13× multifunkčné zariadenia - Vitajte na stránkach www.einsty ...
29.12.2012 • Views
Share Embed Flag

13× multifunkčné zariadenia - Vitajte na stránkach www.einsty ...

13× multifunkčné zariadenia - Vitajte na stránkach www.einsty ...

13× multifunkčné zariadenia - Vitajte na stránkach www.einsty ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

e d i t o r i a l<br />

Zákony a zákonitosti, ktorými sa riadi tento svet, sú èasto èudesné. Hoci IT biznis úpenlivo èaká <strong>na</strong><br />

koniec recesie, pre ktorú firmy škrtajú výdavky, kde sa len dá, výrobcovia musia <strong>na</strong>ïalej vyrába� a inves−<br />

tova� �a�ké miliardy do ïalšieho výskumu a vývoja. Nemô�u poèka� potichu v kúte, kým kríza pominie<br />

a zákazníci sa vrátia, ale musia ešte viac vystupòova� svoje úsilie v uvádzaní nových technológií a pro−<br />

duktov <strong>na</strong> trh, aby sa obnovil záujem zákazníkov. A aby ich nepredbehla konkurencia.<br />

Áno, èasto to tak býva, �e v núdzi sa doká�eme vypnú� k ešte väèším výkonom ako za normálnej situácie.<br />

Tak mi je ¾úto, �e <strong>na</strong> Slovensku chýbajú osvietenci, ktorí by vysvetlili tomuto ¾udu, �e aj my sme v podob−<br />

nej situácii, �e z <strong>na</strong>šej spoloèensko−politickej devastácie sa dostaneme len tým, �e sa ešte viac budeme<br />

s<strong>na</strong>�i� o jej zmenu, o zvýšenie �ivotnej úrovne, skvalitnenie medzi¾udských vz�ahov, pozdvihnutie morál−<br />

ky atï. Osvietenci, ktorí by nám dodali ideovú náplò, motiváciu, aby sme v sebe <strong>na</strong>šli silu <strong>na</strong> obrodenie<br />

tejto spoloènosti. Ale poïme spä� k IT.<br />

Správy zo sveta hovoria, �e technologický vývoj <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>berá nový dych. U� teraz sa postupne zaèí<strong>na</strong>jú<br />

objavova� produkty, ktoré prinesú novú úroveò vyu�ívania IT v osobnom �ivote i v biznise. Svet monoli−<br />

tických desktopových PC zaplavujú v súèasnosti mobilné informaèné spotrebièe pre rôzne potreby a s roz−<br />

liènými spôsobmi vyu�ívania. Na trh sa koneène dostávajú komerèné verzie dávno predstavovaných<br />

a oèakávaných konceptov. Technológie, ktorým sa predpovedala ve¾ká budúcnos�: Bluetooth, Wi−Fi, Fire<br />

Wire, WLAN, HSCSD, GPRS sa stávajú pomaly be�nou súèas�ou nových produktov. Prichádzajú nové kon−<br />

cepty mobilných poèítaèov: tabletové PC (Mira), širokouhlé LCD displeje, prenosné minidesktopy (Ezgo),<br />

minipoèítaèe v podobe vreckových hodiniek, plnohodnotné PC vo ve¾kosti PDA (OQO) atï.<br />

Mal som dobrý pocit uspokojenia, keï som v marci <strong>na</strong> CeBite videl v stánku jednej americkej firmy pro−<br />

dukt s názvom PaceBook. Ide o svetovo prvý koncept notebooku, z ktorého sa dá oddeli� diplej a ktorý je<br />

funkèný aj samostatne ako tabletové PC. Fór je v tom, �e v príhovore som sa týmto nápadom zaoberal u�<br />

niekedy pred dvoma rokmi. A ako mi povedal ich marketingový riadite¾, oni sa zaèali zaobera� touto myš−<br />

lienkou pred pol druha rokom... Ak má niektorý distribútor záujem o dovoz takéhoto <strong>zariadenia</strong> <strong>na</strong><br />

Slovensko, nech sa ozve, poskytnem kontakt.<br />

Objavujú sa miniatúrne digitálne kamerky a fotoaparáty disponujúce vysokým rozlíšením, miniatúrne<br />

dataprojektory, supertenké LCD displeje s ve¾kou uhloprieèkou, vysokokapacitné pamä�ové karty, nové<br />

generácie mobilov vybavených ve¾kými displejmi, vreckové poèítaèe s modulmi <strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie<br />

do hlasovej alebo dátovej siete. Intel potvrdil platnos� Moorovho záko<strong>na</strong> aj do budúcnosti, tak�e proce−<br />

sory <strong>na</strong>ïalej pokraèujú vo zvyšovaní výkonu, zhus�ovaní integrácie polovodièových prvkov, zni�ovaní<br />

ceny. Do reálnych kontúr sa dostávajú sci−fi myšlienky, ako <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>notechnológie, osobné poèítaèové<br />

siete, obliekate¾né poèítaèe, realitou sú distribuované výpoètové systémy èi vyu�itie peer to peer systémov<br />

v biznise.<br />

Objavujú sa lacnejšie a dostupnejšie alter<strong>na</strong>tívy k UMTS v podobe prepojenia existujúcich technológií GSM<br />

a Wireless LAN èi doplnenia o technológie CDMA, do Európy prichádza úspešná japonská 3G slu�ba i−mode.<br />

Na Slovensku èakáme ako <strong>na</strong> spasenie <strong>na</strong> DSL, siete FWA sú u� spustené, klesli ceny mikrovlniek, buduje<br />

sa viacero metropolitných sietí. Pred dverami je liberalizácia slovenského telekomunikaèného trhu. Zdá sa<br />

teda, �e sa koneène postupne odstraòuje aj bariéra cenovo dostupného širokopásmového prístupu k fixné−<br />

mu alebo bezdrôtovému internetu, ktorá sa doteraz zdala asi <strong>na</strong>j�a�šou a skoro nepreko<strong>na</strong>te¾nou preká�kou.<br />

Tak�e sa zrejme aj u nás doma u� blýska <strong>na</strong> lepšie èasy.<br />

Mobilita, bezdrôtový prístup k dátam a slu�bám, variabilita zariadení pre rôzne typy pou�ívate¾ov, pre−<br />

pojenie poèítaèovej a komunikaènej techniky, spotrebite¾skej a zábavnej elektroniky, koniec nedostatku<br />

výkonu, pamä�ovej kapacity, stability atï. za neustáleho poklesu cien predstavujú hlavné trendy súèas−<br />

ného sveta IT.<br />

Po dlhom oèakávaní teda koneène prichádzajú produkty a technológie, o ktorých sme snívali, <strong>na</strong> ktoré<br />

sme èakali, ktoré sme v�dy tak obdivovali vo filmoch a knihách opisujúcich �ivot vo vzdialenej budúc−<br />

nosti. Pravdu povediac, vidím, �e IT <strong>na</strong>priek súèasnému útlmu biznisu chytá druhý dych, a preto sa teším<br />

<strong>na</strong> prichádzajúce obdobie. Dúfam však, �e okrem zvýšenia „�ivotnej IT úrovne“ prinesie nová éra viac<br />

vo¾ného èasu, ktorý mi chýba urèite rov<strong>na</strong>ko ako vám. Viac vo¾ného èasu, ktorý budeme môc� trávi� doma<br />

s rodinkou, s kamarátmi pri pive èi trápením tela v telocvièniach. S ¾uïmi, s ktorými je nám dobre, ale<br />

<strong>na</strong> ktorých stále máme tak málo èasu. V inom prostredí, ako je informáciami a pracovnými problémami<br />

presýtená kancelária. A pri iných èinnostiach ako vybavovanie mailov a organizovanie porád. Tak�e<br />

dúfajme, �e to bude u� èím skôr. Príjemné èítanie májového èísla vám �elá

O B S A H<br />

18 Osobný poèítaè budúcnosti<br />

REVUE<br />

4 Novinky<br />

14 CeBIT 2002 / Reportá�<br />

18 Osobný poèítaè budúcnosti<br />

20 IT osobnos� a firma roka 2002<br />

21 Prieskum trhu: Predaj monitorov <strong>na</strong> Slovensku<br />

v roku 2001<br />

22 Sony European Press Forum 2002 / Reportá�<br />

24 High Speed Data – <strong>na</strong>ozaj mobilný internet<br />

26 Nie je modem ako modem<br />

28 Preh¾ad zariadení <strong>na</strong> prenos údajov / Preh¾ad trhu<br />

36 Mira: domáci tenký klient<br />

38 GeForce4: nVidia v protiútoku<br />

HARDWARE<br />

42 Porovnávací test: <strong>13×</strong> multifunkèné <strong>zariadenia</strong><br />

54 Porovnávací test: 14× mikroprocesor AMD<br />

58 Compaq Evo N600c<br />

59 Poèítaè Libra Ambition 1200<br />

60 Nový iMac<br />

62 Pokladnièné tlaèiarne Epson<br />

63 MGE Pulsar Evolution 1100<br />

64 Notebooky pre cestovate¾ov II<br />

67 Digitálne fotoaparáty Samsung / Digimax 130, 200 a 210SE<br />

70 MicroBook 950 – 355V1<br />

72 Poèítaèom riadený astroteleskop pre amatéra<br />

SOFTWARE<br />

74 Norton Ghost 2002 / ...kopírka pre vaše disky<br />

75 Windows XP u� v slovenèine<br />

76 Microsoft Office X: Mac<br />

77 Finereader Pro 5 for Mac<br />

78 Borland Delphi 6 / Nové, rýchle – od Borlandu...<br />

80 Sharewarové okienko<br />

84 Komu zveríte svoje súbory? / Test súborových ma<strong>na</strong>�érov<br />

pre Windows<br />

87 Firehand Ember Millennium<br />

88 Gamesy / Command & Conquer: Renegade, Novinky <strong>na</strong> obzore<br />

90 LinuxWare: Samba / 15. èas�<br />

92 LinuxNews<br />

93 KDE 3.0<br />

2 PC REVUE 5/2002<br />

´<br />

94 Utilitky a nástroje pre Linux<br />

95 Directory content lister<br />

96 Linux a Windows <strong>na</strong> jednom poèítaèi / Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom<br />

INFOWARE<br />

97 Oracle Internet File System (9iFS)<br />

98 Novinky: Technológie a biznis<br />

101 Originálne riešenie zo Slovenska / Rozhovor: Mikuláš Szapu, YMS<br />

102 Dátová integrita informaèných systémov<br />

103 Ultratenkí klienti <strong>na</strong> Generálnej prokuratúre<br />

104 Nové trendy v e-learningu<br />

105 Sme zvedavý, ale opatrný národ? / Anketa: Vyu�ívanie Business<br />

Intelligence v SR<br />

106 Skonsolidujte si dáta, pou�ite NAS / Network Attachable Storage<br />

INTERNET<br />

108 Net & Security news<br />

108 Vytvárame WWW stránky / 8. èas�<br />

109 Komentár: /dev/null/009<br />

110 Na potulkách svetom WWW<br />

112 História Netscapu / ...Vráti sa dávny gigant?...<br />

SERVIS<br />

113 DVD okienko<br />

114 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy<br />

116 Vírusový radar<br />

118 Zaèí<strong>na</strong>me s PC / 4. èas�: HDD, FDD atï.<br />

121 Poradòa<br />

122 Tipy a triky pre Windows<br />

123 Absurdity nášho školstva / Fejtón<br />

PROGRAMUJEME<br />

46<br />

124 C++ pod Windows / 22. èas�: Serializácia aplikácií MDI<br />

125 Malé ve¾ké databázy II. / 11. èas�<br />

127 3D poèítaèová grafika / 3. èas�: Riešenie vidite¾nosti<br />

128 ASP.NET / 2. èas�: Webové formuláre<br />

130 Delphi v praxi / 14. èas�: DateUtils a Typy<br />

131 Visual Basic II / 5. èas�<br />

132 Assembler pod Windows / 17. èas�: Klávesnica a myš II – Kurzor<br />

134 Auto tools / 5. èas�<br />

TESTOVALI SME:<br />

<strong>13×</strong> multifunkèné <strong>zariadenia</strong>

N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk 19. 3. – 12. 4.<br />

� Globtel/Orange: zme<strong>na</strong> názvu operátora <strong>na</strong> mobil−<br />

ných telefónoch<br />

� Yahoo! vykázal opä� stratu, oèakáva však zlepšenie<br />

� Nokia tvrdí, �e výskyt chybných mobilov nezasiahne<br />

jej zisky<br />

� Celkom 8 (!) nových dier IIS<br />

� Xbox sa predáva zle<br />

� Vlastníci Èeských radiokomunikací odmietli rozdele−<br />

nie firmy<br />

� Agentúra S&P zní�ila rating Deutsche Telekom<br />

� Ïalšie diery Microsoft Office<br />

� Stanovisko TÚ SR k zverejneným hospodárskym<br />

výsledkom ST za minulý rok<br />

� ST chcú výraznejšie podpori� projekt Infovek<br />

� Èeský Telecom zaèal rokovania o vo¾be operátora<br />

� Roaming od EuroTelu mo�no vyu�íva� v sie�ach 200<br />

operátorov<br />

� ÈJ: Adobe InDesign 2.0 prichádza v èeštine<br />

� Siemens Business Services podal ïalšiu námietku<br />

� TDC sa uchádza o Èeský Telecom s Deutsche Bank<br />

� RadioMobil zvýšil vlani svoj zisk o 48 %<br />

� IBM podpísal dohodu so Sony a Toshiba o vývoji<br />

èipov<br />

� Nové KDE 3.0<br />

� Z<strong>na</strong>èka Paegas sa transformuje <strong>na</strong> T−mobile<br />

� Ceny poèítaèov idú hore<br />

� Èeský Telecom spustí posielanie SMS z telefónnej<br />

búdky<br />

� Deutsche Telekom odstúpil od tendra <strong>na</strong> Èeský<br />

Telecom<br />

� Windows 2000 & NT: Diera, tentoraz záva�ná<br />

� Ïalšia záplata pre Internet Explorer<br />

� IIS dobieha Apacha!<br />

� Kampaò Microsoftu proti UNIXu be�í <strong>na</strong> FreeBSD<br />

� EK obvinila KPN zo zneu�itia svojho postavenia <strong>na</strong><br />

trhu<br />

� Švédska Telia kúpi fínsku Soneru za 7,4 mld. eur<br />

� Èistá strata Olivetti vlani prudko stúpla <strong>na</strong> 3,09<br />

mld. eur<br />

� Ceny DRAM pamätí idú hore<br />

� Creative zlacòuje<br />

� Bude èeský Atlas predaný Telekomu?<br />

� Ministri EÚ schválili vytvorenie domény .eu<br />

� Ceny LCD monitorov sú vyššie<br />

� Sun sprístupnil Javu pre OpenSource<br />

� Globtel konèí, ORANGE zaèí<strong>na</strong><br />

� Apple má 10 GB iPod<br />

� Infineon má 1 GB modul DDR SDRAM<br />

� Ka<strong>na</strong>dská vláda zavedie daò <strong>na</strong> MP3 prehrávaèe<br />

a CD−R médiá<br />

� TELEKOM: France Télécom zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l vlani prvú<br />

stratu v histórii<br />

� Nortel kúpi wireless divíziu Motoroly<br />

� Microsoft: Ak nezaplatíš, zma�eme ti e−maily!<br />

� Hitachi a Mitsubishi zalo�ia spoloèný podnik<br />

� Deutsche Telekom: rok 2001 – dividendy zní�ené<br />

o 40 %<br />

� Lindows vyhral!<br />

� Ce<strong>na</strong> Èeského Telecomu bude asi ni�šia ako<br />

80 mld. CZK<br />

� Nový Mandrake 8.2<br />

� Globtel prekroèil hranicu 1,4 milió<strong>na</strong> zákazníkov<br />

� iPaq v západnej Európe pred Palmom<br />

� Microsoft uvo¾nil implementáciu Shared Source CLI<br />

a C#<br />

� Nové procesory z dielne AMD<br />

4 PC REVUE 5/2002<br />

� Prestaneme sa uèi� cudzie jazyky? Skupi<strong>na</strong> programátorov<br />

vo firme VoxTec sa podujala <strong>na</strong> zaujímavú úlohu – vytvori�<br />

zariadenie <strong>na</strong> priamy preklad hlasu èloveka hovoriaceho<br />

v niektorej reèi <strong>na</strong> hlas poèítaèa v inom jazyku. Má to teda<br />

by� akýsi hlasový prekladaè pracujúci v reálnom èase. Jeho<br />

základom má by� softvér, ktorého hrubé rysy u� existujú.<br />

Nazýva sa Phraselator a bude be�a� <strong>na</strong> poèítaèi typu Pocket<br />

PC. Tento poèítaè bude vybavený audiovstupom a výstupom<br />

a dotykovým LCD displejom. Vzh¾adom <strong>na</strong> meniace sa<br />

podmienky, v ktorých sa bude tento program pou�íva�,<br />

bude poèítaè vybavený vysokou odolnos�ou voèi vode a ná−<br />

razu. Prototyp takéhoto poèítaèa má hmotnos� asi 400 gra−<br />

mov. Jeho predpokladaná ce<strong>na</strong> je 1500 USD za softvérový<br />

modul s prekladom do jedného jazyka. Napájací zdroj<br />

budú tvori� štyri ceruzkové batérie.<br />

Prístroj zatia¾ pracuje len pre štyri svetové jazyky. Pre ne<br />

obsahuje viac ako tisíc fráz, pri ich vyslovovaní akceptuje aj<br />

intonáciu hlasu (rozkazovací èi oz<strong>na</strong>movací spôsob). Pri<br />

svojej práci softvérové vybavenie <strong>na</strong>jprv rozpozná prichá−<br />

dzajúci hlas, prelo�í ho, nájde ekvivalent v druhom jazyku<br />

a vygeneruje poèute¾ný hlas.<br />

Doterajšie pou�itie sa viazalo hlavne <strong>na</strong> armádu, v civil−<br />

nom sektore sa predpokladá pou�itie v medicíne, pri huma−<br />

nitárnej pomoci a v doprave.<br />

� Predplatíte si Microsoft Office? Spoloènos� Microsoft u� dáv−<br />

nejšie uva�uje <strong>na</strong>d zmenou obchodného modelu predaja<br />

balíka kancelárskych aplikácií Office. Z predaja tohto produk−<br />

tu pod¾a hodnotenia a<strong>na</strong>lyti−<br />

kov pochádza a� 40 percent<br />

celého obratu Microsoftu. Ná−<br />

rast predaja sa však pomaly<br />

zastavuje. Nový obchodný model má názov NGO (Next Ge−<br />

neration Office) a predstavuje vlastne kombináciu samotného<br />

produktu a slu�ieb poskytovaných prostredníctvom internetu.<br />

O aké slu�by pôjde? Predovšetkým je to mo�nos� vytvo−<br />

renia osobných <strong>na</strong>stavení <strong>na</strong> domácej stránke Office. Ïalej<br />

je to emailové konto, mo�nos� prehliadania pošty pomocou<br />

prehliadaèa, notifikácia dôle�itých udalostí, on line pláno−<br />

vanie stretnutí a tímová práca podporovaná internetom.<br />

Pod¾a oznámenia firmy Microsoft toto rozšírenie sa nebude<br />

pova�ova� za novú verziu Office. Microsoft si tento model u�<br />

vyskúšal v Austrálii a <strong>na</strong> Novom Zélande. K dispozícii sú tri<br />

mo�nosti. Prvou je mo�nos� zakúpenie balíka Office<br />

Professio<strong>na</strong>l s tým, �e internetové slu�by majú platnos� <strong>na</strong><br />

jeden rok. Balík Office pritom bude fungova� nezávisle od<br />

toho, èi si prístup k slu�bám po roku obnovíte alebo nie.<br />

Druhou mo�nos�ou je roèné predplatné <strong>na</strong> slu�by i balík<br />

Office. Pokia¾ si predplatné po roku neobnovíte, nebudete<br />

môc� <strong>na</strong>ïalej pou�íva� ani balík Office. Za sumu 349 USD<br />

však budete môc� prejs� <strong>na</strong> plný balík Office Professio<strong>na</strong>l.<br />

Posledná mo�nos� umo�òuje zákazníkom pou�íva� predpla−<br />

tený softvér aj po dobe expirácie, ale bez mo�nosti vytvára−<br />

nia nových súborov. Vaša èinnos� vlastne bude obmedzená<br />

<strong>na</strong> otváranie a tlaè existujúcich dokumentov.<br />

Za záhadných okolností však boli prerušené prípravy <strong>na</strong><br />

odskúšanie tohto modelu <strong>na</strong> trhu v USA. Oficiálne vyhláse−<br />

nie len sucho konštatovalo, �e predplatite¾ný model pre<br />

Office XP bude predstavený vtedy, keï si bude spoloènos�<br />

istá záujmom pou�ívate¾ov.<br />

� ATI zaútoèí aj v mobilnej grafike. Pod¾a neoficiálnych<br />

informácií by sa <strong>na</strong>jnovší èip spoloènosti ATI Radeon 1000<br />

mal dosta� <strong>na</strong> trh aj vo verzii urèenej pre mobilné poèítaèe.<br />

Táto verzia má by� <strong>na</strong>zvaná ATI Mobility M9, jej parametre<br />

sa <strong>na</strong>ozaj viac ako dos� podobajú <strong>na</strong> nedávno zverejnené<br />

parametre èipu Radeon 1000. Ostatne porov<strong>na</strong>jte sami:<br />

ATI Mobility M9 má disponova� pracovnou frekvenciou<br />

jadra 350 MHz (v súèasnosti <strong>na</strong> nej pracuje iba <strong>na</strong>jvýkon−<br />

nejšia verzia GeForce4 Ti4600!), 8 jednotkami pipeline,<br />

podporou Displacement mapping, podporou Pixel Shader<br />

2.0, podporou Vertex Shader 2.0, 128−bitovou pamä�ovou<br />

zbernicou, grafické adaptéry majú podporova� maximálne<br />

256 MB pamäte DDR alebo SDRAM a výkon sa má pohy−<br />

bova� <strong>na</strong> úrovni 75 miliónov trojuholníkov za sekundu!<br />

� Kauza KaZaA. Pred èasom sa objavila aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom ser−<br />

veri správa, �e súèas�ou inštalaèného programu <strong>na</strong> prístup<br />

k populárnej výmennej sieti KaZaA je aj program od firmy<br />

Brilliant Digital Entertainment (ïalej len Brilliant). Tento sys−<br />

tém umo�òuje zdie¾anie prostriedkov vášho poèítaèa pre iné<br />

poèítaèe.<br />

Šéf firmy Brilliant sa vyjadril, �e príslušný softvér má slú�i�<br />

len <strong>na</strong> zaistenie vyšších mo�ností <strong>na</strong> zdie¾anie súborov.<br />

Koneèným dôsledkom by teda mala by� vyššia funkènos� sys−<br />

tému, prièom práva jednotlivých pou�ívate¾ov by nemali by�<br />

dotknuté. Navyše <strong>na</strong> skutoènos�, �e inštalaèný program obsa−<br />

huje systém <strong>na</strong> zdie¾anie prostriedkov poèítaèa, je uvedený aj<br />

v licenènej zmluve, ktorú musí akceptova� pred inštaláciou<br />

ka�dý pou�ívate¾ siete KaZaA. Málokto si však túto zmluvu<br />

poriadne preèíta. Kevin Bermeister ïalej upozornil, �e <strong>na</strong><br />

aktiváciu ich systému bude pou�ívate¾ upozornený vyskako−<br />

vacím oknom. Pod¾a neho sa doteraz spolu s inštalaèným<br />

softvérom medzi pou�ívate¾om distribuovala len malá èas�<br />

zamýš¾aného softvéru. Celý systém by sa mal dosta� ku kon−<br />

covým pou�ívate¾om v ïalších štyroch a� šiestich tý�dòoch.<br />

Koncový pou�ívate¾ bude pod¾a šéfa firmy Brilliant o prícho−<br />

de týchto komponentov informovaný. Tí pou�ívatelia, ktorí<br />

umo�nia èinnos� technológie P2P, vraj budú odmenení.<br />

Princíp èinnosti je jednoduchý. Pokia¾ vyh¾adávací algo−<br />

ritmus systému KaZaA nenájde príslušnú informáciu, <strong>na</strong>stú−<br />

pi ich technológia. Táto technológia pou�íva iný systém<br />

h¾adania a mô�e tak nájs� zdroje, ktoré technológia KaZaA<br />

nedokázala odhali�.<br />

� Ceny za DSL v zahranièí. Prinášame informácie o slu�be<br />

DSL poskytovanej operátormi v niektorých krajinách.<br />

Maïarsko<br />

� Ceny za pripojenie DSL Home (384 kb/s)<br />

Neviazaný kontrakt – 10 183 Sk (jednorazový poplatok),<br />

3213 Sk (mesaèný poplatok)<br />

1−roèná výpovedná lehota – 5083 Sk (jednorazový popla−<br />

tok), 2533 Sk (mesaèný poplatok)<br />

Upozornenie: Ceny sú s DPH<br />

� Ceny za pripojenie DSL Profi 384 (384 kb/s)<br />

Neviazaný kontrakt – 8146 Sk (jednorazový poplatok),<br />

5098 Sk (mesaèný poplatok)<br />

1−roèná výpovedná lehota – 163 Sk (jednorazový popla−<br />

tok), 2873 Sk (mesaèný poplatok)<br />

* Doèasná akciová ce<strong>na</strong><br />

Kurz HUF/SK: 100 HUF = 17 Sk<br />

Upozornenie: Ceny sú bez DPH.<br />

Izrael<br />

� Úvodné poplatky:<br />

Telefón<strong>na</strong> linka – zriadenie: 3000 Sk<br />

ADSL modem – ALCATEL SPEED Touch HOME: 2000 Sk<br />

Wireless Telefón GE (akcia): 50 Sk<br />

SPOLU: 5050 Sk<br />

� Mesaèné poplatky:<br />

Poplatok za aDSL: 600 Sk<br />

Poplatok za ISP: 2300 Sk<br />

SPOLU ZA 1 MESIAC: 2900 Sk<br />

Ve¾ká Británia<br />

Ce<strong>na</strong> za DSL pripojenie 768 kb/s sa vo Ve¾kej Británii prav−<br />

depodobne zní�i zo 40 libier za mesiac <strong>na</strong> pribli�ne 30

N O V I N K Y<br />

libier, t. j. asi 2100 Sk aj s DPH. Sheffieldsky ISP PlusNet<br />

potvrdil, �e ce<strong>na</strong> jeho DSL slu�by pre domáci, „bytový“ sektor<br />

(single−user) bude od 22,99 libier mesaène, t. j. 1600 Sk.<br />

Ce<strong>na</strong> je zalo�ená <strong>na</strong> kontrakte s viazaním <strong>na</strong> jednoroèné<br />

pou�ívanie slu�by, prièom aktivácia slu�by stojí 58,75 libry,<br />

t. j. asi 4100 Sk. Inde, v Buckinghamshireskom ISP Nildram,<br />

sa ponúka základný DSL balíèek Home500 Lite za 25,99<br />

libry mesaène, t. j. asi 1800 Sk.<br />

� Malé PC za 100 USD? Ak patríte k pou�ívate¾om, ktorí si<br />

potrpia <strong>na</strong> malé rozmery, nízku spotrebu a hluènos�, mo�no<br />

sa aj vám zapáèi <strong>na</strong>jnovší produkt spoloènosti VIA<br />

Technologies. Volá sa VIA EPIA a ide vlastne o základnú<br />

dosku, ktorá je menšia ako ktoráko¾vek iná základná doska<br />

<strong>na</strong> trhu. Ide o úplne nový formát s rozmermi 170×170 mm,<br />

ktorý dostal názov Mini−ITX a vychádza z klasického ATX.<br />

Okrem miniatúrnych rozmerov, ktoré sú takmer o 30 %<br />

menšie ako pri formáte micro ATX, prináša VIA v tomto pro−<br />

dukte aj ïalšie novinky.<br />

VIA EPIA je produktom, ktorý je doko<strong>na</strong>lou uká�kou<br />

integrácie, v istom zmysle mo�no tento produkt oz<strong>na</strong>èi� za<br />

jednodoskový poèítaè. Na doske je integrovaná nielen gra−<br />

fická karta podporujúca 3D aplikácie a TV výstup, audio−<br />

adaptér s digitálnym výstupom, sie�ové rozhranie, modem,<br />

radiè ATA/100, dve pozície pre pamä�ové moduly SDRAM PC<br />

100 alebo PC 133 a rozhrania (paralelný port, sériový port,<br />

štvorica USB portov, dvojica PS/2), ale aj mikroprocesor!<br />

Základom produktu je èipová súprava VIA Apollo<br />

PLE133, ktorá mô�e by� doplnená mikroprocesorom VIA<br />

Eden ESP 5000 alebo VIA C3 Erza. Kým variant s prvým<br />

mikroprocesorom je urèený pre pou�ívate¾ov, ktorí vy�adujú<br />

systém s pasívnym chladením, druhý je urèený pre tých, èo<br />

uprednostnia vyšší výkon.<br />

Pochopite¾ne, vysoká miera integrácie sa „podpísala“ pod<br />

mo�nosti rozširovania, <strong>na</strong> základnej doske je toti� jediný<br />

konektor zbernice PCI. V kancelárskom PC však pravdepo−<br />

dobne vystaèíme s komponentmi integrovanými <strong>na</strong> doske.<br />

VIA EPIA je ïalším produktom, ktorý vyšiel z dielní minu−<br />

lý rok zalo�enej divízie spoloènosti VIA Technologies – VIA<br />

Platform Solutions Division (VPSD). Na prvý poh¾ad vyzerá<br />

tento produkt zaujímavo, a keï pridáme ceny modelov,<br />

ktoré boli uvedené – 99 USD za verziu s mikroprocesorom<br />

VIA Eden a 109 USD za variant s mikroprocesorom VIA C3<br />

E, isto uznáte, �e minimálne pre segment domácich a kan−<br />

celárskych poèítaèov bude VIA EPIA zaujímavou vo¾bou.<br />

� Myš a telefón v jednom. Zaujímavú kombináciu myši a te−<br />

lefónu uviedli <strong>na</strong> trh viacerí èínski výrobcovia pod oz<strong>na</strong>èe−<br />

6 PC REVUE 5/2002<br />

ním Mouse Phone. V princípe ide o be�nú dvojtlaèidlovú<br />

myš s kolieskom, ktorá má <strong>na</strong> svojej hornej strane klávesni−<br />

cu. Tu sa <strong>na</strong>chádzajú tlaèidlá <strong>na</strong> vo¾bu telefónneho èísla,<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> preberanie hovoru a opakovanie posledne vola−<br />

ného èísla. Hovori� mô�ete pomocou <strong>zariadenia</strong>, ktoré<br />

obsahuje mikroslúchadlo a reproduktor. V myši je zabudo−<br />

vaný aj samostatný reproduktor a mikrofón (ten je medzi<br />

tlaèidlami myši). Pod¾a <strong>na</strong>šich skúšok je však komunikácia<br />

s týmito zabudovanými<br />

<strong>zariadenia</strong>mi dos�<br />

ob�a�ná, preto�e<br />

hlasitos� spojenia je<br />

nízka. Mouse Phone<br />

obsahuje aj prepí<strong>na</strong>nie<br />

telefónnej vo¾by pre tónový<br />

alebo pulzný re�im. K poèítaèu sa<br />

Mouse Phone pripája be�ným konektorom PS/2. Z tohto<br />

konektora vychádza aj kábel <strong>na</strong> pripojenie do telefónnej<br />

siete. Odhadovaná ce<strong>na</strong> pre toto zariadenie je 20 USD.<br />

� GPS mánia ovládla svet. Ešte pred pár rokmi boli zaria−<br />

denia GPS (Global Positioning Systems) <strong>na</strong> urèovanie<br />

aktuálnej polohy pomocou satelitu také ve¾ké ako mikro−<br />

vlnka. Navyše ste <strong>na</strong> urèenie správnej polohy museli èaka�<br />

<strong>na</strong> vhodnú polohu satelitu. Dnes majú <strong>zariadenia</strong> GPS<br />

ove¾a menšie rozmery a slu�ba je k dispozícii nepretr�ite.<br />

Systémy GPS urèujú polohu s presnos�ou <strong>na</strong> menej ako<br />

jeden meter. Dnes ich u� nájdeme v autách, hodinkách,<br />

mobilných telefónoch èi vreckových poèítaèoch. Èoskoro<br />

sa objavia <strong>zariadenia</strong> GPS, ktoré sa budú implantova� do<br />

¾udského tela.<br />

Z profesijného h¾adiska sa <strong>zariadenia</strong> GPS presadzujú<br />

predovšetkým u pilotov a lodných kapitánov, ktorí ich<br />

pou�ívajú <strong>na</strong>miesto zlo�itého urèovania polohy pomocou<br />

mapy a svetových strán. Zariadenia GPS však postupne pre−<br />

nikajú aj do oblasti civilného pou�itia – pou�ívajú sa <strong>na</strong><br />

urèenie polohy áut, detí alebo vybraných objektov (reštau−<br />

rácie, zábavné parky a pod.).<br />

Pod¾a výrobcov zariadení GPS sa v ich prvopoèiatkoch<br />

vyprodukovalo okolo 40−tisíc zariadení a väèši<strong>na</strong> z nich<br />

bola urèená pre armádu. Dnes sa vyrába 100−tisíc prijí−<br />

maèov mesaène a drvivá väèši<strong>na</strong> smeruje mimo segmentu<br />

armády. Len v USA predstavuje roèný obrat pri predaji<br />

zariadení GPS 4,2 miliardy USD a predáva sa tu roène 5,3<br />

milió<strong>na</strong> kusov. Predaj systémov GPS však rastie <strong>na</strong> celom<br />

svete, aj keï ide zatia¾ o pomalý nárast.<br />

Ce<strong>na</strong> systémov GPS bola pred piatimi rokmi asi 3000<br />

USD, dnes sa predávajú v USA za cenu okolo 100 USD.<br />

Prirodzene, existujú aj drahšie systémy (a� do 10 000 USD),<br />

kde je presnos� urèovania polohy ešte vyššia.<br />

Výskumy sa zameriavajú <strong>na</strong> vývoj zariadení, ktoré kom−<br />

binujú mobilný telefón a prijímaè GPS. Okrem mo�nosti<br />

komunikácie tak bude mo�né zisti� vašu aktuálnu polohu<br />

a <strong>na</strong> po�iadanie ¾ahko nájdete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>jbli�šiu reštauráciu.<br />

