Vojenské lesy 4/2019
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIII / október - november - december <strong>2019</strong>
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
4/<strong>2019</strong><br />
Ročník 13<br />
október – november – december <strong>2019</strong><br />
SLOVO NA ÚVOD<br />
ISSN 1338-3221<br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />
Podpredseda: Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora)<br />
Členovia:<br />
Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />
Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />
odborný garant pre strelectvo)<br />
Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />
odborný garant pre kynológiu)<br />
REGISTRÁCIA:<br />
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />
ISSN 1338-3221<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,<br />
ani sme sa nenazdali a opäť si starý a nový rok podávajú kľučku. Koniec roka je vždy, v snahe<br />
splniť plánované a tiež mnohé neplánované úlohy, veľmi hektický. Kontrolujeme plnenie plánov,<br />
bilancujeme nielen kvartálne, ale aj celoročne, plánujeme budúci rok.<br />
V uplynulom roku sme sa museli vysporiadať s viacerými náročnými situáciami. Jednou z nich<br />
bolo napríklad kalamitné premnoženie mníšky veľkohlavej v našich najvzácnejších dubových<br />
porastoch zaradených do území európskeho významu. Ako sa však ukázalo, boj so škodcom samotným<br />
nebol ani zďaleka tak náročný, ako boj s byrokraciou a premotivovanými aktivistami<br />
masírujúcimi ostatnú laickú verejnosť vo svoj prospech.<br />
Pred časom som čítala v článku jedného českého kolegu lesníka, že žijeme v postfaktickej dobe.<br />
Tento pojem opísal tak, že: „dnes sa stavia skôr na pocity, skratkovité informácie a vyhodnocujú<br />
sa „lajky“ na sociálnych sieťach viac, než seriózne odborné informácie podložené údajmi a číslami.“<br />
A s týmto tvrdením sa stotožňujem. Téma les sa stala pre spoločnosť „ľahko stráviteľnou“,<br />
pretože nadobudla presvedčenie, že les stačí mať rád, miesto racionálne obhospodarovať aj napriek<br />
tomu, že súčasne chce čerpať všetky úžitky z neho – krásu, ticho, vzduch, tieň, vodu, plody,<br />
drevo. No mať rád a racionálne obhospodarovať sa vzájomne nevylučuje. Lesníctvo je odbor,<br />
ktorý je potrebné najprv študovať, aby človek poznal zákonitosti fungovania ekosystému a pochopil<br />
súvislosti, ktoré overí v praxi, a tak nadobudne skúsenosti. Až potom by mali nasledovať<br />
vyjadrenia a diskusie. S týmto fenoménom lesníctvo zápasí už dlhú dobu a, žiaľ, len málo úspešne.<br />
Je to však výzva a zároveň šanca nastaviť spoločnosti zrkadlo – je nevyhnutné prijať fakt, že<br />
s jej meniacimi sa nárokmi na využívanie lesov a úžitkov z nich, bude potrebné zaplatiť.<br />
V súčasnosti majú lesnícke subjekty nosnú časť príjmov tvorených z predaja dreva. No situácia<br />
na trhu s drevom je aktuálne veľmi nepriaznivá. Trh je presýtený drevom z intenzívneho spracovania<br />
kalamít aj z okolitých štátov, čo sa prejavilo nielen narušením plynulosti dodávok z dôvodu<br />
dosahovania maximálnych skladových kapacít spracovateľských závodov, ale samozrejme<br />
aj výrazným poklesom jeho speňaženia. Prognózy na nastávajúci rok nie sú o nič priaznivejšie.<br />
Rovnako prvým dňom nastávajúceho roka vstupujú do účinnosti novely dvoch nosných predpisov<br />
pre naše odvetvie, a to zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela zákona<br />
o lesoch prebiehala v dvoch fázach, obsahuje množstvo zmien vo všetkých častiach. Novela<br />
zákona o ochrane prírody a krajiny je rozsiahla najmä pri posilňovaní kompetencií orgánov<br />
ochrany prírody a krajiny, alebo rozšírených obmedzeniach obhospodarovania, z ktorých najmarkantnejšie<br />
rezonuje otázka výkonu náhodných ťažieb. Ostáva však veľkým otáznikom, ako<br />
sa bude novelizovaný predpis uplatňovať v praxi a s akými dôsledkami. Z popísaného vyplýva,<br />
že nás čaká v celku náročné obdobie. No vzdať sa by znamenalo dopredu prehrať. Preto nám<br />
všetkým prajem veľa síl, odhodlania a vytrvalosti, aby sa nám spoločne podarilo dosahovať<br />
naše ciele.<br />
Zároveň Vám všetkým ďakujem za to, že ste sa v uplynulom roku snažili odviesť si svoju prácu<br />
najlepšie ako ste vedeli, mnohí aj na úkor osobného voľna alebo rodiny. Preto čas vianočných<br />
sviatkov prežite v spokojnosti a v kruhu najbližších.<br />
Prajem Vám krásne požehnané Vianoce a šťastný Nový rok.<br />
Lesu a lovu zdar!<br />
• Ing. Zuzana Balandová, vedúca oddelenia výroby GR<br />
Jesenné ráno v Kyjovskom pralese, autor: Ing. Dušan Staško, LS Jovsa, OZ Kamenica n/C.<br />
2 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
OBSAH<br />
LESNÍCTVO<br />
KYNOLÓGIA<br />
SPOLOČENSKÁ<br />
RUBRIKA<br />
Predstavujeme vám - chránené územia ......4<br />
Stretnutie používateľov geografického<br />
informačného systému VLM ...............8<br />
Aktuálne problémy v zakladaní<br />
a pestovaní lesa <strong>2019</strong> .......................9<br />
Kontrola plnenia programu<br />
starostlivosti o <strong>lesy</strong> na LC Podolínec ........10<br />
Týždeň PEFC certifikácie lesov <strong>2019</strong> .......11<br />
Prístupová komunikácia<br />
Jakubianska cesta .........................11<br />
Nové prístupy v hodnotení<br />
poškodenia lesných ciest ..................12<br />
Duálne vzdelávanie <strong>2019</strong> ..................12<br />
Odmínovací systém Božena<br />
5 cvičil v priestore bývalého VP Javorina ....13<br />
POĽOVNÍCTVO<br />
Skúšky farbiarov s medzinárodnou účasťou<br />
o Spišský pohár ...........................16<br />
AKTUALITY ....................17<br />
STRELECTVO<br />
Broková kozlica Browning 725 Hunter ......18<br />
HISTÓRIA<br />
Deň sv. Huberta v Pliešovciach .............23<br />
Rozhovor s… .............................24<br />
Jeden z nás – jubilant Ľubo Gancarčík ......26<br />
Náš jubilant Oliver Gira ...................26<br />
Životné jubileum našej Jarmily .............26<br />
Náš dôchodca Ing. Stanislav Luterán .......27<br />
Anna Hriňáková odchádza do dôchodku ...27<br />
Reprezentácia hendikepovaných<br />
umelcov SR v zahraničí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27<br />
Národná prezentácia umenia<br />
hendikepovaných umelcov SR <strong>2019</strong> ........28<br />
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
A RYBÁRSTVO<br />
Septembrové ozveny jelenej ruje ............14<br />
Zabudnutý pomník .......................20<br />
Splnené želanie ...........................21<br />
Vidor Jurán 1879 - 1963 ...................22<br />
Lesníci v Materskej škole<br />
Kukučínova, Snina ........................29<br />
Dekáda lesníckeho vzdelávania mládeže ....30<br />
Vianočné prekvapenie ....................31<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
3
LESNÍCTVO<br />
PREDSTAVUJEME VÁM<br />
CHRÁNENÉ ÚZEMIA<br />
V minulom čísle nášho časopisu sme ukončili<br />
tematický blok „Predstavujeme vám lesné<br />
správy“. V ďalších vydaniach časopisu ho<br />
chceme nahradiť novým tematickým okruhom<br />
„Predstavujeme vám chránené územia“.<br />
Cieľom je priblížiť významné prírodné lokality<br />
v rámci jednotlivých odštepných závodov<br />
Vojenských lesov a majetkov, ktoré sú jedinečné<br />
z hľadiska geografického a biologického.<br />
Ich celková početnosť a rozloha svedčia<br />
o tom, že vojenskí lesníci svojou činnosťou<br />
popri riadnom obhospodarovaní lesov cieľavedome<br />
zachovávajú a podporujú existenciu<br />
významných biotopov nielen lokálneho,<br />
národného, ale aj európskeho významu.<br />
Niektoré územia nachádzajúce sa vo vojenských<br />
lesoch sú aj na zozname svetového<br />
prírodného dedičstva UNESCO. Tieto skutočnosti<br />
svedčia o tom, že naše logo „Chránime<br />
budúcnosť“ má reálne opodstatnenie.<br />
Na úvod témy bude vhodné uviesť niekoľko<br />
terminologických pojmov. Na Slovensku<br />
definuje právny poriadok nasledovné kategórie<br />
chránených území : chránená krajinná oblasť<br />
(CHKO), národný park (NP), chránený<br />
areál (CHA), prírodná rezervácia (PR) a národná<br />
prírodná rezervácia (NPR), prírodná<br />
pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka,<br />
chránený krajinný prvok (CHKP), chránené<br />
vtáčie územie (CHVÚ), Obecne chránené územie<br />
(OCHÚ). Tieto územia rozlišujeme ako<br />
maloplošné a veľkoplošné. Poznáme ešte pojem<br />
Územie európskeho významu (UEV).<br />
Ide o druh chráneného územia sústavy Natura<br />
2000, ktoré je vyhlásené na ochranu prírodných<br />
biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne<br />
rastúcich rastlín podľa smernice Európskej<br />
komisie o stanovištiach /92/43 EHS / z 21. mája<br />
1992.<br />
V nasledujúcej tabuľke je uvedený podiel chránených území z celkovej plochy obhospodarovanej<br />
jednotlivými odštepnými závodmi a celkovo za VLM. Aktuálne tento podiel predstavuje<br />
celkovo za VLM hodnotu 45,05 %.<br />
PODIEL CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Z PLOCHY<br />
OBHOSPODÁROVANEJ VLM<br />
Odštepný závod<br />
Obhospodarovaná<br />
plocha (ha)<br />
OZ KAMENICA<br />
nad CIROCHOU<br />
13 766 ha<br />
s.o. – stupeň ochrany<br />
OZ KEŽMAROK<br />
17 831 ha<br />
OZ MALACKY<br />
24 734 ha<br />
CHÚ<br />
Výmera CHÚ na<br />
území VLM SR [ha]<br />
MCHÚ s.o.5* 796,81 5,79<br />
MCHÚ s.o.4 2,14 0,02<br />
ÚEV 1341,09 9,74<br />
CHKO 5539,47 40,24<br />
KBP 949,77 6,90<br />
CHVÚ 9364,81 68,03<br />
OZ SPOLU 9364,81** 68,03<br />
ÚEV 19,15 0,12<br />
CHVÚ 13 793,92 77,36<br />
OZ SPOLU 13808,77** 77,44<br />
ÚEV 4480,38 18,12<br />
CHVÚ/CHKO 1747,03 7,06<br />
OZ SPOLU 6227,41 25,18<br />
VLM CELKOM - 56 331 ha 29400,99 45,05<br />
Podiel výmery<br />
CHÚ z plochy<br />
obhospodarovanej<br />
VLM SR [%]<br />
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
foto: Ing Bodnár, Ing. D. Staško<br />
* * Pri celkovej výmere CHÚ na OZ je zohľadnené prekrytie jednotlivých CHÚ<br />
4 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
Predstavovanie chránených území (CHÚ) začíname na najvýchodnejšom závode VLM SR<br />
š.p., Odštepnom závode Kamenica nad Cirochou. V zmysle kategorizácie uvedenej v úvode<br />
sú na tomto OZ nasledovné chránené územia:<br />
Názov<br />
Rok<br />
Vyhlásenia<br />
Stupeň<br />
ochrany<br />
VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE<br />
Výmera<br />
(ha)<br />
CHKO VIHORLAT 1973 2 5 539,47<br />
MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA<br />
NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /NPR/<br />
VIHORLAT 1986 5 50,89<br />
POSTÁVKA 1980 5 25,91<br />
MOTROGOŃ 1980 5 60,63<br />
JOVSIANSKA HRABINA 1986 5 257,58<br />
NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 395,01)<br />
PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /PR/<br />
ĎUROVÁ MLÁKA 1980 4 2,137<br />
KYJOVSKÝ PRALES 2007 5 397,42<br />
PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 399,557)<br />
PRÍRODNÉ PAMIATKY /PP/<br />
SNINSKY KAMEŇ 1982 5 1,62<br />
ČIERNY POTOK 1988 5 2,7642<br />
PRÍRODNE PAMIATKY (SPOLU 4,3842)<br />
MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU 789,951 (NPR+PR+PP)<br />
VEĽKOPLOŠNÉ A MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU (CHKO+NPR+PR) 6 338,421<br />
CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE<br />
VIHORLATSKÉ VRCHY 2010 1 10 184,81<br />
ÚZEMIA EUROPSKÉHO VÝZNAMU (UEV)<br />
MORSKÉ OKO 2000 2,4,5 719,2613<br />
VIHORLAT 2,5 296,69<br />
KYJOV 5 325,14<br />
ÚZEMIA EURÓPSKÉHO VÝZNAMU (SPOLU 1 341,0913)<br />
Vihorlatské vrchy sa delia na tri časti: Humenské<br />
vrchy, Popriečny a Vihorlat. V celku<br />
Vihorlat sú to časti Kyjovská planina, Jasenovská<br />
hornatina a Vihorlatská hornatina.<br />
Od vyhlásenia bola v rámci tejto veľkoplošnej<br />
CHKO vybudovaná sieť maloplošných chránených<br />
území so štatútom národných prírodných<br />
rezervácií (NPR), prírodných rezervácií<br />
(PR) a prírodných pamiatok (PP) (pozri prehľad<br />
podľa názvov v tabuľke). Na týchto lokalitách<br />
zabezpečuje lesnícky personál odštepného<br />
závodu ochranu najhodnotnejších<br />
častí tamojšej prírody v súlade s vyhlásenými<br />
opatreniami a v spolupráci so Štátnou ochranou<br />
prírody, Správou CHKO Vihorlat a Správou<br />
CHKO Východné Karpaty.<br />
Rôznorodosť a jedinečnosť rastlinstva<br />
v CHKO je daná aj tým, že územie je na rozhraní<br />
panónskej – teplomilnej a karpatskej –<br />
horskej flóry. Niektoré rastliny majú endemicky<br />
charakter, teda vyskytujú sa len tu a nikde<br />
inde. Kostrava ovčia (Festuca ovina ssp. Vihorlatica)<br />
sa vyskytuje len v Prírodnej pamiatke<br />
Sninsky Kameň. V NPR Jovsianska<br />
hrabina pri obci Jovsa kvitne v jarnom období<br />
subendemit Bleduľa jarná karpatská (Leucojum<br />
vernum subsp. Carpaticum) s najväčším<br />
výskytom na Slovensku. Aktuálne je tu známych<br />
približne 400 druhov húb, 60 lišajníkov<br />
a 600 druhov vyšších rastlín.<br />
Súvislé lesné porasty sú na území CHKO<br />
Vihorlat domovom početných druhov živočíšstva.<br />
Vzácne sú tu cicavce s prívlastkom šelmy.<br />
Skryte tu žije rys ostrovid (Lynx lynx),<br />
vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris).<br />
Vyskyuje sa tu aj medveď hnedý (Ursus<br />
arctos). Stabilne alebo sezónne tu hniezdi<br />
okolo 100 druhov vtákov. V tichu starých lesných<br />
porastov od marca do konca septembra tu<br />
nepozorovane žije vzácny bocian čierny (Ciconia<br />
nigra). Z dravcov je najbežnejší myšiak lesný<br />
(Buteo buteo), ďalej tu hniezdia včelár lesný<br />
(Pernis apivorus), hadiar krátkoprstý (Circaetus<br />
galicus), orol krikľavý (Aquila pomarina).<br />
Zo sov je to sova dlhochvostá (Strix uralensis).<br />
CHRÁNENÁ<br />
KRAJINNÁ<br />
OBLASŤ VIHORLAT<br />
(CHKO VIHORLAT)<br />
CHKO Vihorlat je veľkoplošné chránené<br />
územie, vyhlásené 28. decembra 1973.<br />
Rozloha CHKO Vihorlat je 17 485 ha a patrí<br />
do okresov Humenné, Snina, Michalovce<br />
a Sobrance. Na území OZ Kamenica nad<br />
Cirochou má rozlohu 5 539.47 ha, čo tvorí<br />
40,24 % z obhospodarovanej plochy závodu.<br />
CHKO Vihorlat geografický patrí do pohoria<br />
Vihorlatské vrchy, ktoré prechádza na<br />
územie východného Slovenska zo zakarpatskej<br />
oblasti Ukrajiny. Pohorie bez postupného<br />
prechodu rýchlo vystupuje z juhu Východoslovenskej<br />
nížiny z jej okrajových<br />
oblastí s nadmorskou výškou 150 – 200 metrov<br />
a dosahuje vo svojich vrcholových častiach<br />
výšku cez 1000 metrov nad morom.<br />
Telekia ozdobná - Telekia speciosa<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
5
LESNÍCTVO<br />
Pohľad na VysokéTatry z vrcholu Vihorlatu<br />
UŽOVKA STROMOVÁ Zamenis longissimus<br />
Najčastejší plaz je užovka stromová (Elaphne<br />
longissima), vzácne aj vretenica severská<br />
(Vipera berus). Farebne dekoratívna je<br />
z obojživelníkov známa salamandra škvrnitá<br />
(Salamandra salamandra). Výrazne farebný je<br />
aj karpatský endemit, slimák „bezdomovec“,<br />
Slizniak karpatský (Bielzia coerulans). Jeho<br />
modrá farba môže prechádzať od fialovej až<br />
do tyrkysovej. Na chránenom území sa vyskytuje<br />
viac ako 2000 druhov bezstavovcov.<br />
Spomeňme aspoň dvoch reprezentatívnych<br />
zástupcov zákonom chránených, a to fúzača<br />
alpského (Rosalia alpina) a nosorožteka obyčajného<br />
(Oryctes nasicornis). Z čeľade fúzačovitých<br />
žije vo Vihorlate okolo 100 druhov.<br />
Fúzač alpský je svojím výzorom a sfarbením<br />
priam ikonický. Tykadlá má dlhšie ako celé<br />
telo. V minulosti bol nazývaný aj zamatovec<br />
horský pre vzhľad svojich kroviek. Možno<br />
aj pre túto vzhľadovú jedinečnosť je v znaku<br />
