Vojenské lesy 2/2017

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XI / apríl – máj – jún 2017

vojenské 

lesy 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

2/2017 

Ročník 11 

apríl – máj – jún 2017 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

Vydavateľ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

Redakcia: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

Redakčná rada: 

Predseda: Mgr. Marianna Huljaková 

(šéfredaktor – odborný 

garant pre lesnú pedagogiku) 

Podpredseda: Ing. et. Ing. Filip Kuffa 

(zástupca šéfredaktora) 

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) 

Ing. Marián Hojdan (redaktor) 

Ing. Jozef Joppa (redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný 

garant pre strelectvo) 

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný 

garant pre kynológiu) 

Registrácia: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

fotografia na titulnej strane 

© Maksym Gorpenyuk, www.shutterstock.com 

Milé kolegyne a kolegovia, 

nie som lesníčka a teda iste chápete, že sa vo svojom príhovore nechcem venovať odborným lesníckych 

témam. Svoj príspevok píšem v čase prvých májových dní. Som presvedčená, že nehovorím 

len za seba keď poviem, že máj je najkrajší mesiac v roku. Má svoje osobité čaro, ktoré sa ťažko 

definuje, ale cítime ho všetci. Nádherné zakvitnuté stromy, spev vtákov, vôňa orgovánu, usmiati 

ľudia oblečení v pestrejších farbách, kaviarničky na terasách, slnečné lúče a predstava blížiacich sa 

dovoleniek, to sú znaky tohto obdobia. Všetko sa zdá krajšie, veselšie, farebnejšie. 

V prvých májových dňoch si však pripomíname aj jednu dejinnú udalosť, súvisiacu s ukončením 

najväčšej vojny v histórií ľudstva. Druhá májová nedeľa zas patrí všetkým mamám sveta. Ďakujeme 

im za ich lásku, starostlivosť a nenahraditeľnosť. 

Aj naši predkovia zasvätili tomuto mesiacu veľa sviatkov. K obľúbeným udalostiam patrilo stavanie 

májov pred domom slobodných dievčat a veselá večerná zábava - majáles. Škoda, že sa táto 

tradícia pomaly vytráca. 

Pohľad na Kamenické lesy je už v tom čase takisto veselší a oku lahodnejší . Zimná šeď celkom 

vymizla a stromy sú odeté do jarnej zelene. Jemná zelená farba bukových jarných listov je v tomto 

čase najkrajšia. Pracovný režim mojich kolegov na závode sa tiež mení. Viac času trávia mimo 

kancelárií pri riadení lesnej prevádzky. Rozhovory na pracovných stretnutiach prešli z tém o snehovej 

kalamite a výrobných problémoch s tým súvisiacich na témy o jarnom zalesňovaní, o potrebe 

ochrany sadeníc v škôlke pred jarnými mrazmi a o postupnom ukončovaní zimných ťažieb. 

Spôsoby výkonu niektorých prác v lese sú iné, ako boli v minulosti, keď ich vo väčšej miere 

vykonávajú vlastní zamestnanci. Zvyšuje sa aj intenzita činnosti vlastnej dopravnej aj stavebnej 

techniky aj techniky prichádzajúcej z ostatných odštepných závodov, súvisiacej s prácami na sprístupňovaní 

lesných porastov a rekonštrukciou lesných ciest. Bližšie sa o tom zmieňuje môj kolega 

v článku vo vnútri časopisu. 

Želám vám, aby prílev priaznivej májovej energie na vás pôsobil čo najdlhšie a mal dobrý účinok 

na vašu pracovnú aktivitu. Apropo, nezabudli ste na starý krásny májový zvyk, sladký bozk 

pod rozkvitnutou čerešňou? 

Stanislava Rudy 

2 vojenské lesy 2/2017

OBSAH 

Lesníctvo 

od spoločných 

koreňov 

kynológia 

Zalesňovanie 2017 .........................4 

Rekonštrukcia lesnej cesty 

Suchý Jarok – Dolná baňa ..................6 

poľovníctvo 

a rybárstvo 

Několik případů osobního příspěvku ke 

spolupráci (dokončenie) ...................14 

Některé další vybrané skutečnosti 

spojené s působením u podniků VLM, resp. 

VLS .....................................15 

HISTÓRIA 

Poľovnícka kynológia .....................20 

spoločenská rubrika 

Africký mor ošípaných nemôžeme podceňovať.7 

Chovateľská prehliadka trofejí 

v oz Kamenica nad Cirochou ..............8 

Chovateľská prehliadka 2016/2017 

v Pliešovciach .............................9 

Ochrana proti zveri v oz Kamenica nad 

Cirochou .................................10 

Údržba, príprava a výstavba kŕmnych 

a poľovných zariadení v OZ Kežmarok .....11 

Príbehy ukryté v obrazoch ................16 

strelectvo 

Blahoželáme kolegom .....................22 

So smútkom spomíname - Titus Kaňka .....22 

Zážitok z Venerovského memoriálu ........23 

Lesnícke dni na Železnej studničke .........24 

M 400 na strelnici v Sielnici ................25 

Aký bol 11. ročník Lesníckych 

dní vo Zvolene? ...........................26 

Lesná pedagogika 

aktuality .....................12 

Legenda pokračuje modelom 

Winchester XPR ..........................18 

S lesníkom do lesa ........................27 

Lesy sú pre život nenahraditeľné, 

našou úlohou je chrániť ich ................28 

XI. Lesnícke dni pod Tatrami ..............29 

Lesná pedagogika v Kamenici – ............30 

Vypestujte si borovicu .....................31 

vojenské lesy 2/2017 

3

LesnÍctvo 

Zalesňovanie 2017 

OZ MALaCKY 

Ing. Ladislav Laco 

Po dlhotrvajúcej a na naše pomery teplotne 

extrémnej zime sme začali na lesnej správe 

Riadok zalesňovať 14. marca. Zalesnenie 

zabezpečovala firma Lesor, s.r.o. pomocou 

špeciálne upraveného zariadenia ťahaného 

traktorom. Jednoročné sadenice Borovice lesnej 

boli vysádzané sponom 1x1,2 metra, celkovo 

8500 sadeníc na hektár plochy (pri Jelši lepkavej 

6000/Ha). 

Práce sme ukončili 20. apríla, celkovo sme použili 

703 800 sadeníc Pinus sylvestris a 16 800 

sadeníc Alnus glutinosa , pomocou ktorých 

sme zalesnili plochy s celkovou výmerou 85,60 

ha. Z toho 5,64 ha bolo vylepšených na už existujúcich 

minuloročných výsadbách. O dodanie 

sadeníc sa postarali spoločnosti Piňos s.r.o. 

a SL Pliešovce (naša vlastná spotreba) a spoločnosti 

ALNUS s.r.o. a Go Pa Štiepka s.r.o. Proces 

zalesňovania tento rok prvýkrát podporila 

aj pomoc z dotácií EÚ. 

Počasie počas marca a apríla bolo pomerne 

priaznivé, dostatok zrážok zabezpečil vhodné 

podmienky na uchytenie sadeníc. Korene sme 

ošetrili prípravkom Agrisorb pre zlepšenie priľnavosti 

pôdneho substrátu, prípravok Stopkus 

zase slúži ako odpudzovač na zver a redukuje 

poškodenie terminálneho výhonku. Nakoľko 

sme pôdu pripravovali sčasti aj vo februári, približne 

30 ha plôch sme valcovali pre zlepšenie 

uľahnutosti pôdneho krytu a zhutnenie pôdy. 


OZ KEŽMaROK 

Ján Dulák 

Dosiahnutie úspechu v zalesňovaní je v ekonomike 

lesníctva veľmi dôležité. Sami vieme, ako 

sa musíme dlho trápiť, keď sa nám nejaký porast 

nedarí zalesniť. Ani opakované zalesňovanie 

nám niekedy veľmi nepomôže. Spôsobuje 

to viac faktorov, ktoré sa niekedy nedajú 

ovplyvniť. 

ce smreka. Práve tieto sadenice utrpeli v škôlke 

asi najviac. Červená farba ihličia napovedala, 

že asi utrpeli následkom mrazu a naše podozrenie 

potvrdil aj výskumný ústav vo Zvolene. 

Osobne som tomu nechcel uveriť, lebo 

také poškodenie som na smreku zaregistroval 

na viacerých miestach svojho obvodu, nielen 

na minuloročnom zalesnení, ale aj na 5 a 6 

ročných kultúrach. Tak, ako sa to všetko dobre 

začalo, rýchlo sa zabrzdilo a snehová prikrývka 

zakryla všetko, čo sme doposiaľ urobili. 

Za tých 28 rokov práce v lese som si na takéto 

výstrelky prírody už zvykol. Sadeniciam to 

skôr pomohlo, len na niektorých miestach ťažký 

sneh polámal pár sadeníc smrekovca. Tento 

rok máme na zalesňovanie len veľmi málo 

ľudí spomedzi vlastných zamestnancov, preto 

sa musíme obracať, aby sme všetko stihli. Niektorých 

treba učiť, ako sa správne nakope jamka, 

aký význam to má pre sadenicu, ale to za 

tie roky už asi každý berie ako povinnú jazdu. 

Dobrých a kvalitných pracovníkov nikdy nie je 

dosť. Tiež sa snažím zalesniť holinu po vetrovej 

kalamite, ktorej hranice som preznačoval asi 

šesťkrát. Takéto plochy sa veľmi ťažko zabezpečujú, 

ale to už je na pleciach nás, lesníkov. 

O to väčšie je zadosťučinenie, keď sa s odstupom 

času, po pár rokoch, pozeráme na krásny 

a zdravý les. 

OZ Kamenica nad Cirochou 

Štefan Rak Ing., vedúci lesnej správy, 

LS Kamienka, OZ Kamenica n/Cir., 

rak2@vlm.sk (text, foto – archiv 

OZ Kamenica nad Cirochou) 

Aby les mohol plniť všetky 

svoje funkcie, od trvalej produkcie dreva až po 

všetky ostatné užitočné vlastnosti, je potrebné 

začať už pri obnove porastov – zakladaní 

nového lesa. 

LesnÍctvo 

Obnovu lesa môžeme rozdeliť na dve základné 

koncepcie: prirodzená – založená na využívaní 

pôvodných drevín, ktoré by mali byť základom 

pevného vzťahu medzi drevinou a prostredím, 

a technická – umelo založené porasty. 

Prevažujúci podiel bukových porastov 

v rámci o.z. Kamenica nad Cirochou dáva 

vhodné podmienky na využívanie prirodzenej 

obnovy, kde dosahujeme až 80 % úspešnosť. 

O ekonomike pri zalesňovaní a následnom 

ošetrovaní porastov obnovených prirodzenou 

cestou ani nemusíme hovoriť. Preto pri zalesňovaní 

v rámci o.z. len dopĺňame prirodzené 

zmladenie. Osobitná kategória sú holiny 

vzniknuté po kalamitách či premenách a prevodoch. 

Preto sme aj tohto roku v porovnaní 

s bežnými 15 - 20 hektármi zalesňovania vyskočili 

na číslo 35,70 ha, z toho Lesná správa 

Kamienka 23,73 ha a Lesná správa Jovsa 11,97 

ha. V drevinovej skladbe výrazne prevláda buk 

lesný, z ostatných drevín boli v rámci o.z. vysadené 

dub zimný, smrek obyčajný, smrekovec 

opadavý a borovica lesná. Reprodukčný materiál 

pochádzal prevažne z produkcie vlastných 

škôlok, v ktorej je o.z. Kamenica n/Cir. na 99 

% sebestačný. Pri zalesňovaní používame štrbinovú 

sadbu sadzačom bez prípravy pôdy. 

Koniec marca priniesol výrazné oteplenie 

a tak sme začali práce pri zalesňovaní už 

v tomto mesiaci. Hoci apríl bol „šaleny“, mohli 

sme 28. 4. hlásiť, že úlohy pri obnove lesa na jar 

2017 sú splnené. Skoré ukončenie prác v umelej 

obnove lesa je predpoklad na zachytenie jarnej 

vlahy a následnú dobrú bilanciu ujatia sadeníc. 

Dúfajme, že nenastane obdobie extrémneho 

sucha a naša práca bude odmenená v podobe 

krásnych nových lesných porastov. 

• 

Sú miesta, ktoré sú lákadlom pre zver, či už na 

slnečných stranách, kde sa v zime rada vyhrieva, 

alebo v záveterných, kde sa schováva pred 

vetrom. Mám skúsenosti, že ani dobrá ochrana 

nám niekedy nepomôže. Tohto roku nám 

v marci počasie celkom prialo a tak sme začali 

s výsadbou. Prvé vyzdvihnuté sadenice boli 

smrekovec, potom buk a posledné boli sadeni- 


5

LesnÍctvo 

Rekonštrukcia lesnej 

cesty Suchý Jarok 

– Dolná baňa 

Neodmysliteľnou súčasťou obhospodarovania lesov je optimálne vybudovaná a udržiavaná sieť 

lesných ciest. Odštepný závod Kamenica n/Cir. má vybudovaných viac ako 133 km lesných ciest 

so živičným a 96 km so spevneným povrchom. Aby lesná cesta slúžila svojmu účelu, treba venovať 

náležitú pozornosť jej údržbe (oprava výtlkov, čistenie priekop a priepustov a pod.) prípadne, 

ak si to stav telesa cesty vyžaduje, pristúpiť k jej celkovej rekonštrukcii. 

Ján Komarc, samostatný referent 

oddelenia lesnej výroby, OZ 

Kamenica n/Cir., komarc@vlm.sk, 

(text, foto Ing. Anton Bodnár) 

V súlade s plánom investícií sa v tomto roku 

počíta s rekonštrukciou lesnej cesty „Suchý 

Jarok – Dolná baňa“ na Lesnej správe Jovsa 

v katastrálnom území obce Klokočov. Cestu 

vybudovali ešte začiatkom 70-tych rokov na 

trase bývalej „úzkokoľajky“, bez krajnice, odvodňovacích 

priekop a plôch, ktoré by slúžili 

ako výhybne, prípadne skládky drevnej hmoty. 

Využitie bolo možné iba za suchého počasia 

a priaznivých poveternostných podmienok. 

Pred začiatkom samotnej stavby sme museli 

absolvovať predpísané právne úkony, medzi 

ktoré patrí vypracovanie projektovej dokumentácie, 

vyžiadanie vyjadrení dotknutých 

orgánov štátnej správy a samosprávy a vydanie 

stavebného povolenia príslušným stavebným 

orgánom, v našom prípade Stavebným 

úradom Ministerstva obrany SR Bratislava. 

Na základe právoplatného stavebného povolenia 

sa v máji začalo so samotnými prácami. 

V zmysle projektovej dokumentácie je lesná 

cesta „Suchý Jarok – Dolná baňa“, jednopruhová 

obojsmerná lesná cesta. Rekonštrukcia 

pozostáva z dvoch úsekov „LC 1“ s dĺžkou 

4005,70 m a „LC 2“ s dĺžkou 1158,40 m. Po 

rekonštrukcii bude voľná šírka komunikácie 

4,00 m. Tvoriť ju bude spevnený jazdný pruh 

šírky 3,0 m s konštrukciou vozovky z nestmelenej 

vrstvy štrkodrvy uloženej vo dvoch 

vrstvách hrúbky 100 mm a 200 mm a obojstranná 

nespevnená krajnica šírky 2 x 0,5 m. 

