15.03.2021 Views

Vojenské lesy 4/2019

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIII / október - november - december <strong>2019</strong>


VOJENSKÉ<br />

LESY<br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

4/<strong>2019</strong><br />

Ročník 13<br />

október – november – december <strong>2019</strong><br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

ISSN 1338-3221<br />

VYDAVATEĽ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

REDAKCIA:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />

Podpredseda: Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora)<br />

Členovia:<br />

Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />

odborný garant pre strelectvo)<br />

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />

odborný garant pre kynológiu)<br />

REGISTRÁCIA:<br />

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />

ISSN 1338-3221<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,<br />

ani sme sa nenazdali a opäť si starý a nový rok podávajú kľučku. Koniec roka je vždy, v snahe<br />

splniť plánované a tiež mnohé neplánované úlohy, veľmi hektický. Kontrolujeme plnenie plánov,<br />

bilancujeme nielen kvartálne, ale aj celoročne, plánujeme budúci rok.<br />

V uplynulom roku sme sa museli vysporiadať s viacerými náročnými situáciami. Jednou z nich<br />

bolo napríklad kalamitné premnoženie mníšky veľkohlavej v našich najvzácnejších dubových<br />

porastoch zaradených do území európskeho významu. Ako sa však ukázalo, boj so škodcom samotným<br />

nebol ani zďaleka tak náročný, ako boj s byrokraciou a premotivovanými aktivistami<br />

masírujúcimi ostatnú laickú verejnosť vo svoj prospech.<br />

Pred časom som čítala v článku jedného českého kolegu lesníka, že žijeme v postfaktickej dobe.<br />

Tento pojem opísal tak, že: „dnes sa stavia skôr na pocity, skratkovité informácie a vyhodnocujú<br />

sa „lajky“ na sociálnych sieťach viac, než seriózne odborné informácie podložené údajmi a číslami.“<br />

A s týmto tvrdením sa stotožňujem. Téma les sa stala pre spoločnosť „ľahko stráviteľnou“,<br />

pretože nadobudla presvedčenie, že les stačí mať rád, miesto racionálne obhospodarovať aj napriek<br />

tomu, že súčasne chce čerpať všetky úžitky z neho – krásu, ticho, vzduch, tieň, vodu, plody,<br />

drevo. No mať rád a racionálne obhospodarovať sa vzájomne nevylučuje. Lesníctvo je odbor,<br />

ktorý je potrebné najprv študovať, aby človek poznal zákonitosti fungovania ekosystému a pochopil<br />

súvislosti, ktoré overí v praxi, a tak nadobudne skúsenosti. Až potom by mali nasledovať<br />

vyjadrenia a diskusie. S týmto fenoménom lesníctvo zápasí už dlhú dobu a, žiaľ, len málo úspešne.<br />

Je to však výzva a zároveň šanca nastaviť spoločnosti zrkadlo – je nevyhnutné prijať fakt, že<br />

s jej meniacimi sa nárokmi na využívanie lesov a úžitkov z nich, bude potrebné zaplatiť.<br />

V súčasnosti majú lesnícke subjekty nosnú časť príjmov tvorených z predaja dreva. No situácia<br />

na trhu s drevom je aktuálne veľmi nepriaznivá. Trh je presýtený drevom z intenzívneho spracovania<br />

kalamít aj z okolitých štátov, čo sa prejavilo nielen narušením plynulosti dodávok z dôvodu<br />

dosahovania maximálnych skladových kapacít spracovateľských závodov, ale samozrejme<br />

aj výrazným poklesom jeho speňaženia. Prognózy na nastávajúci rok nie sú o nič priaznivejšie.<br />

Rovnako prvým dňom nastávajúceho roka vstupujú do účinnosti novely dvoch nosných predpisov<br />

pre naše odvetvie, a to zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela zákona<br />

o lesoch prebiehala v dvoch fázach, obsahuje množstvo zmien vo všetkých častiach. Novela<br />

zákona o ochrane prírody a krajiny je rozsiahla najmä pri posilňovaní kompetencií orgánov<br />

ochrany prírody a krajiny, alebo rozšírených obmedzeniach obhospodarovania, z ktorých najmarkantnejšie<br />

rezonuje otázka výkonu náhodných ťažieb. Ostáva však veľkým otáznikom, ako<br />

sa bude novelizovaný predpis uplatňovať v praxi a s akými dôsledkami. Z popísaného vyplýva,<br />

že nás čaká v celku náročné obdobie. No vzdať sa by znamenalo dopredu prehrať. Preto nám<br />

všetkým prajem veľa síl, odhodlania a vytrvalosti, aby sa nám spoločne podarilo dosahovať<br />

naše ciele.<br />

Zároveň Vám všetkým ďakujem za to, že ste sa v uplynulom roku snažili odviesť si svoju prácu<br />

najlepšie ako ste vedeli, mnohí aj na úkor osobného voľna alebo rodiny. Preto čas vianočných<br />

sviatkov prežite v spokojnosti a v kruhu najbližších.<br />

Prajem Vám krásne požehnané Vianoce a šťastný Nový rok.<br />

Lesu a lovu zdar!<br />

• Ing. Zuzana Balandová, vedúca oddelenia výroby GR<br />

Jesenné ráno v Kyjovskom pralese, autor: Ing. Dušan Staško, LS Jovsa, OZ Kamenica n/C.<br />

2 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


OBSAH<br />

LESNÍCTVO<br />

KYNOLÓGIA<br />

SPOLOČENSKÁ<br />

RUBRIKA<br />

Predstavujeme vám - chránené územia ......4<br />

Stretnutie používateľov geografického<br />

informačného systému VLM ...............8<br />

Aktuálne problémy v zakladaní<br />

a pestovaní lesa <strong>2019</strong> .......................9<br />

Kontrola plnenia programu<br />

starostlivosti o <strong>lesy</strong> na LC Podolínec ........10<br />

Týždeň PEFC certifikácie lesov <strong>2019</strong> .......11<br />

Prístupová komunikácia<br />

Jakubianska cesta .........................11<br />

Nové prístupy v hodnotení<br />

poškodenia lesných ciest ..................12<br />

Duálne vzdelávanie <strong>2019</strong> ..................12<br />

Odmínovací systém Božena<br />

5 cvičil v priestore bývalého VP Javorina ....13<br />

POĽOVNÍCTVO<br />

Skúšky farbiarov s medzinárodnou účasťou<br />

o Spišský pohár ...........................16<br />

AKTUALITY ....................17<br />

STRELECTVO<br />

Broková kozlica Browning 725 Hunter ......18<br />

HISTÓRIA<br />

Deň sv. Huberta v Pliešovciach .............23<br />

Rozhovor s… .............................24<br />

Jeden z nás – jubilant Ľubo Gancarčík ......26<br />

Náš jubilant Oliver Gira ...................26<br />

Životné jubileum našej Jarmily .............26<br />

Náš dôchodca Ing. Stanislav Luterán .......27<br />

Anna Hriňáková odchádza do dôchodku ...27<br />

Reprezentácia hendikepovaných<br />

umelcov SR v zahraničí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27<br />

Národná prezentácia umenia<br />

hendikepovaných umelcov SR <strong>2019</strong> ........28<br />

LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

A RYBÁRSTVO<br />

Septembrové ozveny jelenej ruje ............14<br />

Zabudnutý pomník .......................20<br />

Splnené želanie ...........................21<br />

Vidor Jurán 1879 - 1963 ...................22<br />

Lesníci v Materskej škole<br />

Kukučínova, Snina ........................29<br />

Dekáda lesníckeho vzdelávania mládeže ....30<br />

Vianočné prekvapenie ....................31<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

3


LESNÍCTVO<br />

PREDSTAVUJEME VÁM<br />

CHRÁNENÉ ÚZEMIA<br />

V minulom čísle nášho časopisu sme ukončili<br />

tematický blok „Predstavujeme vám lesné<br />

správy“. V ďalších vydaniach časopisu ho<br />

chceme nahradiť novým tematickým okruhom<br />

„Predstavujeme vám chránené územia“.<br />

Cieľom je priblížiť významné prírodné lokality<br />

v rámci jednotlivých odštepných závodov<br />

Vojenských lesov a majetkov, ktoré sú jedinečné<br />

z hľadiska geografického a biologického.<br />

Ich celková početnosť a rozloha svedčia<br />

o tom, že vojenskí lesníci svojou činnosťou<br />

popri riadnom obhospodarovaní lesov cieľavedome<br />

zachovávajú a podporujú existenciu<br />

významných biotopov nielen lokálneho,<br />

národného, ale aj európskeho významu.<br />

Niektoré územia nachádzajúce sa vo vojenských<br />

lesoch sú aj na zozname svetového<br />

prírodného dedičstva UNESCO. Tieto skutočnosti<br />

svedčia o tom, že naše logo „Chránime<br />

budúcnosť“ má reálne opodstatnenie.<br />

Na úvod témy bude vhodné uviesť niekoľko<br />

terminologických pojmov. Na Slovensku<br />

definuje právny poriadok nasledovné kategórie<br />

chránených území : chránená krajinná oblasť<br />

(CHKO), národný park (NP), chránený<br />

areál (CHA), prírodná rezervácia (PR) a národná<br />

prírodná rezervácia (NPR), prírodná<br />

pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka,<br />

chránený krajinný prvok (CHKP), chránené<br />

vtáčie územie (CHVÚ), Obecne chránené územie<br />

(OCHÚ). Tieto územia rozlišujeme ako<br />

maloplošné a veľkoplošné. Poznáme ešte pojem<br />

Územie európskeho významu (UEV).<br />

Ide o druh chráneného územia sústavy Natura<br />

2000, ktoré je vyhlásené na ochranu prírodných<br />

biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne<br />

rastúcich rastlín podľa smernice Európskej<br />

komisie o stanovištiach /92/43 EHS / z 21. mája<br />

1992.<br />

V nasledujúcej tabuľke je uvedený podiel chránených území z celkovej plochy obhospodarovanej<br />

jednotlivými odštepnými závodmi a celkovo za VLM. Aktuálne tento podiel predstavuje<br />

celkovo za VLM hodnotu 45,05 %.<br />

PODIEL CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Z PLOCHY<br />

OBHOSPODÁROVANEJ VLM<br />

Odštepný závod<br />

Obhospodarovaná<br />

plocha (ha)<br />

OZ KAMENICA<br />

nad CIROCHOU<br />

13 766 ha<br />

s.o. – stupeň ochrany<br />

OZ KEŽMAROK<br />

17 831 ha<br />

OZ MALACKY<br />

24 734 ha<br />

CHÚ<br />

Výmera CHÚ na<br />

území VLM SR [ha]<br />

MCHÚ s.o.5* 796,81 5,79<br />

MCHÚ s.o.4 2,14 0,02<br />

ÚEV 1341,09 9,74<br />

CHKO 5539,47 40,24<br />

KBP 949,77 6,90<br />

CHVÚ 9364,81 68,03<br />

OZ SPOLU 9364,81** 68,03<br />

ÚEV 19,15 0,12<br />

CHVÚ 13 793,92 77,36<br />

OZ SPOLU 13808,77** 77,44<br />

ÚEV 4480,38 18,12<br />

CHVÚ/CHKO 1747,03 7,06<br />

OZ SPOLU 6227,41 25,18<br />

VLM CELKOM - 56 331 ha 29400,99 45,05<br />

Podiel výmery<br />

CHÚ z plochy<br />

obhospodarovanej<br />

VLM SR [%]<br />

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ<br />

OZ Kamenica nad Cir.<br />

foto: Ing Bodnár, Ing. D. Staško<br />

* * Pri celkovej výmere CHÚ na OZ je zohľadnené prekrytie jednotlivých CHÚ<br />

4 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

Predstavovanie chránených území (CHÚ) začíname na najvýchodnejšom závode VLM SR<br />

š.p., Odštepnom závode Kamenica nad Cirochou. V zmysle kategorizácie uvedenej v úvode<br />

sú na tomto OZ nasledovné chránené územia:<br />

Názov<br />

Rok<br />

Vyhlásenia<br />

Stupeň<br />

ochrany<br />

VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE<br />

Výmera<br />

(ha)<br />

CHKO VIHORLAT 1973 2 5 539,47<br />

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA<br />

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /NPR/<br />

VIHORLAT 1986 5 50,89<br />

POSTÁVKA 1980 5 25,91<br />

MOTROGOŃ 1980 5 60,63<br />

JOVSIANSKA HRABINA 1986 5 257,58<br />

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 395,01)<br />

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /PR/<br />

ĎUROVÁ MLÁKA 1980 4 2,137<br />

KYJOVSKÝ PRALES 2007 5 397,42<br />

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 399,557)<br />

PRÍRODNÉ PAMIATKY /PP/<br />

SNINSKY KAMEŇ 1982 5 1,62<br />

ČIERNY POTOK 1988 5 2,7642<br />

PRÍRODNE PAMIATKY (SPOLU 4,3842)<br />

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU 789,951 (NPR+PR+PP)<br />

VEĽKOPLOŠNÉ A MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU (CHKO+NPR+PR) 6 338,421<br />

CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE<br />

VIHORLATSKÉ VRCHY 2010 1 10 184,81<br />

ÚZEMIA EUROPSKÉHO VÝZNAMU (UEV)<br />

MORSKÉ OKO 2000 2,4,5 719,2613<br />

VIHORLAT 2,5 296,69<br />

KYJOV 5 325,14<br />

ÚZEMIA EURÓPSKÉHO VÝZNAMU (SPOLU 1 341,0913)<br />

Vihorlatské vrchy sa delia na tri časti: Humenské<br />

vrchy, Popriečny a Vihorlat. V celku<br />

Vihorlat sú to časti Kyjovská planina, Jasenovská<br />

hornatina a Vihorlatská hornatina.<br />

Od vyhlásenia bola v rámci tejto veľkoplošnej<br />

CHKO vybudovaná sieť maloplošných chránených<br />

území so štatútom národných prírodných<br />

rezervácií (NPR), prírodných rezervácií<br />

(PR) a prírodných pamiatok (PP) (pozri prehľad<br />

podľa názvov v tabuľke). Na týchto lokalitách<br />

zabezpečuje lesnícky personál odštepného<br />

závodu ochranu najhodnotnejších<br />

častí tamojšej prírody v súlade s vyhlásenými<br />

opatreniami a v spolupráci so Štátnou ochranou<br />

prírody, Správou CHKO Vihorlat a Správou<br />

CHKO Východné Karpaty.<br />

Rôznorodosť a jedinečnosť rastlinstva<br />

v CHKO je daná aj tým, že územie je na rozhraní<br />

panónskej – teplomilnej a karpatskej –<br />

horskej flóry. Niektoré rastliny majú endemicky<br />

charakter, teda vyskytujú sa len tu a nikde<br />

inde. Kostrava ovčia (Festuca ovina ssp. Vihorlatica)<br />

sa vyskytuje len v Prírodnej pamiatke<br />

Sninsky Kameň. V NPR Jovsianska<br />

hrabina pri obci Jovsa kvitne v jarnom období<br />

subendemit Bleduľa jarná karpatská (Leucojum<br />

vernum subsp. Carpaticum) s najväčším<br />

výskytom na Slovensku. Aktuálne je tu známych<br />

približne 400 druhov húb, 60 lišajníkov<br />

a 600 druhov vyšších rastlín.<br />

Súvislé lesné porasty sú na území CHKO<br />

Vihorlat domovom početných druhov živočíšstva.<br />

Vzácne sú tu cicavce s prívlastkom šelmy.<br />

Skryte tu žije rys ostrovid (Lynx lynx),<br />

vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris).<br />

Vyskyuje sa tu aj medveď hnedý (Ursus<br />

arctos). Stabilne alebo sezónne tu hniezdi<br />

okolo 100 druhov vtákov. V tichu starých lesných<br />

porastov od marca do konca septembra tu<br />

nepozorovane žije vzácny bocian čierny (Ciconia<br />

nigra). Z dravcov je najbežnejší myšiak lesný<br />

(Buteo buteo), ďalej tu hniezdia včelár lesný<br />

(Pernis apivorus), hadiar krátkoprstý (Circaetus<br />

galicus), orol krikľavý (Aquila pomarina).<br />

Zo sov je to sova dlhochvostá (Strix uralensis).<br />

CHRÁNENÁ<br />

KRAJINNÁ<br />

OBLASŤ VIHORLAT<br />

(CHKO VIHORLAT)<br />

CHKO Vihorlat je veľkoplošné chránené<br />

územie, vyhlásené 28. decembra 1973.<br />

Rozloha CHKO Vihorlat je 17 485 ha a patrí<br />

do okresov Humenné, Snina, Michalovce<br />

a Sobrance. Na území OZ Kamenica nad<br />

Cirochou má rozlohu 5 539.47 ha, čo tvorí<br />

40,24 % z obhospodarovanej plochy závodu.<br />

CHKO Vihorlat geografický patrí do pohoria<br />

Vihorlatské vrchy, ktoré prechádza na<br />

územie východného Slovenska zo zakarpatskej<br />

oblasti Ukrajiny. Pohorie bez postupného<br />

prechodu rýchlo vystupuje z juhu Východoslovenskej<br />

nížiny z jej okrajových<br />

oblastí s nadmorskou výškou 150 – 200 metrov<br />

a dosahuje vo svojich vrcholových častiach<br />

výšku cez 1000 metrov nad morom.<br />

Telekia ozdobná - Telekia speciosa<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