Slovenskej entomologickej spoločnosti pri<br />
SAV. Nosorožtek obyčajný je zástupca exotickej<br />
čeľade Dynastinae. Exotický je aj jeho výzor.<br />
Názov presne vystihuje tvar jeho hlavy<br />
ako zmenšenina hlavy nosorožca. Dozadu zahnutý<br />
rožtek majú len samčeky.<br />
Najnižšie položené miesto CHKO Vihorlat<br />
je okraj lesa pri obci Jovsa (162 m n. m.). Najvyššie<br />
položené miesto CHKO je vrch Vihorlat<br />
(1 075,5 m n. m.) Správy národných parkov<br />
a chránených území na Slovensku majú často<br />
vo svojich znakoch krajinný prvok, zviera<br />
alebo rastlinu jedinečnú pre danú lokalitu.<br />
V logu Správy ŠOP CHKO Vihorlat je štylizovaný<br />
kvet Telekie ozdobnej (Telekia specioza).<br />
Telekia je teda symbolom Vihorlatu.<br />
Rodový názov Telekia sa spája s maďarským<br />
grófom Samuelom Teleki – Szeg. Gróf žijúci<br />
na prelome 19. a 20. storočia bol významným<br />
uhorským šľachticom a politikom. Jeho veľkou<br />
vášňou bolo cestovanie. Ako prvý vystúpil<br />
na vrch Kilimandžára do výšky 5300 na<br />
hranicu snehu. Je objaviteľom činnej sopky<br />
na brehu Rudolfovho jazera, Teleki’s Volcano.<br />
Pomenovanie Telekie podľa grófa navrhol<br />
nemecký botanik Johann Baumgarten. Gróf<br />
bol jeho veľkým podporovateľom a mecenášom.<br />
Telekia ozdobná patrí do čeľade astrovité.<br />
V CHKO tvorí pomiestne súvislé plochy<br />
v okolí riek a potokov a vystupuje aj do vyšších<br />
polôh. Môže dorásť až do dvojmetrovej<br />
výšky. Žltý kvet je veľmi dekoratívny a je lákadlom<br />
pre hmyz a motýle. Druhový latinský<br />
názov speciosa znamená pekná, prenádherná.<br />
V minulosti patrila na Slovensku k zákonom<br />
chráneným druhom. Keďže sa jej v súčasnosti<br />
darí, dostala sa mimo ohrozenia.<br />
CHKO Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie<br />
územia Slovenska. Lesné porasty sú na 90 %<br />
chráneného územia. Ide najmä o bukové <strong>lesy</strong><br />
(od 400 do 800 m) a jedľovo - bukové <strong>lesy</strong><br />
(od 500 do 800 m nadmorskej výšky). Kvalitné<br />
porasty buka právom patria do takzvaného<br />
bukového srdca východu. V hospodárskych<br />
lesoch spravovaných OZ Kamenica nad Cirochou<br />
uplatňujú vojenskí lesníci najjemnejšie<br />
spôsoby hospodárenia a umne využívajú<br />
danú vitalitu dreviny. Prirodzené zmladenie<br />
buka v rámci pestovateľských opatrení dosahujú<br />
v podiele 80-85 %. Treba si zároveň uvedomiť,<br />
že pracujú v lesoch určených na obranu<br />
štátu a vo vojenskom obvode. Aj preto je<br />
na tomto území regulovaný vjazd motorových<br />
vozidiel a pohyb osôb. Profesionálni ochranári,<br />
ale aj laici s pravým vzťahom k prírode<br />
hodnotia, že tieto skutočnosti kladne vplývajú<br />
na zachovávanie a stav chránených území<br />
vo Vojenských lesoch. Od vyhlásenia CHKO<br />
Vihorlat uplynulo 46 rokov. Vojenskí lesníci<br />
cieľavedome prispeli počas celej tejto doby<br />
k udržiavaniu a zachovávaniu cenných biotopov<br />
a ekosystémov na tomto území.<br />
NÁRODNÁ<br />
PRÍRODNÁ<br />
REZERVÁCIA<br />
(NPR) VIHORLAT<br />
NPR Vihorlat je maloplošné chránené územie.<br />
Nachádza sa na vrchole Vihorlatu s rozlohou<br />
50,89 ha.<br />
Bola vyhlásená v roku 1986 za účelom zachovania<br />
a ochrany vrcholovej a nižšie položených<br />
časti vrchu, ktoré predstavujú typické<br />
ukážky prirodzených lesných a nelesných<br />
spoločenstiev najvyšších polôh pohoria<br />
s adaptáciou na dané prostredie Vyskytujú<br />
6 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
sa tam významné horské druhy rastlín, ale aj<br />
druhy teplomilné.<br />
Vrcholový hrebeň má zrezaný tvar s dvoma<br />
vrcholmi a vrcholovou dĺžkou približne<br />
400 metrov. Západný vrchol je nižší. Okolo<br />
roku 1930 bol na ňom umiestnený železobetónový<br />
pylón ako súčasť vtedy budovanej trigonometrickej<br />
siete.<br />
Nadmorská výška Vihorlatu je 1076 m. Relatívna<br />
výška (ako počet metrov, o ktoré musíme<br />
minimálne zostúpiť, aby sme mohli začať<br />
stúpať na nejaký bližší vyšší vrchol) je<br />
706 metrov. Vihorlat je na 12. mieste v relatívnej<br />
výške vrchov na Slovensku. Pohľadom<br />
z vrcholu na juh sa otvára Východoslovenská<br />
nížina.Tu je viditeľné, ako pohorie Vihorlatských<br />
vrchov stúpa relatívne náhle z tejto<br />
nížiny do tisícmetrovej výšky na vrchole<br />
Vihorlatu. To spôsobuje majestátnosť Vihorlatu<br />
a jeho dominantnosť v širokom okolí. Pri<br />
južnom pohľade v diaľke vidno komíny elektrárne<br />
Vojany a pri použití ďalekohľadu dedinky<br />
až k Maďarským hraniciam. V diaľke<br />
ľahko rozoznáme vodnú plochu Senianských<br />
rybníkov. Je to jedna z najvýznamnejších ornitologických<br />
lokalít v strednej Európe. Neprehliadnuteľná<br />
je vodná plocha východoslovenského<br />
mora – Zemplínskej Šíravy<br />
s dedinami Jovsa, Kusín, Klokočov, Kaluža.<br />
Vidíme okresné mesta Sobrance, Michalovce,<br />
Humenné, niekedy aj Užhorod na Ukrajine.<br />
Vzdušnou čiarou je z vrcholu vzdialené Humenné<br />
okolo 15 km, Michalovce 20 km, Snina<br />
11 km. Z východného hrebeňa Vihorlatu,<br />
ktorý je vyšší, sú na západe viditeľné Slanské<br />
vrchy, severovýchodne Poloniny, na východe<br />
Ukrajinské Karpaty. V zimných mesiacoch<br />
pri dobrej viditeľnosti možno niekedy pozorovať<br />
vrcholy Vysokých Tatier vzdialené vzdušnou<br />
čiarou okolo 150 km. Niektorí tvrdia, že<br />
sa dá dovidieť aj na severozápadné pohoria<br />
v Rumunsku. Mne sa to ešte nepodarilo.<br />
Južné svahy vrcholu Vihorlatu sú bezlesné<br />
a sú pod vplyvom teplých prúdov z Východoslovenskej<br />
nížiny. Andezitový substrát<br />
drží teplo, preto tam rastú teplomilné spoločenstva<br />
rastlín. Zo severu vystupuje les až na<br />
vrchol. Buky na vrchole majú vplyvom poveternostných<br />
podmienok bonsajový tvar a ich<br />
vek je ťažko odhadnúť. Keďže na severnej<br />
strane Vihorlatu je chladnejšie, rastú horské<br />
druhy rastlín - soldanelka horská (Soldanella<br />
Montana) a podbelica alpínska (Homogyne<br />
alpina)., Z významných krovín rastúcich na<br />
vrchole spomenieme skalník lesklý (Cotoneaster<br />
lucidus), plamienok alpínsky (Clematis<br />
alpina) tavoľník prostredný (Spiraea media),<br />
FÚZAČ ALPSKÝ - Rosalia alpina<br />
ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), ruža ovisnutá<br />
(Rosa pendulina).<br />
Vihorlat je jednou zo šiestich vulkanických<br />
štruktúr, ktoré tvoria Vihorlatské vrchy. Vulkanická<br />
aktivita vrcholiaca pred 9 až 17 miliónmi<br />
rokov zanechala na celom území stopy<br />
vulkanického procesu. Andezitové prúdy vystupujú<br />
na povrch v rôznych podobách (napríklad<br />
ako prírodná pamiatka Sninský Kameň).<br />
V januári 2002 sa objavili v regionálnej tlači<br />
články s názvami „Vihorlat ožíva…“ a podobne.<br />
Bola to reakcia na mierne otrasy v okolí<br />
pod Vihorlatom. „Čo keď sa sopka opäť prebúdza?“<br />
hovorili obyvatelia priľahlých dedín<br />
SLIZNIAK KARPATSKY - Bielzia coerulans<br />
s obavami. Seizmológovia však vyhlásili, že<br />
nič také nehrozí.<br />
Na území Národnej prírodnej rezervácie<br />
Vihorlat platí piaty, najvyšší stupeň ochrany<br />
prírody. Vojenskí lesníci tam nevyvíjajú<br />
žiadnu hospodársku činnosť, v zmysle platnej<br />
legislatívy o ochrane prírody zabezpečujú<br />
všetky prípadne manažmentové opatrenia<br />
ukladané Správou CHKO Vihorlat v Michalovciach.<br />
Je tam zakázaný vstup a pohyb osôb<br />
rôznym spôsobom. Vylučuje sa tu značenie<br />
a budovanie turistických chodníkov a ďalšie<br />
aktivity vymenované v zákone. Aká je však<br />
prax? Priestor NPR je navštevovaný denne,<br />
v každom ročnom období. Ako sa majú<br />
k tomu postaviť <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> ako správca<br />
územia, v ktorom sa nachádza chránená<br />
oblasť? Máju konať? A ak, tak ako? Konať<br />
môžu len v spolupráci s Vojenským obvodom<br />
Valaškovce ako orgánom štátnej Vojenskej<br />
správy, pod ktoré patrí toto územie v rámci<br />
vojenskej legislatívy. Na základe pokynu<br />
prednostu VO Valaškovce odstraňujú nelegálne<br />
turistické značenie. Po niekoľkých dňoch<br />
je však značenie obnovené.<br />
Všetci návštevníci NPR Vihorlat a okolia<br />
sa vyhlasujú za milovníkov prírody. Správanie<br />
niektorých z nich však o tom nesvedčí.<br />
Banálny príklad - nahor vynesú v batohu<br />
plnú fľašu s rôznym občerstvením. Prázdnu<br />
však späť neznesú. Po vypití obsahu fľaše ju<br />
buď zanechajú v lese, alebo v turistickej útulni<br />
na Poľanovej lúke. Tá je po čase plná odpadkov,<br />
ktoré zvážajú vojenskí lesníci. Z hľadiska<br />
ochrany územia sú nevhodné aj výjazdy<br />
na vrchol Vihorlatu bicyklom. Sú to všetko<br />
veľmi citlivé otázky. O nesúhlasných stanoviskách<br />
samotných turistov s takouto praxou<br />
svedčia aj diskusie na internetových stránkach.<br />
Myslíme si, že problém nevhodného<br />
správania a porušovania legislatívy je nielen<br />
regionálny, ale aj celosvetový, možno ako dôsledok<br />
nesprávnej výchovy na rôznych stupňoch.<br />
To je však už úplne iná téma. •<br />
V budúcom čísle budeme pokračovať<br />
v predstavovaní chránených území<br />
na OZ Kamenica nad Cirochou.<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
7
LESNÍCTVO<br />
STRETNUTIE POUŽÍVATEĽOV<br />
GEOGRAFICKÉHO INFORMAČNÉHO<br />
SYSTÉMU VLM<br />
Na Kamennom vrchu bolo 17. októbra v poradí už druhé stretnutie používateľov geografického<br />
informačného systému VLM. Používatelia mapového portálu mali opäť možnosť<br />
konzultovať svoje skúsenosti s aplikáciou priamo s tvorcami systému z firmy YMS, a. s.<br />
Túto možnosť využilo viacero z nich, vďaka čomu sa všetci účastníci dozvedeli užitočné<br />
informácie, ktoré im uľahčia ďalšiu prácu so systémom.<br />
Aplikácia Offline GIS<br />
Vďaka neustálemu rozvoju v oblasti diaľkového<br />
prieskumu Zeme sa rozširujú aj možnosti<br />
prístupu k satelitným údajom. Túto možnosť<br />
sme využili a v novej verzii aplikácie sme všetkým<br />
zamestnancom VLM sprístupnili údaje<br />
z družice SENTINEL-2. Dáta z tejto družice sú<br />
dostupné každých 5 dní a dosahujú priestorové<br />
rozlíšenie 10 metrov. K dispozícii sú dva spôsoby<br />
zobrazenia. V prípade aktuálnych údajov sa<br />
používateľom zobrazia posledné dostupné údaje<br />
s minimom oblačnosti. V prípade časových<br />
služieb má používateľ možnosť zvoliť si na časovej<br />
osi interval, za ktorý si želá snímku zobraziť.<br />
Má tak možnosť zobrazovať aj historické<br />
údaje až 14 mesiacov spätne. Používatelia<br />
mapového portálu majú k dispozícii niekoľko<br />
typov vizualizácie satelitných snímok:<br />
• RGB - kompozícia v pravých<br />
farbách (obdoba ortofotosnímok)<br />
• Infrared – kompozícia v nepravých<br />
farbách zahrňujúca infračervené pásmo<br />
• NDVI - vegetačný index vhodný<br />
pre hodnotenie stavu vegetácie<br />
• NDMI - vlhkostný index určený<br />
pre monitorovanie vlhkosti a sucha<br />
AJ BEZ<br />
PRIPOJENIA<br />
Štefan Hudák, projektový manažér YMS, a. s.;<br />
Peter Bobáľ, biznis analytik YMS, a. s.<br />
Na stretnutí sme postupne prezentovali<br />
jednotlivé funkcionality systému a odporúčané<br />
postupy pre rôzne pracovné procesy.<br />
Okrem toho sme predstavili aj novinky, ktoré<br />
pribudli do mapového portálu. Používateľov<br />
zaujala aj ukážka prvej verzie aplikácie Offline<br />
GIS, ktorá bude už čoskoro dostupná pre<br />
všetkých zamestnancov VLM.<br />
NOVÉ MOŽNOSTI<br />
Kompozícia vytvorená zo snímok družice<br />
SENTINEL -2 (Infrared)<br />
Noviniek v mapovom portáli pribudlo hneď<br />
niekoľko. Prvou z nich je rozšírenie funkcionality<br />
„EVD“ – Evidencie vyťaženého dreva.<br />
Používatelia majú v novej verzii mapového<br />
portálu možnosť filtrovať údaje o zásobe dreva<br />
alebo zásobe štiepky pre vybrané odvozné<br />
miesta. Môžu si tak napríklad zobraziť údaje<br />
len pre vybranú drevinu alebo akosť. Aplikácia<br />
im následne zobrazí celkovú kubatúru pre<br />
zvolené záznamy.<br />
Ďalšia z noviniek v novej verzii aplikácie je<br />
možnosť zobrazenia online údajov z katastra<br />
nehnuteľností. Do mapového stromu pribudli<br />
vrstvy pre zobrazenie parciel C a parciel E. Je<br />
možné ich nájsť v časti Civilný kataster – KN<br />
Online. Ide o údaje elektronických služieb katastra<br />
nehnuteľností, ktoré sa na dennej báze<br />
aktualizujú. Používateľ má možnosť okrem<br />
zobrazenia dát v mape získavať aj informácie<br />
o konkrétnych parcelách cez funkciu „Info<br />
o prvku“. Môže si tak zistiť napríklad číslo listu<br />
vlastníctva pre vybranú parcelu.<br />
SATELITNÉ ÚDAJE<br />
Elektronické služby katastra nehnuteľností<br />
Na stretnutí používateľov sme odprezentovali<br />
aj ukážku prvej verzie aplikácie Offline GIS.<br />
Ide o novú desktopovú GIS aplikáciu určenú<br />
pre zamestnancov VLM, ktorá sprístupňuje<br />
priestorové dáta aj v miestach bez pripojenia<br />
alebo so slabým pripojením do internej siete.<br />
Využíva pritom rovnaké dáta ako tie, ktoré<br />
sa zobrazujú v mapovom portáli. Aplikácia je<br />
vhodná najmä pre používateľov, ktorí pracujú<br />
v miestach so slabým internetovým pripojením<br />
alebo v miestach s častými výpadkami pripojenia.<br />
V blízkom čase bude sprístupnená všetkým<br />
zamestnancom VLM.<br />
Chceli by sme poďakovať všetkým účastníkom<br />
stretnutia používateľov VLM za spoluprácu<br />
a dôveru. Veríme, že sa budeme stretávať<br />
pravidelne, aj v nasledujúcich rokoch. Najmä<br />
vďaka vašim podnetom i podnetom všetkých<br />
ostatných používateľov môžeme ďalej rozvíjať<br />
GIS vo VLM tým správnym smerom. O tom,<br />
že táto cesta je správna, sme sa presvedčili aj na<br />
konferencii Geoinformácie vo verejnej správe,<br />
ktorá bola v máji tohto roku v Prahe. Na konferencii<br />
sme prezentovali geografický informačný<br />
systém VLM, čo sa stretlo s veľkým záujmom<br />
a pozitívnym ohlasom.<br />
8 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
AKTUÁLNE PROBLÉMY<br />
V ZAKLADANÍ<br />
A PESTOVANÍ LESA <strong>2019</strong><br />
Na Kamennom mlyne pri Plaveckom Štvrtku usporiadali 15. a 16. októbra pod záštitou<br />
NLC Zvolen 7. ročník medzinárodnej konferencie o zakladaní a pestovaní lesa.<br />
Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS<br />
Jablonové, OZ Malacky (text, foto:<br />
prof. Ing. Vladimír Čaboun CSc.)<br />
Jej cieľom bolo poskytnúť účastníkom<br />
z lesníckej praxe a širokej lesníckej verejnosti<br />
aktuálne informácie a najnovšie poznatky<br />
výskumu z oblasti zakladania, pestovania<br />
a produkcie lesa a ponúknuť priestor pre<br />
odbornú diskusiu. Pracovníci lesníckej prevádzky<br />
v nej mohli prezentovať svoje námety<br />
na výskumné riešenie problémov v oblasti<br />
pestovania a produkcie lesa, s ktorými sa pri<br />
svojej práci stretávajú.<br />
Prvý deň bol venovaný prednáškam so<br />
zaujímavými témami od kolegov z českej<br />
republiky z Mendelovej univerzity v Brne<br />
a ČZU v Prahe o obnove lesa v podmienkach<br />
sucha, ďalej o uznaných zdrojoch a kvalite<br />
osiva borovice zo semenárskej kontroly<br />
NLC, netradičnej obnove záhorských pieskov<br />
a príčinách odumierania borovice na Záhorí<br />
z Výskumného ústavu NLC. Zaujímavý<br />
príspevok k problémom lesníckej praxe mal<br />
kolega z Lesov SR, OZ Šaštín Stráže a tak isto<br />
aj riaditeľ OZ Malacky VLM SR.<br />
Na druhý deň bola vonkajšia exkurzia<br />
u OZ Šaštín Stráže v Lakšárskej Novej Vsi<br />
na výskumnú plochu NLC, kde testujú rôzne<br />
klony agáta bieleho a nakoniec vo VLM Malacky,<br />
