovej triede, 9 kusov v III. vekovej 

triede a 5 kusov v II. vekovej triede. Okrem 

zhoršovania klimatických podmienok začínajú 

byť problémom aj „poslucháči“ jelenej 

ruje. Táto novodobá záľuba sťažuje pohyb za 

ručiacimi jeleňmi a vo veľkej miere prispieva 

k ešte väčšej opatrnosti už aj tak dosť plachej 

zveri. V Levočských vrchoch nie je problém 

natrafiť za šera alebo tmy na takýchto „turistov“. 

Neuvedomujú si nebezpečenstvo, ktoré 

im hrozí, a už vôbec ich nezaujíma, že vďaka 

ich prítomnosti v lesoch počas ruje skazia 

poľovačku hosťom, ktorí si chcú odniesť 

zážitky z lovu. Ich aj našou vôľou je, aby si 

títo poľovníci odniesli aj ulovenú jeleniu trofej. 

Riešenie tohto problému neexistuje a tak 

nám neostáva nič iné, len v rámci poľovníckych 

a lesníckych dní vysvetľovať laickej verejnosti 

ako sa správať v lesoch, a to nielen 

počas jelenej ruje. 

Na záver chceme poďakovať zamestnancom 

OZ Kežmarok za výbornú prácu pri 

sprevádzaní poľovných hostí aj napriek zhoršeným 

podmienkam. Ich kvalitná a odborná 

príprava je veľmi dôležitá a neraz trávia na 

nej veľa aj svojho voľného času. Vďaka našim 

zamestnancom sa často z poľovných hostí 

stávajú aj priatelia a radi sa vracajú na jeleniu 

ruju každý rok. 

OZ KAMENICA 

NAD CIROCHOU – 

LS KAMIENKA, LS JOVSA 

Pavol Kyslaň Ing., lesník, LS 

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir., 

kyslan@vlm.sk (text, foto) 

Ako sa už stáva dobrým zvykom, aj v septembri 

2019 si k nám našli cestu poľovníci 

z Čiech. Autá s českými poznávacími značkami 

zaparkované pred poľovníckou chatou 

hneď navodili krásnu atmosféru pripomínajúcu 

uplynulú sezónu. Štandardne prvé okamihy 

stretnutia patrili zvítaniu so stálicami 

a privítaniu nových tvárí. Po vybalení najnutnejších 

vecí a výstroja sa každý poľovnícky 

hosť mohol v sprievode niektorého z radov 

našich kolegov lesníkov vydať poľovať. 

Poniektorí skontrolovali staré známe pirše 

pod Vihorlatom, iní skúšali šťastie na úplne 

iných, nových lokalitách. Slnko zapadajúce 

za obzor, jesenný vetrík do tváre a šuchot 

pestrofarebného lístia na stromoch pohladil 

nejednu zelenú dušu a len pridával na poľovníckom 

vzrušení. Srdce každého poľovníka 

je v tej chvíli plné očakávania, kedy znovu 

začuje staré známe ozveny kráľa našich hôr. 

Mnohí noví hostia k nám zavítali na základe 

odporúčaní od ich kolegov, ktorí k nám 

prichádzajú už pravidelne. Niektorým sa podarilo 

svojho jeleňa streliť už na prvých vychádzkach, 

ďalší si ho museli krvopotne 

vychodiť. Nič to však neuberá na vzácnosti 

trofeje, ak je lov ukončený krásnym poľovníckym 

zážitkom so všetkým, čo k nemu 

neodmysliteľné patrí. Dodržiavať tradície 

a zvyky nás učili ešte naši otcovia. Odovzdávanie 

zálomku často už pod rúškom tmy má 

svoje neopísateľné čaro. 

Po pár dňoch strávených vo Vihorlatských 

vrchoch na odštepnom závode v Kamenici 

nad Cirochou nás hostia utvrdili v názore, že 

máme nádherné hory plné krásnej zveri, ktorú 

treba chrániť a starať sa o ňu, ako sa len 

dá. Až potom sa môžeme stále stretávať a pokúšať 

lovecké šťastie, čo sa potvrdilo aj tohto 

roku. Takmer každý si odniesol domov svoju 

trofej a srdce plné zážitkov. 

Počas tohtoročnej sezóny sa doposiaľ strelilo 

20 jeleňov rozčlenených vo vekových 

triedach nasledovne: I.VT/8 ks, II. VT/6 ks, 

III.VT/3ks a IV.VT/3ks. Najsilnejšia trofej 

dosiahla bodovú hodnotu 196,39 b. CIC 

(11r.), druhá najsilnejšia trofej bola ohodnotená 

na 183,96 b. CIC (11r., viď. foto autora). 

Dúfam, že sa budúci rok síce opäť starší, 

ale v zdraví znovu stretneme, oprášime spomienky 

a znovu poprosíme sv. Dianu a sv. 

Huberta o ich priazeň. 

• 


15

KYNOLÓGIA 

SKÚŠKY FARBIAROV 

S MEDZINÁRODNOU 

ÚČASŤOU O SPIŠSKÝ POHÁR 

Klub chovateľov farbiarov pri Slovenskom 

poľovníckom zväze, spádová oblasť Spišská 

Nová Ves, Levoča, Gelnica usporiadala 

v Novoveskej Hute v dňoch 10. – 13. 

októbra IX. ročník skúšok farbiarov s medzinárodnou 

účasťou o Spišský pohár 

CACT. Záštitu nad ním prevzali Slovenská 

poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky 

zväz. 

Ing. Jaroslav Jurský, technik 

LS Tichý Potok (text, foto) 

Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu 

delegovalo na skúšky farbiarov Spišský pohár 

týchto rozhodcov: Jaroslav Jurský – hlavný 

rozhodca a rozhodcovský zbor v zložení Ing. 

Karol Chvála, Mgr. Ladislav Kardhordó, Marcel 

Dobrovič, Ján Vráb, Jaroslav Hudáč, Igor 

Valent, Milan Iľáš, Jozef Figula, Ing. Ján Pilát, 

Aleš Suchý, Ing. Ľudovít Pitoňák. Určené rozhodcovské 

dvojice popoludní založili tri umelé 

pofarbené stopy s dĺžkou 1000 metrov. Na 

večernej porade rozhodcov boli určené rozhodcovské 

dvojice, ktoré budú posudzovať 

jednotlivé práce. Umelé stopy a posliedku s odložením 

posudzovala trojica rozhodcov Ing. 

Karol Chvála, Milan Iľáš a Ján Vráb. Na prirodzených 

stopách posudzovali ostatní rozhodcovia. 

Vyžrebovanie štartovných čísiel: 

1. vodič Tibor Važan, pes 

BF CID Lúčny vrch 

2. vodič Ing. Pavol Tomala ml., pes HF LE- 

SAN z Popovej debry, zástupca VLM SR 

3. vodič Luboš Vodolan, suka BF EDA 

Jakubiansky potok, zástupca ČR 

4. vodič Ing. Vojtech Kovalčík, 

pes HF EVAR Svrčník, 

5. vodič Martin Lipták, pes 

HF AXEL Devana, 

6. vodič Miroslav Kučera, pes BF 

ALAN z Pánskej pažite. 

Skúšky slávnostne otvorili organizátori 

Mgr. Gustáv Krajči a Ľubomír Tököly, ktorí 

všetkých privítali krátkym príhovorom. Hlavný 

rozhodca predstavil svoj rozhodcovský 

zbor, ktorý delegoval Slovenský poľovnícky 

zväz. Po slávnostnom otvorení a oboznámení 

s rozhodcovskými dvojicami bolo žrebovanie 

jednotlivých prác. Bolo nahlásených celkovo 

dvanásť neúmyselných poranení zveri a založených 

šesť umelých pofarbených stôp. 

Zástupca Vojenských lesov a majetkov Ing. 

Pavol Tomala ml. nastúpil ako favorit č. 1 na 

víťaza celého podujatia. Vyžreboval si prácu 

na prirodzenej stope, kde šlo o postreleného 

jeleňa ihličiaka, ktorý mal poranený predný 

beh. S Lesanom začali pracovať na stope, 

ktorá bola stará už 16 hodín. Na nástrele našli 

kosť aj farbu, bolo tak evidentné, že poranenie 

zveri je vážne a je to len na nich dvoch, aby 

čím skôr ukončili trápenie ihličiaka. Zhruba 

po 1500 metrovej práci na remeni došli k zaľahnutému 

kusu, a tak so súhlasom rozhodcov 

Palino vypustil Lesana na durenie a zastavenie 

ihličiaka. Pre skúseného farbiara jeho rangu to 

bola už iba rutina, po vyše kilometrovom durení 

a stavaní kusa tak mohli konečne ukončiť 

jeho trápenie. Perfektná práca bola vyhodnotená 

v I. cene. 

Na druhý súťažný deň nastúpila naša dvojica 

na prácu na umelo založenej 18 hodín starej 

stope, 100 metrov dlhej. A keďže ani tam 

nezaváhali a ukončili ju takisto v I. cene, potvrdili 

úlohu hlavného kandidáta na víťazstvo 

a s počtom bodov 450 celkovo v I. cene s titulom 

CACT zvíťazili. 

Na slávnostnom vyhodnotení hlavný organizátor 

poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili 

o vynikajúci priebeh skúšok a sponzorom, bez 

ktorých by sa taká súťaž nemohla uskutočniť. 

Medzi hlavných patrili ako tradične aj Vojenské 

lesy a majetky SR, o. z. Kežmarok. 

IX. ročník Spišského pohára farbiarov potvrdil 

svoju vysokú úroveň a už teraz sa všetci 

tešíme na jubilejný desiaty v roku 2021. • 


AKTUALITY 

O VLM V ČASOPISE OBRANA 

Milí čitatelia, možno ste si všimli možno 

nie, ale aj tak si Vás dovoľujeme upozorniť na 

augustové číslo časopisu Ministerstva obrany 

SR OBRANA. V jeho rozšírenom vydaní 

v ťažiskovej rubrike TÉMA približuje časopis 

Vojenské lesy a majetky SR š. p., v ktorej 

o činnosti nášho podniku rozpráva generálny 

riaditeľ Ján Jurica. Aj keď ide o časovo posunutú 

informáciu sme presvedčení, že stojí za 

povšimnutie. 

Článok nájdete na stránke 

https://www.mosr.sk/obrana-082019/ 

CHKO VIHORLAT MÁ 45 ROKOV 

Vrchol Vihorlatu s trigonometrckým 

pylónom - 1076 m 

Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej 

výške impozantné sopečné pohorie. 

Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou 

nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú tisíc 

metrov. Od roku 1974 je chránenou krajinnou 

oblasťou. 