5


LESNÍCTVO<br />

Pohľad na VysokéTatry z vrcholu Vihorlatu<br />

UŽOVKA STROMOVÁ Zamenis longissimus<br />

Najčastejší plaz je užovka stromová (Elaphne<br />

longissima), vzácne aj vretenica severská<br />

(Vipera berus). Farebne dekoratívna je<br />

z obojživelníkov známa salamandra škvrnitá<br />

(Salamandra salamandra). Výrazne farebný je<br />

aj karpatský endemit, slimák „bezdomovec“,<br />

Slizniak karpatský (Bielzia coerulans). Jeho<br />

modrá farba môže prechádzať od fialovej až<br />

do tyrkysovej. Na chránenom území sa vyskytuje<br />

viac ako 2000 druhov bezstavovcov.<br />

Spomeňme aspoň dvoch reprezentatívnych<br />

zástupcov zákonom chránených, a to fúzača<br />

alpského (Rosalia alpina) a nosorožteka obyčajného<br />

(Oryctes nasicornis). Z čeľade fúzačovitých<br />

žije vo Vihorlate okolo 100 druhov.<br />

Fúzač alpský je svojím výzorom a sfarbením<br />

priam ikonický. Tykadlá má dlhšie ako celé<br />

telo. V minulosti bol nazývaný aj zamatovec<br />

horský pre vzhľad svojich kroviek. Možno<br />

aj pre túto vzhľadovú jedinečnosť je v znaku<br />

Slovenskej entomologickej spoločnosti pri<br />

SAV. Nosorožtek obyčajný je zástupca exotickej<br />

čeľade Dynastinae. Exotický je aj jeho výzor.<br />

Názov presne vystihuje tvar jeho hlavy<br />

ako zmenšenina hlavy nosorožca. Dozadu zahnutý<br />

rožtek majú len samčeky.<br />

Najnižšie položené miesto CHKO Vihorlat<br />

je okraj lesa pri obci Jovsa (162 m n. m.). Najvyššie<br />

položené miesto CHKO je vrch Vihorlat<br />

(1 075,5 m n. m.) Správy národných parkov<br />

a chránených území na Slovensku majú často<br />

vo svojich znakoch krajinný prvok, zviera<br />

alebo rastlinu jedinečnú pre danú lokalitu.<br />

V logu Správy ŠOP CHKO Vihorlat je štylizovaný<br />

kvet Telekie ozdobnej (Telekia specioza).<br />

Telekia je teda symbolom Vihorlatu.<br />

Rodový názov Telekia sa spája s maďarským<br />

grófom Samuelom Teleki – Szeg. Gróf žijúci<br />

na prelome 19. a 20. storočia bol významným<br />

uhorským šľachticom a politikom. Jeho veľkou<br />

vášňou bolo cestovanie. Ako prvý vystúpil<br />

na vrch Kilimandžára do výšky 5300 na<br />

hranicu snehu. Je objaviteľom činnej sopky<br />

na brehu Rudolfovho jazera, Teleki’s Volcano.<br />

Pomenovanie Telekie podľa grófa navrhol<br />

nemecký botanik Johann Baumgarten. Gróf<br />

bol jeho veľkým podporovateľom a mecenášom.<br />

Telekia ozdobná patrí do čeľade astrovité.<br />

V CHKO tvorí pomiestne súvislé plochy<br />

v okolí riek a potokov a vystupuje aj do vyšších<br />

polôh. Môže dorásť až do dvojmetrovej<br />

výšky. Žltý kvet je veľmi dekoratívny a je lákadlom<br />

pre hmyz a motýle. Druhový latinský<br />

názov speciosa znamená pekná, prenádherná.<br />

V minulosti patrila na Slovensku k zákonom<br />

chráneným druhom. Keďže sa jej v súčasnosti<br />

darí, dostala sa mimo ohrozenia.<br />

CHKO Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie<br />

územia Slovenska. Lesné porasty sú na 90 %<br />

chráneného územia. Ide najmä o bukové <strong>lesy</strong><br />

(od 400 do 800 m) a jedľovo - bukové <strong>lesy</strong><br />

(od 500 do 800 m nadmorskej výšky). Kvalitné<br />

porasty buka právom patria do takzvaného<br />

bukového srdca východu. V hospodárskych<br />

lesoch spravovaných OZ Kamenica nad Cirochou<br />

uplatňujú vojenskí lesníci najjemnejšie<br />

spôsoby hospodárenia a umne využívajú<br />

danú vitalitu dreviny. Prirodzené zmladenie<br />

buka v rámci pestovateľských opatrení dosahujú<br />

v podiele 80-85 %. Treba si zároveň uvedomiť,<br />

že pracujú v lesoch určených na obranu<br />

štátu a vo vojenskom obvode. Aj preto je<br />

na tomto území regulovaný vjazd motorových<br />

vozidiel a pohyb osôb. Profesionálni ochranári,<br />

ale aj laici s pravým vzťahom k prírode<br />

hodnotia, že tieto skutočnosti kladne vplývajú<br />

na zachovávanie a stav chránených území<br />

vo Vojenských lesoch. Od vyhlásenia CHKO<br />

Vihorlat uplynulo 46 rokov. Vojenskí lesníci<br />

cieľavedome prispeli počas celej tejto doby<br />

k udržiavaniu a zachovávaniu cenných biotopov<br />

a ekosystémov na tomto území.<br />

NÁRODNÁ<br />

PRÍRODNÁ<br />

REZERVÁCIA<br />

(NPR) VIHORLAT<br />

NPR Vihorlat je maloplošné chránené územie.<br />

Nachádza sa na vrchole Vihorlatu s rozlohou<br />

50,89 ha.<br />

Bola vyhlásená v roku 1986 za účelom zachovania<br />

a ochrany vrcholovej a nižšie položených<br />

časti vrchu, ktoré predstavujú typické<br />

ukážky prirodzených lesných a nelesných<br />

spoločenstiev najvyšších polôh pohoria<br />

s adaptáciou na dané prostredie Vyskytujú<br />

6 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

sa tam významné horské druhy rastlín, ale aj<br />

druhy teplomilné.<br />

Vrcholový hrebeň má zrezaný tvar s dvoma<br />

vrcholmi a vrcholovou dĺžkou približne<br />

400 metrov. Západný vrchol je nižší. Okolo<br />

roku 1930 bol na ňom umiestnený železobetónový<br />

pylón ako súčasť vtedy budovanej trigonometrickej<br />

siete.<br />

Nadmorská výška Vihorlatu je 1076 m. Relatívna<br />

výška (ako počet metrov, o ktoré musíme<br />

minimálne zostúpiť, aby sme mohli začať<br />

stúpať na nejaký bližší vyšší vrchol) je<br />

706 metrov. Vihorlat je na 12. mieste v relatívnej<br />

výške vrchov na Slovensku. Pohľadom<br />

z vrcholu na juh sa otvára Východoslovenská<br />

nížina.Tu je viditeľné, ako pohorie Vihorlatských<br />

vrchov stúpa relatívne náhle z tejto<br />

nížiny do tisícmetrovej výšky na vrchole<br />

Vihorlatu. To spôsobuje majestátnosť Vihorlatu<br />

a jeho dominantnosť v širokom okolí. Pri<br />

južnom pohľade v diaľke vidno komíny elektrárne<br />

Vojany a pri použití ďalekohľadu dedinky<br />

až k Maďarským hraniciam. V diaľke<br />

ľahko rozoznáme vodnú plochu Senianských<br />

rybníkov. Je to jedna z najvýznamnejších ornitologických<br />

lokalít v strednej Európe. Neprehliadnuteľná<br />

je vodná plocha východoslovenského<br />

mora – Zemplínskej Šíravy<br />

s dedinami Jovsa, Kusín, Klokočov, Kaluža.<br />

Vidíme okresné mesta Sobrance, Michalovce,<br />

Humenné, niekedy aj Užhorod na Ukrajine.<br />

Vzdušnou čiarou je z vrcholu vzdialené Humenné<br />

okolo 15 km, Michalovce 20 km, Snina<br />

11 km. Z východného hrebeňa Vihorlatu,<br />

ktorý je vyšší, sú na západe viditeľné Slanské<br />

vrchy, severovýchodne Poloniny, na východe<br />

Ukrajinské Karpaty. V zimných mesiacoch<br />

pri dobrej viditeľnosti možno niekedy pozorovať<br />

vrcholy Vysokých Tatier vzdialené vzdušnou<br />

čiarou okolo 150 km. Niektorí tvrdia, že<br />

sa dá dovidieť aj na severozápadné pohoria<br />

v Rumunsku. Mne sa to ešte nepodarilo.<br />

Južné svahy vrcholu Vihorlatu sú bezlesné<br />

a sú pod vplyvom teplých prúdov z Východoslovenskej<br />

nížiny. Andezitový substrát<br />

drží teplo, preto tam rastú teplomilné spoločenstva<br />

rastlín. Zo severu vystupuje les až na<br />

vrchol. Buky na vrchole majú vplyvom poveternostných<br />

podmienok bonsajový tvar a ich<br />

vek je ťažko odhadnúť. Keďže na severnej<br />

strane Vihorlatu je chladnejšie, rastú horské<br />

druhy rastlín - soldanelka horská (Soldanella<br />

Montana) a podbelica alpínska (Homogyne<br />

alpina)., Z významných krovín rastúcich na<br />

vrchole spomenieme skalník lesklý (Cotoneaster<br />

lucidus), plamienok alpínsky (Clematis<br />

alpina) tavoľník prostredný (Spiraea media),<br />

FÚZAČ ALPSKÝ - Rosalia alpina<br />

ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), ruža ovisnutá<br />

(Rosa pendulina).<br />

Vihorlat je jednou zo šiestich vulkanických<br />

štruktúr, ktoré tvoria Vihorlatské vrchy. Vulkanická<br />

aktivita vrcholiaca pred 9 až 17 miliónmi<br />

rokov zanechala na celom území stopy<br />

vulkanického procesu. Andezitové prúdy vystupujú<br />

na povrch v rôznych podobách (napríklad<br />

ako prírodná pamiatka Sninský Kameň).<br />

V januári 2002 sa objavili v regionálnej tlači<br />

články s názvami „Vihorlat ožíva…“ a podobne.<br />

Bola to reakcia na mierne otrasy v okolí<br />

pod Vihorlatom. „Čo keď sa sopka opäť prebúdza?“<br />

hovorili obyvatelia priľahlých dedín<br />

SLIZNIAK KARPATSKY - Bielzia coerulans<br />

s obavami. Seizmológovia však vyhlásili, že<br />

nič také nehrozí.<br />

Na území Národnej prírodnej rezervácie<br />

Vihorlat platí piaty, najvyšší stupeň ochrany<br />

prírody. Vojenskí lesníci tam nevyvíjajú<br />

žiadnu hospodársku činnosť, v zmysle platnej<br />

legislatívy o ochrane prírody zabezpečujú<br />

všetky prípadne manažmentové opatrenia<br />

ukladané Správou CHKO Vihorlat v Michalovciach.<br />

Je tam zakázaný vstup a pohyb osôb<br />

rôznym spôsobom. Vylučuje sa tu značenie<br />

a budovanie turistických chodníkov a ďalšie<br />

aktivity vymenované v zákone. Aká je však<br />

prax? Priestor NPR je navštevovaný denne,<br />

v každom ročnom období. Ako sa majú<br />

k tomu postaviť <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> ako správca<br />

územia, v ktorom sa nachádza chránená<br />

oblasť? Máju konať? A ak, tak ako? Konať<br />

môžu len v spolupráci s Vojenským obvodom<br />

Valaškovce ako orgánom štátnej Vojenskej<br />

správy, pod ktoré patrí toto územie v rámci<br />

vojenskej legislatívy. Na základe pokynu<br />

prednostu VO Valaškovce odstraňujú nelegálne<br />

turistické značenie. Po niekoľkých dňoch<br />

je však značenie obnovené.<br />

Všetci návštevníci NPR Vihorlat a okolia<br />

sa vyhlasujú za milovníkov prírody. Správanie<br />

niektorých z nich však o tom nesvedčí.<br />

Banálny príklad - nahor vynesú v batohu<br />

plnú fľašu s rôznym občerstvením. Prázdnu<br />

však späť neznesú. Po vypití obsahu fľaše ju<br />

buď zanechajú v lese, alebo v turistickej útulni<br />

na Poľanovej lúke. Tá je po čase plná odpadkov,<br />

ktoré zvážajú vojenskí lesníci. Z hľadiska<br />

ochrany územia sú nevhodné aj výjazdy<br />

na vrchol Vihorlatu bicyklom. Sú to všetko<br />

veľmi citlivé otázky. O nesúhlasných stanoviskách<br />

samotných turistov s takouto praxou<br />

svedčia aj diskusie na internetových stránkach.<br />

Myslíme si, že problém nevhodného<br />

správania a porušovania legislatívy je nielen<br />

regionálny, ale aj celosvetový, možno ako dôsledok<br />

nesprávnej výchovy na rôznych stupňoch.<br />

To je však už úplne iná téma. •<br />

V budúcom čísle budeme pokračovať<br />

v predstavovaní chránených území<br />

na OZ Kamenica nad Cirochou.<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

7


LESNÍCTVO<br />

STRETNUTIE POUŽÍVATEĽOV<br />

GEOGRAFICKÉHO INFORMAČNÉHO<br />

SYSTÉMU VLM<br />

Na Kamennom vrchu bolo 17. októbra v poradí už druhé stretnutie používateľov geografického<br />

informačného systému VLM. Používatelia mapového portálu mali opäť možnosť<br />

konzultovať svoje skúsenosti s aplikáciou priamo s tvorcami systému z firmy YMS, a. s.<br />

Túto možnosť využilo viacero z nich, vďaka čomu sa všetci účastníci dozvedeli užitočné<br />

informácie, ktoré im uľahčia ďalšiu prácu so systémom.<br />

Aplikácia Offline GIS<br />

Vďaka neustálemu rozvoju v oblasti diaľkového<br />

prieskumu Zeme sa rozširujú aj možnosti<br />

prístupu k satelitným údajom. Túto možnosť<br />

sme využili a v novej verzii aplikácie sme všetkým<br />

zamestnancom VLM sprístupnili údaje<br />

z družice SENTINEL-2. Dáta z tejto družice sú<br />

dostupné každých 5 dní a dosahujú priestorové<br />

rozlíšenie 10 metrov. K dispozícii sú dva spôsoby<br />

zobrazenia. V prípade aktuálnych údajov sa<br />

používateľom zobrazia posledné dostupné údaje<br />

s minimom oblačnosti. V prípade časových<br />

služieb má používateľ možnosť zvoliť si na časovej<br />

osi interval, za ktorý si želá snímku zobraziť.<br />

Má tak možnosť zobrazovať aj historické<br />

údaje až 14 mesiacov spätne. Používatelia<br />

mapového portálu majú k dispozícii niekoľko<br />

typov vizualizácie satelitných snímok:<br />

• RGB - kompozícia v pravých<br />

farbách (obdoba ortofotosnímok)<br />

• Infrared – kompozícia v nepravých<br />

farbách zahrňujúca infračervené pásmo<br />

• NDVI - vegetačný index vhodný<br />

pre hodnotenie stavu vegetácie<br />

• NDMI - vlhkostný index určený<br />

pre monitorovanie vlhkosti a sucha<br />

AJ BEZ<br />

PRIPOJENIA<br />

Štefan Hudák, projektový manažér YMS, a. s.;<br />

Peter Bobáľ, biznis analytik YMS, a. s.<br />

Na stretnutí sme postupne prezentovali<br />

jednotlivé funkcionality systému a odporúčané<br />

postupy pre rôzne pracovné procesy.<br />

Okrem toho sme predstavili aj novinky, ktoré<br />

pribudli do mapového portálu. Používateľov<br />

zaujala aj ukážka prvej verzie aplikácie Offline<br />

GIS, ktorá bude už čoskoro dostupná pre<br />

všetkých zamestnancov VLM.<br />

NOVÉ MOŽNOSTI<br />

Kompozícia vytvorená zo snímok družice<br />

SENTINEL -2 (Infrared)<br />

Noviniek v mapovom portáli pribudlo hneď<br />

niekoľko. Prvou z nich je rozšírenie funkcionality<br />

„EVD“ – Evidencie vyťaženého dreva.<br />

Používatelia majú v novej verzii mapového<br />

portálu možnosť filtrovať údaje o zásobe dreva<br />

alebo zásobe štiepky pre vybrané odvozné<br />

miesta. Môžu si tak napríklad zobraziť údaje<br />

len pre vybranú drevinu alebo akosť. Aplikácia<br />

im následne zobrazí celkovú kubatúru pre<br />

zvolené záznamy.<br />

Ďalšia z noviniek v novej verzii aplikácie je<br />

možnosť zobrazenia online údajov z katastra<br />

nehnuteľností. Do mapového stromu pribudli<br />

vrstvy pre zobrazenie parciel C a parciel E. Je<br />

možné ich nájsť v časti Civilný kataster – KN<br />

Online. Ide o údaje elektronických služieb katastra<br />

nehnuteľností, ktoré sa na dennej báze<br />

aktualizujú. Používateľ má možnosť okrem<br />

zobrazenia dát v mape získavať aj informácie<br />

o konkrétnych parcelách cez funkciu „Info<br />

o prvku“. Môže si tak zistiť napríklad číslo listu<br />

vlastníctva pre vybranú parcelu.<br />

SATELITNÉ ÚDAJE<br />

Elektronické služby katastra nehnuteľností<br />

Na stretnutí používateľov sme odprezentovali<br />

aj ukážku prvej verzie aplikácie Offline GIS.<br />

Ide o novú desktopovú GIS aplikáciu určenú<br />

pre zamestnancov VLM, ktorá sprístupňuje<br />

priestorové dáta aj v miestach bez pripojenia<br />

alebo so slabým pripojením do internej siete.<br />

Využíva pritom rovnaké dáta ako tie, ktoré<br />

sa zobrazujú v mapovom portáli. Aplikácia je<br />

vhodná najmä pre používateľov, ktorí pracujú<br />

v miestach so slabým internetovým pripojením<br />

alebo v miestach s častými výpadkami pripojenia.<br />

V blízkom čase bude sprístupnená všetkým<br />

zamestnancom VLM.<br />

Chceli by sme poďakovať všetkým účastníkom<br />

stretnutia používateľov VLM za spoluprácu<br />

a dôveru. Veríme, že sa budeme stretávať<br />

pravidelne, aj v nasledujúcich rokoch. Najmä<br />

vďaka vašim podnetom i podnetom všetkých<br />

ostatných používateľov môžeme ďalej rozvíjať<br />

GIS vo VLM tým správnym smerom. O tom,<br />

že táto cesta je správna, sme sa presvedčili aj na<br />

konferencii Geoinformácie vo verejnej správe,<br />

ktorá bola v máji tohto roku v Prahe. Na konferencii<br />

sme prezentovali geografický informačný<br />

systém VLM, čo sa stretlo s veľkým záujmom<br />

a pozitívnym ohlasom.<br />

8 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

AKTUÁLNE PROBLÉMY<br />

V ZAKLADANÍ<br />

A PESTOVANÍ LESA <strong>2019</strong><br />

Na Kamennom mlyne pri Plaveckom Štvrtku usporiadali 15. a 16. októbra pod záštitou<br />

NLC Zvolen 7. ročník medzinárodnej konferencie o zakladaní a pestovaní lesa.<br />

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS<br />

Jablonové, OZ Malacky (text, foto:<br />

prof. Ing. Vladimír Čaboun CSc.)<br />

Jej cieľom bolo poskytnúť účastníkom<br />

z lesníckej praxe a širokej lesníckej verejnosti<br />

aktuálne informácie a najnovšie poznatky<br />

výskumu z oblasti zakladania, pestovania<br />

a produkcie lesa a ponúknuť priestor pre<br />

odbornú diskusiu. Pracovníci lesníckej prevádzky<br />

v nej mohli prezentovať svoje námety<br />

na výskumné riešenie problémov v oblasti<br />

pestovania a produkcie lesa, s ktorými sa pri<br />

svojej práci stretávajú.<br />

Prvý deň bol venovaný prednáškam so<br />

zaujímavými témami od kolegov z českej<br />

republiky z Mendelovej univerzity v Brne<br />

a ČZU v Prahe o obnove lesa v podmienkach<br />

sucha, ďalej o uznaných zdrojoch a kvalite<br />

osiva borovice zo semenárskej kontroly<br />

NLC, netradičnej obnove záhorských pieskov<br />

a príčinách odumierania borovice na Záhorí<br />

z Výskumného ústavu NLC. Zaujímavý<br />

príspevok k problémom lesníckej praxe mal<br />

kolega z Lesov SR, OZ Šaštín Stráže a tak isto<br />

aj riaditeľ OZ Malacky VLM SR.<br />

Na druhý deň bola vonkajšia exkurzia<br />

u OZ Šaštín Stráže v Lakšárskej Novej Vsi<br />

na výskumnú plochu NLC, kde testujú rôzne<br />

klony agáta bieleho a nakoniec vo VLM Malacky,<br />

LS Riadok, na ukážku prípravy pôdy,<br />

obnovy lesa a celkový stav porastov ohrozených<br />

kalamitou. Vydarená akcia sa skončila<br />

pri posedení pri dobrom guláši v areáli strelnice<br />

VLM v Malackách.<br />

•<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

9


LESNÍCTVO<br />

KONTROLA<br />

PLNENIA<br />

PROGRAMU<br />

STAROSTLIVOSTI<br />

O LESY NA<br />

LC PODOLÍNEC<br />

Zrušením <strong>Vojenské</strong>ho výcvikového priestoru Javorina k 31. decembru 2010 sa zmenil<br />

aj výkon štátnej správy. Ministerstvo obrany – Vojenský lesný úrad vystriedala štátna<br />

správa v pôsobnosti Ministerstva vnútra a to Okresný úrad Prešov, odbor opravných<br />

prostriedkov a miestne príslušné okresné úrady, pozemkové a lesné odbory v Kežmarku,<br />