LS Riadok, na ukážku prípravy pôdy,<br />
obnovy lesa a celkový stav porastov ohrozených<br />
kalamitou. Vydarená akcia sa skončila<br />
pri posedení pri dobrom guláši v areáli strelnice<br />
VLM v Malackách.<br />
•<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
9
LESNÍCTVO<br />
KONTROLA<br />
PLNENIA<br />
PROGRAMU<br />
STAROSTLIVOSTI<br />
O LESY NA<br />
LC PODOLÍNEC<br />
Zrušením <strong>Vojenské</strong>ho výcvikového priestoru Javorina k 31. decembru 2010 sa zmenil<br />
aj výkon štátnej správy. Ministerstvo obrany – Vojenský lesný úrad vystriedala štátna<br />
správa v pôsobnosti Ministerstva vnútra a to Okresný úrad Prešov, odbor opravných<br />
prostriedkov a miestne príslušné okresné úrady, pozemkové a lesné odbory v Kežmarku,<br />
Starej Ľubovni, Sabinove a Porade. V októbri tohto roka Okresný úrad Prešov, odbor<br />
opravných prostriedkov, vykonal kontrolu programu starostlivosti o les po desiatich rokoch<br />
na lesnom celku Podolínec.<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia výroby,<br />
OZ Kežmarok (text, foto)<br />
Vývoj hospodárenia na tomto celku bol<br />
z dôvodov organizačných aj prírodných<br />
značne komplikovaný. Lesný celok obhospodarovali<br />
tri lesné správy - LS Podolínec, LS<br />
Ľubica a LS Tichý Potok. Za posledné štyri<br />
roky sa tiež vymenili štyria odborní lesní<br />
hospodári. Dva roky pred skončením decénia<br />
bola z dôvodu spracovania kalamity urobená<br />
predčasná obnova plánu, bol vyhotovený<br />
rozpis ťažbových úloh na dva roky.<br />
Samotnej vonkajšej previerke predchádzala<br />
kancelárska kontrola, ktorú vykonali<br />
Okresné úrady v Kežmarku a Starej Ľubovni.<br />
Predmetom dohľadu bolo preskúmanie<br />
zákonnej lehoty zalesnenia, objem dreva<br />
z ťažby v porastoch nad 50 rokov, celkový<br />
etát ťažby dreva, termín spracovania náhodnej<br />
ťažby (aktuálne harmonogramy), úpravy<br />
PSoL vykonané OLH, súhlasy na ťažbu,<br />
porastové karty, výchova porastov odporúčaná<br />
PSoL, grafická evidencia a karty pôvodu<br />
porastu. Následne v termíne od 8. 10. do<br />
11. 10. bolo vonkajšie šetrenie. Pracovníci<br />
z OÚ Prešov vytvorili dve pracovné skupiny,<br />
do ktorých prizvali kolegov z okresných úradov<br />
a zamestnancov lesnej správy a odštepného<br />
závodu. Celkovo prekontrolovali 576,74<br />
ha porastovej plochy, čo predstavuje 9 % výmery<br />
lesného celku. Kontrolóri sa prevažne<br />
zameriavali na spracovanie náhodnej ťažby,<br />
dodržiavanie porastovej hygieny a následného<br />
zalesnenia a starostlivosť o nárasty a mladé<br />
lesné porasty. Vysoko hodnotili spracovanie<br />
náhodnej ťažby stromovou metódou, kde<br />
sa porastové zvyšky spracovávajú na odvozných<br />
miestach štiepkovaním a v porastoch<br />
sa zachováva dobrá hygiena, čím sa predchádza<br />
šíreniu podkôrneho hmyzu. Náhodná<br />
ťažba bola vyznačená v súlade s vyhláškou<br />
č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní dreva. Plochy<br />
po náhodných ťažbách boli zalesnené<br />
v zákonných lehotách. Bolo odporučené využívať<br />
vyspelejší sadbový materiál. Starostlivosť<br />
o mladé lesné porasty a výchova formou<br />
prečistiek a výchovných ťažieb bola urobená<br />
v požadovanej kvalite a intenzite podľa odporučenia<br />
PSoL platného v rokoch 2009 –<br />
2018. Hranice dielcov boli obnovené a sú<br />
v teréne identifikovateľné. Pri prerokúvaní<br />
záverov z kontroly plnenia programu starostlivosti<br />
o <strong>lesy</strong> na o.z Kežmarok orgán štátnej<br />
správy tiež kladne hodnotil starostlivosť<br />
o lesné cesty a sprístupnenie porastov. Skonštatoval,<br />
že pracovníci o.z. Kežmarok hospodária<br />
v súlade s plánom starostlivosti o les.<br />
Poďakovanie za kladné hodnotenie patrí<br />
všetkým zamestnancom o.z. Kežmarok, ktorí<br />
v priebehu platnosti PSoL pracovali na<br />
svojich postoch, a tiež tým, ktorí pripravovali<br />
podklady pre previerku.<br />
•<br />
10 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
PRÍSTUPOVÁ<br />
KOMUNIKÁCIA<br />
JAKUBIANSKA<br />
CESTA<br />
Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ<br />
Kežmarok (text, foto: OZ KK, MO SR)<br />
Cieľom rekonštrukcie prístupovej komunikácie<br />
s názvom Jakubianska cesta<br />
s dĺžkou 8 245,98 metrov v katastrálnych<br />
územiach Jakubany a Hniezdno je<br />
zabezpečenie prístupu vlastníkov a obhospodarovateľov<br />
k lesným pozemkom.<br />
Cestu využíva niekoľko subjektov združujúcich<br />
pôvodných vlastníkov obhospodarujúcich<br />
lesné porasty, ktorým bolo<br />
prinavrátené vlastníctvo. Najväčšími sú<br />
Urbárske spoločenstvo obce Jakubany,<br />
Obecné <strong>lesy</strong> Hniezdne a Urbariát – pozemkové<br />
spoločenstvo vlastníkov Nová<br />
Ľubovňa. Majetok štátu obhospodaruje<br />
VLM SR š. p. Odštepný závod Kežmarok,<br />
ktorý je aj správcom prístupovej komunikácie.<br />
Prístupová komunikácia umožní<br />
rozvoj lesného hospodárstva v lokalite<br />
a zlepší prístup lesnej hospodárskej<br />
technike, požiarnej technike v prípade<br />
zneškodňovania lesných požiarov a tiež<br />
vozidlám zdravotnej záchrannej služby.<br />
Ministerstvo obrany SR sa týmto krokom<br />
snaží o zmiernenie napätej situácie, ktorá<br />
vznikla po zrušení vojenského obvodu<br />
Javorina a následnom prechode evidencie<br />
parciel z vojenského katastra do katastra<br />
civilného a nutnosti vyhotovenia registra<br />
obnovenej evidencie pozemkov s ich identifikáciou,<br />
čím došlo k spomaleniu, resp.<br />
prerušeniu prinavracania majetku pôvodným<br />
vlastníkom. V rámci rekonštrukcie<br />
prístupovej komunikácie bola zrekonštruovaná<br />
vozovka prístupovej komunikácie<br />
a boli dobudované sklady drevnej hmoty<br />
v trase komunikácie. Práce sa začali v polovici<br />
septembra 2018 a podarilo sa ich<br />
ukončiť 16. septembra <strong>2019</strong>.<br />
TÝŽDEŇ PEFC<br />
CERTIFIKÁCIE<br />
LESOV <strong>2019</strong><br />
Pred dvadsiatimi rokmi sa európski drobní súkromní vlastníci lesov spojili, aby vytvorili<br />
medzinárodný systém certifikácie lesov, ktorý reflektoval na ich základné potreby, a 30.<br />
júna 1999 sa zrodil PEFC. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p., sú členom PEFC Slovensko.<br />
Zastupoval som ich ako delegát na týždni PEFC certifikácie lesov a zároveň na jeho 24.<br />
valnom zhromaždení v nemeckom Würzburgu.<br />
Zástupcovia 51 krajín sveta na 24. valnom zhromaždení PEFC.<br />
Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný<br />
odborný referent OV GR<br />
(text, foto: autor, pefc.sk)<br />
Tento rok oslavujeme úspechy dosiahnuté<br />
za dvadsať rokov starostlivosti o <strong>lesy</strong><br />
po celom svete. Miesto konania, nemecký<br />
Würzburg, vybrali preto, že pred dvoma desaťročiami<br />
sa práve v tomto meste stretli záujmové<br />
skupiny, ktoré sa zaviazali, že založia<br />
dnešný PEFC. Súčasťou tohto výročia<br />
bolo aj slávnostné valné zhromaždenie členov<br />
PEFC, na ktorom sa zišlo viac ako 130<br />
zástupcov členov organizácie. Od pondelka<br />
11. do piatku 15. novembra každý deň vypĺňali<br />
rôzne semináre, prezentácie so zameraním<br />
na úlohu certifikácie lesov a dialógy<br />
záujmových skupín. V stredu bolo 24. valné<br />
zhromaždenie. PEFC Slovensko zastupoval<br />
predseda Ing. František Štulajter, národný<br />
sekretár doc. Ing. Hubert Paluš a ako pozorovateľ<br />
som sa za VLM SR zúčastnil ja.<br />
V roku <strong>2019</strong> vzrástla výmera PEFC certifikovaných<br />
lesov na 325 424 569 ha. Počet<br />
PEFC COC certifikátov stúpol na 11 812<br />
a počet PEFC COC certifikovaných spoločností<br />
dosiahol číslo 22 349. PEFC má momentálne<br />
51 členov (krajín). Na záver týždňa<br />
usporiadatelia zorganizovali odbornú exkurziu.<br />
V Spessarte prezentovali spôsob obhospodarovania<br />
zmiešaných dubovo-bukových<br />
porastov, v ktorých bol cieľ dopestovať najkvalitnejšie<br />
sortimenty duba. Pre mňa, ako<br />
zamestnanca, ktorý má na starosti certifikáciu,<br />
to bol obrovský prínos a rozšírenie obzoru<br />
v tejto problematike. Som vďačný vedeniu<br />
VLM SR, že som sa mohol zúčastniť týždňa<br />
PEFC certifikácie. Ak sa niekomu z vás naskytne<br />
takáto príležitosť, určite neváhajte<br />
a zúčastnite sa. Prispeje to k dokonalejšiemu<br />
porozumeniu PEFC certifikácie a k rozšíreniu<br />
vedomostí. Ak sa chcete dozvedieť viac<br />
o PEFC certifikácii lesov na Slovensku, určite<br />
navštívte vynovenú stránku www.pefc.sk.<br />
•<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
11
LESNÍCTVO<br />
NOVÉ PRÍSTUPY V HODNOTENÍ<br />
POŠKODENIA LESNÝCH CIEST<br />
Ing. Zuzana Allmanová PhD.,<br />
KLŤLM, LF, Technická univerzita<br />
vo Zvolene (text, foto)<br />
Lesné cesty predstavujú nevyhnutné stavebné<br />
objekty pre trvalo udržateľné obhospodarovanie<br />
lesov ako obnoviteľného prírodného<br />
zdroja. Ťažbovo-dopravný proces spôsobuje<br />
ich zaťaženie v dôsledku pohybu ťažkej lesnej<br />
mechanizácie, následkom čoho dochádza k<br />
rôznym formám poškodzovania lesnej cestnej<br />
siete. Poškodenie cestnej siete je jav, ktorý<br />
vzniká v dôsledku pôsobenia mechanických,<br />
fyzikálnych, chemických a iných faktorov, ktoré<br />
spôsobujú poškodenie povrchu ciest. Štandardná<br />
kvantifikácia tohto poškodenia sa vykonáva<br />
terénnym prieskumom a jednoduchým<br />
manuálnym meraním (dĺžky, šírky, hĺbky),<br />
najmä výtlkov a prasklín. V súčasnosti sa pre<br />
kvantifikáciu poškodenia lesných ciest hľadajú<br />
nové metódy a prístupy, ktoré by dokázali<br />
rýchlo a presne identifikovať poškodené úseky<br />
lesných ciest spolu s náročnosťou ich opráv.<br />
Na Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorácií<br />
Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo<br />
Zvolene pracovníci testujú možnosti hodnotenia<br />
poškodenia lesných ciest. V rámci projektu<br />
APVV-18-0305: Využitie progresívnych<br />
metód na hodnotenie vplyvu ťažbovo-dopravného<br />
procesu na lesné ekosystémy a cestnú sieť,<br />
chcú navzájom porovnať výstupy niekoľkých<br />
nových metód hodnotenia poškodení. Pri riešení<br />
projektu spolupracujeme aj s VLM SR š.p.,<br />
kde sme na území OZ Kežmarok založili päť<br />
pokusných úsekov. Dva pokusné úseky sa nachádzajú<br />
nad obcou Kolačkov a tri nad obcou<br />
Jakubany. V prvej etape už boli pokusné úseky<br />
zamerané pomocou mobilného laserového skenovania<br />
firmou KVANT a to profilometrickým<br />
roadscanerom. V blízkom čase bude letecké a<br />
pozemné snímkovanie pokusných úsekov. Veľkým<br />
prínosom je existencia autonómnych stĺpov<br />
na území podniku, ktoré nám môžu poskytnúť<br />
informácie o prevádzkovom zaťažení<br />
skúmaných úsekov lesných ciest.<br />
•<br />
DUÁLNE VZDELÁVANIE <strong>2019</strong><br />
Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým<br />
sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje<br />
sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania.<br />
Ing. Ľubomír Babič, referent<br />
odd. výroby OZ Kežmarok<br />
(text, foto: MO SR)<br />
V priestoroch Generálneho riaditeľstva<br />
štátneho podniku LESY Slovenskej republiky<br />
v Banskej Bystrici bolo 16. mája pracovné predstaviteľov<br />
najväčších lesníckych podnikov. Prítomní<br />
boli Mgr. Milan Kuzma, hlavný koordinátor<br />
národného projektu Duálne vzdelávanie,<br />
zástupcovia Slovenskej lesníckej komory, Lesov<br />
SR, š. p., stredných odborných škôl a za VLM<br />
SR Ing. Ján Jurica a Ing. Michal Dudák. Na<br />
stretnutí odzneli informácie o novele zákona č.<br />
61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a účastníci<br />
prerokovali hlavnú problematiku k duálnemu<br />
vzdelávaniu v lesnom hospodárstve.<br />
VLM SR, š.p., odštepný závod Kežmarok,<br />
nadviazal kontakt so Strednou odbornou školou<br />
Jarmočná 8 v Starej Ľubovni, elokované<br />
pracovisko Lomnička, ktorá má dvojročné štúdium<br />
odboru lesná výroba. Na základe konzultácie<br />
s regionálnou koordinátorkou pre Prešovský<br />
kraj Ing. Andreou Ondovou a zástupcom<br />
strednej odbornej školy Mgr. Miroslavom Knapom<br />
podali VLM SR na SPPK žiadosť na overenie<br />
spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie<br />
v systéme duálneho vzdelávania. 25. júna<br />
zástupcovia SPPK preverili spôsobilosť a 6. augusta<br />
vydali osvedčenie o spôsobilosti poskytovať<br />
praktické vyučovanie na obdobie sedem rokov.<br />
V septembri bola uzavretá zmluva o duálnom<br />
vzdelávaní medzi SOŠ Jarmočná 8 a VLM<br />
SR, š.p. Na študijný odbor lesná výroba sa na<br />
elokovanom pracovisku v Lomničke na školský<br />
rok <strong>2019</strong>/2020 prihlásilo do prvého ročníka sedem<br />
žiakov. Rodičov oboznámili so systémom<br />
duálneho vzdelávania a podpísali pracovné<br />
zmluvy medzi študentmi (zákonnými zástupcami)<br />
a VLM SR, š.p. Pre prvý ročník predmetu<br />
lesná výroba je vyhradených 384 hodín praktického<br />
výcviku v dielni a 408 hodín v teréne,<br />
podľa učebnej osnovy. Tá je rozdelená do tematických<br />
okruhov: úvod, opracovanie dreva a kovov<br />
ručným a mechanizovaným náradím, lesné<br />
semenárstvo, poľovnícke práce, práce v lesných<br />
škôlkach a práce s lesnou mechanizáciou. Každá<br />
téma bude ohodnotená známkou. V systéme<br />
duálneho vzdelávania je každý žiak ohodnotený<br />
za svoj pracovný výkon na základe podpísanej<br />
zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.<br />
Zamestnávateľ je povinný ohodnotiť<br />
vykonanú prácu a zabezpečiť stravu v praktickom<br />
vyučovaní, podnikové štipendium (40 €<br />
prvý ročník a 60 € druhý ročník) a ochranné<br />
odevné pracovné prostriedky. Ide o pilotný projekt<br />
v rámci nášho podniku. Chceme ním ukázať,<br />
že mladí ľudia z marginalizovaných skupín<br />
obyvateľstva nie sú pre nás na okraji záujmu.<br />
Získaním adekvátneho vzdelania môžu byť významným<br />
prínosom pre činnosti v lesnom hospodárstve,<br />
pretože už dnes pociťujeme výrazný<br />
nedostatok pracovnej sily. •<br />
12 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
ODMÍNOVACÍ SYSTÉM<br />
BOŽENA 5 CVIČIL V PRIESTORE<br />
BÝVALÉHO VP JAVORINA<br />
Ozbrojené sily Slovenskej republiky aj v roku <strong>2019</strong> urobili v dvoch etapách výcvik svojich<br />
zložiek v bývalom Vojenskom obvode Javorina, kde pozemky štátu spravujú <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky SR š.p., Odštepný závod Kežmarok.<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia výroby,<br />
OZ Kežmarok (text, foto)<br />
Výcvikom doteraz skontrolovali časť územia<br />
bývalej tankovej strelnice, kde bolo potenciálne<br />
riziko výskytu nevybuchnutej<br />
munície vysoko pravdepodobné. Strelnica po<br />
rokoch nepoužívania zarástla krovitým porastom,<br />
ktorý bolo potrebné najprv odstrániť.<br />
Následne odmínovacie systémy Božena 5<br />
pomocou frézy prekontrolovali pôdu do hĺbky<br />
30 cm. V budúcom roku budú tieto plochy<br />
zrekultivované, čiže zarovnané a upravené<br />
vlastnými mechanizmami a zatrávnené.<br />
Takto zrekultivované plochy je možné následne<br />
využívať napríklad na poľnohospodárske<br />
účely.<br />
Systém Božena 5 je určený na likvidáciu<br />
protitankových striel a protitankových mín.<br />
Je schopný pracovať s dvoma nástrojmi –<br />
s cepákom aj s frézou. Koncept bezpečnosti<br />
je založený na princípe diaľkového ovládania<br />
(dosah až 5 000 m).<br />
Výcvikom sa urobila nevyhnutná kontrola<br />
a vyčistenie plochy od nevybuchnutej<br />
munície z minulosti. Keďže po zrušení <strong>Vojenské</strong>ho<br />
obvodu Javorina sú tieto územia<br />