Zdroj: https://www.enviroportal.sk/ 

vyznamne-udalosti/mesiac/december 

PLANÉTA JE NA POKRAJI 

HROMADNÉHO VYMIERANIA 

DRUHOV, TVRDÍ GEOLÓG ZO SAV 

Aktuálne výskumy ukazujú, že naša planéta 

je na pokraji hromadného vymierania druhov. 

Doteraz bolo takýchto vymieraní najmenej päť. 

Väčšina z nich súvisela so zmenou klímy. Tvrdí 

to geológ a podpredseda Slovenskej akadémie 

vied pre oddelenie vied o neživej prírode 

Pavol Siman. 

Podľa Pavla Simana sa zmena klímy udiala 

v histórii planéty Zem už niekoľkokrát, o čom 

svedčia aj geologické záznamy. V minulosti sa 

vyskytli dramatické klimatické zmeny a všetko 

nasvedčuje tomu, že sa môžu diať aj v budúcnosti, 

hovorí. „Dosiahli sme koncentráciu 

už 415 častíc oxidu uhličitého na jeden milión 

(ppm) a tá ďalej rastie. Ak planéta dosiahne 

úroveň 500 a viac ppm, bude to znamenať 

oteplenie na úrovni šiestich až ôsmich stupňov 

Celzia," tvrdí Pavol Siman a ďalej vysvetľuje, 

že v konečnom dôsledku to bude znamenať 

prekreslenie mapy sveta. „Podobný záznam 

uvádzajú niektoré zdroje približne spred 16 

miliónov rokov," tvrdí geológ s tým, že je potrebné 

základným výskumom zaplniť medzeru 

v poznatkoch o možných dosahoch a scenároch. 

Treba sa tiež pripraviť na adaptačné 

procesy, nebezpečné udalosti a katastrofické 

predpovede. „Dnes už nie je dôležitý ekonomický 

rast, ale udržanie prostredia, v ktorom 

žijeme," poznamenal Pavol Siman. Pripomenul 

tiež, že výskumné skupiny v SAV už pracujú na 

projektoch, ktoré ponúkajú lepšie vedomosti 

o prebiehajúcich prírodných a spoločenských 

procesoch a ponúkajú aj konkrétne riešenia. 

Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/ 

enviro-planeta-je-na-pokraji-hromadnehovymierania-druhov-tvrdi-geolog-zo-sav 


17

STRELECTVO 

BROKOVÁ KOZLICA 

BROWNING 725 HUNTER 

1 

návrat ku klasike 

Keď v roku 2005 uviedol Browning na trh supermodernú kozlicu Cynergy, bol to radikálne 

nový dizajn a odvážny krok v snahe osloviť i mladšiu generáciu poľovníkov a športových 

strelcov. Postupom času sa netradične vyzerajúca pažba zmenila spolu s mohutnou 

inflexnou botkou a Browning uznal konzervatívnu povahu väčšiny svojich zákazníkov. 

Preto bohaté portfólio kozlíc rozšíril o ďalší modelový rad B 725, ktorý nie je len kozmetickou 

úravou či faceliftingom existujúcich zbraní. Konštruktéri v japonskom Miroku zozbierali 

všetky technické vylepšenia za posledné desaťročia Back Bored Vector Pro, Inflex 

Technology II, čoky Invector DS, Triple Trigger, Low action frame, nový dizajn a invenčný 

prístup sa prejavil na celkovom klasickom vzhľade brokovnice Browning 725 Hunter 

s najlepšími vlastnosťami. Pre naše malé otestovanie nám predajca, Puškárstva Hermes, 

poskytol kozlicu v opálovom kufríku s označením B 725 Hunter G5. Posledné označenie 

G5 znamená, že pažba je zhotovená z orechového dreva najvyššej kvality, s výraznou 

kresbou, ktorá umocňuje luxusné vyhotovenie zbrane. 

Ide skutočne o výnimočnú poľovnícku zbraň 

s hmotnosťou 3 300 g a celkovou dĺžkou 1 120 

mm. Na prvý pohľad nás upútala štíhla pažba 

a ergonomicky tvarované predpažbie ukončené 

tulipom. Nová pažba amerického typu je 

z najkvalitnejšieho tureckého orecha klasického 

tvaru a pôsobí veľmi elegantne. V predu 

je široká 36 mm a v zadu 56 mm. Sklon pištoľovej 

rukoväti poskytuje primeranú oporu, 

ruka sa nekĺže, posadenie do ramena je 

isté, pevné a umožňuje plynulé ťahanie s cieľom. 

Pištoľová rukoväť je aj mierne predĺžená 

v štýle „princa z Walesu“, podobne ako pri 

starších anglických loveckých puškách. Vďaka 

tomu je manipulácia s kozlicou veľmi pohodlná 

a rýchla. K lepšiemu držaniu a zalíceniu 

prispieva aj „slza“ pred pištoľovou pažbičkou, 

2 

ktorá strelcovi poskytuje istejší úchop. Pištoľová 

rukoväť a predpažbie sú opatrené výraznou 

rybinou, vhodne tvarovaný krk umožňuje 

pohodlný dosah na jazýček spúšte a spoľahlivé 

držanie zbrane. Pokiaľ ide o povrchovú úpravu 

všetky drevené časti sú niekoľkokrát napustené 

olejom a vyleštené. Zacielenie je rýchle 

vďaka výbornému vyváženiu, ťažisko je na 

začiatku baskule a výbornému lomeniu pažby. 

Jej dĺžka sa dá nastaviť podľa parametrov botky 

Inflex Technology II. V základnej výbave 

je namontovaná v hrúbke 12 mm, k dispozícii 

je aj 20 a 25 mm. Svojou konštrukciou účinne 

rozkladá jednotlivé sily nárazu tak, že pôsobia 

proti zdvihu ústia hlavne. Podľa výrobcu botka 

Inflex II má najlepšiu absorpciu spätného 

nárazu, ktorá je na brokovniciach použitá, je 

veľmi ľahká a nezvyšuje hmotnosť zadnej časti 

zbrane. Je vyrobená z celkom iného, nepriľnavého 

polymérového materálu a novou technológiou 

ako Inflex I. Všeobecne môžeme konštatovať, 

že sériovo vyrábané dlhé zbrane od 

Browningu „sadnú“ väčšine strelcov. 

Koncern Fabrigue National z Herstalu, pod 

ktorý Browning patrí, venuje osobitnú pozornosť 

kvalite hlavní. Sú vyrábané z nitridovanej 

ocele, v hladkom vývrte tvrdo chrómované, 

čo značne zvyšuje ich životnosť a odolnosť 

voči korózii. Tormentačný certifikát zaručuje 

bezpečné použitie nábojov aj s oceľovými 

brokmi alebo jednotnou strelou. Pri modeli 

725 Hunter ponúka Browning hlavne len 

v dvoch dĺžkach 710 a 760 mm a dvoch kalibroch 

12/76 a 20/76. Povrchová úprava Blued 

je vlastne klasické brunírovanie, počernenie. 

3 

4 

5 


STRELECTVO 

6 

7 

Spojenie hlavní prekrýva lišta po celej dĺžke, 

takže ochladzovanie hlavní po výstrele je 

pravidelné a účinné. Horná antireflexná, ventilovaná 

lišta je široká 6 mm a s perličkovou 

muškou poskytuje rýchle a plynulé zamierenie 

na cieľ. Patentom Browningu je systém Back 

Bored, Vector Pro, ktorý predstavuje rozšírený 

vývrt hlavne o niekoľko desatín milimetra, 32 

mm od nábojovej komory. Výsledkom je menší 

odpor brokového zhluku pri prechode hlavňou, 

čo zvyšuje pravidelnosť krytia a elimináciu 

spätného nárazu takmer o 9 percent. Toto 

riešenie okrem spomínaného efektu prispieva 

k väčšej presnosti a penetrácii, pri menšej deformácii 

brokov po výstrele. Aby percentuálne 

pokrytie cieľa bolo čo najideálnejšie, štandardne 

je kozlica vybavená vnútornými čokmi 

Invector DS, ktoré sú po zaskrutkovaní zarovno 

s ústim hlavne. Poskytujú bezkonkurenčný 

výkon vďaka extrémnej dĺžke 80 mm a patentovanému 

segmentu plynového tesnenia. 

V bežnej výbave je päť druhov titánových čokov, 

s štvrtinovým a polovičným zahrdlení, tie 

sú namontované v hlavniach. Trojštvrtinový, 

full a cylindrický sú uložené v plastovej krabičke 

spolu s montážnym kľúčom. Na zákazku 

sa dá dokúpiť paradox a športové zahrdlenia, 

trapové i skeetové. 

Hlavňový zväzok uzamyká do oceľovej baskule 

systémom Monolock Hinge, dvoma hranolovitými 

výstupkami do vybrania po bokoch 

lôžka. Pod prednou časťou hlavňového zväzku, 

ktorý je len 65 mm vysoký, sa v mieste nábojových 

komôr nachádza jeden „hák“ s klapkou. 

Vzadu sú dva spevňujúce hranoly vedľa seba, 

tie zapadajú do otvoru v baskuli, ktorý vypĺňa 

klapka. Okrem toho, do drážky na spevňujúcich 

hranoloch zapadá široký priečny klin, 

ovládaný temennou kľučkou. Tento systém má 

maximálnu pevnosť, pretože zaťaženie je rozložené 

na veľkú plochu. Pre každú hlaveň je 

samostatný, automatický vyhadzovač. Vnútri 

zadnej časti predpažbia sú po bokoch umiestnené 

pružiny a kladivká ejektorov. Ich napínanie 

je odvodené od sklopenia hlavní a funkcia 

od polohy kladiviek. Po otvorení záveru prázdne 

nábojnice vyhodí, nevystrelené náboje len 

vysunie, aby sa dali ľahko vybrať. Uhol zlomenia 

je veľký a vkladanie nábojov aj do spodnej 

hlavne je pohodlný. Hlavne sa sklápajú pomocou 

temennej kľučky, ktorá je vyosená o 10 

stupňov doprava kvôli lepšiemu miereniu. 

8 

PAR AMETRE 

Výrobca: 

Model: 

Typ zbrane: 

Browning Arms 

Company / Miroku 

Japonsko 

Browning 725 Hunter G5 

broková kozlica 

s lôžkovým uzáverom 

Kaliber: 12/12/76 

Celková dĺžka: 1 120 mm 

Dĺžka hlavní: 710 mm 

Dĺžka pažby: 375 mm 

Hmotnosť: 3 300 g 

Odpor spúšte: 15 N 

Zahrdlenie: čoky Invector DS 

Cena: 

5 609, 00 Eur 

Predajca: Puškárstvo Hermes, 

Bratislava 

Jednospúšťový mechanizmus s možnosťou 

poradia odpálenia hlavní je u Browninga klasikou. 