Viaceré spoloènosti u� dnes predávajú prijímaèe GPS vo<br />

forme náramkových hodín, ktoré mô�u pokojne nosi� aj<br />

deti. Väèši<strong>na</strong> svetových golfových ihrísk má zabudovaný<br />

systém GPS vo vozíkoch a pomocou neho mô�u hráèi mera�<br />

vzdialenosti medzi jednotlivými údermi. Dokonca existujú<br />

systémy GPS pre po¾nohospodárov, ktoré sa vyu�ívajú pri<br />

obrábaní ve¾kých polí. Prístroj zabezpeèuje presné hriadky<br />

aj <strong>na</strong> ve¾ké vzdialenosti.<br />

Spoloènos� Magellan pripravuje systém GPS, ktorý bude<br />

umo�òova� urèovanie vzájomnej polohy vymedzenej skupi−<br />

ne ¾udí. Takéto systémy sa budú da� pripoji� aj do vrecko−<br />

vého poèítaèa. Je to aplikácia <strong>na</strong>pr. pre turistické zájazdy,<br />

školské výlety a pod. Azda sa doèkáme aj <strong>na</strong> Slovensku.<br />

� Telefón<strong>na</strong> linka <strong>na</strong>pojená <strong>na</strong> satelit. DirectTV, poskyto−<br />

vate¾ satelitného vysielania, ohlásil svoj zámer od 1Q<br />

budúceho roka zaradi� do produktového portfólia slu�by<br />

IP telefónie. Ka�dý modem, ktorý bude od septembra<br />

tohto roka inštalovaný novým zákazníkom, bude dispono−<br />

va� potrebným softvérovým a hardvérovým vybavením.<br />

Cie¾om DirectTV je ponúknu� „lacnú“ druhú telefónnu prí−<br />

pojku pre domácich pou�ívate¾ov. DirectTV má v súèas−<br />

nosti 100 tis. zákazníkov, ktorým bude v prípade ich záuj−<br />

mu modem bezplatne vymenený.<br />

� MS Office pod Linuxom? Je to tak. Ak máte licenciu pre<br />

balík kancelárskych aplikácií MS Office, mô�ete ho teraz<br />

pou�i� pod ¾ubovo¾nou verziou Linuxu. Vyu�ijete pritom<br />

riešenie od americkej firmy CodeWeavers (http://<strong>www</strong>.<br />

codeweavers.com), ktoré dostalo názov CrossOver Office.<br />

S jeho pomocou mô�ete priamo z inštalaèných médií pod<br />

Linuxom <strong>na</strong>inštalova� Office 97 a 2000, ale aj systém Lotus<br />

Notes. Ce<strong>na</strong> programu CrossOver Office je okolo 55 USD.<br />

� Bezdrôtové siete prichádzajú do verejného sektora. V celo−<br />

svetovom rozsahu nosia milióny pou�ívate¾ov notebooky<br />

s mo�nos�ou pripojenia <strong>na</strong> bezdrôtovú sie� 802.11b (známu<br />

aj ako Wi−Fi). No pokia¾ sú mimo domova alebo kancelá−<br />

rie, nemô�u sa týmto spôsobom pripoji�. Drvivá väèši<strong>na</strong><br />

bezdrôtových sietí je súkromná, verejné bezdrôtové siete<br />

zatia¾ neexistujú.<br />

Situácia sa však zaèí<strong>na</strong> meni�, aspoò v USA. Nová spo−<br />

loènos� Joltage (http://<strong>www</strong>.joltage.com) ponúka verejné<br />

pripojenie <strong>na</strong> sie� Wi−Fi. Na jej firemnej stránke je mo�né<br />

zadarmo stiahnu� softvér <strong>na</strong> pripojenie a <strong>na</strong>stavenie siete.<br />

Poplatok za pripojenie je 1,99 USD za hodinu alebo 24,99<br />

USD mesaène. Oèakáva sa, �e tento krok budú <strong>na</strong>sledova�<br />

ïalšie spoloènosti, a tak vzniknú akési „mikro ISP“. Pod¾a<br />

a<strong>na</strong>lytikov sa do roku 2005 dostane <strong>na</strong> trh viac ako 20<br />

miliónov zariadení pre sie� 802.11b.<br />

Hlavný prúd zákazníkov <strong>na</strong> pripojenie pomocou bezdrô−<br />

tových sietí budú tvori� obchodní cestujúci, no nie je vylúèe−<br />

ný ani masový trh.<br />

� 3DLabs a Creative Labs? V segmente grafických èipov sa<br />

v poslednom èase <strong>na</strong>ozaj dejú zaujímavé veci. Najnovšou<br />

bombou je správa, pod¾a ktorej spoloènos� 3DLabs (jeden<br />

z <strong>na</strong>juznávanejších pojmov v oblasti profesionálnej 3D gra−<br />

fiky) plánuje ešte v priebehu tohto roka vstúpi� aj do seg−<br />

mentu grafických kariet pre be�ných pou�ívate¾ov. Na tento<br />

úèel je vraj vyvíjaný nový GPU, ktorý by sa <strong>na</strong> trhu mal obja−<br />

vi� u� koncom roka, mal by obsahova� 76 miliónov tranzis−<br />

torov a dosahova� výkon 170 GFlops.<br />

Takmer rov<strong>na</strong>ko prekvapujúce ako spomenuté ohlásenie<br />

je aj meno strategického partnera 3DLabs, ktorým by sa<br />

mala sta� spoloènos� Creative Labs!<br />

� Ohybné CD aj <strong>na</strong> f¾aši šampanského. Nemecká spoloènos�<br />

FlexStorm (http://<strong>www</strong>.flexstorm.com) uviedla do predaja<br />

nové ohybné CD médiá s oz<strong>na</strong>èením FlexCD. Tieto médiá<br />

sú ve¾mi tenké (0,14 mm) a v podstate predstavujú fóliu. Ich<br />

kapacita je 650 alebo 700 MB. Dajú sa tak pou�i� ako pro−<br />

pagaèný materiál pre rozlièný tovar, nie je problém <strong>na</strong>lepi�

N O V I N K Y<br />

8 PC REVUE 5/2002<br />

ich <strong>na</strong> f¾ašu šampanského. Vyu�ijú sa tie� v èasopisoch, dajú sa skrúti� do tvaru, ktorý pri−<br />

pomí<strong>na</strong> cigaretu. Výhodou je, �e ich ce<strong>na</strong> je podstatne ni�šia ako ce<strong>na</strong> be�ného CD<br />

média, a teda sú ve¾mi vhodné <strong>na</strong> propagaèné úèely v masových rozsahoch.<br />

Vonkajšie rozmery FlexCD sú toto�né s be�ným médiom. Na èítanie v be�ných mecha−<br />

nikách je potrebné pou�i� adaptér. Ten vlastne predstavuje škatu¾u <strong>na</strong> CD, do ktorej sa<br />

FlexCD vlo�í. Vrchná èas� adaptéra je vyrobená z polystyrénu (mo�ný je aj reklamný popis),<br />

spodná je prieh¾adná. Ten je k dispozícii zadarmo <strong>na</strong> nemeckých benzínových pumpách<br />

alebo v supermarketoch.<br />

� Comeback: Amiga. Bill McEwen, CEO spoloènosti Amiga, zverejnil detaily o novej generá−<br />

cií hardvéru z produkcie spoloènosti. AmigaOne bude postavená <strong>na</strong> platforme PPC s proce−<br />

sormi G3 alebo G4 a bude osadená USB portami a bude obsahova� integrovaný sie�ový<br />

adaptér a modem. K dispozícii bude slot AGP 2× a štyri PCI sloty. V súèasnosti je vo vývoji<br />

PCI2A1200 adaptér, ktorý má zabezpeèi� spätnú kompatibilitu pre staršie aplikácie vy�adu−<br />

júce priamy prístup k AA èipsetu. Napriek tomu však pre AmigaOS 4 nebude potrebný.<br />

� Zväèšite si 14−palcový monitor za 17−palcový!<br />

Znie to neuverite¾ne, ale zo 14−palcového moni−<br />

tora mô�ete získa� obraz vo ve¾kosti 17“ vïaka<br />

taiwanskej firme CT Readscope (http://<strong>www</strong>.<br />

ctscope.com). V podstate ide o optický filter,<br />

ktorý zároveò funguje ako zväèšovacie sklo.<br />

Pod¾a údajov výrobcu je takto mo�né zväèši�<br />

obraz a� o 50 percent. Zo 17−palcového monitora tak získate<br />

obraz ako z 20−palcového, riešenie existuje aj pre be�né televí−<br />

zory. Okrem zväèšovania zariadenie filtruje röntgenové �iarenie,<br />

zamedzuje odraz okolitého svetla <strong>na</strong> ploche filtra a zabraòuje<br />

statickému výboju. Pre poèítaèové monitory firma poskytuje tri základné vyhotovenia a<br />

ceny sa pohybujú okolo 60 USD.<br />

� Bridgestone vyvíja <strong>na</strong>notech displej. Japonský producent pneumatík z<strong>na</strong>èky Bridgestone<br />

vyvinul materiál, ktorý bude pou�itý pri moderných displejoch. Trh chce oslovi� predovšet−<br />

kým extrémne nízkou spotrebou energie v porov<strong>na</strong>ní s LCD displejmi.<br />

Nový materiál sa pripravuje s vyu�itím <strong>na</strong>notechnológie a mô�e by� pou�itý <strong>na</strong> zobra−<br />

zenie pohyblivých obrázkov s vysokou dy<strong>na</strong>mikou. Na mikroskopickej úrovni ide v pod−<br />

state o jemný práškový materiál, ktorý však prenáša elektrinu ako klasická kvapali<strong>na</strong>.<br />

Z tohto pohybu vyplýva aj vysoká dy<strong>na</strong>mika nového materiálu. Na rozdiel od klasických<br />

LCD panelov s komplikovanou štruktúrou TFT (thin−film−transistor) pou�íva nový materiál<br />

jednoduché riadenie s nízkou spotrebou energie. Zároveò je aj poèet pou�itých kompo−<br />

nentov ni�ší, a teda výsledná ce<strong>na</strong> nových displejov by mala by� výhodná. V podstate<br />

postaèuje umiestni� nový materiál medzi dve sklenené plochy a displej je hotový.<br />

Bridgestone plánuje <strong>na</strong>sadenie týchto displejov v mobilných telefónoch a vreckových<br />

poèítaèoch, ktoré budú ma� ni�šiu spotrebu a pou�ívate¾ si <strong>na</strong> nich bude môc� pozrie� aj<br />

film. Prvý prototyp nového displeja sa oèakáva v tre�om štvr�roku tohto roka a Bridgestone<br />

bude predáva� materiál svetovým výrobcom displejov.<br />

� Microsoft: u� �iadne heslá! Redmond vyvíja nový autentifikaèný systém, ktorého základ<br />

u� nebudú tvori� „klasické“ alfanumerické re�azce. Prakticky ide o variáciu metódy „some−<br />

thing to know“, prièom predmetom „tajomstva“ bude postupnos� a rýchlos� klikania <strong>na</strong><br />

nieko¾ko obrázkov. Z týchto vlastností sa vytvorí hash, ktorý sa bude ïalej porovnáva�<br />

s informáciami ulo�enými v databáze pou�ívate¾ov. Pod¾a Microsoftu si ¾udia jednoduchšie<br />

zapamätajú <strong>na</strong>príklad poradie, v akom majú preklika� nieko¾ko obrázkov, ako dlhé alfa−<br />

numerické heslá.<br />

� Priestorové zobrazenie informácií. Start−up firma Canesta predstavila <strong>na</strong> technickej kon−<br />

ferencii PC Forum nový poèítaèový èip, ktorý umo�òuje 3D priestorové zobrazenie infor−<br />

mácií. „Stroje síce nedoká�u vidie� v 3D, ale my sme vyvinuli technológiu, ktorá umo�òuje<br />

vnímanie priestorových informácií v reálnom èase,“ tak novú technológiu uviedol prezident<br />

spoloènosti. Technológia v podstate pracuje <strong>na</strong> podobnom princípe, ako sa v úplnej tme<br />

doká�u orientova� netopiere – vysielajú impulzy a <strong>na</strong> základe merania èasového onesko−<br />

renia zis�ujú priestorové usporiadanie objektov. Èip spoloènosti Canesta však vysiela sig−<br />

nály v oblasti nevidite¾ného svetla a firemný softvér doká�e spracova� informácie v reál−<br />

nom èase.<br />

Canesta plánuje uvies� tento èip v tre�om štvr�roku. Jedným z mo�ných vyu�ití je kláves−<br />

nica k mobilným telefónom a vreckovým poèítaèom. Klávesnica by mala by� virtuál<strong>na</strong> a 3D<br />

zobrazenie by malo u¾ahèi� vstup údajov. Ce<strong>na</strong> nového èipu bude okolo 10 USD.<br />

� Google sa chce sta� bránou do distribuovaného computingu. Google chce zmeni� svet dis−<br />

tribuovaného výpoètového modelu. Kým doposia¾ sa pou�ívatelia museli prihlasova� k jed−<br />

notlivým vedeckým programom, ktoré „podporili“ svojím výpoètovým výkonom a komuniko−<br />

vali priamo so serverom daného výskumného tímu, v novom projekte je jed<strong>na</strong> záva�ná<br />

zme<strong>na</strong>. Program <strong>na</strong> komunikáciu so serverom v prípade Google bude implementovaný do<br />

nástrojovej lišty, ktorú si pou�ívatelia tohto vyh¾adávaèa mô�u doinštalova� do internetového<br />

prehliadaèa. Ïalšou zmenou je, �e miestom, odkia¾ si stiahnete program, odkia¾ budete<br />

„dostáva�“ údaje <strong>na</strong> spracovanie a kam budete „odosiela�“ výsledky, sa stane server vyh¾adá−<br />

vaèa. V èase spustenia prevádzky „Superpoèítaèa od Google“ sa budú pou�ívatelia môc�

zapoji� do spoloèného projektu, <strong>na</strong> ktorom sa podie¾a<br />

Stanfordská univerzita a ktorý sa zaoberá výskumom v oblas−<br />

ti „premien“ genetickej informácie <strong>na</strong> bielkoviny. Projekt má<br />

názov Folding@home, po ukonèení testovacej prevádzky sa<br />

pravdepodobne Google stane doslova vstupnou bránou do<br />

sveta distribuovaného computingu, kde si budú môc�<br />

pou�ívatelia vybra�, akému výskumu „pridelia“ vo¾ný výkon<br />

svojho poèítaèa.<br />

Otázkou v pozadí ostáva, dokedy bude tento model prí−<br />

pustný. Väèši<strong>na</strong> ¾udí, ktorí sa do takýchto projektov zapá−<br />

jajú, chápe svoj prínos ako podiel <strong>na</strong> pokroku, pravdou<br />

však ostáva, �e nezanedbate¾nú èas� poèítaèov, ktoré sa <strong>na</strong><br />

riešení úloh v tomto výpoètovom modeli podie¾ajú, tvoria<br />

firemné poèítaèe. Je jasné, �e firmám sa takéto poèí<strong>na</strong>nie<br />

zamest<strong>na</strong>ncov nie v�dy pozdáva...<br />

� Sony Ericsson Z700. Spoloènos� Sony Ericsson predstavila<br />

mobilný telefón Z700, ktorý vïaka farebnému displeju,<br />

technológiám Java a Bluetooth, polyfónnym vyzváòacím<br />

tónom a rýchlemu pripojeniu cez GPRS je predurèený aj <strong>na</strong><br />

mobilné hranie hier.<br />

Mobilné hry patria popri hlasovej konverzácii a textových<br />

správach k <strong>na</strong>jpopulárnejším aplikáciám mobilných telefó−<br />

nov. Inštalovanie sietí GPRS v kombinácii s farebnými dis−<br />

plejmi poskytuje bohatšie a zaujímavejšie zá�itky z hrania<br />

hier v mobilnom prostredí. To ovplyvnilo nový Z700, ktorý<br />

kombinuje malé rozmery s ve¾kým farebným displejom.<br />

Z700 je vybavený dvoma z<strong>na</strong>èko−<br />

vými hrami: Mu�i v èiernom<br />

(Men in Black) a Charlieho<br />

anjeli (Charlie's Angels),<br />

z produkcie spoloènosti<br />

Sony Pictures.<br />

Z700 je vybavený tech−<br />

nológiou Java 2<br />

Micro Edition,<br />

ktorú <strong>na</strong> základe<br />

licencie poskytla<br />

spoloènos� Sun Mic−<br />

rosystems. Java po−<br />

núka otvorené pro−<br />

stredie, ktoré umo�òuje<br />

bezdrôtové s�ahovanie<br />

aplikácií od nezávislých<br />

vývojárov do mobilného za−<br />

riadenia. To otvára mo�nosti v rôznych oblastiach; práve<br />

hry sa však pova�ujú za jednu z oblastí, ktorú Java doká�e<br />

rozšíri�. Spotrebitelia si budú môc� svoje <strong>zariadenia</strong> pravi−<br />

delne aktualizova� novými hrami alebo iným obsahom –<br />

<strong>na</strong>príklad ïalšími úrovòami hier.<br />

Pre operátorov budú hry v mobilnom prostredí predsta−<br />

vova� nárast prevádzky – <strong>na</strong>príklad pri s�ahovaní hier, odo−<br />

sielaní rekordných skóre alebo pri on−line hrách. Existuje<br />

však aj mo�nos� ïalších príjmov za poskytovanie obsahu,<br />

ak operátori <strong>na</strong> svojich portáloch umo�nia s�ahovanie zná−<br />

mych hier. Z700 umo�òuje <strong>na</strong>hrávanie polyfónnych<br />

vyzváòacích signálov a obsahuje webový prehliadaè HTML<br />

a WAP. Zabudovaná bezdrôtová technológia Bluetooth<br />

umo�òuje telefón bezdrôtovo pripoji� ku kamerám, slú−<br />

chadlovým súpravam, poèítaèom alebo iným perifériám,<br />

ktoré Bluetooth podporujú.<br />

Slúchadlová handsfree súprava s technológiou Bluetooth<br />

mô�e by� ve¾kou výhodou, ak chcú ma� hráèi pri hraní vo¾né<br />

ruky. Spoloènos� Sony Ericsson má v súèasnosti v ponuke<br />

štyri rôzne handsfree súpravy s podporou pre Bluetooth.<br />

Z700 sa <strong>na</strong> slovenský trh dostane v priebehu tretieho<br />

štvr�roka 2002.<br />

� Desktopové mikroprocesory v notebookoch s po�eh<strong>na</strong>ním<br />

Intelu!? Tesne pred oficiálnym uvedením mikroprocesorov<br />

Pentium 4−M sa <strong>na</strong> trhu objavili prvé notebooky vybavené<br />

desktopovými verziami mikroprocesorov Pentium 4.<br />

Najskôr to vyzeralo, �e spomenuté notebooky vytvoria<br />

akúsi medzikategóriu, ktorá uspokojí zákazníkov, ktorí sa<br />

nemohli doèka� uvedenia notebookov s mobilnou verziou<br />

tohto mikroprocesora. Aj po uvedení novinky však ostalo<br />

všetko po starom! Pod¾a dostupných informácií sa dokon−<br />

ca ponuka modelov s desktopovými verziami mikroproce−<br />

sorov ešte o nieèo rozšírila, dôvod bol jednoduchý – ceno−<br />

vý rozdiel medzi notebookovými a desktopovými verziami<br />

Pentia 4.<br />

Intel si, samozrejme, pálèivos� situácie uvedomil a s vý−<br />

razným predstihom „pustil do sveta“ informáciu o pripravo−<br />

vanom výraznom poklese cien. Ani toto ohlásenie však<br />

neprinieslo výz<strong>na</strong>mnejší efekt a <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>me výrobcov note−<br />

bookov s desktopovými mikroprocesormi sa po menej zná−<br />

mych zaèali objavova� aj mená <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších výrobcov.<br />

Okrem u� spomenutého cenového h¾adiska je ïalšou príèi−<br />

nou tohto stavu aj zni�ovanie výkonnostného rozdielu medzi<br />

desktopmi a notebookmi, a tak sa <strong>na</strong> scénu dostáva úplne<br />

nová kategória notebookov, ktorú v zámorí oz<strong>na</strong>èujú poj−<br />

mom „desktop replacement“.<br />

Samozrejme implementácia desktopového mikroproce−<br />

sora do tela notebooku, v ktorom sú neporov<strong>na</strong>te¾ne zlo−<br />

�itejšie podmienky <strong>na</strong> odvod prebytoèného tepla, prináša<br />

viaceré problémy. Okrem kratšej doby práce <strong>na</strong> batérie je<br />

to zahrievanie notebooku a mnoho ïalších. Výrobcovia dis−<br />

ponujú skúsenými vývojárskymi tímami, ktoré majú s rieše−<br />

ním takýchto problémov bohaté skúsenosti. Navyše <strong>na</strong><br />

pomoc prichádzajú batérie s vyššími kapacitami a nové<br />

technológie odvodu tepla. Doslova šokom je však informá−<br />

cia zverejnená <strong>na</strong> serveri Digitimes, pod¾a ktorého sa <strong>na</strong><br />

riešení niektorých problémov podie¾ali aj technici priamo od<br />

Intelu!<br />

Na prvý poh¾ad je táto informácia zará�ajúca <strong>na</strong>jmä<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> to, s akou energiou sa Intel v ostatnom obdo−<br />

bí s<strong>na</strong>�il prezentova� svoje úspechy v riadení spotreby note−<br />

bookových mikroprocesorov. Vzané èisto pragmaticky –<br />

Intel pravdepodobne aj tak inú cestu nemal. Notebooky<br />

s desktopovými mikroprocesormi sa <strong>na</strong> trhu objavujú dos�<br />

èasto, a to <strong>na</strong>jmä v prípade lacnejších modelov a menej<br />

známych z<strong>na</strong>èiek. Intel si pravdepodobne uvedomil, �e ak<br />

N O V I N K Y<br />

ponechá vývoj bez vlastného doh¾adu, utrpí tým <strong>na</strong>jviac.<br />

Prípadná zlá reputácia notebookov s desktopovými mikro−<br />

procesormi Pentium 4 by mohla ovplyvni� nástup „pravých“<br />

notebookov s mobilnou verziou tohto mikroprocesora, a to<br />

zrejme Intel riskova� nechcel.<br />

Pod¾a èlánku publikovaného <strong>na</strong> spravodajskom portáli<br />

Digitimes bude Intel v máji dramatickým spôsobom zni−<br />

�ova� ceny mobilných procesorov z radu Pentium 4. Mo−<br />

bilné Pentium 4 taktované 1,6 GHz, resp. 1,7 GHz zlacnie<br />

z 401 USD <strong>na</strong> 210 USD, resp. z 250 USD <strong>na</strong> 133 USD.<br />

Týmto krokom by sa priblí�ila ce<strong>na</strong> mobilných verzií proce−<br />

sorov <strong>na</strong> 50 a� 70 USD k desktopovým verziám, èo by<br />

v koneènom dôsledku z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo pokles podielu ceny pro−<br />

cesora <strong>na</strong> celkovej cene prenosného poèítaèa <strong>na</strong> zhruba<br />

polovicu (zo 40 % <strong>na</strong> 20 %), prièom celková ce<strong>na</strong> by v prie−<br />

mere klesla a� o 300 USD.<br />

� Boeing uviedol nové technológie do kabíny lietadla. Poèas<br />

letu vo výške 11 000 stôp <strong>na</strong>klonil pilot náhle lietadlo <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jbli�ší vrch Mount Rainer. Vzápätí sa <strong>na</strong> digitálnom dis−<br />

pleji v kabíne Boeingu 737−900 zmenila farba tohto vrchu<br />

<strong>na</strong> poèítaèovej mape <strong>na</strong> výstra�nú èervenú. Pilot ihneï<br />

upravil náklon lietadla do predpísaného smeru a celá situá−<br />

cia sa upokojila. To bola uká�ka z prezentácie novej tech−<br />

nológie, ktorú svetový americký výrobca lietadiel ukázal<br />

novinárom. Boeing si od tejto technológie s¾ubuje nárast<br />

predaja lietadiel, zvýšenie pohodlia, ale aj bezpeènosti letu.<br />

Ako je známe, tento segment trhu je momentálne vo výraz−<br />

nej kríze, avšak zvýšenie bezpeènosti je mimoriadne �iada−<br />

ná téma.<br />

Ïalšie plány spoloènosti Boeing sú v zlepšení digitálne−<br />

ho displeja. Pri pristávaní by sa mala <strong>na</strong> displeji zobrazi�<br />

mapa podobne, ako je to v prípade poèítaèových hier.<br />

Doterajšie jednoduché monochromatické náèrty by mala<br />

<strong>na</strong>hradi� zelená tráva, èier<strong>na</strong> pristávacia plocha a modrá<br />

obloha. Pokia¾ sa trajektória pristávajúceho lietadla dosta−<br />

ne mimo vymedzeného koridoru, vyz<strong>na</strong>èeného �ltou far−<br />

bou, bude pilotovi sig<strong>na</strong>lizovaný alarm.<br />

Boeing pripravuje aj digitálnu prilbu, ktorá umo�ní vidie�<br />

pilotovi celý priestor pred lietadlom. Nemusí sa teda<br />

5/2002 PC REVUE 11

S P O L O È E N S K É „ M I N I W I N D O W “<br />

Generálny riadite¾ spoloènosti Orange Slovensko Pavol<br />

Lanèariè podstatnú èas� veèera strávil v spoloènosti kolegov<br />

z Orange World pá<strong>na</strong> Benoit de Saint Aubi<strong>na</strong>, riadite¾a<br />

úseku korporátnych riešení Orange World, a Simo<strong>na</strong><br />

Cartwrighta, viceprezidenta skupiny Orange pre ¾udské<br />

zdroje a komunikáciu.<br />

<strong>na</strong>kláòa�, resp. otáèa� <strong>na</strong> sedaèke, ale mô�e v pokoji sledova� celú<br />

situáciu.<br />

� Bezkáblová klávesnica pre PDA. O doplòujúcich klávesniciach<br />

pre vreckové poèítaèe, ktoré umo�òujú pohodlné písanie textu, sme<br />

sa u� zmienili viackrát. Firma Pocketop (http://<strong>www</strong>.pocketo−<br />

pinc.com) však prišla s novinkou – klávesnicou bez kábla. Ide<br />

o klávesnicu s be�ným rozlo�ením QUERTY a dá sa pripoji� k PDA<br />

typu Palm OS i PocketPC. Pripája sa pomocou infraèerveného<br />

portu a má vlastné <strong>na</strong>pájanie pomocou ceruzkovej batérie AAA.<br />

Pod¾a výrobcu vydr�í takéto <strong>na</strong>pájanie v klávesnici 6 mesiacov.<br />

Táto doba, prirodzene, závisí od miery pou�ívania, pol roka platí<br />

pre pou�ívanie 2 hodiny denne. Hmotnos� klávesnice je 120 gra−<br />

mov a rozmery v zlo�enom stave sú 117 × 82 ×14 mm (rozmer<br />

be�ného PDA). Ce<strong>na</strong> tejto klávesnice je 120 USD.<br />

� Spoloènosti zaèí<strong>na</strong>jú kroky proti spamom. Poèet spamov<br />

(nevy�iadaných reklamných mailov) sa za posledných pä� mesiacov<br />

zdvojnásobil. Pod¾a niektorých výskumov strata produktivity z dôvo−<br />

du takýchto mailov mô�e dosiahnu� a� 1 USD <strong>na</strong> ka�dý mail.<br />

Základným problémom je, ako odfiltrova� takéto maily a nestrati�<br />

pritom dôle�itý mail od klientov.<br />

Metóda posielania spamov je pravdepodobne taká stará ako<br />

internet sám, ale momentálne u� vo ve¾kých spoloènostiach zaèí<strong>na</strong><br />

by� ve¾kým problémom. Odhaduje sa, �e v roku 2006 ka�dá osoba<br />

vo väèšom podniku dostane asi 1400 spamov za rok.<br />

Ukazuje sa toti�, �e spam je asi <strong>na</strong>júèinnejšia metóda <strong>na</strong> zís−<br />

kanie zákazníkov. Za necelých 150 USD si mô�e ktoko¾vek kúpi�<br />

CD−ROM s návodom, ako rozposiela� spamy. Pri súèasnom celo−<br />

�<br />

Globtel konèí / Orange prichádza<br />

Zmenu názvu a imid�u <strong>na</strong>jväèšieho mobilného<br />

operátora <strong>na</strong> Slovensku privítali osobnosti slovenského<br />

kultúrneho �ivota ve¾kolepou multimediálnou šou<br />

v priestoroch vo¾ného hangáru bratislavského letiska.<br />

Na úvod všetkých prítomných uchvátili strhujúce rytmy slovinskej<br />

skupiny The Stroj, ktorej vystúpenia majú u� obvykle nádych<br />

priemyselných zón miest. Hudobným nástrojom je vlastnoruène<br />

vyrobená „beštia“ – obrovský bubon, ktorý volajú Stroj.<br />

�<br />

�<br />

Celý veèer 5 metrov <strong>na</strong>d zemou <strong>na</strong> vyvýšených pódiách<br />

tancovali skupiny pestrofarebne obleèených taneèníkov,<br />

ktorí podporovali dobrú zábavu a� do neskorých<br />

noèných hodín.<br />

svetovom raste nákladov <strong>na</strong> poštovné a tlaè papierových reklam−<br />

ných plagátov si spam svoju popularitu zo strany odosielate¾ov<br />

urèite udr�í.<br />

Navyše odosielatelia spamov pou�ívajú stále premyslenejšie<br />

metódy, aby nebolo také jednoduché ich odfiltrovanie. Vyu�ívajú<br />

sa hlavne menej bezpeèné servery v Ázii alebo v Rusku.<br />

Výsledkom je, �e mnohé spoloènosti úplne odfiltrujú maily došlé<br />

z týchto regiónov. Spoloènos� Mail Abuse Prevention System<br />

vypracovala zoz<strong>na</strong>m IP adries, z ktorých sa <strong>na</strong>jèastejšie odosie−<br />

lajú spamy. Pozrie� si ho mô�ete <strong>na</strong> adrese http://mail−<br />

abuse.org.<br />

Vznikajú ïalšie systémy, ktoré vyh¾adávajú špecifické slová<br />

v mailoch alebo ich hlavièkách. V súèasnosti existuje asi pä�<br />

komerène šírených systémov, ktoré slú�ia <strong>na</strong> odfiltrovanie spamov.<br />

Oèakáva sa, �e do konca tohto roka zaènú ponúka� takéto prog−<br />

ramy aj ve¾ké poèítaèové firmy.<br />

� Nový Xbox 2 s procesorom AMD. Redmond vyvíja novú verziu<br />

hracej konzoly Xbox 2, ktorá bude postavená <strong>na</strong> platforme pro−<br />

cesora AMD. Dôvodom sú okrem dobrých vz�ahov medzi<br />

Redmondom a nVidiou aj urèité obavy zo strany Microsoftu, �e<br />

v prípade vo¾by platformy Intel by mohol by� problematický výkon<br />

grafických operácií konzoly, preto�e s<strong>na</strong>hou Intelu je integrova�<br />

grafický subsystém spoloène s procesorovou jednotkou <strong>na</strong> jed−<br />

nom zariadení.<br />

�

REPORTÁ�<br />

R E V U E<br />

CeBit 2002<br />

MARTIN DROBNÝ, HANNOVER<br />

Po prvýkrát sa v 8−dòovej forme od 13. 3. do 20. 3. 2002<br />

ko<strong>na</strong>l v nemeckom Hannoveri ïalší roèník megavýstavy<br />

sveta IT a telekomunikácií. Ka�dý rok sa pri písaní<br />

reportá�e z CeBitu opakuje ten istý problém – ako vtes<strong>na</strong>�<br />

obrovské mno�stvo informácií, ktoré tu za tých pár dní<br />

odznie, do rozsahu jedného èlánku, ako zachyti� atmosféru<br />

stretnutia to¾kého mno�stva rôznorodých ¾udí. Napriek<br />

celosvetovej recesii IT toti� CeBit „neschudol“ a udr�al sa<br />

zhruba <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej ve¾kosti ako po minulé roky: 7962<br />

vystavovate¾ov, 424 173 m2 výstavnej plochy a pribli�ne<br />

800 000 návštevníkov.<br />

Pre Slovensko bol roèník 2002<br />

„rekordný“, preto�e sme mali<br />

„a�“ troch vystavovate¾ov s plochou<br />

98 m 2 . Po minulé roky hájil <strong>na</strong>še<br />

farby tradiène len Elcomp so svojimi<br />

registraènými pokladòami. Tento rok<br />

prišiel <strong>na</strong> CeBit skúsi� š�astie Eset so<br />

svojím NOD-om a slovenská firma s britským<br />

kapitálom Gotive, ktorá vyrába<br />

vlastné PDA. Obaja „nováèikovia“ asi vedeli,<br />

preèo má zmysel ís� <strong>na</strong> CeBit. Napríklad<br />

Eset zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l záujem o predaj<br />

NOD-u aj v takých zaujímavých destináciách,<br />

ako je Èí<strong>na</strong>, kde sa licencie<br />

predávajú <strong>na</strong> státisíce... Pred ko<strong>na</strong>ním<br />

CeBitu bol síce zámer zorganizova� národný<br />

stánok, ale vieme, ako to je s podporou<br />

IT v <strong>na</strong>šej republike, tak�e výsledok bol viacmenej<br />

dopredu jasný… Pritom je nám známych<br />

viacero slovenských firiem, ktoré by mali èo ponúknu�<br />

a rady by <strong>na</strong> CeBit išli. Chýbajú im však skúsenosti,<br />

peniaze a hádam aj trochu odvahy. Na porov<strong>na</strong>nie<br />

uvádzame, �e Èesi mali tento rok 24 vystavovate¾ov<br />

s plochou 749 m 2 .<br />

Záber CeBitu je obrovský: 27 roz¾ahlých hál je<br />

<strong>na</strong>bitých produktmi a technológiami od kopírovacích<br />

strojov po celopodnikové ERP riešenia, od malých<br />

digitálnych fotoaparátov po ve¾ké systémy CAD.<br />

Nájdete tu výpravné imid�ové gigastánky telekomunikaèných<br />

firiem, ale aj ministánky taiwanských výrobcov,<br />

ktoré boli rozsiate po celom areáli. Pri výbere<br />

zaujímavostí z tohtoroèného CeBitu sme sa preto<br />

s<strong>na</strong>�ili orientova� <strong>na</strong> oblasti, ktoré sa v súèasnosti<br />

tešia <strong>na</strong>jväèšiemu záujmu verejnosti.<br />

MOBILY BUDÚCNOSTI<br />

Siemens prezentoval svoju predstavu o budúcnosti<br />

mobilnej komunikácie. Predstavil <strong>na</strong>príklad reproduktor<br />

zabudovaný do displeja telefónu Siemens<br />

14 PC REVUE 5/2002<br />

Steve Ballmer, CEO Microsoftu, a Gerhard Schröder, predseda<br />

nemeckej vlády, pri otváracej slávnosti CeBITu<br />

S45. Display Speaker Phone otvorí nové mo�nosti<br />

pre dizajnérov, ktorí budú ma� väèší priestor <strong>na</strong><br />

svoje tvorivé nápady. Kvalita zvuku reprodukovaného<br />

cez sklo displeja bola výborná, zaujal hlavne<br />

basový výkon a vyššia hlasitos�, ktorú umo�òuje<br />

ve¾ká plocha skla displeja. Reproduktor bude úplne<br />

uzatvorený a nový telefón bude úplne vodotesný.<br />

Pendant phone<br />

Ïalšou novinkou bol ultra¾ahký štvorpásmový<br />

Pendant phone, ktorý umo�òuje pou�ívate¾ovi robi�<br />

fotografie a okam�ite ich posiela� cez GPRS alebo cez<br />

infraèervené rozhranie. Pendant Phone sa nosí <strong>na</strong><br />

krku, umo�òuje tak pou�ívate¾ovi vo¾ný pohyb, preto�e<br />

dovo¾uje pou�íva� mód so slúchadlom<br />

v uchu alebo mód hlasitého telefonovania. Zabudovaná<br />

kamera a prehrávaè MP3 sú hlavnými charakteristikami<br />

tohto telefónu, ktorý pre jednoduchos�<br />

pou�ívania poskytuje pou�ívate¾ovi aj ovládanie hlasom.<br />

Pendant phone má hmotnos� menej ako 60<br />

gramov a kvalita obrázkov je 352 × 280 bodov.<br />

Mobile Beamer predstavuje spojenie <strong>na</strong>jmenšieho<br />

projektora <strong>na</strong> svete a mobilného telefónu. Pou�ívatelia<br />

budú môc� premieta� prezentácie vo ve¾kosti<br />

A4 priamo zo súborov (<strong>na</strong>pr. Microsoft PowerPoint)<br />

ulo�ených do flash/MMC karty ich mobilného<br />

telefónu. Všetko <strong>na</strong>pájanie bude zabezpeèené<br />

z batérie mobilného telefónu, èo umo�ní vies�<br />

improvizované porady v malej skupine ¾udí.<br />

Web Mate je koncepcia prehliadaèa internetových<br />

stránok vo ve¾kosti PDA, ktorý<br />

umo�òuje plnohodnotné preh¾adávanie<br />

stránok HTML a surfovanie v le�atom formáte.<br />

Toto malé zariadenie má displej<br />

s vysokým rozlíšením a poskytuje ¾ahkú<br />

<strong>na</strong>vigáciu.<br />

Pen Phone, vyvinutý spolu s firmou<br />

OTM Technologies (novovzniknutá izraelská<br />

technologická firma), vyu�íva optický<br />

snímaè, ktorý umo�òuje vstup<br />

textu cez rozpoznávanie rukopisu <strong>na</strong><br />

akomko¾vek povrchu. V budúcnosti sa<br />

oèakáva, �e toto zariadenie bude<br />

obzvláš� u�itoèné pre grafický vstup –<br />

<strong>na</strong>pr. kreslenie mapy pre priate¾a.