prístupné verejnosti, zabezpečila sa tak eliminácia<br />
rizika náhodného výbuchu a teda<br />
najmä ochrana života a zdravia obyvateľstva.<br />
Rovnako obsluha stroja získavala nové zručnosti<br />
s jeho ovládaním v náročnom teréne.<br />
Tieto asanačné práce v rámci výcviku sú pomerne<br />
náročné z časového, ale aj organizačného<br />
hľadiska. Doposiaľ bola asanovaná len<br />
časť územia a v tejto výcvikovej činnosti plánujú<br />
Ozbrojené sily SR v spolupráci s VLM<br />
SR š.p. aj naďalej pokračovať.<br />
•<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
13
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Keď sa ráno vydarí<br />
SEPTEMBROVÉ<br />
OZVENY JELENEJ RUJE<br />
Jeseň prináša okrem pestrej palety farieb a košov plných húb aj ďalšie veľkolepé divadlo.<br />
Keď sa dni začínajú skracovať a dolinami sa tiahne ranná hmla, začína lesmi znieť jelenia<br />
ruja. Keď už počuť prvé mrnkanie jeleňov, vieme, že je to neklamný znak toho, že jelenice<br />
začínajú byť rujné. Vtedy sa poľovnícki sprievodcovia začínajú obzerať po jeleňoch, ktoré<br />
vyhľadávajú najmä podľa hlasu, aby v čase sprievodov boli úspešní a hostia, ktorí chcú<br />
poľovať na jeleňov, spokojní.<br />
POĽOVNÝ REVÍR<br />
JAVORIE – VÝSLEDOK<br />
TOHOROČNEJ<br />
JELENEJ RUJE<br />
Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný<br />
odborný referent OV GR (text, foto)<br />
Počas tohtoročnej ruje (mám na mysli iba<br />
obdobie, keď tu boli hostia, t.j. od 20. 9. do<br />
3. 10.), sa podarilo odloviť 34 jeleňov, zopár<br />
diviakov a niekoľko kusov netrofejovej zveri.<br />
Niektorí zažili pasovanie za lovca jelenej zveri,<br />
pretože ulovili svojho prvého jeleňa. Ak to<br />
rozložíme na „drobné“, tak z týchto jeleňov<br />
bolo medailových 17 trofejí. Päť z nich dosiahlo<br />
bodovú hodnotu striebornej medaily,<br />
12 hodnotu bronzovej medaily. Prvé tri najsilnejšie<br />
trofeje mali bodové hodnoty: 203,15<br />
bodov; 200,02 bodov a 198,38 bodov CIC.<br />
Faktom je, že niektorí poľovníci sa do revírov<br />
SL Pliešovce vracajú rok čo rok. Pre nás<br />
je to dobrá známka a svedčí to o tom, že sú<br />
spokojní s personálom a so službami, ktoré<br />
im zabezpečuje VLM SR, š.p. Mnohí z nich<br />
hneď na konci lovu povedia, že sa už tešia na<br />
ďalšiu sezónu a na jej prekvapenia v podobe<br />
množstva zážitkov a úlovkov jeleňov.<br />
OZ MALACKY<br />
LS MIKULÁŠOV<br />
V Lešti býva počas ruje pohyb revírom<br />
niekedy obmedzený, pretože v tomto vojenskom<br />
výcvikom priestore intenzívne cvičia<br />
Ozbrojené sily SR. Poľovný revír Javorie však<br />
svojou rozlohou ponúka nespočetné možnosti,<br />
kde možno loviť aj počas výcviku. Na<br />
jeleniu ruju obyčajne prídu približne tri desiatky<br />
lovcov. Keďže to vôbec nie je malý počet,<br />
aj túto sezónu nám pomáhali pri sprievodoch<br />
naši dôchodcovia.<br />
Prípravy na výrad a pasovanie<br />
Tomáš Macek, technik správy LS<br />
Mikulášov, OZ Malacky (text, foto)<br />
Tak ako po minulé roky, aj tento september<br />
sme netrpezlivo vyčkávali na prvé zaručanie<br />
jeleňov v našich záhorských lesoch.<br />
Prvé jelene sa začali ozývať na našej správe<br />
okolo 12. septembra. 15. septembra prišla<br />
prvá skupina českých poľovníkov na poplatkový<br />
lov jeleňa. Ranné aj večerné posliedky<br />
14 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
nám sťažovalo neskutočné množstvo hubárov,<br />
ktorí chodili po lese ešte za tmy a takisto<br />
im neprekážala ani intenzívna vojenská<br />
činnosť. Napriek tomu boli všetci poľovní<br />
hostia z tejto skupiny úspešní a vo štvrtok<br />
19. septembra odchádzali domov so svojimi<br />
trofejami jeleňov I. – III. VT. 20. 9. sa jednému<br />
samostatnému poľovníkovi Z ČR podaril<br />
uloviť jeleň III. VT s bodovou hodnotou<br />
178,93 b CIC. Ďalšia skupina poplatkových<br />
poľovníkov prišla v deň odchodu prvej skupiny.<br />
Prišli siedmi poľovníci z Českej republiky.<br />
Zase boli všetci úspešní a nastrieľali jelene<br />
I. a II. VT. Taktiež na našej LS poľovali<br />
aj poplatkoví hostia zo Slovenska a aj oni boli<br />
úspešní. Tento rok sme zorganizovali jednu<br />
spoločnú poplatkovú poľovačku na diviačiu<br />
zver, na ktorej sa strelilo 32 ks diviačej zveri.<br />
Čakajú nás ešte ďalšie dve spoločné poľovačky<br />
a dúfame, že budú takisto na zver bohaté<br />
a úspešné.<br />
JELENIA RUJA<br />
V SPOLOČNOM<br />
POĽOVNOM REVÍRI<br />
JAVORINA – OZ<br />
KEŽMAROK<br />
Ing. Ľubomír Babič, referent<br />
oddelenia výroby OZ<br />
Kežmarok (text, foto)<br />
V spoločnom poľovnom revíri Javorina,<br />
ktorý sa prevažne nachádza v Levočských<br />
vrchoch, sa jelenia ruja rozbieha okolo 15.<br />
septembra. Veľmi teplé noci a dni zapríčiňovali,<br />
že zver vychádzala z lesa pred súmrakom<br />
a ráno zachádzala veľmi skoro. Napriek<br />
tomu bola táto ruja úspešná a hostia si odniesli<br />
bohaté zážitky aj hodnotné jelenie trofeje.<br />
V tomto roku sme mali 31 poľovných<br />
hostí a podarilo sa im uloviť 28 jeleňov od<br />
II. po IV. triedu. Úspešnosť hostí je 90,32 %.<br />
Najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu 204,07<br />
bodov CIC. Jeleň bol ulovený na lesnej správe<br />
Ľubica so sprievodcom Jánom Krempaským.<br />
Celkovo bolo ulovených deväť kusov jeleňov<br />
v bronzovej medaile a štyri kusy v striebornej<br />
medaile. Poľovní hostia ulovili 14 jeleňov<br />
v IV. vekovej triede, 9 kusov v III. vekovej<br />
triede a 5 kusov v II. vekovej triede. Okrem<br />
zhoršovania klimatických podmienok začínajú<br />
byť problémom aj „poslucháči“ jelenej<br />
ruje. Táto novodobá záľuba sťažuje pohyb za<br />
ručiacimi jeleňmi a vo veľkej miere prispieva<br />
k ešte väčšej opatrnosti už aj tak dosť plachej<br />
zveri. V Levočských vrchoch nie je problém<br />
natrafiť za šera alebo tmy na takýchto „turistov“.<br />
Neuvedomujú si nebezpečenstvo, ktoré<br />
im hrozí, a už vôbec ich nezaujíma, že vďaka<br />
ich prítomnosti v lesoch počas ruje skazia<br />
poľovačku hosťom, ktorí si chcú odniesť<br />
zážitky z lovu. Ich aj našou vôľou je, aby si<br />
títo poľovníci odniesli aj ulovenú jeleniu trofej.<br />
Riešenie tohto problému neexistuje a tak<br />
nám neostáva nič iné, len v rámci poľovníckych<br />
a lesníckych dní vysvetľovať laickej verejnosti<br />
ako sa správať v lesoch, a to nielen<br />
počas jelenej ruje.<br />
Na záver chceme poďakovať zamestnancom<br />
OZ Kežmarok za výbornú prácu pri<br />
sprevádzaní poľovných hostí aj napriek zhoršeným<br />
podmienkam. Ich kvalitná a odborná<br />
príprava je veľmi dôležitá a neraz trávia na<br />
nej veľa aj svojho voľného času. Vďaka našim<br />
zamestnancom sa často z poľovných hostí<br />
stávajú aj priatelia a radi sa vracajú na jeleniu<br />
ruju každý rok.<br />
OZ KAMENICA<br />
NAD CIROCHOU –<br />
LS KAMIENKA, LS JOVSA<br />
Pavol Kyslaň Ing., lesník, LS<br />
Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />
kyslan@vlm.sk (text, foto)<br />
Ako sa už stáva dobrým zvykom, aj v septembri<br />
<strong>2019</strong> si k nám našli cestu poľovníci<br />
z Čiech. Autá s českými poznávacími značkami<br />
zaparkované pred poľovníckou chatou<br />
hneď navodili krásnu atmosféru pripomínajúcu<br />
uplynulú sezónu. Štandardne prvé okamihy<br />
stretnutia patrili zvítaniu so stálicami<br />
a privítaniu nových tvárí. Po vybalení najnutnejších<br />
vecí a výstroja sa každý poľovnícky<br />
hosť mohol v sprievode niektorého z radov<br />
našich kolegov lesníkov vydať poľovať.<br />
Poniektorí skontrolovali staré známe pirše<br />
pod Vihorlatom, iní skúšali šťastie na úplne<br />
iných, nových lokalitách. Slnko zapadajúce<br />
za obzor, jesenný vetrík do tváre a šuchot<br />
pestrofarebného lístia na stromoch pohladil<br />
nejednu zelenú dušu a len pridával na poľovníckom<br />
vzrušení. Srdce každého poľovníka<br />
je v tej chvíli plné očakávania, kedy znovu<br />
začuje staré známe ozveny kráľa našich hôr.<br />
Mnohí noví hostia k nám zavítali na základe<br />
odporúčaní od ich kolegov, ktorí k nám<br />
prichádzajú už pravidelne. Niektorým sa podarilo<br />
svojho jeleňa streliť už na prvých vychádzkach,<br />
ďalší si ho museli krvopotne<br />
vychodiť. Nič to však neuberá na vzácnosti<br />
trofeje, ak je lov ukončený krásnym poľovníckym<br />
zážitkom so všetkým, čo k nemu<br />
neodmysliteľné patrí. Dodržiavať tradície<br />
a zvyky nás učili ešte naši otcovia. Odovzdávanie<br />
zálomku často už pod rúškom tmy má<br />
svoje neopísateľné čaro.<br />
Po pár dňoch strávených vo Vihorlatských<br />
vrchoch na odštepnom závode v Kamenici<br />
nad Cirochou nás hostia utvrdili v názore, že<br />
máme nádherné hory plné krásnej zveri, ktorú<br />
treba chrániť a starať sa o ňu, ako sa len<br />
dá. Až potom sa môžeme stále stretávať a pokúšať<br />
lovecké šťastie, čo sa potvrdilo aj tohto<br />
roku. Takmer každý si odniesol domov svoju<br />
trofej a srdce plné zážitkov.<br />
Počas tohtoročnej sezóny sa doposiaľ strelilo<br />
20 jeleňov rozčlenených vo vekových<br />
triedach nasledovne: I.VT/8 ks, II. VT/6 ks,<br />
III.VT/3ks a IV.VT/3ks. Najsilnejšia trofej<br />
dosiahla bodovú hodnotu 196,39 b. CIC<br />
(11r.), druhá najsilnejšia trofej bola ohodnotená<br />
na 183,96 b. CIC (11r., viď. foto autora).<br />
Dúfam, že sa budúci rok síce opäť starší,<br />
ale v zdraví znovu stretneme, oprášime spomienky<br />
a znovu poprosíme sv. Dianu a sv.<br />
Huberta o ich priazeň.<br />
•<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
15
KYNOLÓGIA<br />
SKÚŠKY FARBIAROV<br />
S MEDZINÁRODNOU<br />
ÚČASŤOU O SPIŠSKÝ POHÁR<br />
Klub chovateľov farbiarov pri Slovenskom<br />
poľovníckom zväze, spádová oblasť Spišská<br />
Nová Ves, Levoča, Gelnica usporiadala<br />
v Novoveskej Hute v dňoch 10. – 13.<br />
októbra IX. ročník skúšok farbiarov s medzinárodnou<br />
účasťou o Spišský pohár<br />
CACT. Záštitu nad ním prevzali Slovenská<br />
poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky<br />
zväz.<br />
Ing. Jaroslav Jurský, technik<br />
LS Tichý Potok (text, foto)<br />
Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu<br />
delegovalo na skúšky farbiarov Spišský pohár<br />
týchto rozhodcov: Jaroslav Jurský – hlavný<br />
rozhodca a rozhodcovský zbor v zložení Ing.<br />
Karol Chvála, Mgr. Ladislav Kardhordó, Marcel<br />
Dobrovič, Ján Vráb, Jaroslav Hudáč, Igor<br />
Valent, Milan Iľáš, Jozef Figula, Ing. Ján Pilát,<br />
Aleš Suchý, Ing. Ľudovít Pitoňák. Určené rozhodcovské<br />
dvojice popoludní založili tri umelé<br />
pofarbené stopy s dĺžkou 1000 metrov. Na<br />
večernej porade rozhodcov boli určené rozhodcovské<br />
dvojice, ktoré budú posudzovať<br />
jednotlivé práce. Umelé stopy a posliedku s odložením<br />
posudzovala trojica rozhodcov Ing.<br />
Karol Chvála, Milan Iľáš a Ján Vráb. Na prirodzených<br />
stopách posudzovali ostatní rozhodcovia.<br />
Vyžrebovanie štartovných čísiel:<br />
1. vodič Tibor Važan, pes<br />
BF CID Lúčny vrch<br />
2. vodič Ing. Pavol Tomala ml., pes HF LE-<br />
SAN z Popovej debry, zástupca VLM SR<br />
3. vodič Luboš Vodolan, suka BF EDA<br />
Jakubiansky potok, zástupca ČR<br />
4. vodič Ing. Vojtech Kovalčík,<br />
pes HF EVAR Svrčník,<br />
5. vodič Martin Lipták, pes<br />
HF AXEL Devana,<br />
6. vodič Miroslav Kučera, pes BF<br />
ALAN z Pánskej pažite.<br />
Skúšky slávnostne otvorili organizátori<br />
Mgr. Gustáv Krajči a Ľubomír Tököly, ktorí<br />
všetkých privítali krátkym príhovorom. Hlavný<br />
rozhodca predstavil svoj rozhodcovský<br />
zbor, ktorý delegoval Slovenský poľovnícky<br />
zväz. Po slávnostnom otvorení a oboznámení<br />
s rozhodcovskými dvojicami bolo žrebovanie<br />
jednotlivých prác. Bolo nahlásených celkovo<br />
dvanásť neúmyselných poranení zveri a založených<br />
šesť umelých pofarbených stôp.<br />
Zástupca Vojenských lesov a majetkov Ing.<br />
Pavol Tomala ml. nastúpil ako favorit č. 1 na<br />
víťaza celého podujatia. Vyžreboval si prácu<br />
na prirodzenej stope, kde šlo o postreleného<br />
jeleňa ihličiaka, ktorý mal poranený predný<br />
beh. S Lesanom začali pracovať na stope,<br />
ktorá bola stará už 16 hodín. Na nástrele našli<br />
kosť aj farbu, bolo tak evidentné, že poranenie<br />
zveri je vážne a je to len na nich dvoch, aby<br />
čím skôr ukončili trápenie ihličiaka. Zhruba<br />
po 1500 metrovej práci na remeni došli k zaľahnutému<br />
kusu, a tak so súhlasom rozhodcov<br />
Palino vypustil Lesana na durenie a zastavenie<br />
ihličiaka. Pre skúseného farbiara jeho rangu to<br />
bola už iba rutina, po vyše kilometrovom durení<br />
a stavaní kusa tak mohli konečne ukončiť<br />
jeho trápenie. Perfektná práca bola vyhodnotená<br />
v I. cene.<br />
Na druhý súťažný deň nastúpila naša dvojica<br />
na prácu na umelo založenej 18 hodín starej<br />
stope, 100 metrov dlhej. A keďže ani tam<br />
nezaváhali a ukončili ju takisto v I. cene, potvrdili<br />
úlohu hlavného kandidáta na víťazstvo<br />
a s počtom bodov 450 celkovo v I. cene s titulom<br />
CACT zvíťazili.<br />
Na slávnostnom vyhodnotení hlavný organizátor<br />
poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili<br />
o vynikajúci priebeh skúšok a sponzorom, bez<br />
ktorých by sa taká súťaž nemohla uskutočniť.<br />
Medzi hlavných patrili ako tradične aj <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky SR, o. z. Kežmarok.<br />
IX. ročník Spišského pohára farbiarov potvrdil<br />
svoju vysokú úroveň a už teraz sa všetci<br />
tešíme na jubilejný desiaty v roku 2021. •<br />
16 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
AKTUALITY<br />
O VLM V ČASOPISE OBRANA<br />
Milí čitatelia, možno ste si všimli možno<br />
nie, ale aj tak si Vás dovoľujeme upozorniť na<br />
augustové číslo časopisu Ministerstva obrany<br />
SR OBRANA. V jeho rozšírenom vydaní<br />
v ťažiskovej rubrike TÉMA približuje časopis<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š. p., v ktorej<br />
o činnosti nášho podniku rozpráva generálny<br />
riaditeľ Ján Jurica. Aj keď ide o časovo posunutú<br />
informáciu sme presvedčení, že stojí za<br />
povšimnutie.<br />
Článok nájdete na stránke<br />
https://www.mosr.sk/obrana-08<strong>2019</strong>/<br />
CHKO VIHORLAT MÁ 45 ROKOV<br />
Vrchol Vihorlatu s trigonometrckým<br />
pylónom - 1076 m<br />
Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej<br />
výške impozantné sopečné pohorie.<br />
Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou<br />
nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú tisíc<br />
metrov. Od roku 1974 je chránenou krajinnou<br />
oblasťou.<br />
Zdroj: https://www.enviroportal.sk/<br />
vyznamne-udalosti/mesiac/december<br />
PLANÉTA JE NA POKRAJI<br />
HROMADNÉHO VYMIERANIA<br />
DRUHOV, TVRDÍ GEOLÓG ZO SAV<br />
Aktuálne výskumy ukazujú, že naša planéta<br />
je na pokraji hromadného vymierania druhov.<br />
Doteraz bolo takýchto vymieraní najmenej päť.<br />
Väčšina z nich súvisela so zmenou klímy. Tvrdí<br />
to geológ a podpredseda Slovenskej akadémie<br />
vied pre oddelenie vied o neživej prírode<br />
Pavol Siman.<br />
Podľa Pavla Simana sa zmena klímy udiala<br />
v histórii planéty Zem už niekoľkokrát, o čom<br />
svedčia aj geologické záznamy. V minulosti sa<br />
vyskytli dramatické klimatické zmeny a všetko<br />
nasvedčuje tomu, že sa môžu diať aj v budúcnosti,<br />
hovorí. „Dosiahli sme koncentráciu<br />
už 415 častíc oxidu uhličitého na jeden milión<br />
(ppm) a tá ďalej rastie. Ak planéta dosiahne<br />
úroveň 500 a viac ppm, bude to znamenať<br />
oteplenie na úrovni šiestich až ôsmich stupňov<br />
Celzia," tvrdí Pavol Siman a ďalej vysvetľuje,<br />
že v konečnom dôsledku to bude znamenať<br />