Na temene baskule je mechanická poistka 

v tvare drážkovanej pyramídy, ktorá plní 

aj funkciu selektívneho prepínača. Po nabití, 

zatvorení sa zbraň automaticky nezaistí, treba 

ju zatlačiť smerom hore. Poistka slúži i ako 

selektívny prepínač poradia odpálenia hlavní, 

pri posunutí doprava je odokryté písmeno 

„U“ – Under, prvá vystrelí spodná hlaveň, keď 

je viditeľné písmeno „O“ – Over, platí pre hornú 

hlaveň. Jednoduchou úpravou sa dá kozlica 

upraviť na lovecký, či športový mód tak, aby sa 

po každom zlomení hlavní sama zaistila, alebo 

zostala nezaistená. 

Spúšť funguje mechanicky, na vystrelenie 

druhej rany netreba energiu spätného nárazu, 

ktorý prepne spúšťovú páčku, takže je tu možnosť 

vystrelenia z druhej hlavne aj pri prípadnom 

nevystrelení náboja z prvej. Úderníky sú 

spojené s napínacími tiahlami a ich pohyb je 

veľmi krátký. Spúšťová páka je zároveň prevodovou. 

Ozub na jej spodnom konci podopiera 

západku. Po stlačení spúšte sa vychýli prevodová 

páka, tá uvoľní západku, tlak bicej pružiny 

ju zdvihne a úderník má voľnú dráhu. Výsledkom 

je veľmi rýchly chod mechanizmu, 

ktorý výrobca udáva v rozpätí 18 tisícin sekundy 

od stlačenia jazýčka spúšte po udretie 

zápalníka. Vyšší štandard brokovnice dopĺňa 

pozlátený jazýček spúšte, ktorého chod je plynulý, 

bez najmenšieho zadŕhania, odpor je fabricky 

nastavený na hodnotu 15 N. Tak ako pri 

väčšine Browningových zbraní prednosťou je 

systém Triple Trigger, ktorý umožňuje strelcovi 

nastaviť si odpor jazýčka spúšte a jemne 

doladiť vzdialenosť, dĺžku jeho chodu podľa 

svojich fyziognomických potrieb, aby pri spúšťaní 

nedošlo k mimovoľnému strhávaniu zbrane. 

Súčasťou výbavy je aj úzky jazýček spúšte 

s miernym anatomickým vykrivením smerom 

doľava, namiesto fabricky namontovaného širšieho 

jazýčka. 

Luxusný charakter kozlice B 725 Hunter 

G5 dotvára bohaté zdobenie rytinou. Na ľavej 

strane lôžka baskule je motív letiacich bažantov, 

na pravej divokých kačíc. Na spodnej strane 

lôžka gravírovaného bohatými rozvilinami 

je vyryté číslo 725 HUNTER G5. Podobne je 

zdobený lučík, temenná kľučka a kovové časti 

predpažbia. Broková kozlica sa predáva rozložená 

v opálovom kufríku, ktorý má zamykanie 

s číselnými kódmi. Súčasťou výbavy je aj 

zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane. 

Tento bezpečnostný prvok sa vkladá do lučíka 

a zamyká jazýček spúšte, je pevnej kovovej 

konštrukcie. Vnútorná časť je pokrytá gumovým 

povrchom, aby nedošlo k poškriabaniu, či 

poškodeniu zbrane. 

Svojimi technickými a užitkovými vlastnosťami 

B 725 Hunter predčí všetky doterajšie 

modely a rozšíri portfólio prvotriednych 

brokovníc s logom jeleňa i úspechy oficiálneho 

tímu Browningu, ktorého strelci získali za posledných 

desať rokov na medzinárodných súťažiach 

FITASC v loveckom parkúre vyše 400 

medailí. 

• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan 

01) Luxusná kozlica Browning 725 Hubnter G5. 

02) Kozlica má set vnútorných čokov Invector DS. 

03) Každá hlaveň je vybavená ejektorom vystrelených 

nábojníc. 

04) Hlavňový zväzok zamyká do vybrania po bokoch 

oceľového lôžka baskule. 

05) Zväzok je len 65 mm vysoký, zospodu je „hák“ s 

klapkou a dva spevňujúce hranoly. 

06) Čitateľné mieridlá tvorí antireflexná lišta široká 6 mm s 

perličkovou muškou. 

07) Zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane sa 

vkladá do lučíka. 

08) Kozlica sa predáva rozložená v luxusnom opálovom 

kufríku. 


19

HISTÓRIA 

ZABUDNUTÝ 

POMNÍK 

V rokoch 2017 a 2018 odštepný závod Kamenica nad Cirochou vo vlastnej réžii zrekonštruoval lesnú cestu Dolná Baňa – Suchý jarok. 

Je na Lesnej správe Jovsa v porastoch na južnej strane Vihorlatských vrchov nad obcou Klokočov. V časti Dolná Baňa cesta vedie po 

trase bývalej úzkokoľajnej železnice. Tú dal vybudovať bývalý vlastník týchto lesov a Michalovského panstva gróf Alexander Sztáray. 

Využíval ju aj na dopravu kameňa z prevádzkovaných lomov. Je to ten Sztáray, od ktorého vykúpil Československý štát lesy, ktoré vytvorili 

základ terajšieho Odštepného závodu v jeho južnej časti. To je ale iná história, ktorej sa v tomto článku nechcem venovať. Chcem 

však popísať príbeh inej udalosti, ktorá sa udiala na týchto miestach. Je možno menej historická, ale neobvyklá a so smutným koncom. 

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ 

Kamenica nad Cirochou (text, foto) 

Počas stavebných prác na spomínanej ceste 

som sa v priľahlých lesných porastoch pohyboval 

častejšie ako obvykle. Pri jednom 

prechode cez les v časti odbočky cesty zo Suchého 

jarku na Dolnú Baňu som objavil v poraste 

malý andezitový pomníček. Má tvar malej 

stély so zaoblenými rohmi. V hornej časti 

je vytesaný štylizovaný kresťanský kríž. Ramená 

sú spojené do oblúka, podobne ako je 

to na drevených krížoch, kde majstri v hornej 

časti pre ochranu ramien inštalovali plechovú 

striešku. Pod krížom je v orámovaní vysekaný 

nápis : A. ŠTEFAN *3.X.1924. + 30.X. 47. 

ZÁVADKA. Je tu niekto pochovaný? Asi nie. 

Je to symbol nejakej tragickej udalosti? Udalosti 

pri práci v lese s nešťastným koncom? Takéto 

a podobné myšlienky mi vírili v hlave pri 

pohľade na kamenný pomník. Uvažoval som. 

Iste budú niečo o tom vedieť starší kolegovia 

z Lesnej správy. Odpovede lesníka Ladislava 

Macejka, ktorý dlhodobo pracoval na tomto 

lesnom obvode, však boli neurčité. Nepoznal 

históriu pomníka. Podobne ani ostatní kolegovia 

z Lesnej správy alebo zo závodu nevedeli 

o tom nič konkrétne. Povedal som si že, ja sa 

to pokúsim vypátrať. 

POČIATOČNÉ 

TÁPANIE 

V tejto časti východného Slovenska sú dve 

dediny s názvom Závadka. Jedna pri Humennom 

smerom na Topoľovku a Vranov, druhá 

v okrese Michalovce. Do tej sa dá dostať z Jovsy 

smerom na Hnojné. Obec Závadka leží na 

hlavnej trase Michalovce - Sobrance. Zdalo 

sa mi logickejšie začať pátrať v tejto obci. Prvé 

mailové komunikácie a následné telefonáty na 

obecný úrad na jar tohto roku nepriniesli výsledky. 

Starostka zistila medzi miestnymi občanmi 

len toľko, že meno Štefan sa v obci vyskytovalo, 

ale nositelia tohto mena už v obci 

nežijú, alebo sa odsťahovali. V obci Závadka 

nie je cirkevná farnosť. Veriaci majú farnosť vo 

Veľkých Zalužiciach. Čo keby som zašiel za tamojším 

kňazom a nazrel do Knihy zomrelých? 

Prešlo leto a ja som nevykonal v tejto veci nič. 

Blížiaci sa sviatok Pamiatky zosnulých ma 

však akosi primäl obnoviť moje „pátranie“. 

Tentoraz som volil osobnú návštevu v obci Závadka. 

Moje prvé kroky viedli na obecný úrad. 

Starostka nebola prítomná, ale mladá zamestnankyňa 

si spomínala na môj mail z jari. Nie 

je však z obce a jediné, čo mi poradila, že dom, 

kde niekedy bývali Štefanovci, teraz vlastnia 

rómski občania. 

DÔLEŽITÝ 

NEZNÁMY 

S poďakovaním, ale s neúspechom som odchádzal 

z obecnej kancelárie. Vo dverách som 

sa míňal s chlapom v strednom veku, vysokej 

postavy. Oslovení Rómovia v odporúčanom 

dome však nekúpili dom od osoby s priezviskom 

Štefan. Stojac bezradne na chodníku 

v peknom slnečnom dni tohoročného vydareného 

babieho leta, mi padol pohľad na staršiu 

pani na druhej strane cesty vychádzajúcu 

z bráničky. Idem za ňou. Po slušnom oslovení 

držiac fotografie pomníka v lese jej vysvetľujem 

svoje trápenie. Debata je však bez efektu, 

akurát sa dozvedám, že má brata doktora 

v Humennom a keď poviem, že ho poznám, 

tak sa poteší. Odrazu počujem za sebou hlas: 

„Vy pátrate po Andrejovi Štefanovi?“ Prikývnem 

a v človekovi, ktorý mi dáva otázku, poznám 

pána z obecného úradu, s ktorým som 

sa pri odchode stretol vo dverách. „Choďte 

na cintorín, práve na jeho spoločnom hrobe 

s rodičmi inštalujú nový pomník,“ hovorí 

pán. Ďalšie udalosti už potom majú rýchly 

spád. Ďakujem neznámemu človekovi za pomoc. 

Lúčim sa s ním a sadám to auta. On však 

prišiel za mnou pre istotu až na cintorín. Moje 

porovnanie dátumov na pomníku v lese a na 


HISTÓRIA 

pomníku na miestnom cintoríne ma presvedčuje 

o tom, že tento neznámy človek mal pravdu. 

(Ani som sa ho nespýtal na meno.) Údaje 

sedia. 