Starej Ľubovni, Sabinove a Porade. V októbri tohto roka Okresný úrad Prešov, odbor<br />

opravných prostriedkov, vykonal kontrolu programu starostlivosti o les po desiatich rokoch<br />

na lesnom celku Podolínec.<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci oddelenia výroby,<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Vývoj hospodárenia na tomto celku bol<br />

z dôvodov organizačných aj prírodných<br />

značne komplikovaný. Lesný celok obhospodarovali<br />

tri lesné správy - LS Podolínec, LS<br />

Ľubica a LS Tichý Potok. Za posledné štyri<br />

roky sa tiež vymenili štyria odborní lesní<br />

hospodári. Dva roky pred skončením decénia<br />

bola z dôvodu spracovania kalamity urobená<br />

predčasná obnova plánu, bol vyhotovený<br />

rozpis ťažbových úloh na dva roky.<br />

Samotnej vonkajšej previerke predchádzala<br />

kancelárska kontrola, ktorú vykonali<br />

Okresné úrady v Kežmarku a Starej Ľubovni.<br />

Predmetom dohľadu bolo preskúmanie<br />

zákonnej lehoty zalesnenia, objem dreva<br />

z ťažby v porastoch nad 50 rokov, celkový<br />

etát ťažby dreva, termín spracovania náhodnej<br />

ťažby (aktuálne harmonogramy), úpravy<br />

PSoL vykonané OLH, súhlasy na ťažbu,<br />

porastové karty, výchova porastov odporúčaná<br />

PSoL, grafická evidencia a karty pôvodu<br />

porastu. Následne v termíne od 8. 10. do<br />

11. 10. bolo vonkajšie šetrenie. Pracovníci<br />

z OÚ Prešov vytvorili dve pracovné skupiny,<br />

do ktorých prizvali kolegov z okresných úradov<br />

a zamestnancov lesnej správy a odštepného<br />

závodu. Celkovo prekontrolovali 576,74<br />

ha porastovej plochy, čo predstavuje 9 % výmery<br />

lesného celku. Kontrolóri sa prevažne<br />

zameriavali na spracovanie náhodnej ťažby,<br />

dodržiavanie porastovej hygieny a následného<br />

zalesnenia a starostlivosť o nárasty a mladé<br />

lesné porasty. Vysoko hodnotili spracovanie<br />

náhodnej ťažby stromovou metódou, kde<br />

sa porastové zvyšky spracovávajú na odvozných<br />

miestach štiepkovaním a v porastoch<br />

sa zachováva dobrá hygiena, čím sa predchádza<br />

šíreniu podkôrneho hmyzu. Náhodná<br />

ťažba bola vyznačená v súlade s vyhláškou<br />

č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní dreva. Plochy<br />

po náhodných ťažbách boli zalesnené<br />

v zákonných lehotách. Bolo odporučené využívať<br />

vyspelejší sadbový materiál. Starostlivosť<br />

o mladé lesné porasty a výchova formou<br />

prečistiek a výchovných ťažieb bola urobená<br />

v požadovanej kvalite a intenzite podľa odporučenia<br />

PSoL platného v rokoch 2009 –<br />

2018. Hranice dielcov boli obnovené a sú<br />

v teréne identifikovateľné. Pri prerokúvaní<br />

záverov z kontroly plnenia programu starostlivosti<br />

o <strong>lesy</strong> na o.z Kežmarok orgán štátnej<br />

správy tiež kladne hodnotil starostlivosť<br />

o lesné cesty a sprístupnenie porastov. Skonštatoval,<br />

že pracovníci o.z. Kežmarok hospodária<br />

v súlade s plánom starostlivosti o les.<br />

Poďakovanie za kladné hodnotenie patrí<br />

všetkým zamestnancom o.z. Kežmarok, ktorí<br />

v priebehu platnosti PSoL pracovali na<br />

svojich postoch, a tiež tým, ktorí pripravovali<br />

podklady pre previerku.<br />

•<br />

10 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

PRÍSTUPOVÁ<br />

KOMUNIKÁCIA<br />

JAKUBIANSKA<br />

CESTA<br />

Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ<br />

Kežmarok (text, foto: OZ KK, MO SR)<br />

Cieľom rekonštrukcie prístupovej komunikácie<br />

s názvom Jakubianska cesta<br />

s dĺžkou 8 245,98 metrov v katastrálnych<br />

územiach Jakubany a Hniezdno je<br />

zabezpečenie prístupu vlastníkov a obhospodarovateľov<br />

k lesným pozemkom.<br />

Cestu využíva niekoľko subjektov združujúcich<br />

pôvodných vlastníkov obhospodarujúcich<br />

lesné porasty, ktorým bolo<br />

prinavrátené vlastníctvo. Najväčšími sú<br />

Urbárske spoločenstvo obce Jakubany,<br />

Obecné <strong>lesy</strong> Hniezdne a Urbariát – pozemkové<br />

spoločenstvo vlastníkov Nová<br />

Ľubovňa. Majetok štátu obhospodaruje<br />

VLM SR š. p. Odštepný závod Kežmarok,<br />

ktorý je aj správcom prístupovej komunikácie.<br />

Prístupová komunikácia umožní<br />

rozvoj lesného hospodárstva v lokalite<br />

a zlepší prístup lesnej hospodárskej<br />

technike, požiarnej technike v prípade<br />

zneškodňovania lesných požiarov a tiež<br />

vozidlám zdravotnej záchrannej služby.<br />

Ministerstvo obrany SR sa týmto krokom<br />

snaží o zmiernenie napätej situácie, ktorá<br />

vznikla po zrušení vojenského obvodu<br />

Javorina a následnom prechode evidencie<br />

parciel z vojenského katastra do katastra<br />

civilného a nutnosti vyhotovenia registra<br />

obnovenej evidencie pozemkov s ich identifikáciou,<br />

čím došlo k spomaleniu, resp.<br />

prerušeniu prinavracania majetku pôvodným<br />

vlastníkom. V rámci rekonštrukcie<br />

prístupovej komunikácie bola zrekonštruovaná<br />

vozovka prístupovej komunikácie<br />

a boli dobudované sklady drevnej hmoty<br />

v trase komunikácie. Práce sa začali v polovici<br />

septembra 2018 a podarilo sa ich<br />

ukončiť 16. septembra <strong>2019</strong>.<br />

TÝŽDEŇ PEFC<br />

CERTIFIKÁCIE<br />

LESOV <strong>2019</strong><br />

Pred dvadsiatimi rokmi sa európski drobní súkromní vlastníci lesov spojili, aby vytvorili<br />

medzinárodný systém certifikácie lesov, ktorý reflektoval na ich základné potreby, a 30.<br />

júna 1999 sa zrodil PEFC. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p., sú členom PEFC Slovensko.<br />

Zastupoval som ich ako delegát na týždni PEFC certifikácie lesov a zároveň na jeho 24.<br />

valnom zhromaždení v nemeckom Würzburgu.<br />

Zástupcovia 51 krajín sveta na 24. valnom zhromaždení PEFC.<br />

Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný<br />

odborný referent OV GR<br />

(text, foto: autor, pefc.sk)<br />

Tento rok oslavujeme úspechy dosiahnuté<br />

za dvadsať rokov starostlivosti o <strong>lesy</strong><br />

po celom svete. Miesto konania, nemecký<br />

Würzburg, vybrali preto, že pred dvoma desaťročiami<br />

sa práve v tomto meste stretli záujmové<br />

skupiny, ktoré sa zaviazali, že založia<br />

dnešný PEFC. Súčasťou tohto výročia<br />

bolo aj slávnostné valné zhromaždenie členov<br />

PEFC, na ktorom sa zišlo viac ako 130<br />

zástupcov členov organizácie. Od pondelka<br />

11. do piatku 15. novembra každý deň vypĺňali<br />

rôzne semináre, prezentácie so zameraním<br />

na úlohu certifikácie lesov a dialógy<br />

záujmových skupín. V stredu bolo 24. valné<br />

zhromaždenie. PEFC Slovensko zastupoval<br />

predseda Ing. František Štulajter, národný<br />

sekretár doc. Ing. Hubert Paluš a ako pozorovateľ<br />

som sa za VLM SR zúčastnil ja.<br />

V roku <strong>2019</strong> vzrástla výmera PEFC certifikovaných<br />

lesov na 325 424 569 ha. Počet<br />

PEFC COC certifikátov stúpol na 11 812<br />

a počet PEFC COC certifikovaných spoločností<br />

dosiahol číslo 22 349. PEFC má momentálne<br />

51 členov (krajín). Na záver týždňa<br />

usporiadatelia zorganizovali odbornú exkurziu.<br />

V Spessarte prezentovali spôsob obhospodarovania<br />

zmiešaných dubovo-bukových<br />

porastov, v ktorých bol cieľ dopestovať najkvalitnejšie<br />

sortimenty duba. Pre mňa, ako<br />

zamestnanca, ktorý má na starosti certifikáciu,<br />

to bol obrovský prínos a rozšírenie obzoru<br />

v tejto problematike. Som vďačný vedeniu<br />

VLM SR, že som sa mohol zúčastniť týždňa<br />

PEFC certifikácie. Ak sa niekomu z vás naskytne<br />

takáto príležitosť, určite neváhajte<br />

a zúčastnite sa. Prispeje to k dokonalejšiemu<br />

porozumeniu PEFC certifikácie a k rozšíreniu<br />

vedomostí. Ak sa chcete dozvedieť viac<br />

o PEFC certifikácii lesov na Slovensku, určite<br />

navštívte vynovenú stránku www.pefc.sk.<br />

•<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

11


LESNÍCTVO<br />

NOVÉ PRÍSTUPY V HODNOTENÍ<br />

POŠKODENIA LESNÝCH CIEST<br />

Ing. Zuzana Allmanová PhD.,<br />

KLŤLM, LF, Technická univerzita<br />

vo Zvolene (text, foto)<br />

Lesné cesty predstavujú nevyhnutné stavebné<br />

objekty pre trvalo udržateľné obhospodarovanie<br />

lesov ako obnoviteľného prírodného<br />

zdroja. Ťažbovo-dopravný proces spôsobuje<br />

ich zaťaženie v dôsledku pohybu ťažkej lesnej<br />

mechanizácie, následkom čoho dochádza k<br />

rôznym formám poškodzovania lesnej cestnej<br />

siete. Poškodenie cestnej siete je jav, ktorý<br />

vzniká v dôsledku pôsobenia mechanických,<br />

fyzikálnych, chemických a iných faktorov, ktoré<br />

spôsobujú poškodenie povrchu ciest. Štandardná<br />

kvantifikácia tohto poškodenia sa vykonáva<br />

terénnym prieskumom a jednoduchým<br />

manuálnym meraním (dĺžky, šírky, hĺbky),<br />

najmä výtlkov a prasklín. V súčasnosti sa pre<br />

kvantifikáciu poškodenia lesných ciest hľadajú<br />

nové metódy a prístupy, ktoré by dokázali<br />

rýchlo a presne identifikovať poškodené úseky<br />

lesných ciest spolu s náročnosťou ich opráv.<br />

Na Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorácií<br />

Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo<br />

Zvolene pracovníci testujú možnosti hodnotenia<br />

poškodenia lesných ciest. V rámci projektu<br />

APVV-18-0305: Využitie progresívnych<br />

metód na hodnotenie vplyvu ťažbovo-dopravného<br />

procesu na lesné ekosystémy a cestnú sieť,<br />

chcú navzájom porovnať výstupy niekoľkých<br />

nových metód hodnotenia poškodení. Pri riešení<br />

projektu spolupracujeme aj s VLM SR š.p.,<br />

kde sme na území OZ Kežmarok založili päť<br />

pokusných úsekov. Dva pokusné úseky sa nachádzajú<br />

nad obcou Kolačkov a tri nad obcou<br />

Jakubany. V prvej etape už boli pokusné úseky<br />

zamerané pomocou mobilného laserového skenovania<br />

firmou KVANT a to profilometrickým<br />

roadscanerom. V blízkom čase bude letecké a<br />

pozemné snímkovanie pokusných úsekov. Veľkým<br />

prínosom je existencia autonómnych stĺpov<br />

na území podniku, ktoré nám môžu poskytnúť<br />

informácie o prevádzkovom zaťažení<br />

skúmaných úsekov lesných ciest.<br />

•<br />

DUÁLNE VZDELÁVANIE <strong>2019</strong><br />

Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým<br />

sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje<br />

sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania.<br />

Ing. Ľubomír Babič, referent<br />

odd. výroby OZ Kežmarok<br />

(text, foto: MO SR)<br />

V priestoroch Generálneho riaditeľstva<br />

štátneho podniku LESY Slovenskej republiky<br />

v Banskej Bystrici bolo 16. mája pracovné predstaviteľov<br />

najväčších lesníckych podnikov. Prítomní<br />

boli Mgr. Milan Kuzma, hlavný koordinátor<br />

národného projektu Duálne vzdelávanie,<br />

zástupcovia Slovenskej lesníckej komory, Lesov<br />

SR, š. p., stredných odborných škôl a za VLM<br />

SR Ing. Ján Jurica a Ing. Michal Dudák. Na<br />

stretnutí odzneli informácie o novele zákona č.<br />

61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a účastníci<br />

prerokovali hlavnú problematiku k duálnemu<br />

vzdelávaniu v lesnom hospodárstve.<br />

VLM SR, š.p., odštepný závod Kežmarok,<br />

nadviazal kontakt so Strednou odbornou školou<br />

Jarmočná 8 v Starej Ľubovni, elokované<br />

pracovisko Lomnička, ktorá má dvojročné štúdium<br />

odboru lesná výroba. Na základe konzultácie<br />

s regionálnou koordinátorkou pre Prešovský<br />

kraj Ing. Andreou Ondovou a zástupcom<br />

strednej odbornej školy Mgr. Miroslavom Knapom<br />

podali VLM SR na SPPK žiadosť na overenie<br />

spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie<br />

v systéme duálneho vzdelávania. 25. júna<br />

zástupcovia SPPK preverili spôsobilosť a 6. augusta<br />

vydali osvedčenie o spôsobilosti poskytovať<br />

praktické vyučovanie na obdobie sedem rokov.<br />

V septembri bola uzavretá zmluva o duálnom<br />

vzdelávaní medzi SOŠ Jarmočná 8 a VLM<br />

SR, š.p. Na študijný odbor lesná výroba sa na<br />

elokovanom pracovisku v Lomničke na školský<br />

rok <strong>2019</strong>/2020 prihlásilo do prvého ročníka sedem<br />

žiakov. Rodičov oboznámili so systémom<br />

duálneho vzdelávania a podpísali pracovné<br />

zmluvy medzi študentmi (zákonnými zástupcami)<br />

a VLM SR, š.p. Pre prvý ročník predmetu<br />

lesná výroba je vyhradených 384 hodín praktického<br />

výcviku v dielni a 408 hodín v teréne,<br />

podľa učebnej osnovy. Tá je rozdelená do tematických<br />

okruhov: úvod, opracovanie dreva a kovov<br />

ručným a mechanizovaným náradím, lesné<br />

semenárstvo, poľovnícke práce, práce v lesných<br />

škôlkach a práce s lesnou mechanizáciou. Každá<br />

téma bude ohodnotená známkou. V systéme<br />

duálneho vzdelávania je každý žiak ohodnotený<br />

za svoj pracovný výkon na základe podpísanej<br />

zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.<br />

Zamestnávateľ je povinný ohodnotiť<br />

vykonanú prácu a zabezpečiť stravu v praktickom<br />

vyučovaní, podnikové štipendium (40 €<br />

prvý ročník a 60 € druhý ročník) a ochranné<br />

odevné pracovné prostriedky. Ide o pilotný projekt<br />

v rámci nášho podniku. Chceme ním ukázať,<br />

že mladí ľudia z marginalizovaných skupín<br />

obyvateľstva nie sú pre nás na okraji záujmu.<br />

Získaním adekvátneho vzdelania môžu byť významným<br />

prínosom pre činnosti v lesnom hospodárstve,<br />

pretože už dnes pociťujeme výrazný<br />

nedostatok pracovnej sily. •<br />

12 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

ODMÍNOVACÍ SYSTÉM<br />

BOŽENA 5 CVIČIL V PRIESTORE<br />

BÝVALÉHO VP JAVORINA<br />

Ozbrojené sily Slovenskej republiky aj v roku <strong>2019</strong> urobili v dvoch etapách výcvik svojich<br />

zložiek v bývalom Vojenskom obvode Javorina, kde pozemky štátu spravujú <strong>Vojenské</strong><br />

<strong>lesy</strong> a majetky SR š.p., Odštepný závod Kežmarok.<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci oddelenia výroby,<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Výcvikom doteraz skontrolovali časť územia<br />

bývalej tankovej strelnice, kde bolo potenciálne<br />

riziko výskytu nevybuchnutej<br />

munície vysoko pravdepodobné. Strelnica po<br />

rokoch nepoužívania zarástla krovitým porastom,<br />

ktorý bolo potrebné najprv odstrániť.<br />

Následne odmínovacie systémy Božena 5<br />

pomocou frézy prekontrolovali pôdu do hĺbky<br />

30 cm. V budúcom roku budú tieto plochy<br />

zrekultivované, čiže zarovnané a upravené<br />

vlastnými mechanizmami a zatrávnené.<br />

Takto zrekultivované plochy je možné následne<br />

využívať napríklad na poľnohospodárske<br />

účely.<br />

Systém Božena 5 je určený na likvidáciu<br />

protitankových striel a protitankových mín.<br />

Je schopný pracovať s dvoma nástrojmi –<br />

s cepákom aj s frézou. Koncept bezpečnosti<br />

je založený na princípe diaľkového ovládania<br />

(dosah až 5 000 m).<br />

Výcvikom sa urobila nevyhnutná kontrola<br />

a vyčistenie plochy od nevybuchnutej<br />

munície z minulosti. Keďže po zrušení <strong>Vojenské</strong>ho<br />

obvodu Javorina sú tieto územia<br />

prístupné verejnosti, zabezpečila sa tak eliminácia<br />

rizika náhodného výbuchu a teda<br />

najmä ochrana života a zdravia obyvateľstva.<br />

Rovnako obsluha stroja získavala nové zručnosti<br />

s jeho ovládaním v náročnom teréne.<br />

Tieto asanačné práce v rámci výcviku sú pomerne<br />

náročné z časového, ale aj organizačného<br />

hľadiska. Doposiaľ bola asanovaná len<br />

časť územia a v tejto výcvikovej činnosti plánujú<br />

Ozbrojené sily SR v spolupráci s VLM<br />

SR š.p. aj naďalej pokračovať.<br />

•<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

13


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Keď sa ráno vydarí<br />

SEPTEMBROVÉ<br />

OZVENY JELENEJ RUJE<br />

Jeseň prináša okrem pestrej palety farieb a košov plných húb aj ďalšie veľkolepé divadlo.<br />