Súčasťou rekonštrukcie bude aj vybudovanie 

22 plôch s rozmermi 20 x 50 m, ktoré budú 

slúžiť ako skládky drevnej hmoty, prípadne 

výhybne. Na odvádzanie vody z povrchu vozovky 

a pláne sa v celom úseku vybuduje lichobežníková 

nespevnená priekopa so šírkou 

0,3 m s vyústením do odvodňovacích zariadení 

príp. do okolitého terénu. 

Väčšinu prác urobia naši zamestnanci 

a mechanizmy. Taktiež použitá štrkodrva na 

spevnenie jazdného pruhu vozovky a krajníc 

pochádza z neďalekého lomu Jovsa, ktorý je 

v správe a užívaní tunajšieho odštepného závodu. 

Po dokončení rekonštrukcie pribudne 

viac ako 5 km kvalitnej lesnej komunikácie, 

ktorá prispeje k efektívnejšiemu a komfortnejšiemu 

obhospodarovaniu priľahlých lesných 

porastov aj za zhoršených klimatických 

podmienok. 

• 


Poľovníctvo a rybárstvo 

Africký mor 

ošípaných nemôžeme 

podceňovať 

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych 

diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu. Prejavuje 

sa vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou úmrtnosťou s makroskopickými 

príznakmi, veľmi podobnými klasickému moru ošípaných. Hoci sme ho na Slovensku nateraz nezaznamenali, 

číha už kúsok od našich hraníc. 

Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia 

lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir., 

hojdan@vlm.sk, (text, foto internet) 

Pôvodcom ochorenia je vírus z čeľade Asfarviridae, 

ktorý je stabilný pri širokom rozsahu 

teplôt a pH. Môže sa nachádzať v krvi, 

prekrvená uzlina 

krvácaniny na povrchu obličky 


krvácaniny v obličkách 

zväčšená slezina 

tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch 

(najmä v slezine, pečeni, obličkách, 

mandliach, miazgových uzlinách) a vo všetkých 

sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých 

zvierat, ako aj v bravčovom mäse 

a v jatočných produktoch. Pri ochorení sa 

úmrtnosť zvierat blíži k 100 %. Vakcínu proti 

AMO dodnes nevyvinuli. Človek nie je k vírusu 

vnímavý. Choroba bola prvotne rozšírená 

v krajinách subsaharskej Afriky. V Európe 

bola potvrdená v Španielsku a Portugalsku 

v 60-tych rokoch minulého storočia, jej zavlečenie 

pravdepodobne spôsobil kuchynský 

odpad z leteckej dopravy z afrických štátov. 

V ostatnom období sa vyskytuje endemicky 

najmä na Sardínii v Taliansku v populácii domácich 

i divých svíň. Jej výskyt zaznamenali 

aj v Eurázii (Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan), 

čo predstavovalo hrozbu aj pre chovateľov 

v Európe. Ostatný výskyt tejto choroby 

bol zaznamenaný na Ukrajine (2012), v Rusku 

(2012), v Bielorusku (2013) a v Litve (2014). 

Nebezpečný vírus však už potvrdili aj v Poľsku 

(2014) na východe krajiny neďaleko hraníc 

s Bieloruskom a tiež na Ukrajine neďaleko 

východného Slovenska. Ohniská nákazy boli 

zaznamenané len niekoľko desiatok kilometrov 

od slovensko-ukrajinskej hranice. Ohrozené 

sú preto najmä oblasti v blízkosti slovensko 

– ukrajinského pohraničia. 

• 

7


Nebezpečný vírus 

AMO je mimoriadne nebezpečný vírus. Je 

virulentnejší a agresívnejší, ako vírus klasického 

moru. Prameňom nákazy sú infikované 

domáce a divo žijúce sviňovité. Choroba sa 

okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa 

so zdravým môže prenášať aj sprostredkovane 

- infikovaným krmivom, vodou a prostredím, 

ale aj vektorom – krv cicajúcim hmyzom 

(kliešte rodu Ornithodorus). Vírus AMO je 

schopný cirkulovať v krvi nakazeného zvieraťa 

(virémia) až 60 dní. V surovom bravčovom 

mäse si zachová infekčnosť až 15 týždňov 

a v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového 

mäsa až 3-6 mesiacov. Podľa odborníkov 

dokonca prežije a dokáže sa až 36 mesiacov 

udržať i v zamrznutom mäse. Choroba 

pre človeka nepredstavuje žiadne riziko. Konzumácia 

nakazeného mäsa človeku neublíži, 

no ochorenie sa tým dostane do potravinového 

reťazca. Inkubačná doba sa pohybuje 

v rozpätí 4 (akútna forma) až 15 dní. AMO má 

oproti KMO výraznejšie príznaky a akútnejší 

priebeh. Pri subakútnej forme klinické príznaky 

často chýbajú, alebo sú menej výrazné. 

Zisťuje sa zvýšená telová teplota, pokles príjmu 

krmiva až nechutenstvo, potraty u gravidných 

prasníc, prípadne zvýšený úhyn. Pri 

akútnej forme je nápadná skleslosť (apatia), 

nechutenstvo, zvracanie, pokles hmotnosti, 

zvýšená telová teplota, potraty, krvácanie 

v podkoží až nápadné fialové sfarbenie kože 

(cyanóza). Pri chronickej forme sú okrem poklesu 

hmotnosti aj nepravidelnosti v telovej 

teplote. Často sú vplyvom sekundárnej bakteriálnej 

infekcie zistené zápaly pľúc, kĺbov, 

osrdcovníka a zmeny na koži. Na rozdiel od 

klasického moru ošípaných, kde slezina býva 

normálnej veľkosti, pri africkom more ošípaných 

môže byť zväčšená 3-násobne a je tmavej 

až čiernej farby a drobivej štruktúry. Často sa 

objavuje krvavá hnačka. 

CHOVATEĽSKÁ PREHLIADKA TROFEJÍ 

V KAMENICI n/Cir 

Už tradične v mesiaci marec si milovníci prírody, poľovníci a široká verejnosť mohli v priestoroch 

odštepného závodu VLM Kamenica n/Cir. pozrieť výstavu poľovníckych trofejí. 

V dňoch 13. - 17. marca 2017 sa v priestoroch 

o. z. Kamenica n/Cir. konala samostatná 

chovateľská prehliadka trofejí (ďalej CHPT) 

poľovnej zveri ulovenej v poľovníckej sezóne 

2016/2017 vo VPR VLM Kamenica n/ 

Cir. V rámci celého revíru bolo spolu ulovených 

344 kusov raticovej zveri (vrátane úhynu 

a odchytu), z toho 71 kusov trofejovej zveri. 

196,24 CIC 

Treba byť v strehu 

Na Slovensku sa africký mor ošípaných 

doposiaľ nevyskytol. Keďže v mnohých krajinách 

západnej a strednej Európy vrátane 

Slovenska sa dlhodobo konštatuje premno¬ženie 

diviačej zveri, ktoré zvyšuje riziko prenosu 

vírusu aj jeho rozširovanie, musíme byť 

pripravení aj na túto hrozbu. Vážnosť situácie 

zvyšuje aj skutočnosť, že AMO môže mať nepriaznivé 

ekonomické dosahy najmä na chov 

ošípaných. Chovatelia tvrdia, že ak by sa vírus 

dostal až k nám, bolo by to pre nich likvidačné. 

Nakoľko výskyt AMO bol zaznamenaný 

aj neďaleko hraníc na Ukrajine - cca 70 

km od východnej hranice, v pohotovosti sú 

tú nielen veterinári a poľovníci, ale i chovatelia 

ošípaných. ŠVPS SR v pohraničnej oblasti 

pozdĺž slovensko-ukrajinskej hranice vyhlásila 

takzvané nárazníkové pásmo, v ktorom 

pre užívateľov poľovných revírov aj pre poľovníkov 

platia prísne preventívne veterinárne 

opatrenia na zabránenie prenosu a šírenia 

vírusu. AMO je choroba podliehajúca povinnému 

hláseniu v rámci EÚ a Svetovej organizácie 

pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži 

(OIE). V súlade s legislatívou Európskej únie 

má Slovenská republika pripravený a schválený 

Národný pohotovostný plán pre prípad 

podozrenia a výskytu AMO v Slovenskej republike, 

na základe ktorého sú spracované 

a aktualizované regionálne pohotovostné plány 

pre túto chorobu. 

120,20 CIC 

200,75 CIC 

lovci z Čiech 

Na chovateľskej prehliadke bolo predložených 

a komisiou hodnotených 33 jeleních trofejí, 27 

srnčích a 11 diviačích. U jeleňov dosiahli dve 

trofeje striebornú medailovú bodovú hodnotu 

(200,75 CIC a 196,24 CIC) a šesť jeleňov 

bronzovú medailovú bodovú hodnotu. U srnčej 

zveri nedosiahla medailovú bodovú hodnotu 

žiadna trofej, pričom najsilnejšia bola trofej 

s bodovou hodnotou 83,40 bodov CIC. Výborné 

bodové ohodnotenie dosiahli ako vždy trofeje 

diviakov, keď z predložených jedenástich 

kusov diviačích trofejí dosiahli dve zlatú medailu 

(122,95 CIC a 120,20 CIC), tri striebornú 

a jedna bronzovú medailu. Úhyn diviačej zveri 

z dôvodu AMO a KMO nebol zistený. Z chovateľského 

hľadiska nebol nesprávny odstrel hodnotiteľskou 

komisiou zaznamenaný, čo svedčí 

o vysokej úrovni odbornosti poľovníckeho personálu. 

Členovia komisie vyjadrili spokojnosť 

s náučno-odbornou a estetickou úrovňou konanej 

prehliadky aj s jej celkovým priebehom. 

S nastávajúcou poľovníckou sezónou 

2017/2018 Vám prajem veľa pekných poľovníckych 

zážitkov, presnú mušku a „ Lovu zdar!“ 

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa, 

OZ Kamenica n/Cir., (text, foto) 



Na otvorení CHPT 

Chovateľská prehliadka 2016/2017 

v Pliešovciach 

Na Kamennom Vrchu vo Vojenskom obvode Lešť bola 16. až 18. marca chovateľská prehliadka 

a výstava trofejí ulovenej a uhynutej zveri za PR Javorie a PR Podjavorie (zvernica). 

Ing. at. Ing. Filip Kuffa, GR Pliešovce 

Za revír Javorie bol plán uloviť 117 jeleňov, 305 

jeleníc, 290 jelenčiat, teda spolu 712 kusov jelenej 

zveri a odlovili sa všetky. Z toho v I. VT 

74 odstrelených kusov, v II. VT 17, v III. VT 12 

a v IV. VT 14 kusov jeleňov. Srncov bolo v pláne 

13 a dve srny, z toho sa odlovilo 12 kusov 

+ jeden kus jeleňa a dve srny bol úhyn. Plán 

lovu diviačej zveri bol: 10 diviakov, 16 diviačic, 

47 lanštiakov a 80 diviačat, spolu 153 kusov 

diviačej zveri, pričom sa odlovilo 144 kusov. 

Z celkového počtu 117 ulovených jeleňov 

bolo 11 bronzových, 6 strieborných a jeden zlatý 

(213,10 b.) Z ulovených srncov žiadny nedosiahol 

hodnotu medaily a z bodovaných kancov 

dva dosiahli hodnotu bronzovej medaily. 

Ulovený bol aj jeden jazvec s hodnotou striebornej 

medaily. 

V poľovnom revíri Podjavorie (zvernica) 

bol plán lovu 13 jeleňov, z toho v I. VT 3 kusy, 

v II. VT 4 kusy (odstrel 4), v III. VT 3 a v IV. 

VT 3 kusy jeleňov (odstrel 2 + 1 úhyn), 15 jeleníc 

a 12 jelenčiat, 13 danielov, z toho v I. VT 

3 kusy, v II. VT 6, v III. VT 4, 12 danielic a 11 

danielčiat, 24 muflónov, z toho v I. VT 8, v II. 

VT 10, v III. VT 6, 23 muflónic a 22 muflónčiat. 

Úbytok predstavoval 13 jeleňov, z toho 

jeden bronzový, dva strieborné a dva zlaté 

(211,05 b. - odstrel, 218,77 b. - úhyn). Z 13 danielov 

(z toho 4 úhyn) boli dva bronzové, dva 

strieborné a jeden zlatý (180,50 b. - úhyn). Z 24 

muflónov (úbytok 19 kusov, z toho 6 úhynov) 

bolo 6 baranov strieborných a 6 zlatých (237,00 

b. – úhyn, 240,40 b. – odstrel. 

Žiadna z trofejovej zveri ulovenej a dokonca 

ani uhynutej nebola hodnotená ako nesprávny 

odstrel. Okrem zveri muflónej (93 %) a diviačej 

(94 %), bol plán splnený na 100 %. • 

Najsilneší z voľného revíru 

PR Javorie 211,05 b. CIC 

Zvernica - úhyn 218,77 b. CIC 


9


Ochrana proti 

zveri v oz Kamenica 

nad Cirochou 

Dreviny sú prirodzený zdroj potravy pre lesnú zver. So stúpajúcou početnosťou raticovej zveri 

rastú aj škody na lesných porastoch spôsobené najmä jeleňou zverou. Príčin poškodzovania je 

viac – vysoké stavy zveri, slabá úživnosť prostredia, nedostatočné prikrmovanie, nevhodné krmivo, 

vyrušovanie zveri a s ním spojený stres. 

V Kamenici nad Cirochou by sme škody mohli 

rozdeliť na škody vo voľnom revíri a škody vo 

zvernici jelenej zveri. Vo voľnom revíri zver 

lúpaním a ohryzom poškodzuje dreviny BK, 

JS, JV a to prevažne v 2. až 4. vekovom stupni 

tam, kde sú veľké komplexy mladých porastov. 

V miestach zimnej koncentrácie zveri vznikajú 

aj škody odhryzom na nárastoch a kultúrach. 

Ochranu proti odhryzu robíme prípravkom 

Cervacol na výmere 15-20 hektárov 

ročne. Ochrana proti lúpaniu a ohryzu sa vo 

voľnom revíri z dôvodu relatívne malých škôd 

nerobí. 

Osobitná kapitola sú škody vo zvernici jelenej 

zveri na Lesnej správe Kamienka. Zvernica 

s výmerou 908 hektárov bola nevhodne 

založená (veľký komplex mladých, prevažne 

bukových porastov bez bylinného krytu, nízka 

úživnosť prostredi), v dôsledku čoho tam 

vznikali pomerne vysoké škody na buku, ale aj 

na iných drevinách. Lúpaním a ohryzom utrpeli 

škody porasty všetkých vekových stupňov. 

Vo zvernici na LS Kamienka boli použité 

viaceré metódy ochrany: natieranie cieľových 

stromov v najviac ohrozených porastoch 2. - 

4. vekového stupňa prípravkom Pellacol. Jeho 

použitie sa však ukázalo ako málo účinné 

a tým pádom nevhodné. Ďalší použitý prípravok 

bol repelent na báze lepivej hmoty a kremičitého 

piesku. Natierali sa cieľové stromy 

na výmere 10 hektárov. Prípravok má dlhodobú 

účinnosť až 15 rokov a ukazuje sa ako 

veľmi dobrý. Na ochranu proti odhryzu používame 

Cervacol na výmere 10-15 hektárov 

ročne. Celoplošná ani individuálna mechanická 

ochrana sa nerobila. Všetky tieto ochranné 

opatrenia len čiastočne zabránili škodám jeleňou 

zverou a tak sa pristúpilo k radikálnejším 

riešeniam - redukcii početnosti zveri. Pribudli 

nové políčka, lúky, ohryzové plochy. Lúky 

s nízkou úživnosťou sa rekultivovali. Výsledok 

- škody zverou sa znížili. 