PREKVAPIVÉ 

STRETNUTIE 

Od vedúceho partie kamenárov získavam 

telefónne číslo objednávateľa zákazky na obnovu 

pomníka. Volám na poskytnuté číslo do 

Michaloviec. Pani v telefóne je neter nebohého 

z pomníka. Je ochotná poslať mi kontakt 

na svojho staršieho brata a adresu jeho bydliska. 

Po krátkej ceste autom do Michaloviec stojím 

pred domom z adresy a čakám na pána, 

ktorý je na moje požiadanie ochotný vyjsť von 

a rozprávať sa so mnou. Tu ma čaká ďalšie prekvapenie. 

Blížiac sa k neznámemu človekovi 

sa mierne zháčim, lepšie sa prizriem a vyjachcem: 

„Vlado, to si Ty?“ Vlada Štefana poznám 

ešte z čias, keď pracoval na lesnom úrade v Michalovciach 

a neskôr ako vedúceho nákupu 

dreva v Bukóze Vranov. „Mám málo času, lebo 

sa chcem venovať dcére, ktorá prišla ku mne na 

dovolenku a práve odchádzame,“ ospravedlňuje 

sa Vlado. „Nevadí,“ hovorím a ukazujem mu 

fotografie. Len mi povedz, či som na konci pátrania 

a v krátkosti históriu udalosti, ktorá sa 

stala vašej rodine v lese a súvisí s pomníkom. 

PRÍBEH POMNÍKA 

Vlado vyrozpráva krátky, ale smutný príbeh. 

„Áno, podľa údajov na pomníku je to 

iste pomník môjho strýka. Nikdy sme však 

nevedeli ani ja, ani moja sestra, že je takýto 

pomník vo Vojenských lesoch. Otec nám 

o ňom nikdy nerozprával. Nerád rozprával ani 

o rodinnej tragédii, ktorá sa tam udiala. Náš 

strýko prišiel na dovolenku z vojny a išiel spolu 

s bratom, mojím otcom, hotoviť do lesa drevo 

na zimu. Bolo to v jeseni, 30. októbra 1947. 

V ten deň silno pršalo. Pôda v lese bola rozmočená 

a kone s vozom zapadli v blate a nevládali 

náklad vytiahnuť. Pohoniča pochytila 

zlosť na kone. Začal kone šľahať bičom. Strýkovi 

mu ich prišlo ľúto. Postavil sa pred nich 

spredu a chytil za liace, že ich utíši a možno 

pomôže. Splašené pohyby koní však spôsobili, 

že stredný drúk voza, po zemplínsky „dišeľ“, 

mu nešťastne narazil do hrude a privodil 

okamžitú smrť,“ vyrozprával mi Vlado. 

To je príbeh môjho pátrania po histórii zabudnutého 

pomníka vo Vojenských lesoch. 

Stavanie pomníkov je prejav úcty pozostalých 

zomrelým. Rozmýšľam nad tým, čo asi 

viedlo brata mládenca tragicky zahynuvšieho 

v lese nad Klokočovom, že mu dal na mieste 

tragédie postaviť pomník a o tomto svojom 

počine nepovedal ani svojím blízkym. Môžeme 

len hádať. Ja si však myslím bez potreby 

hádania, že skutok to bol pekný a šľachetný. 

Ešte malý dodatok na záver. Dodatočne som 

zistil, že ten pán, s ktorým som sa stretol vo 

dverách obecného úradu a usmernil moje pátranie, 

sa volá Vladimír Smriga. 

• 

Prvý rad zľava – Jozef Harvilik, Ján Ľonc, vnučka Dominika, Marián Beľančin, 

druhý rad zľava Vlastimil Pľuta, Michal Balog, Milan Vataha. 

SPLNENÉ ŽELANIE 

Každý je iste rád, ak môže splniť želanie, túžbu alebo prosbu blízkeho či neznámeho 

človeka. V polovici októbra tohto roku ma navštívil v kancelárii bývalý zamestnanec 

odštepného závodu Milan Vataha. Je rodákom z Kamenice. Vo vojenských lesoch do 

roku 2008 odpracoval 35 rokov. 

Direktore, idem za Tebou so žiadosťou, 

hovorí Milan a vysvetľuje mi svoju požiadavku. 

Poznal si Ľonca?, pýta sa ma. Nie, 

nepoznal, odpovedám. Ján Ľonc z Belej nad 

Cirochou pracoval v minulosti na závode, 

teraz má 82 rokov. „Volala mi jeho vnučka, 

že dedo má túžbu navštíviť miesta, kde 

strávil značnú časť svojho života,“ pokračuje 

Milan. Zdržia ťa maximálne 15 minút dodáva. 

Vravím - nevidím v tom problém. Zisti, 

kedy chcú prísť, nájdem si čas a osobne sa 

im povenujem. Milan ihneď volá vnučke a je 

dohodnuté stretnutie na ďalší deň, 16. októbra 

na desiatu hodinu. 

Nasledujúci deň po oznámení z vrátnice, 

že plánovaná návšteva je na bráne, vychádzam 

privítať trojicu hostí, Jána Ľonca, 

jeho vnučku a Milana Vatahu. Pri zvítaní 

je viditeľné, že 82 rokov sa prejavilo najmä 

na chôdzi hosťa. Pohľad má však bystrý a to, 

že hlava ešte stále dobre pracuje, sa prejaví 

v kancelárii pri spomínaní na roky prežité 

vo Vojenských lesoch. Spomienky sú „čerstvé“ 

a pre mňa zaujímavé. Mám rád príbehy 

z minulých čias. 

Ján Ľonc nastúpil do zamestnania vo 

Vojenských lesoch 6. mája 1960 a pracovnú 

činnosť ukončil v roku 1997. Po celý čas, 

teda 37 rokov, pracoval na poste vedúceho 

opravárenských dielní. Je absolventom 

učilišťa ČSAD v Košiciach, neskôr si urobil 

večernú Strojnícku školu v Snine s maturitou. 

Aj keď v tej dobe nebolo veľa ľudí s týmto 

odborným vzdelaním, miesto vo Vojenských 

lesoch získal len za pomoci známeho 

z armády. Kapitán Popovič zaňho intervenoval 

u Ing. Jána Kindernaja, vtedajšieho 

riaditeľa závodu. Opravárenské dielne patrili 

organizačne pod dopravno-mechanizačnú 

správu. Správa sídlila na terajšej Ružovej 

ulici v susedstve píly JRD. Vedúcim 

správy bol Ján Golian. Býval v ešte dnes stojacej 

dvojhájenke v susedstve správy. Jeho 

manželka mala už v tom čase podnikateľské 

schopnosti. Na vrátnici DMS prevádzkovala 

malý bufet. Súčasťou ponuky bolo aj pivo 

sedmička. Pre lepšie spomínanie začnem 

ukazovať staré fotografie zo svojho archívu 

v počítači. Hosť a Milan vzájomne hádajú 

mená starých kolegov na čiernobielych záberoch. 

Väčšina z nich už nežije. Pripomínajú 

si staré udalosti, objekty a miesta na závode 

a v lese. Jednu z fotografii zachytávajúcu zamestnancov 

závodu na prvomájových oslavách 

v Humennom vidí Ján Ľonc prvýkrát. 

Skromne poprosí o jej vytlačenie na kopírke, 

nakoľko na fotografií je aj on. Rozhovor 

spestríme pohárikom becherovky. Avšak len 

jedným. Hosť ďalší odmietne. Na jeho želanie 

vychádzame ešte na dvor a prejdeme 

areál závodu. Obojstranne milé je stretnutie 

s terajšími zamestnancami v opravárenskej 

dielni. Marián Belančin a Vlasto Pľuta začínali 

u Ľonca ako mladí absolventi učilíšť. 

„O kotolne a techniku všeobecne má dedo 

stále záujem,“ podotkne vnučka pri prehliadke 

závodnej kotolne na štiepku. 

Z plánovaných 15 minút sa návšteva Jána 

Ľonca natiahla na dve hodiny. Nikto však 

neľutoval spoločne strávený čas. Som presvedčený, 

že všetci sme mali z tohto malého 

spomienkového stretnutia dobrý pocit. Milan 

Vataha a ja, že sme mohli splniť nenáročné 

želanie bývalého zamestnanca, a pre 

Jána Ľonca to bolo iste cenné a potešujúce. 

Rozlúčili sme sa tak ako pri príchode, na 

vrátnici závodu, vzájomným prianím všetkého 

dobrého. „Môžem o našom stretnutí 

napísať do nášho časopisu?,“ pýtam sa nakoniec. 

Hosť neodpovedá, len mlčky prikývne. 

Vnučka sa spokojne usmeje. 

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ 

Kamenica nad Cirochou (text, foto) 


21

HISTÓRIA 

VIDOR JURÁN 1879 - 1963 

Nasledujúcimi riadkami by som vám chcel priblížiť významnú udalosť v regióne horného 

Spiša, ktorá sa udiala len nedávno a má nemalú väzbu na históriu nielen nášho závodu 

v Kežmarku, ale určite osloví všetkých lesníkov, poľovníkov, milovníkov prírody a histórie. 

Dňa 21.novembra 2019 z príležitosti blížiaceho sa jubilea 140-teho výročia narodeniea 

Vidora Jurána skupina nadšencov histórie a obdivovateľov fenoménu lesa a prírody 

pod vedením Dr. Andreja Janovského a Ing. Vladimíra II. Kleina zorganizovala za aktívnej 

spoluúčasti Obecného úradu Hniezdne a pána starostu Ing. Viktora Selepa spomienkový 

večer, na ktorom autori Dr. Janovský a Ing. Klein prezentovali svoju knihu, venovanú životným 

osudom tohto nevšedného a zaujímavého človeka, no predovšetkým významného 

spisovateľa, plodného autora množstva kníh s poľovníckou tematikou. Uvedeniu knihy 

predchádzalo odhalenie pamätnej tabule na budove obecného úradu Hniezdne. Odhalil 

ju za spoluúčasti pána starostu a organizátorov generálny konzul Maďarskej republiky, 

pán Haraszti Attila. Táto tabuľa by mala pripomenúť okoloidúcim turistom, poľovníkom, ba 

i miestnym občanom tohto významného rodáka, ktorého meno rokmi pomaly upadlo do 

zabudnutia. 

Áno, stále hovorím o Vidorovi Juránovi. 

Predpokladám, že o ňom vie len niekoľko zanietených 

poľovníkov a znalcov regionálnej 

histórie. Je to svojím spôsobom aj preto, že sa 

hlásil k maďarskej, resp. uhorskej národnosti. 

gitu *1912. Z nich syn Ladislav vyštudoval lesné 

inžinierstvo. Vidor Jurán ovdovel v roku 

1932, viac sa neoženil, žil 6 rokov na správe 

lesov v Levočskej Doline, krátko v Prešove. Po 

zničení bytu a strate celého osobného majetku 

pri bombardovaní Prešova roku 1944 ho nakoniec 

prichýlil mladší brat Rudolf v Hniezdnom, 

kde žil až do svojej smrti 5.júla 1963. Pochovaný 

je na miestnom cintoríne. 