Keď sa dni začínajú skracovať a dolinami sa tiahne ranná hmla, začína lesmi znieť jelenia<br />

ruja. Keď už počuť prvé mrnkanie jeleňov, vieme, že je to neklamný znak toho, že jelenice<br />

začínajú byť rujné. Vtedy sa poľovnícki sprievodcovia začínajú obzerať po jeleňoch, ktoré<br />

vyhľadávajú najmä podľa hlasu, aby v čase sprievodov boli úspešní a hostia, ktorí chcú<br />

poľovať na jeleňov, spokojní.<br />

POĽOVNÝ REVÍR<br />

JAVORIE – VÝSLEDOK<br />

TOHOROČNEJ<br />

JELENEJ RUJE<br />

Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný<br />

odborný referent OV GR (text, foto)<br />

Počas tohtoročnej ruje (mám na mysli iba<br />

obdobie, keď tu boli hostia, t.j. od 20. 9. do<br />

3. 10.), sa podarilo odloviť 34 jeleňov, zopár<br />

diviakov a niekoľko kusov netrofejovej zveri.<br />

Niektorí zažili pasovanie za lovca jelenej zveri,<br />

pretože ulovili svojho prvého jeleňa. Ak to<br />

rozložíme na „drobné“, tak z týchto jeleňov<br />

bolo medailových 17 trofejí. Päť z nich dosiahlo<br />

bodovú hodnotu striebornej medaily,<br />

12 hodnotu bronzovej medaily. Prvé tri najsilnejšie<br />

trofeje mali bodové hodnoty: 203,15<br />

bodov; 200,02 bodov a 198,38 bodov CIC.<br />

Faktom je, že niektorí poľovníci sa do revírov<br />

SL Pliešovce vracajú rok čo rok. Pre nás<br />

je to dobrá známka a svedčí to o tom, že sú<br />

spokojní s personálom a so službami, ktoré<br />

im zabezpečuje VLM SR, š.p. Mnohí z nich<br />

hneď na konci lovu povedia, že sa už tešia na<br />

ďalšiu sezónu a na jej prekvapenia v podobe<br />

množstva zážitkov a úlovkov jeleňov.<br />

OZ MALACKY<br />

LS MIKULÁŠOV<br />

V Lešti býva počas ruje pohyb revírom<br />

niekedy obmedzený, pretože v tomto vojenskom<br />

výcvikom priestore intenzívne cvičia<br />

Ozbrojené sily SR. Poľovný revír Javorie však<br />

svojou rozlohou ponúka nespočetné možnosti,<br />

kde možno loviť aj počas výcviku. Na<br />

jeleniu ruju obyčajne prídu približne tri desiatky<br />

lovcov. Keďže to vôbec nie je malý počet,<br />

aj túto sezónu nám pomáhali pri sprievodoch<br />

naši dôchodcovia.<br />

Prípravy na výrad a pasovanie<br />

Tomáš Macek, technik správy LS<br />

Mikulášov, OZ Malacky (text, foto)<br />

Tak ako po minulé roky, aj tento september<br />

sme netrpezlivo vyčkávali na prvé zaručanie<br />

jeleňov v našich záhorských lesoch.<br />

Prvé jelene sa začali ozývať na našej správe<br />

okolo 12. septembra. 15. septembra prišla<br />

prvá skupina českých poľovníkov na poplatkový<br />

lov jeleňa. Ranné aj večerné posliedky<br />

14 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

nám sťažovalo neskutočné množstvo hubárov,<br />

ktorí chodili po lese ešte za tmy a takisto<br />

im neprekážala ani intenzívna vojenská<br />

činnosť. Napriek tomu boli všetci poľovní<br />

hostia z tejto skupiny úspešní a vo štvrtok<br />

19. septembra odchádzali domov so svojimi<br />

trofejami jeleňov I. – III. VT. 20. 9. sa jednému<br />

samostatnému poľovníkovi Z ČR podaril<br />

uloviť jeleň III. VT s bodovou hodnotou<br />

178,93 b CIC. Ďalšia skupina poplatkových<br />

poľovníkov prišla v deň odchodu prvej skupiny.<br />

Prišli siedmi poľovníci z Českej republiky.<br />

Zase boli všetci úspešní a nastrieľali jelene<br />

I. a II. VT. Taktiež na našej LS poľovali<br />

aj poplatkoví hostia zo Slovenska a aj oni boli<br />

úspešní. Tento rok sme zorganizovali jednu<br />

spoločnú poplatkovú poľovačku na diviačiu<br />

zver, na ktorej sa strelilo 32 ks diviačej zveri.<br />

Čakajú nás ešte ďalšie dve spoločné poľovačky<br />

a dúfame, že budú takisto na zver bohaté<br />

a úspešné.<br />

JELENIA RUJA<br />

V SPOLOČNOM<br />

POĽOVNOM REVÍRI<br />

JAVORINA – OZ<br />

KEŽMAROK<br />

Ing. Ľubomír Babič, referent<br />

oddelenia výroby OZ<br />

Kežmarok (text, foto)<br />

V spoločnom poľovnom revíri Javorina,<br />

ktorý sa prevažne nachádza v Levočských<br />

vrchoch, sa jelenia ruja rozbieha okolo 15.<br />

septembra. Veľmi teplé noci a dni zapríčiňovali,<br />

že zver vychádzala z lesa pred súmrakom<br />

a ráno zachádzala veľmi skoro. Napriek<br />

tomu bola táto ruja úspešná a hostia si odniesli<br />

bohaté zážitky aj hodnotné jelenie trofeje.<br />

V tomto roku sme mali 31 poľovných<br />

hostí a podarilo sa im uloviť 28 jeleňov od<br />

II. po IV. triedu. Úspešnosť hostí je 90,32 %.<br />

Najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu 204,07<br />

bodov CIC. Jeleň bol ulovený na lesnej správe<br />

Ľubica so sprievodcom Jánom Krempaským.<br />

Celkovo bolo ulovených deväť kusov jeleňov<br />

v bronzovej medaile a štyri kusy v striebornej<br />

medaile. Poľovní hostia ulovili 14 jeleňov<br />

v IV. vekovej triede, 9 kusov v III. vekovej<br />

triede a 5 kusov v II. vekovej triede. Okrem<br />

zhoršovania klimatických podmienok začínajú<br />

byť problémom aj „poslucháči“ jelenej<br />

ruje. Táto novodobá záľuba sťažuje pohyb za<br />

ručiacimi jeleňmi a vo veľkej miere prispieva<br />

k ešte väčšej opatrnosti už aj tak dosť plachej<br />

zveri. V Levočských vrchoch nie je problém<br />

natrafiť za šera alebo tmy na takýchto „turistov“.<br />

Neuvedomujú si nebezpečenstvo, ktoré<br />

im hrozí, a už vôbec ich nezaujíma, že vďaka<br />

ich prítomnosti v lesoch počas ruje skazia<br />

poľovačku hosťom, ktorí si chcú odniesť<br />

zážitky z lovu. Ich aj našou vôľou je, aby si<br />

títo poľovníci odniesli aj ulovenú jeleniu trofej.<br />

Riešenie tohto problému neexistuje a tak<br />

nám neostáva nič iné, len v rámci poľovníckych<br />

a lesníckych dní vysvetľovať laickej verejnosti<br />

ako sa správať v lesoch, a to nielen<br />

počas jelenej ruje.<br />

Na záver chceme poďakovať zamestnancom<br />

OZ Kežmarok za výbornú prácu pri<br />

sprevádzaní poľovných hostí aj napriek zhoršeným<br />

podmienkam. Ich kvalitná a odborná<br />

príprava je veľmi dôležitá a neraz trávia na<br />

nej veľa aj svojho voľného času. Vďaka našim<br />

zamestnancom sa často z poľovných hostí<br />

stávajú aj priatelia a radi sa vracajú na jeleniu<br />

ruju každý rok.<br />

OZ KAMENICA<br />

NAD CIROCHOU –<br />

LS KAMIENKA, LS JOVSA<br />

Pavol Kyslaň Ing., lesník, LS<br />

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />

kyslan@vlm.sk (text, foto)<br />

Ako sa už stáva dobrým zvykom, aj v septembri<br />

<strong>2019</strong> si k nám našli cestu poľovníci<br />

z Čiech. Autá s českými poznávacími značkami<br />

zaparkované pred poľovníckou chatou<br />

hneď navodili krásnu atmosféru pripomínajúcu<br />

uplynulú sezónu. Štandardne prvé okamihy<br />

stretnutia patrili zvítaniu so stálicami<br />

a privítaniu nových tvárí. Po vybalení najnutnejších<br />

vecí a výstroja sa každý poľovnícky<br />

hosť mohol v sprievode niektorého z radov<br />

našich kolegov lesníkov vydať poľovať.<br />

Poniektorí skontrolovali staré známe pirše<br />

pod Vihorlatom, iní skúšali šťastie na úplne<br />

iných, nových lokalitách. Slnko zapadajúce<br />

za obzor, jesenný vetrík do tváre a šuchot<br />

pestrofarebného lístia na stromoch pohladil<br />

nejednu zelenú dušu a len pridával na poľovníckom<br />

vzrušení. Srdce každého poľovníka<br />

je v tej chvíli plné očakávania, kedy znovu<br />

začuje staré známe ozveny kráľa našich hôr.<br />

Mnohí noví hostia k nám zavítali na základe<br />

odporúčaní od ich kolegov, ktorí k nám<br />

prichádzajú už pravidelne. Niektorým sa podarilo<br />

svojho jeleňa streliť už na prvých vychádzkach,<br />

ďalší si ho museli krvopotne<br />

vychodiť. Nič to však neuberá na vzácnosti<br />

trofeje, ak je lov ukončený krásnym poľovníckym<br />

zážitkom so všetkým, čo k nemu<br />

neodmysliteľné patrí. Dodržiavať tradície<br />

a zvyky nás učili ešte naši otcovia. Odovzdávanie<br />

zálomku často už pod rúškom tmy má<br />

svoje neopísateľné čaro.<br />

Po pár dňoch strávených vo Vihorlatských<br />

vrchoch na odštepnom závode v Kamenici<br />

nad Cirochou nás hostia utvrdili v názore, že<br />

máme nádherné hory plné krásnej zveri, ktorú<br />

treba chrániť a starať sa o ňu, ako sa len<br />

dá. Až potom sa môžeme stále stretávať a pokúšať<br />

lovecké šťastie, čo sa potvrdilo aj tohto<br />

roku. Takmer každý si odniesol domov svoju<br />

trofej a srdce plné zážitkov.<br />

Počas tohtoročnej sezóny sa doposiaľ strelilo<br />

20 jeleňov rozčlenených vo vekových<br />

triedach nasledovne: I.VT/8 ks, II. VT/6 ks,<br />

III.VT/3ks a IV.VT/3ks. Najsilnejšia trofej<br />

dosiahla bodovú hodnotu 196,39 b. CIC<br />

(11r.), druhá najsilnejšia trofej bola ohodnotená<br />

na 183,96 b. CIC (11r., viď. foto autora).<br />

Dúfam, že sa budúci rok síce opäť starší,<br />

ale v zdraví znovu stretneme, oprášime spomienky<br />

a znovu poprosíme sv. Dianu a sv.<br />

Huberta o ich priazeň.<br />

•<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

15


KYNOLÓGIA<br />

SKÚŠKY FARBIAROV<br />

S MEDZINÁRODNOU<br />

ÚČASŤOU O SPIŠSKÝ POHÁR<br />

Klub chovateľov farbiarov pri Slovenskom<br />

poľovníckom zväze, spádová oblasť Spišská<br />

Nová Ves, Levoča, Gelnica usporiadala<br />

v Novoveskej Hute v dňoch 10. – 13.<br />

októbra IX. ročník skúšok farbiarov s medzinárodnou<br />

účasťou o Spišský pohár<br />

CACT. Záštitu nad ním prevzali Slovenská<br />

poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky<br />

zväz.<br />

Ing. Jaroslav Jurský, technik<br />

LS Tichý Potok (text, foto)<br />

Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu<br />

delegovalo na skúšky farbiarov Spišský pohár<br />

týchto rozhodcov: Jaroslav Jurský – hlavný<br />

rozhodca a rozhodcovský zbor v zložení Ing.<br />

Karol Chvála, Mgr. Ladislav Kardhordó, Marcel<br />

Dobrovič, Ján Vráb, Jaroslav Hudáč, Igor<br />

Valent, Milan Iľáš, Jozef Figula, Ing. Ján Pilát,<br />

Aleš Suchý, Ing. Ľudovít Pitoňák. Určené rozhodcovské<br />

dvojice popoludní založili tri umelé<br />

pofarbené stopy s dĺžkou 1000 metrov. Na<br />

večernej porade rozhodcov boli určené rozhodcovské<br />

dvojice, ktoré budú posudzovať<br />

jednotlivé práce. Umelé stopy a posliedku s odložením<br />

posudzovala trojica rozhodcov Ing.<br />

Karol Chvála, Milan Iľáš a Ján Vráb. Na prirodzených<br />

stopách posudzovali ostatní rozhodcovia.<br />

Vyžrebovanie štartovných čísiel:<br />

1. vodič Tibor Važan, pes<br />

BF CID Lúčny vrch<br />

2. vodič Ing. Pavol Tomala ml., pes HF LE-<br />

SAN z Popovej debry, zástupca VLM SR<br />

3. vodič Luboš Vodolan, suka BF EDA<br />

Jakubiansky potok, zástupca ČR<br />

4. vodič Ing. Vojtech Kovalčík,<br />

pes HF EVAR Svrčník,<br />

5. vodič Martin Lipták, pes<br />

HF AXEL Devana,<br />

6. vodič Miroslav Kučera, pes BF<br />

ALAN z Pánskej pažite.<br />

Skúšky slávnostne otvorili organizátori<br />

Mgr. Gustáv Krajči a Ľubomír Tököly, ktorí<br />

všetkých privítali krátkym príhovorom. Hlavný<br />

rozhodca predstavil svoj rozhodcovský<br />

zbor, ktorý delegoval Slovenský poľovnícky<br />

zväz. Po slávnostnom otvorení a oboznámení<br />

s rozhodcovskými dvojicami bolo žrebovanie<br />

jednotlivých prác. Bolo nahlásených celkovo<br />

dvanásť neúmyselných poranení zveri a založených<br />

šesť umelých pofarbených stôp.<br />

Zástupca Vojenských lesov a majetkov Ing.<br />

Pavol Tomala ml. nastúpil ako favorit č. 1 na<br />

víťaza celého podujatia. Vyžreboval si prácu<br />

na prirodzenej stope, kde šlo o postreleného<br />

jeleňa ihličiaka, ktorý mal poranený predný<br />

beh. S Lesanom začali pracovať na stope,<br />

ktorá bola stará už 16 hodín. Na nástrele našli<br />

kosť aj farbu, bolo tak evidentné, že poranenie<br />

zveri je vážne a je to len na nich dvoch, aby<br />

čím skôr ukončili trápenie ihličiaka. Zhruba<br />

po 1500 metrovej práci na remeni došli k zaľahnutému<br />

kusu, a tak so súhlasom rozhodcov<br />

Palino vypustil Lesana na durenie a zastavenie<br />

ihličiaka. Pre skúseného farbiara jeho rangu to<br />

bola už iba rutina, po vyše kilometrovom durení<br />

a stavaní kusa tak mohli konečne ukončiť<br />

jeho trápenie. Perfektná práca bola vyhodnotená<br />

v I. cene.<br />

Na druhý súťažný deň nastúpila naša dvojica<br />

na prácu na umelo založenej 18 hodín starej<br />

stope, 100 metrov dlhej. A keďže ani tam<br />

nezaváhali a ukončili ju takisto v I. cene, potvrdili<br />

úlohu hlavného kandidáta na víťazstvo<br />

a s počtom bodov 450 celkovo v I. cene s titulom<br />

CACT zvíťazili.<br />

Na slávnostnom vyhodnotení hlavný organizátor<br />

poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili<br />

o vynikajúci priebeh skúšok a sponzorom, bez<br />

ktorých by sa taká súťaž nemohla uskutočniť.<br />

Medzi hlavných patrili ako tradične aj <strong>Vojenské</strong><br />

<strong>lesy</strong> a majetky SR, o. z. Kežmarok.<br />

IX. ročník Spišského pohára farbiarov potvrdil<br />

svoju vysokú úroveň a už teraz sa všetci<br />

tešíme na jubilejný desiaty v roku 2021. •<br />

16 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


AKTUALITY<br />

O VLM V ČASOPISE OBRANA<br />

Milí čitatelia, možno ste si všimli možno<br />

nie, ale aj tak si Vás dovoľujeme upozorniť na<br />

augustové číslo časopisu Ministerstva obrany<br />

SR OBRANA. V jeho rozšírenom vydaní<br />

v ťažiskovej rubrike TÉMA približuje časopis<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š. p., v ktorej<br />

o činnosti nášho podniku rozpráva generálny<br />

riaditeľ Ján Jurica. Aj keď ide o časovo posunutú<br />

informáciu sme presvedčení, že stojí za<br />

povšimnutie.<br />

Článok nájdete na stránke<br />

https://www.mosr.sk/obrana-08<strong>2019</strong>/<br />

CHKO VIHORLAT MÁ 45 ROKOV<br />

Vrchol Vihorlatu s trigonometrckým<br />

pylónom - 1076 m<br />

Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej<br />

výške impozantné sopečné pohorie.<br />

Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou<br />

nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú tisíc<br />

metrov. Od roku 1974 je chránenou krajinnou<br />

oblasťou.<br />

Zdroj: https://www.enviroportal.sk/<br />

vyznamne-udalosti/mesiac/december<br />

PLANÉTA JE NA POKRAJI<br />

HROMADNÉHO VYMIERANIA<br />

DRUHOV, TVRDÍ GEOLÓG ZO SAV<br />

Aktuálne výskumy ukazujú, že naša planéta<br />

je na pokraji hromadného vymierania druhov.<br />

Doteraz bolo takýchto vymieraní najmenej päť.<br />

Väčšina z nich súvisela so zmenou klímy. Tvrdí<br />

to geológ a podpredseda Slovenskej akadémie<br />

vied pre oddelenie vied o neživej prírode<br />

Pavol Siman.<br />

Podľa Pavla Simana sa zmena klímy udiala<br />

v histórii planéty Zem už niekoľkokrát, o čom<br />

svedčia aj geologické záznamy. V minulosti sa<br />

vyskytli dramatické klimatické zmeny a všetko<br />

nasvedčuje tomu, že sa môžu diať aj v budúcnosti,<br />

hovorí. „Dosiahli sme koncentráciu<br />

už 415 častíc oxidu uhličitého na jeden milión<br />

(ppm) a tá ďalej rastie. Ak planéta dosiahne<br />

úroveň 500 a viac ppm, bude to znamenať<br />

oteplenie na úrovni šiestich až ôsmich stupňov<br />

Celzia," tvrdí Pavol Siman a ďalej vysvetľuje,<br />

že v konečnom dôsledku to bude znamenať<br />

prekreslenie mapy sveta. „Podobný záznam<br />

uvádzajú niektoré zdroje približne spred 16<br />

miliónov rokov," tvrdí geológ s tým, že je potrebné<br />

základným výskumom zaplniť medzeru<br />

v poznatkoch o možných dosahoch a scenároch.<br />

Treba sa tiež pripraviť na adaptačné<br />

procesy, nebezpečné udalosti a katastrofické<br />

predpovede. „Dnes už nie je dôležitý ekonomický<br />

rast, ale udržanie prostredia, v ktorom<br />

žijeme," poznamenal Pavol Siman. Pripomenul<br />

tiež, že výskumné skupiny v SAV už pracujú na<br />

projektoch, ktoré ponúkajú lepšie vedomosti<br />

o prebiehajúcich prírodných a spoločenských<br />

procesoch a ponúkajú aj konkrétne riešenia.<br />

Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/<br />

enviro-planeta-je-na-pokraji-hromadnehovymierania-druhov-tvrdi-geolog-zo-sav<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