BLUETOOTH V KUFRI<br />

Výrobca cestovnej bato�iny Samsonite prezentoval prvý<br />

obchodný kufrík 625 Series Hardlite ICT vybavený technológiou<br />

Bluetooth. Inštalácia tejto technológie do cestovného<br />

kufra sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad zdá zvlášt<strong>na</strong>, ale v skutoènosti<br />

mô�e cestovate¾ovi prinies� rôzne výhody: èip<br />

Bluetooth v kufríku sa mô�e pou�i� ako nosite¾ informácií<br />

<strong>na</strong>pr. o letoch, prípojoch, mô�e upozorni� majite¾a v prípade<br />

odcudzenia kufríka, mô�e obsahova� osobné údaje, ktoré<br />

budú identifikova� majite¾a produktu, atï. Obchodný kufrík<br />

Hardlite s technológiu Bluetooth sa dostane <strong>na</strong> trh v priebehu<br />

<strong>na</strong>sledujúceho roku.<br />

PDA MADE IN SLOVAKIA<br />

Slovenská firma Gotive uviedla <strong>na</strong> CeBite <strong>na</strong> trh vreckové<br />

poèítaèe, ktoré oz<strong>na</strong>èuje ako Wireless Enterprise Communicators<br />

(WEC). Ide o mobilné <strong>zariadenia</strong> obsahujúce kombinácie<br />

poèítaèa handheld, mobilného telefónu, satelitnej<br />

<strong>na</strong>vigácie (GPS), snímaèa èiarového kódu (BCR), skenera<br />

èipových a magnetických kariet, tlaèiarne, snímaèa odtlaèkov<br />

prstov, fotoaparátu. Ergonomický dizajn a odolnos�<br />

voèi nešetrnému zaobchádzaniu dopåòajú hlavné charakteristiky<br />

týchto prístrojov.<br />

Gotive H41 je kombináciou vlastností poèítaèa handheld,<br />

GPRS/GSM mobilného telefónu, satelitnej <strong>na</strong>vigácie<br />

(GPS) a snímaèa èiarového kódu (BCR) v jednom zariadení;<br />

<strong>na</strong>hrádza potrebu samostatných prístrojov a je riešením<br />

pre zamest<strong>na</strong>ncov pracujúcich mimo kancelárie: v<br />

Gotive H41<br />

logistike, doprave, slu�bách zákazníkom, maloobchodnom<br />

mobilnom predaji, bezpeènostných a záchranných<br />

slu�bách, lesníctve, armáde... Gotive H41 je vyvinutý <strong>na</strong><br />

èinnos� mimo podniku s dôrazom <strong>na</strong> dostatoène ve¾kú<br />

zobrazovaciu plochu (farebný LCD s rozlíšením polovice<br />

VGA – 640 × 240 bodov), pohodlný dotykový displej<br />

a prstami ovládate¾nú QWERTY klávesnicu. Gotive H41<br />

pou�íva operaèný systém Windows CE.NET spoloènosti<br />

Microsoft.<br />

Gotive Q31 je ïalšie zariadenie <strong>na</strong> profesionálne vyu�itie<br />

s dôrazom <strong>na</strong> malé rozmery a atraktívny odolný dizajn.<br />

Nahrádza potrebu viacerých samostatných prístrojov<br />

a v jedinom zariadení je skombinovaná funkènos� handheldového<br />

poèítaèa, satelitnej <strong>na</strong>vigácie (GPS), GPRS/GSM<br />

mobilného telefónu a snímaèa èiarového kódu (BCR). Gotive<br />

Q31 vyu�íva operaèný systém Windows CE.NET a výkonný<br />

procesor Intel StrongArm. Produkty budú uvedené<br />

do predaja v tre�om štvr�roku 2002.<br />

BUDÚCNOS� Z VÝVOJOVÝCH<br />

LABORATÓRIÍ<br />

IBM predstavilo viacero zaujímavých riešení, <strong>na</strong>príklad<br />

viacúèelový mobilný prístroj InfoScope, ktorý doká�e<br />

zaz<strong>na</strong>menáva� a preklada� text písaný rukou v cudzom<br />

jazyku. Ide o malé, ¾ahko prenosné zariadenie, ktoré vie<br />

èíta� rukou písané texty v cudzom jazyku, dekódova� ich<br />

výz<strong>na</strong>m a prelo�i� ich do po�adovaného cie¾ového jazyka.<br />

InfoScope doká�e identifikova� pod¾a zosnímaného obrázka<br />

budovu a vïaka integrovanému modulu GPS urèí presnú<br />

polohu pou�ívate¾a <strong>na</strong> mape. Na pou�ívate¾ov pokyn<br />

mo�no priamo z internetu stiahnu� ïalšie informácie,<br />

<strong>na</strong>príklad názov budovy a jej dejiny.<br />

V spolupráci s hodinárskou firmou Citizen Watch boli<br />

vyvinuté špeciálne hodinky WatchPad, ktoré doká�u<br />

poskytnú� prístup k osobným údajom, termínom a adresám<br />

bez oh¾adu <strong>na</strong> momentálnu polohu pou�ívate¾a.<br />

WatchPad reaguje <strong>na</strong> hlasové príkazy a doká�e odosiela�<br />

a prijíma� správy. Hodinky obsahujú èip Bluetooth, ktorý<br />

okrem podpory obvyklého textového zadávania riadi aj<br />

hlasový vstup a výstup <strong>zariadenia</strong> WatchPad. Na rozdiel<br />

od iných mobilných zariadení pou�ívate¾ nepotrebuje zadáva�<br />

osobný kód. Namiesto neho WatchPad pou�íva<br />

technológiu snímania odtlaèku prsta, vyu�íva operaèný<br />

systém Linux, ktorý vy�aduje podstatne menšie mno�stvo<br />

pamäte a <strong>na</strong>pájacej energie z batérie. Zariadenie je vybavené<br />

displejom z tekutých kryštálov, integrovaným mikrofónom,<br />

reproduktorom, vibraèným alarmom a senzorom<br />

<strong>na</strong> snímanie odtlaèku prsta.<br />

Flexibilitu umo�òujú pou�ívate¾om nielen mobilné <strong>zariadenia</strong>.<br />

Plochý displej T560 mo�no otoèi� o 145° <strong>na</strong> obe<br />

strany. Dá sa úplne preklopi� dozadu, aby <strong>na</strong>ò videla aj<br />

osoba sediaca oproti. Vstavaná funkcia Pivot Pro automaticky<br />

s obrazovkou preklopí obraz alebo ho pootoèí pod¾a<br />

<strong>na</strong>stavenia pou�ívate¾a.<br />

Pre ¾udí, ktorým nestaèia <strong>na</strong> nákupy be�né otváracie<br />

hodiny, je urèený obchod <strong>na</strong>zvaný NetVista Kiosk. Kiosk<br />

nepretr�ite poskytuje prenájom pod heslom „Prenájom <strong>na</strong><br />

dotyk“ (Touch & Rent). Na báze identifikaèného systému<br />

Kiosk ponúka poèítaèom riadený prenájom všetkých druhov<br />

priemyselných aj spotrebných produktov – od korèú¾<br />

po vàtaèky. Objednávku mo�no poda� úplne „virtuálne“ –<br />

prostredníctvom internetu – a prevzatie aj odovzdanie<br />

tovaru v „skutoènom svete“ prebieha prostredníctvom<br />

úlo�ných skriniek.

MIKROPROCESORY<br />

Intel uviedol nové procesory Intel Xeon MP s frekvenciami<br />

1,4, 1,5 a 1,6 GHz, urèené pre aplikaèné (mid-tier) a databázové<br />

(back-end) servery, ktoré by v porov<strong>na</strong>ní so súèasnými<br />

viacprocesorovými systémami pou�ívajúcimi<br />

Pentium III Xeon mali posilni� výkon o viac ne� 30 %.<br />

Xeon MP disponuje ïalšou úrovòou vyrovnávacej pamäte:<br />

priamo <strong>na</strong> èipe pribudol 1 MB alebo 512 KB vyrovnávacej<br />

pamäte tretej úrovne. Okrem toho prináša do segmentu<br />

aplikaèných a databázových serverov aj technológiu Hyper-Threading<br />

a mikroarchitektúru Intel NetBurst.<br />

AMD predstavilo Athlon XP 2100+, taktovaný <strong>na</strong> frekvencii<br />

1,73 GHz, ktorý je urèený pre desktopy, a mobilný<br />

Athlon XP 1600+, urèený pre notebooky. Athlon XP<br />

2100+ zví�azil vo viacerých testoch <strong>na</strong>d konkurenèným<br />

Pentiom 4 taktovaným <strong>na</strong> 2,2 GHz. Ce<strong>na</strong> procesora pri<br />

1000-kusovom balení je 420 USD. Zároveò firma oznámila<br />

plány vývoja èipu 0,13-mikrónovou technológiou.<br />

Pôvodne mala <strong>na</strong> CeBite vystavova� aj Transmeta, výrobca<br />

procesorov Crusoe, dlho oèakávaný model TM5800<br />

<strong>na</strong> 800 MHz, ale darmo sme h¾adali, Transmetu sme ne<strong>na</strong>šli.<br />

VIA predstavila mobilnú verziu svojho procesora C3,<br />

ktorý by mal zamieša� poradie <strong>na</strong> trhu CPU pre prenosné<br />

poèítaèe. Nový procesor rodiny x.86 je vyrobený 0,13mikrónovou<br />

technológiou, je taktovaný <strong>na</strong> frekvencii 933<br />

MHz, podporuje FSB (Front Side Bus) 100 alebo 133 MHz<br />

a obsahuje multimediálne rozšírenia MMX a 3DNow! Ve¾kos�<br />

vyrovnávacej pamäte cache prvej úrovne je 128 KB,<br />

L2 disponuje 64 KB.<br />

I−MODE VSTUPUJE DO EURÓPY<br />

Japonská spoloènos� NTT DoCoMo oznámila expanziu<br />

svojej 3G slu�by i-mode do Európy. V Japonsku za tri roky<br />

získala táto spoloènos� 30 miliónov predplatite¾ov.<br />

V Európe by ju mala prevádzkova� spoloènos� KPN mobile<br />

<strong>na</strong>jprv v Holandsku, Nemecku a Belgicku, kde by do<br />

konca tohto roku chcela získa� okolo milió<strong>na</strong> predplatite¾ov.<br />

Mesaèný poplatok by sa mal pohybova� okolo 2 eur<br />

(1,74 USD), zákazníci si však budú musie� kúpi� aj nový<br />

mobil, ktorý podporuje i-mode, a to <strong>na</strong>príklad NEC N2li za<br />

249 eur (217 USD).<br />

PaceBook<br />

3 V 1<br />

Americká spoloènos� PaceBlade predstavila koncept notebooku<br />

PaceBook s odnímate¾ným displejom, ktorý mô�e<br />

fungova� aj samostatne ako tabletové PC, èím sa vytvára<br />

mo�nos� pou�íva� toto zariadenie v troch rôznych funkciách:<br />

ako tabletové PC, notebook a PC s LCD displejom <strong>na</strong><br />

výšku. Zostava je postavená <strong>na</strong> procesore z produkcie<br />

firmy Transmeta, disponuje 128 MB RAM rozšírite¾nej <strong>na</strong><br />

640 MB, 20 alebo 30 GB hard diskom, 12,1" XGA TFT displejom<br />

a lítiovo-iónovou batériou. Vïaka nízkej spotrebe<br />

procesora sa výdr� <strong>zariadenia</strong> pod¾a predstavite¾ov firmy<br />

pohybuje okolo 5 – 6 hodín. PaceBook tie� obsahuje jeden<br />

slot PCMCIA typu II, rozhranie Fire Wire, USB, výstup<br />

VGA, sie�ovú kartu 10/100 Mbit, modem audiovstupy/<br />

výstupy. Vstup údajov z klávesnice je riešený cez infraèervené<br />

rozhranie. Displej je, samozrejme, citlivý <strong>na</strong> dotyk,<br />

podporuje rozpoznávanie textu a z<strong>na</strong>kov písaných<br />

rukou, ale k dispozícii je aj obrazovková softvérová klávesnica.<br />

Na otoèenie obrazu o 90 stupòov staèí stlaèenie<br />

jedného tlaèidla. Maloobchodná ce<strong>na</strong> je okolo 2800 USD.<br />

To je celkom dos� vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e produkty vychádzajúce<br />

z konceptu Mira od Microsoftu by sa mali <strong>na</strong><br />

trhu objavi� u� <strong>na</strong> tohtoroènom vianoènom trhu v cene<br />

<strong>na</strong> úrovni 400 – 800 USD.<br />

Hoci <strong>na</strong> CeBite bolo vidie� mno�stvo konceptov tabletových<br />

PC (Tatung, Philips, LG...), PaceBook bol jediný,<br />

ktorý ponúkal mo�nos� pou�ívania aj ako LCD desktop èi<br />

notebook.<br />

DESKTOP DO TAŠKY<br />

Taiwanská spoloènos� Atoz predstavila druhú generáciu<br />

svojho miniPC s oz<strong>na</strong>èením EZgo, o ktorom sme u� v PCR<br />

písali. Ide o koncepciu plnohodnotného PC, v ktorom sú<br />

všetky komponenty <strong>na</strong>ozaj ve¾mi kompaktne usporiadané,<br />

tak�e celé PC sa zmestí do väèšej kabelky. Rozmery PC<br />

sú len 198 × 161× 62 mm a hmotnos� len 1250 g, èo zodpovedá<br />

¾ahšiemu notebooku.<br />

Nový model je <strong>na</strong>jmenším PC s procesorom Pentium 4<br />

<strong>na</strong> svete. EZgo II obsahuje P4 vo verzii pre päticu so 478<br />

vývodmi, dva sloty pre pamä� DDRAM rozšírite¾nú a� <strong>na</strong><br />

2 GB, 64 MB video RAM, miesto pre jeden 2,5" disk<br />

a CD/DVD mechaniku, port pre 1 Gb Ethernet, 4 porty USB<br />

2.0, 2 porty FireWire, sériový a paralelný port, 1 slot pre<br />

PCMCIA karty typu II, rozhranie IrDA atï. Výhodou PC<br />

EZgo je, �e ide o <strong>na</strong>ozaj plnohodnotný výkonný desktop,<br />

ktorý ¾ahko mô�ete prenáša� medzi domovom a kanceláriou.<br />

Nevýhodou je nutnos� pripája� monitor, myš a klávesnicu.<br />

Ale dizajnéri urèite prídu s podobným riešením,<br />

aké majú k dispozícii notebooky vo forme docking station.<br />

Poèkajme si <strong>na</strong> budúci CeBit a uvidíme, èím nás prekvapia.<br />

�<br />

EZgo II

R E V U E<br />

PC budúcnosti<br />

Vymiznú sivé škatule z <strong>na</strong>šich stolov? Ako bude vyzera� PC<br />

v budúcnosti? Aké technické parametre sa stanú be�ným<br />

štandardom? Tieto a iné otázky si urèite kladú mnohí. Odpoveï<br />

<strong>na</strong> ne nepozná nikto, ale pokúšajú sa o to a <strong>na</strong>jbli�šie k nim iste<br />

majú výrobcovia, konštruktéri a dizajnéri.<br />

Pod¾a nich o 10 rokov budú procesory pracova�<br />

rýchlos�ou 20 GHz a hard disky disponova�<br />

kapacitou 20 TB (terabajtov).<br />

Intel by do roku 2007 chcel predstavi� 20-gigahertzové<br />

procesory, ktoré sú 10-krát rýchlejšie ne� tie<br />

súèasné. Súèasne sa však pracuje aj <strong>na</strong> pomalších<br />

procesoroch, preto�e dopyt po nich bude trva� aj<br />

<strong>na</strong>ïalej. Štandardnou súèas�ou poèítaèov aj v <strong>na</strong>sledujúcej<br />

dekáde by mali zosta� hard disky, a to aj<br />

<strong>na</strong>priek tomu, �e vývoj alter<strong>na</strong>tívnych foriem<br />

Diva – platforma pre deti. Mo�nosti perso<strong>na</strong>lizovaného videa majú oslovi�<br />

<strong>na</strong>jmä mladých pou�ívate¾ov, ktorí prostredníctvom zbernice s jednoduchou<br />

obsluhou doká�u ¾ahko komunikova� a zabáva� sa s priate¾mi cez internet<br />

alebo lokálnu sie�.<br />

Dizajn: Chenbro Group<br />

18 PC REVUE 5/2002<br />

uskladnenia dát neustane. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov sa ich<br />

kapacita ka�dý rok zdvojnásobí, tak�e v roku 2011<br />

by mala dosiahnu� 20 terabajtov, èo je 1000-krát<br />

viac ne� v súèasnosti.<br />

IBM vyvíja zariadenie s kódovým oz<strong>na</strong>èením Millipede,<br />

ktoré doká�e uskladni� a� 500 GB dát <strong>na</strong> štvorcový<br />

palec <strong>na</strong> ultratenký organický polymér. Malo by<br />

by� konkurenciou pre výmenné pamä�ové médiá typu<br />

flash kariet, ktoré sa pou�ívajú v PDA <strong>zariadenia</strong>ch,<br />

digitálnych fotoaparátoch èi MP3 prehrávaèoch.<br />

Attivo – základné herné zariadenie s modulmi<br />

umo�òujúcimi ¾ahké prepojenie s celou škálou zariadení<br />

cez rozhranie USB. Attivo má výrazne posilni� herný<br />

zá�itok a spojenie interaktívnej TV s PC.<br />

Dizajn: Fiori<br />

Enchant – zariadenie, ktoré integruje<br />

PC, TV a vysokokvalitné audio.<br />

Dizajn: Enlight<br />

Pamä�ové zariadenie vychádzajúce z konceptu<br />

Millipede vo ve¾kosti poštovej známky by sa malo<br />

pri kapacite 5 – 10 GB predáva� pod 100 USD.<br />

Najväèšiu „konkurenciu“ pre tradièné stolové<br />

poèítaèe predstavujú okrem notebookov <strong>na</strong>jmä<br />

vreckové poèítaèe typu PDA alebo hanheld, ktorých<br />

ob¾úbenos� a rozšírenos� stále rastie. Neposkytujú<br />

síce takú funkènos�, výkon a komfort ako úplné<br />

desktopové PC, ale disponujú obrovskou výhodou,<br />

a tou je mobilita a rozmery. O svoje miesto <strong>na</strong> trhu<br />

sa zaèí<strong>na</strong>jú hlási� aj tabletové PC, ktoré v tele displeja<br />

skrývajú výkon be�ného PC, èi kombinácie<br />

notebookov s odnímate¾ným displejom, ktorý mô�e<br />

slú�i� vo funkcii tabletového PC. Perlièkou je koncept<br />

vreckového poèítaèa spoloènosti OQO, ktorý však <strong>na</strong><br />

rozdiel od súèasných PDA disponuje rov<strong>na</strong>kým<br />

výkonom ako skutoèný osobný poèítaè. Tento koncept<br />

obsahuje procesor Transmeta Crusoe 5800<br />

s frekvenciou 1 GHz, pevný disk s kapacitou 10 GB,<br />

256 MB pamäte RAM. Poèítaè obsahuje rozhranie<br />

USB a FireWire, s bezdrôtovými <strong>zariadenia</strong>mi doká�e<br />

komunikova� cez WiFi a Bluetooth a be�í <strong>na</strong><br />

òom Windows XP. V tele <strong>zariadenia</strong> je aj farebný<br />

a dotykový LCD displej. Pri rozmeroch 105 × 74 ×<br />

Ikeba<strong>na</strong> – skutoèná inovácia v PC dizajne. Svojmu<br />

pomenovaniu, ktoré v japonèine z<strong>na</strong>mená kvet,<br />

nezostáva niè dl�ná...<br />

Dizajn: Anderson Design<br />

Entrata – zariadenie ponúka<br />

bezdrôtové prepojenie<br />

s domácimi poèítaèovými<br />

<strong>zariadenia</strong>mi, káblovou TV,<br />

DSL, digitálnou TV, satelitom<br />

a mobilmi.<br />

Dizajn: Fiori

22 mm a hmotnosti 250 gramov ide <strong>na</strong>ozaj o malý<br />

technický zázrak. Odhadovaná ce<strong>na</strong> je okolo 1000<br />

USD.<br />

V budúcnosti sa podstatne viac rozšíria ploché<br />

monitory – LCD displeje. Experti tvrdia, �e väèšiu<br />

budúcnos� by mali ma� OLED displeje (displeje<br />

s organickou LED), preto�e budú lacnejšie, tenšie,<br />

s jasnejším obrazom a video doká�u prehráva� lepšie<br />

ne� LCD. Ich ce<strong>na</strong> pri sériovej výrobe by mohla<br />

klesnú� a� o 20 percent pod súèasnú úroveò, preto-<br />

�e spotrebujú menej materiálu a menej výrobných<br />

krokov – oproti súèasným 10 000 a� 15 000 výrobným<br />

hodinám pri konštrukcii LCD bude OLED potrebova�<br />

iba tretinu.<br />

Vplyvný MIT Technology Review uverejnil vo svojom<br />

vydaní predpoklad, �e do 10 rokov budú môc�<br />

on line kupujúci „cíti�“ to, èo kupujú – <strong>na</strong>príklad<br />

štruktúru látky, ktorú pocítia, keï prejdú prstom po<br />

obrazovke PC. Predaj cez internet tak mô�e prostredníctvom<br />

dotykového efektu skutoène expandova�.<br />

Hoci vedcov èaká ešte dlhá cesta k tomuto cie¾u,<br />

niektoré parciálne úspechy sú u� <strong>na</strong> svete. Napriek<br />

tomu, �e mnohí experti sa k horizontu 10 rokov, keï<br />

by malo by� be�né, �e poškrabkaním obrazovky rozlíšime<br />

zamat od hodvábu, stavajú skepticky, <strong>na</strong> jed-<br />

Magic Bean – nieèo pre deti. Ide o systém so zabudovaným<br />

DVD, hard diskom, minireproduktormi, klávesnicou<br />

a slúchadlami.<br />

Dizajn: Yeong Yang Technologies<br />

Titan – PC prepájajúce externé periférne <strong>zariadenia</strong> bez<br />

pou�itia dátových káblov, elektrických <strong>na</strong>pájacích šnúr a konfigurácií<br />

nároèných <strong>na</strong> èas.<br />

Dizajn: Stratos<br />

nom sa zhodnú: dotykové (haptické) technológie<br />

neprestanú prekvapova� <strong>na</strong>še zmysly.<br />

Napriek nesporným rýchlostným a kapacitným<br />

zlepšeniam sa však vyu�ívanie poèítaèov a� tak nezmení:<br />

stolový osobný poèítaè sa aj <strong>na</strong>ïalej bude vyu�íva�<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> spracovanie kancelárskej agendy,<br />

mailovanie, surfovanie po webe, DTP, hranie hier, on<br />

line <strong>na</strong>kupovanie atï. Spoloènosti, ktoré investovali<br />

do súèasnej podoby PC miliardy dolárov, samozrejme<br />

chcú, aby zhodnocovanie ich investícií vydr�alo<br />

èo <strong>na</strong>jdlhšie.<br />

Pribudnú mo�no nové mo�nosti ovládania – digitálnym<br />

perom, hlasom, mimikou, gestami –, ale úèel<br />

ich pou�itia zostane rov<strong>na</strong>ký. Výrobcovia poèítaèov<br />

skrátka urobia všetko pre to, aby im vietor z plachát<br />

neukradli producenti mobilov, handheldov a <strong>na</strong>jmä<br />

tabletov. Preto okrem koncentrácie <strong>na</strong> vnútornú konštrukciu,<br />

gigabajty a megahertze sa výrobcovia zaèali<br />

zaujíma� o vonkajší vzh¾ad poèítaèov, ich tvarový aj<br />

farebný dizajn. Prinášame vám preto uká�ky z niektorých<br />

dizajnérskych štúdií spolu s ich predpokladaným<br />

spôsobom vyu�itia. Uvidíme, mo�no�e bé�ové skrinky<br />

z <strong>na</strong>šich pracovných stolov <strong>na</strong>ozaj èoskoro zmiznú.<br />

Martin Drobný<br />

Ottoman – PC s výnimoèným dizajnom; pôsobí ako<br />

súèas� nábytku, disponuje farebnou obrazovkou s uhloprieèkou<br />

38 cm, bezdrôtovou klávesnicou, DVD a videokamerou.<br />

Dizajn: Sozo Design<br />

R E V U E<br />

EXo – podstavec s duálnym re�imom podporuje monitor<br />

ako stolný PC. Vyvinula ho firma Palo Alto Products<br />

a poteší <strong>na</strong>jmä burzových maklérov.<br />

Pi Casa – plní funkciu satelitu pre domáce PC, ktoré je<br />

tak mo�né obsluhova� cez internet aj z prostredia mimo<br />

domu.<br />

Dizajn: Sozo Design<br />

UNIMOD – zariadenie sa mô�e popýši� malými rozmermi,<br />

tichou prevádzkou a ve¾mi jednoduchou obsluhou.<br />

Jeho prispôsobivý tvar umo�òuje ¾ahké upevnenie <strong>na</strong><br />

stôl alebo <strong>na</strong> stenu.<br />

Dizajn: Palo Alto Products<br />

Vesta – zariadenie funguje ako základný domáci ma<strong>na</strong>�ér. Monitoruje e-maily, telefonické a hlasové odkazy,<br />

èo treba <strong>na</strong>kúpi�, kedy ís� k lekárovi, zapí<strong>na</strong> <strong>na</strong>programované elektrospotrebièe… Dá sa ovláda� hlasom alebo<br />

dotykovým displejom.<br />

Dizajn: Anderson Design<br />

5/2002 PC REVUE 19

R E V U E<br />

IT osobnos�<br />

a firma roka 2002<br />

Vrámci podujatia Cofax 2002 boli po úspechu<br />

v minulom roku opätovne vyhlásené IT osobnos�<br />

a firma roka. Cie¾om tejto iniciatívy je<br />

podpori� informovanos� verejnosti o rozvoji infokomunikaèných<br />

technológií a infokomunikaèného trhu<br />

v SR, morálne oceni� úsilie osobností a firiem pôsobiacich<br />

v tejto oblasti.<br />

Porotu tvorili zástupcovia redakcií médií Profit,<br />

Trend, Hospodárske noviny, Svet komunikácií, PC<br />

REVUE, portálov Mobil.sk, �ive.sk a akademickej<br />

verejnosti a profesijných zdru�ení. Formou štandardizovaných<br />

dotazníkov si porota vy�iadala podrobné<br />

informácie, ktorých neposkytnutie sa pova-<br />

�ovalo za odmietnutie nominácie. Na základe informácií<br />

z dotazníkov porota hlasovaním zostavila<br />

u�šie nominácie piatich osobností a piatich firiem<br />

bez urèenia poradia.<br />

Osobnosti, ktoré prijali nomináciu, odborná porota<br />

hodnotila z poh¾adu prínosu k technickému rozvoju,<br />

k rozvoju IT biznisu <strong>na</strong> Slovensku, zoh¾adòovala<br />

sa aj úèas� v poradných orgánoch, profesijných<br />

zdru�eniach, anga�ovanos� vo vzdelávaní, osvete<br />

a informovaní verejnosti. V prípade firiem sa hodnotili<br />

aj hospodárske výsledky, tempo rastu, unikátne produkty<br />

èi slu�by, rozvoj nových trhových segmentov,<br />

investície do rozvoja firmy, vývoj nových produktov<br />

a exportné aktivity, spolupráca s akademickou sférou<br />

a výskumnými ústavmi èi verejnoprospešné projekty.<br />

Základom hodnotenia boli výsledky dosiahnuté<br />

v roku 2001, porota však prihliadala aj <strong>na</strong> vývoj<br />

firiem a osobností v širšom èasovom horizonte.<br />

NOMINÁCIE NA IT OSOBNOS� ROKA<br />

2002<br />

V kategórii IT osobnos� roka sa do u�šej nominácie<br />

dostali:<br />

Ján Vígaš: bol od roku<br />

1997 výkonným riadite¾om<br />

spoloènosti Isternet, s. r. o.,<br />

Banská Bystrica, od apríla<br />

2000 predsedom predstavenstva<br />

a výkonným riadite¾om<br />

spoloènosti Euroweb<br />

Slovakia, a. s., od septembra<br />

2001 je obchodným riadite¾om<br />

spoloènosti Nextra,<br />

s. r. o. Je jedným zo zakladate¾ov a predsedom<br />

Asociácie poskytovate¾ov internetu v SR, je èlenom<br />

organizácie ATM fórum.<br />

20 PC REVUE 5/2002<br />

Marián Marek: riadite¾<br />

spoloènosti PosAm<br />

Bratislava, s. r. o. V PosAme<br />

Bratislava zaèal pracova�<br />

v roku 1991 ako obchodník,<br />

v roku 1993 sa stal riadite¾om<br />

a v roku 1994 aj ko<strong>na</strong>te¾om<br />

a spolumajite¾om.<br />

Okrem riadiacej práce vo<br />

firme sa venuje problematike riadenia vedomostí<br />

(knowledge ma<strong>na</strong>gement). Patrí medzi zakladajúcich<br />

èlenov Slovenskej asociácie pre elektronický<br />

obchod (SAEO), anga�uje sa v materiálnej aj odbornej<br />

podpore Fakulty elektrotechniky a informatiky<br />

STU Bratislava.<br />

IT OSOBNOS� ROKA 2002<br />

Milan Hán: generálny<br />

riadite¾ spoloènosti<br />

SAP Slovensko, s. r. o.,<br />

Bratislava a zároveò rgionálny<br />

viceprezident<br />

nemeckej firmy SAP.<br />

Predtým pracoval v spoloènostiach<br />

Digital Equipment<br />

Slovakia, Datasystem<br />

a BEZ. V minulosti sa podie¾al <strong>na</strong> vývoji neštandardných<br />

riešení pre minipoèítaèe SMEP, zúèastòoval<br />

sa <strong>na</strong> zavádzaní IT riešení v <strong>na</strong>jväèších<br />

slovenských podnikoch. Anga�uje sa v práci<br />

s mláde�ou, je èlenom správnej rady Ba�a Junior<br />

Achievement.<br />

Peter Haluš: v 70. rokoch<br />

sa ve¾kou mierou podie¾al<br />

<strong>na</strong> automatizácii<br />

miestnej, medzimestskej<br />

a medzinárodnej telefónnej<br />

prevádzky. V 90. rokoch sa<br />

podie¾al <strong>na</strong> príprave a realizácii<br />

vytvorenia spoloènosti<br />

EuroTel Bratislava, <strong>na</strong><br />

zavedení systému GSM 900<br />

<strong>na</strong> Slovensku a udelení licencie dvom operátorom,<br />

<strong>na</strong> vypracovaní a prijatí základného materiálu o liberalizácii<br />

telekomunikaènej infraštruktúry a slu-<br />

�ieb, <strong>na</strong> príprave, prijatí a realizácii transformácie<br />

Slovenských telekomunikácií, š. p., <strong>na</strong> akciovú spoloènos�,<br />

ako jednej zo základných podmienok mo�nosti<br />

privatizácie ST.<br />

Tibor Papp: pôsobil<br />

v oblasti výskumu a výuèby<br />

v oblasti politológie <strong>na</strong> viacerých<br />

zahranièných univerzitách.<br />

V súèasnosti je<br />

externým poradcom predsedu<br />

NR SR pre informatiku<br />

a vzdelávanie, koordinátorom<br />

Asociácie projektu<br />

Infovek, spoluautorom projektu<br />

mesto.sk, viceprezidentom zdru�enia Partnerstvo<br />

pre prosperitu a èlenom rady Ministra školstva<br />

SR pre projekt Infovek. Je autorom viacerých zahranièných<br />

a domácich publikácií.<br />

NOMINÁCIE NA IT FIRMU ROKA<br />

2002<br />

V kategórii IT firma roka sa do u�šej nominácie<br />

dostali (v abecednom poradí):<br />

Datalan Group: v roku 2001 skupi<strong>na</strong> Datalan<br />

Group výz<strong>na</strong>mnou mierou zvýšila predaj vlastných<br />

výrobkov a slu�ieb, ako aj export. V tomto roku<br />

uviedla skupi<strong>na</strong> Datalan Group <strong>na</strong> trh produkty<br />