Vidor Jurán bol vášnivý poľovník, no postupom 

rokov zver viac pozoroval a chránil 

ako na ňu poľoval. Na jeho myslenie ako poľovníka, 

resp. ochranára mali vplyv priatelia, 

predovšetkým huncovský veľkostatkár Ernest 

Bethlenfavy (1880-1955), pruské knieža, 

dlhodobo žijúce na svojom majetku v Javorine, 

Christian Kraft zu Hohenlohe-Oehringen 

(1848-1926), toporecký gróf Albert Görgey 

(1882-1943) a ďalší. Dokonale poznal krajinu 

Spiša, revíry Ľubovnianskej vrchoviny, Malých 

Pienin, podobne revíry v Levočskom pohorí 

na Spišskej Magure. Vysoko, a to aj v európskom 

meradle, sa hodnotí 1. Slovenská 

poľovnícka výstava v Poprade v roku 1926, 

ktorej hlavným organizátorom bol práve Vidor 

Jurán so synmi za výdatnej pomoci kniežaťa 

Hohenlohe. Asi najvýznamnejšia kapitola 

jeho života nastáva až po 2.svetovej vojne, 

keď sa púšťa na dráhu literáta. Samozrejme je 

Vidor Juran 

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule 

Ing. Jozef Joppa 

Hrob v Hniezdnom 

Stále sa cítil Spišiakom a svoje knihy a články 

písal teda v maďarčine a v nemčine. Skúsme si 

ho priblížiť trochu viac. 

Vidor (krstený ako Hilárius) Jurán sa narodil 

v Hniezdnom 30.decembra 1879 v rodine 

učiteľa v susednej dedine Lacková, rodičom 

Františkovi Juranovi a jeho druhej manželke 

Leopoldíne Kozsigh. Vyrastal v mnohopočetnej 

rodine. Po vychodení tried základnej 

školy študoval na Piaristickom gymnáziu 

v Podolínci a následne na Učiteľskom ústave 

v Spišskej Novej Vsi, kde maturoval 22.júna 

1899. Hneď po absolutóriu 1.septembra nastúpil 

ako učiteľ na rímskokatolícku ľudovú 

školu v Hniezdnom, kde zotrval takmer 7 

rokov. Krátko pôsobí na Štátnej ľudovej škole 

v Krompachoch, následne od 1.septembra 

1908 až do dôchodku v roku 1937 na Štátnej 

ľudovej škole v Spišskej Belej. Oženil sa v roku 

1904 s Margitou Irányi. Mali 4 deti a to Kláru 

*1905, Ladislava *1906, Vidora * 1909 a Mar- 

známa aj jeho dovtedajšia bohatá publikačná 

činnosť, keď redigoval poľovnícke periodiká 

ako Nimrod, Vadász a Vadászlap, napr."Moje 

medvede, ktoré som neulovil", "Moje stretnutia 

s medveďmi", "Zápisky o lesných slukách". 

V roku 1958 mu v Bratislave v malom náklade 

vychádza jeho prvotina "Ordasok" (Vlci), 

ktorú dnes znalci považujú za jedno z najlepších 

diel o tomto dravcovi. Taktiež v Bratislave 

v roku 1966 vychádza v maďarčine "Poľovnícka 

kronika" (Vadászkronika), ďalšie tituly 

sa už po jeho smrti vydávajú v Maďarsku, posledný 

"Jeden poľovnícky deň v Tatrách", 

2017 Szeged. 

Veniec z voňavej čačiny, položený na jeho 

obnovený hrob na cintoríne v Hniezdom pri 

tónoch lesných rohov bol symbolickou pripomienkou 

jeho jubilea a zároveň rozlúčkou 

s týmto nevšedným človekom, ktorý tak miloval 

prírodu, les a rodný Spiš. 

• 


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 

DEŇ SV. HUBERTA 

V PLIEŠOVCIACH 

Dominika Kršiaková, referent OE, GR 

Pliešovce (text, foto: obec Pliešovce) 

V sobotu 14. septembra bolo v Pliešovciach 

od rána veľmi rušno. Na Námestí SNP 

bola už po 17. raz oslava Dňa sv. Huberta – 

poľovníctva, prírody a zveri. Celý deň bolo 

postarané o pestrý program. Súťaž o najlepší 

guláš pre gurmánov, zábavné atrakcie a stánky 

plné hračiek pre deti či výstava trofejí a to 

všetko v sprievode folklórnej hudby. Počasie 

nám aj tento rok prialo. Vylákalo von množstvo 

ľudí, nielen občanov Pliešoviec, ale aj 

návštevníkov z iných regiónov. Tak ako každý 

rok, aj tento bol v parku jeden zo stánkov 

venovaný lesnej pedagogike, kde sme 

s kolegyňami mali na starosti tých najmenších. 

Deti okrem skákacieho hradu a kolotočov 

zaujímali aj zvieratá, stromy, huby a rôzne 

rastliny, ktoré sa v našich horách a lesoch 

nachádzajú. S veľkým nadšením zdolávali 

úlohy v podobe skladania puzzle, maľovania 

obrázkov s lesníckou tematikou či riešenia 

slovných prešmyčiek. Každý odvážlivec 

dostal na konci svojho snaženia sladkú odmenu 

alebo reklamný predmet s logom VLM 

- záložku do knihy, kriedy, drevené jojo, ceruzky, 

zápisníky. Veríme, že sa s podobným 

úspechom stretneme aj o rok. • 


23


ROZHOVOR S… 

Mnohí poznáme ten pocit, ak máme rokovať s nadriadeným, o niečo žiadať, alebo presadiť 

nejaký zámer. Často sa to spája s obavou, že nenájdeme pochopenie, reakcia nadriadeného 

bude odmietavá, naše argumenty nepochopené. Vieme však oceniť, ak je správanie 

toho, s ktorým rokujeme, konštruktívne a uvážlivé, je znalý problematiky a svoj prípadný 

nesúhlas s našou požiadavkou fundovane zdôvodní. 

V rámci organizačnej štruktúry Ministerstva obrany SR, ktoré je zakladateľom štátneho 

podniku Vojenské lesy a majetky SR, je zriadený Odbor špecializovanej štátnej správy. 

Ide o odborný útvar, s ktorým prichádzame do kontaktu rámci našej činnosti takmer denne. 

Riaditeľom odboru je plk. Ing. Peter Hiadlovský. 

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ 

OZ Kamenica nad Cirochou 

(text, foto: plk. Hiadlovský) 

Pán plukovník, som presvedčený 

z vlastných pracovných kontaktov 

s vami a dovoľujem si tvrdiť, že je to aj 

názor mojich kolegov, že v rámci svojej 

riadiacej práce prejavujete vlastnosti, 

ktoré sú spomenuté v úvode, teda 

profesionalitu, ústretovosť a snahu 

nachádzať spoločné a vzájomne 

prospešné riešenia problémov. 

V prvom rade chcem a cítim potrebu vyjadriť 

poďakovanie za váš názor na moju 

osobu. Takého hodnotenie je pre mňa veľkým 

ocenením, no predovšetkým záväzkom 

pokračovať v tom, čo človek robí a mal by robiť. 

Môj vzťah k činnosti, ktorej som sa upísal, 

pramení jednak z prostredia, v ktorom 

som vyrastal, a taktiež veľký vplyv na moje 

vystupovanie pramení zo skúseností z okolia 

a tiež z postoja kolegov, alebo nadriadených, 

s ktorými som mal tú česť spolupracovať. Zastávam 

názor, že funkcia ešte neznamená 

a nezakladá právo na neomylnosť. Veď mýliť 

sa je ľudské, aj keď je pravda, že omyly sa 

ťažšie priznávajú a v dnešnej dobe sa tento 

postup veľmi nenosí (možno). Asi patrím do 

staršej školy, čo však konštatujem, ale nesťažujem 

sa. V riešení problémov nielen v oblasti 

štátnej správy a samosprávy, ale aj v jednaní, 

sa snažím v rokovaní s ľuďmi vžiť alebo 

predstaviť sa v ich koži, teda v opozícií alebo 

ak chcete, na opačnej strane stola. V živote 

sa vždy stretávame nielen s jednoduchými 

riešeniami, v dnešnej dobe skôr naopak. O to 

viac ma niekedy mrzí, keď namiesto hľadania 

cesty a spôsobu riešenia sa hľadá dôvod, 

prečo sa problém riešiť nedá. Vzájomná úcta 

a rešpekt by mali byť základom spolupráce 

na všetkých úrovniach. Možno je to idealizmus, 

ale v jednoduchosti je niekedy najlepšie 

riešenie a ako sme spomínali na začiatku, dá 

sa to a ani to veľmi neboli. 

Skúste v stručnosti priblížiť našim 

čitateľom činnosť a náplň práce 

vami riadeného odboru. 

Odbor riadenia špecializovanej štátnej 

správy, ako vyplýva aj z jeho dlhého názvu, 

má aj v skutočnosti široký záber. Spolu s kolegami, 

ktorých nie je zasa veľa (17) riešime 

problematiku štátnej správy od bezpečnosti 

a ochrany zdravia pri práci, cez pracovnú 

zdravotnú službu, stavebný poriadok, lesné 

hospodárstvo, poľovníctvo, geodéziu, kartografiu, 

kataster nehnuteľností, všeobecnú 

správu (náhrada samosprávy na území vojenských 

obvodov) až po letecké snímkovanie 

a aktivity na územiach potrebných pre 

obranu štátu. Sme akýmsi spojovníkom medzi 

civilnou štátnou správou a pôsobením 

ozbrojených síl na území vojenských obvodov. 

V stručnosti sú vojenské obvody územím, 

ktoré je prioritne určené na zabezpečovanie 

úloh obrany a bezpečnosti štátu, teda 

na vytváranie a simulovanie podmienok, 

v ktorých sa pripravujú zložky štátu na plnenie 

úloh súvisiacich s obranou Slovenskej 

republiky. Jadrom odboru je jeho pôsobnosť 

na územiach potrebných pre obranu a bezpečnosť 

štátu a plnenie úloh ministerstva, 

ktorá je pre toto územie stanovená, keďže za 

správu týchto území v plnej miere zodpovedá. 