prekreslenie mapy sveta. „Podobný záznam<br />
uvádzajú niektoré zdroje približne spred 16<br />
miliónov rokov," tvrdí geológ s tým, že je potrebné<br />
základným výskumom zaplniť medzeru<br />
v poznatkoch o možných dosahoch a scenároch.<br />
Treba sa tiež pripraviť na adaptačné<br />
procesy, nebezpečné udalosti a katastrofické<br />
predpovede. „Dnes už nie je dôležitý ekonomický<br />
rast, ale udržanie prostredia, v ktorom<br />
žijeme," poznamenal Pavol Siman. Pripomenul<br />
tiež, že výskumné skupiny v SAV už pracujú na<br />
projektoch, ktoré ponúkajú lepšie vedomosti<br />
o prebiehajúcich prírodných a spoločenských<br />
procesoch a ponúkajú aj konkrétne riešenia.<br />
Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/<br />
enviro-planeta-je-na-pokraji-hromadnehovymierania-druhov-tvrdi-geolog-zo-sav<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
17
STRELECTVO<br />
BROKOVÁ KOZLICA<br />
BROWNING 725 HUNTER<br />
1<br />
návrat ku klasike<br />
Keď v roku 2005 uviedol Browning na trh supermodernú kozlicu Cynergy, bol to radikálne<br />
nový dizajn a odvážny krok v snahe osloviť i mladšiu generáciu poľovníkov a športových<br />
strelcov. Postupom času sa netradične vyzerajúca pažba zmenila spolu s mohutnou<br />
inflexnou botkou a Browning uznal konzervatívnu povahu väčšiny svojich zákazníkov.<br />
Preto bohaté portfólio kozlíc rozšíril o ďalší modelový rad B 725, ktorý nie je len kozmetickou<br />
úravou či faceliftingom existujúcich zbraní. Konštruktéri v japonskom Miroku zozbierali<br />
všetky technické vylepšenia za posledné desaťročia Back Bored Vector Pro, Inflex<br />
Technology II, čoky Invector DS, Triple Trigger, Low action frame, nový dizajn a invenčný<br />
prístup sa prejavil na celkovom klasickom vzhľade brokovnice Browning 725 Hunter<br />
s najlepšími vlastnosťami. Pre naše malé otestovanie nám predajca, Puškárstva Hermes,<br />
poskytol kozlicu v opálovom kufríku s označením B 725 Hunter G5. Posledné označenie<br />
G5 znamená, že pažba je zhotovená z orechového dreva najvyššej kvality, s výraznou<br />
kresbou, ktorá umocňuje luxusné vyhotovenie zbrane.<br />
Ide skutočne o výnimočnú poľovnícku zbraň<br />
s hmotnosťou 3 300 g a celkovou dĺžkou 1 120<br />
mm. Na prvý pohľad nás upútala štíhla pažba<br />
a ergonomicky tvarované predpažbie ukončené<br />
tulipom. Nová pažba amerického typu je<br />
z najkvalitnejšieho tureckého orecha klasického<br />
tvaru a pôsobí veľmi elegantne. V predu<br />
je široká 36 mm a v zadu 56 mm. Sklon pištoľovej<br />
rukoväti poskytuje primeranú oporu,<br />
ruka sa nekĺže, posadenie do ramena je<br />
isté, pevné a umožňuje plynulé ťahanie s cieľom.<br />
Pištoľová rukoväť je aj mierne predĺžená<br />
v štýle „princa z Walesu“, podobne ako pri<br />
starších anglických loveckých puškách. Vďaka<br />
tomu je manipulácia s kozlicou veľmi pohodlná<br />
a rýchla. K lepšiemu držaniu a zalíceniu<br />
prispieva aj „slza“ pred pištoľovou pažbičkou,<br />
2<br />
ktorá strelcovi poskytuje istejší úchop. Pištoľová<br />
rukoväť a predpažbie sú opatrené výraznou<br />
rybinou, vhodne tvarovaný krk umožňuje<br />
pohodlný dosah na jazýček spúšte a spoľahlivé<br />
držanie zbrane. Pokiaľ ide o povrchovú úpravu<br />
všetky drevené časti sú niekoľkokrát napustené<br />
olejom a vyleštené. Zacielenie je rýchle<br />
vďaka výbornému vyváženiu, ťažisko je na<br />
začiatku baskule a výbornému lomeniu pažby.<br />
Jej dĺžka sa dá nastaviť podľa parametrov botky<br />
Inflex Technology II. V základnej výbave<br />
je namontovaná v hrúbke 12 mm, k dispozícii<br />
je aj 20 a 25 mm. Svojou konštrukciou účinne<br />
rozkladá jednotlivé sily nárazu tak, že pôsobia<br />
proti zdvihu ústia hlavne. Podľa výrobcu botka<br />
Inflex II má najlepšiu absorpciu spätného<br />
nárazu, ktorá je na brokovniciach použitá, je<br />
veľmi ľahká a nezvyšuje hmotnosť zadnej časti<br />
zbrane. Je vyrobená z celkom iného, nepriľnavého<br />
polymérového materálu a novou technológiou<br />
ako Inflex I. Všeobecne môžeme konštatovať,<br />
že sériovo vyrábané dlhé zbrane od<br />
Browningu „sadnú“ väčšine strelcov.<br />
Koncern Fabrigue National z Herstalu, pod<br />
ktorý Browning patrí, venuje osobitnú pozornosť<br />
kvalite hlavní. Sú vyrábané z nitridovanej<br />
ocele, v hladkom vývrte tvrdo chrómované,<br />
čo značne zvyšuje ich životnosť a odolnosť<br />
voči korózii. Tormentačný certifikát zaručuje<br />
bezpečné použitie nábojov aj s oceľovými<br />
brokmi alebo jednotnou strelou. Pri modeli<br />
725 Hunter ponúka Browning hlavne len<br />
v dvoch dĺžkach 710 a 760 mm a dvoch kalibroch<br />
12/76 a 20/76. Povrchová úprava Blued<br />
je vlastne klasické brunírovanie, počernenie.<br />
3<br />
4<br />
5<br />
18 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
STRELECTVO<br />
6<br />
7<br />
Spojenie hlavní prekrýva lišta po celej dĺžke,<br />
takže ochladzovanie hlavní po výstrele je<br />
pravidelné a účinné. Horná antireflexná, ventilovaná<br />
lišta je široká 6 mm a s perličkovou<br />
muškou poskytuje rýchle a plynulé zamierenie<br />
na cieľ. Patentom Browningu je systém Back<br />
Bored, Vector Pro, ktorý predstavuje rozšírený<br />
vývrt hlavne o niekoľko desatín milimetra, 32<br />
mm od nábojovej komory. Výsledkom je menší<br />
odpor brokového zhluku pri prechode hlavňou,<br />
čo zvyšuje pravidelnosť krytia a elimináciu<br />
spätného nárazu takmer o 9 percent. Toto<br />
riešenie okrem spomínaného efektu prispieva<br />
k väčšej presnosti a penetrácii, pri menšej deformácii<br />
brokov po výstrele. Aby percentuálne<br />
pokrytie cieľa bolo čo najideálnejšie, štandardne<br />
je kozlica vybavená vnútornými čokmi<br />
Invector DS, ktoré sú po zaskrutkovaní zarovno<br />
s ústim hlavne. Poskytujú bezkonkurenčný<br />
výkon vďaka extrémnej dĺžke 80 mm a patentovanému<br />
segmentu plynového tesnenia.<br />
V bežnej výbave je päť druhov titánových čokov,<br />
s štvrtinovým a polovičným zahrdlení, tie<br />
sú namontované v hlavniach. Trojštvrtinový,<br />
full a cylindrický sú uložené v plastovej krabičke<br />
spolu s montážnym kľúčom. Na zákazku<br />
sa dá dokúpiť paradox a športové zahrdlenia,<br />
trapové i skeetové.<br />
Hlavňový zväzok uzamyká do oceľovej baskule<br />
systémom Monolock Hinge, dvoma hranolovitými<br />
výstupkami do vybrania po bokoch<br />
lôžka. Pod prednou časťou hlavňového zväzku,<br />
ktorý je len 65 mm vysoký, sa v mieste nábojových<br />
komôr nachádza jeden „hák“ s klapkou.<br />
Vzadu sú dva spevňujúce hranoly vedľa seba,<br />
tie zapadajú do otvoru v baskuli, ktorý vypĺňa<br />
klapka. Okrem toho, do drážky na spevňujúcich<br />
hranoloch zapadá široký priečny klin,<br />
ovládaný temennou kľučkou. Tento systém má<br />
maximálnu pevnosť, pretože zaťaženie je rozložené<br />
na veľkú plochu. Pre každú hlaveň je<br />
samostatný, automatický vyhadzovač. Vnútri<br />
zadnej časti predpažbia sú po bokoch umiestnené<br />
pružiny a kladivká ejektorov. Ich napínanie<br />
je odvodené od sklopenia hlavní a funkcia<br />
od polohy kladiviek. Po otvorení záveru prázdne<br />
nábojnice vyhodí, nevystrelené náboje len<br />
vysunie, aby sa dali ľahko vybrať. Uhol zlomenia<br />
je veľký a vkladanie nábojov aj do spodnej<br />
hlavne je pohodlný. Hlavne sa sklápajú pomocou<br />
temennej kľučky, ktorá je vyosená o 10<br />
stupňov doprava kvôli lepšiemu miereniu.<br />
8<br />
PAR AMETRE<br />
Výrobca:<br />
Model:<br />
Typ zbrane:<br />
Browning Arms<br />
Company / Miroku<br />
Japonsko<br />
Browning 725 Hunter G5<br />
broková kozlica<br />
s lôžkovým uzáverom<br />
Kaliber: 12/12/76<br />
Celková dĺžka: 1 120 mm<br />
Dĺžka hlavní: 710 mm<br />
Dĺžka pažby: 375 mm<br />
Hmotnosť: 3 300 g<br />
Odpor spúšte: 15 N<br />
Zahrdlenie: čoky Invector DS<br />
Cena:<br />
5 609, 00 Eur<br />
Predajca: Puškárstvo Hermes,<br />
Bratislava<br />
Jednospúšťový mechanizmus s možnosťou<br />
poradia odpálenia hlavní je u Browninga klasikou.<br />
Na temene baskule je mechanická poistka<br />
v tvare drážkovanej pyramídy, ktorá plní<br />
aj funkciu selektívneho prepínača. Po nabití,<br />
zatvorení sa zbraň automaticky nezaistí, treba<br />
ju zatlačiť smerom hore. Poistka slúži i ako<br />
selektívny prepínač poradia odpálenia hlavní,<br />
pri posunutí doprava je odokryté písmeno<br />
„U“ – Under, prvá vystrelí spodná hlaveň, keď<br />
je viditeľné písmeno „O“ – Over, platí pre hornú<br />
hlaveň. Jednoduchou úpravou sa dá kozlica<br />
upraviť na lovecký, či športový mód tak, aby sa<br />
po každom zlomení hlavní sama zaistila, alebo<br />
zostala nezaistená.<br />
Spúšť funguje mechanicky, na vystrelenie<br />
druhej rany netreba energiu spätného nárazu,<br />
ktorý prepne spúšťovú páčku, takže je tu možnosť<br />
vystrelenia z druhej hlavne aj pri prípadnom<br />
nevystrelení náboja z prvej. Úderníky sú<br />
spojené s napínacími tiahlami a ich pohyb je<br />
veľmi krátký. Spúšťová páka je zároveň prevodovou.<br />
Ozub na jej spodnom konci podopiera<br />
západku. Po stlačení spúšte sa vychýli prevodová<br />
páka, tá uvoľní západku, tlak bicej pružiny<br />
ju zdvihne a úderník má voľnú dráhu. Výsledkom<br />
je veľmi rýchly chod mechanizmu,<br />
ktorý výrobca udáva v rozpätí 18 tisícin sekundy<br />
od stlačenia jazýčka spúšte po udretie<br />
zápalníka. Vyšší štandard brokovnice dopĺňa<br />
pozlátený jazýček spúšte, ktorého chod je plynulý,<br />
bez najmenšieho zadŕhania, odpor je fabricky<br />
nastavený na hodnotu 15 N. Tak ako pri<br />
väčšine Browningových zbraní prednosťou je<br />
systém Triple Trigger, ktorý umožňuje strelcovi<br />
nastaviť si odpor jazýčka spúšte a jemne<br />
doladiť vzdialenosť, dĺžku jeho chodu podľa<br />
svojich fyziognomických potrieb, aby pri spúšťaní<br />
nedošlo k mimovoľnému strhávaniu zbrane.<br />
Súčasťou výbavy je aj úzky jazýček spúšte<br />
s miernym anatomickým vykrivením smerom<br />
doľava, namiesto fabricky namontovaného širšieho<br />
jazýčka.<br />
Luxusný charakter kozlice B 725 Hunter<br />
G5 dotvára bohaté zdobenie rytinou. Na ľavej<br />
strane lôžka baskule je motív letiacich bažantov,<br />
na pravej divokých kačíc. Na spodnej strane<br />
lôžka gravírovaného bohatými rozvilinami<br />
je vyryté číslo 725 HUNTER G5. Podobne je<br />
zdobený lučík, temenná kľučka a kovové časti<br />
predpažbia. Broková kozlica sa predáva rozložená<br />
v opálovom kufríku, ktorý má zamykanie<br />
s číselnými kódmi. Súčasťou výbavy je aj<br />
zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane.<br />
Tento bezpečnostný prvok sa vkladá do lučíka<br />
a zamyká jazýček spúšte, je pevnej kovovej<br />
konštrukcie. Vnútorná časť je pokrytá gumovým<br />
povrchom, aby nedošlo k poškriabaniu, či<br />
poškodeniu zbrane.<br />
Svojimi technickými a užitkovými vlastnosťami<br />
B 725 Hunter predčí všetky doterajšie<br />
modely a rozšíri portfólio prvotriednych<br />
brokovníc s logom jeleňa i úspechy oficiálneho<br />
tímu Browningu, ktorého strelci získali za posledných<br />
desať rokov na medzinárodných súťažiach<br />
FITASC v loveckom parkúre vyše 400<br />
medailí.<br />
• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />
01) Luxusná kozlica Browning 725 Hubnter G5.<br />
02) Kozlica má set vnútorných čokov Invector DS.<br />
03) Každá hlaveň je vybavená ejektorom vystrelených<br />
nábojníc.<br />
04) Hlavňový zväzok zamyká do vybrania po bokoch<br />
oceľového lôžka baskule.<br />
05) Zväzok je len 65 mm vysoký, zospodu je „hák“ s<br />
klapkou a dva spevňujúce hranoly.<br />
06) Čitateľné mieridlá tvorí antireflexná lišta široká 6 mm s<br />
perličkovou muškou.<br />
07) Zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane sa<br />
vkladá do lučíka.<br />
08) Kozlica sa predáva rozložená v luxusnom opálovom<br />
kufríku.<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
19
HISTÓRIA<br />
ZABUDNUTÝ<br />
POMNÍK<br />
V rokoch 2017 a 2018 odštepný závod Kamenica nad Cirochou vo vlastnej réžii zrekonštruoval lesnú cestu Dolná Baňa – Suchý jarok.<br />
Je na Lesnej správe Jovsa v porastoch na južnej strane Vihorlatských vrchov nad obcou Klokočov. V časti Dolná Baňa cesta vedie po<br />
trase bývalej úzkokoľajnej železnice. Tú dal vybudovať bývalý vlastník týchto lesov a Michalovského panstva gróf Alexander Sztáray.<br />
Využíval ju aj na dopravu kameňa z prevádzkovaných lomov. Je to ten Sztáray, od ktorého vykúpil Československý štát <strong>lesy</strong>, ktoré vytvorili<br />
základ terajšieho Odštepného závodu v jeho južnej časti. To je ale iná história, ktorej sa v tomto článku nechcem venovať. Chcem<br />
však popísať príbeh inej udalosti, ktorá sa udiala na týchto miestach. Je možno menej historická, ale neobvyklá a so smutným koncom.<br />
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ<br />
Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />
Počas stavebných prác na spomínanej ceste<br />
som sa v priľahlých lesných porastoch pohyboval<br />
častejšie ako obvykle. Pri jednom<br />
prechode cez les v časti odbočky cesty zo Suchého<br />
jarku na Dolnú Baňu som objavil v poraste<br />
malý andezitový pomníček. Má tvar malej<br />
stély so zaoblenými rohmi. V hornej časti<br />
je vytesaný štylizovaný kresťanský kríž. Ramená<br />
sú spojené do oblúka, podobne ako je<br />
to na drevených krížoch, kde majstri v hornej<br />
časti pre ochranu ramien inštalovali plechovú<br />
striešku. Pod krížom je v orámovaní vysekaný<br />
nápis : A. ŠTEFAN *3.X.1924. + 30.X. 47.<br />
ZÁVADKA. Je tu niekto pochovaný? Asi nie.<br />
Je to symbol nejakej tragickej udalosti? Udalosti<br />
pri práci v lese s nešťastným koncom? Takéto<br />
a podobné myšlienky mi vírili v hlave pri<br />
pohľade na kamenný pomník. Uvažoval som.<br />
Iste budú niečo o tom vedieť starší kolegovia<br />
z Lesnej správy. Odpovede lesníka Ladislava<br />
Macejka, ktorý dlhodobo pracoval na tomto<br />
lesnom obvode, však boli neurčité. Nepoznal<br />
históriu pomníka. Podobne ani ostatní kolegovia<br />
z Lesnej správy alebo zo závodu nevedeli<br />
o tom nič konkrétne. Povedal som si že, ja sa<br />
to pokúsim vypátrať.<br />
POČIATOČNÉ<br />
TÁPANIE<br />
V tejto časti východného Slovenska sú dve<br />
dediny s názvom Závadka. Jedna pri Humennom<br />
smerom na Topoľovku a Vranov, druhá<br />
v okrese Michalovce. Do tej sa dá dostať z Jovsy<br />
smerom na Hnojné. Obec Závadka leží na<br />
hlavnej trase Michalovce - Sobrance. Zdalo<br />
sa mi logickejšie začať pátrať v tejto obci. Prvé<br />
mailové komunikácie a následné telefonáty na<br />
obecný úrad na jar tohto roku nepriniesli výsledky.<br />
Starostka zistila medzi miestnymi občanmi<br />
len toľko, že meno Štefan sa v obci vyskytovalo,<br />
ale nositelia tohto mena už v obci<br />
nežijú, alebo sa odsťahovali. V obci Závadka<br />
nie je cirkevná farnosť. Veriaci majú farnosť vo<br />
Veľkých Zalužiciach. Čo keby som zašiel za tamojším<br />
kňazom a nazrel do Knihy zomrelých?<br />
Prešlo leto a ja som nevykonal v tejto veci nič.<br />
Blížiaci sa sviatok Pamiatky zosnulých ma<br />
však akosi primäl obnoviť moje „pátranie“.<br />
Tentoraz som volil osobnú návštevu v obci Závadka.<br />
Moje prvé kroky viedli na obecný úrad.<br />
Starostka nebola prítomná, ale mladá zamestnankyňa<br />
si spomínala na môj mail z jari. Nie<br />
je však z obce a jediné, čo mi poradila, že dom,<br />
kde niekedy bývali Štefanovci, teraz vlastnia<br />
rómski občania.<br />
DÔLEŽITÝ<br />
NEZNÁMY<br />
S poďakovaním, ale s neúspechom som odchádzal<br />
z obecnej kancelárie. Vo dverách som<br />
sa míňal s chlapom v strednom veku, vysokej<br />
postavy. Oslovení Rómovia v odporúčanom<br />
dome však nekúpili dom od osoby s priezviskom<br />