Lotus QuickPlace a Support Pack a sponzorovala<br />

viacero neziskových organizácií z oblasti školstva<br />

a zdravotníctva.<br />

IT FIRMA ROKA 2002<br />

Eset, s. r. o.: vyvíja vlastný antivírusový<br />

systém NOD32, ktorý sa v 8 jazykových mutáciách<br />

úspešne presadzuje <strong>na</strong> celom svete, prièom<br />

získal mno�stvo ocenení, medziiným 17 cien<br />

prestí�neho èasopisu Virus Bulletin. Firma Eset<br />

tento softvér predáva v 60 krajinách po celom<br />

svete, v niektorých prostredníctvom vlastného<br />

zastúpenia, <strong>na</strong>pr. v USA, v iných cez partnerov.<br />

Eset v roku 2001 sponzoroval Slovenské onkologické<br />

centrum a podporuje organizácie ako SAC,<br />

SASIB, ASIT<br />

IBM Slovensko, s. r. o.: v roku 2001 otvorila<br />

medzinárodné ibm.com centrum, ktoré poskytuje<br />

svoje slu�by pre 5 krajín strednej a východnej<br />

Európy. Investície do tohto centra predstavovali 10<br />

miliónov USD, prièom sa tak vytvorilo 170 pracovných<br />

miest pre preva�ne vysokoškolských pracovníkov.<br />

V roku 2001 IBM Slovensko zrealizovalo doposia¾<br />

<strong>na</strong>jväèší projekt pre strategický outsourcing<br />

<strong>na</strong> Slovensku. V roku 2001 IBM Slovensko sponzorovalo<br />

viacero neziskových organizácií z oblasti<br />

školstva, zdravotníctva èi sociálnej sféry.<br />

PosAm Bratislava, s. r. o.: v roku 2001 sa<br />

zameral <strong>na</strong> zvyšovanie podielu produktov a slu�ieb<br />

s pridanou hodnotou. Softvérovými produktmi<br />

zoblasti riadenia vedomostí (knowledge ma<strong>na</strong>gement)<br />

sa presadil <strong>na</strong> slovenskom i zahraniènom<br />

trhu, predstavil unikátny systém <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu viacdimenzionálnych<br />

dát. Pri len mierne zvýšenom<br />

poète zamest<strong>na</strong>ncov v roku 2001 PosAm výz<strong>na</strong>mnou<br />

mierou zvýšil predaj vlastných výrobkov a slu-<br />

�ieb, tr�by za predaj tovaru, ako aj export. Posam<br />

v roku 2001 investoval výz<strong>na</strong>mné prostriedky do<br />

výskumu a vývoja a vzdelávania vlastných zamest<strong>na</strong>ncov.<br />

SAP Slovensko, s. r. o., Bratislava: hrá<br />

dôle�itú úlohu v procese zavádzania moderných<br />

informaèných technológií do <strong>na</strong>jväèších podnikov<br />

v SR. Celkový obrat spoloènosti SAP Slovensko za<br />

rok 2001 vzrástol o 39 %, prièom obrat za softvér<br />

sa oproti roku 2000 zvýšil o 50 %. Rok 2001 bol pre<br />

SAP Slovensko prelomový, keï sa im podarilo realizova�<br />

premenu spoloènosti z dodávate¾a štandardných<br />

ERP riešení <strong>na</strong> poskytovate¾a e-business aplikácií<br />

a špecifických zákaznícky orientovaných<br />

riešení. V roku 2001 SAP Slovensko sponzorovalo<br />

viacero neziskových organizácií z oblasti školstva<br />

a zdravotníctva.<br />

Mená absolútnych ví�azov boli vyhlásené 24. apríla <strong>na</strong> slávnostnom vyhlásení IT gala v bratislavskej Redute.<br />

Ocenenie IT osobnos� roka získal Milan Hán, generálny riadite¾ spoloènosti SAP Slovensko, a IT firmou roka sa stala<br />

firma Eset, s. r. o.<br />

Fotoreportá� z ude¾ovania cien prinesieme v budúcom èísle PCR.

PRIESKUM TRHU<br />

PREDAJ MONITOROV<br />

<strong>na</strong> Slovensku v roku 2001<br />

Redakcia<br />

PC REVUE po<br />

prvýkrát uskutoènila<br />

aj vlastný prieskum predaja monitorov<br />

<strong>na</strong> slovenskom trhu. Cie¾om bolo zisti� poèty<br />

kusov monitorov predaných v roku 2001 v kategórii<br />

klasické CRT monitory s katódovou trubicou a LCD<br />

displeje, rozdelené pod¾a ve¾kosti uhloprieèky. Oslovené<br />

boli obchodné zastúpenia zahranièných firiem<br />

a distribútori jednotlivých z<strong>na</strong>èiek. Získané údaje<br />

sme spracovali do tabu¾kovej podoby.<br />

Dodané údaje sme sa s<strong>na</strong>�ili oèisti� od vzájomnej<br />

výmeny medzi predajcami, ako aj odlíši� poèty moni-<br />

C R T L C D<br />

torov predaných <strong>na</strong> Slovensku od monitorov dodaných<br />

<strong>na</strong> tento trh, t. j. rozdiel medzi „sales out“<br />

a „sales in“. Napriek ochote predajcov sme zachytili<br />

viacero disproporcií medzi nimi deklarovanými údajmi<br />

a údajmi od regionálnych zastúpení. Takisto nie je<br />

reálne celkom ošetri� „šedé“ importy èi postihnú� prípadný<br />

reexport mimo územia SR. Takisto nie všetci<br />

predajcovia si robia štatistiku predaja monitorov aj<br />

s rozlíšením pod¾a z<strong>na</strong>èky èi uhloprieèky, prièom niektoré<br />

z<strong>na</strong>èky sa predávajú s inými ve¾kos�ami uhloprieèok,<br />

ne� sme mali zaradené v <strong>na</strong>šom formulári<br />

(<strong>na</strong>pr. 18"). Tie sme zaradili do vyššej alebo ni�šej<br />

kategórie pod¾a nášho subjektívneho zvá�enia.<br />

Napriek tomu publikované údaje dostatoène vystihujú<br />

rozlo�enie síl èi pozíciu jednotlivých z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong><br />

trhu. V preh¾ade chýba nieko¾ko z<strong>na</strong>èiek, ktoré by sa<br />

urèite umiestnili aj <strong>na</strong> ve¾mi slušných miestach, preto�e<br />

<strong>na</strong>príklad o predaji z<strong>na</strong>èiek Hyundai, Daewoo,<br />

Scott, ImageQuest, Likom, ViewSonic, Acer a Samsung<br />

sa nám podarilo získa� iba údaje o celkovom<br />

poète predaných kusov,<br />

keï�e ich predajcovia si zatia¾ nerobia štatistiku predaja<br />

pod¾a uhloprieèky èi typu monitora. Týchto<br />

neroztriedených monitorov sa v roku 2001 predalo<br />

25 944 kusov.<br />

Z monitorov roztriedených pod¾a uhloprieèky èi<br />

typu sa v roku 2001 predalo 115 943 kusov. Z nich<br />

<strong>na</strong>jviac predal Relisys, <strong>na</strong>sledovaný z<strong>na</strong>èkami Philips,<br />

Compaq, Hansol, Belinea a IBM. Najviac sa predalo<br />

z<strong>na</strong>èka 15" 17" 19" >20" 15" 17" 19" 22" suma podiel <strong>na</strong> trhu<br />

Relisys 14 580 11 453 810 441 30 27 314 19,3 %<br />

Philips 5 326 8 200 1 241 324 459 31 24 15 605 11,0 %<br />

Compaq 3 924 9 694 292 195 123 45 14 27310,1 %<br />

Hansol 4 771 5 777 813 563 35 11 959 8,4 %<br />

Belinea 4 110 4 676 637 11 159 18 9 611 6,8 %<br />

IBM 2 666 4 225 134 186 199 34 46 5 7 495 5,3 %<br />

Lite−On 3 831 2 130 65 320 6 346 4,5 %<br />

LG 3 561 2 036 132 27 3 5 759 4,1 %<br />

HP 527 3 095 615 101 297 196 0 4 831 3,4 %<br />

AOC 773 2 580 543 0 117 22 0 4 035 2,8 %<br />

Sony 175 1 623 429 197 124 15 2 5631,8 %<br />

Samsung 2 048 470 2 518 1,8 %<br />

Nokia 608 677 244 41 4 1 574 1,1 %<br />

Iiyama 65 562 201 96 21 8 0 9530,7 %<br />

Acer n/a n/a n/a n/a 529 13 542 0,4 %<br />

Nec 71 127 15 4 36 8 261 0,2 %<br />

Eizo 0 42 48 34 57 14 1 3 199 0,1 %<br />

Apple 5 52 3 60 0,0 %<br />

Mitsubishi 14 9 22 45 0,0 %<br />

Suma 47 036 57 381 6 228 1 211 3 481 516 79 11 115 943 81,7 %<br />

Ostatné 25 944 18,3 %<br />

Celkovo 141 887 100,0 %<br />

17" klasických CRT monitorov: 57 381 ks. Druhou<br />

<strong>na</strong>j�iadanejšou uhloprieèkou (z h¾adiska cenovej<br />

dostupnosti) boli CRT monitory s 15" uhloprieèkou:<br />

47 036 ks. Všetky ostatné ve¾kosti uhloprieèok aj typy<br />

monitorov <strong>na</strong>sledujú za nimi vo ve¾kom odstupe<br />

zdôvodu vyššej ceny. Najvyšší poèet predaných monitorov<br />

v rámci jednej kategórie dosiahol Relisys (15"<br />

CRT a súèasne aj 17" CRT), <strong>na</strong>sledovaný Philipsom,<br />

ktorý získal ostatné prvenstvá v kategórii CRT monitorov.<br />

V kategórii LCD displejov sa <strong>na</strong>jviac predávali<br />

15" displeje z<strong>na</strong>èky Hansol, pri 17" uhloprieèke dominovalo<br />

HP a pri 19" zase IBM.<br />

Spolu sa <strong>na</strong> Slovensku v roku 2001 pod¾a odhadu<br />

PC REVUE predalo 141 887 kusov monitorov.<br />

Martin Drobný<br />

R E V U E<br />

5/2002 PC REVUE 21

REPORTÁ�<br />

R E V U E<br />

Sony European<br />

Press Forum 2002<br />

Tohtoroèné Sony European Press Forum, ktoré sa ko<strong>na</strong>lo<br />

21. a 22. februára v Berlíne, sa nieslo v duchu myšlienok<br />

prepojenia všetkého so všetkým, kdeko¾vek a kedyko¾vek –<br />

èi u� pôjde o osobné informaèné spotrebièe, domácu<br />

spotrebnú elektroniku, zábavnú audio− èi videoelektroniku<br />

alebo podnikové informaèné <strong>zariadenia</strong>. Základom je silné<br />

produktové portfólio Sony, ktoré svojím širokým záberom<br />

zariadení z rôznych oblastí predstavuje záruku toho,<br />

�e to mô�e by� <strong>na</strong>ozaj tak.<br />

K¾úèovým prepojovacím èlánkom všetkých<br />

produktov je pamä�ová karta Memory Stick.<br />

Okrem malých výnimiek je mo�né nájs� slot<br />

Memory Stick v ka�dom zariadení z produkcie<br />

Sony. U� dnes si mô�ete <strong>na</strong> svojom domácom poèítaèi<br />

pripravi� kompiláciu ob¾úbených hudobných<br />

<strong>na</strong>hrávok, ktorú si neskôr vezmete so sebou do<br />

auta alebo kancelárie. Na ten istý Memory Stick<br />

mô�ete ulo�i� fotografie, ktoré neskôr jednoduchým<br />

vlo�ením do tlaèiarne vytlaèíte jediným kliknutím<br />

alebo <strong>na</strong>pálite <strong>na</strong> CD-R médium.<br />

Èo ïalej, SuperAudio?<br />

Pod¾a niektorých názorov „màtva“, pod¾a iných zas<br />

„�ivá“ a „dospievajúca“ technológia. Aj tak by<br />

sa dal opísa� súèasný stav <strong>na</strong> poli Super-<br />

Audio, technológie urèenej pre nároèných<br />

domácich spotrebite¾ov. Je pravda, �e <strong>na</strong>jväèšou<br />

brzdou v masovom rozšírení štandardu<br />

SuperAudio je okrem samotnej ceny<br />

aj spravidla 3-4-mesaèný odstup medzi uvedením<br />

konvenèných nosièov a nosièov SACD.<br />

Za všetkým však treba vidie� peniaze a tie sú aj<br />

v tomto prípade jedným z hlavných dôvodov, preèo<br />

je dnes <strong>na</strong> trhu k dispozícii len 575 nosièov<br />

SACD.<br />

No <strong>na</strong>priek tomu všetkému Sony<br />

<strong>na</strong> tento rok pripravilo spolu 11 nových<br />

zariadení a ohlásených je ïalších<br />

viac ne� 1000 hudobných nosièov<br />

podporujúcich štandard SACD.<br />

Liquid identity – SonyEricsson<br />

Nová z<strong>na</strong>èka, nová vízia, nové ciele, nové produkty.<br />

Prvá polovica tohto roka je urèená <strong>na</strong> konsolidáciu<br />

produktového portfólia, všetky nové modely budú<br />

uvádzané <strong>na</strong> trh u� pod novou spoloènou z<strong>na</strong>èkou<br />

SonyEricsson. Hlavným cie¾om je, samozrejme, <strong>na</strong>plno<br />

vyu�i� potenciál oboch rodièov, preto nájdeme<br />

v produktovom portfóliu modely pokrývajúce potreby<br />

be�ných spotrebite¾ov, ale aj biznis pou�ívate¾ov<br />

a vyhovujúce štandardom <strong>na</strong> celom svete. Stratégia<br />

je jednoz<strong>na</strong>èná: širokopásmové pripojenie <strong>na</strong> sie�<br />

(GPRS, Bluetooth), farebný displej a silná podpora<br />

multimédií a aplikácií pre zábavu. To sú len niektoré<br />

22 PC REVUE 5/2002<br />

z k¾úèových vlastností budúcich mobilných telefónov<br />

z produkcie SonyEricsson. Neskôr sa mo�no<br />

doèkáme aj rozširujúceho slotu pre Memory Stick.<br />

Prvým mobilným telefónom z produkcie Sony-<br />

Ericsson s farebným displejom a konektivitou prostredníctvom<br />

štandardu GPRS je SonyEricsson T68i.<br />

Micro Valut – dáta si zoberiem<br />

so sebou...<br />

Zaujímavé bolo predstavenie nového pamä�ového<br />

média, pripojite¾ného prostredníctvom rozhrania<br />

USB, tzv. USB k¾úèa. Zariadenie s ve¾kos�ou k¾úèenky,<br />

disponujúce kapacitou od 16 do 128 MB, je urèené<br />

všade tam, kde je potrebné èasto prenáša�<br />

dáta a kde nie je k dispozí-<br />

cii slot pre Memory Stick. Výhodou tohto riešenia<br />

je <strong>na</strong>jmä skutoènos�, �e v prípade väèšiny nových<br />

operaèných systémov rodiny Windows (2000 a XP –<br />

všetky verzie) nie je <strong>na</strong> prácu s Micro Valut potrebný<br />

dodatoèný softvér.<br />

DVD−R a DVD−RW<br />

Pod¾a posledných prieskumov dosiahol rast DVD<br />

prepisovacích mechaník v oblasti prenosných poèítaèov<br />

za minulý rok 17 %, v oblasti stolných poèítaèov<br />

to boli 2 %. Nie menej zaujímavý je poh¾ad<br />

SUPERAUDIO CD A DVD AUDIO<br />

SuperAudio CD a DVD Audio sú dva konkurenèné<br />

formáty pre moderný záz<strong>na</strong>m zvuku,<br />

ktoré ponúkajú kvalitnejší záz<strong>na</strong>m a reprodukciu<br />

zvuku vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e majú ove¾a<br />

väèšiu kapacitu ako CD. Oba formáty boli prvý<br />

raz vyšpecifikované v roku 1999.<br />

Štandardné CD unesie 700 MB dát alebo 80 minút<br />

hudby. DVD má kapacitu 4,7 GB dát, a teda sa<br />

<strong>na</strong>ò zmestí asi sedemnásobok be�ného CD. SACD<br />

vyu�íva aj 4,7 GB disk, ale rozdiel je vo vzorkovacej<br />

frekvencii, ktorou sa a<strong>na</strong>lógový signál premieòa<br />

<strong>na</strong> digitálny. CD je vzorkované štandardne<br />

frekvenciou 44,1 kHz, DVD Audio vyu�íva štandardnú<br />

štúdiovú frekvenciu 96 kHz a SACD vzorkuje<br />

<strong>na</strong> frekvencii 2,8 MHz <strong>na</strong> ka�dý kanál.<br />

Medzi oboma novými formátmi sú aj ïalšie<br />

rozdiely. DVD Audio má hraniènú frekvenciu záz<strong>na</strong>mu<br />

<strong>na</strong> úrovni 48 kHz a SACD <strong>na</strong> úrovni 100<br />

kHz. Hoci ¾udské ucho nie schopné poèu� frekvencie<br />

<strong>na</strong>d 20 kHz, odborníci tvrdia, �e práve tie<br />

nepoèute¾né frekvencie dodávajú <strong>na</strong>hrávke ono<br />

teplé alebo chladné vy�arovanie.<br />

Nové tituly sa pohybujú <strong>na</strong> úrovni 1000 a�<br />

1500 korún. Prístroje <strong>na</strong> prehrávanie DVD sa<br />

dajú kúpi� pribli�ne za 12-tisíc korún a prístroje<br />

špecializované <strong>na</strong> formát SACD sa pohybujú <strong>na</strong><br />

úrovni 20-tisíc korún.<br />

Porov<strong>na</strong>nie jednotlivých formátov<br />

Sampling Peak Disk Hardware<br />

rate frequency pricing pricing<br />

CD 44,1 kHz 22,5 kHz 10 – 15 USD 75+ USD<br />

DV−A 96 kHz 48 kHz 20 – 25 USD 250+ USD<br />

SACD 2,8 MHz 100 kHz 20 – 25 USD 250+ USD<br />

<strong>na</strong> ich <strong>na</strong>jèastejšie pou�itie. S 35 % vedie jednoz<strong>na</strong>ène<br />

archivácia, o druhé miesto sa s 26 % delia<br />

prenos dát a uchovanie video<strong>na</strong>hrávok.<br />

Sony ohlásilo uvedenie svojich prvých DVD-R<br />

a DVD-RW médií <strong>na</strong> trh. Predáva� sa zaèalo v marci<br />

tohto roka.<br />

Mavica prelomila 4M bariéru<br />

Digitálny fotoaparát s oz<strong>na</strong>èením MVC-CD400, medzi<br />

pou�ívate¾mi známy unikátnym pou�itím CD-R<br />

médií ako pamä�ového média, prichádza po troch<br />

rokoch <strong>na</strong> trhu s radom nových vlastností.<br />

V novom vyhotovení Mavica prelomila hranicu<br />

štyroch megapixelov. Mavica pripojená k poèítaèu<br />

vie pracova� ako externá CD-R a CD-RW mechanika.<br />

Spoèítané, podèiarknuté, máme sa <strong>na</strong> èo teši�. Tohtoroèné<br />

EPF opä� potvrdilo pripravenos� a silu produktového<br />

portfólia Sony v oblasti inteligentných<br />

domácností.<br />

Richard Willmann, Berlín

R E V U E<br />

Mobilné siete GSM umo�òujú<br />

štandardne prenáša�<br />

okrem hlasu aj dáta, hoci<br />

iba rýchlos�ou 9,6 kb/s. Prvá technológia<br />

vo vývoji GSM, ktorá umo�òuje<br />

prenos dát a� 4× vyššou rýchlos�ou,<br />

nesie oz<strong>na</strong>èenie High Speed Circuit<br />

Switched Data (HSCSD) a bola schválená<br />

ETSI (European Telecommunications<br />

Standards Institute) u� vo februári<br />

1997. Na komerèné oz<strong>na</strong>èenie konkrétnej<br />

slu�by, ktorá pou�íva túto<br />

technológiu, sa však skôr pou�íva<br />

oz<strong>na</strong>èenie High Speed Data (HSD), èo<br />

je prípad aj spoloènosti EuroTel Bratislava,<br />

ktorá túto slu�bu pod rovnomenným<br />

názvom spustila zaèiatkom tohto<br />

roka. Hádam tak trochu aj ako odpoveï<br />

<strong>na</strong> ohlasované spustenie technológie<br />

GPRS zo strany konkurencie.<br />

HSD pou�íva inú schému <strong>na</strong> kódovanie<br />

kanálov, ktorá umo�òuje zrýchli�<br />

dátové prenosy <strong>na</strong> jednom èasovom<br />

slote z 9,6 kb/s <strong>na</strong> 14,4 kb/s a súèasne<br />

poskytuje mo�nos� kombinova�<br />

èasové sloty, tak�e k dispozícii sú<br />

rýchlosti, ktoré sú násobkami rýchlostí<br />

9,6 kb/s alebo 14,4 kb/s. Sie� GSM<br />

potrebuje <strong>na</strong> prenos hlasu 1+1 sloty,<br />

pri prenose dát H&D sú k dispozícii<br />

24 PC REVUE 5/2002<br />

High Speed Data<br />

– <strong>na</strong>ozaj mobilný internet<br />

3+1 sloty. Vïaka tomu mô�u operátori<br />

ponúka� spektrum prenosových<br />

rýchlostí od 9,6 kb/s a� po 43,2 kb/s,<br />

èo je rýchlos� porov<strong>na</strong>te¾ná s be�ným<br />

dial-up pripojením <strong>na</strong> internet prostredníctvom<br />

pevnej telefónnej linky.<br />

HSD predstavuje typ doèasného<br />

spojenia, prístup do siete je obdobný<br />

ako v prípade vytáèanej linky dial-up.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>stavenia poskytuje asymetrický<br />

typ prenosu, ktorý umo�òuje<br />

rýchlejší prenos dát v �iadanejšom<br />

smere – <strong>na</strong>jèastejšie zo siete <strong>na</strong> mobilné<br />

zariadenie. To predurèuje túto<br />

technológiu ako zvláš� vhodnú <strong>na</strong><br />

web browsing, prenos väèších súborov,<br />

aktualizáciu databáz èi synchronizáciu<br />

e-mailov. Technológia HSD<br />

mô�e by� takisto kombinovaná s protokolom<br />

WAP. Pre operátorov predstavuje<br />

implementácia High Speed<br />

Data viac-menej len upgrade softvéru<br />

a ten vy�aduje minimálne zásahy<br />

do siete a investície.<br />

Výsledky implementácie HSD nemajú<br />

vplyv <strong>na</strong> ostatné slu�by. Existujúce<br />

aplikácie pre vzdialený prístup<br />

cez pevnú telefónnu linku sú pou�ite¾né<br />

aj pre HSD, preto ani pre pou�ívate¾a<br />

to nepredstavuje zásadne nový<br />

spôsob prístupu.<br />

MO�NOSTI<br />

Pomocou slu�by HSD je mo�né prostredníctvom<br />

siete GSM vyu�íva� èasovo<br />

neobmedzený prístup <strong>na</strong> internet.<br />

V rámci slu�by k tomu od Euro-<br />

Telu dostanete emailovú schránku<br />

v tvare meno@gsm.eurotel.sk, <strong>na</strong> ktorú<br />

mo�no pristupova� prostredníctvom<br />

mobilného telefónu, ale aj pevnej<br />

telefónnej linky, a mo�nos� zadarmo<br />

dostáva� upozornenia <strong>na</strong> novoprijaté<br />

e-maily pomocou SMS<br />

správ. SMS upozornenia si mô�ete<br />

aktivova� a <strong>na</strong>stavova� <strong>na</strong> internetovej<br />

stránke http://<strong>www</strong>.sity.sk. Získate<br />

aj mo�nos� preèíta� si svoje emailové<br />

správy prostredníctvom slu�by WAP<br />

Mail (prostredníctvom mobilného<br />

telefónu podporujúceho slu�bu Mobil<br />

Internet 3) alebo slu�by Web Mail<br />

<strong>na</strong> internetovej adrese http://webmail.eurotel.sk.<br />

Získate kredit <strong>na</strong> slu�bu E-mail<br />

SMS, èo z<strong>na</strong>mená odoslanie 100 emailových<br />

správ <strong>na</strong> mobilný telefón<br />

GSM, ktoré budú doruèené ako SMS<br />

správy.<br />

Slu�bu HSD je mo�né cez jednotné<br />

telefónne èíslo 01991 vyu�íva� v sie-<br />

�ach roamingových partnerov Euro-<br />

Telu zatia¾ v 9 krajinách Európy,<br />

Izraeli a JAR.<br />

V súèasnosti podporujú slu�bu<br />

tieto mobilné telefóny/terminály: Nokia<br />

6210, 6310, 9210, 8310, Nokia<br />

CardPhone 2.0, Ericsson T39m, T65,<br />

T68.<br />

HSD VERZUS GPRS<br />

Poplatky za HSD sú urèované pod¾a<br />

då�ky pripojenia, pri slu�be GPRS, <strong>na</strong>opak,<br />

pod¾a objemu prenesených dát.<br />

Z toho vyplýva aj odlišnos� zamerania<br />

oboch slu�ieb. Pri HSD sa predpokladá<br />

obèasné s�ahovanie väèšieho<br />

objemu dát a surfovanie po internete,<br />

pri GPRS zase nepretr�ité pripojenie<br />

<strong>na</strong> internet s okam�itou informáciu<br />

o stave mailboxu alebo zmenách<br />

v mobilných databázach. To však<br />

nez<strong>na</strong>mená, �e sa niektorá zo slu�ieb<br />

nemô�e pou�i� <strong>na</strong> iný typ aplikácie.<br />

Rov<strong>na</strong>ko existujú spôsoby, ako by�<br />

<strong>na</strong>pr. v prípade HSD neustále informovaný<br />

o stave mailboxu aj bez<br />

potreby nepretr�itého pripojenia,<br />

<strong>na</strong>pr. pomocou SMS notifikácie.<br />

Podobne ako pri technológii GPRS<br />

sú timesloty pri HSD pou�ívate¾ovi<br />

pride¾ované dy<strong>na</strong>micky. Pokia¾ nie je<br />

BTS-ka príliš vy�a�ená, dr�í sa prenosová<br />

rýchlos� <strong>na</strong> stabilnej úrovni. Na<br />

druhej strane, hoci pri GPRS rýchlos�<br />

kolíše o nieèo viac, správa sa k vyu�ívaniu<br />

zdrojov operátora podstatne<br />

šetrnejšie.<br />

AKO NA TO<br />

Pre plnohodnotné vyu�itie slu�by HSD<br />

má zmysel pou�i� mobilný telefón len<br />

ako prístupový uzol <strong>na</strong> dátovú sie�<br />

a <strong>na</strong> samotné surfovanie po internete<br />

alebo s�ahovanie mailov pou�i� plnohodnotný<br />

poèítaè, <strong>na</strong>jèastejšie notebook.<br />

Ten okrem toho, �e je mobilnejší,<br />

toti� býva štandardne vybavený<br />

infraportom, ktorým disponujú asi<br />

všetky mobilné telefóny. Ïalšou<br />

mo�nos�ou pripojenia mobilného telefónu<br />

a poèítaèa je sériový kábel, nie<br />

všetky mobilné telefóny však tento<br />

spôsob pripojenia podporujú (<strong>na</strong>pr.<br />

Nokia 8310 nie). Tre�ou mo�nos�ou je<br />

rozhranie Bluetooth, ktoré sa však<br />

v mobilných telefónoch ešte len zaèí<strong>na</strong><br />

presadzova� (<strong>na</strong>pr. Ericsson t68).<br />

Tak�e je mo�né pripoji� mobilný telefón<br />

aj k desktopu, ale ten bude pravdepodobne<br />

treba doplni� o infraport<br />

alebo modul Bluetooth. Na prepojenie<br />

vreckových poèítaèov a mobilných<br />

telefónov s podporou HSD zatia¾ chýbajú<br />

potrebné ovládaèe a aplikácie.<br />

Predpokladom <strong>na</strong> úspešné dátové<br />

pripojenie je korektná inštalácia ovládaèov<br />

k telefónu do poèítaèa. Na rozdiel<br />

od inštalácie be�ných poèítaèových<br />

komponentov však pripojenie<br />

mobilného telefónu k poèítaèu nemusí<br />

by� a� takým triviálnym problémom.<br />

V prvom rade nie všetci výrobcovia<br />

dodávajú spolu s telefónom aj<br />

CD s ovládaèmi a komunikaènými<br />

aplikáciami, skôr opak býva pravdou.<br />

Nájdete ich, samozrejme, <strong>na</strong> ich webových<br />

<strong>stránkach</strong> (<strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.forum.<br />

nokia.com, <strong>www</strong>.sonyericssonmobile.<br />

com), ale aj tak je tento postoj zvláštny<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> cenovú nenároènos�<br />

vlo�enia jedného CD. Ïalšou �a�kos�ou<br />

býva klasický problém podpory<br />

novších operaèných systémov,<br />

<strong>na</strong>jèastejšie Win XP, alter<strong>na</strong>tívne systémy<br />

ako Linux majú zatia¾ èervenú.<br />

Tretím problémom je samotné prepojenie<br />

oboch zariadení. Infraport má<br />

svoje obmedzenia: nefunguje v�dy<br />

celkom korektne, vy�aduje blízku<br />

doh¾adnos� oboch zariadení (pribli�ne<br />

okolo 30 cm), dôle�ité je aj správne<br />

<strong>na</strong>stavenie prenosovej rýchlosti infraportu.<br />

Prepojenie káblom býva menej<br />

problémové, <strong>na</strong> druhej strane nie<br />

všetky telefóny ho podporujú (N8310)<br />

a tie, ktoré ho podporujú, èasto nemajú<br />

kábel ako súèas� základnej dodávky<br />

(Et68). Bluetooth je výborná vec – pokia¾<br />

ho správne <strong>na</strong>konfigurujete, nepotrebujete<br />

nijaké káble ani vidite¾nos�.<br />

Pokia¾ nemáte novší notebook<br />

s rozhraním Bluetooth, pomô�ete si<br />

príslušnou kartou PCMCIA, hoci <strong>na</strong><br />

druhej strane ide o dodatoènú investíciu.<br />

Iným riešením je pou�i� telefón<br />

v podobe karty PCMCIA s podporou<br />

HSD. Takým zariadením je <strong>na</strong>pr. Nokia<br />

Card Phone 2.0. Staèí do nej vlo�i�<br />

SIM kartu, ktorá má aktivovanú slu�bu<br />

HSD, <strong>na</strong>inštalova� ovládaèe a máte<br />

všetko v notebooku. Osobne sa mi toto<br />

riešenie páèi asi <strong>na</strong>jviac.<br />

Presné pokyny pre <strong>na</strong>stavenia jednotlivých<br />

podporovaných HSD mobilných<br />

telefónov nájdete <strong>na</strong> stránke<br />

EuroTelu.<br />

Súèas�ou konfigurácie je aj <strong>na</strong>stavenie<br />

rýchlosti prenosu, èím sa súèasne<br />

urèuje aj charakter komunikácie:<br />

symetrický/asymetrický. V prvom<br />

prípade sú dva kanály (timesloty) vyhradené<br />

<strong>na</strong> príjem dát a dva <strong>na</strong> odo-

sielanie dát. Rýchlos� prenosu pod¾a<br />

<strong>zariadenia</strong> mô�e by� a� 28,8 kb/s<br />

smerom od pou�ívate¾a aj smerom<br />

k pou�ívate¾ovi. V druhom prípade<br />

bude zariadenie <strong>na</strong>stavené v re�ime<br />

3+1, èo z<strong>na</strong>mená rýchlos� 43,2 kb/s<br />

<strong>na</strong> príjem a 14,4 kb/s <strong>na</strong> vysielanie dát.<br />

Rýchlos� prenosu nie je mo�né meni�<br />

poèas doby pripojenia, rýchlos� sa<br />

<strong>na</strong>stavuje pred uskutoènením dial-up<br />

spojenia.<br />

V sieti GSM má hlas v�dy prednos�<br />

pred dátami, prièom <strong>na</strong> prenos hlasu<br />

sa pou�íva jeden kanál <strong>na</strong> príjem a jeden<br />

<strong>na</strong> odosielanie. V prípade väèšieho<br />

za�a�enia miestnej BTS-ky by zákazník<br />

vyu�ívajúci pripojenie cez<br />

HSD pri dovolaní sa ïalšieho zákazníka<br />

mohol zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� pokles rýchlosti.<br />