17


STRELECTVO<br />

BROKOVÁ KOZLICA<br />

BROWNING 725 HUNTER<br />

1<br />

návrat ku klasike<br />

Keď v roku 2005 uviedol Browning na trh supermodernú kozlicu Cynergy, bol to radikálne<br />

nový dizajn a odvážny krok v snahe osloviť i mladšiu generáciu poľovníkov a športových<br />

strelcov. Postupom času sa netradične vyzerajúca pažba zmenila spolu s mohutnou<br />

inflexnou botkou a Browning uznal konzervatívnu povahu väčšiny svojich zákazníkov.<br />

Preto bohaté portfólio kozlíc rozšíril o ďalší modelový rad B 725, ktorý nie je len kozmetickou<br />

úravou či faceliftingom existujúcich zbraní. Konštruktéri v japonskom Miroku zozbierali<br />

všetky technické vylepšenia za posledné desaťročia Back Bored Vector Pro, Inflex<br />

Technology II, čoky Invector DS, Triple Trigger, Low action frame, nový dizajn a invenčný<br />

prístup sa prejavil na celkovom klasickom vzhľade brokovnice Browning 725 Hunter<br />

s najlepšími vlastnosťami. Pre naše malé otestovanie nám predajca, Puškárstva Hermes,<br />

poskytol kozlicu v opálovom kufríku s označením B 725 Hunter G5. Posledné označenie<br />

G5 znamená, že pažba je zhotovená z orechového dreva najvyššej kvality, s výraznou<br />

kresbou, ktorá umocňuje luxusné vyhotovenie zbrane.<br />

Ide skutočne o výnimočnú poľovnícku zbraň<br />

s hmotnosťou 3 300 g a celkovou dĺžkou 1 120<br />

mm. Na prvý pohľad nás upútala štíhla pažba<br />

a ergonomicky tvarované predpažbie ukončené<br />

tulipom. Nová pažba amerického typu je<br />

z najkvalitnejšieho tureckého orecha klasického<br />

tvaru a pôsobí veľmi elegantne. V predu<br />

je široká 36 mm a v zadu 56 mm. Sklon pištoľovej<br />

rukoväti poskytuje primeranú oporu,<br />

ruka sa nekĺže, posadenie do ramena je<br />

isté, pevné a umožňuje plynulé ťahanie s cieľom.<br />

Pištoľová rukoväť je aj mierne predĺžená<br />

v štýle „princa z Walesu“, podobne ako pri<br />

starších anglických loveckých puškách. Vďaka<br />

tomu je manipulácia s kozlicou veľmi pohodlná<br />

a rýchla. K lepšiemu držaniu a zalíceniu<br />

prispieva aj „slza“ pred pištoľovou pažbičkou,<br />

2<br />

ktorá strelcovi poskytuje istejší úchop. Pištoľová<br />

rukoväť a predpažbie sú opatrené výraznou<br />

rybinou, vhodne tvarovaný krk umožňuje<br />

pohodlný dosah na jazýček spúšte a spoľahlivé<br />

držanie zbrane. Pokiaľ ide o povrchovú úpravu<br />

všetky drevené časti sú niekoľkokrát napustené<br />

olejom a vyleštené. Zacielenie je rýchle<br />

vďaka výbornému vyváženiu, ťažisko je na<br />

začiatku baskule a výbornému lomeniu pažby.<br />

Jej dĺžka sa dá nastaviť podľa parametrov botky<br />

Inflex Technology II. V základnej výbave<br />

je namontovaná v hrúbke 12 mm, k dispozícii<br />

je aj 20 a 25 mm. Svojou konštrukciou účinne<br />

rozkladá jednotlivé sily nárazu tak, že pôsobia<br />

proti zdvihu ústia hlavne. Podľa výrobcu botka<br />

Inflex II má najlepšiu absorpciu spätného<br />

nárazu, ktorá je na brokovniciach použitá, je<br />

veľmi ľahká a nezvyšuje hmotnosť zadnej časti<br />

zbrane. Je vyrobená z celkom iného, nepriľnavého<br />

polymérového materálu a novou technológiou<br />

ako Inflex I. Všeobecne môžeme konštatovať,<br />

že sériovo vyrábané dlhé zbrane od<br />

Browningu „sadnú“ väčšine strelcov.<br />

Koncern Fabrigue National z Herstalu, pod<br />

ktorý Browning patrí, venuje osobitnú pozornosť<br />

kvalite hlavní. Sú vyrábané z nitridovanej<br />

ocele, v hladkom vývrte tvrdo chrómované,<br />

čo značne zvyšuje ich životnosť a odolnosť<br />

voči korózii. Tormentačný certifikát zaručuje<br />

bezpečné použitie nábojov aj s oceľovými<br />

brokmi alebo jednotnou strelou. Pri modeli<br />

725 Hunter ponúka Browning hlavne len<br />

v dvoch dĺžkach 710 a 760 mm a dvoch kalibroch<br />

12/76 a 20/76. Povrchová úprava Blued<br />

je vlastne klasické brunírovanie, počernenie.<br />

3<br />

4<br />

5<br />

18 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


STRELECTVO<br />

6<br />

7<br />

Spojenie hlavní prekrýva lišta po celej dĺžke,<br />

takže ochladzovanie hlavní po výstrele je<br />

pravidelné a účinné. Horná antireflexná, ventilovaná<br />

lišta je široká 6 mm a s perličkovou<br />

muškou poskytuje rýchle a plynulé zamierenie<br />

na cieľ. Patentom Browningu je systém Back<br />

Bored, Vector Pro, ktorý predstavuje rozšírený<br />

vývrt hlavne o niekoľko desatín milimetra, 32<br />

mm od nábojovej komory. Výsledkom je menší<br />

odpor brokového zhluku pri prechode hlavňou,<br />

čo zvyšuje pravidelnosť krytia a elimináciu<br />

spätného nárazu takmer o 9 percent. Toto<br />

riešenie okrem spomínaného efektu prispieva<br />

k väčšej presnosti a penetrácii, pri menšej deformácii<br />

brokov po výstrele. Aby percentuálne<br />

pokrytie cieľa bolo čo najideálnejšie, štandardne<br />

je kozlica vybavená vnútornými čokmi<br />

Invector DS, ktoré sú po zaskrutkovaní zarovno<br />

s ústim hlavne. Poskytujú bezkonkurenčný<br />

výkon vďaka extrémnej dĺžke 80 mm a patentovanému<br />

segmentu plynového tesnenia.<br />

V bežnej výbave je päť druhov titánových čokov,<br />

s štvrtinovým a polovičným zahrdlení, tie<br />

sú namontované v hlavniach. Trojštvrtinový,<br />

full a cylindrický sú uložené v plastovej krabičke<br />

spolu s montážnym kľúčom. Na zákazku<br />

sa dá dokúpiť paradox a športové zahrdlenia,<br />

trapové i skeetové.<br />

Hlavňový zväzok uzamyká do oceľovej baskule<br />

systémom Monolock Hinge, dvoma hranolovitými<br />

výstupkami do vybrania po bokoch<br />

lôžka. Pod prednou časťou hlavňového zväzku,<br />

ktorý je len 65 mm vysoký, sa v mieste nábojových<br />

komôr nachádza jeden „hák“ s klapkou.<br />

Vzadu sú dva spevňujúce hranoly vedľa seba,<br />

tie zapadajú do otvoru v baskuli, ktorý vypĺňa<br />

klapka. Okrem toho, do drážky na spevňujúcich<br />

hranoloch zapadá široký priečny klin,<br />

ovládaný temennou kľučkou. Tento systém má<br />

maximálnu pevnosť, pretože zaťaženie je rozložené<br />

na veľkú plochu. Pre každú hlaveň je<br />

samostatný, automatický vyhadzovač. Vnútri<br />

zadnej časti predpažbia sú po bokoch umiestnené<br />

pružiny a kladivká ejektorov. Ich napínanie<br />

je odvodené od sklopenia hlavní a funkcia<br />

od polohy kladiviek. Po otvorení záveru prázdne<br />

nábojnice vyhodí, nevystrelené náboje len<br />

vysunie, aby sa dali ľahko vybrať. Uhol zlomenia<br />

je veľký a vkladanie nábojov aj do spodnej<br />

hlavne je pohodlný. Hlavne sa sklápajú pomocou<br />

temennej kľučky, ktorá je vyosená o 10<br />

stupňov doprava kvôli lepšiemu miereniu.<br />

8<br />

PAR AMETRE<br />

Výrobca:<br />

Model:<br />

Typ zbrane:<br />

Browning Arms<br />

Company / Miroku<br />

Japonsko<br />

Browning 725 Hunter G5<br />

broková kozlica<br />

s lôžkovým uzáverom<br />

Kaliber: 12/12/76<br />

Celková dĺžka: 1 120 mm<br />

Dĺžka hlavní: 710 mm<br />

Dĺžka pažby: 375 mm<br />

Hmotnosť: 3 300 g<br />

Odpor spúšte: 15 N<br />

Zahrdlenie: čoky Invector DS<br />

Cena:<br />

5 609, 00 Eur<br />

Predajca: Puškárstvo Hermes,<br />

Bratislava<br />

Jednospúšťový mechanizmus s možnosťou<br />

poradia odpálenia hlavní je u Browninga klasikou.<br />

Na temene baskule je mechanická poistka<br />

v tvare drážkovanej pyramídy, ktorá plní<br />

aj funkciu selektívneho prepínača. Po nabití,<br />

zatvorení sa zbraň automaticky nezaistí, treba<br />

ju zatlačiť smerom hore. Poistka slúži i ako<br />

selektívny prepínač poradia odpálenia hlavní,<br />

pri posunutí doprava je odokryté písmeno<br />

„U“ – Under, prvá vystrelí spodná hlaveň, keď<br />

je viditeľné písmeno „O“ – Over, platí pre hornú<br />

hlaveň. Jednoduchou úpravou sa dá kozlica<br />

upraviť na lovecký, či športový mód tak, aby sa<br />

po každom zlomení hlavní sama zaistila, alebo<br />

zostala nezaistená.<br />

Spúšť funguje mechanicky, na vystrelenie<br />

druhej rany netreba energiu spätného nárazu,<br />

ktorý prepne spúšťovú páčku, takže je tu možnosť<br />

vystrelenia z druhej hlavne aj pri prípadnom<br />

nevystrelení náboja z prvej. Úderníky sú<br />

spojené s napínacími tiahlami a ich pohyb je<br />

veľmi krátký. Spúšťová páka je zároveň prevodovou.<br />

Ozub na jej spodnom konci podopiera<br />

západku. Po stlačení spúšte sa vychýli prevodová<br />

páka, tá uvoľní západku, tlak bicej pružiny<br />

ju zdvihne a úderník má voľnú dráhu. Výsledkom<br />

je veľmi rýchly chod mechanizmu,<br />

ktorý výrobca udáva v rozpätí 18 tisícin sekundy<br />

od stlačenia jazýčka spúšte po udretie<br />

zápalníka. Vyšší štandard brokovnice dopĺňa<br />

pozlátený jazýček spúšte, ktorého chod je plynulý,<br />

bez najmenšieho zadŕhania, odpor je fabricky<br />

nastavený na hodnotu 15 N. Tak ako pri<br />

väčšine Browningových zbraní prednosťou je<br />

systém Triple Trigger, ktorý umožňuje strelcovi<br />

nastaviť si odpor jazýčka spúšte a jemne<br />

doladiť vzdialenosť, dĺžku jeho chodu podľa<br />

svojich fyziognomických potrieb, aby pri spúšťaní<br />

nedošlo k mimovoľnému strhávaniu zbrane.<br />

Súčasťou výbavy je aj úzky jazýček spúšte<br />

s miernym anatomickým vykrivením smerom<br />

doľava, namiesto fabricky namontovaného širšieho<br />

jazýčka.<br />

Luxusný charakter kozlice B 725 Hunter<br />

G5 dotvára bohaté zdobenie rytinou. Na ľavej<br />

strane lôžka baskule je motív letiacich bažantov,<br />

na pravej divokých kačíc. Na spodnej strane<br />

lôžka gravírovaného bohatými rozvilinami<br />

je vyryté číslo 725 HUNTER G5. Podobne je<br />

zdobený lučík, temenná kľučka a kovové časti<br />

predpažbia. Broková kozlica sa predáva rozložená<br />

v opálovom kufríku, ktorý má zamykanie<br />

s číselnými kódmi. Súčasťou výbavy je aj<br />

zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane.<br />

Tento bezpečnostný prvok sa vkladá do lučíka<br />

a zamyká jazýček spúšte, je pevnej kovovej<br />

konštrukcie. Vnútorná časť je pokrytá gumovým<br />

povrchom, aby nedošlo k poškriabaniu, či<br />

poškodeniu zbrane.<br />

Svojimi technickými a užitkovými vlastnosťami<br />

B 725 Hunter predčí všetky doterajšie<br />

modely a rozšíri portfólio prvotriednych<br />

brokovníc s logom jeleňa i úspechy oficiálneho<br />

tímu Browningu, ktorého strelci získali za posledných<br />

desať rokov na medzinárodných súťažiach<br />

FITASC v loveckom parkúre vyše 400<br />

medailí.<br />

• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />

01) Luxusná kozlica Browning 725 Hubnter G5.<br />

02) Kozlica má set vnútorných čokov Invector DS.<br />

03) Každá hlaveň je vybavená ejektorom vystrelených<br />

nábojníc.<br />

04) Hlavňový zväzok zamyká do vybrania po bokoch<br />

oceľového lôžka baskule.<br />

05) Zväzok je len 65 mm vysoký, zospodu je „hák“ s<br />

klapkou a dva spevňujúce hranoly.<br />

06) Čitateľné mieridlá tvorí antireflexná lišta široká 6 mm s<br />

perličkovou muškou.<br />

07) Zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane sa<br />

vkladá do lučíka.<br />

08) Kozlica sa predáva rozložená v luxusnom opálovom<br />

kufríku.<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

19


HISTÓRIA<br />

ZABUDNUTÝ<br />

POMNÍK<br />

V rokoch 2017 a 2018 odštepný závod Kamenica nad Cirochou vo vlastnej réžii zrekonštruoval lesnú cestu Dolná Baňa – Suchý jarok.<br />

Je na Lesnej správe Jovsa v porastoch na južnej strane Vihorlatských vrchov nad obcou Klokočov. V časti Dolná Baňa cesta vedie po<br />

trase bývalej úzkokoľajnej železnice. Tú dal vybudovať bývalý vlastník týchto lesov a Michalovského panstva gróf Alexander Sztáray.<br />

Využíval ju aj na dopravu kameňa z prevádzkovaných lomov. Je to ten Sztáray, od ktorého vykúpil Československý štát <strong>lesy</strong>, ktoré vytvorili<br />

základ terajšieho Odštepného závodu v jeho južnej časti. To je ale iná história, ktorej sa v tomto článku nechcem venovať. Chcem<br />

však popísať príbeh inej udalosti, ktorá sa udiala na týchto miestach. Je možno menej historická, ale neobvyklá a so smutným koncom.<br />