Štefan. Stojac bezradne na chodníku<br />
v peknom slnečnom dni tohoročného vydareného<br />
babieho leta, mi padol pohľad na staršiu<br />
pani na druhej strane cesty vychádzajúcu<br />
z bráničky. Idem za ňou. Po slušnom oslovení<br />
držiac fotografie pomníka v lese jej vysvetľujem<br />
svoje trápenie. Debata je však bez efektu,<br />
akurát sa dozvedám, že má brata doktora<br />
v Humennom a keď poviem, že ho poznám,<br />
tak sa poteší. Odrazu počujem za sebou hlas:<br />
„Vy pátrate po Andrejovi Štefanovi?“ Prikývnem<br />
a v človekovi, ktorý mi dáva otázku, poznám<br />
pána z obecného úradu, s ktorým som<br />
sa pri odchode stretol vo dverách. „Choďte<br />
na cintorín, práve na jeho spoločnom hrobe<br />
s rodičmi inštalujú nový pomník,“ hovorí<br />
pán. Ďalšie udalosti už potom majú rýchly<br />
spád. Ďakujem neznámemu človekovi za pomoc.<br />
Lúčim sa s ním a sadám to auta. On však<br />
prišiel za mnou pre istotu až na cintorín. Moje<br />
porovnanie dátumov na pomníku v lese a na<br />
20 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
HISTÓRIA<br />
pomníku na miestnom cintoríne ma presvedčuje<br />
o tom, že tento neznámy človek mal pravdu.<br />
(Ani som sa ho nespýtal na meno.) Údaje<br />
sedia.<br />
PREKVAPIVÉ<br />
STRETNUTIE<br />
Od vedúceho partie kamenárov získavam<br />
telefónne číslo objednávateľa zákazky na obnovu<br />
pomníka. Volám na poskytnuté číslo do<br />
Michaloviec. Pani v telefóne je neter nebohého<br />
z pomníka. Je ochotná poslať mi kontakt<br />
na svojho staršieho brata a adresu jeho bydliska.<br />
Po krátkej ceste autom do Michaloviec stojím<br />
pred domom z adresy a čakám na pána,<br />
ktorý je na moje požiadanie ochotný vyjsť von<br />
a rozprávať sa so mnou. Tu ma čaká ďalšie prekvapenie.<br />
Blížiac sa k neznámemu človekovi<br />
sa mierne zháčim, lepšie sa prizriem a vyjachcem:<br />
„Vlado, to si Ty?“ Vlada Štefana poznám<br />
ešte z čias, keď pracoval na lesnom úrade v Michalovciach<br />
a neskôr ako vedúceho nákupu<br />
dreva v Bukóze Vranov. „Mám málo času, lebo<br />
sa chcem venovať dcére, ktorá prišla ku mne na<br />
dovolenku a práve odchádzame,“ ospravedlňuje<br />
sa Vlado. „Nevadí,“ hovorím a ukazujem mu<br />
fotografie. Len mi povedz, či som na konci pátrania<br />
a v krátkosti históriu udalosti, ktorá sa<br />
stala vašej rodine v lese a súvisí s pomníkom.<br />
PRÍBEH POMNÍKA<br />
Vlado vyrozpráva krátky, ale smutný príbeh.<br />
„Áno, podľa údajov na pomníku je to<br />
iste pomník môjho strýka. Nikdy sme však<br />
nevedeli ani ja, ani moja sestra, že je takýto<br />
pomník vo Vojenských lesoch. Otec nám<br />
o ňom nikdy nerozprával. Nerád rozprával ani<br />
o rodinnej tragédii, ktorá sa tam udiala. Náš<br />
strýko prišiel na dovolenku z vojny a išiel spolu<br />
s bratom, mojím otcom, hotoviť do lesa drevo<br />
na zimu. Bolo to v jeseni, 30. októbra 1947.<br />
V ten deň silno pršalo. Pôda v lese bola rozmočená<br />
a kone s vozom zapadli v blate a nevládali<br />
náklad vytiahnuť. Pohoniča pochytila<br />
zlosť na kone. Začal kone šľahať bičom. Strýkovi<br />
mu ich prišlo ľúto. Postavil sa pred nich<br />
spredu a chytil za liace, že ich utíši a možno<br />
pomôže. Splašené pohyby koní však spôsobili,<br />
že stredný drúk voza, po zemplínsky „dišeľ“,<br />
mu nešťastne narazil do hrude a privodil<br />
okamžitú smrť,“ vyrozprával mi Vlado.<br />
To je príbeh môjho pátrania po histórii zabudnutého<br />
pomníka vo Vojenských lesoch.<br />
Stavanie pomníkov je prejav úcty pozostalých<br />
zomrelým. Rozmýšľam nad tým, čo asi<br />
viedlo brata mládenca tragicky zahynuvšieho<br />
v lese nad Klokočovom, že mu dal na mieste<br />
tragédie postaviť pomník a o tomto svojom<br />
počine nepovedal ani svojím blízkym. Môžeme<br />
len hádať. Ja si však myslím bez potreby<br />
hádania, že skutok to bol pekný a šľachetný.<br />
Ešte malý dodatok na záver. Dodatočne som<br />
zistil, že ten pán, s ktorým som sa stretol vo<br />
dverách obecného úradu a usmernil moje pátranie,<br />
sa volá Vladimír Smriga.<br />
•<br />
Prvý rad zľava – Jozef Harvilik, Ján Ľonc, vnučka Dominika, Marián Beľančin,<br />
druhý rad zľava Vlastimil Pľuta, Michal Balog, Milan Vataha.<br />
SPLNENÉ ŽELANIE<br />
Každý je iste rád, ak môže splniť želanie, túžbu alebo prosbu blízkeho či neznámeho<br />
človeka. V polovici októbra tohto roku ma navštívil v kancelárii bývalý zamestnanec<br />
odštepného závodu Milan Vataha. Je rodákom z Kamenice. Vo vojenských lesoch do<br />
roku 2008 odpracoval 35 rokov.<br />
Direktore, idem za Tebou so žiadosťou,<br />
hovorí Milan a vysvetľuje mi svoju požiadavku.<br />
Poznal si Ľonca?, pýta sa ma. Nie,<br />
nepoznal, odpovedám. Ján Ľonc z Belej nad<br />
Cirochou pracoval v minulosti na závode,<br />
teraz má 82 rokov. „Volala mi jeho vnučka,<br />
že dedo má túžbu navštíviť miesta, kde<br />
strávil značnú časť svojho života,“ pokračuje<br />
Milan. Zdržia ťa maximálne 15 minút dodáva.<br />
Vravím - nevidím v tom problém. Zisti,<br />
kedy chcú prísť, nájdem si čas a osobne sa<br />
im povenujem. Milan ihneď volá vnučke a je<br />
dohodnuté stretnutie na ďalší deň, 16. októbra<br />
na desiatu hodinu.<br />
Nasledujúci deň po oznámení z vrátnice,<br />
že plánovaná návšteva je na bráne, vychádzam<br />
privítať trojicu hostí, Jána Ľonca,<br />
jeho vnučku a Milana Vatahu. Pri zvítaní<br />
je viditeľné, že 82 rokov sa prejavilo najmä<br />
na chôdzi hosťa. Pohľad má však bystrý a to,<br />
že hlava ešte stále dobre pracuje, sa prejaví<br />
v kancelárii pri spomínaní na roky prežité<br />
vo Vojenských lesoch. Spomienky sú „čerstvé“<br />
a pre mňa zaujímavé. Mám rád príbehy<br />
z minulých čias.<br />
Ján Ľonc nastúpil do zamestnania vo<br />
Vojenských lesoch 6. mája 1960 a pracovnú<br />
činnosť ukončil v roku 1997. Po celý čas,<br />
teda 37 rokov, pracoval na poste vedúceho<br />
opravárenských dielní. Je absolventom<br />
učilišťa ČSAD v Košiciach, neskôr si urobil<br />
večernú Strojnícku školu v Snine s maturitou.<br />
Aj keď v tej dobe nebolo veľa ľudí s týmto<br />
odborným vzdelaním, miesto vo Vojenských<br />
lesoch získal len za pomoci známeho<br />
z armády. Kapitán Popovič zaňho intervenoval<br />
u Ing. Jána Kindernaja, vtedajšieho<br />
riaditeľa závodu. Opravárenské dielne patrili<br />
organizačne pod dopravno-mechanizačnú<br />
správu. Správa sídlila na terajšej Ružovej<br />
ulici v susedstve píly JRD. Vedúcim<br />
správy bol Ján Golian. Býval v ešte dnes stojacej<br />
dvojhájenke v susedstve správy. Jeho<br />
manželka mala už v tom čase podnikateľské<br />
schopnosti. Na vrátnici DMS prevádzkovala<br />
malý bufet. Súčasťou ponuky bolo aj pivo<br />
sedmička. Pre lepšie spomínanie začnem<br />
ukazovať staré fotografie zo svojho archívu<br />
v počítači. Hosť a Milan vzájomne hádajú<br />
mená starých kolegov na čiernobielych záberoch.<br />
Väčšina z nich už nežije. Pripomínajú<br />
si staré udalosti, objekty a miesta na závode<br />
a v lese. Jednu z fotografii zachytávajúcu zamestnancov<br />
závodu na prvomájových oslavách<br />
v Humennom vidí Ján Ľonc prvýkrát.<br />
Skromne poprosí o jej vytlačenie na kopírke,<br />
nakoľko na fotografií je aj on. Rozhovor<br />
spestríme pohárikom becherovky. Avšak len<br />
jedným. Hosť ďalší odmietne. Na jeho želanie<br />
vychádzame ešte na dvor a prejdeme<br />
areál závodu. Obojstranne milé je stretnutie<br />
s terajšími zamestnancami v opravárenskej<br />
dielni. Marián Belančin a Vlasto Pľuta začínali<br />
u Ľonca ako mladí absolventi učilíšť.<br />
„O kotolne a techniku všeobecne má dedo<br />
stále záujem,“ podotkne vnučka pri prehliadke<br />
závodnej kotolne na štiepku.<br />
Z plánovaných 15 minút sa návšteva Jána<br />
Ľonca natiahla na dve hodiny. Nikto však<br />
neľutoval spoločne strávený čas. Som presvedčený,<br />
že všetci sme mali z tohto malého<br />
spomienkového stretnutia dobrý pocit. Milan<br />
Vataha a ja, že sme mohli splniť nenáročné<br />
želanie bývalého zamestnanca, a pre<br />
Jána Ľonca to bolo iste cenné a potešujúce.<br />
Rozlúčili sme sa tak ako pri príchode, na<br />
vrátnici závodu, vzájomným prianím všetkého<br />
dobrého. „Môžem o našom stretnutí<br />
napísať do nášho časopisu?,“ pýtam sa nakoniec.<br />
Hosť neodpovedá, len mlčky prikývne.<br />
Vnučka sa spokojne usmeje.<br />
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ<br />
Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
21
HISTÓRIA<br />
VIDOR JURÁN 1879 - 1963<br />
Nasledujúcimi riadkami by som vám chcel priblížiť významnú udalosť v regióne horného<br />
Spiša, ktorá sa udiala len nedávno a má nemalú väzbu na históriu nielen nášho závodu<br />
v Kežmarku, ale určite osloví všetkých lesníkov, poľovníkov, milovníkov prírody a histórie.<br />
Dňa 21.novembra <strong>2019</strong> z príležitosti blížiaceho sa jubilea 140-teho výročia narodeniea<br />
Vidora Jurána skupina nadšencov histórie a obdivovateľov fenoménu lesa a prírody<br />
pod vedením Dr. Andreja Janovského a Ing. Vladimíra II. Kleina zorganizovala za aktívnej<br />
spoluúčasti Obecného úradu Hniezdne a pána starostu Ing. Viktora Selepa spomienkový<br />
večer, na ktorom autori Dr. Janovský a Ing. Klein prezentovali svoju knihu, venovanú životným<br />
osudom tohto nevšedného a zaujímavého človeka, no predovšetkým významného<br />
spisovateľa, plodného autora množstva kníh s poľovníckou tematikou. Uvedeniu knihy<br />
predchádzalo odhalenie pamätnej tabule na budove obecného úradu Hniezdne. Odhalil<br />
ju za spoluúčasti pána starostu a organizátorov generálny konzul Maďarskej republiky,<br />
pán Haraszti Attila. Táto tabuľa by mala pripomenúť okoloidúcim turistom, poľovníkom, ba<br />
i miestnym občanom tohto významného rodáka, ktorého meno rokmi pomaly upadlo do<br />
zabudnutia.<br />
Áno, stále hovorím o Vidorovi Juránovi.<br />
Predpokladám, že o ňom vie len niekoľko zanietených<br />
poľovníkov a znalcov regionálnej<br />
histórie. Je to svojím spôsobom aj preto, že sa<br />
hlásil k maďarskej, resp. uhorskej národnosti.<br />
gitu *1912. Z nich syn Ladislav vyštudoval lesné<br />
inžinierstvo. Vidor Jurán ovdovel v roku<br />
1932, viac sa neoženil, žil 6 rokov na správe<br />
lesov v Levočskej Doline, krátko v Prešove. Po<br />
zničení bytu a strate celého osobného majetku<br />
pri bombardovaní Prešova roku 1944 ho nakoniec<br />
prichýlil mladší brat Rudolf v Hniezdnom,<br />
kde žil až do svojej smrti 5.júla 1963. Pochovaný<br />
je na miestnom cintoríne.<br />
Vidor Jurán bol vášnivý poľovník, no postupom<br />
rokov zver viac pozoroval a chránil<br />
ako na ňu poľoval. Na jeho myslenie ako poľovníka,<br />
resp. ochranára mali vplyv priatelia,<br />
predovšetkým huncovský veľkostatkár Ernest<br />
Bethlenfavy (1880-1955), pruské knieža,<br />
dlhodobo žijúce na svojom majetku v Javorine,<br />
Christian Kraft zu Hohenlohe-Oehringen<br />
(1848-1926), toporecký gróf Albert Görgey<br />
(1882-1943) a ďalší. Dokonale poznal krajinu<br />
Spiša, revíry Ľubovnianskej vrchoviny, Malých<br />
Pienin, podobne revíry v Levočskom pohorí<br />
na Spišskej Magure. Vysoko, a to aj v európskom<br />
meradle, sa hodnotí 1. Slovenská<br />
poľovnícka výstava v Poprade v roku 1926,<br />
ktorej hlavným organizátorom bol práve Vidor<br />
Jurán so synmi za výdatnej pomoci kniežaťa<br />
Hohenlohe. Asi najvýznamnejšia kapitola<br />
jeho života nastáva až po 2.svetovej vojne,<br />
keď sa púšťa na dráhu literáta. Samozrejme je<br />
Vidor Juran<br />
Slávnostné odhalenie pamätnej tabule<br />
Ing. Jozef Joppa<br />
Hrob v Hniezdnom<br />
Stále sa cítil Spišiakom a svoje knihy a články<br />
písal teda v maďarčine a v nemčine. Skúsme si<br />
ho priblížiť trochu viac.<br />
Vidor (krstený ako Hilárius) Jurán sa narodil<br />
v Hniezdnom 30.decembra 1879 v rodine<br />
učiteľa v susednej dedine Lacková, rodičom<br />
Františkovi Juranovi a jeho druhej manželke<br />
Leopoldíne Kozsigh. Vyrastal v mnohopočetnej<br />
rodine. Po vychodení tried základnej<br />
školy študoval na Piaristickom gymnáziu<br />
v Podolínci a následne na Učiteľskom ústave<br />
v Spišskej Novej Vsi, kde maturoval 22.júna<br />
1899. Hneď po absolutóriu 1.septembra nastúpil<br />
ako učiteľ na rímskokatolícku ľudovú<br />
školu v Hniezdnom, kde zotrval takmer 7<br />
rokov. Krátko pôsobí na Štátnej ľudovej škole<br />
v Krompachoch, následne od 1.septembra<br />
1908 až do dôchodku v roku 1937 na Štátnej<br />
ľudovej škole v Spišskej Belej. Oženil sa v roku<br />
1904 s Margitou Irányi. Mali 4 deti a to Kláru<br />
*1905, Ladislava *1906, Vidora * 1909 a Mar-<br />
známa aj jeho dovtedajšia bohatá publikačná<br />
činnosť, keď redigoval poľovnícke periodiká<br />
ako Nimrod, Vadász a Vadászlap, napr."Moje<br />
medvede, ktoré som neulovil", "Moje stretnutia<br />
s medveďmi", "Zápisky o lesných slukách".<br />
V roku 1958 mu v Bratislave v malom náklade<br />
vychádza jeho prvotina "Ordasok" (Vlci),<br />
ktorú dnes znalci považujú za jedno z najlepších<br />
diel o tomto dravcovi. Taktiež v Bratislave<br />
v roku 1966 vychádza v maďarčine "Poľovnícka<br />
kronika" (Vadászkronika), ďalšie tituly<br />
sa už po jeho smrti vydávajú v Maďarsku, posledný<br />
"Jeden poľovnícky deň v Tatrách",<br />
2017 Szeged.<br />
Veniec z voňavej čačiny, položený na jeho<br />
obnovený hrob na cintoríne v Hniezdom pri<br />
tónoch lesných rohov bol symbolickou pripomienkou<br />
jeho jubilea a zároveň rozlúčkou<br />
s týmto nevšedným človekom, ktorý tak miloval<br />
prírodu, les a rodný Spiš.<br />
•<br />
22 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
DEŇ SV. HUBERTA<br />
V PLIEŠOVCIACH<br />
Dominika Kršiaková, referent OE, GR<br />
Pliešovce (text, foto: obec Pliešovce)<br />
V sobotu 14. septembra bolo v Pliešovciach<br />
od rána veľmi rušno. Na Námestí SNP<br />
bola už po 17. raz oslava Dňa sv. Huberta –<br />
poľovníctva, prírody a zveri. Celý deň bolo<br />
postarané o pestrý program. Súťaž o najlepší<br />
guláš pre gurmánov, zábavné atrakcie a stánky<br />
plné hračiek pre deti či výstava trofejí a to<br />
všetko v sprievode folklórnej hudby. Počasie<br />
nám aj tento rok prialo. Vylákalo von množstvo<br />
ľudí, nielen občanov Pliešoviec, ale aj<br />
návštevníkov z iných regiónov. Tak ako každý<br />
rok, aj tento bol v parku jeden zo stánkov<br />
venovaný lesnej pedagogike, kde sme<br />
s kolegyňami mali na starosti tých najmenších.<br />
Deti okrem skákacieho hradu a kolotočov<br />
zaujímali aj zvieratá, stromy, huby a rôzne<br />
rastliny, ktoré sa v našich horách a lesoch<br />
nachádzajú. S veľkým nadšením zdolávali<br />
úlohy v podobe skladania puzzle, maľovania<br />
obrázkov s lesníckou tematikou či riešenia<br />
slovných prešmyčiek. Každý odvážlivec<br />
dostal na konci svojho snaženia sladkú odmenu<br />
alebo reklamný predmet s logom VLM<br />
- záložku do knihy, kriedy, drevené jojo, ceruzky,<br />
zápisníky. Veríme, že sa s podobným<br />
úspechom stretneme aj o rok. •<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ROZHOVOR S…<br />
Mnohí poznáme ten pocit, ak máme rokovať s nadriadeným, o niečo žiadať, alebo presadiť<br />
nejaký zámer. Často sa to spája s obavou, že nenájdeme pochopenie, reakcia nadriadeného<br />
bude odmietavá, naše argumenty nepochopené. Vieme však oceniť, ak je správanie<br />
toho, s ktorým rokujeme, konštruktívne a uvážlivé, je znalý problematiky a svoj prípadný<br />
nesúhlas s našou požiadavkou fundovane zdôvodní.<br />
V rámci organizačnej štruktúry Ministerstva obrany SR, ktoré je zakladateľom štátneho<br />
podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, je zriadený Odbor špecializovanej štátnej správy.<br />