V prípade uvo¾nenia kanála sa<br />

však rýchlos� vráti <strong>na</strong> pôvodnú úroveò.<br />

No v súèasnosti nie je prive¾a<br />

zákazníkov vyu�ívajúcich HSD a <strong>na</strong><br />

hlasovú prevádzku sú BTS-ky dostatoène<br />

dimenzované <strong>na</strong> be�nú prevádzku,<br />

tak�e pri testovaní nebolo<br />

bada� viac-menej nijaké výkyvy rýchlosti.<br />

Ak máte dobrý signál, rýchlos�<br />

dr�í ako priklincovaná.<br />

TESTOVANIE<br />

Slu�bu HSD sme doteraz testovali <strong>na</strong><br />

mobilných telefónoch Nokia 8310,<br />

6310, Ericsson T68, Nokia CardPhone<br />

2.0. Na notebooku sme mali <strong>na</strong>inštalovaný<br />

OS Win 2000 a Win XP, note-<br />

book bol doplnený o adaptér Bluetooth<br />

od Toshiby.<br />

Nároènos� rozbehania HSD pripojenia<br />

cez jednotlivé mobily bola rôz<strong>na</strong>,<br />

závisela od vybavenosti ovládaèmi,<br />

rozhraniami a podpory nových<br />

OS. Najviac sa nám pozdávalo riešenie<br />

v podobe zánovnej karty PCMCIA.<br />

Nokia CardPhone 2.0 be�í aj pod Win<br />

XP, nepotrebuje nijaké káble ani porty,<br />

funguje bez problémov.<br />

Na Slovensku (v Bratislave a jej<br />

blízkom okolí) bolo spojenie rýchle<br />

a väèšinou stabilné. Be�ne, resp.<br />

štandardne (v závislosti od telefónu)<br />

sme sa pripájali rýchlos�ou 43,2 kb/s.<br />

S�ahovanie aj nieko¾komegabajtových<br />

súborov bolo bezproblémové,<br />

spojenie dr�alo 1-2 hodiny.<br />

Latencia siete <strong>na</strong> ping bola ve¾mi<br />

vysoká. Pod 600 ms sme sa nikdy<br />

nedostali, pod èo sa podpísala rádiová<br />

èas� siete. Svoju úlohu zohralo aj ve¾a<br />

prestupov siete: telefón – rádio – GSM<br />

– internet – server. V prípade GPRS<br />

však výsledky budú asi ešte horšie. Pri<br />

testovaní poèas cestovania v aute<br />

rýchlos� mierne kolísala. Napríklad pri<br />

prechode cez slovensko-rakúsku hranicu<br />

sme nezvládli prechod <strong>na</strong> rakúskeho<br />

operátora, spojenie <strong>na</strong> ET postupne<br />

slablo a vypadávalo, a� sme sa<br />

prihlásili <strong>na</strong> silnejší signál do rakúskej<br />

siete One. Pripojenie <strong>na</strong> HSD sme skúšali<br />

aj vo vysokohorských podmienkach<br />

<strong>na</strong> ¾adovci Kaprun, kde sme boli<br />

úspešní aj vo výške 3028 m <strong>na</strong>d morom.<br />

Surfova� <strong>na</strong> internete v takej výške<br />

je síce lákavé aj originálne, musíte<br />

však zvládnu� stláèanie klávesov<br />

a ovládanie touchpadu v palèiakoch<br />

alebo aspoò ly�iarskych rukaviciach<br />

☺, i<strong>na</strong>k riskujete omrzliny �.<br />

Pripojenie cez HSD sme testovali aj<br />

<strong>na</strong> CeBite, kde vzh¾adom <strong>na</strong> vysokú<br />

koncentráciu návštevníkov chtivých<br />

mobilného surfovania klesala rýchlos�<br />

a� <strong>na</strong> 9,6 kb/s. Navyše v èase ko<strong>na</strong>nia<br />

CeBitu mal jeden z roamingových<br />

operátorov (E-Plus) technické problémy,<br />

tak�e sme sa cez neho nedokázali<br />

pripoji� vôbec. Pri spojení v zahranièí<br />

sa treba <strong>na</strong>miesto èísla 01991 pripája�<br />

cez èíslo 00421 1991.<br />

CENY<br />

Za aktiváciu HSD jednorazovo zaplatíte<br />

500 Sk, mesaèný paušál je 350 Sk.<br />

Ostatné poplatky závisia od doby pripojenia<br />

pod¾a vybraného programu<br />

slu�ieb Viac ako be�ný hovor v sieti<br />

GSM smer EuroTel. Uplatòuje sa aj sekundová<br />

tarifikácia od zaèiatku spojenia.<br />

Dátové hovory sú tie� zahrnuté<br />

vo vo¾ných minútach (nie však vo vo¾ných<br />

víkendových minútach pre programy<br />

slu�ieb 55Viac a 100Viac) a nevz�ahuje<br />

sa <strong>na</strong> ne slu�ba Noc a slu�ba<br />

Víkend. Po vyèerpaní vo¾ných minút<br />

pod¾a zvoleného programu slu�ieb<br />

Viac je èas pripojenia cez víkend spoplatòovaný<br />

tarifou 0,60 Sk za minútu<br />

(okrem programu slu�ieb 20Viac, kde<br />

je víkendová tarifa po vyèerpaní vo¾ných<br />

minút pre dátové volania 1 Sk za<br />

minútu).<br />

RESUMÉ<br />

Dáva� príliš podrobné údaje o kvalite<br />

a výdr�i spojenia asi nemá zmysel,<br />

preto�e výsledky sú dané aktuálnymi<br />

podmienkami, vztiahnutými <strong>na</strong> daný<br />

èas a miesto. V ka�dom prípade poèas<br />

nášho testovania bolo spojenie<br />

rýchle a stabilné, tak�e �a�ko nieèo<br />

tejto slu�be vyèíta�. Jej dostupnos�<br />

ocenia všetci mobilní surferi, ktorí sa<br />

doteraz nedokázali duševne vyrov<strong>na</strong>�<br />

so štandardnou rýchlos�ou 9,6<br />

kb/s prenosu dát v sieti GSM a tú-<br />

�obne èakali <strong>na</strong> nieèo rýchlejšie. A takáto<br />

slu�ba tu u� koneène je.<br />

Slu�ba HSD nechce konkurova� klasickým<br />

formám pripojenia <strong>na</strong> internet<br />

cez telefónnu linku, pre<strong>na</strong>jatý okruh<br />

èi mikrovlnnú anténu. Je urèená <strong>na</strong>jmä<br />

mobilným pou�ívate¾om skôr zpodnikového<br />

prostredia, pre ktorých vyššie<br />

náklady sú bohato vykompenzované<br />

komfortom mobility. Dostupnou<br />

alter<strong>na</strong>tívou mô�u by� aj pre trochu<br />

majetnejšie domácnosti, ktoré chcú<br />

ma� mo�nos� pripojenia <strong>na</strong> internet<br />

a mailbox aj <strong>na</strong> chate, dovolenke pri<br />

mori èi krátkom pikniku v prírode.<br />

Martin Drobný<br />

R E V U E<br />

5/2002 PC REVUE 25

R E V U E<br />

Nie je MODEM ako<br />

MODEM...<br />

Keï sa <strong>na</strong> zaèiatku<br />

devä�desiatych rokov zaèali aj<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavova�<br />

modemy, boli prostriedkom<br />

komunikácie <strong>na</strong>jmä vo<br />

firemnom prostredí. Iba<br />

skutoèní <strong>na</strong>dšenci z radov<br />

domácich pou�ívate¾ov sa<br />

pripájali <strong>na</strong> BBS, ktoré boli<br />

doslova nevyèerpate¾nou<br />

studnicou programov,<br />

dokumentácií, zdrojových<br />

kódov a <strong>na</strong>jmä skúseností,<br />

ktoré si ich prostredníctvom<br />

BBS záujemcovia vymieòali.<br />

Masové rozšírenie modemov<br />

a ich skutoèný prienik <strong>na</strong>jmä<br />

do domácností a menších<br />

firiem však z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l a�<br />

nástup internetu. Práve<br />

modemy sa stali „bránou“, cez<br />

ktorú mô�eme vstúpi� do toho<br />

nádherného virtuálneho sveta,<br />

plného informácií.<br />

Ikeï vývoj ide ïalej a v súèasnosti máme k dispozícii<br />

viacero alter<strong>na</strong>tív umo�òujúcich prístup<br />

k internetu, vybera� si mô�eme zo širokopásmového<br />

pripojenia cez pevné pre<strong>na</strong>jaté okruhy, mikrovlnného<br />

pripojenia, pripojenia prostredníctvom<br />

satelitu èi <strong>na</strong>jnovších bezdrôtových technológií<br />

ako FWA (Fixed Wireless Access), HSCSD èi<br />

pripravované GPRS. Najmä v segmente<br />

malých firiem a domácich<br />

pou�ívate¾ov však pravdepodobne<br />

ešte dlho bude <strong>na</strong>jdostupnejším<br />

prostriedkom <strong>na</strong> prístup k internetu<br />

vytáèané pripojenie (Dial Up) prostredníctvom<br />

ISDN alebo klasickej a<strong>na</strong>lógovej telefónnej linky. Aj<br />

<strong>na</strong>priek nástupu ISDN však pre spomenutý segment<br />

pravdepodobne ešte <strong>na</strong> nejaký èas ostane<br />

<strong>na</strong>jvýhodnejším pripojenie prostredníctvom klasickej<br />

a<strong>na</strong>lógovej komutovanej telefónnej linky. A <strong>na</strong><br />

tento úèel je potrebný a<strong>na</strong>lógový modem. Po<br />

rokoch, ktoré sú modemy neodmyslite¾nými sprostredkovate¾mi<br />

<strong>na</strong>šej komunikácie, by sa mohlo<br />

zda�, �e výber správneho modemu je jednoduchá<br />

26 PC REVUE 5/2002<br />

zále�itos�. Opak je však pravdou. O tom nás presviedèajú<br />

aj vaše otázky, ktoré nám <strong>na</strong> túto<br />

tému dos� èasto kladiete. Práve tie nás<br />

viedli k príprave materiálu, v ktorom<br />

sa pokúsime èo <strong>na</strong>jzrozumite¾nejšie<br />

predstavi� a hlavne odlíši� jednotlivé<br />

typy a<strong>na</strong>lógových modemov.<br />

JEDNODUCHÝ ZAÈIATOK –<br />

„HARDVÉROVÝ MODEM“<br />

Presne tak, v èasoch, keï <strong>na</strong> trh prichádzali<br />

prvé modemy, bola vytvorená „bloková schéma“<br />

modemu, ktorú vidíte <strong>na</strong> obrázku è. 1. I keï obvodové<br />

riešenie jednotlivých blokov sa líšilo v závislosti<br />

od výrobcu, uvedená schéma ostávala nedotknutá,<br />

všetky modemy disponovali linkovými obvodmi,<br />

prevodníkom D/A a A/D, DSP – digitálnym signálovým<br />

procesorom, pamä�ou RAM, pamä�ou Flash,<br />

CPU a rozhraním umo�òujúcim komunikáciu modemu<br />

s niektorým z rozhraní poèítaèa. Jediné, èo tento<br />

modem od poèítaèa potreboval, boli údaje, ktoré<br />

mal odosla�. Kompletnú správu a komunikáciu s<br />

proti¾ahlou stranou realizoval modem takpovediac<br />

vo vlastnej ré�ii. Toto riešenie bolo ve¾mi výhodné,<br />

modem toti� väèšinu práce vyko<strong>na</strong>l autonómne, èo<br />

sa prejavilo nízkym úbytkom výkonu hostite¾ského<br />

poèítaèa pri práci modemu. S oh¾adom <strong>na</strong> nízku výkonnos�<br />

vtedajších poèítaèových systémov bolo toto<br />

riešenie akceptované aj <strong>na</strong>priek pomerne vysokým<br />

cenám modemov (s oh¾adom <strong>na</strong> mno�stvo integrovaných<br />

komponentov). S nástupom ïalej uvádzaných<br />

typov modemov sa pre klasický hardvérový<br />

modem v�ilo oz<strong>na</strong>èenie full-chipset modem.<br />

ZJEDNODUŠENIE PRVÉ –<br />

WINMODEM<br />

S nástupom výkonnejších poèítaèových systémov si<br />

konštruktéri uvedomili, �e podobne ako v prípade<br />

tlaèiarní GDI by aj èas� práce modemu<br />

mohol prevzia�<br />

hostite¾ský poèítaè.<br />

Prvými obetnými<br />

baránkami boli bloky CPU,<br />

pamäte Flash a pamäte RAM. Ich úlohy<br />

prebrali komponenty implementované v poèítaèi<br />

a príslušné programové vybavenie. „Oklieštená“<br />

verzia modemu, ktorého bloková schéma je <strong>na</strong><br />

obrázku è. 2, dostala názov WinModem, preto�e<br />

ich bolo mo�né podobne ako tlaèiarne GDI vyu�íva�<br />

iba v prostredí operaèných systémov Windows.<br />

WinModemy priniesli pou�ívate¾om prínos<br />

v podobe prijate¾nejšej ceny, aj tu však platí staré<br />

známe konštatovanie, �e niè nie je zadarmo.<br />

WinModem v prevádzke za�a�uje hostite¾ský<br />

poèítaè podstatne viac ako klasický „hardvérový“<br />

modem.<br />

ZJEDNODUŠENIE DRUHÉ –<br />

SOFTMODEM<br />

Ako sa vraví, s jedlom rastie chu�. Úspech Win-<br />

Modemov a ïalší nárast výkonnosti poèítaèov po<br />

èase vyústili do ïalšieho zjednodušenia blokovej<br />

schémy modemu. V druhej fáze zjednodušovania,<br />

ktorej výsledkom je bloková schéma <strong>na</strong> obrázku<br />

è. 3, sa z modemu vytratil ïalší komponent – digitálny<br />

signálový procesor (DSP). Pre úplnos� dodajme,<br />

�e v èase návrhu boli SoftModemy urèené<br />

výhradne <strong>na</strong> implementáciu v internom vyhotovení.<br />

S nástupom rozhrania USB sa však <strong>na</strong> trhu objavili<br />

SoftModemy aj v externom vyhotovení pre rozhranie<br />

USB. Z poh¾adu vplyvu <strong>na</strong> výkon hostite¾ského<br />

systému sú SoftModemy ešte nároènejšie<br />

ako WinModemy. Hostite¾ský poèítaè toti� za-<br />

�a�ujú ešte viac. Neoddiskutovate¾nou výhodou je,<br />

samozrejme, ce<strong>na</strong> takéhoto modemu.<br />

ZJEDNODUŠENIE POSLEDNÉ –<br />

AMR MODEM<br />

Ïalšie v rade zjednodušení blokovej schémy<br />

pôvodného modemu prišlo s nástupom základných<br />

dosiek so slotmi AMR. Ide vlastne<br />

o zjednodušenú verziu rozhrania PCI. Pri<br />

transformácii SoftModemu <strong>na</strong> AMR modem<br />

bola vyko<strong>na</strong>ná ïalšia redukcia – z blo-

kovej schémy modemu vypadol obvod<br />

A/D a D/A prevodníka.<br />

AKO VYBRA� MODEM<br />

� Externý alebo interný... Po tomto<br />

jednoduchom poh¾ade <strong>na</strong> pomerne<br />

bohatý rodokmeò súèasných modemov<br />

je zrejmé, �e výber modemu nie<br />

je vôbec jednoduchý. Externé modemy<br />

sú v súèasnosti dostupné vo vyhotovení<br />

pre sériový, prípadne USB<br />

port, prièom prevahu pomaly, ale<br />

isto získavajú modernejšie USB modemy,<br />

ktoré èasto nevy�adujú doplnkový<br />

<strong>na</strong>pájací zdroj a obyèajne sú aj<br />

menšie.<br />

Všeobecným trendom sa síce stáva<br />

integrácia interných modemov,<br />

<strong>na</strong>jmä ak hovoríme o nových poèítaèových<br />

zostavách, v špecifických<br />

prípadoch však mo�no predsa len<br />

bude lepším riešením externý modem.<br />

V súvislosti so širokým <strong>na</strong>sadzovaním<br />

interných modemov, ktoré<br />

sa presadzuje nielen u renomovaných<br />

výrobcov, je vhodné overi� si,<br />

akým typom modemu je zostava vybavená.<br />

� Zále�í aj <strong>na</strong> poèítaèi... Druhá ve¾mi<br />

výz<strong>na</strong>mná otázka, ktorej sa však<br />

èasto pri nákupe takmer nevenuje<br />

pozornos�, znie: Pre aký výkonný<br />

poèítaè modem vyberáme? V prípade<br />

<strong>na</strong>jnovších a <strong>na</strong>jvýkonnejších poèítaèov<br />

nez<strong>na</strong>mená prevádzka �iadneho<br />

z dnes dostupných modemov vá�ne<br />

ohrozenie celkovej výkonnosti poèítaèa.<br />

Pri menej výkonných èi starších konfiguráciách<br />

sa u� treba zaobera� aj týmto faktorom.<br />

Hardvérové (full-chipset) modemy mo�no bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov <strong>na</strong>sadi� aj <strong>na</strong> staruèkých poèítaèoch<br />

<strong>na</strong> báze dnes u� historických mikroprocesorov<br />

Pentium èi 486, vybavených dokonca aj operaèným<br />

systémom MS DOS. V prípade „od¾ahèených“<br />

modemov, poèí<strong>na</strong>júc WinModemami cez modemy<br />

typu SoftModem a konèiac modemami AMR, získava<br />

predchádzajúce konštatovanie z<strong>na</strong>èné trhliny,<br />

ka�dý z týchto vývojových stupòov toti� vy�aduje<br />

výkonnejší poèítaè a aj modernejší operaèný systém.<br />

Kým WinModem mo�no prevádzkova� v systémoch<br />

s mikroprocesormi triedy Pentium MMX,<br />

v prípade SoftModemu treba ís� o „generáciu“ vyššie<br />

a v prípade modemov AMR platí rov<strong>na</strong>ké konštatovanie.<br />

Z praktického h¾adiska je dôle�ité uvedomi� si,<br />

�e v prípade interných modemových kariet, èi u�<br />

vo vyhotovení pre zbernicu PCI, alebo AMR, sa<br />

v súèasnosti <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong>chádzajú výluène „od¾ahèené“<br />

modemy. Ani v prípade externých modemov<br />

však nemáte stopercentnú istotu, �e ide o hardvérový<br />

modem. Poplies� vás mô�u SoftModemy, ktoré<br />

sú dostupné aj vo vyhotovení pre rozhranie USB.<br />

� Najlacnejší! Alebo nie? Aj pri modemoch podobne<br />

ako pri iných výrobkoch platí staré známe<br />

„nie sme takí bohatí, aby sme mohli kupova� lacné<br />

veci“. Pochopite¾ne, toto tvrdenie nemusí plati�<br />

(a ani neplatí) stopercentne. Základom pri rozho-<br />

Obr. 1 Hardvérové modemy<br />

Obr. 2 Winmodemy<br />

Obr. 3 Softmodemy<br />

Obr. 4 AMR modemy<br />

dovaní by mala by� aspoò základná z<strong>na</strong>los� kvality<br />

liniek vo vašej lokalite, rov<strong>na</strong>ko je vhodné poz<strong>na</strong>�<br />

vzdialenos� k ústredni, ku ktorej ste pripojení,<br />

a vhodné je ma�, samozrejme, aj nejaké informácie<br />

o poskytovate¾ovi pripojenia do internetu a jeho<br />

technickom vybavení. Je toti� zvyèajné, �e <strong>na</strong>jvyššiu<br />

kvalitu spojenia mo�no dosiahnu� pri <strong>na</strong>sadení<br />

modemov rov<strong>na</strong>kého výrobcu <strong>na</strong> oboch stranách,<br />

medzi ktorými prebieha komunikácia, teda<br />

<strong>na</strong> strane vášho PC i <strong>na</strong> strane ISP.<br />

Ak tieto informácie nemáte, mô�e sa vám sta�,<br />

�e váš modem nebude schopný <strong>na</strong>dviaza� stabilné<br />

alebo dostatoène rýchle spojenie.<br />

Pri nákupe si treba overi� aj to, èi je k modemu<br />

pribalené homologizaèné rozhodnutie, a teda èi bol<br />

schválený <strong>na</strong> pou�itie v slovenskej telekomunikaènej<br />

sieti. Keï�e tejto problematike sme sa venovali<br />

v materiáli Homologizácia, ale aká v PC REVUE è.<br />

2/2001, odká�eme vás <strong>na</strong> tam zverejnené informácie.<br />

Na moje príjemné prekvapenie sa pomer homologizovaných<br />

modemov dostupných <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu za ostatný rok výrazne zvýšil a dnes u� sú <strong>na</strong><br />

trhu aj lacnejšie a nez<strong>na</strong>èkové modemy, ktoré disponujú<br />

spomenutými dokladmi.<br />

� Praktické skúsenosti. Musím poveda�, �e modemy<br />

testujem u� pekných pár rokov, a keï sa ma<br />

nedávno istý známy spýtal, aký modem by som mu<br />

odporúèal, dos� som sa „zapotil“, kým som mu poradil<br />

(<strong>na</strong>š�astie sa nes�a�uje...). Aj s oh¾adom <strong>na</strong> otázky,<br />

ktoré som musel zodpoveda�, som sa rozhodol<br />

doplni� tento materiál o svoje skúsenosti s inštalá-<br />

R E V U E<br />

ciou a pou�ívaním jednotlivých typov modemov.<br />

Najskôr sa pozrieme <strong>na</strong> interné<br />

modemy. Tie sú u nás dostupné prakticky<br />

výhradne v podobe rozširujúcich kariet<br />

pre port PCI. Ako som sa u� zmienil, ide<br />

o modemy typu Win alebo Soft. Ich prednos�ami<br />

sú prijate¾ná ce<strong>na</strong> a integrácia<br />

priamo do PC. Pri inštalácii sa však mô�u<br />

objavi� problémy s hardvérovými konfliktmi<br />

(<strong>na</strong>stavenie prerušení), <strong>na</strong>jmä pri systémoch,<br />

v ktorých je integrovaných viac<br />

kariet PCI. Pri rozhodovaní medzi modemami<br />

Win a Soft by som osobne uprednostnil<br />

WinModem, a to i <strong>na</strong>priek vyššej<br />

cene. Toto riešenie je stabilnejšie a vhodnejšie<br />

aj pre menej výkonné systémy.<br />

Výber externého modemu je závislý<br />

od toho, akým portom je váš poèítaè<br />

vybavený. Pri starších PC bude jasným<br />

favoritom modem pripájaný prostredníctvom<br />

sériového portu. Pri novších<br />

vstupuje do hry USB. Ak máte v PC tento<br />

port, neváhajte a siahnite po modeme<br />

USB. V porov<strong>na</strong>ní s interným modemom<br />

sa pri <strong>na</strong>sadení externého modemu<br />

vyhnete hardvérovým problémom. Keï-<br />

�e modemy USB sú dostupné tak v podobe<br />

full-chipset, ako aj SoftModemov, tu<br />

je dôle�ité uvedomi� si, èo uprednostníte.<br />

SoftModem vám ponúkne prí�a�livú<br />

cenu, full-chipset zasa menšie nároky <strong>na</strong><br />

výkon PC.<br />

� Nieèo <strong>na</strong>vyše... Ïalším kritériom,<br />

ktoré by pri výbere modemu malo zohra�<br />

úlohu, je jeho výbava. Okrem neodmyslite¾ných<br />

ovládaèov (aj pre novšie èi alter<strong>na</strong>tívne<br />

operaèné systémy, ako <strong>na</strong>pr.<br />

Linux) a u� spomenutých dokumentov potvrdzujúcich<br />

schválenie produktu <strong>na</strong> pou�itie <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu sú niektoré modemy vybavené špeciálnymi<br />

funkciami èi programovým vybavením. Rozhodne<br />

si pri nákupe overte, èi modem obsahuje všetko, èo<br />

má obsahova�. Do základnej výbavy modemu patria<br />

<strong>na</strong>sledujúce veci: modem, homologizaèné rozhodnutie<br />

(vrátane známky <strong>na</strong> modeme), záruèný<br />

list, návod <strong>na</strong> pou�itie a inštaláciu, programové<br />

vybavenie (ovládaèe, pri niektorých modemoch aj<br />

súbor programov a utilít), káblik <strong>na</strong> pripojenie do<br />

JTS (jednotnej telekomunikaènej siete) a pri externých<br />

modemoch káblik <strong>na</strong> pripojenie k PC a zdroj.<br />

Niektorí – hlavne renomovaní – výrobcovia do<br />

balenia pridávajú aj ïalšie doplnky, <strong>na</strong>jèastejšie<br />

v podobe programov a utilít <strong>na</strong> pribalenom CD-<br />

ROM. Medzi tie obvyklejšie patria programy, ktoré<br />

umo�nia vyu�i� modem aj v úlohe faxu èi telefónneho<br />

záz<strong>na</strong>mníka. Ïalším príjemným doplnkom<br />

mô�u by� programy sprístupòujúce jednoduchým<br />

spôsobom konfiguráciu modemu èi programy <strong>na</strong><br />

posielanie SMS správ modemom bez nutnosti pripoji�<br />

sa k internetu. U�itoèným doplnkom býva aj<br />

formulár <strong>na</strong> prihlásenie výhodného poistenia modemu<br />

proti poškodeniu prepätím (bleskom). Klasickými<br />

vecami, ktoré si všímame pri ka�dom nákupe,<br />

sú då�ka záruky, kvalitná technická podpora a záruèný<br />

èi pozáruèný servis.<br />

Peter Orviský<br />

5/2002 PC REVUE 27

PREH¼AD TRHU<br />

R E V U E<br />

Preh¾ad zariadení <strong>na</strong><br />

PRENOS ÚDAJOV<br />

ONDREJ MACKO<br />

Ako sme s¾úbili v predošlom<br />

èísle PC REVUE, prinášame<br />

vám preh¾ad zariadení <strong>na</strong><br />

prenos údajov. Uva�ujeme<br />

predovšetkým prenos<br />

väèšieho objemu údajov medzi<br />

dvoma poèítaèmi, ktoré nie<br />

sú priamo prepojené (<strong>na</strong>pr.<br />

v poèítaèovej sieti), ale mô�e<br />

ís� aj o prenos údajov medzi<br />

poèítaèom a iným zariadením<br />

– digitálnym fotoaparátom,<br />

kamerou, tlaèiaròou, MP3<br />

prehrávaèom èi vreckovým<br />

poèítaèom.<br />

Po�iadavkami, ktoré sa kladú <strong>na</strong> zariadenie<br />

<strong>na</strong> prenos údajov, sú predovšetkým jednoduchá<br />

manipulácia, malé rozmery, spo-<br />

¾ahlivos� ulo�enia a nízka ce<strong>na</strong> za prenesený megabajt.<br />

Na <strong>na</strong>šom trhu je celý rad zariadení <strong>na</strong> prenos<br />

údajov. Cie¾om èlánku je poradi� vám pri výbere<br />

správneho <strong>zariadenia</strong> pre vaše potreby. Aby sme<br />

vás mohli oboznámi� s ich vlastnos�ami, vypo-<br />

�ièali sme si desa� takýchto zariadení od viacerých<br />

dodávate¾ov a overili sme údaje uvádzané<br />

výrobcom. V tabu¾ke uvádzame údaje, ktoré sme<br />

<strong>na</strong>merali a vypoèítali pri overovaní.<br />

Dozviete sa o pamä�ových kartách, ich špeciálnom<br />

vyhotovení v podobe pamä�ových k¾úèov.<br />

Venova� sa budeme aj miniatúrnym pevným<br />

diskom, ktoré sa rozmermi vyrov<strong>na</strong>jú pamä�ovým<br />

kartám. Opíšeme èítacie <strong>zariadenia</strong> a <strong>na</strong> zá-<br />

28 PC REVUE 5/2002<br />

ver uvedieme aj niektoré menej typické <strong>zariadenia</strong><br />

<strong>na</strong> prenos údajov, ako sú špeciálne káble,<br />

<strong>zariadenia</strong> <strong>na</strong> bezdrôtový prenos a pod.<br />

Pamä�ové karty<br />

Typickým zariadením <strong>na</strong> prenos údajov medzi PC<br />

a iným zariadením sú pamä�ové karty. Ide<br />

o nerotaèné <strong>zariadenia</strong> bez mechanických èastí,<br />

ktoré vyu�ívajú tzv. pamä� typu Flash. Tá je<br />

schopná zachova� údaje bez pripojeného externého<br />

<strong>na</strong>pájania aj nieko¾ko rokov.<br />

Pamä�ové karty sa prioritne pou�ívajú pri digitálnych<br />

fotoaparátoch, kamerách alebo aj vreckových<br />

poèítaèoch. Existuje viac variácií pamä-<br />

�ových kariet, ktoré sa <strong>na</strong>vzájom odlišujú kapacitou,<br />

rozmermi i rýchlos�ou prístupu k údajom.<br />

K <strong>na</strong>jznámejším kartám patria CompactFlash,<br />

SecureDigital, MultiMediaCard, Memory Stick<br />

a SmartMedia. Pamä�ové karty sa dajú èíta� v poèítaèi<br />

pomocou èítaèky.<br />

� CompactFlash<br />

Ve¾kos� kariet CompactFlash je odvodená od<br />

ve¾kosti PC karty pre notebooky. Pomocou jednoduchej<br />

èítaèky takýchto kariet je mo�né potom<br />

preèíta� údaje aj <strong>na</strong> notebooku. Výhodou je dos�<br />

vysoká kapacita, be�ne zakúpite aj karty s kapacitou<br />

512 MB. Cenovo výhodne vychádzajú karty<br />

do kapacity zhruba 256 MB, èo je <strong>na</strong> prenos údajov<br />

obyèajne dostatoèné.<br />

K be�nému poèítaèu mô�ete tieto karty pripoji�<br />

viacerými spôsobmi. Existujú špeciálne èítacie<br />

<strong>zariadenia</strong> pre pamä�ové karty, ktoré sa obyèajne<br />

pripájajú <strong>na</strong> port USB poèítaèa. Existujú však aj<br />

myši, ktoré majú integrovanú èítaèku kariet<br />

CompactFlash. Jedným z výrobcov takýchto myší<br />

je <strong>na</strong>pr. firma Mitsumi.<br />

Ve¾kou výhodou karty CompactFlash je jej<br />

odolnos� – pod¾a niektorých údajov vydr�í pád<br />

<strong>na</strong> tvrdú podlo�ku z výšky troch metrov. Rov<strong>na</strong>ko<br />

je táto karta odolná voèi vonkajším pove-<br />

Pamä�ové <strong>zariadenia</strong> – z¾ava: Memory Stick, SmartMedia, SecureDigital,<br />

MultiMediaCard, CompactFlash a Microdrive<br />

ternostným podmienkam. Mô�ete si ju zobra� do<br />

polárnych oblastí i <strong>na</strong> horúcu púš�.<br />

Nástupcom týchto kariet je formát Compact-<br />

Flash II. Karty tohto formátu zais�ujú aj niektoré<br />

vstupno-výstupné operácie, prièom ide hlavne<br />

o modemy, karty LAN, moduly GPS a pod. Ich<br />

hrúbka vzrástla z pôvodných troch <strong>na</strong> pä� milimetrov.<br />

Odolnos� voèi prostrediu a nešetrnému<br />

Karty CompactFlash II sa zaèí<strong>na</strong>jú objavova�<br />

s kapacitou 1 GB<br />

zaobchádzaniu ostala zachovaná. Maximál<strong>na</strong><br />

kapacita pamä�ových kariet v tomto vyhotovení je<br />

640 MB, ale zaèí<strong>na</strong>jú sa objavova� aj karty s kapacitou<br />

1 GB. Tieto karty pou�ívajú vo svojich produktoch<br />

firmy Canon, Casio, Fuji a Nikon.<br />

Za jeden prenesený megabajt v tomto prípade<br />

zaplatíte okolo 20 Sk bez DPH, èo je výhodná<br />

ce<strong>na</strong>. CompactFlash patrí medzi relatívne rýchle,<br />

ale nie <strong>na</strong>jrýchlejšie <strong>zariadenia</strong>. Kapacitu 256 MB<br />

sme pri zápise zaplnili za osem a pol minúty, <strong>na</strong><br />

èítanie tohto objemu staèili pri èítaèke od firmy<br />

Apacer tri minúty.<br />

Dodávate¾: AGEM<br />

Ce<strong>na</strong>: Apacer CompactFlash 256 MB – okolo 4900 Sk<br />

bez DPH

� Memory Stick<br />

Firma Sony prišla v roku 1998 s pamä�ovou<br />

kartou Memory Stick. Pod¾a<br />

firemných údajov sa z nej doteraz<br />

predalo celosvetovo viac ako 20<br />

miliónov kusov. Dnes vyrábajú túto<br />

pamä�ovú kartu okrem Sony viaceré<br />

spoloènosti, ako <strong>na</strong>pr. Fujitsu, Lexar<br />

alebo SanDisk. Rozmery Memory<br />

Stick mo�no prirov<strong>na</strong>� k rozmerom<br />

�uvaèky, a preto sa slangovo èasto<br />

takto aj oz<strong>na</strong>èuje. Priamo <strong>na</strong> médiu<br />

sa <strong>na</strong>chádza aj mechanické zariadenie<br />

<strong>na</strong> ochranu voèi prepísaniu údajov.<br />

Niektorí výrobcovia pridávajú aj<br />

LED <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu aktivity. Memory<br />

