Vojenské lesy 2/2017

história
Príbehy ukryté v obrazoch
Múzeum vo Svätom Antone vlastní unikátne umelecko-historické zbierky, ktoré do kaštieľa sústredili
predovšetkým pôvodní majitelia a užívatelia – členovia dynastie Koháry-Coburg. Každý
rok múzeum samostatnou výstavou predstavuje časť svojich exponátov na nosnej sezónnej výstave
v hlavnej sále svätoantonského kaštieľa. Na tento rok pripravili kolegyne Ing. Monika Maňkovská
– zástupkyňa riaditeľa a Mgr. Mária Ďurianová – vedúca umelecko-historického oddelenia
výstavu najmä grafických diel, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu.
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea
vo Svätom Antone (text), archív
Múzea vo Svätom Antone (foto)
Každý obraz predstavuje zaujímavý historický,
mytologický, či biblický príbeh. Na výstavu
s výstižným názvom „Príbehy ukryté v obrazoch“
sústredili 28 výtvarných prác, ktoré
prezentujú 26 príbehov. Výstava slávnostne
sprístupnená 19. mája pri príležitosti Medzinárodného
dňa múzeí potrvá do konca októbra
a návštevník si môže vedľa každého diela prečítať
príbeh, ktorý podrobnejšie vysvetľuje znázornený,
resp. naznačený dej.
Keď ste navštívili svätoantonský kaštieľ, iste
ste si na dlhých chodbách všimli veľké množstvo
trofejí a grafických prác. Tak, ako každá
trofej má svoj poľovnícky príbeh, aj každý obraz
ukrýva neraz veľmi zaujímavý dej. My, pracovníci
múzea, ktorí denne chodbami prechádzame,
si ani neuvedomujeme, koľko osudov
sa na nás pozerá zo stien. Keď si však nájdeme
čas, pozastavíme sa, resp. vyberieme niektorý
obraz na výstavu, žasneme nad tým, čo všetko
ukrýva. Myšlienka poodhaliť aspoň niektoré
osudy z obrazov inšpirovala kolegyne, ktorým
patrí za nápad i realizáciou výstavy naše poďakovanie.
Pre časopis Vojenské lesy som vybral
tri príbehy, ktoré súvisia s poľovníctvom a ktoré
pre výstavu výstižne napísala Ing. Monika
Maňkovská.
Grafické techniky
Na výstave sú vysvetlené aj niektoré odborné
výrazy súvisiace s výtvarným umením
a v ďalšom texte Vás s niektorými oboznámim.
Grafika je druh výtvarného umenia,
ktorý prenáša kresbu do hmoty a technologickým
postupom ju rozmnožuje do formy grafických
listov. Pojem pochádza z gréckeho slova
„grafein“ , čo znamená kresliť. Prvé grafické
tlače sa objavili v Číne už v 6. storočí. Používanou
technikou bol drevorez a tlačili sa najmä
náboženské amulety. Postupom času už
technika drevorezu, neskôr drevorytu, prestala
vyhovovať a umelci hľadali techniku a materiál,
ktorý by bol schopný preniesť jemnejšiu
prácu. Odtiaľ pramení vynález tlače z hĺbky –
keď je námet vyrytý do oceľových alebo medených
doštičiek. Základné grafické techniky
sa rozdeľujú do troch hlavných skupín: tlač
z výšky, tlač z hĺbky a tlač z plochy. Tlač z výšky
– drevoryt, drevorez, linoryt, razená technika,
kovoryt, zinkografia ... Princíp tlače
z výšky spočíva v tom, že obraz sa nanesie na
tlačovú formu a miesta, ktoré sa nemajú otlačiť
sa mechanicky, alebo chemicky odstránia.
Farba sa nanáša na vyvýšené miesta, ktoré sa
pod tlakom otlačia na papier. Vyryté časti zostávajú
potom biele. Priemyselne sa tlač z výšky
používa ako kníhtlač a flexotlač. Tlač z hĺbky
– rytiny – prevažne medirytiny, lept, suchá
ihla, mezzotinta, akvatinta, bodkovacia technika,
crayonová čiže kriedová technika a všetky
zmiešané techniky. Tlač z hĺbky charakterizuje,
že tlačové prvky sú zahĺbené pod úroveň
netlačiacich miest. Po nanesení a zotretí prebytočnej
farby sa odtlačok získa priamym prenosom
pod tlakom na papier. Vyryté časti naopak
ostávajú zafarbené. Tlač z plochy je litografia,
pri nej sú tlačiace aj netlačiace prvky takmer
v jednej rovine. Selektívny prenos farby zabezpečujú
rozdielne fyzikálno-technické vlastnosti
tlačiacich a netlačiacich prvkov – napr.
vzájomné odpudzovanie mastnoty a vody. Ofsetová
tlač je dnes najrozšírenejšou technikou
tlače a má takmer univerzálne použitie.
Umenie medirytiny
Medirytina vznikla v Nemecku okolo roku
1420. Je považovaná za najdokonalejšiu grafickú
techniku, pretože umožňuje vytvoriť veľmi
presnú a jemnú kresbu. Medirytina je veľmi
náročná na remeselnícku zručnosť. Ryje sa
do medenej dosky s fazetami (zinková, železná,
strieborná sú výnimkou), ktorá musí byť
na povrchu dobre vybrúsená. Napr. pemzou,
jemným dreveným uhlím, vyhladeným pieskovcom.
Ryhy línií a plôch sa zatrú farbou
a obrázok sa vytlačí na papier. Obrázok sa ryje
zrkadlovo obrátene. Nákladom sa rozumie celkový
počet listov vytlačených z jednej dosky.
Celkové množstvo výtlačkov nemôže prekročiť
určitý limit, ak má byť každý považovaný za
originál. Tento limit závisí od použitej techniky.
Pri suchej ihle a mezzotinte je to 50 kusov,
pri lepte a podobných technikách 100 kusov,
ostatné rytiny do kovu okolo 200-300 kusov.
Čím je výtlačkov menej, tým sú vzácnejšie.
Značenie výtlačku sa udáva vo forme 14/50.
(14. výtlačok zo série 50 kusov) Po vytlačení
série sa podklad zničí alebo znehodnotí. Pri
grafických listoch je často uvedených viacero
mien a názvov – kto dielo navrhol, kto ho kreslil,
kto ho vyryl a kto ho vydal.
DEVANA A DUNAJ
(autor: Viktor Bilčík, kombinovaná
technika, 20. storočie)
Príbeh bohyne Devany začína na Planine,
kde sídlili slovanskí bohovia. Bola dcérou najvyššieho
boha Perúna a Lady. Devana bola divoká
a neposlušná, odmietala sa riadiť zákonmi,
ale Perún bol na ňu aj tak pyšný a všetko
jej odpúšťal. Jedného dňa, vložiac do jej rúk oštep
a luk, ustanovil ju paňou lesov, polí, riek
a jazier. Mala ich chrániť a dbať o ne. Najviac
16 vojenské lesy 2/2017