Dôležitou kapitolou a oblasťou je koordinácia 

činnosti a zabezpečovanie zložiek, 



ktoré pôsobia na týchto územiach. Samozrejme, 

sú to v prvom poradí ozbrojené sily, ktoré 

pripravujú vojakov na nasadenie v zložitých 

podmienkach, simulovaných práve na 

týchto územiach. Ďalej zložky rezortu, ktoré 

pôsobia na poli výskumu a vývoja zbraní, 

munície a zbrojárskej techniky ako aj ďalších 

prostriedkov, ktoré využívajú ostatné zložky 

štátu (hasičský zbor, záchranári, špeciálne 

osobitne útvary a pod). No a v neposlednom 

rade a nie zanedbateľným subjektom 

spolupráce sú práve Vojenské lesy a majetky 

Slovenskej republiky. Zabezpečujú obhospodarovanie 

lesných pozemkov, ktoré tvoria 

bezpečnostné a ochranné pásma strelníc, 

cvičísk, muničných skladov a ďalších 

objektov obrannej infraštruktúry. Spolupráca 

s týmto štátnym podnikom je nevyhnutná 

pri výkone štátnej správy a pri koordinácii 

činností aj na úrovni spolupráce podniku 

s ozbrojenými silami. Príkladom je napr. odstraňovanie 

náletových drevín z plôch cvičísk 

vo vojenských obvodoch - vyčistenie 

taktického cvičiska a výstavba protipožiarnych 

pásov vo Vojenskom obvode Lešť, strelnica 

bojových vozidiel a cvičisko vodenia 

bojových vozidiel vo Vojenskom obvode Valaškovce 

ako aj cvičiská vo Vojenskom obvode 

Záhorie časť Turecký Vrch. 

Vaša profesionálna kariéra je dlhodobo 

spätá s prácou na úrovni ministerstva 

obrany v rôznych pozíciách. 

Po ukončení pôsobenia v „stavebnom vojsku“, 

ktoré bolo zrušené, som dostal ponuku 

a dôveru pôsobiť v začínajúcich štruktúrach 

nového ministerstva obrany Slovenskej 

republiky (rok 1992). Ako mladý nadporučík 

som začal pôsobiť vo funkcii vedúceho 

staršieho dôstojníka pre oblasť štátnej správy 

a samosprávy na území vojenských obvodov. 

Mal som šťastie na nadriadeného (plk. 

Ing. Imrich Varga) ako aj na ďalších odo mňa 

podstatne starších kolegov. Jednou z prvých 

úloh bolo oboznámiť sa s novým prostredím. 

Pokyn bol jednoduchý: zbaľ si základné veci 

a minimálne týždeň-dva sa venuj každému 

vojenskému obvodu a uč sa od kolegov, ako 

ide život v praxi. Dostal som sa do nového 

prostredia, keďže predtým som pôsobil v stavebnom 

vojsku ako stavbyvedúci na stavbách 

na Morave a v Čechách. Výcvikové priestory 

som poznal predovšetkým zo stránky výstavby 

zariadení obrannej infraštruktúry 

a legislatíva a riešenie veci bola podstatne 

iná problematika. Po troch mesiacoch som si 

mohol povedať, že trochu poznám vojenské 

obvody a môžem sa podieľať na riešení vecí. 

Oblasť bola a je široká a človek sa učí stále, 

nakoľko vývoj sa nezastavil a stále je potrebné 

sa prispôsobovať novým podmienkam. 

Práve poznanie priestoru, kde ľudia (podriadení 

a spolupracovníci) žijú, je podľa môjho 

názoru základ posudzovania problémov 

a hľadania ciest riešenia. Samozrejme sa to 

nedá zo dňa na deň, chce to čas a predovšetkým 

„drobnosť“ chcieť prispieť k dobrej veci. 

Kolegovia na jednotlivých obvodných 

úradoch vojenských obvodov (vojenský ekvivalent 

dnešných obecných úradov) boli 

ku mne ústretoví a aj keď to boli vyšší dôstojníci 

(plk. a pplk.), vzájomne sme sa rešpektovali 

podľa zásad vojenskej zdvorilosti. 

Tu možno pramení aj môj postoj k riešeniu 

problémov, ktorých je v našej oblasti nemálo, 

no na to sme tu. Časom som prešiel ďalšími 

funkciami, ktoré boli viac menej vždy 

spojené s vojenskými obvodmi a postupne 

som naberal skúsenosti z oblasti štátnej 

správy lesného hospodárstva, poľovníctva, 

stavebného poriadku, geodézie, kartografie 

a katastra nehnuteľností. Teda cez prednostu 

Úradu všeobecnej vnútornej správy, vedúceho 

oddelenia som sa dostal na súčasnú funkciu 

riaditeľa odboru špecializovanej štátnej 

správy. Veľkou skúsenosťou a školou bolo 

napríklad rušenie Vojenského obvodu Javorina 

a riešenie reštitučných nárokov z tohto 

územia, ktoré sme riešili prvýkrát v histórii 

Slovenska a veru nebolo sa veľmi z čoho 

učiť., ale v spolupráci so správnymi kolegami 

aj z civilného katastra nehnuteľností sme to 

zvládli a nech história ukáže, či sme sa mýlili, 

alebo našli správnu cestu. Zatiaľ môžem 

s odstupom času hodnotiť, že platí to druhé. 

Telesná kondícia by mala byť 

výbavou profesionálneho vojaka. 

Vieme, že máte kladný vzťah k športu 

a k pohybovom aktivitám. 

Aj podľa mňa je to správna úvaha. Profesionálny 

vojak by nemal byť iba odborník 

v svojej odbornej oblasti, ale ako predstaviteľ 

zložky, ktorá slúži na obranu Slovenskej 

republiky, by sa nemal hanbiť ukázať a byť 

vzorom pre ostatných nielen rozumom, ale 

aj výzorom (a samozrejme naopak). Keďže 

pochádzam z horskej oblasti stredného Slovenska, 

kopce a hory mi boli a sú stále blízke. 

Veď na dedine sme ako deti boli vonku 

od rána do večera. Našťastie, počítače a mobily 

neboli, no nedá sa len spomínať na staré 

doby, ale aj dnes v dobe modernej techniky 

sa dá nájsť čas na pohybové aktivity. Keď mi 

to povinnosti dovolia (môžem potvrdiť, že 

sa to dá), tak každé ráno hodinka v telocvični 

dobre padne a človek po fyzickej námahe 

ľahšie zvládne stresové situácie a psychické 

zaťaženie. No a keď počasie a rodina dovolí, 

tak voľný čas patrí aktivitám smerom k horskej 

cykloturistike a každú jeseň dva týždne 

venujem našim veľhorám Vysokým Tatrám, 

kde nad hranicou lesa v tichu skál nachádza 

človek pokoj pre dušu a na vyčistenie mysle 

a sem tam sa pritrafí aj riešenie problémov 

z pracovného života. Tak prečo nevyužiť, 

keď sa človek môže hýbať hoci roky pribúdajú, 

ale aj keď sa občas cítim na dvadsať, telo 

sa už sem tam ozve a pripomenie rodný list 

a prežité časy vojaka nie vždy v „perinkách“. 

Neberte to ako sťažnosť, ale iba ako konštatovanie, 

že každý starneme a zrejeme tak ako 

tí pred nami. 

Zatiaľ však ešte som profesionálny vojak 

a preto sa aj snažím nevrhať tieň pochybnosti 

o zdatnosti našich ozbrojených síl, aj keď 

pri preskúšaniach z telocviku niekedy mam 

sto chutí nepriznať rok narodenia, lebo sa 

trochu hanbím za podstatne mladších kolegov, 

ktorí berú preskúšanie ako strašiak. 

Sme však profesionálni vojaci a dúfam, 

že budem mať tú česť ešte nejaký ten piatok 

k ním patriť a odovzdať skúsenosti tak, ako 

som ich mohol ja získavať od našich predchodcov, 

ktorí sú pre mňa aj dnes zdrojom 

skúseností a poznatkov. • 

BLAHOŽELÁME 

KOLEGOM 

SEPTEMBER 

Dodatočne blahoželáme nášmu kolegovi 

Ivanovi Hirnerovi 

technik správy LS Jablonové – 

k životnému jubileu 55 rokov. Prajeme 

mu veľa zdravia a pracovných 

úspechov do ďalších rokov. 

OKTÓBER 

Jarmila Gildeinová 

upratovačka OZ Kežmarok 

– 50 rokov života 

Milan Melicher 

robotník SL Vidov Vrch – 55 rokov života 

NOVEMBER 

Oliver Gira 

lesník LS Tichý Potok – 60 rokov života 

DECEMBER 

Ľubomír Gancarčík 

vodič LS Ľubica – 60 rokov života 

Jozef Harvilik 

robotník DSS OZ Kamenica n/Cir – 

60 rokov života 

Ing. Peter Šoltés 

SOR EO OZ Kežmarok – 

odchod do dôchodku 

Ing. Miroslav Halaj 

SOR OLV GR – odchod do dôchodku 

Ing. Stanislav Luterán 

vedúci polesia LS Jovsa – 


Anna Hriňáková – 

SOR OLV OZ Kežmarok – 



25


JEDEN Z NÁS – 

JUBILANT ĽUBO 

GANCARČÍK 

NÁŠ JUBILANT 

OLIVER GIRA 

1. november 2019 bol pre nášho kolegu 

Olivera Giru dňom krásneho životného jubilea. 

Oslávil okrúhlych 60 rokov. 

Ing. Pavol Tomala, vedúci LS Tichý 

Potok, OZ Kežmarok (text, foto) 

Narodil sa 1. novembra 1959 v Prešove. 

Po ukončení štúdia na SLTŠ v Prešove v roku 

1978 nastúpil ako praktikant do Východoslovenských 

štátnych lesov, lesná správa Lipany, 

odkiaľ odišiel na základnú vojenskú službu. 

Po jej skončení 2. januára 1981 nastúpil ako 

lesník do Vojenských lesov a majetkov, národný 

podnik Kežmarok, lesná správa Tichý 

Potok. Na tejto lesnej správe pracuje nepretržite 

už 38 rokov. Bol vedúcim lesného obvodu 

Škapová, vedúcim expedičného skladu 

Lipany a dnes je vedúcim lesného obvodu Javorinka. 

Svoju funkciu vykonáva vždy naplno 

a profesionálne. Stopercentne uňho platí, 

že povolanie je zároveň aj jeho koníčkom. 

Má veľmi rád prírodu, v ktorej trávi väčšiu 

časť pracovného dňa. Medzi jeho záľuby patria 

poľovníctvo, včelárstvo a záhradkárstvo, 

ale najmä hra na klávesové nástroje. 

Život nie je ako magnetofónová páska, ktorá 

sa dá opraviť, vymazať alebo vymeniť. 