Stick je dostatoène pevné médium<br />

a dobre odoláva aj nešetrnému zaobchádzaniu.<br />

Primárne sa tieto karty pou�ívajú<br />

v digitálnych fotoaparátoch, prehrávaèoch,<br />

digitálnych rekordéroch, ale<br />

Myš s adaptérom Memory Stick<br />

zaèí<strong>na</strong>jú sa pou�íva� aj <strong>na</strong> prenos údajov<br />

medzi poèítaèmi. Tak sa <strong>na</strong> trhu<br />

objavil adaptér <strong>na</strong> èítanie Memory<br />

Stick v disketovej mechanike, spoloènos�<br />

Mitsumi rov<strong>na</strong>ko ponúka aj<br />

myš s integrovanou èítaèkou. Na tohtoroènom<br />

CeBite bolo vidie� dokonca<br />

monitor od firmy Neso s èítacím zariadením<br />

pre Memory Stick. V oblasti<br />

zábavy výrobcovia ponúkajú autorádiá<br />

a DVD prehrávaèe s podporou<br />

Memory Stick (<strong>na</strong>pr. z<strong>na</strong>èky Pioneer<br />

alebo Samsung). V ponuke rôznych<br />

firiem zÏalekého východu nájdeme<br />

rôzne redukcie pre Memory Stick<br />

(<strong>na</strong>pr. redukcia Memory Stick – CompactFlash,<br />

pripojenie Memory Stick<br />

k vreckovým poèítaèom, konvertor<br />

pre PC Card a USB port).<br />

Momentálne <strong>na</strong>jväèšia ponúkaná<br />

kapacita pre Memory Stick je 128 MB,<br />

Karta Memory Stick so sig<strong>na</strong>lizáciou manipulácie<br />

s údajmi<br />

Ochra<strong>na</strong><br />

údajov <strong>na</strong><br />

Memory<br />

Stick<br />

v spodnej<br />

èasti karty<br />

spoloènos� Sony však ohlásila vývoj<br />

256 MB, 512 MB i 1 GB médií. Tie by<br />

mali by� k dispozícii u� do konca tohto<br />

roka. Pod¾a ohlásení je mo�né neskôr<br />

dosiahnu� kapacitu a� 4 GB. Pracuje sa<br />

aj <strong>na</strong> prenosovej rýchlosti a� 20 MB za<br />

sekundu.<br />

V zásade existujú dva druhy Memory<br />

Stick, ktoré sa <strong>na</strong> poh¾ad odlišujú<br />

farbou. Modrou farbou sa oz<strong>na</strong>èuje<br />

be�né médium, ktoré sa pou�íva <strong>na</strong><br />

prenos údajov – obrázkov, fotografií,<br />

audiozáz<strong>na</strong>mov, poèítaèových súborov<br />

a pod. Médium v bielej farbe,<br />

oz<strong>na</strong>èené aj ako MagicGate,<br />

obsahuje zabudované technológie<br />

<strong>na</strong> ochranu údajov chránených<br />

autorskými právami. Túto kartu mô-<br />

�ete pou�i� hlavne <strong>na</strong> legálne ukladanie<br />

a prenos hudby v súlade s autorskými<br />

právami.<br />

Na ïalšie zmenšenie rozmerov sa<br />

vyrábajú tieto <strong>zariadenia</strong> v tzv. ultrakompaktnom<br />

vyhotovení Duo. Jeho<br />

rozmery umo�òujú nosi� Memory<br />

Stick Duo ako doplnok obleèenia. Ide<br />

<strong>na</strong>pr. o MP3 prehrávaèe v podobe prívesku<br />

<strong>na</strong> krk, fotoalbumy v náramkových<br />

hodinkách a pod. Pomocou<br />

adaptéra je mo�né takýto Memory<br />

Stick preèíta� vo všetkých <strong>zariadenia</strong><br />

pre klasické rozmery.<br />

Pri testovaní sme boli spokojní<br />

hlavne s rýchlos�ou èítania údajov. Ce<strong>na</strong><br />

za jeden prenesený megabajt síce<br />

patrí k <strong>na</strong>jvyšším z celého preh¾adu,<br />

oèakávame však pokles cien hlavne<br />

v súvislosti s prienikom rozlièných èítacích<br />

zariadení.<br />

Pokia¾ ide o èítacie <strong>zariadenia</strong> pre<br />

Memory Stick, myš s integrovanou èítaèkou<br />

stojí o nieèo viac ako 4000 Sk<br />

bez DPH. Èítaèka s pripojením <strong>na</strong><br />

port USB je v cene 3250 Sk<br />

bez DPH a adaptér pre disketovú<br />

mechaniku stojí<br />

okolo 4000 Sk bez DPH.<br />

Dodávate¾: Sony Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: Memory Stick 128 MB –<br />

okolo 5300 Sk bez DPH,<br />

Memory Stick 64 MB – okolo<br />

3080 Sk bez DPH<br />

R E V U E<br />

5/2002 PC REVUE 29

PREH¼AD TRHU<br />

R E V U E<br />

� SecureDigital<br />

Ide o pamä�ovú kartu s hmotnos�ou necelé dva<br />

gramy a ve¾kos�ou malej poštovej známky. Ako<br />

u� názov <strong>na</strong>povedá, táto karta má implementované<br />

niektoré bezpeènostné kryptovacie technológie<br />

<strong>na</strong> zaistenie bezpeènosti údajov, ale aj <strong>na</strong><br />

ochranu autorských práv. Prepojovací port má<br />

devä� pinov (sedem z nich je rov<strong>na</strong>kých ako v prípade<br />

karty MultiMediaCard). V súèasnosti existuje<br />

táto karta v maximálnej kapacite 128 MB.<br />

Mechanické zariadenie priamo <strong>na</strong> pamä�ovej<br />

karte umo�òuje chráni� zapamätané informácie<br />

voèi prepísaniu. Pri testovaní sa ukázalo, �e karta<br />

je pri zápise i èítaní ove¾a rýchlejšia ako rozmermi<br />

podobné zariadenie MultiMediaCard.<br />

Karta SecureDigital s adaptérom <strong>na</strong> PC Card<br />

Kartu SecureDigital pou�íva predovšetkým firma<br />

Pa<strong>na</strong>sonic, podporujú ju však aj mnohé vreckové<br />

poèítaèe, mobilné telefóny, komunikátory<br />

(Nokia 9110) a mno�stvo MP3 prehrávaèov. Rov<strong>na</strong>ko<br />

sa táto karta teší podpore spoloènosti Toshiba.<br />

Dôvodom je predovšetkým výhodný pomer<br />

vysokej kapacity tohto média a malých rozmerov.<br />

Karta SecureDigital je dos� rýchla pri zápise<br />

i èítaní údajov a ce<strong>na</strong> za jeden megabajt je okolo<br />

38 Sk bez DPH. Kapacitu 128 MB zapíšete za<br />

menej ako tri minúty a túto istú kapacitu preèítate<br />

za menej ako dve minúty.<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: SecureDigital 128 MB – okolo 4800 Sk bez DPH<br />

� MultiMediaCard<br />

Tieto karty sú rozmerovo i hmotnos�ou <strong>na</strong>jmenšie<br />

z ponúkaných riešení. Obvodové rozmery sa pritom<br />

zhodujú s kartou SecureDigital, ale Multi-<br />

MediaCard je takmer o polovicu u�šia. Hrúbka<br />

MMC je toti� len 1,4 mm, zatia¾ èo SD karta má<br />

hrúbku 2,1 mm. Hmotnos� karty je len 1,5 gramu,<br />

poèet prepojovacích pinov je len sedem. Typ prepojovacieho<br />

konektora umo�òuje èítanie tejto<br />

30 PC REVUE 5/2002<br />

Karta MultiMediaCard presvedèí hlavne malými<br />

rozmermi<br />

karty v porte pre kartu SecureDigital. Momentál<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jvyššia kapacita je 64 MB a pre jej nízke rozmery<br />

i výhodnú cenu ju pou�ívajú vo svojich digitálnych<br />

kamerách Canon, JVC, Sharp. Èasto sa táto<br />

karta uplatòuje aj v prípade MP3 prehrávaèov<br />

a vreckových poèítaèov.<br />

Ako sme u� poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li, rýchlos� karty Multi-<br />

MediaCard je o nieèo ni�šia ako v prípade Secure-<br />

Digital a rov<strong>na</strong>ko je vyššia aj ce<strong>na</strong> za ulo�ený<br />

megabajt. Na zápis 32 MB údajov sme èakali jeden<br />

a pol minúty, èítanie trvalo len pol minúty.<br />

Dodávate¾: AGEM<br />

Ce<strong>na</strong>: MultiMediaCard 32 MB – 1260 Sk bez DPH,<br />

MultiMediaCard 64 MB – 2350 Sk bez DPH<br />

� SmartMedia<br />

SmartMedia je typ jednoduchej neriadenej pamäte<br />

typu Flash. Logické riadenie <strong>na</strong> prístup k údajom<br />

zabezpeèuje v tomto prípade externý radiè.<br />

Tieto radièe sú k dispozícii ako adaptér pre disketovú<br />

mechaniku, v ponuke je aj USB alebo Fire-<br />

Wire èítaèka. Rozmery karty sú 45 × 37 × 0,76<br />

mm a hmotnos� pribli�ne dva gramy. Maximál<strong>na</strong><br />

dnešná kapacita je 128 MB, ale obyèajne sa pou�ívajú<br />

menšie kapacity. Táto pamä� sa vyz<strong>na</strong>èuje<br />

ve¾mi nízkou spotrebou energie. Karty Smart-<br />

Media sa pou�ívajú hlavne pri digitálnych fotoaparátoch<br />

z<strong>na</strong>èky Olympus, Agfa a Fuji.<br />

V spolupráci s èítaèkou Apacer je táto karta<br />

dostatoène rýchla pri zápise i èítaní údajov a relatívne<br />

nízka je aj ce<strong>na</strong> za ulo�ený megabajt. Zápis<br />

necelých 16 MB údajov trval menej ako pol<br />

minúty.<br />

Dodávate¾: AGEM<br />

Ce<strong>na</strong>: SmartMedia 16 MB – 500 Sk bez DPH,<br />

SmartMedia 128 MB – 2500 Sk bez DPH<br />

Karta SmartMedia s plochým konektorom<br />

� Pamä�ové k¾úèe<br />

Špeciálnym druhom pamä�ovej karty je tzv. pamä�ový<br />

k¾úè. Ide opä� o <strong>zariadenia</strong> zalo�ené <strong>na</strong><br />

pamäti typu Flash. Na rozdiel od pamä�ových<br />

kariet sa pamä�ové k¾úèe pripájajú k poèítaèu priamo,<br />

a to pomocou portu USB. Z tohto portu sú aj<br />

<strong>na</strong>pájané, a tak nemusíte h¾ada� externé <strong>na</strong>pájanie.<br />

Názov pamä�ový k¾úè súvisí s ich vyhotovením,<br />

keï�e sa mô�u nosi� <strong>na</strong> zväzku k¾úèov.<br />

V <strong>na</strong>šom testovaní sme skúšali pamä�ové k¾úèe<br />

od firmy Apacer. No takýchto zariadení je vo svete,<br />

prirodzene, ve¾ké mno�stvo – vyrába ich <strong>na</strong>pr.<br />

aj IBM, jedným z prvých výrobcov bola spoloènos�<br />

Trek alebo iTEC. Momentál<strong>na</strong> kapacita takýchto<br />

pamä�ových médií je od 16 MB a� do 1 GB, ale pamä�ové<br />

k¾úèe s kapacitou väèšou ako 128 MB sú<br />

ešte pomerne drahé. Za pamä�ový k¾úè s kapacitou<br />

1 GB by ste zaplatili takmer 50 000 Sk. Prirodzene,<br />

tieto ceny po èase urèite poklesnú a pamä�ový<br />

k¾úè s kapacitou 1 GB sa stane samozrejmos�ou.<br />

Na tohtoroènom CeBite u� bolo vidie� pamä�ové<br />

k¾úèe s kapacitou a� 1,2 GB.<br />

Ovládaèe pre pamä�ové k¾úèe existujú pre viacero<br />

operaèných systémov – <strong>na</strong>pr. Windows,<br />

OS/2, ale aj Linux. Pod¾a zistení nášho kolegu Juraja<br />

Bednára však práca s týmto k¾úèom pod operaèným<br />

systémom Linux nie je príliš spo¾ahlivá.<br />

K zariadeniu Apacer HandyDrive 128 MB sme<br />

v dodávke dostali ovládaèe pre operaèný systém<br />

Pamä�ový k¾úè samostatne a s dokovacou stanicou<br />

Windows 98. Pre operaèný systém Windows Me,<br />

2000, XP, Mac OS 9.x a Mac OS X sú ovládaèe<br />

súèas�ou systému.<br />

V dodávke nájdete predl�ovací kábel USB a dokovaciu<br />

stanicu <strong>na</strong> umiestnenie HandyDrive <strong>na</strong><br />

pracovnom stole. HandyDrive má hmotnos� 17<br />

gramov a pou�íva sa mimoriadne ¾ahko – �iadne<br />

batérie alebo <strong>na</strong>pájací kábel. ¼ahko sa aj prenáša<br />

a pokojne si ho vlo�íte do vrecka. Pod¾a výrobcu<br />

vydr�í toto zariadenie pre�a�enie a� 1000 G. Pomocou<br />

dodávanej šnúrky mô�ete HandyDrive<br />

nosi� <strong>na</strong> krku ako prívesok, a tak ho nestratíte.<br />

Páèila sa nám aj dokovacia stanica, ktorá umo�òuje<br />

jednoduchú manipuláciu s týmto zariadením,<br />

aj keï váš poèítaè nemá vyvedené porty <strong>na</strong><br />

prednú stranu. Dokovacia stanica predstavuje<br />

vlastne predå�enie kábla USB tak, aby ste ho<br />

mohli zapája� <strong>na</strong> pracovnom stole a nemuseli zápasi�<br />

s h¾adaním správnej polohy <strong>na</strong> zadnej strane<br />

poèítaèa. Na pravidelné prenášanie údajov<br />

medzi rov<strong>na</strong>kými pracovnými miestami je vý-

PREH¼AD TRHU<br />

R E V U E<br />

hodné dokúpi� ïalšiu dokovaciu stanicu (320 Sk<br />

bez DPH).<br />

Pod¾a výrobcu dáta vydr�ia bez <strong>na</strong>pájania<br />

v zariadení po dobu 10 rokov, poèet prepisovaní<br />

údajov sa udáva a� <strong>na</strong> jeden milión.<br />

V celkovom hodnotení ide jednoz<strong>na</strong>ène o zariadenie<br />

urèené <strong>na</strong> pohodlný prenos údajov.<br />

Osobne toto zariadenie pou�ívam prakticky ka�dodenne<br />

nieko¾ko mesiacov v prostredí operaèného<br />

systému Windows XP a zatia¾ s ním neboli<br />

nijaké problémy. Ce<strong>na</strong> za ulo�ený megabajt je<br />

v prípade <strong>zariadenia</strong> HandyDrive 128 KB takmer<br />

32 korún. Zariadenie je aj trochu pomalé pri zápise<br />

údajov, <strong>na</strong>š�astie èítanie údajov je u� dos�<br />

rýchle. Na zápis okolo 100 MB údajov budete èaka�<br />

asi 6 minút, zatia¾ èo ten istý objem údajov<br />

preèítate za jednu a štvr� minúty.<br />

Dodávate¾: AGEM<br />

Ce<strong>na</strong>: Apacer HandyDrive 128 MB – 4090 Sk bez DPH<br />

Miniatúrne pevné disky<br />

Ïalším zariadením <strong>na</strong> prenos údajov je miniatúrny<br />

disk Microdrive. Ten sme v <strong>na</strong>šom èasopise u�<br />

spomí<strong>na</strong>li viackrát. Ide o zariadenie vyvinuté spoloènos�ou<br />

IBM. V podstate je to rotujúci pevný<br />

disk (3600 otáèok za minútu) s èítacími hlavami.<br />

Rozmery Microdrive umo�òujú èítanie vo všetkých<br />

portoch urèených pre pamä�ovú kartu CompactFlash<br />

II. Spoloènos� IBM v súèasnosti ponúka<br />

tri kapacity – 340 MB, 512 MB a 1 GB. Hmotnos�<br />

týchto diskov je okolo 16 gramov a rozmerovo<br />

umo�òujú pohodlné nosenie, <strong>na</strong>pr. aj vo vrecku.<br />

Vyhotovenie tohto disku je odolné a v podstate ho<br />

nemáte ako pokazi� – za plnej prevádzky pod¾a<br />

výrobcu vydr�í pre�a�enie a� 175 G. Súèas�ou<br />

dodávky disku je transportné puzdro, ako aj adap-<br />

tér <strong>na</strong> èítanie Microdrive i kariet CompactFlash pomocou<br />

rozhrania PC Card.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme pri pripojení pomocou<br />

èítaèky pamä�ových médií dosiahli vysokú<br />

rýchlos� zápisu údajov. Zaplnenie kapacity 340<br />

MB trvalo len sedem a pol minúty, <strong>na</strong> preèítanie<br />

sme potrebovali ešte o minútu menej. Ešte vyššie<br />

rýchlosti sme zistili pri pripojení do notebooku<br />

dodávaným adaptérom pre port PC Card. V tomto<br />

prípade toti� trval zápis 340 MB menej ako<br />

šes� minút. Rov<strong>na</strong>ko pri Microdrive vychádza<br />

mimoriadne výhodná ce<strong>na</strong> za jeden megabajt.<br />

Keï�e Microdrive je mo�né pou�i� všade tam,<br />

kde je k dispozícii rozhranie CompactFlash II, dá<br />

sa pou�i� aj pri digitálnych fotoaparátoch – <strong>na</strong>pr.<br />

z<strong>na</strong>èky Canon, Kodak, Minolta a Nikon.<br />

Dodávate¾: ASBIS<br />

Ce<strong>na</strong>: IBM Microdrive 340 MB – 5427 Sk bez DPH<br />

32 PC REVUE 5/2002<br />

Miniatúrny disk<br />

Microdrive s adaptérom<br />

<strong>na</strong> PC Card<br />

Èítaèky<br />

pamä�ových kariet<br />

Predstavujeme vám dve takéto èítaèky, <strong>na</strong><br />

trhu ich existuje, prirodzene, ove¾a viac. Aktív<strong>na</strong><br />

je v tejto oblasti <strong>na</strong>pr. spoloènos� SanDisk, ktorá<br />

poskytuje kompletný sortiment zariadení <strong>na</strong><br />

èítanie pamä�ových kariet. Pripomeòme, �e<br />

v PC REVUE è. 3/2002 bola prezentovaná takáto<br />

èítaèka od firmy iTEC. Väèši<strong>na</strong> èítaèiek pamä�ových<br />

kariet má externé vyhotovenie, existujú<br />

však aj interné <strong>zariadenia</strong>. Napríklad spoloènos�<br />

DataFab Systems vyrába riešenie pre 5,25-palcovú<br />

jednotku.<br />

� Apacer USB MultiSlots<br />

Card Reader<br />

Ide o kombinované èítacie zariadenie. Mô�ete<br />

v òom pou�i� karty CompactFlash I/II, Multi-<br />

MediaCard, SecureDigital, SmartMedia i disk<br />

Microdrive. Èítaèka má tri oddelené šachty <strong>na</strong><br />

tieto typy pamä�ových kariet a pracova� mô�ete<br />

<strong>na</strong>raz so všetkými tromi pamä�ovými kartami.<br />

Na hornej strane <strong>zariadenia</strong> sú umiestnené sig<strong>na</strong>lizaèné<br />

LED diódy – sig<strong>na</strong>lizujú <strong>na</strong>pájanie<br />

a aktivitu karty v niektorej šachte.<br />

Èítaèka od firmy Apacer s pamä�ovými kartami;<br />

prístup je mo�ný <strong>na</strong>raz k viacerým kartám<br />

Èítaèka má pevne pripojený kábel USB, z ktorého<br />

sa pamä�ové karty aj <strong>na</strong>pájajú. Pre operaèný<br />

systém Microsoft Windows Me, 2000, XP,<br />

Mac OS 8.6 a Linux 2.4.0 nie sú potrebné nijaké<br />

ovládaèe, preto�e sú obsiahnuté v dodávke<br />

týchto systémov. Pre staršie operaèné systémy<br />

Windows sa ovládaèe inštalujú z prilo�eného<br />

CD média.<br />

Toto zariadenie sa v <strong>na</strong>šom testovaní v�dy<br />

prejavilo o nieèo rýchlejšie ako èítaèka od firmy<br />

Imation. Nevýhodou je, �e táto èítaèka neobsahuje<br />

port <strong>na</strong> pripojenie karty Memory Stick.<br />

Dodávate¾: AGEM<br />

Ce<strong>na</strong>: 1790 Sk bez DPH<br />

� Imation FlashGO!<br />

Toto zariadenie má <strong>na</strong> rozdiel od prv opisovaného<br />

trochu inú koncepciu a je aj o nieèo univerzálnejšie.<br />

FlashGo! v podstate predstavuje redukciu<br />

medzi portom USB a kartou CompactFlash,<br />

resp. adaptérmi <strong>na</strong> iné typy kariet. Súèas�ou<br />

dodávky sú tri adaptéry – pre kartu SecureDigital,<br />

MultiMediaCard, SmartMedia a <strong>na</strong>vyše aj<br />

pre Memory Stick. Bez adaptéra sa priamo do<br />

FlashGO! dá vlo�i� karta CompactFlash I/II a disk<br />

Microdrive. Naraz je však pre poèítaè prístupný<br />

v�dy len jeden typ karty, èo mô�e niekedy preká�a�.<br />

Na hornej strane FlashGO! sa <strong>na</strong>chádza zelená<br />

sig<strong>na</strong>lizaèná dióda, ktorá zobrazuje akúko¾vek<br />

aktivitu kariet. Zariadenie je <strong>na</strong> strane portu USB<br />

pomerne široké a niekedy sa nemusí zmesti�<br />

medzi u� zapojené káble USB. Súèas�ou dodávky<br />

je však aj predl�ovací kábel USB, ktorý tento<br />

Èítaèka od firmy Imation; <strong>na</strong>raz mô�e by� zapojený<br />

len jeden adaptér<br />

problém jednoducho vyrieši. Veko <strong>zariadenia</strong> je<br />

vyrobené z pevnej hmoty a vyzerá dostatoène<br />

odolné voèi nešetrnému zaobchádzaniu.<br />

V teste sme zistili o nieèo ni�šie rýchlosti prenosu<br />

údajov ako v prípade èítacieho <strong>zariadenia</strong><br />

od firmy Apacer. Na druhej strane je výhodou, �e<br />

pomocou neho preèítate všetky dnes známe<br />

pamä�ové karty.<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 2550 Sk bez DPH<br />

Èítaèky pamä�ových kariet<br />

od firmy SanDisk – ide v�dy<br />

o kombináciu<br />

CompactFlash/Microdrive<br />

a karty Memory Stick,<br />

SecureDigital alebo<br />

SmartMedia

PREH¼AD TRHU<br />

R E V U E<br />

Namerané doby, prepoèítané rýchlosti pri zápise a èítaní údajov, ako i výpoèet ceny <strong>na</strong> jeden megabajt<br />

Zariadenie <strong>na</strong> prenos údajov Kapacita pri Doba Rýchlos� Kapacita pri Doba Rýchlos� Kapacita Orientaèná Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong><br />

zápise údajov zápisu zápisu èítaní údajov èítania èítania skúšaného ce<strong>na</strong> média 1 MB<br />

[bajtov] [mm:ss] [MB/s] [bajtov] [mm:ss] [MB/s] média [Sk bez DPH] [Sk bez DPH]<br />

ZARIADENIA ZALO�ENÉ NA PAMÄTI FLASH<br />

Apacer HandyDrive 128 MB 99317687 05:59 0,26 99317687 01:15 1,26 128 MB 4090 31,95<br />

CompactFlash 250 MB (Apacer Card Reader) 255939575 08:26 0,48 255939575 03:06 1,31 256 MB 4900 19,14<br />

CompactFlash 250 MB (Imation FlashGO!) 255939575 09:35 0,42 255939575 05:27 0,75 256 MB 4900 19,14<br />

Memory Stick 64 MB (Imation FlashGO!) 62956415 03:26 0,29 62956415 00:58 1,04 64 MB 3080 48,13<br />

Secure Digital 128 MB (Apacer Card Reader) 126978704 02:59 0,68 126978704 01:49 1,11 128 MB 4800 37,50<br />

MultiMediaCard 32 MB (Apacer Card Reader) 31812829 01:36 0,32 31812829 00:36 0,84 32 MB 1260 39,38<br />

SmartMedia 16 MB (Apacer Card Reader) 15916217 00:29 0,52 15916217 00:14 1,08 16 MB 500 31,25<br />

MINIATÚRNY PEVNÝ DISK<br />

IBM Microdrive 340 MB (Apacer Card Reader) 356580292 07:36 0,75 356580292 06:33 0,87 340 MB 5427 15,96<br />

IBM Microdrive 340 MB (adaptér PC Card) 356580292 05:53 0,96 356580292 04:42 1,21 340 MB 5427 15,96<br />

PREPOJOVACÍ KÁBEL<br />

USB DataLink<br />

N/A − nedá sa uplatni�<br />

255939575 01:32 2,65 255939575 01:32 2,65 N/A 590 N/A<br />

Ïalšie <strong>zariadenia</strong> <strong>na</strong> prenos<br />

údajov<br />

Na záver sme si nechali trochu menej typické<br />

metódy prenosu údajov. Opíšeme niektoré mo�nosti<br />

prepojenia dvoch poèítaèov buï pomocou<br />

portu USB, alebo bezdrôtovým spôsobom. Ïalej<br />

spomenieme niektoré <strong>zariadenia</strong>, ktoré sme<br />

detailne predstavili v predchádzajúcom èísle ako<br />

<strong>zariadenia</strong> <strong>na</strong> archiváciu údajov. Svojím vyhotovením<br />

sa však tieto <strong>zariadenia</strong> dajú pou�i� aj <strong>na</strong><br />

prenos údajov.<br />

� Prepojovací kábel USB<br />

Zaujímavým zariadením <strong>na</strong> prenos údajov medzi<br />

dvoma poèítaèmi je USB DataLink Y-125D. Pripomeòme,<br />

�e tento systém <strong>na</strong> rozdiel od všetkých<br />

predchádzajúcich umo�òuje prenos medzi dvoma<br />

poèítaèmi. Na prenos údajov tak musíte so sebou<br />

okrem tohto kábla nosi� aj notebook s údajmi.<br />

USB DataLink Y-125D je nieèo podobné ako priame<br />

prepojenie poèítaèov pomocou kábla v systéme<br />

Windows. Tento spôsob však umo�òuje pripojenie<br />

len pomocou paralelného alebo sériového<br />

kábla.<br />

V dodávke USB DataLink dostaneme kábel<br />

a softvérové vybavenie. Kábel obsahuje <strong>na</strong> obidvoch<br />

stranách rov<strong>na</strong>ký konektor USB, v jeho<br />

strede je prepojovacie zariadenie. Softvérové<br />

vybavenie umo�òuje priamy prenos súborov<br />

medzi jedným a druhým poèítaèom. Vyu�i� je<br />

mo�né aj spôsob práce Drag and Drop.<br />

Okrem pou�itia v systéme Windows je mo�né<br />

prepoji� poèítaèe so systémom Macintosh a mo�ná<br />

je aj kombinácia Windows – Macintosh.<br />

Zariadenie sme <strong>na</strong>jprv skúšali v prostredí operaèného<br />

systému Windows XP, ale s dodanou<br />

softvérovou výbavou sme neboli úspešní. Doda-<br />

ný ovládaè je toti� prispôsobený len <strong>na</strong> staršie<br />

operaèné systémy. Pri <strong>na</strong>pojení v operaènom systéme<br />

Windows 98 fungovalo všetko v poriadku.<br />

USB DataLink Y-125D je konštruovaný pre port<br />

USB 1.1, teda výhody portu USB 2.0 zatia¾ nebudete<br />

môc� vyu�i�. Pri prenose údajov sme dosiahli<br />

ve¾mi vysoké rýchlosti pri zápise i èítaní údajov.<br />

Dáta v objeme 256 MB sme preniesli za jeden<br />

a pol minúty, rov<strong>na</strong>ko dlho trvalo aj èítanie.<br />

O cene za prenesený megabajt v tomto prípade,<br />

prirodzene, nemá výz<strong>na</strong>m uva�ova�.<br />

Dodávate¾: AGEM<br />

Ce<strong>na</strong>: 590 Sk bez DPH<br />

� Mo�nosti bezdrôtového<br />

prenosu<br />

Okrem prepojenia pomocou portu USB je mo�né<br />

pou�i� aj niektorú technológiu <strong>na</strong> bezdrôtový<br />

Kábel <strong>na</strong> prepojenie poèítaèov pomocou portov USB Adaptér <strong>na</strong> pripojenie pomocou Bluetooth<br />

s pripojením <strong>na</strong> port USB<br />

34 PC REVUE 5/2002<br />

Softvér <strong>na</strong> prenos údajov medzi poèítaèmi pomocou USB kábla<br />

prenos, <strong>na</strong>pr. s vyu�itím rádiového<br />

pripojenia – Bluetooth, Wi-Fi, HSD.<br />

Na trhu sa <strong>na</strong>príklad zaèí<strong>na</strong>jú objavova�<br />

hlavne adaptéry Bluetooth,<br />

ktoré sa pripájajú do portu USB.<br />

Tak mô�ete prenáša� údaje medzi<br />

poèítaèmi, aj keï medzi nimi nie je<br />

priama vidite¾nos�. Jeden z adaptérov<br />

Bluetooth predstavila <strong>na</strong> tohtoroènom<br />

CeBite <strong>na</strong>pr. spoloènos�<br />

Mitsumi.<br />

� ZIP mechaniky<br />

Pripomeòme, �e <strong>na</strong> prenos údajov<br />

sú vhodné aj niektoré <strong>zariadenia</strong>,<br />

ktoré sme prestavili v predošlom<br />

èísle PC REVUE. Týka sa to hlavne magnetických<br />

ZIP zariadení a CD-RW mechaník. Zo ZIP mechaník<br />

z<strong>na</strong>èky Iomega sa <strong>na</strong> tento úèel hodí predovšetkým<br />

ZIP 250MB USB Host Powered, keï�e ide<br />

o zariadenie <strong>na</strong>pájané priamo z portu USB.<br />

Prirodzenou podmienkou je, �e <strong>na</strong> obidvoch pracovných<br />

miestach musí by� poèítaè vybavený<br />

portom USB. Pokia¾ to tak nie je (hlavne pri<br />

starších poèítaèoch), budete sa musie� uskromni�<br />

s pomalšou ZIP mechanikou s pripojením pomocou<br />

paralelného portu. Preh¾ad cien, ako i poz<strong>na</strong>tky<br />

z overovania týchto médií sme opísali<br />

v predchádzajúcom èísle.<br />

� CD−RW mechaniky<br />

Pri CD-RW mechanikách je zo stránky prenosu<br />

údajov výhodou, �e údaje mô�ete <strong>na</strong>hra� <strong>na</strong> prehrávate¾né<br />

CD-RW médium. Toto médium mô-<br />

�ete bez problémov preèíta� vo väèšine dnešných<br />

CD-ROM mechaník. Keï�e ce<strong>na</strong> za (neprepisovate¾né)<br />

CD-R je zhruba <strong>na</strong> úrovni 30 Sk bez DPH za<br />

kus, mô�ete <strong>na</strong> obèasný prenos údajov pou�i� aj<br />

toto médium.<br />

V predchádzajúcich èíslach PC REVUE sme<br />

predstavili aj nieko¾ko externých CD-RW mechaník<br />

od firmy Plextor. Tie sú vybavené pripojením<br />

<strong>na</strong> port USB 2.0 (spätne kompatibilný so starším<br />

portom USB 1.1). Predovšetkým prenosná externá<br />

prepisovacia mechanika PlexWriter S88TU je<br />

svojimi rozmermi vhodná <strong>na</strong> prenos údajov<br />

medzi viacerými pracoviskami.<br />

� Prenosné pevné disky<br />

Ako sme u� uviedli v predošlom preh¾ade,<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> ceny sa výhodným zariadením <strong>na</strong>

Externý prenosný pevný disk od firmy Western Digital<br />

s pripojením pomocou FireWire<br />

archiváciu, ale i prenos údajov stávajú be�né<br />

pevné disky. Na prenos údajov sú vhodné hlavne<br />

externé pevné disky. V tejto oblasti sa firmy spoliehajú<br />

jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong> pripojenie pomocou portu<br />

FireWire. Spoloènos� Western Digital nedávno<br />

uviedla <strong>na</strong> trh 120 GB disk so 7200 otáèkami za<br />

minútu. Pri vonkajšom poh¾ade ide o škatu¾u so<br />

samostatným sie�ovým <strong>na</strong>pájaním. Jeho odhadovaná<br />

ce<strong>na</strong> je okolo 15 000 Sk bez DPH.<br />

� Disketová mechanika<br />

a jej alter<strong>na</strong>tívy<br />

Prirodzene, <strong>na</strong> prenos údajov sa <strong>na</strong>ïalej vyu�ívajú<br />

be�né disketové jednotky. Ich kapacita<br />

je však výrazne obmedzená (1,44 MB) a majú,<br />

bohu�ia¾, nízku spo¾ahlivos�. V predchádzajúcom<br />

èísle nášho èasopisu sme spomí<strong>na</strong>li aj niektoré<br />

alter<strong>na</strong>tívy disketovej jednotky, <strong>na</strong>pr. jednotku<br />