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ<br />

Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />

Počas stavebných prác na spomínanej ceste<br />

som sa v priľahlých lesných porastoch pohyboval<br />

častejšie ako obvykle. Pri jednom<br />

prechode cez les v časti odbočky cesty zo Suchého<br />

jarku na Dolnú Baňu som objavil v poraste<br />

malý andezitový pomníček. Má tvar malej<br />

stély so zaoblenými rohmi. V hornej časti<br />

je vytesaný štylizovaný kresťanský kríž. Ramená<br />

sú spojené do oblúka, podobne ako je<br />

to na drevených krížoch, kde majstri v hornej<br />

časti pre ochranu ramien inštalovali plechovú<br />

striešku. Pod krížom je v orámovaní vysekaný<br />

nápis : A. ŠTEFAN *3.X.1924. + 30.X. 47.<br />

ZÁVADKA. Je tu niekto pochovaný? Asi nie.<br />

Je to symbol nejakej tragickej udalosti? Udalosti<br />

pri práci v lese s nešťastným koncom? Takéto<br />

a podobné myšlienky mi vírili v hlave pri<br />

pohľade na kamenný pomník. Uvažoval som.<br />

Iste budú niečo o tom vedieť starší kolegovia<br />

z Lesnej správy. Odpovede lesníka Ladislava<br />

Macejka, ktorý dlhodobo pracoval na tomto<br />

lesnom obvode, však boli neurčité. Nepoznal<br />

históriu pomníka. Podobne ani ostatní kolegovia<br />

z Lesnej správy alebo zo závodu nevedeli<br />

o tom nič konkrétne. Povedal som si že, ja sa<br />

to pokúsim vypátrať.<br />

POČIATOČNÉ<br />

TÁPANIE<br />

V tejto časti východného Slovenska sú dve<br />

dediny s názvom Závadka. Jedna pri Humennom<br />

smerom na Topoľovku a Vranov, druhá<br />

v okrese Michalovce. Do tej sa dá dostať z Jovsy<br />

smerom na Hnojné. Obec Závadka leží na<br />

hlavnej trase Michalovce - Sobrance. Zdalo<br />

sa mi logickejšie začať pátrať v tejto obci. Prvé<br />

mailové komunikácie a následné telefonáty na<br />

obecný úrad na jar tohto roku nepriniesli výsledky.<br />

Starostka zistila medzi miestnymi občanmi<br />

len toľko, že meno Štefan sa v obci vyskytovalo,<br />

ale nositelia tohto mena už v obci<br />

nežijú, alebo sa odsťahovali. V obci Závadka<br />

nie je cirkevná farnosť. Veriaci majú farnosť vo<br />

Veľkých Zalužiciach. Čo keby som zašiel za tamojším<br />

kňazom a nazrel do Knihy zomrelých?<br />

Prešlo leto a ja som nevykonal v tejto veci nič.<br />

Blížiaci sa sviatok Pamiatky zosnulých ma<br />

však akosi primäl obnoviť moje „pátranie“.<br />

Tentoraz som volil osobnú návštevu v obci Závadka.<br />

Moje prvé kroky viedli na obecný úrad.<br />

Starostka nebola prítomná, ale mladá zamestnankyňa<br />

si spomínala na môj mail z jari. Nie<br />

je však z obce a jediné, čo mi poradila, že dom,<br />

kde niekedy bývali Štefanovci, teraz vlastnia<br />

rómski občania.<br />

DÔLEŽITÝ<br />

NEZNÁMY<br />

S poďakovaním, ale s neúspechom som odchádzal<br />

z obecnej kancelárie. Vo dverách som<br />

sa míňal s chlapom v strednom veku, vysokej<br />

postavy. Oslovení Rómovia v odporúčanom<br />

dome však nekúpili dom od osoby s priezviskom<br />

Štefan. Stojac bezradne na chodníku<br />

v peknom slnečnom dni tohoročného vydareného<br />

babieho leta, mi padol pohľad na staršiu<br />

pani na druhej strane cesty vychádzajúcu<br />

z bráničky. Idem za ňou. Po slušnom oslovení<br />

držiac fotografie pomníka v lese jej vysvetľujem<br />

svoje trápenie. Debata je však bez efektu,<br />

akurát sa dozvedám, že má brata doktora<br />

v Humennom a keď poviem, že ho poznám,<br />

tak sa poteší. Odrazu počujem za sebou hlas:<br />

„Vy pátrate po Andrejovi Štefanovi?“ Prikývnem<br />

a v človekovi, ktorý mi dáva otázku, poznám<br />

pána z obecného úradu, s ktorým som<br />

sa pri odchode stretol vo dverách. „Choďte<br />

na cintorín, práve na jeho spoločnom hrobe<br />

s rodičmi inštalujú nový pomník,“ hovorí<br />

pán. Ďalšie udalosti už potom majú rýchly<br />

spád. Ďakujem neznámemu človekovi za pomoc.<br />

Lúčim sa s ním a sadám to auta. On však<br />

prišiel za mnou pre istotu až na cintorín. Moje<br />

porovnanie dátumov na pomníku v lese a na<br />

20 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


HISTÓRIA<br />

pomníku na miestnom cintoríne ma presvedčuje<br />

o tom, že tento neznámy človek mal pravdu.<br />

(Ani som sa ho nespýtal na meno.) Údaje<br />

sedia.<br />

PREKVAPIVÉ<br />

STRETNUTIE<br />

Od vedúceho partie kamenárov získavam<br />

telefónne číslo objednávateľa zákazky na obnovu<br />

pomníka. Volám na poskytnuté číslo do<br />

Michaloviec. Pani v telefóne je neter nebohého<br />

z pomníka. Je ochotná poslať mi kontakt<br />

na svojho staršieho brata a adresu jeho bydliska.<br />

Po krátkej ceste autom do Michaloviec stojím<br />

pred domom z adresy a čakám na pána,<br />

ktorý je na moje požiadanie ochotný vyjsť von<br />

a rozprávať sa so mnou. Tu ma čaká ďalšie prekvapenie.<br />

Blížiac sa k neznámemu človekovi<br />

sa mierne zháčim, lepšie sa prizriem a vyjachcem:<br />

„Vlado, to si Ty?“ Vlada Štefana poznám<br />

ešte z čias, keď pracoval na lesnom úrade v Michalovciach<br />

a neskôr ako vedúceho nákupu<br />

dreva v Bukóze Vranov. „Mám málo času, lebo<br />

sa chcem venovať dcére, ktorá prišla ku mne na<br />

dovolenku a práve odchádzame,“ ospravedlňuje<br />

sa Vlado. „Nevadí,“ hovorím a ukazujem mu<br />

fotografie. Len mi povedz, či som na konci pátrania<br />

a v krátkosti históriu udalosti, ktorá sa<br />

stala vašej rodine v lese a súvisí s pomníkom.<br />

PRÍBEH POMNÍKA<br />

Vlado vyrozpráva krátky, ale smutný príbeh.<br />

„Áno, podľa údajov na pomníku je to<br />

iste pomník môjho strýka. Nikdy sme však<br />

nevedeli ani ja, ani moja sestra, že je takýto<br />

pomník vo Vojenských lesoch. Otec nám<br />

o ňom nikdy nerozprával. Nerád rozprával ani<br />

o rodinnej tragédii, ktorá sa tam udiala. Náš<br />

strýko prišiel na dovolenku z vojny a išiel spolu<br />

s bratom, mojím otcom, hotoviť do lesa drevo<br />

na zimu. Bolo to v jeseni, 30. októbra 1947.<br />

V ten deň silno pršalo. Pôda v lese bola rozmočená<br />

a kone s vozom zapadli v blate a nevládali<br />

náklad vytiahnuť. Pohoniča pochytila<br />

zlosť na kone. Začal kone šľahať bičom. Strýkovi<br />

mu ich prišlo ľúto. Postavil sa pred nich<br />

spredu a chytil za liace, že ich utíši a možno<br />

pomôže. Splašené pohyby koní však spôsobili,<br />

že stredný drúk voza, po zemplínsky „dišeľ“,<br />

mu nešťastne narazil do hrude a privodil<br />

okamžitú smrť,“ vyrozprával mi Vlado.<br />

To je príbeh môjho pátrania po histórii zabudnutého<br />

pomníka vo Vojenských lesoch.<br />

Stavanie pomníkov je prejav úcty pozostalých<br />

zomrelým. Rozmýšľam nad tým, čo asi<br />

viedlo brata mládenca tragicky zahynuvšieho<br />

v lese nad Klokočovom, že mu dal na mieste<br />

tragédie postaviť pomník a o tomto svojom<br />

počine nepovedal ani svojím blízkym. Môžeme<br />

len hádať. Ja si však myslím bez potreby<br />

hádania, že skutok to bol pekný a šľachetný.<br />

Ešte malý dodatok na záver. Dodatočne som<br />

zistil, že ten pán, s ktorým som sa stretol vo<br />

dverách obecného úradu a usmernil moje pátranie,<br />

sa volá Vladimír Smriga.<br />

•<br />

Prvý rad zľava – Jozef Harvilik, Ján Ľonc, vnučka Dominika, Marián Beľančin,<br />

druhý rad zľava Vlastimil Pľuta, Michal Balog, Milan Vataha.<br />

SPLNENÉ ŽELANIE<br />

Každý je iste rád, ak môže splniť želanie, túžbu alebo prosbu blízkeho či neznámeho<br />

človeka. V polovici októbra tohto roku ma navštívil v kancelárii bývalý zamestnanec<br />

odštepného závodu Milan Vataha. Je rodákom z Kamenice. Vo vojenských lesoch do<br />

roku 2008 odpracoval 35 rokov.<br />

Direktore, idem za Tebou so žiadosťou,<br />

hovorí Milan a vysvetľuje mi svoju požiadavku.<br />

Poznal si Ľonca?, pýta sa ma. Nie,<br />

nepoznal, odpovedám. Ján Ľonc z Belej nad<br />

Cirochou pracoval v minulosti na závode,<br />

teraz má 82 rokov. „Volala mi jeho vnučka,<br />

že dedo má túžbu navštíviť miesta, kde<br />

strávil značnú časť svojho života,“ pokračuje<br />

Milan. Zdržia ťa maximálne 15 minút dodáva.<br />

Vravím - nevidím v tom problém. Zisti,<br />

kedy chcú prísť, nájdem si čas a osobne sa<br />

im povenujem. Milan ihneď volá vnučke a je<br />

dohodnuté stretnutie na ďalší deň, 16. októbra<br />

na desiatu hodinu.<br />

Nasledujúci deň po oznámení z vrátnice,<br />

že plánovaná návšteva je na bráne, vychádzam<br />

privítať trojicu hostí, Jána Ľonca,<br />

jeho vnučku a Milana Vatahu. Pri zvítaní<br />

je viditeľné, že 82 rokov sa prejavilo najmä<br />

na chôdzi hosťa. Pohľad má však bystrý a to,<br />

že hlava ešte stále dobre pracuje, sa prejaví<br />

v kancelárii pri spomínaní na roky prežité<br />

vo Vojenských lesoch. Spomienky sú „čerstvé“<br />

a pre mňa zaujímavé. Mám rád príbehy<br />

z minulých čias.<br />

Ján Ľonc nastúpil do zamestnania vo<br />

Vojenských lesoch 6. mája 1960 a pracovnú<br />

činnosť ukončil v roku 1997. Po celý čas,<br />

teda 37 rokov, pracoval na poste vedúceho<br />

opravárenských dielní. Je absolventom<br />

učilišťa ČSAD v Košiciach, neskôr si urobil<br />

večernú Strojnícku školu v Snine s maturitou.<br />

Aj keď v tej dobe nebolo veľa ľudí s týmto<br />

odborným vzdelaním, miesto vo Vojenských<br />

lesoch získal len za pomoci známeho<br />

z armády. Kapitán Popovič zaňho intervenoval<br />

u Ing. Jána Kindernaja, vtedajšieho<br />

riaditeľa závodu. Opravárenské dielne patrili<br />

organizačne pod dopravno-mechanizačnú<br />

správu. Správa sídlila na terajšej Ružovej<br />

ulici v susedstve píly JRD. Vedúcim<br />

správy bol Ján Golian. Býval v ešte dnes stojacej<br />

dvojhájenke v susedstve správy. Jeho<br />

manželka mala už v tom čase podnikateľské<br />

schopnosti. Na vrátnici DMS prevádzkovala<br />

malý bufet. Súčasťou ponuky bolo aj pivo<br />

sedmička. Pre lepšie spomínanie začnem<br />

ukazovať staré fotografie zo svojho archívu<br />

v počítači. Hosť a Milan vzájomne hádajú<br />

mená starých kolegov na čiernobielych záberoch.<br />

Väčšina z nich už nežije. Pripomínajú<br />

si staré udalosti, objekty a miesta na závode<br />

a v lese. Jednu z fotografii zachytávajúcu zamestnancov<br />

závodu na prvomájových oslavách<br />

v Humennom vidí Ján Ľonc prvýkrát.<br />

Skromne poprosí o jej vytlačenie na kopírke,<br />

nakoľko na fotografií je aj on. Rozhovor<br />

spestríme pohárikom becherovky. Avšak len<br />

jedným. Hosť ďalší odmietne. Na jeho želanie<br />

vychádzame ešte na dvor a prejdeme<br />

areál závodu. Obojstranne milé je stretnutie<br />

s terajšími zamestnancami v opravárenskej<br />

dielni. Marián Belančin a Vlasto Pľuta začínali<br />

u Ľonca ako mladí absolventi učilíšť.<br />

„O kotolne a techniku všeobecne má dedo<br />

stále záujem,“ podotkne vnučka pri prehliadke<br />

závodnej kotolne na štiepku.<br />

Z plánovaných 15 minút sa návšteva Jána<br />

Ľonca natiahla na dve hodiny. Nikto však<br />

neľutoval spoločne strávený čas. Som presvedčený,<br />

že všetci sme mali z tohto malého<br />

spomienkového stretnutia dobrý pocit. Milan<br />

Vataha a ja, že sme mohli splniť nenáročné<br />

želanie bývalého zamestnanca, a pre<br />

Jána Ľonca to bolo iste cenné a potešujúce.<br />

Rozlúčili sme sa tak ako pri príchode, na<br />

vrátnici závodu, vzájomným prianím všetkého<br />

dobrého. „Môžem o našom stretnutí<br />

napísať do nášho časopisu?,“ pýtam sa nakoniec.<br />

Hosť neodpovedá, len mlčky prikývne.<br />

Vnučka sa spokojne usmeje.<br />

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ<br />

Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

21


HISTÓRIA<br />

VIDOR JURÁN 1879 - 1963<br />

Nasledujúcimi riadkami by som vám chcel priblížiť významnú udalosť v regióne horného<br />

Spiša, ktorá sa udiala len nedávno a má nemalú väzbu na históriu nielen nášho závodu<br />

v Kežmarku, ale určite osloví všetkých lesníkov, poľovníkov, milovníkov prírody a histórie.<br />

Dňa 21.novembra <strong>2019</strong> z príležitosti blížiaceho sa jubilea 140-teho výročia narodeniea<br />

Vidora Jurána skupina nadšencov histórie a obdivovateľov fenoménu lesa a prírody<br />

pod vedením Dr. Andreja Janovského a Ing. Vladimíra II. Kleina zorganizovala za aktívnej<br />

spoluúčasti Obecného úradu Hniezdne a pána starostu Ing. Viktora Selepa spomienkový<br />

večer, na ktorom autori Dr. Janovský a Ing. Klein prezentovali svoju knihu, venovanú životným<br />

osudom tohto nevšedného a zaujímavého človeka, no predovšetkým významného<br />

spisovateľa, plodného autora množstva kníh s poľovníckou tematikou. Uvedeniu knihy<br />

predchádzalo odhalenie pamätnej tabule na budove obecného úradu Hniezdne. Odhalil<br />

ju za spoluúčasti pána starostu a organizátorov generálny konzul Maďarskej republiky,<br />

pán Haraszti Attila. Táto tabuľa by mala pripomenúť okoloidúcim turistom, poľovníkom, ba<br />

i miestnym občanom tohto významného rodáka, ktorého meno rokmi pomaly upadlo do<br />

zabudnutia.<br />

Áno, stále hovorím o Vidorovi Juránovi.<br />

Predpokladám, že o ňom vie len niekoľko zanietených<br />

poľovníkov a znalcov regionálnej<br />

histórie. Je to svojím spôsobom aj preto, že sa<br />

hlásil k maďarskej, resp. uhorskej národnosti.<br />

gitu *1912. Z nich syn Ladislav vyštudoval lesné<br />

inžinierstvo. Vidor Jurán ovdovel v roku<br />

1932, viac sa neoženil, žil 6 rokov na správe<br />

lesov v Levočskej Doline, krátko v Prešove. Po<br />

zničení bytu a strate celého osobného majetku<br />

pri bombardovaní Prešova roku 1944 ho nakoniec<br />

prichýlil mladší brat Rudolf v Hniezdnom,<br />

kde žil až do svojej smrti 5.júla 1963. Pochovaný<br />

je na miestnom cintoríne.<br />

Vidor Jurán bol vášnivý poľovník, no postupom<br />

rokov zver viac pozoroval a chránil<br />

ako na ňu poľoval. Na jeho myslenie ako poľovníka,<br />

resp. ochranára mali vplyv priatelia,<br />

predovšetkým huncovský veľkostatkár Ernest<br />

Bethlenfavy (1880-1955), pruské knieža,<br />

dlhodobo žijúce na svojom majetku v Javorine,<br />

Christian Kraft zu Hohenlohe-Oehringen<br />

(1848-1926), toporecký gróf Albert Görgey<br />

(1882-1943) a ďalší. Dokonale poznal krajinu<br />

Spiša, revíry Ľubovnianskej vrchoviny, Malých<br />

Pienin, podobne revíry v Levočskom pohorí<br />

na Spišskej Magure. Vysoko, a to aj v európskom<br />

meradle, sa hodnotí 1. Slovenská<br />

poľovnícka výstava v Poprade v roku 1926,<br />

ktorej hlavným organizátorom bol práve Vidor<br />

Jurán so synmi za výdatnej pomoci kniežaťa<br />

Hohenlohe. Asi najvýznamnejšia kapitola<br />

jeho života nastáva až po 2.svetovej vojne,<br />

keď sa púšťa na dráhu literáta. Samozrejme je<br />

Vidor Juran<br />

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule<br />

Ing. Jozef Joppa<br />

Hrob v Hniezdnom<br />

Stále sa cítil Spišiakom a svoje knihy a články<br />

písal teda v maďarčine a v nemčine. Skúsme si<br />

ho priblížiť trochu viac.<br />

Vidor (krstený ako Hilárius) Jurán sa narodil<br />

v Hniezdnom 30.decembra 1879 v rodine<br />

učiteľa v susednej dedine Lacková, rodičom<br />

Františkovi Juranovi a jeho druhej manželke<br />

Leopoldíne Kozsigh. Vyrastal v mnohopočetnej<br />

rodine. Po vychodení tried základnej<br />

školy študoval na Piaristickom gymnáziu<br />

v Podolínci a následne na Učiteľskom ústave<br />

v Spišskej Novej Vsi, kde maturoval 22.júna<br />

1899. Hneď po absolutóriu 1.septembra nastúpil<br />

ako učiteľ na rímskokatolícku ľudovú<br />

školu v Hniezdnom, kde zotrval takmer 7<br />

rokov. Krátko pôsobí na Štátnej ľudovej škole<br />

v Krompachoch, následne od 1.septembra<br />

1908 až do dôchodku v roku 1937 na Štátnej<br />

ľudovej škole v Spišskej Belej. Oženil sa v roku<br />

1904 s Margitou Irányi. Mali 4 deti a to Kláru<br />

*1905, Ladislava *1906, Vidora * 1909 a Mar-<br />

známa aj jeho dovtedajšia bohatá publikačná<br />

činnosť, keď redigoval poľovnícke periodiká<br />

ako Nimrod, Vadász a Vadászlap, napr."Moje<br />

medvede, ktoré som neulovil", "Moje stretnutia<br />

s medveďmi", "Zápisky o lesných slukách".<br />

V roku 1958 mu v Bratislave v malom náklade<br />

vychádza jeho prvotina "Ordasok" (Vlci),<br />

ktorú dnes znalci považujú za jedno z najlepších<br />

diel o tomto dravcovi. Taktiež v Bratislave<br />

v roku 1966 vychádza v maďarčine "Poľovnícka<br />

kronika" (Vadászkronika), ďalšie tituly<br />

sa už po jeho smrti vydávajú v Maďarsku, posledný<br />

"Jeden poľovnícky deň v Tatrách",<br />

2017 Szeged.<br />

Veniec z voňavej čačiny, položený na jeho<br />

obnovený hrob na cintoríne v Hniezdom pri<br />

tónoch lesných rohov bol symbolickou pripomienkou<br />

jeho jubilea a zároveň rozlúčkou<br />

s týmto nevšedným človekom, ktorý tak miloval<br />

prírodu, les a rodný Spiš.<br />

•<br />

22 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

DEŇ SV. HUBERTA<br />

V PLIEŠOVCIACH<br />

Dominika Kršiaková, referent OE, GR<br />

Pliešovce (text, foto: obec Pliešovce)<br />

V sobotu 14. septembra bolo v Pliešovciach<br />

od rána veľmi rušno. Na Námestí SNP<br />

bola už po 17. raz oslava Dňa sv. Huberta –<br />

poľovníctva, prírody a zveri. Celý deň bolo<br />

postarané o pestrý program. Súťaž o najlepší<br />

guláš pre gurmánov, zábavné atrakcie a stánky<br />

plné hračiek pre deti či výstava trofejí a to<br />

všetko v sprievode folklórnej hudby. Počasie<br />

nám aj tento rok prialo. Vylákalo von množstvo<br />

ľudí, nielen občanov Pliešoviec, ale aj<br />

návštevníkov z iných regiónov. Tak ako každý<br />

rok, aj tento bol v parku jeden zo stánkov<br />

venovaný lesnej pedagogike, kde sme<br />

s kolegyňami mali na starosti tých najmenších.<br />

Deti okrem skákacieho hradu a kolotočov<br />

zaujímali aj zvieratá, stromy, huby a rôzne<br />

rastliny, ktoré sa v našich horách a lesoch<br />

nachádzajú. S veľkým nadšením zdolávali<br />

úlohy v podobe skladania puzzle, maľovania<br />

obrázkov s lesníckou tematikou či riešenia<br />

slovných prešmyčiek. Každý odvážlivec<br />

dostal na konci svojho snaženia sladkú odmenu<br />

alebo reklamný predmet s logom VLM<br />

- záložku do knihy, kriedy, drevené jojo, ceruzky,<br />

zápisníky. Veríme, že sa s podobným<br />

úspechom stretneme aj o rok. •<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

23


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ROZHOVOR S…<br />

Mnohí poznáme ten pocit, ak máme rokovať s nadriadeným, o niečo žiadať, alebo presadiť<br />

nejaký zámer. Často sa to spája s obavou, že nenájdeme pochopenie, reakcia nadriadeného<br />

bude odmietavá, naše argumenty nepochopené. Vieme však oceniť, ak je správanie<br />

toho, s ktorým rokujeme, konštruktívne a uvážlivé, je znalý problematiky a svoj prípadný<br />

nesúhlas s našou požiadavkou fundovane zdôvodní.<br />

V rámci organizačnej štruktúry Ministerstva obrany SR, ktoré je zakladateľom štátneho<br />

podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, je zriadený Odbor špecializovanej štátnej správy.<br />

Ide o odborný útvar, s ktorým prichádzame do kontaktu rámci našej činnosti takmer denne.<br />