Ochrana lesných drevín proti zveri je najúčinnejšia 

vtedy, keď sa riešia príčiny a nie dôsledky. 

Prvoradé opatrenie na zníženie škôd je 

udržať početnosť zveri na požadovanej úrovni. 

Ďalej treba zvyšovať úživnosť revíru vytváraním 

a využívaním lúk, políčok, ohryzových 

plôch, plodonosných drevín. Treba tiež prikrmovať 

zvlášť v miestach zimnej koncentrácie 

zveri. Je nutný väčší počet vhodne rozmiestnených 

kŕmnych zariadení, aby ku krmivu mala 

prístup všetka zver, nielen dominantné jedince. 

Kombináciou týchto opatrení by škody 

zverou na lesných porastoch mali byť čo najmenšie. 

• 

Dušan Staško Ing., lesník, LS 

Jovsa, OZ Kamenica n/Cir., 

stasko@vlm.sk, (text, foto) 



Údržba, príprava 

a výstavba kŕmnych 

a poľovných zariadení 

v OZ Kežmarok 

Po dlhotrvajúcej zime a prikrmovaní zveri , keď konečne zišiel sneh, sme pristúpili k údržbe poľovných 

a kŕmnych zariadení. V prvom rade sme doplnili soľ do soľníkov a čistili zvyšky sena, ktoré 

zver neskonzumovala počas zimy. Staré seno sme pohrabali, dali na kopy a vyviezli. Miesta, 

na ktorých sme prikrmovali, sme ošetrili vápnom a tým pádom aj vydezinfikovali, aby nedošlo 

k prenosu chorôb. 

Ďalej sme skontrolovali posedy a sedačky, 

či sú v poriadku tak, ako sme ich nechali na 

konci poľovníckej sezóny, keďže pre vysokú 

snehovú pokrývku sa dalo k niektorým len 

veľmi ťažko dôjsť. Väčšina z nich bola v dobrom 

stave, na niektorých boli potrebné menšie 

opravy, ako vymenenie stupňov na rebríkoch, 

alebo oprava strešnej krytiny, ktorú 

poškodil silný vietor. 

Mali sme aj horšie prípady, keď sme v auguste 

2016 postavili nový kazateľnicový posed 

na lokalite Josbarg a naši rómski spoluobčania 

mu v apríli tohto roku zmenili vzhľad, 

lebo prišiel nečakaný sneh a nemali čím podkurovať 

do pecí. Samozrejme, prvý si to odniesol 

rebrík a neskôr aj zavetrováky a spevňovacie 

žrde. S tým však už máme skúsenosti 

a neostáva nám nič iné, iba to poopravovať. 

Tento rok sme na LS Podolínec vyrobili 

a osadili šesť valcových soľníkov, ktoré 

umiestňujeme na miesta, kde nie je možné 

vytvorenie soľníka zo starého pňa alebo 

na lúky. Samozrejme, uvažujeme aj o výstavbe 

nových kazateľnicových posedov, keďže sú 

pre naše podmienky lovu najvhodnejšie. Musíme 

klásť veľký dôraz na ich umiestňovanie, 

aby sme len zbytočne nepripravovali niektorým 

spoluobčanom drevo na zimné obdobie. 

Ďalej budeme vytvárať aj soľníky pre zver, 

keďže niektoré staré sú už nefunkčné, alebo 

stratili opodstatnenie. 

• 

Kriššák Eduard 


11

aktuality 

„Poľovnícke zariadenia 

LS Podolínec 

Čas letí ako bláznivý..., spieva sa v jednej známej 

českej pesničke. Tento nekompromisný 

fakt sme zaregistrovali aj my lesníci a nakoľko 

sa blíži začiatok poľovníckej sezóny je potrebné 

preveriť stav poľovníckych zariadení. Chaty 

Čierna hora a Zimná studňa nahlodal zub času 

a preto údržba, poprípade oprava je načase.“ 

„Aprílové daždivé počasie a topenie snehu zdvihlo vodné toky v okrese Kežmarok. 

Suché poldre, vybudované v roku 2015, zachytili zrážkovú vodu a splaveniny. Vodné 

stavby zdôrazňujú svoju spoločenskú potrebu ochrany zdravia ľudí a ich majetku.“ 

Pisarčík 

Výstava Hlas lesa 

Široká téma lesa a lesníctva na Slovensku sa na 

výstave v Lesníckom a drevárskom múzeu vo 

Zvolene predstavuje v dvoch rovinách: Les ako 

prírodné spoločenstvo je námet prvej časti výstavy. 

Charakteristických zástupcov rastlinnej 

a živočíšnej ríše prezentuje formou diorámy, 

ktorá je akoby výsekom reálnej lesnej scenérie 

s naznačením vzťahov medzi jej „obyvateľmi“. 

Časť exponátov je popri tom vystavená formou 

systematického usporiadania základných druhov 

živočíchov, rastlín, húb a hornín, ktoré 

tvoria lesný ekosystém. Na návštevníkov čaká 

kolekcia preparátov vyšších živočíchov, medzi 

ktorými nemôže chýbať vlk, medveď, líška, jazvec, 

rys, srnec, ale ani charakteristickí zástupcovia 

lesných vtákov, obojživelníkov a plazov. 

Rastlinnú ríšu reprezentujú v prvom rade lesné 

dreviny jedľa, smrek, borovica, dub, buk, hrab, 

ale aj celý rad menej známych stromov a bylín. 

Huby sú zastúpené najmä jedlým a drevokaznými 

druhmi a spolu s lišajníkmi, machmi 

a ukážkami hornín rámcujú mozaiku lesnej 

prírody. 

Druhá časť výstavy je zameraná na lesníctvo 

– teda na súžitie lesa a ľudského činiteľa. 

Podáva obraz vývoja lesného hospodárstva 

na Slovensku od prvých cieľavedomých snáh 

o usmernenie fungovania lesných porastov až 

po súčasnosť. Jednotlivé časti lesníckej práce 

interpretuje s dôrazom na progresívne trendy 

a usporadúva ich v časovom slede, ako rad-radom 

vystupovali na scénu dobového pokroku. 

Vecnými argumentmi v tejto výpovedi sú predovšetkým 

historické ale i súčasné formy náradia 

a pomôcok používaného v lesníckej práci 

od rôznych druhov sekier, píl, klinov, hákov 

cez rýle, motyky a sejacie zariadenia až po jemné 

meracie zariadenia a lesnícke mapy. 

Zuzana Benedeková 

Zdroj: http://volnycas.zvolen.sk/ 

„Deň fascinácie rastlinami“ 

„Deň fascinácie rastlinami“ sa koná pod záštitou 

Európskej organizácie pre rastlinné vedy 

(EPSO) a jeho cieľom je osloviť na celom svete 

čo najviac ľudí a prebudiť v nich záujem o rastliny 

a ich nenahraditeľnú úlohu v živote človeka. 

Do tejto medzinárodnej akcie sa môžete 

zapojiť aj Vy! Zorganizujte 18. mája 2017 akúkoľvek 

fascinujúcu aktivitu zameranú na rastliny, 

ktorá nielen priláka, ale aj zapojí širokú 

verejnosť. Pozývame všetkých, aby sa pripojili 

k tejto iniciatíve, od škôl zaoberajúcich sa 

záhradníckou problematikou, inštitúcií zaoberajúcich 

sa rastlinnou vedou, univerzity, 

botanické záhrady a múzeá, až po rôzne poľnohospodárske 

a iné spoločnosti, ktoré majú blízko 

k tejto problematike. Snahou organizátorov 

je „vsádzať virtuálne a neustále klíčiace semená“ 

do kolektívnej mysle európskej a svetovej 

verejnosti a pripomínať, že rastlinné vedy majú 

rozhodujúci význam pre sociálne, environmentálne 

a ekonomické prostredie teraz i v budúcnosti. 

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia 

obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk 

Zdroj: http://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatia 

Kto si zaslúži Cenu Jozefa 

Dekreta Matejovie? 

Ešte do konca mája môžu organizácie alebo 

kolektívy navrhnúť svojho kandidáta na Cenu 

Jozefa Dekreta Matejovie pre rok 2017. Slovenská 

lesnícka komora v spolupráci s Lesmi Slovenskej 

republiky š. p. Banská Bystrica, vyhlasuje 

11. ročník ankety Cena Jozefa Dekreta 

Matejovie pre osobnosti, ktoré sa mimoriadne 

zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie lesov 

a rozvoj lesníctva na Slovensku. Písomné návrhy 

na udelenie ceny konkrétnej osobe možno 

do 31. mája písomne zaslať na adresu Slovenská 

lesnícka komora, Študentská 20, 960 01 Zvolen. 

Návrh sa predkladá na vyplnenom formulári, 

ktorého súčasťou musí byť zdôvodnenie návrhu 

a krátky profesijný životopis. Návrhy posúdi 

komisia zložená z členov SLsK, zástupcov 

Lesov SR š.p. Banská Bystrica a zástupcov neštátnych 

lesov. Víťaza 11. ročníka ankety vyhlásime 

na Dni stromu v Lesníckom skanzene 

v Čiernom Balogu 8. júla 2017. Súčasťou ceny je 

diplom, medaila Jozefa Dekreta Matejovie a finančná 

odmena. 



Zdroj: http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise 

Novinky v Lesníckom skanzene 

V máji sa začína 15. sezóna Lesníckeho skanzenu 

vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu. 

Okrem prvého štiepkovača používaného v lesníctve 

Trelan DL 180 pribudne historický traktor 

Zetor 50, informačné panely a tiež ukážky 

splavovania dreva. Pre deti bude v budove horárne 

pripravená moderne vybavená učebňa 

o lese. Novinky pre nastávajúcu sezónu, ktorá 

sa začne 1. mája, pripravuje aj Čiernohronská 

železnica a združenie Vydra. Už na prelomu 

roka sme doplnili danieliu zvernicu o daniel- 


aktuality 

ku. Pri tejto zvernici pribudne informačný 

panel o danielej zveri. Ďalšie informačné panely, 

ktoré doplníme na náučnom chodníku, 

sa budú venovať témam „o stromoch a alergiách“ 

a „o hrabliach“ používaných pri splavovaní 

dreva,“ spresnil vedúci Lesníckeho skanzenu 

Michal Kofira. Lesnícky skanzen v tomto roku 

ponúkne aj možnosť využiť novú učebňu s modernými 

pomôckami a s programom lesnej pedagogiky. 

Zo strany škôl však bude potrebné si 

túto aktivitu vopred dohodnúť. Čiernohronská 

železnica sa v tomto roku podľa jej riaditeľa 

Aleša Bílka môže pochváliť vynovenou expozíciou 

lesných železníc v Lesníckom skanzene 

v odbočke Korytárske, kde okrem opraveného 

mostu, koľají a nakladacej rampy pribudnú dva 

historické plošinové vozne na prepravu metrovice 

z roku 1939 a predovšetkým ikonická parná 

lokomotíva „Kolbenka“ z roku 1948. „Je to 

jedna z poslednej vyrobenej série desiatich lokomotív, 

ktoré po druhej svetovej vojne odviezli 

na všetkých slovenských lesných železniciach 

rozhodujúci podiel dreva,“ povedal Bílek. 

Celkový počet prevádzkovaných parných lokomotív 

tak dosiahne počtu päť kusov všetkých 

hlavných typov. „Tým sa ČHŽ stáva už definitívne 

najväčším železničným parným rajom na 

Slovensku,“ dodal Bílek. 



Zdroj: http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise 

PPA a ministerstvo 

pôdohospodárstva vyzývajú 

na nahlasovanie korupcie 

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) 

víta spoluprácu s políciou a NAKA na odhaľovaní 

korupcie, ktorá priniesla prvé výsledky. 

Agentúra bude aj naďalej úzko spolupracovať 

s orgánmi činnými v trestnom konaní v boji 

proti korupcii. 

„Nulová tolerancia voči korupcii v PPA - vyzývam 

všetkých prijímateľov i zamestnancov 

agentúry, aby sa nebáli a nahlasovali korupčné 

správanie na všetkých úrovniach. Len tak 

sa nám podarí proti nemu efektívne bojovať,“ 

povedal Juraj Kožuch, generálny riaditeľ PPA 

v duchu nového trendu, ktorý v agentúre nastavil. 

PPA úzko spolupracovala s NAKA a dodávala 

vyšetrovateľom doslova v hodinových intervaloch 

informácie. Agentúra ročne pracuje 

s európskymi a štátnymi financiami v objeme 

800 miliónov eur. Na Slovensku zamestnáva 

vyše 600 pracovníkov. Zabezpečuje vyplácanie 

podpôr pre poľnohospodárov, potravinárov, 

lesníkov a pre tzv. malé obce z Programu 

rozvoja vidieka, operačného programu Rybné 

hospodárstvo, tzv. priamych platieb pre poľnohospodárov 

a štátnej pomoci Ministerstva pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR. 


Vedenie PPA v minulom roku predstavilo výrazné 

zmeny vo fungovaní agentúry a dodržiavania 

podmienok čerpania podpôr. Do 

účinnosti už zaviedlo plán transparentnosti 

a prísnej kontroly oprávnenosti výdavkov. 

Zriadilo odbor vnútornej kontroly, supervízie 

a ochrany finančných záujmov EÚ. Zaviedlo 

viacúrovňovú kontrolu efektívnosti a hospodárnosti 

výdavkov. Posilnilo terénne kontroly 

projektov priamo na mieste realizácie obhospodarovania 

a realizácie projektov nad rámec 

požiadaviek EÚ. Taktiež vybavilo príslušných 

zamestnancov aplikáciami na kontrolu oprávnenosti 

vynaložených nákladov. Nové investičné 

projekty ide hodnotiť v maximálnej možnej 

miere podľa objektívnych ekonomických 

a iných ukazovateľov. 

PPA zároveň začala zverejňovať informácie 

o podporách aj nad rámec zákona, aby zvýšila 

transparentnosť celého procesu. Na stránke 

agentúry je tak možné zistiť informácie 

o žiadateľoch, výške podpôr i stav samotných 

žiadostí. Cieľ vedenia PPA je prejsť na plnú 

elektronizáciu agentúry, čo prinesie výraznú 

efektivitu administrácie podpôr aj vyššiu 

transparentnosť procesov. Žiadosti by sa podávali 

v budúcnosti len elektronicky. „Ak chceme 

zabrániť korupcii, potrebujeme systémy, kde 

budú všetky informácie uložené a dohľadateľné. 

Inštitút agenta nám zasa umožňuje potláčať 

nelegálne narábanie s finančnými prostriedkami 

a predovšetkým prichytiť vinníkov priamo 

pri čine,“ zdôraznil Juraj Kožuch. 

Počet zubrov pri 

Topoľčiankach atakuje 

historické rekordy 

Podnik LESY Slovenskej republiky chovom 

pri Topoľčiankach už takmer 60 rokov prispieva 

k záchrane zubra hrivnatého. 