Ide o odborný útvar, s ktorým prichádzame do kontaktu rámci našej činnosti takmer denne.<br />
Riaditeľom odboru je plk. Ing. Peter Hiadlovský.<br />
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ<br />
OZ Kamenica nad Cirochou<br />
(text, foto: plk. Hiadlovský)<br />
Pán plukovník, som presvedčený<br />
z vlastných pracovných kontaktov<br />
s vami a dovoľujem si tvrdiť, že je to aj<br />
názor mojich kolegov, že v rámci svojej<br />
riadiacej práce prejavujete vlastnosti,<br />
ktoré sú spomenuté v úvode, teda<br />
profesionalitu, ústretovosť a snahu<br />
nachádzať spoločné a vzájomne<br />
prospešné riešenia problémov.<br />
V prvom rade chcem a cítim potrebu vyjadriť<br />
poďakovanie za váš názor na moju<br />
osobu. Takého hodnotenie je pre mňa veľkým<br />
ocenením, no predovšetkým záväzkom<br />
pokračovať v tom, čo človek robí a mal by robiť.<br />
Môj vzťah k činnosti, ktorej som sa upísal,<br />
pramení jednak z prostredia, v ktorom<br />
som vyrastal, a taktiež veľký vplyv na moje<br />
vystupovanie pramení zo skúseností z okolia<br />
a tiež z postoja kolegov, alebo nadriadených,<br />
s ktorými som mal tú česť spolupracovať. Zastávam<br />
názor, že funkcia ešte neznamená<br />
a nezakladá právo na neomylnosť. Veď mýliť<br />
sa je ľudské, aj keď je pravda, že omyly sa<br />
ťažšie priznávajú a v dnešnej dobe sa tento<br />
postup veľmi nenosí (možno). Asi patrím do<br />
staršej školy, čo však konštatujem, ale nesťažujem<br />
sa. V riešení problémov nielen v oblasti<br />
štátnej správy a samosprávy, ale aj v jednaní,<br />
sa snažím v rokovaní s ľuďmi vžiť alebo<br />
predstaviť sa v ich koži, teda v opozícií alebo<br />
ak chcete, na opačnej strane stola. V živote<br />
sa vždy stretávame nielen s jednoduchými<br />
riešeniami, v dnešnej dobe skôr naopak. O to<br />
viac ma niekedy mrzí, keď namiesto hľadania<br />
cesty a spôsobu riešenia sa hľadá dôvod,<br />
prečo sa problém riešiť nedá. Vzájomná úcta<br />
a rešpekt by mali byť základom spolupráce<br />
na všetkých úrovniach. Možno je to idealizmus,<br />
ale v jednoduchosti je niekedy najlepšie<br />
riešenie a ako sme spomínali na začiatku, dá<br />
sa to a ani to veľmi neboli.<br />
Skúste v stručnosti priblížiť našim<br />
čitateľom činnosť a náplň práce<br />
vami riadeného odboru.<br />
Odbor riadenia špecializovanej štátnej<br />
správy, ako vyplýva aj z jeho dlhého názvu,<br />
má aj v skutočnosti široký záber. Spolu s kolegami,<br />
ktorých nie je zasa veľa (17) riešime<br />
problematiku štátnej správy od bezpečnosti<br />
a ochrany zdravia pri práci, cez pracovnú<br />
zdravotnú službu, stavebný poriadok, lesné<br />
hospodárstvo, poľovníctvo, geodéziu, kartografiu,<br />
kataster nehnuteľností, všeobecnú<br />
správu (náhrada samosprávy na území vojenských<br />
obvodov) až po letecké snímkovanie<br />
a aktivity na územiach potrebných pre<br />
obranu štátu. Sme akýmsi spojovníkom medzi<br />
civilnou štátnou správou a pôsobením<br />
ozbrojených síl na území vojenských obvodov.<br />
V stručnosti sú vojenské obvody územím,<br />
ktoré je prioritne určené na zabezpečovanie<br />
úloh obrany a bezpečnosti štátu, teda<br />
na vytváranie a simulovanie podmienok,<br />
v ktorých sa pripravujú zložky štátu na plnenie<br />
úloh súvisiacich s obranou Slovenskej<br />
republiky. Jadrom odboru je jeho pôsobnosť<br />
na územiach potrebných pre obranu a bezpečnosť<br />
štátu a plnenie úloh ministerstva,<br />
ktorá je pre toto územie stanovená, keďže za<br />
správu týchto území v plnej miere zodpovedá.<br />
Dôležitou kapitolou a oblasťou je koordinácia<br />
činnosti a zabezpečovanie zložiek,<br />
24 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ktoré pôsobia na týchto územiach. Samozrejme,<br />
sú to v prvom poradí ozbrojené sily, ktoré<br />
pripravujú vojakov na nasadenie v zložitých<br />
podmienkach, simulovaných práve na<br />
týchto územiach. Ďalej zložky rezortu, ktoré<br />
pôsobia na poli výskumu a vývoja zbraní,<br />
munície a zbrojárskej techniky ako aj ďalších<br />
prostriedkov, ktoré využívajú ostatné zložky<br />
štátu (hasičský zbor, záchranári, špeciálne<br />
osobitne útvary a pod). No a v neposlednom<br />
rade a nie zanedbateľným subjektom<br />
spolupráce sú práve <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />
Slovenskej republiky. Zabezpečujú obhospodarovanie<br />
lesných pozemkov, ktoré tvoria<br />
bezpečnostné a ochranné pásma strelníc,<br />
cvičísk, muničných skladov a ďalších<br />
objektov obrannej infraštruktúry. Spolupráca<br />
s týmto štátnym podnikom je nevyhnutná<br />
pri výkone štátnej správy a pri koordinácii<br />
činností aj na úrovni spolupráce podniku<br />
s ozbrojenými silami. Príkladom je napr. odstraňovanie<br />
náletových drevín z plôch cvičísk<br />
vo vojenských obvodoch - vyčistenie<br />
taktického cvičiska a výstavba protipožiarnych<br />
pásov vo Vojenskom obvode Lešť, strelnica<br />
bojových vozidiel a cvičisko vodenia<br />
bojových vozidiel vo Vojenskom obvode Valaškovce<br />
ako aj cvičiská vo Vojenskom obvode<br />
Záhorie časť Turecký Vrch.<br />
Vaša profesionálna kariéra je dlhodobo<br />
spätá s prácou na úrovni ministerstva<br />
obrany v rôznych pozíciách.<br />
Po ukončení pôsobenia v „stavebnom vojsku“,<br />
ktoré bolo zrušené, som dostal ponuku<br />
a dôveru pôsobiť v začínajúcich štruktúrach<br />
nového ministerstva obrany Slovenskej<br />
republiky (rok 1992). Ako mladý nadporučík<br />
som začal pôsobiť vo funkcii vedúceho<br />
staršieho dôstojníka pre oblasť štátnej správy<br />
a samosprávy na území vojenských obvodov.<br />
Mal som šťastie na nadriadeného (plk.<br />
Ing. Imrich Varga) ako aj na ďalších odo mňa<br />
podstatne starších kolegov. Jednou z prvých<br />
úloh bolo oboznámiť sa s novým prostredím.<br />
Pokyn bol jednoduchý: zbaľ si základné veci<br />
a minimálne týždeň-dva sa venuj každému<br />
vojenskému obvodu a uč sa od kolegov, ako<br />
ide život v praxi. Dostal som sa do nového<br />
prostredia, keďže predtým som pôsobil v stavebnom<br />
vojsku ako stavbyvedúci na stavbách<br />
na Morave a v Čechách. Výcvikové priestory<br />
som poznal predovšetkým zo stránky výstavby<br />
zariadení obrannej infraštruktúry<br />
a legislatíva a riešenie veci bola podstatne<br />
iná problematika. Po troch mesiacoch som si<br />
mohol povedať, že trochu poznám vojenské<br />
obvody a môžem sa podieľať na riešení vecí.<br />
Oblasť bola a je široká a človek sa učí stále,<br />
nakoľko vývoj sa nezastavil a stále je potrebné<br />
sa prispôsobovať novým podmienkam.<br />
Práve poznanie priestoru, kde ľudia (podriadení<br />
a spolupracovníci) žijú, je podľa môjho<br />
názoru základ posudzovania problémov<br />
a hľadania ciest riešenia. Samozrejme sa to<br />
nedá zo dňa na deň, chce to čas a predovšetkým<br />
„drobnosť“ chcieť prispieť k dobrej veci.<br />
Kolegovia na jednotlivých obvodných<br />
úradoch vojenských obvodov (vojenský ekvivalent<br />
dnešných obecných úradov) boli<br />
ku mne ústretoví a aj keď to boli vyšší dôstojníci<br />
(plk. a pplk.), vzájomne sme sa rešpektovali<br />
podľa zásad vojenskej zdvorilosti.<br />
Tu možno pramení aj môj postoj k riešeniu<br />
problémov, ktorých je v našej oblasti nemálo,<br />
no na to sme tu. Časom som prešiel ďalšími<br />
funkciami, ktoré boli viac menej vždy<br />
spojené s vojenskými obvodmi a postupne<br />
som naberal skúsenosti z oblasti štátnej<br />
správy lesného hospodárstva, poľovníctva,<br />
stavebného poriadku, geodézie, kartografie<br />
a katastra nehnuteľností. Teda cez prednostu<br />
Úradu všeobecnej vnútornej správy, vedúceho<br />
oddelenia som sa dostal na súčasnú funkciu<br />
riaditeľa odboru špecializovanej štátnej<br />
správy. Veľkou skúsenosťou a školou bolo<br />
napríklad rušenie <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Javorina<br />
a riešenie reštitučných nárokov z tohto<br />
územia, ktoré sme riešili prvýkrát v histórii<br />
Slovenska a veru nebolo sa veľmi z čoho<br />
učiť., ale v spolupráci so správnymi kolegami<br />
aj z civilného katastra nehnuteľností sme to<br />
zvládli a nech história ukáže, či sme sa mýlili,<br />
alebo našli správnu cestu. Zatiaľ môžem<br />
s odstupom času hodnotiť, že platí to druhé.<br />
Telesná kondícia by mala byť<br />
výbavou profesionálneho vojaka.<br />
Vieme, že máte kladný vzťah k športu<br />
a k pohybovom aktivitám.<br />
Aj podľa mňa je to správna úvaha. Profesionálny<br />
vojak by nemal byť iba odborník<br />
v svojej odbornej oblasti, ale ako predstaviteľ<br />
zložky, ktorá slúži na obranu Slovenskej<br />
republiky, by sa nemal hanbiť ukázať a byť<br />
vzorom pre ostatných nielen rozumom, ale<br />
aj výzorom (a samozrejme naopak). Keďže<br />
pochádzam z horskej oblasti stredného Slovenska,<br />
kopce a hory mi boli a sú stále blízke.<br />
Veď na dedine sme ako deti boli vonku<br />
od rána do večera. Našťastie, počítače a mobily<br />
neboli, no nedá sa len spomínať na staré<br />
doby, ale aj dnes v dobe modernej techniky<br />
sa dá nájsť čas na pohybové aktivity. Keď mi<br />
to povinnosti dovolia (môžem potvrdiť, že<br />
sa to dá), tak každé ráno hodinka v telocvični<br />
dobre padne a človek po fyzickej námahe<br />
ľahšie zvládne stresové situácie a psychické<br />
zaťaženie. No a keď počasie a rodina dovolí,<br />
tak voľný čas patrí aktivitám smerom k horskej<br />
cykloturistike a každú jeseň dva týždne<br />
venujem našim veľhorám Vysokým Tatrám,<br />
kde nad hranicou lesa v tichu skál nachádza<br />
človek pokoj pre dušu a na vyčistenie mysle<br />
a sem tam sa pritrafí aj riešenie problémov<br />
z pracovného života. Tak prečo nevyužiť,<br />
keď sa človek môže hýbať hoci roky pribúdajú,<br />
ale aj keď sa občas cítim na dvadsať, telo<br />
sa už sem tam ozve a pripomenie rodný list<br />
a prežité časy vojaka nie vždy v „perinkách“.<br />
Neberte to ako sťažnosť, ale iba ako konštatovanie,<br />
že každý starneme a zrejeme tak ako<br />
tí pred nami.<br />
Zatiaľ však ešte som profesionálny vojak<br />
a preto sa aj snažím nevrhať tieň pochybnosti<br />
o zdatnosti našich ozbrojených síl, aj keď<br />
pri preskúšaniach z telocviku niekedy mam<br />
sto chutí nepriznať rok narodenia, lebo sa<br />
trochu hanbím za podstatne mladších kolegov,<br />
ktorí berú preskúšanie ako strašiak.<br />
Sme však profesionálni vojaci a dúfam,<br />
že budem mať tú česť ešte nejaký ten piatok<br />
k ním patriť a odovzdať skúsenosti tak, ako<br />
som ich mohol ja získavať od našich predchodcov,<br />
ktorí sú pre mňa aj dnes zdrojom<br />
skúseností a poznatkov. •<br />
BLAHOŽELÁME<br />
KOLEGOM<br />
SEPTEMBER<br />
Dodatočne blahoželáme nášmu kolegovi<br />
Ivanovi Hirnerovi<br />
technik správy LS Jablonové –<br />
k životnému jubileu 55 rokov. Prajeme<br />
mu veľa zdravia a pracovných<br />
úspechov do ďalších rokov.<br />
OKTÓBER<br />
Jarmila Gildeinová<br />
upratovačka OZ Kežmarok<br />
– 50 rokov života<br />
Milan Melicher<br />
robotník SL Vidov Vrch – 55 rokov života<br />
NOVEMBER<br />
Oliver Gira<br />
lesník LS Tichý Potok – 60 rokov života<br />
DECEMBER<br />
Ľubomír Gancarčík<br />
vodič LS Ľubica – 60 rokov života<br />
Jozef Harvilik<br />
robotník DSS OZ Kamenica n/Cir –<br />
60 rokov života<br />
Ing. Peter Šoltés<br />
SOR EO OZ Kežmarok –<br />
odchod do dôchodku<br />
Ing. Miroslav Halaj<br />
SOR OLV GR – odchod do dôchodku<br />
Ing. Stanislav Luterán<br />
vedúci polesia LS Jovsa –<br />
odchod do dôchodku<br />
Anna Hriňáková –<br />
SOR OLV OZ Kežmarok –<br />
odchod do dôchodku<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
JEDEN Z NÁS –<br />
JUBILANT ĽUBO<br />
GANCARČÍK<br />
NÁŠ JUBILANT<br />
OLIVER GIRA<br />
1. november <strong>2019</strong> bol pre nášho kolegu<br />
Olivera Giru dňom krásneho životného jubilea.<br />
Oslávil okrúhlych 60 rokov.<br />
Ing. Pavol Tomala, vedúci LS Tichý<br />
Potok, OZ Kežmarok (text, foto)<br />
Narodil sa 1. novembra 1959 v Prešove.<br />
Po ukončení štúdia na SLTŠ v Prešove v roku<br />
1978 nastúpil ako praktikant do Východoslovenských<br />
štátnych lesov, lesná správa Lipany,<br />
odkiaľ odišiel na základnú vojenskú službu.<br />
Po jej skončení 2. januára 1981 nastúpil ako<br />
lesník do Vojenských lesov a majetkov, národný<br />
podnik Kežmarok, lesná správa Tichý<br />
Potok. Na tejto lesnej správe pracuje nepretržite<br />
už 38 rokov. Bol vedúcim lesného obvodu<br />
Škapová, vedúcim expedičného skladu<br />
Lipany a dnes je vedúcim lesného obvodu Javorinka.<br />
Svoju funkciu vykonáva vždy naplno<br />
a profesionálne. Stopercentne uňho platí,<br />
že povolanie je zároveň aj jeho koníčkom.<br />
Má veľmi rád prírodu, v ktorej trávi väčšiu<br />
časť pracovného dňa. Medzi jeho záľuby patria<br />
poľovníctvo, včelárstvo a záhradkárstvo,<br />
ale najmä hra na klávesové nástroje.<br />
Život nie je ako magnetofónová páska, ktorá<br />
sa dá opraviť, vymazať alebo vymeniť.<br />
Nie raz človek musí svoj životný údel niesť<br />
v pokore, v dobrom aj v zlom čase. V decembri<br />
vstúpi medzi mladých šesťdesiatnikov<br />
náš spolupracovník Ľubo Gancarčík.<br />
Eduard Plučinský, technik správy<br />
LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)<br />
Po ukončení ZVS nastúpil 3. októbra 1980<br />
na bývalú dopravno-mechanizačnú správu<br />
Kežmarok ako opravár-mechanik. Po pol<br />
roku prešiel z opravárenskej dielne na LKT<br />
80 HR ako traktorista ku lanovej súprave<br />
STEYR KSK – 16, kde pracoval až do konca<br />
roku 1992. Potom ho preradili na novovzniknuté<br />
škôlkarské stredisko v Záľubici.<br />
Staral sa o sadenice, zabezpečovanie závodnej<br />
kuchyne a rozvoz obedov na jednotlivé<br />
správy až do r. 2007. Po reorganizácii štruktúry<br />
podniku prešlo škôlkarské stredisko<br />
pod LS Ľubica. V súčasnosti Ľubo pracuje<br />
na LS Ľubica ako šofér nákladnej dopravy<br />
a traktorista. Voľný čas vypĺňa v kruhu rodiny,<br />
venuje sa záhradke a aktívne aj poľovníctvu.<br />
Dlhoročnou prácou vo VLM nadobudol nemalé<br />
skúsenosti, s ktorými je stále ochotný podeliť<br />
sa, pomôcť a poradiť kolegom. Chcem mu<br />
k jeho životnému jubileu zaželať v mene nás<br />
všetkých veľa pevného zdravia a síl do ďalších<br />
rokov života.<br />
Drahý náš jubilant, do ďalších rokov života ti<br />
želáme predovšetkým veľa zdravia, šťastia, síl<br />
a rodinnej pohody.<br />
ŽIVOTNÉ<br />
JUBILEUM NAŠEJ<br />
JARMILY<br />
V októbri sa dožila pekného životného jubilea<br />
naša spolupracovníčka Jarmila Gildeinová.<br />
Pretože u žien sa nepatrí pripomínať<br />
vek, spresním len rok jej narodenia 1969.<br />
Jarmila prišla pracovať na ústredie odštepného<br />
závodu v Kežmarku 2. februára 2004<br />
ako upratovačka. Je to teda už dlhých 15 rokov,<br />
čo patrí do kolektívu VLM. Po premiestnení<br />
odštepného závodu do Podolínca sa<br />
značne rozšírilo pole jej pôsobnosti. V súčasnosti<br />
pod správu jej šikovných a usilovných<br />
rúk patria dve budovy Lesnej správy Ľubica,<br />
budova odštepného závodu v Podolínci<br />
a prakticky tri poľovnícke zariadenia v pôsobnosti<br />
LS Ľubica. Ak si k tomu predstavíme<br />
cestovanie a jazdy autom, tak si naša Jarmila<br />
zaslúži náš obdiv a veľké poďakovanie.<br />
Ing. Peter Šoltés, samostatný<br />
odborný referent EO OZ<br />
Kežmarok (text, foto)<br />
Preto by som sa touto cestou chcel Jarmile poďakovať<br />
za dlhoročnú prácu a do ďalších rokov<br />
zaželať zdravie, pracovnú, ale aj rodinnú pohodu.<br />
26 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
NÁŠ DÔCHODCA<br />
ING. STANISLAV<br />
LUTERÁN<br />
Ing. Marek Hojdan, vedúci LS<br />
Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou,<br />
(text, foto), hojdan.marek@vlm.sk<br />