Riaditeľom odboru je plk. Ing. Peter Hiadlovský.<br />

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ<br />

OZ Kamenica nad Cirochou<br />

(text, foto: plk. Hiadlovský)<br />

Pán plukovník, som presvedčený<br />

z vlastných pracovných kontaktov<br />

s vami a dovoľujem si tvrdiť, že je to aj<br />

názor mojich kolegov, že v rámci svojej<br />

riadiacej práce prejavujete vlastnosti,<br />

ktoré sú spomenuté v úvode, teda<br />

profesionalitu, ústretovosť a snahu<br />

nachádzať spoločné a vzájomne<br />

prospešné riešenia problémov.<br />

V prvom rade chcem a cítim potrebu vyjadriť<br />

poďakovanie za váš názor na moju<br />

osobu. Takého hodnotenie je pre mňa veľkým<br />

ocenením, no predovšetkým záväzkom<br />

pokračovať v tom, čo človek robí a mal by robiť.<br />

Môj vzťah k činnosti, ktorej som sa upísal,<br />

pramení jednak z prostredia, v ktorom<br />

som vyrastal, a taktiež veľký vplyv na moje<br />

vystupovanie pramení zo skúseností z okolia<br />

a tiež z postoja kolegov, alebo nadriadených,<br />

s ktorými som mal tú česť spolupracovať. Zastávam<br />

názor, že funkcia ešte neznamená<br />

a nezakladá právo na neomylnosť. Veď mýliť<br />

sa je ľudské, aj keď je pravda, že omyly sa<br />

ťažšie priznávajú a v dnešnej dobe sa tento<br />

postup veľmi nenosí (možno). Asi patrím do<br />

staršej školy, čo však konštatujem, ale nesťažujem<br />

sa. V riešení problémov nielen v oblasti<br />

štátnej správy a samosprávy, ale aj v jednaní,<br />

sa snažím v rokovaní s ľuďmi vžiť alebo<br />

predstaviť sa v ich koži, teda v opozícií alebo<br />

ak chcete, na opačnej strane stola. V živote<br />

sa vždy stretávame nielen s jednoduchými<br />

riešeniami, v dnešnej dobe skôr naopak. O to<br />

viac ma niekedy mrzí, keď namiesto hľadania<br />

cesty a spôsobu riešenia sa hľadá dôvod,<br />

prečo sa problém riešiť nedá. Vzájomná úcta<br />

a rešpekt by mali byť základom spolupráce<br />

na všetkých úrovniach. Možno je to idealizmus,<br />

ale v jednoduchosti je niekedy najlepšie<br />

riešenie a ako sme spomínali na začiatku, dá<br />

sa to a ani to veľmi neboli.<br />

Skúste v stručnosti priblížiť našim<br />

čitateľom činnosť a náplň práce<br />

vami riadeného odboru.<br />

Odbor riadenia špecializovanej štátnej<br />

správy, ako vyplýva aj z jeho dlhého názvu,<br />

má aj v skutočnosti široký záber. Spolu s kolegami,<br />

ktorých nie je zasa veľa (17) riešime<br />

problematiku štátnej správy od bezpečnosti<br />

a ochrany zdravia pri práci, cez pracovnú<br />

zdravotnú službu, stavebný poriadok, lesné<br />

hospodárstvo, poľovníctvo, geodéziu, kartografiu,<br />

kataster nehnuteľností, všeobecnú<br />

správu (náhrada samosprávy na území vojenských<br />

obvodov) až po letecké snímkovanie<br />

a aktivity na územiach potrebných pre<br />

obranu štátu. Sme akýmsi spojovníkom medzi<br />

civilnou štátnou správou a pôsobením<br />

ozbrojených síl na území vojenských obvodov.<br />

V stručnosti sú vojenské obvody územím,<br />

ktoré je prioritne určené na zabezpečovanie<br />

úloh obrany a bezpečnosti štátu, teda<br />

na vytváranie a simulovanie podmienok,<br />

v ktorých sa pripravujú zložky štátu na plnenie<br />

úloh súvisiacich s obranou Slovenskej<br />

republiky. Jadrom odboru je jeho pôsobnosť<br />

na územiach potrebných pre obranu a bezpečnosť<br />

štátu a plnenie úloh ministerstva,<br />

ktorá je pre toto územie stanovená, keďže za<br />

správu týchto území v plnej miere zodpovedá.<br />

Dôležitou kapitolou a oblasťou je koordinácia<br />

činnosti a zabezpečovanie zložiek,<br />

24 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ktoré pôsobia na týchto územiach. Samozrejme,<br />

sú to v prvom poradí ozbrojené sily, ktoré<br />

pripravujú vojakov na nasadenie v zložitých<br />

podmienkach, simulovaných práve na<br />

týchto územiach. Ďalej zložky rezortu, ktoré<br />

pôsobia na poli výskumu a vývoja zbraní,<br />

munície a zbrojárskej techniky ako aj ďalších<br />

prostriedkov, ktoré využívajú ostatné zložky<br />

štátu (hasičský zbor, záchranári, špeciálne<br />

osobitne útvary a pod). No a v neposlednom<br />

rade a nie zanedbateľným subjektom<br />

spolupráce sú práve <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />

Slovenskej republiky. Zabezpečujú obhospodarovanie<br />

lesných pozemkov, ktoré tvoria<br />

bezpečnostné a ochranné pásma strelníc,<br />

cvičísk, muničných skladov a ďalších<br />

objektov obrannej infraštruktúry. Spolupráca<br />

s týmto štátnym podnikom je nevyhnutná<br />

pri výkone štátnej správy a pri koordinácii<br />

činností aj na úrovni spolupráce podniku<br />

s ozbrojenými silami. Príkladom je napr. odstraňovanie<br />

náletových drevín z plôch cvičísk<br />

vo vojenských obvodoch - vyčistenie<br />

taktického cvičiska a výstavba protipožiarnych<br />

pásov vo Vojenskom obvode Lešť, strelnica<br />

bojových vozidiel a cvičisko vodenia<br />

bojových vozidiel vo Vojenskom obvode Valaškovce<br />

ako aj cvičiská vo Vojenskom obvode<br />

Záhorie časť Turecký Vrch.<br />

Vaša profesionálna kariéra je dlhodobo<br />

spätá s prácou na úrovni ministerstva<br />

obrany v rôznych pozíciách.<br />

Po ukončení pôsobenia v „stavebnom vojsku“,<br />

ktoré bolo zrušené, som dostal ponuku<br />

a dôveru pôsobiť v začínajúcich štruktúrach<br />

nového ministerstva obrany Slovenskej<br />

republiky (rok 1992). Ako mladý nadporučík<br />

som začal pôsobiť vo funkcii vedúceho<br />

staršieho dôstojníka pre oblasť štátnej správy<br />

a samosprávy na území vojenských obvodov.<br />

Mal som šťastie na nadriadeného (plk.<br />

Ing. Imrich Varga) ako aj na ďalších odo mňa<br />

podstatne starších kolegov. Jednou z prvých<br />

úloh bolo oboznámiť sa s novým prostredím.<br />

Pokyn bol jednoduchý: zbaľ si základné veci<br />

a minimálne týždeň-dva sa venuj každému<br />

vojenskému obvodu a uč sa od kolegov, ako<br />

ide život v praxi. Dostal som sa do nového<br />

prostredia, keďže predtým som pôsobil v stavebnom<br />

vojsku ako stavbyvedúci na stavbách<br />

na Morave a v Čechách. Výcvikové priestory<br />

som poznal predovšetkým zo stránky výstavby<br />

zariadení obrannej infraštruktúry<br />

a legislatíva a riešenie veci bola podstatne<br />

iná problematika. Po troch mesiacoch som si<br />

mohol povedať, že trochu poznám vojenské<br />

obvody a môžem sa podieľať na riešení vecí.<br />

Oblasť bola a je široká a človek sa učí stále,<br />

nakoľko vývoj sa nezastavil a stále je potrebné<br />

sa prispôsobovať novým podmienkam.<br />

Práve poznanie priestoru, kde ľudia (podriadení<br />

a spolupracovníci) žijú, je podľa môjho<br />

názoru základ posudzovania problémov<br />

a hľadania ciest riešenia. Samozrejme sa to<br />

nedá zo dňa na deň, chce to čas a predovšetkým<br />

„drobnosť“ chcieť prispieť k dobrej veci.<br />

Kolegovia na jednotlivých obvodných<br />

úradoch vojenských obvodov (vojenský ekvivalent<br />

dnešných obecných úradov) boli<br />

ku mne ústretoví a aj keď to boli vyšší dôstojníci<br />

(plk. a pplk.), vzájomne sme sa rešpektovali<br />

podľa zásad vojenskej zdvorilosti.<br />

Tu možno pramení aj môj postoj k riešeniu<br />

problémov, ktorých je v našej oblasti nemálo,<br />

no na to sme tu. Časom som prešiel ďalšími<br />

funkciami, ktoré boli viac menej vždy<br />

spojené s vojenskými obvodmi a postupne<br />

som naberal skúsenosti z oblasti štátnej<br />

správy lesného hospodárstva, poľovníctva,<br />

stavebného poriadku, geodézie, kartografie<br />

a katastra nehnuteľností. Teda cez prednostu<br />

Úradu všeobecnej vnútornej správy, vedúceho<br />

oddelenia som sa dostal na súčasnú funkciu<br />

riaditeľa odboru špecializovanej štátnej<br />

správy. Veľkou skúsenosťou a školou bolo<br />

napríklad rušenie <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Javorina<br />

a riešenie reštitučných nárokov z tohto<br />

územia, ktoré sme riešili prvýkrát v histórii<br />

Slovenska a veru nebolo sa veľmi z čoho<br />

učiť., ale v spolupráci so správnymi kolegami<br />

aj z civilného katastra nehnuteľností sme to<br />

zvládli a nech história ukáže, či sme sa mýlili,<br />

alebo našli správnu cestu. Zatiaľ môžem<br />

s odstupom času hodnotiť, že platí to druhé.<br />

Telesná kondícia by mala byť<br />

výbavou profesionálneho vojaka.<br />

Vieme, že máte kladný vzťah k športu<br />

a k pohybovom aktivitám.<br />

Aj podľa mňa je to správna úvaha. Profesionálny<br />

vojak by nemal byť iba odborník<br />

v svojej odbornej oblasti, ale ako predstaviteľ<br />

zložky, ktorá slúži na obranu Slovenskej<br />

republiky, by sa nemal hanbiť ukázať a byť<br />

vzorom pre ostatných nielen rozumom, ale<br />

aj výzorom (a samozrejme naopak). Keďže<br />

pochádzam z horskej oblasti stredného Slovenska,<br />

kopce a hory mi boli a sú stále blízke.<br />

Veď na dedine sme ako deti boli vonku<br />

od rána do večera. Našťastie, počítače a mobily<br />

neboli, no nedá sa len spomínať na staré<br />

doby, ale aj dnes v dobe modernej techniky<br />

sa dá nájsť čas na pohybové aktivity. Keď mi<br />

to povinnosti dovolia (môžem potvrdiť, že<br />

sa to dá), tak každé ráno hodinka v telocvični<br />

dobre padne a človek po fyzickej námahe<br />

ľahšie zvládne stresové situácie a psychické<br />

zaťaženie. No a keď počasie a rodina dovolí,<br />

tak voľný čas patrí aktivitám smerom k horskej<br />

cykloturistike a každú jeseň dva týždne<br />

venujem našim veľhorám Vysokým Tatrám,<br />

kde nad hranicou lesa v tichu skál nachádza<br />

človek pokoj pre dušu a na vyčistenie mysle<br />

a sem tam sa pritrafí aj riešenie problémov<br />

z pracovného života. Tak prečo nevyužiť,<br />

keď sa človek môže hýbať hoci roky pribúdajú,<br />

ale aj keď sa občas cítim na dvadsať, telo<br />

sa už sem tam ozve a pripomenie rodný list<br />

a prežité časy vojaka nie vždy v „perinkách“.<br />

Neberte to ako sťažnosť, ale iba ako konštatovanie,<br />

že každý starneme a zrejeme tak ako<br />

tí pred nami.<br />

Zatiaľ však ešte som profesionálny vojak<br />

a preto sa aj snažím nevrhať tieň pochybnosti<br />

o zdatnosti našich ozbrojených síl, aj keď<br />

pri preskúšaniach z telocviku niekedy mam<br />

sto chutí nepriznať rok narodenia, lebo sa<br />

trochu hanbím za podstatne mladších kolegov,<br />

ktorí berú preskúšanie ako strašiak.<br />

Sme však profesionálni vojaci a dúfam,<br />

že budem mať tú česť ešte nejaký ten piatok<br />

k ním patriť a odovzdať skúsenosti tak, ako<br />

som ich mohol ja získavať od našich predchodcov,<br />

ktorí sú pre mňa aj dnes zdrojom<br />

skúseností a poznatkov. •<br />

BLAHOŽELÁME<br />

KOLEGOM<br />

SEPTEMBER<br />

Dodatočne blahoželáme nášmu kolegovi<br />

Ivanovi Hirnerovi<br />

technik správy LS Jablonové –<br />

k životnému jubileu 55 rokov. Prajeme<br />

mu veľa zdravia a pracovných<br />

úspechov do ďalších rokov.<br />

OKTÓBER<br />

Jarmila Gildeinová<br />

upratovačka OZ Kežmarok<br />

– 50 rokov života<br />

Milan Melicher<br />

robotník SL Vidov Vrch – 55 rokov života<br />

NOVEMBER<br />

Oliver Gira<br />

lesník LS Tichý Potok – 60 rokov života<br />

DECEMBER<br />

Ľubomír Gancarčík<br />

vodič LS Ľubica – 60 rokov života<br />

Jozef Harvilik<br />

robotník DSS OZ Kamenica n/Cir –<br />

60 rokov života<br />

Ing. Peter Šoltés<br />

SOR EO OZ Kežmarok –<br />

odchod do dôchodku<br />

Ing. Miroslav Halaj<br />

SOR OLV GR – odchod do dôchodku<br />

Ing. Stanislav Luterán<br />

vedúci polesia LS Jovsa –<br />

odchod do dôchodku<br />

Anna Hriňáková –<br />

SOR OLV OZ Kežmarok –<br />

odchod do dôchodku<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

25


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

JEDEN Z NÁS –<br />

JUBILANT ĽUBO<br />

GANCARČÍK<br />

NÁŠ JUBILANT<br />

OLIVER GIRA<br />

1. november <strong>2019</strong> bol pre nášho kolegu<br />

Olivera Giru dňom krásneho životného jubilea.<br />

Oslávil okrúhlych 60 rokov.<br />

Ing. Pavol Tomala, vedúci LS Tichý<br />

Potok, OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Narodil sa 1. novembra 1959 v Prešove.<br />

Po ukončení štúdia na SLTŠ v Prešove v roku<br />

1978 nastúpil ako praktikant do Východoslovenských<br />

štátnych lesov, lesná správa Lipany,<br />

odkiaľ odišiel na základnú vojenskú službu.<br />

Po jej skončení 2. januára 1981 nastúpil ako<br />

lesník do Vojenských lesov a majetkov, národný<br />

podnik Kežmarok, lesná správa Tichý<br />

Potok. Na tejto lesnej správe pracuje nepretržite<br />

už 38 rokov. Bol vedúcim lesného obvodu<br />

Škapová, vedúcim expedičného skladu<br />

Lipany a dnes je vedúcim lesného obvodu Javorinka.<br />

Svoju funkciu vykonáva vždy naplno<br />

a profesionálne. Stopercentne uňho platí,<br />

že povolanie je zároveň aj jeho koníčkom.<br />

Má veľmi rád prírodu, v ktorej trávi väčšiu<br />

časť pracovného dňa. Medzi jeho záľuby patria<br />

poľovníctvo, včelárstvo a záhradkárstvo,<br />

ale najmä hra na klávesové nástroje.<br />

Život nie je ako magnetofónová páska, ktorá<br />

sa dá opraviť, vymazať alebo vymeniť.<br />

Nie raz človek musí svoj životný údel niesť<br />

v pokore, v dobrom aj v zlom čase. V decembri<br />

vstúpi medzi mladých šesťdesiatnikov<br />

náš spolupracovník Ľubo Gancarčík.<br />

Eduard Plučinský, technik správy<br />

LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Po ukončení ZVS nastúpil 3. októbra 1980<br />

na bývalú dopravno-mechanizačnú správu<br />

Kežmarok ako opravár-mechanik. Po pol<br />

roku prešiel z opravárenskej dielne na LKT<br />

80 HR ako traktorista ku lanovej súprave<br />

STEYR KSK – 16, kde pracoval až do konca<br />

roku 1992. Potom ho preradili na novovzniknuté<br />

škôlkarské stredisko v Záľubici.<br />

Staral sa o sadenice, zabezpečovanie závodnej<br />

kuchyne a rozvoz obedov na jednotlivé<br />

správy až do r. 2007. Po reorganizácii štruktúry<br />

podniku prešlo škôlkarské stredisko<br />

pod LS Ľubica. V súčasnosti Ľubo pracuje<br />

na LS Ľubica ako šofér nákladnej dopravy<br />

a traktorista. Voľný čas vypĺňa v kruhu rodiny,<br />

venuje sa záhradke a aktívne aj poľovníctvu.<br />

Dlhoročnou prácou vo VLM nadobudol nemalé<br />

skúsenosti, s ktorými je stále ochotný podeliť<br />

sa, pomôcť a poradiť kolegom. Chcem mu<br />

k jeho životnému jubileu zaželať v mene nás<br />

všetkých veľa pevného zdravia a síl do ďalších<br />

rokov života.<br />

Drahý náš jubilant, do ďalších rokov života ti<br />

želáme predovšetkým veľa zdravia, šťastia, síl<br />

a rodinnej pohody.<br />

ŽIVOTNÉ<br />

JUBILEUM NAŠEJ<br />

JARMILY<br />

V októbri sa dožila pekného životného jubilea<br />

naša spolupracovníčka Jarmila Gildeinová.<br />

Pretože u žien sa nepatrí pripomínať<br />

vek, spresním len rok jej narodenia 1969.<br />

Jarmila prišla pracovať na ústredie odštepného<br />

závodu v Kežmarku 2. februára 2004<br />

ako upratovačka. Je to teda už dlhých 15 rokov,<br />

čo patrí do kolektívu VLM. Po premiestnení<br />

odštepného závodu do Podolínca sa<br />

značne rozšírilo pole jej pôsobnosti. V súčasnosti<br />

pod správu jej šikovných a usilovných<br />

rúk patria dve budovy Lesnej správy Ľubica,<br />

budova odštepného závodu v Podolínci<br />

a prakticky tri poľovnícke zariadenia v pôsobnosti<br />

LS Ľubica. Ak si k tomu predstavíme<br />

cestovanie a jazdy autom, tak si naša Jarmila<br />

zaslúži náš obdiv a veľké poďakovanie.<br />

Ing. Peter Šoltés, samostatný<br />

odborný referent EO OZ<br />

Kežmarok (text, foto)<br />

Preto by som sa touto cestou chcel Jarmile poďakovať<br />

za dlhoročnú prácu a do ďalších rokov<br />

zaželať zdravie, pracovnú, ale aj rodinnú pohodu.<br />

26 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


NÁŠ DÔCHODCA<br />

ING. STANISLAV<br />

LUTERÁN<br />

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS<br />

Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou,<br />

(text, foto), hojdan.marek@vlm.sk<br />

Čas plynie ako voda a v decembri tohto<br />

roku sa dožíva dôchodkového veku aj Ing.<br />

Stanislav Luterán.<br />

Narodil sa 30. júna 1957 v Michalovciach<br />

a vyrastal v obci Jovsa, ktorú obklopujú južné<br />

svahy Vihorlatu. Práve časté vychádzky<br />

do okolitých lesov rozhodli o jeho ďalšom<br />

lesníckom osude. Po ukončení VŠLD<br />

vo Zvolene nastúpil 2. mája 1981 na pozíciu<br />

vedúceho lesného obvodu Kaluža na lesnej<br />

správe Jovsa. O rok neskôr prešiel na funkciu<br />

vedúceho polesia Poruba pod Vihorlatom,<br />

na ktorej pracoval až do roku 1998, keď<br />

sa stal zástupcom vedúceho LS. Po reorganizácii<br />

v roku 2004 sa vrátil na funkciu polesného,<br />

tentokrát na polesie Vinné, kde pôsobí<br />

dodnes. Keďže je držiteľom osvedčenia<br />

pre prácu s lesným reprodukčným materiálom,<br />

má vo svojej pôsobnosti okrem povinností<br />

OLH aj práce spojené s riadením lesnej<br />

škôlky Myslina.<br />

Stano pristupuje k práci zodpovedne<br />

a pracovné problémy rieši s nadhľadom vyplývajúcim<br />

z jeho životných skúseností, ktoré<br />

odovzdáva mladším kolegom. Dôkazom<br />

jeho lesníckej odbornosti sú plochy prirodzene<br />

obnovených mladých lesných porastov,<br />

ktoré sa nachádzajú na celom polesí.<br />

Počas štúdia na vysokej škole sa venoval<br />

behu a športovej streľbe, čo využíva v poľovníctve,<br />

ktoré je jeho veľkým koníčkom. Keďže<br />

má v tejto oblasti bohaté skúsenosti, patrí<br />

v tomto smere medzi najskúsenejších zamestnancov<br />

lesnej správy. Kedy sa začal venovať<br />

vareniu, sa nevie, no rád sa pasuje do<br />

roly šéfkuchára pri príprave gulášov a iných<br />

delikates na lesnej správe.<br />

V mene všetkých zamestnancov mu chcem poďakovať<br />

za odvedenú prácu a do nasledujúcich<br />

rokov zaželať veľa zdravia, šťastia, životného<br />

optimizmu a úspechov v osobnom aj pracovnom<br />

živote.<br />

ANNA<br />

HRIŇÁKOVÁ<br />

ODCHÁDZA DO<br />

DÔCHODKU<br />

Ing. Peter Lukas, SOR OLV<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Hanka Hriňáková nastúpila do Vojenských<br />