Nie raz človek musí svoj životný údel niesť 

v pokore, v dobrom aj v zlom čase. V decembri 

vstúpi medzi mladých šesťdesiatnikov 

náš spolupracovník Ľubo Gancarčík. 

Eduard Plučinský, technik správy 

LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto) 

Po ukončení ZVS nastúpil 3. októbra 1980 

na bývalú dopravno-mechanizačnú správu 

Kežmarok ako opravár-mechanik. Po pol 

roku prešiel z opravárenskej dielne na LKT 

80 HR ako traktorista ku lanovej súprave 

STEYR KSK – 16, kde pracoval až do konca 

roku 1992. Potom ho preradili na novovzniknuté 

škôlkarské stredisko v Záľubici. 

Staral sa o sadenice, zabezpečovanie závodnej 

kuchyne a rozvoz obedov na jednotlivé 

správy až do r. 2007. Po reorganizácii štruktúry 

podniku prešlo škôlkarské stredisko 

pod LS Ľubica. V súčasnosti Ľubo pracuje 

na LS Ľubica ako šofér nákladnej dopravy 

a traktorista. Voľný čas vypĺňa v kruhu rodiny, 

venuje sa záhradke a aktívne aj poľovníctvu. 

Dlhoročnou prácou vo VLM nadobudol nemalé 

skúsenosti, s ktorými je stále ochotný podeliť 

sa, pomôcť a poradiť kolegom. Chcem mu 

k jeho životnému jubileu zaželať v mene nás 

všetkých veľa pevného zdravia a síl do ďalších 

rokov života. 

Drahý náš jubilant, do ďalších rokov života ti 

želáme predovšetkým veľa zdravia, šťastia, síl 

a rodinnej pohody. 

ŽIVOTNÉ 

JUBILEUM NAŠEJ 

JARMILY 

V októbri sa dožila pekného životného jubilea 

naša spolupracovníčka Jarmila Gildeinová. 

Pretože u žien sa nepatrí pripomínať 

vek, spresním len rok jej narodenia 1969. 

Jarmila prišla pracovať na ústredie odštepného 

závodu v Kežmarku 2. februára 2004 

ako upratovačka. Je to teda už dlhých 15 rokov, 

čo patrí do kolektívu VLM. Po premiestnení 

odštepného závodu do Podolínca sa 

značne rozšírilo pole jej pôsobnosti. V súčasnosti 

pod správu jej šikovných a usilovných 

rúk patria dve budovy Lesnej správy Ľubica, 

budova odštepného závodu v Podolínci 

a prakticky tri poľovnícke zariadenia v pôsobnosti 

LS Ľubica. Ak si k tomu predstavíme 

cestovanie a jazdy autom, tak si naša Jarmila 

zaslúži náš obdiv a veľké poďakovanie. 

Ing. Peter Šoltés, samostatný 

odborný referent EO OZ 

Kežmarok (text, foto) 

Preto by som sa touto cestou chcel Jarmile poďakovať 

za dlhoročnú prácu a do ďalších rokov 

zaželať zdravie, pracovnú, ale aj rodinnú pohodu. 


NÁŠ DÔCHODCA 

ING. STANISLAV 

LUTERÁN 

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS 

Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, 

(text, foto), hojdan.marek@vlm.sk 

Čas plynie ako voda a v decembri tohto 

roku sa dožíva dôchodkového veku aj Ing. 

Stanislav Luterán. 

Narodil sa 30. júna 1957 v Michalovciach 

a vyrastal v obci Jovsa, ktorú obklopujú južné 

svahy Vihorlatu. Práve časté vychádzky 

do okolitých lesov rozhodli o jeho ďalšom 

lesníckom osude. Po ukončení VŠLD 

vo Zvolene nastúpil 2. mája 1981 na pozíciu 

vedúceho lesného obvodu Kaluža na lesnej 

správe Jovsa. O rok neskôr prešiel na funkciu 

vedúceho polesia Poruba pod Vihorlatom, 

na ktorej pracoval až do roku 1998, keď 

sa stal zástupcom vedúceho LS. Po reorganizácii 

v roku 2004 sa vrátil na funkciu polesného, 

tentokrát na polesie Vinné, kde pôsobí 

dodnes. Keďže je držiteľom osvedčenia 

pre prácu s lesným reprodukčným materiálom, 

má vo svojej pôsobnosti okrem povinností 

OLH aj práce spojené s riadením lesnej 

škôlky Myslina. 

Stano pristupuje k práci zodpovedne 

a pracovné problémy rieši s nadhľadom vyplývajúcim 

z jeho životných skúseností, ktoré 

odovzdáva mladším kolegom. Dôkazom 

jeho lesníckej odbornosti sú plochy prirodzene 

obnovených mladých lesných porastov, 

ktoré sa nachádzajú na celom polesí. 

Počas štúdia na vysokej škole sa venoval 

behu a športovej streľbe, čo využíva v poľovníctve, 

ktoré je jeho veľkým koníčkom. Keďže 

má v tejto oblasti bohaté skúsenosti, patrí 

v tomto smere medzi najskúsenejších zamestnancov 

lesnej správy. Kedy sa začal venovať 

vareniu, sa nevie, no rád sa pasuje do 

roly šéfkuchára pri príprave gulášov a iných 

delikates na lesnej správe. 

V mene všetkých zamestnancov mu chcem poďakovať 

za odvedenú prácu a do nasledujúcich 

rokov zaželať veľa zdravia, šťastia, životného 

optimizmu a úspechov v osobnom aj pracovnom 

živote. 

ANNA 

HRIŇÁKOVÁ 

ODCHÁDZA DO 

DÔCHODKU 

Ing. Peter Lukas, SOR OLV 


Hanka Hriňáková nastúpila do Vojenských 

lesov a majetkov Kežmarok 2. januára 

1979 na expedičný sklad v Spišskej Belej. 

Odvtedy ubehlo už neuveriteľných 41 rokov. 

Hanka postupne prešla na funkciu ekonómky 

na LS Ľubica, kde strávila prevažnú časť 

svojho pracovného života. V posledných rokoch 

pracovala ako fakturantka na o.z. Kežmarok. 

Poznáme ju ako svedomitú pracovníčku, 

ktorá má na zverenom úseku vždy 

všetko v poriadku. K Hankiným koníčkom 

patrí turistika a aktívne sa venuje posilňovaniu 

a joge. Kolegom v budúcnosti bude určite 

chýbať jej materinský prístup a večne dobrá 

nálada. 


REPREZENTÁCIA 

HENDIKEPOVANÝCH 

UMELCOV SR 

V ZAHRANIČÍ 

V septembri vystavovali hendikepovaní 

umelci svoje diela na Veľvyslanectve Slovenskej 

republiky (SR) v Kodani pri príležitosti 

osláv Dňa Ústavy SR. 

Na výstave sa prezentovali: 

• Ondrej Šufliarsky Stará HUTA drevorezba/ 

/prekonal 4 mozgové príhody, 

bol ochrnutý na ľavú ruku/ 

• Mária Oslovičová: mentálne postihnutá 

umelkyňa v oblasti fotografie 

DOMKO DSS Košice 

• DOMKO DSS Košice : 13 diel v oblasti 

fotografie z tvorby mentálne postihnutých 

fotografov Košického kraja 

Na znak úcty k Ondrejovi Šufliarskému 

a jeho tvorbe, bola drevorezba „štátny slovenský 

znak“, ktorý pán Šufliarsky vytvoril, 

umiestnené v priestore Veľvyslanectva SR 

v Kodani vedľa fotografie Anglickej kráľovnej 

Alžbety II. Toto dielo autor venoval veľvyslanectvu. 

V spolupráci s Medzinárodnou 

knižnicou v Bagsvarde otvorili hendikepovaní 

umelci aj svoju 1. stálu expozíciu umenia 

hendikepovaných umelcov Slovenska. V novembri 

stálu expozíciu umenia slovenských 

hendikepovaných umelcov otvorili vernisážou. 

Umelecké diela, ktoré sú vystavené v stálej 

expozícii: 

• DOMKO DSS Košice umenie fotografie 

• Ondrej Šufliarsky drevorezba 

• Zelený Dom o.z. Skalica 

Výstava diel handicapovaných umelcov mala 

veľmi pozitívny ohlas z radov zahraničných 

delegátov v Kodani ako aj Slovákov žijúcich 

v Dánsku. 

Do ďalších rokov života jej s kolektívom želáme 

najmä veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody. 


Veľvyslenctvo SR v Kodani - dielo Ondreja Šufliarskeho 

Kodaň galéria umenia handicapovaných 

umelcov SR drevorezba Ondrej Šufliarsky 


27


NÁRODNÁ PREZENTÁCIA 

UMENIA HENDIKEPOVANÝCH 

UMELCOV SR 2019 

Výstava hendikepovaných umelcov bola otvorená v dňoch 10. až 22. októbra v priestoroch 

Klientskeho centra na Tomášikovej ulici v Bratislave. Tak ako každý rok, aj v tomto 

roku podporili neziskovú organizáciu REFLEXY n.o. v rámci projektu „Národná prezentácia 

umenia handicapovaných umelcov SR“ Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Národnú výstavu 

umenia handicapovaných umelcov SR slávnostne otvorila ministerka MV SR Denisa 

Saková, ktorá nad ňou prevzala záštitu. 


Ministerka Denisa Saková na výstave 

Lapače snov 

Tvorba umenia 

ĎAKOVNÝ LIST 

Prišiel nám ďakovný list, ktorý hreje. Poslal 

ho Arpád Beník, predseda REFLEXY 

n.o. Znie takto. 

Maľba Zeleny Dom Skalica 

Na výstave sa svojou tvorbou zúčastnili 

hendikepovaný umelci Jaroslav Velčický 

(jednoruký rezbár z Uhrovca), Slavomír 

Dlubač (umelec na vozíčku z Banskej Belej 

prezentoval drevorezbu a tvorbu s kameňa) 

a Ondrej Šufliarsky, drevorezbár zo Starej 

Huty, ktorý prekonal tri mozgové príhody 

a v minulosti ochrnul na ľavú ruku. Zariadenie 

sociálnych služieb Zelený dom Skalica 

prezentuje umenie svojich handicapovaných 

umelcov v oblasti umeleckej výšivky, 

keramiky, maľby. Na výstave bolo prezentovaných 

50 diel. Denisa Saková ocenila dlhoročnú 

prácu predsedu organizácie REFLEXY 

n.o. p. Arpáda Beníka medailou ministerky 

MV SR. • 

Vážený pán generálny riaditeľ Ing. Ján 

Jurica, VLM SR š.p. Pliešovce, 

dovoľte, aby som Vám touto cestou 

úprimne poďakoval za Vašu obetavú pomoc 

za rok 2019 pri realizácii umenia 

handicapovaných umelcov SR v projekte: 

„Národná prezentácia umenia handicapovaných 

umelcov SR“. Vďaka Vám sme dôstojne 

reprezentovali umenie handicapovaných 

umelcov SR v Kodani v Dánsku, kde 

sme vytvorili 1.galériu – stálu expozíciu 

umenia handicapovaných umelcov SR. Dlhodobo 

pomáhate handicapovaným umelcom, 

pomáhate aj našej neziskovej organizácii 

pri realizácii výstav. Veľmi pekne 

Vám ďakujeme. 