„Neoddeliteľnou súčasťou práce nášho rezortu 

je aj odborná činnosť zameraná na zachovanie, 

zveľaďovanie a ochranu genofondu 

zveri ako prírodného bohatstva Slovenska,“ 

povedala Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR. „Starostlivosť 

o zvieratá je koníček aj poslanie zároveň, 

za ktorými sa skrýva množstvo práce vynaloženej 

pri starostlivosti o zver, ako aj láska, úcta 

i rešpekt k prírode,“ dodala. 

Iba málokedy v histórii chovu zubrov bolo 

možné vidieť spolu početne takú veľkú čriedu 

zubrov. Počet zvierat sa vlani zvýšil o 11 mláďat 

a v súčasnosti dosahuje 33 kusov. Najviac 

tam žilo 37 kusov zvierat. Vzhľadom na to, že 

zvernica bola pôvodne navrhnutá na optimálny 

počet osem až 12 zubrov, časť týchto mohutných 

zvierat bude prevezená do maďarského 

národného parku Őrség. 

„Ide o 11 zubrov, o ďalších štyroch majú 

záujem tiež maďarskí partneri,“ spresnil Milan 

Garaj, riaditeľ odštepného závodu štátneho 

podniku LESY SR Topoľčianky, ktorý má 

zubriu zvernicu v správe. Zubrom sa podľa Garaja 

výnimočne dobre darí najmä odvtedy, keď 

sa podarilo v spolupráci s Vysokou školou pôdohospodárskou 

v Nitre vyšpecifikovať presné 

zloženie kŕmnej zmesi, ktorá zohľadňuje potreby 

zvierat. Ročne týchto granúl spotrebujú 

28 ton a k tomu v zimnom období 20 ton sena. 

Aj keď je prevoz zubrov technicky náročný, 

pre podnik LESY Slovenskej republiky je 

to jediná možnosť, ako početnosť tohto chráneného 

živočícha znížiť v zvernici na prijateľnú 

úroveň. Zvieratá určené na prevoz postupne 

oddeľujú. Pred prevozom ich najskôr treba očipovať 

a potom zaistiť ich bezpečnú prepravu. 

Rozšíriť populáciu zubrov v Maďarku by malo 

deväť samíc a dvaja vlani narodení samčekovia. 

V súlade s medzinárodným dohovorom sa 

mená všetkých slovenských zubrov začínajú na 

Si. K južným susedom tak odcestujú napríklad 

Singa, Sibera či Sigur. 

Od vzniku zvernice v roku 1958 sa v Zubrej 

zvernici narodilo viac ako 200 zubrov, čo 

je významný príspevok k záchrane zubra ako 

živočíšneho druhu. Prvoradou úlohou Zubrej 

zvernice je chov zubra hrivnatého horskej línie. 

Dočasne je vo zvernici umiestnená na vyliečenie 

aj zranená zubrica z Polonín, ktorá by 

sa mala v priebehu tohto roka vrátiť do voľnej 

prírody. Všetky v zajatí chované zubry sú zaznamenané 

v plemennej knihe zubrov, ktorú 

vedie prof. Wanda Olech vo Varšave. Každý 

chovateľ je povinný viesť podrobnú evidenciu 

pôvodu zubrov a všetky chovateľské opatrenia, 

vyraďovanie zvierat z chovu a zaraďovanie nových 

zvierat do chovu musí byť prekonzultované 

a vopred schválené vedúcou plemennej knihy 

zubrov. 

Ing. Michal Feik, Odbor komunikácie 

a marketingu MPaRV SR 

13

od spoločných koreňov 

Několik případů 

osobního příspěvku 

ke spolupráci (dokončenie) 

Vážené čtenářky, vážení čtenáři, možná jsem měl už v některé z úvodních kapitol důrazně uvést, 

že obsah všech kapitol (mimo kapitol o historii) jak již uvedených, tak teprve připravovaných do 

tisku, byl zpracován jen na základě prožitků, když jsem pracoval na územích současných VLM. 

Jediným případem, kdy jsem byl „za zábavou“ byl lov jelena na Sklenném. Ostatní uváděné skutečnosti 

a zážitky byly získány během výkonu povolání na zájmových územích, zejména proto, 

že bylo tehdy zvykem jezdit na služební cesty na dva týdny. A v žádném případě víkendy, které 

jsme byli mimo domov, nebyly pro nás odpočinkové. Na jednu stranu jsme jezdili na služební 

cesty s předem danými časovými harmonogramy úkolů, na druhou stranu jsme se snažili získat 

velké množství podkladů za dobu příslušné služební cesty, které jsme potom zpracovávali doma, 

a maximálně dlouhou dobu byli s rodinou. 

Ladislav Tomeš 

O mé postavení na územích VLM, nebo dokonce 

o pověsti, která moje působení předcházela 

svědčí i následující skutečnost. Jeden 

z vysokých funkcionářů bývalého GŘ 

Sigma Olomouc, jinak náruživý myslivec, 

mi až hodně dlouho po mých začátcích říkal: 

„ Ty Láďo, tak se mne jeden lesní správce 

jen tak mezi řečí ptal, že má přijet na kontrolu 

nějaký inženýr Tomeš, a co je to zač 

a jak s ním jednat“. Dotyčný pán byl osobní 

přítel mého nadřízeného Ing. Doležela, 

mne znal také hodně dlouho. A tak s vážnou 

tváří řekl správcovi, že odborně jsem 

na výši, ostrý jsem jak žiletka a jediné na co 

si dávat pozor, nedělat ze mne hlupáka při 

služebních jednáních. A po delší době tento 

vedoucí lesní správy to řekl i mě, a měli 

jsme se čemu smát. Jedna z dalších, dnes již 

úsměvných historek, byla skutečnost, kdy si 

jeden ze stávajících vedoucích lesních správ 

na podniku Kežmarok, si byl stěžovat řediteli 

Horváthovi, že při těch interních prověrkách 

lesních správ, v jeho případě postupuji 

neobjektivně a nepřipouštím vzájemnou komunikaci. 

Reakci ředitele lze shrnout do následujícího, 

pro něho je informace ode mne 

zcela objektivní a více o tom nebude s nikým 

diskutovat. Velice významným oceněním 

mého chování a vážnosti mé osoby byla skutečnost, 

kdy mne požádal ředitel VLM Pliešovce, 

ať v době přípravy prověrek lesního 

hospodářství zajistím odstřel jednoho kusu 

divočáka pro návštěvu generálů z Východního 

vojenského okruhu Trenčín. Nechtěl prý 

dát příležitost svým podřízeným, aby mohli 

lovit pod hlavičkou zajištění masa pro návštěvu 

generálů. Jako vždy jsem, do jisté míry 

povinnost, splnil. 

Tolik k námětu, pro který jsem vlastně začal 

svůj příspěvek do časopisu začal psát, popsat, 

co všechno jsem já osobně a moji kolegové 

zpracovával pro podniky dislokované 

na Slovensku. K odborným věcem jsem si 

dovolil připojit pár osobních vzpomínek, 

které se sice zdánlivě nevztahují k pracovnímu 

nasazení, jsou však nedílnou součástí 

vzájemných vztahů zaměstnanců VLS. • 


od spoločných koreňov 

Některé další vybrané 

skutečnosti 

spojené s působením u podniků VLM, resp. VLS 

Další pokračování mých vzpomínek na působení u stávajících podniků VLM, respekt. dříve VLS 

v celé federativní republice, je skutečně jen výběr náhodných událostí a vzpomínek mého téměř 

40 - letého působení u firmy. Důsledně se při tom vyhýbám nostalgickému pohledu starších lidí, 

nebo pohledu, kdy s odstupem času vše vypadá tak, že „každý hřbitov z dálky je kvetoucí zahrada“. 

Nechci ani následovat cesty některých mých starších kolegů, kteří zejména po politické změně 

v roce 1989, začali vydávat knižně zážitky z lovů a činností u VLS. Plně si uvědomuji a respektuji 

skutečnost, že jsem byl jen nepatrná součástka dobře fungujícího „stroje“ VLS. 

Ladislav Tomeš 

Chci a snažím se ve svém neumělém výtvoru 

přiblížit kamarádům i novým zaměstnancům 

alespoň malou část popisu vztahů a zážitků 

u VLS, které jsme prožili a které v nás 

ve velké většině vzbuzují příjemné vzpomínky, 

ale i hrdost nad tehdy dosaženými výsledky. 

Jde vesměs o zážitky, které jsme prožívali 

v rámci služebních jednání i v rámci kamarádství 

mezi jednotlivými zaměstnanci. V žádném 

případě tento článek není jen o bezproblémové 

vzájemné spolupráci, ale i o řešení řady 

problémů a nedostatků v práci obou stran. 

Vždy, a to zdůrazňuji, vždy jsme se rozcházeli 

po vyřešení problémů jako přátelé a kolegové 

a nic nám nebránilo vždy a znovu řešit úspěšně 

provozní problémy jako kolegové a přátelé. 

Žádám vážené čtenářky a čtenáře, aby celou 

tuto kapitolu nebrali jako nějakou „síň slávy 

zaměstnanců VLS“, ale aby ji brali jako zcela 

náhodný výběr vzpomínek a aktérů těchto 

vzpomínek, jak mě vyskakovaly na mysl při 

jejich zpracovávání do psané podoby. A znovu 

připomínám, nechci glorifikovat vybrané 

zaměstnance jednotlivých VLM. Vážení čtenáři 

a čtenářky dovolí, abych následující část 

článku dělit regionálně podle sídel jednotlivých 

divizí. 

Osobně se domnívám, že je nanejvýš slušné 

a žádoucí, zmínit jednotlivé ředitele odštěpných 

závodů, z nichž některé jsem znal 

pouze z doslechu a ředitele, se kterými jsem 

se setkal při svých služebních cestách na jednotlivých 

divizích. Je to nejenom slušné, ale 

je třeba si uvědomit, že tito pánové se zasloužili 

o slávu a věhlas Vojenských lesů a statků. 

Že se zasloužili o to, že dnes jsou VLM tam, 

kde jsou, že se v době své služby k nám chovali 

tak, že i dnes se musím poklonit jejich vztahu 

ke všem zaměstnancům, ale i ke mně. Ze svého 

pohledu jim děkuji nejenom za spolupráci, 

ale i za umožnění výkonu práva myslivosti 

nikoliv jako loveckého hosta, ale jako jednoho 

z personálu. Především to byl plk. Ing. 

Chyba, který začínal jako ředitel v Kežmaroku, 

posléze dosloužil do důchodu jako ředitel 

VLS Lipník nad Bečvou, kde jsem s ním přišel 

do styku i já. V podstatě jsem nepřišel do 


styku s jeho nástupcem v Kežmaroku, pplk. 

Ing. Peťkem, kterého střídal pplk. Ing. Bizoň 

a posledním ředitelem, se kterým jsem spolupracoval 

v Kežmaroku byl pplk. Ing. Horváth. 

V Pliešovcích jsem znal převážně z doslechu 

o plk. Naništovi, se kterým jsem se setkal až 

jako s expertem MO ČSSR. Osobně jsem začínal 

spolupracovat až s ředitelem pplk. Ing. 

Švecem, kterého střídal pplk. Ing. Uljanko 

a tuším byl jmenován po něm kpt. Brodňanský. 

Na Malackách jsem pouze slyšel o řediteli 

pplk. Ing. Papayovi, celou dobu mého působení 

jsem spolupracoval s pplk. Ing. Molnárem. 

A na Kamenici nad Cirochou jsem přišel do 

služebního styku pouze s ředitelem Ing. Ficem 

a jeho synem jen v době, kdy byl v pozici 

asistenta ředitele v Kežmaroku a v Pliešovcích. 

Velmi zajímavé je i to, že ne všichni ředitelé divizí 

VLS, respekt. VLM, byli svým vzděláním 

lesní inženýři. 

Ing. Jozef Ulianko 

VLM Pliešovce 

Myslím jsem už někde ve svých příspěvcích 

vzpomínal na to, že moje vůbec první služební 

cesta po mém nástupu k firmě v roce 1970, 

vedla na VLM Pliešovce. A jak se traduje všeobecně, 

první událost v různých částech běžného 

života člověku uvízne v paměti a dlouho 

je tam uložena. Měl jsem štěstí v tom, že 

jsem měl „již prošlapanou cestu“ od svých kolegů. 

Pana Jabůrka, který dlouhodobě zpracovával 

projekty asanací a rekultivací pozemků 

(v dalším pouze ARO) především na pozemcích 

využívaných armádou, méně na pozemcích 

obhospodařovaných VLM. Druhým pracovníkem, 

který dlouhodobě působil na VLM 

Pliešovce, byl Ing. Hlobil realizující práce týkající 

se půdní držby (zpracovával především 

mapy pozemkové držby, zpracovával projekty 

změny hranic jednotlivých pozemků). Velmi 

významně se potom na této problematice podílel 

v době, kdy VLM přebíraly k hospodaření 

pozemky obou Tisovníků a Starej Huty. Já 

osobně jsem se ve svých začátcích pohyboval 

v oblasti posuzování současného stavu a návrhů 

struktury zemědělské výroby na pozemcích 

VLM. Samozřejmě jsem byl k dispozici 

i oběma kolegům, v případě potřeby navýšení 

objemu jejich práce. Až postupem doby, 

po roce 1973, kdy nastoupil k firmě Ing. Kouřil, 

jsme se začali věnovat moderním výpočetním 

metodám, umožňujícím stanovit optimální 

strukturu výroby a strojového parku, 

z důvodu dosažení maximálního ekonomického 

efektu výroby. 

Hluboko ve mně zůstal jeden z prvních 

zážitků, souvisejících s pobytem na Pliešovcích. 

A to, když jsem šel na veřejnosti, byl jsem 

zdraven jak dětmi, tak i dospělými. Nejdříve 

mne to zaskočilo, ale rychle jsem se naučil 

odpovídat na pozdrav všem, kdo pozdravili 

mne. Do teď jsem přesvědčen, že to bylo běžné 

chování lidí, kteří tímto projevovali slušnost 

a úctu ke každému, koho potkali. A navíc tímto 

způsobem vyjadřovali postoj k VLM a jeho 

zaměstnancům. Zcela odpovědně mohu tvrdit, 

že dodnes na to vzpomínám, na tyto zážitky 

a zkušenosti s velkým respektem ke všem, 

které jsem tehdy potkával. 

Vzpomínám na první ubytování na stavební 

správě v Pliešovcích, co byla v jedné polovině 

dvojdomku, kdy v druhé polovině byl byt 

vedoucího lesní správy Pliešovce. Vzpomínám 

na ubytování na PS Vidov Vrch, když jsme 

zpracovávali zemědělskou problematiku všech 

tří tehdejších zemědělských správ (PS Vidov 

Vrch, PS Riečky a PS Lažtoy – Podjavorie). 

Dokonce si vzpomínám na ubytování na chatě 

na Podjavorí, kde jsme absolvovali ubytování 

a užívali si výhod její postupné modernizace. 