LS 120. Aj tieto <strong>zariadenia</strong> sa dajú vyu�i�<br />

<strong>na</strong> prenos údajov, musíte však ma� istotu, �e aj<br />

<strong>na</strong> vzdialenom pracovisku máte príslušnú mechaniku.<br />

Vyhodnotenie a záver<br />

Ako sme zistili, prenos údajov medzi viacerými<br />

poèítaèmi nie je problém a mô�ete pou�i�<br />

viaceré riešenia. Z predstavovaných riešení<br />

nás <strong>na</strong>jviac zaujal pamä�ový k¾úè od firmy<br />

Apacer. Pomocou neho mô�ete jednoducho<br />

manipulova� s údajmi, pokia¾ máte <strong>na</strong> poèítaèoch<br />

k dispozícii port USB (èo je dnes prakticky<br />

všade). Z h¾adiska momentálnej nákupnej<br />

ceny sa toto riešenie oplatí, ak plánujete<br />

prenáša� kapacity okolo 128 MB. Nevýhodná<br />

je relatívne ni�šia rýchlos� pri zápise údajov.<br />

Nejde však o niè dramatické – jednoducho si<br />

poèkáte o jednu èi dve minúty dlhšie.<br />

Ak plánujete prenáša� údaje vo vyšších<br />

kapacitách, ako výhodné riešenie sa ukazuje<br />

miniatúrny disk IBM Microdrive. Jeho výhodou<br />

je vysoká rýchlos� zápisu údajov a nízka<br />

ce<strong>na</strong> za jeden megabajt. Na druhej strane<br />

treba poèíta� s tým, �e v tomto prípade potrebujete<br />

<strong>na</strong> manipuláciu s údajmi <strong>na</strong> stolnom<br />

poèítaèi aj príslušnú èítaèku. Pokia¾ budete<br />

pou�íva� notebook, mô�ete pou�i� dodávanú<br />

kartu PC Card.<br />

Ve¾mi podobná situácia je aj v prípade karty<br />

CompactFlash, s ktorou sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

stretnete asi <strong>na</strong>jèastejšie. Navyše ve¾ké<br />

mno�stvo digitálnych fotoaparátov pou�íva<br />

práve túto kartu <strong>na</strong> uschovanie fotografií.<br />

Nezabudnite, �e <strong>na</strong> pou�itie <strong>na</strong> prenos údajov<br />

si musíte v tomto prípade urèite zakúpi� niektorú<br />

èítaèku.<br />

R E V U E<br />

Z h¾adiska mno�stva èítacích zariadení,<br />

ktoré sa montujú do be�ných súèastí vybavenia<br />

poèítaèov (myš, disketová jednotka, klávesnica,<br />

monitor), výhodné bude zariadenie<br />

Sony Memory Stick. Zatia¾ je síce <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu relatívne drahé, ale oèakávame jeho<br />

zlacnenie hlavne pri vyšších kapacitách.<br />

Zároveò je Memory Stick pre svoje rozmery<br />

ve¾mi pohodlný pri prenášaní údajov. Pokia¾<br />

bude pokraèova� trend zni�ovania cien zo<br />

zaèiatku tohto roka, stane sa táto pamä�ová<br />

karta ve¾mi zaujímavým médiom <strong>na</strong> prenos<br />

údajov. Jedným z dôvodov bude jej podpora<br />

inými výrobcami.<br />

Ve¾mi zaujímavé mô�e by� aj priame prepojenie<br />

poèítaèov pomocou portu USB. Platí<br />

to však v prípade, ak notebook so svojimi<br />

údajmi nosíte stále pri sebe. Ako sme u�<br />

uviedli, v operaènom systéme Windows XP<br />

sme toto zariadenie nedokázali <strong>na</strong>inštalova�,<br />

ale je len otázkou èasu, kedy sa <strong>na</strong> internete<br />

objaví príslušný ovládaè. Ak pou�ívate operaèný<br />

systém Windows 98, potom USB<br />

DataLink mô�e by� ve¾mi vhodným zariadením<br />

<strong>na</strong> prenos údajov. Na strane obidvoch<br />

poèítaèov však musíte ma� <strong>na</strong>inštalovaný<br />

ovládaè a spustený program <strong>na</strong> prenos<br />

údajov.<br />

�<br />

5/2002 PC REVUE 35

R E V U E<br />

MIRA: domáci tenký klient<br />

Mo�no si pamätáte, ako vjanuári Bill Gates<br />

<strong>na</strong> CES (Consumer Electronics Show)<br />

predstavoval nový koncept osobného poèítaèa<br />

s názvom Mira. U� prvá prezentácia vyvolala<br />

riadny záujem, a tak boli mnohí pou�ívatelia<br />

opodstatnene zvedaví, èo uvidia <strong>na</strong> CeBite.<br />

Microsoft ich tentoraz nesklamal<br />

a predstavil hneï<br />

štvoricu partnerov, ktorí by<br />

mali koncept predstavený v januári<br />

prenies� do podoby reálnych produktov.<br />

Spolubojovníkmi Microsoftu sa v<br />

tejto oblasti stali firmy, ktoré majú<br />

bohaté skúsenosti tak so spotrebnou<br />

elektronikou, ako aj s IT. Ostatne<br />

posúïte sami: sú nimi Royal Philips<br />

Electronics, LG Electronics, TriGem<br />

Computer a Tatung. Ak sa však <strong>na</strong><br />

„zoz<strong>na</strong>m“ pozrieme bli�šie, zistíme,<br />

�e neoddiskutovate¾ne <strong>na</strong>jväèšie skúsenosti<br />

majú tri zo štvorice firiem<br />

v oblasti vývoja a výroby zobrazovacích<br />

zariadení, teda monitorov a TV<br />

prijímaèov. Ak sa dôkladnejšie pozrieme<br />

<strong>na</strong> to, èím Mira má by�, bude<br />

36 PC REVUE 5/2002<br />

nám jasnejšie, preèo si Microsoft vybral<br />

práve týchto partnerov.<br />

Pri prvej Gatesovej prezentácii Miry<br />

sa všetci sústredili <strong>na</strong> to, �e ide<br />

o revoluèný koncept poèítaèa implementovaného<br />

do monitora, prièom<br />

<strong>na</strong> niektorých internetových serveroch<br />

sa dos� diskutovalo o tom, èi<br />

tým Microsoft neprináša konkurenciu<br />

u� jestvujúcej koncepcii Tablet<br />

PC. Po CeBite je jasnejšie...<br />

Kým Tablet PC je plnokrvný poèítaè<br />

a pod¾a predstáv Microsoftu má<br />

postupne <strong>na</strong>hradi� notebooky, Mira<br />

je nieèo iné. Najviac zo všetkého je to<br />

inteligentné zobrazovacie zariadenie,<br />

ktoré pou�ívate¾om umo�ní prístup<br />

k domácemu poèítaèu z ¾ubovo¾ného<br />

miesta ich domova. Úlohou<br />

tohto <strong>zariadenia</strong> je umo�ni� vám prístup<br />

k informáciám odkia¾ko¾vek bez<br />

toho, aby ste boli nútení ís� k poèítaèu.<br />

Trocha viac svetla nám do tejto<br />

problematiky prinesie poh¾ad <strong>na</strong> špecifikáciu<br />

zariadení Mira. Mira je<br />

v podstate LCD monitor, ktorý je<br />

v porov<strong>na</strong>ní s klasickým vybavený<br />

bezdrôtovým pripojením (802.11b)<br />

ku klasickému poèítaèovému systému<br />

(bude, samozrejme, pracova� <strong>na</strong><br />

báze Windows XP) a disponuje vlastnou<br />

batériou, ktorá by mala vystaèi�<br />

<strong>na</strong> 4 a� 6 hodín autonómnej prevádzky<br />

<strong>zariadenia</strong>. Samotná Mira bude<br />

vybavená vlastným mikroprocesorom<br />

a operaèným systémom, ktorý<br />

bude vychádza� buï z Windows<br />

XP, alebo Windows CE.<br />

A èo ponúknu noví partneri? Philips<br />

by mal ešte v tomto roku uvies�<br />

dve <strong>zariadenia</strong>, ktoré budú obsahova�<br />

10,4" alebo 15" LCD displej a klávesnicu.<br />

Tatung vyvíja <strong>zariadenia</strong>,<br />

ktoré budú odolné voèi vode a ktoré<br />

bude mo�né pou�íva� v záhrade èi<br />

kúpe¾ni.<br />

I keï Mira ponúka integráciu s televíznym<br />

prijímaèom, <strong>na</strong>teraz vraj<br />

tieto <strong>zariadenia</strong> príjem televízneho<br />

vysielania ani prehrávanie videa nebudú<br />

umo�òova�. Dôvodom je nízky<br />

výkon integrovaných mikroprocesorov.<br />

Pod¾a vyjadrení vývojárov je<br />

však takéto riešenie v budúcnosti<br />

viac ako pravdepodobné.<br />

V súvislosti s predchádzajúcim<br />

konštatovaním je zaujímavé, aké mikroprocesory<br />

sú v prototypoch Mira<br />

integrované. Odpoveï je jednoduchá:<br />

momentálne <strong>na</strong>jdostupnejší a <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

zástupcovia koncepcie System<br />

On a Chip z dielne spoloènosti<br />

Natio<strong>na</strong>l Semiconductor s názvom<br />

Geode. Pre tých, ktorým tento názov<br />

niè nehovorí, pripomeniem, �e ide<br />

o <strong>na</strong>sledovníka mikroprocesorov Cy-<br />

rix MediaGX (písali sme o òom<br />

v PC REVUE è. 1/1999, s. 30).<br />

Vrá�me sa však ku konceptu<br />

Mira. Zdá sa, �e ani tvrdenie<br />

o „inteligentnom monitore“<br />

nie je úplne presné. Najviac sa<br />

poèítaè podobá <strong>na</strong> (prenosného)<br />

tenkého klienta, ktorý<br />

pou�ívate¾om umo�òuje prístup<br />

k ich údajom a aplikáciám<br />

ulo�eným <strong>na</strong> lokálnom serveri,<br />

v prípade domácnosti bude<br />

úlohu servera plni� domáce PC<br />

a <strong>zariadenia</strong> Mira budú predstavova�<br />

pracovné stanice bezdrôtovej<br />

lokálnej siete.<br />

Pod¾a informácií zverejnených<br />

<strong>na</strong> CeBite sa sen spoloènosti<br />

Natio<strong>na</strong>l Semiconductor o masovom<br />

<strong>na</strong>sadení mikroprocesorov<br />

Geode zrejme koneène doèká splnenia.<br />

Je toti� viac ako pravdepodobné,<br />

�e v blízkej budúcnosti sa k štvorici<br />

„pionierov“ pridajú aj ïalší poprední<br />

výrobcovia IT. V Microsofte sa otvorene<br />

hovorí o firmách ako Natio<strong>na</strong>l<br />

Semiconductor, Fujitsu, Intel, NEC,<br />

Matsushita Electronic, Sotec, View-<br />

Sonic èi Wyse Technology. Pod¾a interných<br />

údajov rov<strong>na</strong>kej spoloènosti<br />

by sa prvé reálne produkty vychádzajúce<br />

z konceptu Mira mali <strong>na</strong> trhu<br />

objavi� u� <strong>na</strong> tohtoroènom vianoènom<br />

trhu. Ak je to pravda, potom bude<br />

zaujímavá aj ce<strong>na</strong>. To aspoò hovorili<br />

prvé správy, pod¾a ktorých sa mali<br />

ceny <strong>na</strong>jlacnejších systémov pohybova�<br />

<strong>na</strong> hranici 400 USD. Po CeBite<br />

sa u� hovorilo o cenovom rozpätí 500<br />

a� 800 USD, prièom ce<strong>na</strong> má závisie�<br />

od ve¾kosti LCD displeja. Iba pár<br />

tý�dòov po CeBite sa však <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong><br />

jednej zo spoloèností, ktorá bude<br />

distribuova� prvé vývojárske kusy<br />

týchto zariadení, objavila ce<strong>na</strong> prevyšujúca<br />

800 USD. Pochopite¾ne, ide<br />

o prvé kusy, urèené pre vývojárov,<br />

ktorí sú zvyknutí <strong>na</strong> vyššie ceny. Tie<br />

sú zrejme sèasti opodstatnené (ide<br />

o malosériovú výrobu). Uvidíme, ako<br />

to všetko bude vyzera� v èase, keï sa<br />

<strong>na</strong> trhu objavia prvé komerèné produkty.<br />

Ak sa toti� Mira má sta� prostriedkom<br />

digitálnej zábavy budúcnosti,<br />

celkom isto nemô�e ís� o zariadenie<br />

s cenou <strong>na</strong>d hranicou, ktorú<br />

bude ochotná akceptova� väèši<strong>na</strong><br />

potenciálnych záujemcov.<br />

Paradoxom ostane, �e o presadenie<br />

tejto hardvérovej technológie sa<br />

rozhodujúcou mierou prièiní softvérový<br />

gigant – Microsoft.<br />

Peter Orviský

R E V U E<br />

GeForce4:<br />

nVidia v protiútoku<br />

U� keï sme pripravovali materiál 3D v z<strong>na</strong>mení<br />

inteligencie o 3D èipoch a grafických<br />

kartách (PCR è. 2/2002), sa <strong>na</strong> internete<br />

objavovali predbe�né špecifikácie a dohady okolo<br />

uvedenia <strong>na</strong>joèakávanejšej série grafických èipov<br />

tohto roka. Oficiálneho uvedenia sme sa síce doèkali<br />

u� šiesteho februára, no prvé grafické karty<br />

zalo�ené <strong>na</strong> nich sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu zaèali objavova�<br />

a� po CeBite. Keï�e sme sa rozhodli prinies�<br />

materiál o grafických èipoch GeForce4 a� v èase,<br />

keï s nimi budeme ma� aspoò nejaké vlastné skúsenosti,<br />

museli sme s uverejnením poèka�.<br />

Dúfame, �e vám odmenou za dvojmesaèné èakanie<br />

bude kompletný materiál poodha¾ujúci nielen<br />

nové schopnosti jednotlivých èipov, ale <strong>na</strong>jmä<br />

<strong>na</strong>še praktické skúsenosti.<br />

KRÁ¼ SA PREDSTAVUJE<br />

nVidia v jeden deò uviedla <strong>na</strong> trh hneï sedem<br />

nových èipov, pätica je urèená pre výrobcov grafických<br />

kariet pre stolné poèítaèe a dve pre konštruktérov<br />

notebookov.<br />

Silná „šestka“ pod drobnoh¾adom. Podrobné<br />

technické informácie o všetkých šiestich nových<br />

èipoch sú sústredené v tabu¾ke (èíslo 1). nVidia si<br />

vïaka novému radu grafických èipov udr�ala<br />

poves� výrobcu ponúkajúceho èip integrujúci <strong>na</strong>jvyšší<br />

poèet prvkov, GeForce4 má toti� 63 miliónov<br />

tranzistorov, èo je o plných 6 miliónov viac, ako<br />

integruje Intel do Pentia 4!<br />

GeForce4 a GeForce4 MX však ani zïaleka nie sú<br />

identické. Kým výkonnejší variant vychádza z jadra<br />

NV25, „od¾ahèená“ verzia MX je nieèo medzi èipom<br />

GeForce2 MX (NV15) a GeForce3 (NV20), jej základom<br />

je toti� èip NV17.<br />

V prípade èipov GeForce4 MX má nVidia pripravené<br />

hneï tri verzie. Najmenej výkonný je èip GeForce4<br />

MX 420, ktorý disponuje iba dvoma renderovacími<br />

jednotkami a bude pracova� <strong>na</strong> frekvencii 250 MHz.<br />

V prípade tohto èipu sa ráta s <strong>na</strong>sadením pamätí<br />

SDRAM pracujúcich <strong>na</strong> frekvencii 166 MHz.<br />

O nieèo výkonnejší variant GeForce4 MX 440 disponuje<br />

rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci model dvoma<br />

renderovacími jednotkami, pracuje však <strong>na</strong> frekvencii<br />

270 MHz. Ako pamä� je odporúèaná DDR s<br />

kapacitou 64 MB a pracovnou frekvenciou 200 MHz<br />

(400 MHz efektívne).<br />

Tab. 1 Základné technické parametre èipov GeForce4 <strong>na</strong> pou�itie v desktopoch<br />

38 PC REVUE 5/2002<br />

Najvýkonnejší je<br />

GeForce4 MX 460, ktorý<br />

má rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúce<br />

dve renderovacie jednotky,<br />

pracuje však opä� <strong>na</strong> vyššej frekvencii<br />

– 300 MHz. Èip by mal by� doplnený 64 MB<br />

pamäte DDR (mo�né je však aj pou�itie SDRAM) s<br />

frekvenciou 275 MHz (pri DDR 550 MHz efektívne).<br />

V prípade èipov GeForce4 sú k dispozícii tri varianty,<br />

<strong>na</strong>jmenej výkonný je èip nesúci oz<strong>na</strong>èenie<br />

GeForce4 Ti 4200, ten pracuje <strong>na</strong> frekvencii 225 MHz<br />

a podporuje a� 128 MB pamäte DDR pracujúcej <strong>na</strong><br />

frekvencii 500 MHz (efektívne). O nieèo výkonnejšiu<br />

alter<strong>na</strong>tívu predstavuje GeForce4 Ti 4400 pracujúci<br />

<strong>na</strong> frekvencii 275 MHz, ktorý rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci<br />

mô�e disponova� a� 128 MB pamäte DDR<br />

pracujúcej <strong>na</strong> frekvencii 550 MHz (efektívne).<br />

Najvýkonnejším èipom v novej rodine je GeForce4 Ti<br />

4600 pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 300 MHz, ktorý by mal<br />

by� v�dy doplnený o 128 MB pamäte DDR pracujúcej<br />

<strong>na</strong> frekvencii 650 MHz (efektívne).<br />

To bol poh¾ad <strong>na</strong> technické špecifikácie, teraz sa<br />

pozrime <strong>na</strong> funkèné vlastnosti nových èipov. I keï<br />

DirectX 8.1 podporuje iba dvojica èipov GeForce4,<br />

zlepšená bola podpora simultánneho zobrazovania<br />

<strong>na</strong> dvoch výstupoch (vïaka implementácii dvoch<br />

350 MHz prevodníkov RAMDAC), do GeForce4 MX<br />

zasa pribudla podpora hardvérového dekódovania<br />

DVD. Tak GeForce4, ako i GeForce4 MX obsahujú<br />

podporu pre hardvérové triedenie, Z kompresiu.<br />

Verzia MX však disponuje iba dvojicou renderovacích<br />

jednotiek (GeForce4 má štvoricu). Ïalšou odlišnos�ou<br />

medzi spomí<strong>na</strong>nými verziami èipov je skutoènos�,<br />

�e jednotky Vertex Shader (jed<strong>na</strong>) a Pixel<br />

Shader (dve) sú integrované iba vo verzii GeForce4.<br />

TECHNOLÓGIE V POZADÍ<br />

Uvedenie nových grafických èipov je v�dy sprevádzané<br />

uvedením nových technológií, prípadne<br />

aspoò zlepšením tých, ktoré boli pou�ité v predchádzajúcich<br />

generáciách. Ani èipy GeForce4 z toh-<br />

to poh¾adu nepredstavujú<br />

výnimku. Zaujímavos�ou<br />

však je, �e dvojica úplne nových<br />

technológií bola implementovaná iba do èipov<br />

GeForce4 MX. Ide o Video Processing Engine<br />

a nView Multi-Display Technology. Naproti tomu<br />

dve z trojice „zlepšení“ u� jestvujúcich technológií<br />

– Lightspeed Memory Architecture II a Accuview<br />

Antialiasing Technology – sú implementované<br />

v oboch radoch èipov a jedinou novinkou, ktorá je<br />

implementovaná iba vo výkonnejších èipoch<br />

GeForce4, je nfiniteFX II engine.<br />

nfiniteFX II engine – je to technológia, ktorá<br />

vychádza z nfinite engine, po prvý raz pou�itej<br />

v èipoch GeForce3 (NV20). Technológia má umo�ni�<br />

programátorom vytvára� vlastné špecifické efekty<br />

a charaktery scén. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou<br />

verziou spoèíva zlepšenie v mo�nosti vyu�i�<br />

„spriahnutie“ jednotiek Vertex Shader a Pixel<br />

Shader (preto nie je podporovaná v GeForce4 MX).<br />

Nová verzia technológie umo�òuje vykres¾ovanie<br />

ve¾mi èlenitých detailov, ako sú vlasy èi chåpky.<br />

�a�ko sa to opisuje slovami, ale ak máte èas èi náladu,<br />

skúste sa pozrie� <strong>na</strong> demo, ktoré je priamo <strong>na</strong><br />

<strong>stránkach</strong> nVidie, celkom isto vás presvedèí<br />

(http://<strong>www</strong>.nvidia.com/view.asp?PAGE=power<br />

demos).<br />

Lightspeed Memory Architecture II – predstavuje<br />

komplex nástrojov zvyšujúcich efektívnos�<br />

prenosu údajov medzi grafickým èipom a pamä�ou<br />

grafickej karty. I keï je technológia podporovaná<br />

v GeForce4 i v GeForce4 MX, treba pripomenú�,<br />

�e kým GeForce4 disponuje štyrmi pamä�ovými<br />

kanálmi, verzia MX ich má iba dva.<br />

Okrem samotných kanálov sa <strong>na</strong> technológii<br />

podie¾ajú aj vyrovnávacie pamäte, bezstratová<br />

kompresia Z buffera, technika overovania vidite¾nosti<br />

objektov (eliminuje z výpoètu nevidite¾né<br />

body) a metóda rýchleho mazania Z buffera.<br />

Accuview Antialiasing Technology – podobne<br />

ako antialiasing pri starších grafických èipoch podporuje<br />

u� pou�ívané techniky (2AA, 4AA a Quincunx),<br />

k nim však pribudla aj nová technológia<br />

4×S, ktorá umo�òuje <strong>na</strong> výpoèet farby výsledného<br />

bodu vyu�i� a� o 50 % viac vzoriek. Do škály podporovaných<br />

funkcií bolo zahrnuté aj anizotropické<br />

filtrovanie.<br />

Frekvencia Frekvencia Vertex Pixel Typ Pamä�ová Šírka pásma<br />

jadra pamäte Shader Shader pamäte zbernica pamäte Ce<strong>na</strong> v USD<br />

GeForce4 Ti 4600 330 MHz 330 MHz 2 4 DDR 128 bit 10,4 GB/s399<br />

GeForce4 Ti 4400 300 MHz 275 MHz 2 4 DDR 128 bit 8,8 GB/s299<br />

GeForce4 Ti 4200 300 MHz 250 MHz 2 4 DDR 128 bit 8,0 GB/s199<br />

GeForce4 MX 460 300 MHz 275 MHz 0 0 DDR 128 bit 8,8 GB/s149<br />

GeForce4 MX 440 270 MHz 200 MHz 0 0 DDR 128 bit 6,4 GB/s129<br />

GeForce4 MX 420 250 MHz 166 MHz 0 0 SDRAM 64 bit 2,7 GB/s99

Video Processing Engine – je lahôdkou pre všetkých,<br />

ktorí pou�ívajú poèítaè aj <strong>na</strong> prácu s videom<br />

èi sledovanie TV a prehrávanie DVD. Video<br />

Processing Engine je samostatná jednotka, ktorá<br />

zahàòa hardvérový dekodér MPEG-2, mechanizmy<br />

<strong>na</strong> zlepšenie prehrávania záz<strong>na</strong>mov v reálnom<br />

re�ime (adaptive deinterlacing) a technológiu prispôsobenia<br />

rozlíšenia <strong>na</strong>hrávky rozlíšeniu displeja<br />

(horizontal and vertical scaling and filtering),<br />

integrovaný je dokonca aj TV kodér pre HDTV<br />

v rozlíšení 1024 × 768 bodov. Jedinou chybièkou<br />

je, �e touto vymo�enos�ou disponujú iba èipy Ge-<br />

Force4 MX a GeForce4 GO!<br />

nView Multi-Display Technology – zobrazenie<br />

<strong>na</strong> viacerých zobrazovacích <strong>zariadenia</strong>ch sa pomaly,<br />

ale isto presúva z prenosných poèítaèov aj <strong>na</strong><br />

desktopy. Jed<strong>na</strong>k si pou�ívatelia vïaka vyššej<br />

výkonnosti grafických kariet mô�u dovoli� necha�<br />

zobrazova� viac pracovných plôch, jed<strong>na</strong>k je<br />

mo�né vyu�i� PC <strong>na</strong> prehrávanie videa <strong>na</strong> TV prijímaèi.<br />

Vrá�me sa však k GeForce. Tak GeForce4, ako<br />

aj GeForce4 MX disponujú dvoma intergovanými<br />

350 MHz prevodníkmi RAMDAC, vïaka èomu je<br />

mo�né vyu�i� súèasné zobrazenie <strong>na</strong> dva monitory,<br />

prípadne monitor a TV prijímaè. Zaujímavos�ou<br />

však je, �e kým pri kartách GeForce4 je podporovaný<br />

jeden VGA, jeden S-Video a jeden DVI-I výstup,<br />

karty s èipmi GeForce4 MX podporujú pripojenie<br />

dvojice LCD panelov. Technológia umo�òuje pracova�<br />

v troch re�imoch: Dualview umo�òuje prácu <strong>na</strong><br />

dvoch monitoroch, z ktorých ka�dý pracuje s iným<br />

rozlíšením a obnovovacou frekvenciou, Span zasa<br />

umo�òuje rozšíri� pracovnú plochu <strong>na</strong> dva monitory<br />

(horizontálne i vertikálne) a Clone zobrazuje<br />

rov<strong>na</strong>ké informácie <strong>na</strong> dvoch displejoch.<br />

POH¼AD DO BUDÚCNOSTI<br />

Okrem nVidie sú v tomto segmente aktívne aj<br />

ïalšie firmy. Súboj o výkonnostnú špièku však ešte<br />

dlho ostane v ré�ii dvojice nVidia – ATI. Aktivity<br />

ostatných sa sústreïujú skôr <strong>na</strong> lacnejšie produkty<br />

a integrované riešenia. Prepadákom roka bude celkom<br />

isto spoloènos� ST Microelectronics. Tá sa<br />

svojho projektu, ktorého základom boli ve¾mi perspektívne<br />

a technologicky zaujímavé èipy Kyro,<br />

vyvíjané spoloène s PowerVR, musela vzda�. Doteraz<br />

nie je jasné, kto <strong>na</strong>pokon tieto produkty<br />

spolu s ich pripravovanými <strong>na</strong>sledovníkmi odkúpi.<br />

Pošepkáva sa o záujemcoch z radov producentov<br />

èipových súprav. Azda <strong>na</strong>jpresvedèivejšie vyzerá<br />

prípadná akvizícia zo strany VIA Technologies. Intel<br />

má toti� v talóne vlastné riešenie a Silicon<br />

Integrated Systems dokonca ohlásil <strong>na</strong> druhú polovicu<br />

tohto roka uvedenie celého radu vlastných<br />

grafických èipov. Ani jeden zo spomenutých výrobcov<br />

však <strong>na</strong>teraz nemá v úmysle konkurova� <strong>na</strong>jvýkonnejším<br />

riešeniam, a tak súboj o špièku ostane<br />

v ré�ii <strong>na</strong>jväèších konkurentov.<br />

ATI vs. nVidia! Tak èi o<strong>na</strong>k, v oblasti 3D grafiky<br />

je to výz<strong>na</strong>mný progres. Po viacerých mesiacoch,<br />

keï bola nVidia doslova neohrozeným lídrom <strong>na</strong><br />

trhu s 3D èipmi, sa <strong>na</strong> sklonku minulého roka vrátila<br />

do ringu odpisovaná ATI Technologies. Tá<br />

<strong>na</strong>pokon <strong>na</strong> sklonku minulého roka nVidiu potrápila,<br />

keï sa Radeon 8500 stal <strong>na</strong> istý èas <strong>na</strong>jvýkonnejším<br />

èipom <strong>na</strong> trhu. Uvedením èipov GeForce4 sa<br />

nVidii podarilo vráti� <strong>na</strong> trón výkonnostného lídra,<br />

z dielne <strong>na</strong>jväèšieho konkurenta sa však u� nejaký<br />

èas šíria zaujímavé správy. ATI Technologies ich<br />

síce ešte oficiálne nepotvrdila (do polovice apríla),<br />

zdá sa však, �e firmou pripravovaný èip, ktorý by<br />

mal nies� oz<strong>na</strong>èenie ATI Radeon 1000 (vo februárovej<br />

tabu¾ke mal ešte neoficiálne oz<strong>na</strong>èenie R300),<br />

by sa skutoène mohol sta� „zabijakom“ GeForce4!<br />

Èip by sa mal vyrába� prostredníctvom technológie<br />

0,15 mikrometra, pracova� bude <strong>na</strong> frekvencii<br />

350 MHz, disponova� by mal 8 jednotkami pipeline<br />

<strong>na</strong> vykres¾ovanie, jednou textúrovacou pipeline,<br />

dvoma jednotkami TruForm, podporované bude DirectX<br />

9, a teda PixelShader 2.0, technológia HyperZ<br />

3 a HydraVision, v úlohe pamätí sa ráta s typom<br />

DDR, pracujúcim <strong>na</strong> frekvencii 400 MHz fyzicky (800<br />

MHz efektívne). Z výkonnostnej stránky stoja za povšimnutie<br />

<strong>na</strong>sledujúce údaje: priepustnos� pamä-<br />

�ovej zbernice 12,6 GB/s, Pixel fillrate 2,8 megapixela/s<br />

a Texel fillrate 8,4 megatexela/s.<br />

Pochopite¾ne, ani vývojári nVidie nespia. Z kuchyne<br />

tejto spoloènosti u� tie� unikli informácie o novej<br />

generácii èipov, ktorá nesie vývojové oz<strong>na</strong>èenie<br />

NV30. Úplne prvou informáciou bola šokujúca sprá-<br />

R E V U E<br />

va, �e nové èipy neponesú oèakávané oz<strong>na</strong>èenie<br />

GeForce5. Následne sa objavili aj niektoré technické<br />

detaily. Èipy NV30 by mali by� vyrábané medenou<br />

technológiou 0,13 mikrometra, mali by pracova� <strong>na</strong><br />

frekvencii 450 MHz, obsahova� 73 milió<strong>na</strong> tranzistorov,<br />

osem jednotiek pipeline, prevodník RAMDAC<br />

pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 350 MHz, podporova� zbernicu<br />

AGP 8× a 4×, 128 MB pamäte DDR pracujúcej<br />

<strong>na</strong> frekvencii 375 MHz (750 MHz efektívne), DirectX<br />

9.x, obsahova� štvoricu jednotiek Vertex Shader, dve<br />

jednotky Pixel Shader, Lightspeed Memory Architecture<br />

III, Quad Cache memory caching subsystem,<br />

Dual Z-buffer, Visibility subsystem, NvAuto advanced<br />

pre-charge, Advanced Hardware Anisotropic<br />

Filtering, Hardware bumpmapping, podporova�<br />

spracovanie štyroch textúr pre ka�dý pixel v jednom<br />

prechode, podporova� nové verzie OpenGL a Glide.<br />

Minimálne zachovaná bude aj podpora technológie<br />

nView Multi-display (súèasné zobrazenie <strong>na</strong> viacerých<br />

displejoch) a pribudnú� by mal preprogramovate¾ný<br />

DVD a TV dekodér.<br />

Ako vidie�, ani táto špecifikácia nevyzerá zle<br />

a isto sa nielen ja teším <strong>na</strong> ïalšie informácie o nových<br />

èipoch oboch táborov.<br />

Po istej stagnácii konkurencie (nie produktov!)<br />

sa teda zdá, �e súboj o high-end v 3D grafike ešte<br />

ani zïaleka nie je rozhodnutý.<br />

TEST<br />

O nových èipoch sme uviedli to <strong>na</strong>jdôle�itejšie, je<br />

<strong>na</strong>èase poobhliadnu� sa po prvých grafických kartách<br />

dostupných <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, ktoré sú nimi<br />

vybavené. Keï�e k <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším partnerom<br />

nVidie patrí spoloènos� Microstar, neprekvapila<br />

dobrá dostupnos� grafických kariet tejto z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong><br />

svetových trhoch. Ten náš síce prišiel <strong>na</strong> rad<br />

o nieèo neskôr, zato s podobnou dy<strong>na</strong>mikou, a tak<br />

sme pre vás mohli otestova� hneï štvoricu <strong>na</strong>jnovších<br />

kariet. Ich výkonnos� sme, samozrejme,<br />

chceli porov<strong>na</strong>� so staršími modelmi. Na tento úèel<br />

sme <strong>na</strong>pokon vybrali dvojicu zástupcov z dielne<br />

nVidie (opä� išlo o karty Microstar), zalo�enú <strong>na</strong><br />

èipoch GeForce3 Ti200 (MS-8850) a Ti500 (MS-<br />

8853), ako aj <strong>na</strong>jvýkonnejšieho zástupcu konkurencie<br />

ATI Radeon 8500.<br />

5/2002 PC REVUE 39

Tab. 2 Výkon grafických kariet vo vybraných testoch (v porov<strong>na</strong>ní s GeForce3 Ti500)<br />

ATI Radeon GeForce3 GeForce3 GeForce4 GeForce4 GeForce4 GeForce4<br />

8500 Ti 200 Ti 500 MX 440 MX 460 Ti 4400 Ti 4600<br />

Quake 3 (1024 × 768/32) 101 82,5 100 77,5 88,5 101,4 114,8<br />

Quake 3 (1600 × 1200/32) 99,1 74,7 100 68,2 82,9 121,5 134,1<br />

3d mark 2001 (1024 × 768/32) 108,1 84,2 100 72,6 78,9 121,9 127,1<br />

3d mark 2001 (1600 × 1200/32) 98,5 75,9 100 57,9 68,8 117,3 126,7<br />

Microstar MS−8861 GeForce4<br />

MX 440<br />

Tento model bol historicky prvou grafickou kartou zalo-<br />

�enou <strong>na</strong> niektorom variante èipu GeForce4 <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu. Ide o verziu GeForce4 MX 440, ktorá by mala <strong>na</strong> trhu<br />

<strong>na</strong>hradi� grafické karty zalo�ené <strong>na</strong> èipoch GeForce2 MX,<br />

GeForce2. Táto karta disponuje 64 MB pamäte DDR, klasickým<br />

výstupom VGA a S-Video.<br />

Dodané ovládaèe podporujú všetky rozšírené verzie<br />

operaèného systému Windows.<br />

Silnou stránkou karty je aj bohatá softvérová výbava,<br />

ktorá je dodávaná <strong>na</strong> 10 CD-ROM diskoch. Okrem u� spomenutých<br />

ovládaèov a u� klasických utilít (MSI Live VGA<br />

BIOS, MSI Live VGA Driver, MSI 3D!Turbo 2001 Utility<br />

a MSI DVD Player) sú tu aj GoodMen (správca pamäte),<br />

LockBox (uzamknutie systému) a WMInfor (aplikácia, ktorá<br />

zistí konfiguráciu vášho stroja). Doslova lahôdkou je<br />

úplne nová utilita 3D! Turbo Experience, ktorá vám z prostredia<br />

dokumentu HTML s nápaditou grafikou umo�òuje<br />

meni� parametre grafickej karty vrátane pretaktovania<br />

grafického èipu a pamäte. Z produktov iných spoloèností<br />

treba spomenú� E-Color, Acrobat Reader, Trend PC-Cilin<br />

2000 a DirectX 8.1.<br />

Hráèov celkom isto poteší, �e v balíku nájdu aj trojicu<br />

úplných verzií hier No One Lives Forever, Aquanox,<br />

Sacrifice a balík hrate¾ných demoverzií 7 in 1 obsahujúci<br />

hry: Tom Clancy´s Rouge Spear-Balck Thorn, Tom<br />

Clancy´s Ghost Recon, Comanche 4, Fallout Tactics, Swat<br />

3 a Serious Sam.<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Odporúèaná koncová ce<strong>na</strong> bez DPH: 4690 Sk<br />