Aktivita s najväčším záujmom (foto Ľubica Demčáková) 

Poľovnícke trofeje 

a hlavný hrdina 

Baks (foto autor) 

Overovanie vedomostí formou hádania lesnej zveri 

(foto Ľubica Demčáková) 

LESNÍCI V MATERSKEJ ŠKOLE 

KUKUČÍNOVA, SNINA 

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci 

oddelenia obchodu a marketingu, 

hodovanec@vlm.sk (text) 

Lesná pedagogika je environmentálne 

vzdelávanie zamerané na spoznávanie prírody, 

života v lese a na objavovanie prírodných 

tajomstiev prostredníctvom hier a zážitkov. 

Les a príroda poskytujú tie najlepšie 

podmienky na cibrenie zručnosti, pamäti, na 

rozvoj koncentrácie, rešpektu, na uvedomenie 

si vzájomných vzťahov medzi človekom 

a prírodou. Besedy so žiakmi materskej školy, 

kde sme sa snažili hravou formou priblížiť 

les a jeho dôležitosť pre človeka, som sa zúčastnil 

spolu s kolegom Paľom Kyslaňom. 15. 

októbra sme zavítali do materskej školy Kukučínova 

v Snine, kde nás už očakávali zvedavé 

detičky zo všetkých tried spolu s úžasnými 

učiteľkami. Žiakom sme vysvetľovali, 

prečo je lesník dôležitý pre les, ako vyzerá 

jeho práca, že výchova lesa nie je jednoduchá 

a krátka záležitosť. Rozprávali sme sa o lesnom 

prostredí, lesných drevinách a pre deti 

asi najzaujímavejšej téme - lesnej zveri. Malých 

poslucháčov sme oboznámili s poľovníctvom 

a mali možnosť zmyslami vnímať 

prírodu – videli, dotkli sa a počúvali. Zaujali 

ich najmä trofeje z jeleňa, srnca, diviaka 

a muflóna. Na pripravených fotografiách sme 

si formou hádaniek preverili vedomosti o bylinožravcoch, 

všežravcoch, hmyzožravcoch, 

mäsožravcoch a vtákoch žijúcich v našich lesoch. 

S údivom sme museli s Paľom skonštatovať, 

že škôlkari až na pár výnimiek, keď si 

rysa zmýlili s gepardom, vynikajúco poznali 

všetky zvieratá. Po ukážke vábenia jelenej 

zveri si mali deti možnosť vyskúšať napodobniť 

hlas jeleňa a pomaznať sa s Paľovým 

štvornohým pomocníkom Baksom. Na záver 

nás detičky odmenili obrovským potleskom 

a rozlúčili sme sa s pozdravom „Lesu zdar“. 

• 


29


Absolventi Detskej lesníckej univerzity 2018-2019 počas realizovania odbornej prednášky priamo v lesnom prostredí 

DEKÁDA LESNÍCKEHO 

VZDELÁVANIA MLÁDEŽE 

Environmentálne vzdelávanie a výchova je súčasťou školského vzdelávania. Dá sa však 

robiť aj inak. Napríklad formou netradičného projektu, s využitím lesa a lesnej pedagogiky, 

ktoré sa prepájajú už po desiaty raz v Detskej lesníckej univerzite. 

Ing. Veronika Jaloviarová, 

Národné lesnícke centrum – 

Ústav lesníckeho poradenstva 

a vzdelávania Zvolen 

Projekt Detská lesnícka univerzita (DELE- 

SUN) si okrem popularizácie lesníctva a vedecko-výskumnej 

činnosti v lesníctve kladie 

za cieľ i podporu environmentálneho vzdelávania 

na príklade lesa s dôrazom na princípy 

udržateľného obhospodarovania slovenských 

lesov. DELESUN vznikol v roku 2010 na základe 

výzvy Agentúry na podporu výskumu 

a vývoja a prvý ročník realizácie bol v školskom 

roku 2011/2012. Každoročne projekt 

oslovuje okolo 35-40 žiakov 6. ročníkov zo 

6 -7 základných škôl, ktorí raz mesačne absolvujú 

prednášky na odborné lesnícke témy 

doplnené aktivitami lesnej pedagogiky a exkurziami. 

Ukončenie projektu je formou slávnostnej 

promócie absolventov DELESUN na 

pôde Lesníckej fakulty Technickej univerzity 

vo Zvolene. 

Vedieť rozobrať a poskladať motorovú pílu 

je manuálne zručnosť potrebná pri práci v lese 

Za deväť rokov projektu je možné prezentovať 

nasledovné fakty a čísla: 

• DELESUN navštevovalo 374 žiakov (z toho 

206 dievčat a 168 chlapcov) 6. ročníkov 

z 23 základných škôl zo 7 okresov 

• prvý rok realizácie sa zapojili do projektu 

dvaja stredoškoláci zo Strednej odbornej 

školy lesníckej Banská Štiavnica 

• študentom DELESUN bolo rozdaných 

374 tričiek, 374 skrípt s 9 

druhmi pracovných listov 

• na projekte sa zúčastnilo 56 pedagógov 

základných škôl, dvaja pedagógovia 

strednej školy, 12 pedagógov vysokých 

škôl, 10 lesných pedagógov 

• zrealizovalo sa 74 vysokoškolských prednášok, 

54 hodín lesnej pedagogiky, 9 exkurzií, 

putovná výstava, jedna práca 

v rámci stredoškolskej odbornej činnosti 

• DELESUN podporili partneri: Vojenské 

lesy a majetky SR, š.p. (hlavný 

partner), Lesy SR, š.p., Lesy Slovenskej 

republiky, štátny podnik – Lesnícke 

a drevárske múzeum, Lesnícka fakulta 

Technickej univerzity vo Zvolene, Zvolen 

– mesto lesníctva, Štátne lesy TA- 

NAPu, Stredná odborná škola lesnícka 

Banská Štiavnica, SLOVWOOD. 

Samy za seba hovoria nasledovné výpovede 

zúčastnených projektu: „Nevedel som 

o čom vlastne lesníctvo je a účasť na Detskej 

lesníckej univerzite som bral len ako spestrenie 

školského roka. Projekt sa mi páčil a pomohol 

mi pri výbere strednej školy – šiel som 

na lesnícku.“ 

Dávid, absolvent Detskej lesníckej univerzity, 

Zvolen 

„V rámci projektu študenti našej školy realizovali 

putovnú výstavu a výskum zameraný 

na porovnanie vplyvu posteru ako vizuálnej 

pomôcky na lepšie osvojenie si vedomostí 

a informácií o lese. Potvrdil sa predpoklad, že 

deti sa po zrealizovaní výstavy začali viac zaujímať 

o les a prírodu.“ 

Ing. V. Dudíková, Ing. I. Mlynáriková, Stredná 

odborná škola lesnícka Banská Štiavnica 

„Účasť na projekte hodnotíme veľmi pozitívne 

– najlepší spôsob ako deti, ale aj pedagógov 

zaujať, je ukázať im v realite a na konkrétnom 

príklade, ako čo funguje. Takýmto 

typom vyučovania sa prepája odborné vyučovanie 

s každodenným životom a to je práve to, 

čo detí zaujíma.“ 

Mgr. Mária Garaiová, Mgr. Barbora Kováčová, 

ZŠ Spojová 14, Banská Bystrica 

V školskom roku 2019/2020 vstúpilo DE- 

LESUN do ďalšieho, jubilejného 10. ročníka. 

Detskú lesnícku univerzitu slávnostne otvorili 

14. októbra 2019 na pôde organizátora projektu, 

Národného lesníckeho centra vo Zvolene 

a navštevuje ju 44 šiestakov zo základných 

škôl zo Zvolena, Banskej Bystrice, Badína, 

Bzovíka, Detvy a Slovenskej Ľupče. Študenti 

raz mesačne absolvujú odbornú prednášku 

z lesníctva doplnenú o zážitkové aktivity lesnej 

pedagogiky, exkurzie, praktické cvičenia 

so zapojením zmyslového vnímania. Dekáda 

lesníckeho vzdelávania mládeže sa naplní 

v júni, keď sa z mladých študentov počas promócie 

stanú absolventi Detskej lesníckej univerzity. 

Koordinátor projektu Detská lesnícka univerzita 

je NLC – Ústav lesníckeho poradenstva 

a vzdelávania Zvolen, hlavným partnerom 

sú Vojenské lesy a majetky SR - š.p., 

ďalšími partnermi sú Lesy SR, š.p., Lesnícka 

fakulta TUZVO a Zvolen – mesto lesníctva. 

• 


VIANOČNÉ 

PREKVAPENIE 

Popri všetkých pracovných povinnostiach verím, 

že si aj doma nájdete nejaký ten čas stráviť spolu 

príjemné chvíle napríklad aj pri pečení. Vyskúšajte 

si doma upiecť voňavé vianočné preníky, 

ktoré sú nielen pekné na pohľad ale aj chutné. 

VIANOČNÉ PERNÍKY 

Ingrediencie: 

400 g Hladkej múky, 700 g tuku HERA, 2 vajcia, 

140 g práškového cukru, 2 polievkové lyžice medu, 

1 čajová lyžička sódy bikarbóny, 7 drvených klinčekov, 

1 čajová lyžička drveného anízu, polovica čajovej 

lyžičky škorice, štipka badyánu, 1 čajová lyžička 

citrónovej šťavy, 1 rozšľahané vajce na potieranie 

Postup: 

Z prísad vypracujeme cesto. Na pomúčenej doske 

ho vyvaľkáme na hrúbku 5 až 7 mm. Formičkami 

vykrajujeme rôzne tvary (Hviezdičky, 

srdiečka,…) A ukladáme ich na dobre vymastený 

a múkou posypaný plech. Necháme odpočívať 

do druhého dňa. Druhý deň perníčky pečieme 

v strede vyhriatej rúry asi 8 až 10 min. Ešte 

horúce ich potrieme rozšľahaným vajcom. Po vychladnutí 

ich môžeme zdobiť rôznymi polevami. 

redakcia

Vojenské lesy 4/2019

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?