lesov a majetkov Kežmarok 2. januára<br />

1979 na expedičný sklad v Spišskej Belej.<br />

Odvtedy ubehlo už neuveriteľných 41 rokov.<br />

Hanka postupne prešla na funkciu ekonómky<br />

na LS Ľubica, kde strávila prevažnú časť<br />

svojho pracovného života. V posledných rokoch<br />

pracovala ako fakturantka na o.z. Kežmarok.<br />

Poznáme ju ako svedomitú pracovníčku,<br />

ktorá má na zverenom úseku vždy<br />

všetko v poriadku. K Hankiným koníčkom<br />

patrí turistika a aktívne sa venuje posilňovaniu<br />

a joge. Kolegom v budúcnosti bude určite<br />

chýbať jej materinský prístup a večne dobrá<br />

nálada.<br />

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

REPREZENTÁCIA<br />

HENDIKEPOVANÝCH<br />

UMELCOV SR<br />

V ZAHRANIČÍ<br />

V septembri vystavovali hendikepovaní<br />

umelci svoje diela na Veľvyslanectve Slovenskej<br />

republiky (SR) v Kodani pri príležitosti<br />

osláv Dňa Ústavy SR.<br />

Na výstave sa prezentovali:<br />

• Ondrej Šufliarsky Stará HUTA drevorezba/<br />

/prekonal 4 mozgové príhody,<br />

bol ochrnutý na ľavú ruku/<br />

• Mária Oslovičová: mentálne postihnutá<br />

umelkyňa v oblasti fotografie<br />

DOMKO DSS Košice<br />

• DOMKO DSS Košice : 13 diel v oblasti<br />

fotografie z tvorby mentálne postihnutých<br />

fotografov Košického kraja<br />

Na znak úcty k Ondrejovi Šufliarskému<br />

a jeho tvorbe, bola drevorezba „štátny slovenský<br />

znak“, ktorý pán Šufliarsky vytvoril,<br />

umiestnené v priestore Veľvyslanectva SR<br />

v Kodani vedľa fotografie Anglickej kráľovnej<br />

Alžbety II. Toto dielo autor venoval veľvyslanectvu.<br />

V spolupráci s Medzinárodnou<br />

knižnicou v Bagsvarde otvorili hendikepovaní<br />

umelci aj svoju 1. stálu expozíciu umenia<br />

hendikepovaných umelcov Slovenska. V novembri<br />

stálu expozíciu umenia slovenských<br />

hendikepovaných umelcov otvorili vernisážou.<br />

Umelecké diela, ktoré sú vystavené v stálej<br />

expozícii:<br />

• DOMKO DSS Košice umenie fotografie<br />

• Ondrej Šufliarsky drevorezba<br />

• Zelený Dom o.z. Skalica<br />

Výstava diel handicapovaných umelcov mala<br />

veľmi pozitívny ohlas z radov zahraničných<br />

delegátov v Kodani ako aj Slovákov žijúcich<br />

v Dánsku.<br />

Do ďalších rokov života jej s kolektívom želáme<br />

najmä veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.<br />

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule<br />

Veľvyslenctvo SR v Kodani - dielo Ondreja Šufliarskeho<br />

Kodaň galéria umenia handicapovaných<br />

umelcov SR drevorezba Ondrej Šufliarsky<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

27


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

NÁRODNÁ PREZENTÁCIA<br />

UMENIA HENDIKEPOVANÝCH<br />

UMELCOV SR <strong>2019</strong><br />

Výstava hendikepovaných umelcov bola otvorená v dňoch 10. až 22. októbra v priestoroch<br />

Klientskeho centra na Tomášikovej ulici v Bratislave. Tak ako každý rok, aj v tomto<br />

roku podporili neziskovú organizáciu REFLEXY n.o. v rámci projektu „Národná prezentácia<br />

umenia handicapovaných umelcov SR“ <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p. Národnú výstavu<br />

umenia handicapovaných umelcov SR slávnostne otvorila ministerka MV SR Denisa<br />

Saková, ktorá nad ňou prevzala záštitu.<br />

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule<br />

Ministerka Denisa Saková na výstave<br />

Lapače snov<br />

Tvorba umenia<br />

ĎAKOVNÝ LIST<br />

Prišiel nám ďakovný list, ktorý hreje. Poslal<br />

ho Arpád Beník, predseda REFLEXY<br />

n.o. Znie takto.<br />

Maľba Zeleny Dom Skalica<br />

Na výstave sa svojou tvorbou zúčastnili<br />

hendikepovaný umelci Jaroslav Velčický<br />

(jednoruký rezbár z Uhrovca), Slavomír<br />

Dlubač (umelec na vozíčku z Banskej Belej<br />

prezentoval drevorezbu a tvorbu s kameňa)<br />

a Ondrej Šufliarsky, drevorezbár zo Starej<br />

Huty, ktorý prekonal tri mozgové príhody<br />

a v minulosti ochrnul na ľavú ruku. Zariadenie<br />

sociálnych služieb Zelený dom Skalica<br />

prezentuje umenie svojich handicapovaných<br />

umelcov v oblasti umeleckej výšivky,<br />

keramiky, maľby. Na výstave bolo prezentovaných<br />

50 diel. Denisa Saková ocenila dlhoročnú<br />

prácu predsedu organizácie REFLEXY<br />

n.o. p. Arpáda Beníka medailou ministerky<br />

MV SR. •<br />

Vážený pán generálny riaditeľ Ing. Ján<br />

Jurica, VLM SR š.p. Pliešovce,<br />

dovoľte, aby som Vám touto cestou<br />

úprimne poďakoval za Vašu obetavú pomoc<br />

za rok <strong>2019</strong> pri realizácii umenia<br />

handicapovaných umelcov SR v projekte:<br />

„Národná prezentácia umenia handicapovaných<br />

umelcov SR“. Vďaka Vám sme dôstojne<br />

reprezentovali umenie handicapovaných<br />

umelcov SR v Kodani v Dánsku, kde<br />

sme vytvorili 1.galériu – stálu expozíciu<br />

umenia handicapovaných umelcov SR. Dlhodobo<br />

pomáhate handicapovaným umelcom,<br />

pomáhate aj našej neziskovej organizácii<br />

pri realizácii výstav. Veľmi pekne<br />

Vám ďakujeme.<br />

28 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Aktivita s najväčším záujmom (foto Ľubica Demčáková)<br />

Poľovnícke trofeje<br />

a hlavný hrdina<br />

Baks (foto autor)<br />

Overovanie vedomostí formou hádania lesnej zveri<br />

(foto Ľubica Demčáková)<br />

LESNÍCI V MATERSKEJ ŠKOLE<br />

KUKUČÍNOVA, SNINA<br />

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci<br />

oddelenia obchodu a marketingu,<br />

hodovanec@vlm.sk (text)<br />

Lesná pedagogika je environmentálne<br />

vzdelávanie zamerané na spoznávanie prírody,<br />

života v lese a na objavovanie prírodných<br />

tajomstiev prostredníctvom hier a zážitkov.<br />

Les a príroda poskytujú tie najlepšie<br />

podmienky na cibrenie zručnosti, pamäti, na<br />

rozvoj koncentrácie, rešpektu, na uvedomenie<br />

si vzájomných vzťahov medzi človekom<br />

a prírodou. Besedy so žiakmi materskej školy,<br />

kde sme sa snažili hravou formou priblížiť<br />

les a jeho dôležitosť pre človeka, som sa zúčastnil<br />

spolu s kolegom Paľom Kyslaňom. 15.<br />

októbra sme zavítali do materskej školy Kukučínova<br />

v Snine, kde nás už očakávali zvedavé<br />

detičky zo všetkých tried spolu s úžasnými<br />

učiteľkami. Žiakom sme vysvetľovali,<br />

prečo je lesník dôležitý pre les, ako vyzerá<br />

jeho práca, že výchova lesa nie je jednoduchá<br />

a krátka záležitosť. Rozprávali sme sa o lesnom<br />

prostredí, lesných drevinách a pre deti<br />

asi najzaujímavejšej téme - lesnej zveri. Malých<br />

poslucháčov sme oboznámili s poľovníctvom<br />

a mali možnosť zmyslami vnímať<br />

prírodu – videli, dotkli sa a počúvali. Zaujali<br />

ich najmä trofeje z jeleňa, srnca, diviaka<br />

a muflóna. Na pripravených fotografiách sme<br />

si formou hádaniek preverili vedomosti o bylinožravcoch,<br />

všežravcoch, hmyzožravcoch,<br />

mäsožravcoch a vtákoch žijúcich v našich lesoch.<br />

S údivom sme museli s Paľom skonštatovať,<br />

že škôlkari až na pár výnimiek, keď si<br />

rysa zmýlili s gepardom, vynikajúco poznali<br />

všetky zvieratá. Po ukážke vábenia jelenej<br />

zveri si mali deti možnosť vyskúšať napodobniť<br />

hlas jeleňa a pomaznať sa s Paľovým<br />

štvornohým pomocníkom Baksom. Na záver<br />

nás detičky odmenili obrovským potleskom<br />

a rozlúčili sme sa s pozdravom „Lesu zdar“.<br />

•<br />

VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong><br />

29


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Absolventi Detskej lesníckej univerzity 2018-<strong>2019</strong> počas realizovania odbornej prednášky priamo v lesnom prostredí<br />

DEKÁDA LESNÍCKEHO<br />

VZDELÁVANIA MLÁDEŽE<br />

Environmentálne vzdelávanie a výchova je súčasťou školského vzdelávania. Dá sa však<br />

robiť aj inak. Napríklad formou netradičného projektu, s využitím lesa a lesnej pedagogiky,<br />

ktoré sa prepájajú už po desiaty raz v Detskej lesníckej univerzite.<br />

Ing. Veronika Jaloviarová,<br />

Národné lesnícke centrum –<br />

Ústav lesníckeho poradenstva<br />

a vzdelávania Zvolen<br />

Projekt Detská lesnícka univerzita (DELE-<br />

SUN) si okrem popularizácie lesníctva a vedecko-výskumnej<br />

činnosti v lesníctve kladie<br />

za cieľ i podporu environmentálneho vzdelávania<br />

na príklade lesa s dôrazom na princípy<br />

udržateľného obhospodarovania slovenských<br />

lesov. DELESUN vznikol v roku 2010 na základe<br />

výzvy Agentúry na podporu výskumu<br />

a vývoja a prvý ročník realizácie bol v školskom<br />

roku 2011/2012. Každoročne projekt<br />

oslovuje okolo 35-40 žiakov 6. ročníkov zo<br />

6 -7 základných škôl, ktorí raz mesačne absolvujú<br />

prednášky na odborné lesnícke témy<br />

doplnené aktivitami lesnej pedagogiky a exkurziami.<br />

Ukončenie projektu je formou slávnostnej<br />

promócie absolventov DELESUN na<br />

pôde Lesníckej fakulty Technickej univerzity<br />

vo Zvolene.<br />

Vedieť rozobrať a poskladať motorovú pílu<br />

je manuálne zručnosť potrebná pri práci v lese<br />

Za deväť rokov projektu je možné prezentovať<br />

nasledovné fakty a čísla:<br />

• DELESUN navštevovalo 374 žiakov (z toho<br />

206 dievčat a 168 chlapcov) 6. ročníkov<br />

z 23 základných škôl zo 7 okresov<br />

• prvý rok realizácie sa zapojili do projektu<br />

dvaja stredoškoláci zo Strednej odbornej<br />

školy lesníckej Banská Štiavnica<br />

• študentom DELESUN bolo rozdaných<br />

374 tričiek, 374 skrípt s 9<br />

druhmi pracovných listov<br />

• na projekte sa zúčastnilo 56 pedagógov<br />

základných škôl, dvaja pedagógovia<br />

strednej školy, 12 pedagógov vysokých<br />

škôl, 10 lesných pedagógov<br />

• zrealizovalo sa 74 vysokoškolských prednášok,<br />

54 hodín lesnej pedagogiky, 9 exkurzií,<br />

putovná výstava, jedna práca<br />

v rámci stredoškolskej odbornej činnosti<br />

• DELESUN podporili partneri: <strong>Vojenské</strong><br />

<strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p. (hlavný<br />

partner), Lesy SR, š.p., Lesy Slovenskej<br />

republiky, štátny podnik – Lesnícke<br />

a drevárske múzeum, Lesnícka fakulta<br />

Technickej univerzity vo Zvolene, Zvolen<br />

– mesto lesníctva, Štátne <strong>lesy</strong> TA-<br />

NAPu, Stredná odborná škola lesnícka<br />

Banská Štiavnica, SLOVWOOD.<br />

Samy za seba hovoria nasledovné výpovede<br />

zúčastnených projektu: „Nevedel som<br />

o čom vlastne lesníctvo je a účasť na Detskej<br />

lesníckej univerzite som bral len ako spestrenie<br />

školského roka. Projekt sa mi páčil a pomohol<br />

mi pri výbere strednej školy – šiel som<br />

na lesnícku.“<br />

Dávid, absolvent Detskej lesníckej univerzity,<br />

Zvolen<br />

„V rámci projektu študenti našej školy realizovali<br />

putovnú výstavu a výskum zameraný<br />

na porovnanie vplyvu posteru ako vizuálnej<br />

pomôcky na lepšie osvojenie si vedomostí<br />

a informácií o lese. Potvrdil sa predpoklad, že<br />

deti sa po zrealizovaní výstavy začali viac zaujímať<br />

o les a prírodu.“<br />

Ing. V. Dudíková, Ing. I. Mlynáriková, Stredná<br />

odborná škola lesnícka Banská Štiavnica<br />

„Účasť na projekte hodnotíme veľmi pozitívne<br />

– najlepší spôsob ako deti, ale aj pedagógov<br />

zaujať, je ukázať im v realite a na konkrétnom<br />

príklade, ako čo funguje. Takýmto<br />

typom vyučovania sa prepája odborné vyučovanie<br />

s každodenným životom a to je práve to,<br />

čo detí zaujíma.“<br />

Mgr. Mária Garaiová, Mgr. Barbora Kováčová,<br />

ZŠ Spojová 14, Banská Bystrica<br />

V školskom roku <strong>2019</strong>/2020 vstúpilo DE-<br />

LESUN do ďalšieho, jubilejného 10. ročníka.<br />

Detskú lesnícku univerzitu slávnostne otvorili<br />

14. októbra <strong>2019</strong> na pôde organizátora projektu,<br />

Národného lesníckeho centra vo Zvolene<br />

a navštevuje ju 44 šiestakov zo základných<br />

škôl zo Zvolena, Banskej Bystrice, Badína,<br />

Bzovíka, Detvy a Slovenskej Ľupče. Študenti<br />

raz mesačne absolvujú odbornú prednášku<br />

z lesníctva doplnenú o zážitkové aktivity lesnej<br />

pedagogiky, exkurzie, praktické cvičenia<br />

so zapojením zmyslového vnímania. Dekáda<br />

lesníckeho vzdelávania mládeže sa naplní<br />

v júni, keď sa z mladých študentov počas promócie<br />

stanú absolventi Detskej lesníckej univerzity.<br />

Koordinátor projektu Detská lesnícka univerzita<br />

je NLC – Ústav lesníckeho poradenstva<br />

a vzdelávania Zvolen, hlavným partnerom<br />

sú <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR - š.p.,<br />

ďalšími partnermi sú Lesy SR, š.p., Lesnícka<br />

fakulta TUZVO a Zvolen – mesto lesníctva.<br />

•<br />

30 VOJENSKÉ LESY 4/<strong>2019</strong>


VIANOČNÉ<br />

PREKVAPENIE<br />

Popri všetkých pracovných povinnostiach verím,<br />

že si aj doma nájdete nejaký ten čas stráviť spolu<br />

príjemné chvíle napríklad aj pri pečení. Vyskúšajte<br />

si doma upiecť voňavé vianočné preníky,<br />

ktoré sú nielen pekné na pohľad ale aj chutné.<br />

VIANOČNÉ PERNÍKY<br />

Ingrediencie:<br />

400 g Hladkej múky, 700 g tuku HERA, 2 vajcia,<br />

140 g práškového cukru, 2 polievkové lyžice medu,<br />

1 čajová lyžička sódy bikarbóny, 7 drvených klinčekov,<br />

1 čajová lyžička drveného anízu, polovica čajovej<br />

lyžičky škorice, štipka badyánu, 1 čajová lyžička<br />

citrónovej šťavy, 1 rozšľahané vajce na potieranie<br />

Postup:<br />

Z prísad vypracujeme cesto. Na pomúčenej doske<br />

ho vyvaľkáme na hrúbku 5 až 7 mm. Formičkami<br />

vykrajujeme rôzne tvary (Hviezdičky,<br />

srdiečka,…) A ukladáme ich na dobre vymastený<br />

a múkou posypaný plech. Necháme odpočívať<br />

do druhého dňa. Druhý deň perníčky pečieme<br />

v strede vyhriatej rúry asi 8 až 10 min. Ešte<br />

horúce ich potrieme rozšľahaným vajcom. Po vychladnutí<br />

ich môžeme zdobiť rôznymi polevami.<br />

redakcia

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!