Čas plynie ako voda a v decembri tohto<br />
roku sa dožíva dôchodkového veku aj Ing.<br />
Stanislav Luterán.<br />
Narodil sa 30. júna 1957 v Michalovciach<br />
a vyrastal v obci Jovsa, ktorú obklopujú južné<br />
svahy Vihorlatu. Práve časté vychádzky<br />
do okolitých lesov rozhodli o jeho ďalšom<br />
lesníckom osude. Po ukončení VŠLD<br />
vo Zvolene nastúpil 2. mája 1981 na pozíciu<br />
vedúceho lesného obvodu Kaluža na lesnej<br />
správe Jovsa. O rok neskôr prešiel na funkciu<br />
vedúceho polesia Poruba pod Vihorlatom,<br />
na ktorej pracoval až do roku 1998, keď<br />
sa stal zástupcom vedúceho LS. Po reorganizácii<br />
v roku 2004 sa vrátil na funkciu polesného,<br />
tentokrát na polesie Vinné, kde pôsobí<br />
dodnes. Keďže je držiteľom osvedčenia<br />
pre prácu s lesným reprodukčným materiálom,<br />
má vo svojej pôsobnosti okrem povinností<br />
OLH aj práce spojené s riadením lesnej<br />
škôlky Myslina.<br />
Stano pristupuje k práci zodpovedne<br />
a pracovné problémy rieši s nadhľadom vyplývajúcim<br />
z jeho životných skúseností, ktoré<br />
odovzdáva mladším kolegom. Dôkazom<br />
jeho lesníckej odbornosti sú plochy prirodzene<br />
obnovených mladých lesných porastov,<br />
ktoré sa nachádzajú na celom polesí.<br />
Počas štúdia na vysokej škole sa venoval<br />
behu a športovej streľbe, čo využíva v poľovníctve,<br />
ktoré je jeho veľkým koníčkom. Keďže<br />
má v tejto oblasti bohaté skúsenosti, patrí<br />
v tomto smere medzi najskúsenejších zamestnancov<br />
lesnej správy. Kedy sa začal venovať<br />
vareniu, sa nevie, no rád sa pasuje do<br />
roly šéfkuchára pri príprave gulášov a iných<br />
delikates na lesnej správe.<br />
V mene všetkých zamestnancov mu chcem poďakovať<br />
za odvedenú prácu a do nasledujúcich<br />
rokov zaželať veľa zdravia, šťastia, životného<br />
optimizmu a úspechov v osobnom aj pracovnom<br />
živote.<br />
ANNA<br />
HRIŇÁKOVÁ<br />
ODCHÁDZA DO<br />
DÔCHODKU<br />
Ing. Peter Lukas, SOR OLV<br />
OZ Kežmarok (text, foto)<br />
Hanka Hriňáková nastúpila do Vojenských<br />
lesov a majetkov Kežmarok 2. januára<br />
1979 na expedičný sklad v Spišskej Belej.<br />
Odvtedy ubehlo už neuveriteľných 41 rokov.<br />
Hanka postupne prešla na funkciu ekonómky<br />
na LS Ľubica, kde strávila prevažnú časť<br />
svojho pracovného života. V posledných rokoch<br />
pracovala ako fakturantka na o.z. Kežmarok.<br />
Poznáme ju ako svedomitú pracovníčku,<br />
ktorá má na zverenom úseku vždy<br />
všetko v poriadku. K Hankiným koníčkom<br />
patrí turistika a aktívne sa venuje posilňovaniu<br />
a joge. Kolegom v budúcnosti bude určite<br />
chýbať jej materinský prístup a večne dobrá<br />
nálada.<br />
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
REPREZENTÁCIA<br />
HENDIKEPOVANÝCH<br />
UMELCOV SR<br />
V ZAHRANIČÍ<br />
V septembri vystavovali hendikepovaní<br />
umelci svoje diela na Veľvyslanectve Slovenskej<br />
republiky (SR) v Kodani pri príležitosti<br />
osláv Dňa Ústavy SR.<br />
Na výstave sa prezentovali:<br />
• Ondrej Šufliarsky Stará HUTA drevorezba/<br />
/prekonal 4 mozgové príhody,<br />
bol ochrnutý na ľavú ruku/<br />
• Mária Oslovičová: mentálne postihnutá<br />
umelkyňa v oblasti fotografie<br />
DOMKO DSS Košice<br />
• DOMKO DSS Košice : 13 diel v oblasti<br />
fotografie z tvorby mentálne postihnutých<br />
fotografov Košického kraja<br />
Na znak úcty k Ondrejovi Šufliarskému<br />
a jeho tvorbe, bola drevorezba „štátny slovenský<br />
znak“, ktorý pán Šufliarsky vytvoril,<br />
umiestnené v priestore Veľvyslanectva SR<br />
v Kodani vedľa fotografie Anglickej kráľovnej<br />
Alžbety II. Toto dielo autor venoval veľvyslanectvu.<br />
V spolupráci s Medzinárodnou<br />
knižnicou v Bagsvarde otvorili hendikepovaní<br />
umelci aj svoju 1. stálu expozíciu umenia<br />
hendikepovaných umelcov Slovenska. V novembri<br />
stálu expozíciu umenia slovenských<br />
hendikepovaných umelcov otvorili vernisážou.<br />
Umelecké diela, ktoré sú vystavené v stálej<br />
expozícii:<br />
• DOMKO DSS Košice umenie fotografie<br />
• Ondrej Šufliarsky drevorezba<br />
• Zelený Dom o.z. Skalica<br />
Výstava diel handicapovaných umelcov mala<br />
veľmi pozitívny ohlas z radov zahraničných<br />
delegátov v Kodani ako aj Slovákov žijúcich<br />
v Dánsku.<br />
Do ďalších rokov života jej s kolektívom želáme<br />
najmä veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.<br />
Slávnostné odhalenie pamätnej tabule<br />
Veľvyslenctvo SR v Kodani - dielo Ondreja Šufliarskeho<br />
Kodaň galéria umenia handicapovaných<br />
umelcov SR drevorezba Ondrej Šufliarsky<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
27
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
NÁRODNÁ PREZENTÁCIA<br />
UMENIA HENDIKEPOVANÝCH<br />
UMELCOV SR <strong>2019</strong><br />
Výstava hendikepovaných umelcov bola otvorená v dňoch 10. až 22. októbra v priestoroch<br />
Klientskeho centra na Tomášikovej ulici v Bratislave. Tak ako každý rok, aj v tomto<br />
roku podporili neziskovú organizáciu REFLEXY n.o. v rámci projektu „Národná prezentácia<br />
umenia handicapovaných umelcov SR“ <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p. Národnú výstavu<br />
umenia handicapovaných umelcov SR slávnostne otvorila ministerka MV SR Denisa<br />
Saková, ktorá nad ňou prevzala záštitu.<br />
Slávnostné odhalenie pamätnej tabule<br />
Ministerka Denisa Saková na výstave<br />
Lapače snov<br />
Tvorba umenia<br />
ĎAKOVNÝ LIST<br />
Prišiel nám ďakovný list, ktorý hreje. Poslal<br />
ho Arpád Beník, predseda REFLEXY<br />
n.o. Znie takto.<br />
Maľba Zeleny Dom Skalica<br />
Na výstave sa svojou tvorbou zúčastnili<br />
hendikepovaný umelci Jaroslav Velčický<br />
(jednoruký rezbár z Uhrovca), Slavomír<br />
Dlubač (umelec na vozíčku z Banskej Belej<br />
prezentoval drevorezbu a tvorbu s kameňa)<br />
a Ondrej Šufliarsky, drevorezbár zo Starej<br />
Huty, ktorý prekonal tri mozgové príhody<br />
a v minulosti ochrnul na ľavú ruku. Zariadenie<br />
sociálnych služieb Zelený dom Skalica<br />
prezentuje umenie svojich handicapovaných<br />
umelcov v oblasti umeleckej výšivky,<br />
keramiky, maľby. Na výstave bolo prezentovaných<br />
50 diel. Denisa Saková ocenila dlhoročnú<br />
prácu predsedu organizácie REFLEXY<br />
n.o. p. Arpáda Beníka medailou ministerky<br />
MV SR. •<br />
Vážený pán generálny riaditeľ Ing. Ján<br />
Jurica, VLM SR š.p. Pliešovce,<br />
dovoľte, aby som Vám touto cestou<br />
úprimne poďakoval za Vašu obetavú pomoc<br />
za rok <strong>2019</strong> pri realizácii umenia<br />
handicapovaných umelcov SR v projekte:<br />
„Národná prezentácia umenia handicapovaných<br />
umelcov SR“. Vďaka Vám sme dôstojne<br />
reprezentovali umenie handicapovaných<br />
umelcov SR v Kodani v Dánsku, kde<br />
sme vytvorili 1.galériu – stálu expozíciu<br />
umenia handicapovaných umelcov SR. Dlhodobo<br />
pomáhate handicapovaným umelcom,<br />
pomáhate aj našej neziskovej organizácii<br />
pri realizácii výstav. Veľmi pekne<br />
Vám ďakujeme.<br />
28 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Aktivita s najväčším záujmom (foto Ľubica Demčáková)<br />
Poľovnícke trofeje<br />
a hlavný hrdina<br />
Baks (foto autor)<br />
Overovanie vedomostí formou hádania lesnej zveri<br />
(foto Ľubica Demčáková)<br />
LESNÍCI V MATERSKEJ ŠKOLE<br />
KUKUČÍNOVA, SNINA<br />
Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci<br />
oddelenia obchodu a marketingu,<br />
hodovanec@vlm.sk (text)<br />
Lesná pedagogika je environmentálne<br />
vzdelávanie zamerané na spoznávanie prírody,<br />
života v lese a na objavovanie prírodných<br />
tajomstiev prostredníctvom hier a zážitkov.<br />
Les a príroda poskytujú tie najlepšie<br />
podmienky na cibrenie zručnosti, pamäti, na<br />
rozvoj koncentrácie, rešpektu, na uvedomenie<br />
si vzájomných vzťahov medzi človekom<br />
a prírodou. Besedy so žiakmi materskej školy,<br />
kde sme sa snažili hravou formou priblížiť<br />
les a jeho dôležitosť pre človeka, som sa zúčastnil<br />
spolu s kolegom Paľom Kyslaňom. 15.<br />
októbra sme zavítali do materskej školy Kukučínova<br />
v Snine, kde nás už očakávali zvedavé<br />
detičky zo všetkých tried spolu s úžasnými<br />
učiteľkami. Žiakom sme vysvetľovali,<br />
prečo je lesník dôležitý pre les, ako vyzerá<br />
jeho práca, že výchova lesa nie je jednoduchá<br />
a krátka záležitosť. Rozprávali sme sa o lesnom<br />
prostredí, lesných drevinách a pre deti<br />
asi najzaujímavejšej téme - lesnej zveri. Malých<br />
poslucháčov sme oboznámili s poľovníctvom<br />
a mali možnosť zmyslami vnímať<br />
prírodu – videli, dotkli sa a počúvali. Zaujali<br />
ich najmä trofeje z jeleňa, srnca, diviaka<br />
a muflóna. Na pripravených fotografiách sme<br />
si formou hádaniek preverili vedomosti o bylinožravcoch,<br />
všežravcoch, hmyzožravcoch,<br />
mäsožravcoch a vtákoch žijúcich v našich lesoch.<br />
S údivom sme museli s Paľom skonštatovať,<br />
že škôlkari až na pár výnimiek, keď si<br />
rysa zmýlili s gepardom, vynikajúco poznali<br />
všetky zvieratá. Po ukážke vábenia jelenej<br />
zveri si mali deti možnosť vyskúšať napodobniť<br />
hlas jeleňa a pomaznať sa s Paľovým<br />
štvornohým pomocníkom Baksom. Na záver<br />
nás detičky odmenili obrovským potleskom<br />
a rozlúčili sme sa s pozdravom „Lesu zdar“.<br />
•<br />
VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />
29
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Absolventi Detskej lesníckej univerzity 2018-<strong>2019</strong> počas realizovania odbornej prednášky priamo v lesnom prostredí<br />
DEKÁDA LESNÍCKEHO<br />
VZDELÁVANIA MLÁDEŽE<br />
Environmentálne vzdelávanie a výchova je súčasťou školského vzdelávania. Dá sa však<br />
robiť aj inak. Napríklad formou netradičného projektu, s využitím lesa a lesnej pedagogiky,<br />
ktoré sa prepájajú už po desiaty raz v Detskej lesníckej univerzite.<br />
Ing. Veronika Jaloviarová,<br />
Národné lesnícke centrum –<br />
Ústav lesníckeho poradenstva<br />
a vzdelávania Zvolen<br />
Projekt Detská lesnícka univerzita (DELE-<br />
SUN) si okrem popularizácie lesníctva a vedecko-výskumnej<br />
činnosti v lesníctve kladie<br />
za cieľ i podporu environmentálneho vzdelávania<br />
na príklade lesa s dôrazom na princípy<br />
udržateľného obhospodarovania slovenských<br />
lesov. DELESUN vznikol v roku 2010 na základe<br />
výzvy Agentúry na podporu výskumu<br />
a vývoja a prvý ročník realizácie bol v školskom<br />
roku 2011/2012. Každoročne projekt<br />
oslovuje okolo 35-40 žiakov 6. ročníkov zo<br />
6 -7 základných škôl, ktorí raz mesačne absolvujú<br />
prednášky na odborné lesnícke témy<br />
doplnené aktivitami lesnej pedagogiky a exkurziami.<br />
Ukončenie projektu je formou slávnostnej<br />
promócie absolventov DELESUN na<br />
pôde Lesníckej fakulty Technickej univerzity<br />
vo Zvolene.<br />
Vedieť rozobrať a poskladať motorovú pílu<br />
je manuálne zručnosť potrebná pri práci v lese<br />
Za deväť rokov projektu je možné prezentovať<br />
nasledovné fakty a čísla:<br />
• DELESUN navštevovalo 374 žiakov (z toho<br />
206 dievčat a 168 chlapcov) 6. ročníkov<br />
z 23 základných škôl zo 7 okresov<br />
• prvý rok realizácie sa zapojili do projektu<br />
dvaja stredoškoláci zo Strednej odbornej<br />
školy lesníckej Banská Štiavnica<br />
• študentom DELESUN bolo rozdaných<br />
374 tričiek, 374 skrípt s 9<br />
druhmi pracovných listov<br />
• na projekte sa zúčastnilo 56 pedagógov<br />
základných škôl, dvaja pedagógovia<br />
strednej školy, 12 pedagógov vysokých<br />
škôl, 10 lesných pedagógov<br />
• zrealizovalo sa 74 vysokoškolských prednášok,<br />
54 hodín lesnej pedagogiky, 9 exkurzií,<br />
putovná výstava, jedna práca<br />
v rámci stredoškolskej odbornej činnosti<br />
• DELESUN podporili partneri: <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p. (hlavný<br />
partner), Lesy SR, š.p., Lesy Slovenskej<br />
republiky, štátny podnik – Lesnícke<br />
a drevárske múzeum, Lesnícka fakulta<br />
Technickej univerzity vo Zvolene, Zvolen<br />
– mesto lesníctva, Štátne <strong>lesy</strong> TA-<br />
NAPu, Stredná odborná škola lesnícka<br />
Banská Štiavnica, SLOVWOOD.<br />
Samy za seba hovoria nasledovné výpovede<br />
zúčastnených projektu: „Nevedel som<br />
o čom vlastne lesníctvo je a účasť na Detskej<br />
lesníckej univerzite som bral len ako spestrenie<br />
školského roka. Projekt sa mi páčil a pomohol<br />
mi pri výbere strednej školy – šiel som<br />
na lesnícku.“<br />
Dávid, absolvent Detskej lesníckej univerzity,<br />
Zvolen<br />
„V rámci projektu študenti našej školy realizovali<br />
putovnú výstavu a výskum zameraný<br />
na porovnanie vplyvu posteru ako vizuálnej<br />
pomôcky na lepšie osvojenie si vedomostí<br />
a informácií o lese. Potvrdil sa predpoklad, že<br />
deti sa po zrealizovaní výstavy začali viac zaujímať<br />
o les a prírodu.“<br />
Ing. V. Dudíková, Ing. I. Mlynáriková, Stredná<br />
odborná škola lesnícka Banská Štiavnica<br />
„Účasť na projekte hodnotíme veľmi pozitívne<br />
– najlepší spôsob ako deti, ale aj pedagógov<br />
zaujať, je ukázať im v realite a na konkrétnom<br />
príklade, ako čo funguje. Takýmto<br />
typom vyučovania sa prepája odborné vyučovanie<br />
s každodenným životom a to je práve to,<br />
čo detí zaujíma.“<br />
Mgr. Mária Garaiová, Mgr. Barbora Kováčová,<br />
ZŠ Spojová 14, Banská Bystrica<br />
V školskom roku <strong>2019</strong>/2020 vstúpilo DE-<br />
LESUN do ďalšieho, jubilejného 10. ročníka.<br />
Detskú lesnícku univerzitu slávnostne otvorili<br />
14. októbra <strong>2019</strong> na pôde organizátora projektu,<br />
Národného lesníckeho centra vo Zvolene<br />
a navštevuje ju 44 šiestakov zo základných<br />
škôl zo Zvolena, Banskej Bystrice, Badína,<br />
Bzovíka, Detvy a Slovenskej Ľupče. Študenti<br />
raz mesačne absolvujú odbornú prednášku<br />
z lesníctva doplnenú o zážitkové aktivity lesnej<br />
pedagogiky, exkurzie, praktické cvičenia<br />
so zapojením zmyslového vnímania. Dekáda<br />
lesníckeho vzdelávania mládeže sa naplní<br />
v júni, keď sa z mladých študentov počas promócie<br />
stanú absolventi Detskej lesníckej univerzity.<br />
Koordinátor projektu Detská lesnícka univerzita<br />
je NLC – Ústav lesníckeho poradenstva<br />
a vzdelávania Zvolen, hlavným partnerom<br />
sú <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR - š.p.,<br />
ďalšími partnermi sú Lesy SR, š.p., Lesnícka<br />
fakulta TUZVO a Zvolen – mesto lesníctva.<br />
•<br />
30 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>
VIANOČNÉ<br />
PREKVAPENIE<br />
Popri všetkých pracovných povinnostiach verím,<br />
že si aj doma nájdete nejaký ten čas stráviť spolu<br />
príjemné chvíle napríklad aj pri pečení. Vyskúšajte<br />
si doma upiecť voňavé vianočné preníky,<br />
ktoré sú nielen pekné na pohľad ale aj chutné.<br />
VIANOČNÉ PERNÍKY<br />
Ingrediencie:<br />
400 g Hladkej múky, 700 g tuku HERA, 2 vajcia,<br />
140 g práškového cukru, 2 polievkové lyžice medu,<br />
1 čajová lyžička sódy bikarbóny, 7 drvených klinčekov,<br />
1 čajová lyžička drveného anízu, polovica čajovej<br />
lyžičky škorice, štipka badyánu, 1 čajová lyžička<br />
citrónovej šťavy, 1 rozšľahané vajce na potieranie<br />
Postup:<br />
Z prísad vypracujeme cesto. Na pomúčenej doske<br />
ho vyvaľkáme na hrúbku 5 až 7 mm. Formičkami<br />
vykrajujeme rôzne tvary (Hviezdičky,<br />
srdiečka,…) A ukladáme ich na dobre vymastený<br />
a múkou posypaný plech. Necháme odpočívať<br />
do druhého dňa. Druhý deň perníčky pečieme<br />
v strede vyhriatej rúry asi 8 až 10 min. Ešte<br />
horúce ich potrieme rozšľahaným vajcom. Po vychladnutí<br />
ich môžeme zdobiť rôznymi polevami.<br />
redakcia