Co se týká mého pohybu po tehdejším ředitelství, 

pohyboval jsem se tam velmi obezřetně 

a chce se mi i teď říci, že jsem nejen zdravil 

každého, koho jsem potkal, ale že jsem skoro 

zdravil i jednotlivé zavřené dveře. Pro mne 

byli pplk. Ing. Švec jako ředitel, Ing. Krejčí 

ekonomický náměstek, Ing. Miloň a Ing. Veselý 

výrobní náměstci, Ing.Jano Babic plánovač, 

Ing. Martin Súsedík jako šéf zemědělské výroby 

a Ing. Gáborík jako šéf lesnictví, lidé, ke 

kterým jsem vzhlížel s úctou 

(pokračovanie v budúcom čísle) • 

15

história 

Príbehy ukryté v obrazoch 

Múzeum vo Svätom Antone vlastní unikátne umelecko-historické zbierky, ktoré do kaštieľa sústredili 

predovšetkým pôvodní majitelia a užívatelia – členovia dynastie Koháry-Coburg. Každý 

rok múzeum samostatnou výstavou predstavuje časť svojich exponátov na nosnej sezónnej výstave 

v hlavnej sále svätoantonského kaštieľa. Na tento rok pripravili kolegyne Ing. Monika Maňkovská 

– zástupkyňa riaditeľa a Mgr. Mária Ďurianová – vedúca umelecko-historického oddelenia 

výstavu najmä grafických diel, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. 

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea 

vo Svätom Antone (text), archív 

Múzea vo Svätom Antone (foto) 

Každý obraz predstavuje zaujímavý historický, 

mytologický, či biblický príbeh. Na výstavu 

s výstižným názvom „Príbehy ukryté v obrazoch“ 

sústredili 28 výtvarných prác, ktoré 

prezentujú 26 príbehov. Výstava slávnostne 

sprístupnená 19. mája pri príležitosti Medzinárodného 

dňa múzeí potrvá do konca októbra 

a návštevník si môže vedľa každého diela prečítať 

príbeh, ktorý podrobnejšie vysvetľuje znázornený, 

resp. naznačený dej. 

Keď ste navštívili svätoantonský kaštieľ, iste 

ste si na dlhých chodbách všimli veľké množstvo 

trofejí a grafických prác. Tak, ako každá 

trofej má svoj poľovnícky príbeh, aj každý obraz 

ukrýva neraz veľmi zaujímavý dej. My, pracovníci 

múzea, ktorí denne chodbami prechádzame, 

si ani neuvedomujeme, koľko osudov 

sa na nás pozerá zo stien. Keď si však nájdeme 

čas, pozastavíme sa, resp. vyberieme niektorý 

obraz na výstavu, žasneme nad tým, čo všetko 

ukrýva. Myšlienka poodhaliť aspoň niektoré 

osudy z obrazov inšpirovala kolegyne, ktorým 

patrí za nápad i realizáciou výstavy naše poďakovanie. 

Pre časopis Vojenské lesy som vybral 

tri príbehy, ktoré súvisia s poľovníctvom a ktoré 

pre výstavu výstižne napísala Ing. Monika 

Maňkovská. 

Grafické techniky 

Na výstave sú vysvetlené aj niektoré odborné 

výrazy súvisiace s výtvarným umením 

a v ďalšom texte Vás s niektorými oboznámim. 

Grafika je druh výtvarného umenia, 

ktorý prenáša kresbu do hmoty a technologickým 

postupom ju rozmnožuje do formy grafických 

listov. Pojem pochádza z gréckeho slova 

„grafein“ , čo znamená kresliť. Prvé grafické 

tlače sa objavili v Číne už v 6. storočí. Používanou 

technikou bol drevorez a tlačili sa najmä 

náboženské amulety. Postupom času už 

technika drevorezu, neskôr drevorytu, prestala 

vyhovovať a umelci hľadali techniku a materiál, 

ktorý by bol schopný preniesť jemnejšiu 

prácu. Odtiaľ pramení vynález tlače z hĺbky – 

keď je námet vyrytý do oceľových alebo medených 

doštičiek. Základné grafické techniky 

sa rozdeľujú do troch hlavných skupín: tlač 

z výšky, tlač z hĺbky a tlač z plochy. Tlač z výšky 

– drevoryt, drevorez, linoryt, razená technika, 

kovoryt, zinkografia ... Princíp tlače 

z výšky spočíva v tom, že obraz sa nanesie na 

tlačovú formu a miesta, ktoré sa nemajú otlačiť 

sa mechanicky, alebo chemicky odstránia. 

Farba sa nanáša na vyvýšené miesta, ktoré sa 

pod tlakom otlačia na papier. Vyryté časti zostávajú 

potom biele. Priemyselne sa tlač z výšky 

používa ako kníhtlač a flexotlač. Tlač z hĺbky 

– rytiny – prevažne medirytiny, lept, suchá 

ihla, mezzotinta, akvatinta, bodkovacia technika, 

crayonová čiže kriedová technika a všetky 

zmiešané techniky. Tlač z hĺbky charakterizuje, 

že tlačové prvky sú zahĺbené pod úroveň 

netlačiacich miest. Po nanesení a zotretí prebytočnej 

farby sa odtlačok získa priamym prenosom 

pod tlakom na papier. Vyryté časti naopak 

ostávajú zafarbené. Tlač z plochy je litografia, 

pri nej sú tlačiace aj netlačiace prvky takmer 

v jednej rovine. Selektívny prenos farby zabezpečujú 

rozdielne fyzikálno-technické vlastnosti 

tlačiacich a netlačiacich prvkov – napr. 

vzájomné odpudzovanie mastnoty a vody. Ofsetová 

tlač je dnes najrozšírenejšou technikou 

tlače a má takmer univerzálne použitie. 

Umenie medirytiny 

Medirytina vznikla v Nemecku okolo roku 

1420. Je považovaná za najdokonalejšiu grafickú 

techniku, pretože umožňuje vytvoriť veľmi 

presnú a jemnú kresbu. Medirytina je veľmi 

náročná na remeselnícku zručnosť. Ryje sa 

do medenej dosky s fazetami (zinková, železná, 

strieborná sú výnimkou), ktorá musí byť 

na povrchu dobre vybrúsená. Napr. pemzou, 

jemným dreveným uhlím, vyhladeným pieskovcom. 

Ryhy línií a plôch sa zatrú farbou 

a obrázok sa vytlačí na papier. Obrázok sa ryje 

zrkadlovo obrátene. Nákladom sa rozumie celkový 

počet listov vytlačených z jednej dosky. 

Celkové množstvo výtlačkov nemôže prekročiť 

určitý limit, ak má byť každý považovaný za 

originál. Tento limit závisí od použitej techniky. 

Pri suchej ihle a mezzotinte je to 50 kusov, 

pri lepte a podobných technikách 100 kusov, 

ostatné rytiny do kovu okolo 200-300 kusov. 

Čím je výtlačkov menej, tým sú vzácnejšie. 

Značenie výtlačku sa udáva vo forme 14/50. 

(14. výtlačok zo série 50 kusov) Po vytlačení 

série sa podklad zničí alebo znehodnotí. Pri 

grafických listoch je často uvedených viacero 

mien a názvov – kto dielo navrhol, kto ho kreslil, 

kto ho vyryl a kto ho vydal. 

DEVANA A DUNAJ 

(autor: Viktor Bilčík, kombinovaná 

technika, 20. storočie) 

Príbeh bohyne Devany začína na Planine, 

kde sídlili slovanskí bohovia. Bola dcérou najvyššieho 

boha Perúna a Lady. Devana bola divoká 

a neposlušná, odmietala sa riadiť zákonmi, 

ale Perún bol na ňu aj tak pyšný a všetko 

jej odpúšťal. Jedného dňa, vložiac do jej rúk oštep 

a luk, ustanovil ju paňou lesov, polí, riek 

a jazier. Mala ich chrániť a dbať o ne. Najviac 


história 

jej však kládol na srdce, aby mu strážila stádo 

vzácnych bielych jeleňov. Devana bývala blízko 

smrteľníkov a starala sa im o úrodu. Tak sa 

nešťastne zaľúbila do švárneho mládenca Dunaja. 

Dunaj bol lovec a silou-mocou chcel uloviť 

bieleho jeleňa, aby ho daroval ako svadobný 

dar svojej snúbenici. Devanu rozhnevalo, že 

dal Dunaj prednosť obyčajnému dievčaťu pred 

ňou, ale láska bola silnejšia. Nakoniec mu to 

dovolila v márnej nádeji, že sa svojho dievčaťa 

vzdá. Keď Dunaj jeleňa s jej pomocou ulovil, 

Perún sa strašlivo rozhneval a na dedinu, 

kde Dunaj žil, zoslal svojich troch synov. Vetroboh 

polámal okolitý les a všetky ovocné stromy, 

Svažič Ohniar potom všetko zapálil a nakoniec 

Važan prihnal ničivú povodeň. Všetci 

ľudia zahynuli, iba Dunaj nie, pretože ho Devana 

zachránila, šepkajúc mu do ucha: „Nikomu 

ťa nedám, nikto mi ťa nevezme, 

ani Perún nie.“ Ale Perún už nestrpel neposlušnosť: 

„Však ja ti ho nevezmem, len ti ho 

k nohám položím.“ Z jeho pravice vyletelo tisíc 

bleskov a Dunaj sa premenil na vodu. Najskôr 

na pramienok, potom riečku a nakoniec veľkú 

rieku, ktorá len šumela, lebo rozprávať nemohla. 

Bohovia z Planiny odišli, len Devana ostala. 

K rieke sa často vracala a ponárala sa do nej. 

Ľudia na ňu nezabudli a dodnes jej vijú vence 

z obilných klasov a lipových lístkov. 

ARTEMIS – panenská bohyňa lovu 

(autor neznačený, rytina, 19. storočie) 

Grécka bohyňa lovu a mesiaca Artemis je 

v rímskej mytológii známa ako Diana. Od 

najstarších čias sa jej pripisovala vášnivá láska 

k lovu a umelci ju preto často zobrazovali 

s lukom a šípmi v spoločnosti rozličných zvierat 

s polmesiacom na čele. Narodila sa so svojím 

bratom Apollónom, bohom slnka a svetla, 

Jupiterovi a Létó. Artemis sa spolu s vodnou 

nymfou Egeriou a s bohyňou lesov Viribus zaprisahala, 

že ostane pannou. Z mýtov a bájí 

poznáme niekoľko jej zásahov do ľudských 

osudov. Známy je príbeh o potrestaní lovca 

Aktaióna, ktorý ju raz náhodou zazrel nahú 

pri kúpaní. Artemis ho premenila na jeleňa 

a nechala ho roztrhať jeho vlastnými psami. 

Mykénskemu kráľovi Agamemnónovi nevedela 

odpustiť, že zabil jej obľúbenú laň a chcela 

mu prekaziť výpravu proti Tróji. Zmierila 

sa, až keď jej obetoval svoju dcéru Ifigéniu. 


Dodnes je príslovečná aj pomsta thébskej kráľovnej 

Niobe, ktorá urazila bohov svojou pýchou 

na množstvo svojich detí. Spolu s bratom 

Apollónom jej postupne zabila všetkých sedem 

synov aj sedem dcér. Pre Grékov bola Artemis 

ideálom ženskej krásy. Podľa nich sa ani nemusela 

zúčastniť onej nešťastnej súťaže medzi 

Hérou, Aténou a Afroditou, ktorá viedla nakoniec 

k trójskej vojne. Jej krása nebola však krásou 

vznešenej dámy, ktorou vynikala Héra, ani 

krásou dôstojnej a múdrej Atény, ani zmyselnou 

krásou Afrodity, ale - ako by sme povedali 

dnes - krásou atletickou. Športovo založeným 

Grékom imponovala svojím vzhľadom viac. 

Možno práve preto jej zasvätili Gréci rad veľkolepých 

chrámov a svätýň. Nad všetkými vynikal 

Artemidin chrám v Efeze, prvý chrám 

v iónskom slohu, ktorý podopieralo až 125 stĺpov. 

Zobrazovanie Artemis, alebo Diany na 

love, bolo veľmi obľúbené najmä v barokovom 

maliarstve 17. a 18. storočia. 

LEGENDA O SV. HUBERTOVI 

(reprodukcia z časopisu podľa 

originálu Ing. V. Anderleho, 1931) 

Hubert bol synom vojvodcu Bertranda 

z Aquitánie a vyrastal na dvore franského kráľa 

Teodorika III. v 7. storočí. Oddával sa tam 

naplno neviazanému životu, panským radovánkam 

a teda aj lovu. Podľa legendy sa mu 

jedného dňa pri poľovačke zjavil v lese jeleň, 

ktorému medzi parohami svietil kríž. Z kríža 

prehovoril hlas ukrižovaného, ktorý nabádal 

Huberta, aby zmenil spôsob života a nasledoval 

cestu pravdy a božej vôle. Táto príhoda 

spôsobila Hubertov vnútorný prevrat. Hneď 

po návrate z poľovačky sa vydal za biskupom 

Lambertom do Maastrichtu a prijal kresťanskú 

vieru. Naučil sa vážiť si zvieratá, ako aj celú 

prírodu. Keď Lamberta v roku 708 zavraždili 

Sasi, pretože kritizoval kráľa Pipina za cudzoložstvo, 

stal sa jeho nástupcom a venoval 

sa misijnej činnosti v oblasti Ardén. Svoje 

sídlo z Maastrichtu preniesol do Lutychu, kde 

nechal na mieste uloženia ostatkov Lamberta 

postaviť katedrálu. Pri spiatočnej ceste z Furu, 

kde bol posvätiť nový chrám, dostal zimnicu 

a rýchlo na to zomrel. V roku 827 Hubertove 

ostatky preniesli do chrámu pri kláštore Andin 

v Ardenách, ktorý bol po ňom premenovaný. 

Po smrti bol vyhlásený za svätca a stal sa patrónom 

poľovníkov. 

Jeho sviatok sa slávi 3. novembra. Známy 

je zlatý kľúč sv. Huberta, ktorý keď sa rozžeraví 

a priloží na ranu spôsobenú besným zvieraťom, 

ochráni pohryzeného pred smrteľnou 

chorobou. Taktiež lieči padúcnicu a choromyseľnosť. 

Najstarší rád sv. Huberta založil v roku 

1416 vojvodca Ludwig I. v Lotrinsku neďaleko 

Ardén. Na území bývalého Československa založil 

„Rytířský lovecký řád Sv. Huberta“ gróf 

František Antonín Špork v roku 1695. 

Poznamenávam, že aj tohtoročný 27. ročník 

Dní sv. Huberta, ktorý bude v prvý septembrový 

víkend, sa ponesie v znamení príbehov. My 

starší si ešte pamätáme vydarenú knihu Ruda 

Morica „Z poľovníckej kapsy“, v ktorej spisovateľ 

zachytil príbehy kysuckého horára uja Bohdana. 

Poľovníctvo na Kysuciach bude predstavené 

v barokovej sýpke – prirodzene, vrátane 

unikátnych trofejí z Kysúc. Práve naši kysuckí 

poľovnícki priatelia (najmä Ing. Pavol Šutý) 

prišli s myšlienkou predstaviť knihu i dnešnej 

mládeži. Čitateľov Vojenských lesov srdečne 

pozývam do svätoantonského kaštieľa na výstavu 

„Príbehy ukryté v obrazoch“, aj na všetky 

podujatia múzea. 

• 

17

strelectvo 

Legenda pokračuje 

modelom 

Winchester XPR 

1 

2 3 

premiestnilo do Južnej Karolíny, avšak efektívnosť 

a znižovanie nákladov presunuli montáž 

niektorých zbraní práve do Portugalska. V Spojených 

štátoch sa vyrábajú len hlavné komponenty. 

Výsledkom je odporúčaná predajná cena 

XPR aj s DPH 546,00 Euro, ktorá zaujme nielen 

poľovníkov, ale aj športových strelcov. 

Línie pušky sú hranaté, jednoduché a pritom 

estetické. Pútavý vzhľad jej dáva americká 

pažba, vyrobená z čierneho ABS plastu. Synthetic 

pažby sú ľahšie, veľmi odolné voči nepriaznivým 

klimatickým podmienkam, mechanickému 

namáhániu a sú prakticky „nezničitelné“. 

Majú však aj ďalšiu neoceniteľnú vlastnosť. Pri 

výstrele svojou mikropružnosťou pohlcujú časť 

spätného nárazu, takže streľba je komfortnejšia 

a presnejšia. 

Ak vám neprekáža dážď, sneh alebo blato, tak 

Winchestrovka XPR to hravo zvládne. Je to robustná 

guľovnica stelesňujúca trvalú kvalitu 

zbrojovky, na pušky ktorej sa spoliehajú milióny 

lovcov a strelcov predovšetkým na severoamerickom 

kontinente už vyše 150 rokov. XPR je 

skratka slova exprience - skúsenosť, ktorá indikuje, 

že nová zbraň v sebe zahŕňa všetky najlepšie 

poznatky z oblasti technológií, mechaniky, 

balistiky a metalurgie. Konštruktéri spoločnosti 

Winchester Repeating Arms tak navrhli veľmi 

presnú opakovačku s extrémne tuhou plastovou 

pažbou, mohutným záverom a vynikajúcim 

spúšťovým mechanizmom. Táto, dnes už 

hviezdna novinka na našom trhu, patrí do nižšej 

strednej cenovej kategórie, pričom svojimi 

vlastnosťami predčí i o niekoľko stoviek drahšie 

zbrane. Takže legendárny model Winchester 70 

(vyrábal sa 51 rokov) má v XPR svojho pokračovateľa 

na ďalšie desaťročia. 

Nie je žiadnym tajomstvom, že Winchester Repeating 

Arms je súčasťou nadnárodného zbrojárskeho 

koncernu FN Herstal, ktorý má továrne 

po celom svete, špecializované na určité 

modely zbraní. Preto mnohých neprekvapí, že 

guľovnica XPR Winchester sa vyrába v portugalskom 

historickom mestečku Viana vo Fábrica 

de Armas e Artigos de Desporto, S.A. Konštatoval 

to zástupca Puškárstva Hermes s.r.o., 

ktoré je oficiálnym zástupcom značky Winchester 

pre Slovensko a poskytol nám túto zbraň 

v kalibri .03-06 Springfield na malé otestovanie. 

Keďže výroba bola v továrni New Haven, Connecticut 

zastavená už v roku 2006, mnohé sa 

6 

4 

5 

7 

Extrémne tuhá syntetická pažba s uhlíkovými 

vláknami má pod tlakom vlisované kompozitné 

platničky, ktoré maximalizujú voľné uloženie 

hlavne. Ergonomicky tvarovaná pažba 

s úzkym krkom nad pištoľovou rukoväťou 

umožňuje pohodlný dosah na jazýček spúšte 

i mechanickú poistku. Pevne sadne do ramena 

s výbornou botkou Recoil Pad, s inflexnou 

technológiou. Vnútorné usporiadanie lamiel 

rozkladá sily spätného nárazu, znižuje zdvih 

guľovnice a urýchľuje opakované zamierenie 

zbrane na cieľ. Klasické zdrsnenie na pištoľovej 

rukoväti a predpažbí nahrádza nová povrchová 

úprava Soft Touch (jemný dotyk), ktorá je veľmi 

príjemná, až sametová. Navyše, za akýchkoľvek 

podmienok sa nešmýka, čo umožňuje 


strelectvo 

11 8 

9 

Podstatné konštrukčné zmeny sa dotkli predovšetkým 

záveru. Je vyrobený z plného výkovku 

chrómmolybdénovej ocele a potom tepelne 

potiahnutý nikel-teflónom. Pôvodný, 

s dvoma ozubmi je nahradený tromi masívnymi 

a kľuka záveru sa otáča len o 60 stupňov, 

takže nekoliduje ani s nízkou montážou zameriavacieho 

ďalekohľadu. Čo je dôležité, že telo 

záveru má o 1,8 mm väčší priemer ako zuby, 

pri dotlačení do nábojovej komory a pootočení 

sa dosiahne maximálne pevné uzamknutie 

zbrane. Mohutné telo s teflónovým povrchom 

sa v puzdre pohybuje hladko a plynulo. Na čele 

Technické údaje: 

Model: 

Winchester XPR 

Výrobca: 

Winchester Repeating 

Arms, Fábrica de 

Armas e Artigos de 

Desporto, S.A. 

Kaliber: 

.03-06 Springfield 

Celková dĺžka: 1 130 mm 

Dĺžka hlavne: 610 mm 

Odpor spúšte: 16 N 

Hmotnosť: 3 100 g 

Kapacita: 3 náboje +1 

Cena: 

546,00-Euro 

Predajca: 

Puškárstvo Hermes, 

Bratislava 

10 

záveru, ktoré je vyhĺbené a objíma dno nábojnice, 

je valcovitý vyhadzovač. Odpružený nízkoprofilový 

vyťahovač nepresahuje telo záveru. 

Úderník sa napína pri otváraní záveru ako pri 

väčšine guľovníc s valcovým odsuvným záverom. 

Z temena záverovej matice vystúpi plochý 

výčnelok, zvýraznený červenou farbou, slúži 

ako výstražník. Záver vyberieme ťahom dozadu 

po odistení plochého tlačidla na ľavej strane 

puzdra záveru zbrane. Pohodlne sa dá rozobrať 

a vyčistiť aj bez špeciálnych nástrojov. Poistka 

je dvojpolohová, umiestnená na pravej strane, 

pri kľuke záveru, blokuje spúšť i pohyb záveru. 

Zbraň zaistíme zatlačením páčky bezhlučnej 

mechanickej poistky smerom od seba, dopredu. 

K bezpečnostným prvkom patrí už spomenutý 

výstražník. 

Guľovnica je vybavená zdokonaleným, pritom 

jednoduchým spúšťovým mechanizmom 

M.O.A. Ide o tri páky z kalenej ocele, trvale napnuté 

vinutými pružinami, s možným nastavením 

odporu v rozpätí od 13 do 22 N. Mechanizmus 

má veľmi krátky chod, bez prepadu. 

Po stlačení jazýčka spúšte začneme cítiť odpor 

a po jeho prekonaní vyjde rana. Pri takomto 

odpálení je strhnutie zbrane eliminované na 

minimum. Po niekoľkých výstreloch ani zarytým 

vyznávačom klasiky nebude chýbať napináčik. 

Kvalitné vyhotovenie znamená úplne 

hladký chod a bodové odpálenie. Fabricky je 

odpor nastavený na 16 N, čo sme vôbec necítili. 

Pri troche zručnosti si ho môže používateľ 

nastaviť podľa osobnej preferencie. Identický 

spúšťový mechanizmus, len pod iným označením, 

používa aj ďalšia zbraň koncernu FN zo 

stajne Browning International. 

Jednoradový zásobník z odolného polyméru 

mierne prečnieva zospodu predpažbia a pri 

uvoľnení zostáva pohodlne v ruke. Náboje posúva 

priamo do nábojovej komory, takže nedochádza 

k ich vzpriečeniu. Bezpečne sa zaisťuje 

na prednej aj zadnej strane v šachtičke. Kapacita 

je rovnaká pre štandardné i magnum kalibre, 

tri náboje, čo môže byť pre niektorých „lovcov“ 

mínus. 

Nie je to puška, ktorá by oslnila mimoriadnym 

vzhľadom. Jej elegancia je v jednoduchosti, 

čistých priamych líniách. Americká pažba, 

nízka hmotnosť, vynikajúce úžitkové vlastnosti 

a vysoká presnosť z nej robia osobitnú zbraň 

v lesnom i zmiešanom poľovnom revíri, na 

nadhánkách. S vhodnou optikou sa na jej prednosť 

môžete spoľahnúť aj na dlhé vzdialenosti, 

typické pre poľný poľovný revír. Maximálne 

spoľahlivá činnosť vyťahovača a vyhadzovača 

umožňuje rýchle prebitie zbrane a preto je 

Winchester XPR výborná aj pri streľbe na pohybujúce 

sa ciele. Dosah na kľuku záveru, poistku 

i jazýček spúšte je komfortný, chod poistky 

tichý, prebíjanie je rýchle. Ide skutočne 

o zbraň 21. storočia, pomer kvality a ceny je 

vynikajúci a konkurencia má čo dobiehať. 

Text a foto: Ing. Ľubomír Ivanovčan 

spoľahlivé a pevné držanie. Spodná časť predpažbia 

je plochá, smerom hore sa rozširuje, 

čo tiež zvyšuje stabilitu pri pohybe, zamierení 

i streľbe samotnej. Zospodu baskule a predpažbia 

sú pevné očká na úchytky remeňa. 

Za studena kovaná chrómmolybdénová 

hlaveň sa smerom k ústiu kónicky zužuje 

a má klasický vývrt. Tvoria ho štyri pravotočivé 

drážky so stúpaním 25,4 mm pre tri dĺžky 

hlavní od 560, 610 a 660 milimetrov, podľa kalibru. 

V ponuke sú aj kratšie hlavne so stúpaním 

35 mm a dĺžkou 510, 530 a 560 mm. Kruhový 

prstenec zakončenia ústia hlavne, ktorý 

tvorí hlboké vybratie, chráni vývrt a hlaveň 

pred mechanickým poškodením. Povrchová 

úprava je matná čierna. Výber kalibrov je dostatočný, 

aby vyhovel prakticky každému, tie 

najbežnejšie sú .243 Winchester, .270 Winchester, 

.30-06 Springfield, .270 WSM, .300 Winchester 

Magnum, .308 Winchester Magnum 

a .338 Winchester Magnum. 

Hranaté puzdro záveru dotvára čisté línie 

guľovnice. Vzhľadom na systém uzamykania 

do hlavne, je puzdro záveru z ľahkej zliatiny, 

opatrené dvoma odfukovými bezpečnostnými 

otvormi. Zhora prekryté vyhadzovacie okienko 

bráni vniknutiu nečistôt do záveru. Otvor je 

však ešte dosť veľký na to, aby sme ním v prípade 

potreby vložili náboj priamo do komory. 

Do zásobníka ho ale nedostanete, na to už 

treba zásobník vybrať. Ako na väčšine zbraní 

pre americký trh, aj na guľovnici XPR, chýbajú 

mechanické mieridlá. Preto je nevyhnutým 

vybavením kvalitný zameriavací ďalekohľad. 

Prípravou sú štyri otvory na puzdre záveru, 

do ktorých sa uchytáva montáž optiky, samozrejme, 

že značky Winchester. Aj keď tá najlepšia 

svetlovodiaca muška a cieľnik neposkytujú 

presné zacielenie na väčšie vzdialenosti, pre intuitívnu 

streľbu našincovi chýbajú. 


Obr. 1 Guľovnica Winchester XPR v kalibri .03 – 60. 

Obr. 2 Ergonomická pažba s úzkym krkom 

umožňuje pohodlným dosah na jazýček 

spúšte i mechanickú poistku. 

Obr. 3 Robustný záver sa v puzdre 

pohybuje hladko a plynulo. 

Obr. 4 Na puzdre záveru sú štyri otvory so 

závitmi na montáž optiky. 

Obr. 5 Celoplastový zásobník s kapacitou 3 náboje. 

Obr. 6 Na čele záveru je odpružený valcový 

vyhadzovač a krátky vyťahovač. 

Obr. 7 Schéma spúšťového mechanizmu M.O.A. 

Obr. 8 Ústie hlavne je chránené pred náhodným 

poškodením hlbokým zapustením. 

Obr. 9 Hlaveň je voľne uložená po celej dĺžke. 

Obr. 10 Pištoľová rukoväť s povrchovou úpravou Soft Touch. 

Obr. 11 Botka Recoil Pad, s inflexnou technológiou. 

19

kynológia 

Poľovnícka 

kynológia 

Jedno príslovie starých „jágrov“ hovorí, že lovec bez psa nie je lovec. Áno, pre mnohých lovcov je 

štvornohý priateľ neodmysliteľnou súčasťou poľovníckeho spolužitia. Pretože poľovníctvo nie je 

šport, ani prestíž. Je to spôsob, akým skutočný lovec – človek a jeho pes žije. 

Mnohí z radov našich kolegov sa venujú poľovníckej kynológii na takpovediac (polo)profesionálnej 

úrovni, či už ide o pracovné využívanie a výcvik alebo dokonca o samotný chov. Majiteľ totiž 

neznamená chovateľ. U zainteresovaných ide o jasný rozdiel, no laická verejnosť tieto pojmy 

veľmi nerozlišuje. Chovateľ vlastní chovného jedinca a tiež chovateľskú stanicu s chráneným názvom. 

Prinášame teda seriál, v ktorom vám povieme niečo o „našich“ chovateľoch. 

Na naše otázky odpovedá Ing. Miroslav 

Balanda z chovnej stanice Silva zovolun. 

Vlastníš chovateľskú stanicu, ktorá 

má zaujímavý názov. Čo presne 

znamená a kedy vznikla? 

Stanica je pomerne mladá, vznikla v roku 2012, 

keď jej Slovenská kynologická jednota (SKJ) 

potvrdila chránený názov uvedený v registri 

SKJ a v medzinárodnom registri FCI. Názov 

má podľa najväčšieho kráľovského revíru 

na našom území. Bol ním Zvolenský les. Tvoril 

súčasť veľkej Zvolenskej župy, o ktorej existuje 

písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. 

Centrom župy a sídlom kráľovského župana 

bol Pustý hrad. Kráľovskí hájnici zo zvolenského 

revíru sa pred tatárskym vpádom zachránili 

práve na Pustom hrade a počas vládnutia najmä 

Ondreja III. (1290 - 1301) mali na starosti 

zvernice okolo mesta Zvolen. 

Prečo si sa rozhodol založiť chovateľskú 

stanicu? Bol to tvoj zámer, ku 

ktorému si cieľavedome smeroval? 

Nie. Vlastnil som poľovne upotrebiteľnú západosibírsku 

lajku, no uhynula. Keďže som zvyknutý, 

že so mnou vždy poľuje aj pes, rozhodoval 

som sa, akému plemenu sa budem venovať. 

Bola to otázka využitia v revíri, ale aj charakterových 

vlastností a vlôh. Jednoznačne som sa 

rozhodol pre Hannoverského farbiara. V krátkom 

okamihu som našiel voľné šteňa, nasledoval 

dohovor s chovateľom a psík bol doma. Bola 

to sučka Berni z Mihálikovho dvora. V tom 

čase som vôbec nepredpokladal, že splní všetky 

atribúty potrebné pre uchovnenie a ani som 

nad tým veľmi nerozmýšľal. Ovplyvniť môžete 

správanie psa a podporovať rozvoj vlôh, ale 

fyzické znaky ako sfarbenie, postavenie kĺbov, 

skus a podobne neovplyvní nikto. Prvoradý 

bol môj záujem o jej pracovného využitie v revíri. 

Navyše o farbiaroch sa hovorí, že sú aristokratmi 

medzi poľovníckymi plemenami. 

Z vlastných skúseností to už môžem potvrdiť – 

majú vznešený vzhľad, sú inteligentné, oddané, 

učenlivé, sú dobrými spoločníkmi aj pre rodinu. 

Až neskôr vyplynulo, že bude možné sučku 

uchovniť a tak som dotiahol do konca aj túto 

záležitosť absolvovaním výstav. 

Chovateľská stanica má zaregistrovaných 

už niekoľko vrhov. Môžeš ich zhodnotiť? 

Berni je narodená v roku 2010 a mala tri vrhy. 

Všetky tri boli pomerne vyvážené čo do veľkosti 

aj počtu šteniat. Ako náhle je suka nakrytá, 

mení sa režim jej pracovného nasadenia 

a starostlivosť o ňu. Po vrhu je potrebné venovať 

pozornosť ako suke, tak šteňatám. Ja to 


kynológia 

vnímam ako dosť náročné obdobie pre chovateľa, 

aj pre psa. Po odbere šteniat je nevyhnutné 

znova dostať suku do kondície a sústrediť jej 

pozornosť na prácu. Chce to čas a závisí to aj 

od psa, ako rýchlo sa regeneruje. 

Trochu si už toto plemeno opísal. 

Je ešte niečím špecifické? 

Toto plemeno je na prvý pohľad špecifické typicky 

„pruhovaným“ sfarbením a robustnou 

postavou a miernejšou povahou. Farbiare, či 

už bavorské, alebo HF, boli šľachtené pre prácu 

„nosom“, teda na dohľadávanie poranenej 

zveri. Musia absolvovať pomerne náročný výcvik 

- poslušnosť, predbežnú skúšku farbiarov 

následne individuálnu skúšku farbiarov. Vyžaduje 

to veľa času, trpezlivosti a niekedy aj sebazaprenia. 

Počas výcviku sa vlastne „spoznáva“ 

vodič aj pes. Je potrebné, aby pes pochopil, čo 

sa od neho vyžaduje, žiadny pes nie je odrazu 

fenomén. Dohľadávanie nie je iba práca psa, ale 

oboch. Vodič musí vedieť, kedy urobil chybu 

pes, a pes musí vedieť, kedy urobil chybu vodič. 

Ide o vzájomnú spoluprácu. Je veľmi dôležité, 

aby človek, ktorý má záujem o také šteňa, bol 

stotožnený s tým, že je potrebný náročný výcvik 

a tiež dostupný revír. Je veľmi potešujúce, 

keď sledujem, ako sa darí šteňatám, najmä pracovne, 

keď jednoducho vidno, že sú v dobrých 

rukách. S mnohými majiteľmi som v kontakte. 

Ako hodnotíš celkovo tento spôsob života? 

Som veľmi rád, že som sa rozhodol pre HF, bol 

som začiatočník a stále sa učím. Našťastie, teraz 

už viacerých psov pracovne využívame 

v jednom z našich revírov (PR Javorie), kde sú 

podmienky pre výcvik i samotnú prácu veľmi 

dobré. Je to jedna z vecí, ktorou zabezpečujeme 

revírom zákonom stanovené podmienky a poľovnícku 

kultúru. Vo vojenských lesoch existuje 

živá farbiaristická obec. Je veľký prínos vymieňať 

si poznatky so skúsenými kolegami. 

Na záver možno len toľko, že nastanú aj mnohé 

neúspešné alebo ťažké chvíle, či už vo výcviku 

alebo pri práci. Ak sa však dokážete zaprieť 

a prekonať to, pes vás potom odmení. • 

Mgr. Marianna Huljaková, 

samostatný referent, oddelenie 

riaditeľa OZ Malacky 


21


blahoželáme kolegom 

v apríli 

František Bukovský 

vrátnik, strážnik, OZ Kežmarok 

životné jubileum - 60 rokov 

Vladimír Heldák 

lesník OZ Kežmarok 

40. výročie práce vo VLM SR 

Vincent Kepič 

robotník DDS, Kamenica n. C 


Pavel Melicher 

robotník, SL Pliešovce 


Ing. Stanislav Luterán 

vedúci polesia LS Jovsa 


V máji 

Ladislav Randík 

robotník LS Jablonové, OZ Malacky 


Jozef Glogovský 

Lesník LS Mikulášov, OZ Malacky 

odchod do dôchodku 

Ján Knoška 

vodič, SL Pliešovce 


v júni 

Miroslav Ivan 

lesník LS Riadok 


Štefan Gildein 

vodič, strojník 


Ing. Ľudovít Zvalený 

vedúci správy 


Mikuláš Murcko 

lesník 


Peter Hojdan 

robotník LS Kamienka, Kamenica n. C 


So smútkom spomíname 

Titus Kaňka 

Dlhoročný pracovník Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. nás žiaľ opustil dňa 03.06.2017 

vo veku nedožitých 78 rokov. Značnú časť života vyplnil prácou pre našu firmu, kde celkovo 

pôsobil od roku 1961 do roku 1998 a ako aktívny dôchodca ešte od roku 2001 až do 

roku 2016 vypomáhal na LS Jablonovom pri chove kačíc a na Rybníku č.2 . V časoch, keď 

bol študentom na učilišti v Srní v rokoch 1955 -1957, sa venoval štúdiu, ktoré bolo špeciálnym 

štúdiom pre Vojenské lesy. Vidíme, že bol osobitý, pretože si nezvolil školu v Liptovskom 

Hrádku, tak ako jeho rovesníci, ale vybral sa vlastným smerom. ň Po Srní bol 

5 rokov praktikantom, v ďalšom štúdiu pokračoval na Duchonke v rokoch 1962 -1964 

na Lesníckej Majstrovskej škole, v miestnom Loveckom kaštieli. Jeho rovesníci si vybrali 

školu v Liptovskom Hrádku, on išiel študovať inam. Jeho rovesníci odišli na štúdium v 

r 1960, on začal študovať v r. 1962. Vidíme, že bol osobitý, riadil sa svojimi pravidlami a 

mal vlastné predstavy. Dva roky praxe navyše iste dobre zúžitkoval vo svojom obore, ktorému 

ako sa vraví „Majstrovsky zasvätil svoj život“ 



Zážitok z Venerovského 

memoriálu 

V peknom prostredí a v príjemnej atmosfére Štrbského Plesa sa aj tento rok niesli Majstrovstvá 

lesníkov v lyžovaní „Venerovského memoriál“, už ich 53. ročník. Ja sám som sa na tomto preteku 

zúčastnil už po tretí raz. Za Vojenské lesy a majetky SR, š.p., sme štartovali ako družstvo aj ako 

jednotlivci v zložení : Ing. Jozef Bitara, Mgr. Miroslav Čongrady, ing. Jozef Benej a Slavomír Kocik. 

Hlavným organizátorom boli ako tradične 

Štátne lesy Tatranského národného parku 

pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR. 53. ročník podujatia 

sa vyznačoval bohatšou účasťou štartujúcich, 

ako po minulé roky, nielen zo Slovenska, ale 

aj zo susedného Česka, Poľska a Ukrajiny. 

Lyžiari si zmerali sily v dvoch disciplínach 

- v behu na bežkách plus dvakrát streľba zo 

vzduchovky a v obrovskom slalome. Podmienky 

na tieto zimné športy sú v Tatrách určite 

ideálne, hoci v našom prípade neboli snehové 

podmienky veľmi priaznivé. Zvíťazili 

však tí najlepší, nakoľko vieme, že nielen pri 

tomto druhu športu je potrebná dobrá fyzická 

a technická zdatnosť. 

Veľmi rád by som poďakoval organizátorom, 

aj tým, ktorí nám umožnili zúčastniť sa 

na tejto športovo-spoločenskej akcii a verím, 

že v tejto tradícii budú naďalej pokračovať. 

• 

Slavomír Kocík 


23


Lesnícke dni na 

Železnej studničke 

Často používané príslovie“ kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody“ nachádza svoje 

opodstatnenie v mnohých situáciách. Pri plánovaní podujatí, ktorých sa ako zamestnanci zúčastňujeme 

určíte aspekty žiaľ neovplyvnime. Meteorologické predpovede bojkotovali plánované 

celoslovenské podujatie Lesníckych dni nielen vo Zvolene, ale aj v Bratislave. Avšak, ... kto chce, 

hľadá spôsoby... 

Už po11 krát sme s malou obmenou povodne 

sa zúčastňujúcich kolegov využili nedeľné doobedie 

na zvýšenie povedomia lesníctva u mladej 

generácie. V duchu motta Les bez bariér 

sme dna 23.4. 2017 aj naše aktivity smerovali 

k nemu. Zaujímalo nás, ako si takéto motto vysvetľujú 

deti, ako ho chápu svojim vnímaním. 

Preto sme okrem tradičných disciplín, ktoré sú 

obľúbené vyskúšali detskú tvorivosť a individualitu 

maľbou spoločného plagátu Les bez bariér. 

Dážď a chladna pocitová teplota neodradili 

ani organizátorov, ani zúčastnených a i keď 

sme našu spoločnú snahu ukončili skôr, ako 

mame zvykom, prežili sme plnohodnotnú nedeľu. 

Preto buďme vďační za čas, ktorým disponujeme 

bez ohľadu na to, aké podmienky 

mame pri realizácii našich podujatí. • 

Mgr. Marianna Huljaková, 

samostatný referent, oddelenie 

riaditeľa OZ Malacky 



M 400 

na strelnici 

v Sielnici 

Čo robíš cez víkend? V Sielnici bude „emštyristovka“, 

mohli by sme ísť... Tak sa mi 

do telefónu ozval v piatok 21. apríla Miro 

Balanda. Ja na to, kto ešte ide do partie? 

Zatiaľ nikto... Nakoniec sa nám podarilo 

presvedčiť ešte Dávida a družstvo bolo 

kompletné. 

Keďže OPK Zvolen nám neposlala pozvánku, 

ani nám o pretekoch nedala včas 

vedieť, skoro by sme ani neboli išli, nebyť 

náhodného pripomenutia úplne cudzím 

človekom. Keďže sa súťažilo v sobotu 

a my sme sa o tom dozvedeli v piatok, čas 

na tréning už nebol. Zásadná otázka na 

Mira bola, či má nastrelenú flintu a či ide 

dobre, lebo sme všetci traja strieľali z jednej 

malokalibrovky. Na pretekoch bola 

však možnosť tréningu. Na každý terč 

sme si mohli dať päť cvičných rán. Vďaka 

tomu sme si ukorigovali, ako máme 

mieriť a aký odpor má spúšť. Po streľbe 

na prvej položke (sediaca líška) sme mali 

dobré skóre. Takisto aj po druhej (srnec) 

a tretej (kamzík). Samozrejme, ako vždy 

na takejto súťaži, rozhoduje posledný terč 

– streľba na diviaka z voľnej ruky. Ani 

v nej sme sa neprepadli a ako družstvo 

sme s 1123 bodmi zvíťazili. 

Medzi jednotlivcami skončil Miro Balanda 

na druhom mieste so súčtom bodov 

388 (prvé miesto bolo za 388 bodov, 

ale Miro dal diviaka za 96 bodov, kým 

prvý mal o tri body na diviakovi viac), ja 

na štvrtom so súčtom 384 bodov a Dávid 

Greňa na 11. mieste, lebo hoci prvé 

tri terče nastrieľal parádne, zhodne po 95 

bodov, diviak mu trochu ušiel a tak mal 

celkový súčet 351 bodov. Na oblastné 

majstrovstvá postupujú prví traja z celkového 

poradia, ale keďže tretí umiestnený 

strelec sa ospravedlnil, pôjdeme si spolu 

s Mirom ešte zmerať sily aj na „emosemstovku“. 

Uvidíme, ako sa nám podarí zabodovať 

v takej konkurencii. • 


25


Aký bol 

11. ročník Lesníckych 

dní vo Zvolene? 

Slávnostné otvorenie Lesníckych dní vo Zvolene sa konalo 21. apríla 2017 na Námestí SNP, ktoré 

sa nieslo v téme „lesy pre všetkých“. Súčasťou kultúrno-spoločenského programu boli rôzne vystúpenia, 

či už v podobe žiakov zo Štiavnických Baní alebo z Očovej, poľovnícka pasovačka, signály 

trubačov, vystúpenie folklórneho súboru, či tanečné impresie žiakov s tanečnej školy a večerné 

vystúpenie hudobnej skupiny Polemic. 

Mgr. Anna Greňová, referent 

EO GR Pliešovce 

Organizátori Lesníckych dní tento rok mali 

pre ľudí pripravené zaujímavé atrakcie v podobe 

sadenia stromčekov, vábenia zveri, drevorezbárstva, 

prezentácia lesníckych činností, 

vystúpenie sokoliarov, lukostrelcov, včelárov 

a poľovničiek, mini les pre deti, lesná pedagogika, 

voľba najkrajšej lesnej dreviny, lesné scrabble, 

kreatívne dielne, výroba vtáčích búdok, 

drevený kolotoč a pod. Cieľom bolo priblížiť 

ľuďom kúsok prírody a jej ochranu. 

Jedným s organizátorov sme boli aj my Vojenské 

lesy a majetky SR, š. p. Zamerali sme sa 

na lesnú pedagogiku a pozornosť smerovala 

deťom, ale náš stánok navštívili aj staršie ročníky. 

Deti, mali najväčšiu radosť či už z nášho 

dreveného domčeka, ktorý mal úspech alebo 

skladačiek zvierat, vymaľovania si obrázkov 

alebo hádzanie šišiek do terča. Mali sme pripravenú 

aj tému pre odhodlancov maľovania 

„Lesy bez bariér“, ktorí mohli vymaľovať náš 

plagát podľa svojej fantázie. A práve deti boli 

tie, ktoré sa nebáli zapojiť do rôznych činnosti 

a ktoré sa počas dňa k nám niekoľkokrát vracali, 

aby mohli niečo nové vyskúšať ba dokonca 

zapojili do maľovania obrázkov aj svojich 

rodičov, či starých rodičov. 

Podujatie 11. ročníka Lesníckych dní vo 

Zvolene pripravili Ministerstvo pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR, Národné lesnícke 

centrum, Lesy SR, š.p., LESY SR, š.p. – Lesnícke 

a drevárske múzeum, Vojenské lesy a majetky 

SR, š.p., Združenie zamestnávateľov lesného 

hospodárstva na Slovensku, Slovenská lesnícka 

komora, Slovenská poľovnícka komora, Technická 

univerzita vo Zvolene, Stredná odborná 

škola lesnícka Banská Štiavnica, Múzeum 

vo Sv. Antone, Ústav ekológie lesa SAV, mesto 

Zvolen, Lesný podnik mesta Zvolen, s.r.o., PRO 

POPULO Poprad, s.r.o., Mestské lesy Banská 

Bystrica, s.r.o., PEFC, Mestské lesy Kremnica, 

s.r.o., Mestské lesy Dobšiná, spol. s r.o., Brezno, 

s.r.o., Mestské lesy Kremnica, s.r.o., CHKO Poľana, 

Združenie obecných lesov SR, Letmo SK, 

s.r.o. 

Zostava mi už len dúfať, že aj budúci rok 

bude rovnako úspešný a poskytne hlavne tým 

najmenším veľa informácii a zážitkov spojených 

s prírodou. 

• 


lesná pedagogika 

S lesníkom do lesa 

Slnečné lúče, nachystaní lesníci a viac ako sedemdesiat žiakov Základnej školy Štefánikova zo 

Spišskej Belej sa v piatok 5. mája stretlo na Lesnej škôlke Fľak. Úvodným pozdravom „Lesu zdar“ 

spoločne otvorili prvý ročník akcie „S lesníkom do lesa“. Potom sa už netrpezlivé deti rozbehli na 

jednotlivé stanovištia, ktoré pre nich pripravili lesní pedagógovia. Pohyb, dramatizácia, chvíľka 

sústredenia, to boli pestré formy aktivít lesnej pedagogiky, cez ktoré sa deti dozvedeli ako rastie 

les, aké listy má buk, čo je to echolokácia, alebo koľko rokov rastie strom. 


„Z pohľadu koordinátora lesnej pedagogiky 

na Slovensku nás tešia dva momenty. Prvým 

je kolegialita a ochota pomôcť. NLC v septembri 

minulého roku organizovalo akreditovaný 

kurz Lesný sprievodca, kde sa stretli lesníci 

z viacerých organizácií. Práve tam sa zrodila 

myšlienka vzájomnej výpomoci. Ing. František 

Pisarčík zo spoločnosti Lesy mesta Spišská 

Belá s.r.o, si na spoluprácu pozval ďalších 

dvoch účastníkov spomínaného kurzu – Ing. 

Ľubicu Biroščíkovú z Mestských lesov Sabinov, 

s.r.o. a Ing. Ľubomíra Babiča zo š.p. Vojenské 

lesy a majetky SR, OZ Kežmarok. Druhým 

je forma a priebeh akcie zameraný na lesnícke 

činnosti, kde zážitkové aktivity lesnej pedagogiky 

vhodne podčiarkli názorné ukážky činností 

priamo v lesnom prostredí. Tento model 

by mohol byť do budúcna vhodným príkladom 

aktívnej práce s verejnosťou pre lesnícke inštitúcie“, 

zhodnotila Ing. Veronika Jaloviarová 

z Národného lesníckeho centra. 

Práve ukážky skutočných lesníckych činností 

ako sú spílenie stromu, približovanie koňom, 

nakladanie a následný odvoz dreva boli 

nesmiernou pridanou hodnotou. Deti si mohli 

samy vyskúšať vyzdvihovanie sadeníc v lesnej 

škôlke, držanie oprát, alebo aké všetky páky 

sú potrebné pri ovládaní hydraulickej ruky. 

Po absolvovaní úloh dostalo každé dieťa malú 

odmenu a zároveň trieda získala „pochvalu za 

účasť“ na akcii. 

Úžasná panoráma Belianskych Tatier a vydarené 

počasie len podčiarklo príjemnú atmosféru 

celého dopoludnia. Čerstvý vzduch 

sa podpísal aj na zvýšenom apetíte detí a vlastnoručne 

opečené špekáčiky boli tou ozajstnou 

a najmä chutnou bodkou za celým dopoludním. 

Akciu S lesníkom do lesa pripravili Lesy 

mesta Spišská Belá s.r.o v spolupráci s Národným 

lesníckym centrom a kolegov lesníkov zo 

š. p. Vojenské lesy a majetky SR, Odštepný závod 

Kežmarok a Mestské lesy Sabinov, s.r.o. 

Ing. Dana Loyová, Národné lesnícke 

centrum – Ústav lesníckeho 

poradenstva a vzdelávania Zvolen 

27


Lesy sú pre život 

nenahraditeľné, našou 

úlohou je chrániť ich 

Deň Zeme nám pripomína, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, zhodli sa ministri pôdohospodárstva, 

obrany a školstva. S deťmi zo základných škôl vysadili stromy v rámci celoslovenskej 

akcie „Zasadil som strom“. 

Michal Feik, odbor komunikácie 

a marketingu MPaRV SR 

Akciu Zasadil som strom prišiel podporiť aj 

minister obrany Peter Gajdoš, pod ktorého rezort 

patrí štátny podnik Vojenské lesy a majetky 

SR. Podnik vznikol pre potreby efektívneho 

a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej 

pôdy vo vojenských priestoroch 

„V rámci našich vojenských lesov sme 

v minulosti už niekoľkokrát riešili rôzne kalamitné 

situácie a v krajných prípadoch sme 

museli pristúpiť aj k výrubom častí lesa. Preto 

vždy rád podporím akciu, ktorou môžeme pomôcť 

prírode a skrášliť si prostredie, v ktorom 

žijeme. A verím, že keď budeme potrebovať pomoc 

s výsadbou v našich vojenských lesoch, 

tak môžem na oplátku počítať ja s pomocou 

pani ministerky aj pána ministra,“ povedal šéf 

rezortu obrany. 

„Les je zásobáreň drevnej hmoty ako jedinej 

obnoviteľnej suroviny a zároveň plní dôležité 

funkcie, pôdoochrannú a vodoochrannú, ale 

samozrejme aj zdravotnú a rekreačnú,“ konštatovala 

ministerka pôdohospodárstva a rozvoja 

vidieka Gabriela Matečná. „Lesy poskytujú 

človeku nielen nenahraditeľný zdroj energie, 

ale pomáhajú tiež zachovávať biodiverzitu, 

predchádzať klimatickým zmenám, chránia 

pôdu a vodu a sú domovom vzácnych druhov 

rastlín a živočíchov. Našou úlohou je chrániť 

ich,“ dodala. 

„Veľmi ma teší, že do dnešnej akcie sa zapojili 

stovky detí zo základných škôl po celom 

Slovensku. Oceňujem, že lesníci aktívne vystupujú 

aj v oblasti environmentálneho vzdelávania 

a lesnej pedagogiky. Lesní pedagógovia už 

desať rokov navštevujú školy, škôlky, nemocnice, 

detské domovy, aby zoznamovali deti s najrôznejšími 

chuťami a vôňami lesa,“ povedal 

Peter Plavčan, minister školstva, vedy, výskumu 

a športu. 

Ministri upozornili sa na zhoršujúce sa životné 

prostredie, ktoré má negatívne dôsledky 

na zdravie ľudí. „Deň Zeme vnímame ako 

symbol ochrany a tvorby lesa ako zdroja života 

na našej planéte,“ zhodli sa. „Fenomén globálnych 

klimatických zmien postihol aj naše 

lesy,“ upozornil Marian Staník, generálny riaditeľ 

štátneho podniku LESY SR. „Opakujúce 

sa prírodné kalamity a následný rozmach 

škodlivých činiteľov významne ovplyvňuje 

zdravotný stav porastov.“ LESY SR organizujú 

výsadbu stromov s názvom Zasadil som strom 

už štvrtý rok. Na akcii sa zúčastňuje viac ako 

800 detí zo základných škôl v 26 lokalitách po 

celom Slovensku. Vlani vysadil štátny podnik 

LESY SR na celom Slovensku 15 miliónov stromov 

a v súčasnosti pestuje 70 miliónov sadeníc 

v rôznej vekovej a druhovej štruktúre. • 



XI. Lesnícke dni 

pod Tatrami 

Ing. Ľubomír Babič, oddelenie 

lesnej výroby OZ Kežmarok 

Už po 11. raz boli 26. apríla v Kežmarku lesnícke dni. Tento rok sa niesli v znamení hesla „Lesy bez 

bariér – lesy pre všetkých“. 

Podujatie sa odohralo na hlavnom námestí 

v Kežmarku a v sále kina Iskra, kde sa premietali 

krátke filmy na témy ako vzniká strom, spevavce 

a zvukové prejavy zveri. Hlavnými organizátormi 

podujatia boli VLM SR š.p., Štátne 

lesy TANAP-u, Lesy mesta Kežmarok, Lesy 

mesta Spišská Belá s.r.o., Stredná lesnícka škola 

J. D. Matejovie Liptovský Hrádok, Stredná odborná 

škola lesnícka v Prešove a mesto Kežmarok. 

Mediálny partner bola Kežmarská televízia. 

Deti zo škôl zábavnou formou poznávania alebo 

splnením stanovených úloh vypĺňali tajničku 

motta „Les pre zdravý život“. Lesníci každej 

organizácie doplnili do prázdnych políčok 

písmenká a deti s vyplnenou tajničkou boli odmenené 

drobnými spomienkovými predmetmi. 

Ďalšími lákadlami boli lesničiari, sokoliari 

a piliari zo stredných škôl, ktorí prezentovali 

svoju školu a zároveň lákali novú generáciu 

budúcich lesníkov. Podujatie sprevádzal aj 

kultúrny program na javisku pri kežmarskej 

radnici, na ktorom vystúpili už spomínaní lesničiari, 

sokoliari a folklórny súbor Maguráčik 

z Kežmarku. Na Lesníckych dňoch pod Tatrami 

sa zúčastnila nielen väčšina škôl z Kežmarku, 

ale aj z okolitých obcí. Účasť detí na tejto 

akcii z roka na rok rastie a primerane k tomu 

sa zvyšuje aj kvalita podujatia. Deti sú vnímavé 

a prejavujú veľký záujem o prírodu, o les a o životné 

prostredie. Tešíme sa z takejto vysokej 

účasti a už sa nevieme dočkať budúceho roku, 

keď sa s deťmi stretneme opäť. 

• 


29


Lesná pedagogika 

v Kamenici – čo sme 

deti naučili 

Úlohou lesnej pedagogiky je vzdelávanie o lesných ekosystémoch a výchova najmä mladého človeka 

k dlhodobo udržateľnému spôsobu hospodárenia. Lesná pedagogika tvorí súčasť environmentálnej 

výchovy detí a mládeže trochu iným spôsobom, ako sú na ňu zvyknutí zo školských 

lavíc. Poznávanie pomocou lesnej pedagogiky je pre žiakov základných a materských škôl oveľa 

zaujímavejšie, nakoľko často sa deje priamo v prírode formou praktických ukážok. Lesníci z OZ 

Kamenica nad Cirochou sa každoročne v rámci lesnej pedagogiky zúčastňujú na viacerých podujatiach. 

im mnohé ďalšie praktické ukážky z prác lesníkov. 

V treťom bode sme deti poučili o poľovníckej 

stránke našej práce. Nadchli ich najmä 

pomôcky, ktoré sme si so sebou priniesli. Páčilo 

sa im parožie srnca, zhody jeleňa a pomôcky 

na vábenie zveri, no najväčší úspech zožali už 

tradične naši štvornohí pomocníci. Poslednou 

Lesná pedagogika – súčasť našej 

Chovateľskej prehliadky trofejí 

Žiaci prvého stupňa základnej školy v Kamenici 

nad Cirochou každoročne navštevujú chovateľskú 

prehliadku trofejí ulovených v poľovnom 

revíri OZ Kamenica nad Cirochou. Aj 

tento rok sa v priestoroch nášho OZ vystriedalo 

niekoľko skupín žiakov so svojimi učiteľmi. 

Náš hlavný cieľ bol vysvetliť žiakom základnej 

školy základné princípy poľovníctva. Objasnili 

sme im, že poľovníci sa v prvom rade o zver 

musia dobre starať a najmä v zime ju prikrmovať 

a pomáhať jej v období núdze, podávať zveri 

rôzne liečivá, minerály a soľ. Niekedy nás 

mladí dokázali svojim otázkami aj poriadne 

zaskočiť, avšak len preto, že sme nečakali, aké 

široké vedomosti niektoré z detí už o poľovníctve 

majú. Okrem iného sme našim poslucháčom 

vysvetlili rozdiely medzi jednotlivými 

druhmi poľovnej zveri, oboznámili ich okrajovo 

aj s poľovníckou kynológiou, ale aj predviedli 

niektoré poľovnícke zvyky a tradície. 

Deň Zeme v Humennom 

Pri príležitosti Dňa Zeme nás tento rok opäť 

pozvali žiaci a učitelia Základnej školy Jána 

Švermu v Humennom do mestského parku 

v Humennom. Už tradične sme sa tam stretli 

so žiakmi piateho ročníka. Podobné stretnutie 

sme na tomto mieste absolvovali už niekoľkokrát 

a preto vieme, aký scenár pre žiakov najlepšie 

pripraviť. V prvom rade sme sa snažili 

naučiť ich rozoznať základné dreviny našich 

lesov. Aj keď už mnohé poznali celkom dobre, 

niektoré hlavné znaky sa nám podarilo ešte 

názorne vysvetliť. Druhú časť našej prednášky 

sme nazvali „práca lesníka“. V nej sme sa snažili 

deti naučiť, čo všetko ako lesníci v lese robíme. 

Ukázali sme im, ako sa sadia stromčeky, 

ako sa potom označujú stromy na výrub, ako 

sa merajú hrúbky stromov a predviedli sme 

časťou nášho stretnutia bolo skúšanie poznávania 

drevín v parku. Aj keď všetci neboli veľmi 

nadšení, po niekoľkých správnych odpovediach 

spolužiakov a ich následnom odmenení 

sa im to celkom zapáčilo. Na konci prechádzky 

parkom a po správnom určení takmer všetkých 

drevín sme spolu s učiteľmi zhodnotili, že 

sme ich predsa len niečo naučili. 

Lesná pedagogika je v súčasnosti neoddeliteľnou 

súčasťou lesníckych činností a nástrojom 

komunikácie nás lesníkov a poľovníkov so 

širokou verejnosťou. 

• 

Lukáš Vataha Ing., technik správy, LS Kamienka, 

OZ Kamenica n/Cir., vataha2@vlm.sk (text, 

foto – archív ZŠ Kamenica nad Cirochou) 



Milé deti, aby ste vedeli, ako zo semienka vzniká 

strom strom a ako docieliť správne pestovanie 

týchto semienok smreku obyčajného, prinášame 

vám stručný návod na pestovanie: 

1. Najskôr sa realizuje zber šišiek –lesníci, alebo 

pestovatelia zozbierajú sa šišky z vhodných 

porastov, buď zo zeme, alebo priamo 

zo stromov. 

2. Následne sa zo šišky vylúštia semená, šišky 

sú umiestňované do sušiarne, kde je teplo 

a sucho. 

3. Vylúštené semienka sú s krídelkami, ktoré 

správni pestovatelia odstraňujú ešte pred 

výsadbou, lebo pri výsadbe v lesných škôlkach 

prekážajú. Vo voľnej prírode však plnia 

svoj význam, semienka vďaka nim ďalej 

odletia. Vy krídelká odstraňovať nemusíte. 

4. Semienka sa vysieva na slnečné a teplé 

miesto do pôdy v hĺbke 0,50 cm až 0,80 

cm. Následne ho treba zaliať primeraným 

množstvom vody a pôdu udržiavať vlhkú. 

5. Po 2 až 3 týždňoch by semienko malo začať 

klíčiť, nezabudnite udržiavať pôdu vlhkú 

po celý čas. 

6. Po období 1 roku, niekedy 2 rokoch sa 

malé stromčeky vysievajú do lesa, vy si ho 

môžete zasadiť do záhrady. 

• 

Vypestujte 

si smrek 

Smrek obyčajný sa pestuje v celej Európe od Škandinávskeho až po Balkánsky poloostrov. Na Slovensku je to najčastejšie pestovaný ihličnan. Smrek 

je štíhly, 20-30m vysoký ihličnantý strom. Má pekný ihlanovitý tvar. Ihličie je krátke a pichľavé, na vetvičkách rastie husto. Výšku môžte na jar reguľovať 

skracovaním novovyrastených svetlozelených výhonov o 1/3, čím docielite hustejší habitus. Na pestovanie je nenáročný, vyžaduje priepustnú 

záhradnú pôdu a slnko alebo polotieň 

LESNÁ ABECEDA 

A B C D E F G H 

Z 

Do každého obdĺžnika napíšte slovo začínajúce sa na uvedené písmeno abecedy, 

ktoré sa vo vašej mysli spája so slovom LES. 

I 

Y 

J 

X 

K 

W 

L 

V 

M 

U 

T 

S 

R 

Q 

P 

O 

N 


31

Vojenské lesy 2/2017

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?