Microstar MS−8863 GeForce4<br />

MX 460<br />

Tento model je zalo�ený <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejšom èipe z rodiny<br />

GeForce MX a <strong>na</strong> trhu bude <strong>na</strong>hrádza� grafické karty<br />

zalo�ené <strong>na</strong> èipoch GeForce3. Hardvérová výbava je pri<br />

tejto karte takisto bohatšia, disponuje síce tie� 64 MB<br />

pamäte DDR, klasickým výstupom VGA a S-Video, <strong>na</strong>vyše<br />

je tu aj kompozitný videovýstup a vstup S-Video.<br />

Aj tu nájde pou�ívate¾ ovládaèe pre všetky typy<br />

Windows, 10 CD-ROM diskov s hrami a ïalším softvérom,<br />

ktorého zoz<strong>na</strong>m je identický s predchádzajúcou kartou,<br />

<strong>na</strong>vyše je tu iba program InterVideo WinProducer/<br />

WinEncoder.<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Odporúèaná koncová ce<strong>na</strong> bez DPH: 6090 Sk<br />

Tab. 3 Vplyv pou�itého FSAA <strong>na</strong> výkonnos� jednotlivých grafických<br />

kariet (v porov<strong>na</strong>ní s vypnutým FSAA)<br />

Microstar MS−8871 – GeForce4<br />

Ti 4400<br />

Prvým zástupcom „úplných“ GeForce4 <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu bol<br />

práve tento model, ktorý je zalo�ený <strong>na</strong> „strednom“ èipe<br />

z tejto rodiny. Doplnený je 128 MB pamäte DDR a <strong>na</strong> karte<br />

je okrem výstupov VGA a DVI aj výstup S-Video, ktorý je<br />

prostredníctvom redukcií v dodávke karty mo�né premeni�<br />

<strong>na</strong> kompozitný výstup alebo vstup S-Video.<br />

Aj s touto grafickou kartou sa dodávajú ovládaèe podporujúce<br />

všetky rozšírené verzie operaèného systému<br />

Windows.<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako v prípade predchádzajúceho modelu je súèas�ou<br />

dodávky 10 CD-ROM diskov obsahujúcich utility, hry<br />

a ïalšie aplikácie. Zoz<strong>na</strong>m je toto�ný s modelom MS-8863.<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Odporúèaná koncová ce<strong>na</strong> bez DPH: 11 490 Sk<br />

Microstar MS−8872 – GeForce4<br />

Ti 4600<br />

Výkonnostný líder nVidie je základom poslednej z testovaných<br />

grafických kariet. Konfigurácia sa od predchádzajúceho<br />

typu líši <strong>na</strong>ozaj iba v pou�itom type èipu a rýchlejších<br />

verziách pamä�ových èipov. Kapacita pamäte však<br />

ostala nezmenená, rov<strong>na</strong>ko aj integrované výstupy<br />

a s kartou dodávané programové vybavenie.<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Odporúèaná koncová ce<strong>na</strong> bez DPH: 15 690 Sk<br />

VYHODNOTENIE<br />

Všetky <strong>na</strong>merané hodnoty z <strong>na</strong>šich testov nájdete v tabu¾ke.<br />

Z údajov jednoz<strong>na</strong>ène vyplýva, �e <strong>na</strong>jnovšie grafické<br />

èipy nVidie (teda GeForce4) sú výkonnostne <strong>na</strong> špièkovej<br />

úrovni a v súèasnosti skutoène nemajú konkurenciu.<br />

Doslova zásadná je ich prevaha pri práci v re�imoch vyhladzovania<br />

hrán (FSAA), kde je neraz výkon grafických<br />

kariet s novými èipmi pri zaradení tejto funkcie <strong>na</strong> úrovni<br />

výkonnosti grafických kariet zalo�ených <strong>na</strong> èipoch<br />

GeForce3, ktoré pracujú bez tejto funkcie. Pokia¾ ide<br />

o výkonnos� èipov GeForce4 MX, aj tu sa splnili oèakávania,<br />

preto�e testované grafické karty sa zaradili presne <strong>na</strong><br />

miesta, kam ich predurèila nVidia.<br />

Peter Orviský<br />

GeForce3 GeForce3 GeForce4 GeForce4<br />

Ti 200 Ti 500 Ti 4400 Ti 4600<br />

Quake 3 FSAA−Nie 100 100 100 100<br />

Quake 3 FSAA−2X 53,8 47,7 82,5 86,2<br />

Quake 3 FSAA−4X 37 39,2 50,5 50,6<br />

Quake 3 FSAA−Q 53,6 57,6 82,3 86,2

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

<strong>13×</strong> MULTIFUNKÈNÉ<br />

ZARIADENIA<br />

ONDREJ MACKO<br />

Na základe prieskumu<br />

predaja periférnych zariadení,<br />

ktorý sme zverejnili v predošlom èísle, je zrejmé,<br />

�e multifunkèné <strong>zariadenia</strong> sa zaèí<strong>na</strong>jú udomácòova� aj<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli vyko<strong>na</strong>�<br />

rozsiahlejší test takýchto zariadení. Na <strong>na</strong>šu výzvu sme<br />

od dodávate¾ov dostali 13 zariadení od piatich výrobcov,<br />

a to farebné i monochromatické modely.<br />

ÈO JE TO MULTIFUNKÈNÉ<br />

ZARIADENIE?<br />

Multifunkèné zariadenie plní <strong>na</strong>raz viac<br />

úloh. Doká�e tlaèi�, kopírova� a skenova�<br />

dokumenty, èasto je medzi podporovanými<br />

funkciami aj mo�nos� komunikácie pomocou<br />

faxu, resp. elektronickou poštou. Najmodernejšie<br />

multifunkèné <strong>zariadenia</strong> zvládnu aj ïalšie funkcie,<br />

zamerané hlavne <strong>na</strong> spracovanie fotografií z digitálneho<br />

fotoaparátu.<br />

Multifunkèné zariadenie je urèené predovšetkým<br />

<strong>na</strong> pou�itie v kancelárskom prostredí, kde plní<br />

všetky zvyèajné funkcie poèítaèových periférií. Na<br />

druhej strane sa hlavne v zahranièí zaèí<strong>na</strong>jú predáva�<br />

aj jednoduchšie a menšie multifunkèné <strong>zariadenia</strong><br />

pre domácnosti.<br />

Testovali sme <strong>zariadenia</strong> s <strong>na</strong>dobúdacou cenou<br />

do 40 000 Sk bez DPH. Drahšie prístroje, predovšetkým<br />

výkonné kopírovacie <strong>zariadenia</strong>, ktoré<br />

fungujú aj ako tlaèiarne, resp. skenery, sme do<br />

tohto testu nezaradili. Pripomeòme, �e ce<strong>na</strong> niektorých<br />

takýchto zariadení pokojne mô�e presahova�<br />

100-tisíc korún. Priemerná ce<strong>na</strong> produktov<br />

z nášho testu je o nieèo vyššia ako 22 000 Sk bez<br />

DPH.<br />

42 PC REVUE 5/2002<br />

AKÉ MÁ VÝHODY?<br />

Výhody v porov<strong>na</strong>ní so systémom viacerých samostatných<br />

prístrojov sú predovšetkým v úspore<br />

priestoru, podstatne menších nárokoch <strong>na</strong> prepojovacie<br />

káble, jednoduchšej celkovej inštalácii prístroja<br />

i ni�šej výslednej spotrebe elektrickej energie.<br />

Pou�ívatelia sa ïalej nemusia uèi� ovláda� viacero<br />

zariadení (èasto s odlišnou obsluhou) a z globálneho<br />

h¾adiska sa ušetrí aj <strong>na</strong> prevádzkových<br />

nákladoch.<br />

Od multifunkèného <strong>zariadenia</strong> k poèítaèu vedie<br />

len jeden prepojovací kábel a ostatné porty v poèítaèi<br />

mô�ete vyu�i� <strong>na</strong> komunikáciu s inými prístrojmi.<br />

Navyše pri porov<strong>na</strong>ní ceny multifunkèného<br />

<strong>zariadenia</strong> a sumy, ktorú by ste zaplatili za viacero<br />

prístrojov, zistíte, �e pri multifunkènom zariadení<br />

ušetríte.<br />

Pokia¾ uva�ujete o kombinácii tlaèiareò, skener,<br />

kopírovací stroj a fax pri monochromatických <strong>zariadenia</strong>ch,<br />

potom by ste samostatne museli zakúpi�<br />

(laserovú) tlaèiareò, skener a fax. Funkciu<br />

kopírovacieho stroja v podstate mô�ete <strong>na</strong>hradi�<br />

kombináciou skener – tlaèiareò. Viaceré skenery<br />

toti� bývajú vybavené <strong>na</strong> paneli vyhradenými<br />

tlaèidlami, pomocou ktorých mô�ete jednoducho<br />

kopírova�. Uva�ujme pre laserovú tlaèiareò sumu<br />

13 000 Sk, skener s príslušným vybavením stojí<br />

okolo 4000 Sk a laserový fax stojí pribli�ne 17 000<br />

Sk. Celková suma prístrojov potom je 34 000 Sk.<br />

Monochromatické multifunkèné zariadenie s podporou<br />

faxu z nášho testu však získate za sumu od<br />

19 900 Sk do 32 950 Sk.<br />

Pri farebných modeloch mô�eme poèíta� s atramentovou<br />

tlaèiaròou v sume okolo 5000 Sk, skenerom<br />

za 4000 Sk a faxom s atramentovou tlaèou<br />

zhruba za 9000 Sk. Suma cien prístrojov potom je<br />

18 000 Sk. Atramentové multifunkèné <strong>zariadenia</strong><br />

s podporou faxu z nášho testu stoja od 11 455 Sk<br />

po 33 190 Sk. Pri <strong>na</strong>jdrahšom prístroji by však<br />

bolo potrebné poèíta� ešte s ïalšou sumou za<br />

èítaèku pamä�ových kariet, rozširujúci zásobník,<br />

duplexnú jednotku a tlaèový server <strong>na</strong> pripojenie<br />

<strong>na</strong> poèítaèovú sie�.<br />

A ÈO NEVÝHODY?<br />

Na strane nevýhod multifunkèných zariadení treba<br />

uvies� predovšetkým to, �e jednotlivé špecializované<br />

prístroje majú obyèajne vyšší výkon. Týka sa to<br />

<strong>na</strong>jmä modulu <strong>na</strong> skenovanie, keï�e do multifunkèných<br />

zariadení sa obyèajne montujú skenery<br />

urèené hlavne <strong>na</strong> jednoduché kopírovanie dokumentov.<br />

Výkon tlaèiarne v multifunkènom zariadení<br />

závisí od konkrétneho vyhotovenia a z<strong>na</strong>èky<br />

produktu. V niektorých multifunkèných <strong>zariadenia</strong>ch<br />

nájdete aj tlaèový systém, ktorý predstavuje<br />

súèasnú špièku.<br />

Ïalej <strong>na</strong> niektorých miestach kancelárie, resp.<br />

firmy nemusíte potrebova� všetky prístroje, ale len<br />

vybrané zariadenie (<strong>na</strong>pr. fax <strong>na</strong> sekretariáte, kopírovacie<br />

zariadenie v projekènej kancelárii, tlaèiareò<br />

pre viacero pracovísk).<br />

Pri výbere multifunkèného <strong>zariadenia</strong> tak musíte<br />

zva�ova�, <strong>na</strong>ko¾ko sú jednotlivé integrované<br />

prístroje pre vás dôle�ité a èi <strong>na</strong>ozaj všetky funkcie<br />

vyu�ijete.

ROZDELENIE MULTIFUNKÈNÝCH<br />

ZARIADENÍ<br />

Trh s multifunkènými <strong>zariadenia</strong>mi je pomerne<br />

bohatý a aj u nás si u� mô�ete vybera� z mnohých<br />

prístrojov. Na úèely nášho testu sme prístroje rozdelili<br />

do dvoch základných kategórií.<br />

Prvú tvoria <strong>zariadenia</strong> schopné tlaèi� farebne.<br />

Všetky farebné multifunkèné <strong>zariadenia</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu vo zvolenej cenovej kategórii pou�ívajú atramentovú<br />

tlaè. Tu sa výsledný obraz vytvorí vystrelením<br />

atramentu príslušnej farby <strong>na</strong> papier.<br />

Jednotlivé odtiene sa vytvárajú miešaním viacerých<br />

základných farieb. Všetky atramentové multifunkèné<br />

<strong>zariadenia</strong> z nášho testu pou�ívajú farebný<br />

model CMYK (Cyan, Magenta, Yellow a blacK).<br />

Ešte pripomeòme, �e viaceré spoloènosti ponúkajú<br />

aj farebné multifunkèné <strong>zariadenia</strong>, ktoré sú zalo�ené<br />

<strong>na</strong> farebnej laserovej tlaèiarni. Ak si preèítate<br />

náš test farebných laserových tlaèiarní, zistíte,<br />

Zariadenie Canon SmartBase MPC600F slú�i aj ako<br />

farebný fax a obsahuje i automatický podávaè<br />

dokumentov<br />

�e pri nákupe takýchto modelov bude musie� siahnu�<br />

do vrecka ove¾a hlbšie.<br />

Druhú skupinu tvoria multifunkèné <strong>zariadenia</strong>,<br />

ktoré tlaèia monochromaticky, teda èiernobielo<br />

s odtieòmi sivej farby. Základom týchto zariadení<br />

býva laserová, resp. LED tlaèiareò, ktorá je doplnená<br />

o blok skenera a spolu s pou�ívate¾ským panelom<br />

mô�ete takto aj kopírova� dokumenty. Princíp tlaèe<br />

spoèíva v <strong>na</strong>nesení práškového tonera <strong>na</strong> optický<br />

valec a následnom prenose vytvoreného obrazu <strong>na</strong><br />

papier. Na záver sa toner <strong>na</strong>nesený <strong>na</strong> papier fixuje<br />

za�ehlením pri vysokej teplote.<br />

Rozdiel medzi obidvoma kategóriami je aj v tom, �e<br />

náklady <strong>na</strong> tlaè monochromatických multifunkèných<br />

zariadení sú ni�šie ako v prípade farebných prístrojov.<br />

Monochromatické <strong>zariadenia</strong> sú tie� konštruované <strong>na</strong><br />

vyšší výkon. Mô�ete tak relatívne rýchlo kopírova�<br />

alebo tlaèi� dokumenty vo väèšom mno�stve.<br />

Pri výbere multifunkèného <strong>zariadenia</strong> si dôsledne<br />

premyslite, èi je pre vás farebný dokument skutoène<br />

dôle�itý. Toto rozhodnutie podstatným spôsobom<br />

ovplyvòuje, aké budú celkové náklady <strong>na</strong><br />

vlastníctvo <strong>zariadenia</strong> a aký výkon dosiahnete. Pre<br />

farebný multifunkèný systém by ste sa mali rozhodnú�<br />

vtedy, ak je pre vás spracovanie farby skutoène<br />

dôle�ité. Na skutoène masovú produkciu<br />

dokumentov sú obyèajne atramentové farebné<br />

multifunkèné <strong>zariadenia</strong> menej vhodné.<br />

VYHOTOVENIE MULTIFUNKÈNÝCH<br />

ZARIADENÍ<br />

Ka�dé z testovaných zariadení obsahuje pou�ívate¾ský<br />

panel, pomocou ktorého mô�ete ve¾mi jedno-<br />

ducho obsluhova� prístroj. Bez toho, aby ste mali<br />

multifunkèné zariadenie pripojené <strong>na</strong> poèítaè,<br />

mô�ete kopírova� dokumenty, resp. odosiela� dokumenty<br />

faxom. Pomocou panela urèujete poèet kópií,<br />

resp. volíte faxové èíslo odosielate¾a. V prípade farebných<br />

multifunkèných zariadení <strong>na</strong>vyše urèujete,<br />

èi bude kópia realizovaná vo farbe alebo bude mono-<br />

Panel multifunkèných zariadení býva preh¾adný<br />

a integrálnou èas�ou je aj LCD displej<br />

chromatická. Èasto sa dá <strong>na</strong> pou�ívate¾skom paneli<br />

zvoli� aj kvalita kópie.<br />

Pokia¾ je multifunkèné zariadenie konštruované<br />

<strong>na</strong> posielanie dokumentov faxom, existuje mo�nos�<br />

vytvorenia faxového zoz<strong>na</strong>mu priamo v prístroji.<br />

Jednotlivé faxové èísla potom mô�ete ve¾mi<br />

rýchlo voli� stlaèením jediného tlaèidla. Farebné<br />

multifunkèné <strong>zariadenia</strong> obyèajne umo�òujú posielanie<br />

faxu vo farbe. Podmienkou je, �e aj <strong>na</strong> strane<br />

prijímate¾a je pripojený fax s podporou takéhoto<br />

spôsobu prenosu.<br />

Faxový modul v testovaných multifunkèných <strong>zariadenia</strong>ch<br />

umo�òuje rýchlos� prenosu 14 400 alebo<br />

33 600 bitov za sekundu. Pri prenose rýchlos�ou<br />

14 400 b/s trvá prenos typickej strany teoreticky<br />

šes� sekúnd, pri prenose 33 600 b/s postaèia tri sekundy.<br />

Aj tu si však treba uvedomi�, �e rýchlos� prenosu<br />

faxu sa bude riadi� tým <strong>na</strong>jpomalším zariade-<br />

Vyhotovenie niektorých zariadení pripomí<strong>na</strong> skôr<br />

faxový prístroj<br />

ním v celom okruhu, a preto výhody rýchleho prenosu<br />

vášho <strong>zariadenia</strong> nebudete môc� v�dy vyu�i�.<br />

Výhody prijímania faxu do pamäte oceníte vtedy,<br />

keï sa spotrebuje papier. Prijaté faxy sa vám toti� nestratia,<br />

ale vytlaèia sa z pamäte po doplnení papiera.<br />

Pri testovaných prístrojoch táto kapacita postaèuje<br />

minimálne <strong>na</strong> 50 strán. Aj tu sa udáva kapacita pri<br />

prenose typického dokumentu. Je to dokument oz<strong>na</strong>èený<br />

ako ITU-T No. 1, ktorý má pokrytie okolo 4 percent.<br />

Pri tomto dokumente pamä� s kapacitou 1 MB postaèuje<br />

<strong>na</strong> uschovanie 80 strán. Pri komplikovanejších<br />

dokumentoch bude poèet zapamätaných strán ni�ší.<br />

Výhodné je, aby multifunkèné zariadenie malo<br />

èo <strong>na</strong>jvyššiu kapacitu papierov vo vstupnom zásobníku.<br />

Nemusíte sa tak dlhšie stara� o dopåòanie<br />

papiera. V <strong>zariadenia</strong>ch, ktoré predstavujeme<br />

v teste, sa táto kapacita pohybuje od 100 do 400<br />

listov. Kapacitu 400 listov však dosiahnete a� po<br />

<strong>na</strong>sadení rozširujúceho zásobníka.<br />

Pri farebných multifunkèných <strong>zariadenia</strong>ch býva<br />

maximálne rozlíšenie pri tlaèi 2400 × 1200 dpi, to<br />

H A R D W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 43

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

však èasto platí len pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálny fotografický<br />

papier. Pri monochromatických <strong>zariadenia</strong>ch<br />

postaèuje aj ni�šie rozlíšenie, ktoré sa pohybuje<br />

v rozsahu od 600 do 1200 dpi.<br />

PRIPOJENIE ZARIADENIA<br />

K POÈÍTAÈU<br />

Po pripojení k poèítaèu mô�ete multifunkèné zariadenie<br />

pou�íva� ako be�nú tlaèiareò. Zariadenia<br />

z nášho preh¾adu majú udávanú rýchlos�<br />

tlaèe od 5 do 19 strán za minútu pre èiernu tlaè<br />

a od 8,5 po 16 strán za minútu pre farebnú tlaè.<br />

Rýchlos� kopírovania dokumentov je pri monochromatickej<br />

kópii rov<strong>na</strong>ká ako rýchlos� tlaèe,<br />

pri farebných kópiách je rýchlos� ni�šia.<br />

Ïalej je po pripojení <strong>na</strong> poèítaè mo�né odosiela�<br />

faxy bez toho, aby ste dokument <strong>na</strong>jprv vytlaèili<br />

Automatický podávaè dokumentov (ADF) vám ušetrí<br />

èas hlavne pri kopírovaní alebo skenovaní väèšieho<br />

mno�stva dokumentov<br />

a potom tento papierový dokument po skenovaní<br />

odoslali. V tomto prípade priamo tlaèíte do faxu, ktorý<br />

sa tvári ako ïalšia tlaèiareò v operaènom systéme.<br />

Pri odosielaní faxu mô�ete pou�i� aj telefónny zoz<strong>na</strong>m<br />

v poèítaèi, <strong>na</strong>pr. z programu MS Outlook.<br />

Navyše mô�ete skenova� dokumenty, a teda<br />

získa� ich elektronickú podobu. Viaceré monochromatické<br />

multifunkèné <strong>zariadenia</strong> doká�u<br />

skenova� vo farbe. To mô�ete vyu�i� pri ïalšom<br />

spracovaní farebných dokumentov v poèítaèi.<br />

Aj <strong>na</strong> skenovanie dokumentov je pou�ívate¾ský<br />

panel vybavený príslušnými tlaèidlami. Vo väèšine<br />

prípadov tak nemusíte h¾ada� danú funkciu v ovládacom<br />

softvéri, ale jednoducho potlaèíte tlaèidlo<br />

<strong>na</strong> paneli. Následne sa <strong>na</strong> obrazovke monitora<br />

44 PC REVUE 5/2002<br />

zobrazí program, do ktorého sa predloha <strong>na</strong>skenuje,<br />

a mô�ete s òou v poèítaèi ïalej pracova�.<br />

Zo strany skenovania je dôle�ité uvedomi� si<br />

rozdiel medzi plošným a prechodovým skenerom.<br />

Prechodový skener, ktorým bývajú obyèajne<br />

vybavené lacnejšie prístroje, vám umo�ní skenova�<br />

a kopírova� len vo¾né listy. Z<strong>na</strong>mená to, �e<br />

stránku z knihy alebo èasopisu s ním nepracujete<br />

(ak ju, prirodzene, nevytrhnete z viazania).<br />

Pri multifunkènom zariadení s plošným skenerom<br />

polo�íte viazanú predlohu <strong>na</strong> presklenú plochu<br />

a mô�ete skenova� alebo kopírova�.<br />

Pre väèšie pohodlie pri skenovaní alebo kopírovaní<br />

vo¾ných listov je k dispozícii automatický<br />

podávaè (tzv. ADF – Automatic Document Feeder).<br />

Doò umiestnite <strong>na</strong>raz viacero listov a celá ïalšia<br />

manipulácia s papierom sa odohráva bez vašej<br />

úèasti. Takto ve¾mi jednoducho kopírujete alebo<br />

skenujete väèšie mno�stvo listov.<br />

Je pre vás výhodné, ak multifunkèné zariadenie<br />

doká�e automaticky tlaèi� <strong>na</strong> obidve strany papiera<br />

(tzv. duplex). S jeho pomocou ušetríte <strong>na</strong> papieri<br />

a vytlaèený dokument sa aj ¾ahšie prenáša.<br />

Multifunkèné <strong>zariadenia</strong> sa k poèítaèu pripájajú<br />

pomocou USB alebo paralelného portu. Niektoré<br />

<strong>na</strong>jnovšie <strong>zariadenia</strong> však u� paralelný port neobsahujú<br />

a úplne sa spoliehajú len <strong>na</strong> port USB.<br />

Naopak, prístroje, ktoré sú primárne urèené ako<br />

fax, sa stále pripájajú len pomocou paralelného<br />

portu. Z h¾adiska pou�itia v kancelárii je výhodou,<br />

Pripojenie multifunkèného <strong>zariadenia</strong>: v hornej èasti<br />

je kábel USB, ni�šie pripojenie <strong>na</strong> telekomunikaènú<br />

linku (s feritovým jadierkom <strong>na</strong> filtráciu rušivých<br />

impulzov) a dole pripojenie do poèítaèovej siete<br />

Súèas�ou softvérového vybavenia býva centrálny<br />

systém <strong>na</strong> spracovanie dokumentov<br />

keï je multifunkèné zariadenie mo�né priamo zapoji�<br />

aj do poèítaèovej siete. Trochu prekvapivo<br />

však takýto spôsob priamo v dodávke podporuje<br />

len jedno zariadenie z nášho testu. Aj pri ostatných<br />

prístrojoch takáto mo�nos� existuje, musíte<br />

ho však zdie¾a� z iného poèítaèa v sieti alebo investova�<br />

do externého tlaèového servera (ako konkrétny<br />

doplnok k prístroju alebo tlaèový server<br />

<strong>na</strong>pr. od firmy Axis).<br />

SOFTVÉROVÁ VÝBAVA<br />

Zo stránky softvérovej výbavy prichádzajú<br />

obyèajne multifunkèné <strong>zariadenia</strong> s centrálnym<br />

systémom, ktorý vám umo�òuje realizova� všetky<br />

èinnosti z jedného miesta. Je to v podstate panel<br />

tlaèidiel, ktorým vyberáte úlohy <strong>na</strong> tlaè, kopírovanie,<br />

skenovanie a faxovanie. Tento systém sa<br />

potom obyèajne automaticky <strong>na</strong>štartuje po vlo-<br />

�ení papiera do snímacej èasti multifunkèného<br />

<strong>zariadenia</strong>. Súèas�ou centrálneho systému býva<br />

aj <strong>na</strong>stavenie vlastností, kde urèujete <strong>na</strong>pr. pou�ité<br />

rozlíšenie pri kopírovaní, predvolené vo¾by<br />

<strong>na</strong> skenovanie, ale aj previazanie <strong>na</strong>inštalovaných<br />

aplikácií v operaènom systéme s tlaèidlami<br />

<strong>na</strong> prednom paneli prístroja.<br />

Spolu s centrálnym systémom sa v�dy inštaluje<br />

aj ovládaè pre tlaèiareò s be�nými funkciami,<br />

ako je výber kvality tlaèe, usporiadanie stránok<br />

<strong>na</strong> hárku papiera a pod.<br />

Z h¾adiska rozpoznávania skenovaného textu<br />

sa k multifunkènému zariadeniu dodáva aj<br />

príslušný OCR modul. V dodávke býva èasto systém<br />

FineReader, IRIS alebo PaperPort.

Èítacie zariadenie pre<br />

pamä�ové karty sa<br />

zaèí<strong>na</strong> objavova�<br />

v drahších<br />

multifunkèných<br />

<strong>zariadenia</strong>ch<br />

Niektoré multifunkèné <strong>zariadenia</strong> majú zabudované<br />

èítaèky pamä�ových kariet, ktoré sa pou�ívajú vo<br />

fotoaparátoch. Preferujú sa predovšetkým karty<br />

CompactFlash typu I a II, ïalej Memory Stick a Smart-<br />

Media. Súèas�ou èítacieho <strong>zariadenia</strong> býva aj sig<strong>na</strong>lizaèná<br />

dióda <strong>na</strong> monitorovanie prenosu údajov.<br />

Pomocou softvérového vybavenia mô�ete potom<br />

tlaèi� tieto fotografie alebo pomocou tlaèiarne ich<br />

prenáša� do poèítaèa. Výhodou je rýchly a pohodlný<br />

prenos, keï�e nemusíte h¾ada� príslušný kábel a prepojova�<br />

ním fotoaparát a poèítaè.<br />

Pomocou èítacieho <strong>zariadenia</strong> pre pamä�ové karty<br />

rýchlo prenesiete fotografie aj do poèítaèa<br />

Softvérové vybavenie zariadení, ktoré obsahujú<br />

èítaèky pamä�ových kariet, zais�uje aj jednoduchý<br />

výber príslušných fotografií. Vtedy sa pou�íva<br />

vytlaèenie všetkých fotografií z pamä�ovej karty <strong>na</strong><br />

jednom hárku. Na tomto dokumente potom vyz<strong>na</strong>èíte<br />

tmavým perom po�adované fotografie, následne<br />

<strong>na</strong> tom istom papieri urèíte typ tlaèového papiera<br />

a po�adovaný rozmer fotografií. Takto vyz<strong>na</strong>èený<br />

dokument (tzv. ProofSheet) necháte <strong>na</strong>skenova�<br />

v plošnom skeneri. Následne sa po�adované fotografie<br />

vytlaèia. Je to systém, ktorým vlastne realizujete<br />

objednávanie fotografií klasickým spôsobom<br />

a umo�òuje vám priamo vidie�, èo si objednávate.<br />

Èítacie zariadenie pre pamä�ové karty a príslušnú<br />

softvérovú výbavu zaraïuje do multifunkèných<br />

Výber príslušnej fotografie z indexu vytlaèeného<br />

z pamä�ovej karty – potrebujete len èierne pero<br />

a mô�ete si vybra� aj ïalšie vo¾by pri tlaèi<br />

zariadení predovšetkým firma HP. Hlavne tzv. séria<br />

d je <strong>na</strong>dštandardne vybavená, èo, prirodzene,<br />

ovplyvòuje aj výslednú cenu. V <strong>na</strong>šom teste reprezentuje<br />

túto sériu <strong>na</strong>jvyšší model HP OfficeJet<br />

d155xi. Ak niektorú z funkcií nepotrebujete,<br />

mô�ete sa rozhodnú� pre niektorý ni�ší variant<br />

z tohto radu – výber je <strong>na</strong>ozaj široký a mô�ete sa<br />

orientova� aj pod¾a peòa�enky. Model d125xi je<br />

základom tohto radu, je bez faxu, duplexnej jednotky,<br />

èítaèiek pamä�ových kariet a ADF. Pripoji� sa<br />

dá aj cez paralelný port a stojí 21 790 Sk bez DPH.<br />

Na výber sú aj ïalšie modely.<br />

PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY<br />

Tieto údaje si treba všíma� ve¾mi pozorne, preto�e<br />

tvoria podstatnú èas� celkových nákladov <strong>na</strong> vlastníctvo<br />

prístroja. V prípade farebných multifunkèných<br />

zariadení je výhodou, ak pou�ívajú oddelené<br />

tlaèové hlavy a náplne. To je v <strong>na</strong>šom teste prípad<br />

<strong>zariadenia</strong> Canon SmartBase MPC400 a HP OfficeJet<br />

d155xi. Ešte výhodnejšie je, ak sú jednotlivé náplne<br />

pre farebnú tlaè samostatne vymenite¾né.<br />

V tomto prípade toti� vymieòate <strong>na</strong>ozaj len to, èo<br />

sa spotrebuje. V <strong>na</strong>šom teste takéto zariadenie<br />

zastupuje model Canon SmartBase MPC400.<br />

Systém oddelených<br />

farebných náplní,<br />

ktorý pou�íva<br />

tlaèiareò Canon<br />

SmartBase<br />

MPC-400<br />

Pri monochromatických <strong>zariadenia</strong>ch sa pou�íva<br />

systém integrovaných tlaèových kaziet alebo oddelených<br />

zásobníkov <strong>na</strong> toner a optických valcov.<br />

V prípade oddelených modulov mô�ete teoreticky<br />

opä� nieèo ušetri�, keï�e výdr� valca sa poèíta<br />

minimálne <strong>na</strong> 10 000 strán.<br />

Prevádzkové náklady sme vypoèítali <strong>na</strong> základe<br />

be�ného výpoètu, prièom sa uva�uje 5-percentné<br />

pokrytie tlaèovej strany. Zodpovedá to jednoduchému<br />

textu bez obrázkov a ozdobných fontov. Údaj<br />

o cene za vytlaèenú stranu sme potom vypoèítali<br />

ako podiel ceny náplne k výrobcom udávanej �ivotnosti<br />

pri uva�ovanom pokrytí. Ak príslušný model<br />

pou�íva systém samostatne vymenite¾ných tlaèových<br />

hláv, resp. optického valca, pripoèítali sme<br />

k tejto sume ešte údaj zodpovedajúci opotrebeniu<br />

týchto modulov <strong>na</strong> jednu tlaèovú stránku. Pri atramentových<br />

modeloch je potom priemerná suma<br />

1,64 Sk bez DPH za jednu stranu. Pri laserových,<br />

resp. LED modeloch je priemerná suma za vytlaèenie<br />

jednej strany v <strong>na</strong>šom teste 0,92 Sk bez DPH.<br />

Pri farebnej strane sme poèítali s pokrytím 15<br />

percent. Táto hodnota sa pou�íva pri posudzovaní<br />

5-percentného pokrytia strany ka�dou z farieb,<br />

prièom sa neuva�uje so spotrebou èiernej farby. Ak<br />

sa pri tlaèi spotrebúva aj tlaèová hlava, pripoèítali<br />

sme k výslednej sume <strong>na</strong>vyše aj tento údaj.<br />

V tomto prípade opä� platí, �e náklady <strong>na</strong> skutoènú<br />

tlaè mô�u by� vyššie. Hlavne pri farebných<br />

stranách sa èasto pou�íva vyššie pokrytie (<strong>na</strong>pr. pri<br />

fotografiách) a <strong>na</strong>vyše musíte uva�ova� aj sumu za<br />

spotrebu èiernej farby.<br />

Ak však vyjdeme z teoretických hodnôt, potom<br />

vychádza priemerná ce<strong>na</strong> za vytlaèenie jednej<br />

farebnej strany v priemere <strong>na</strong> 2,72 Sk bez DPH.<br />

H A R D W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 45

46 PC REVUE 5/2002<br />

Tab. 1 Parametre testovaných modelov a predajné ceny<br />

POROVNÁVACÍ TEST<br />

FAREBNÁ TLAÈ / ATRAMENTOVÁ TECHNOLÓGIA MONOCHROMATICKÁ TLAÈ / LASEROVÁ TECHNOLÓGIA<br />

Typ <strong>zariadenia</strong> / parameter Canon SmartBase HP OfficeJet HP PSC 750 HP PSC 950 HP OfficeJet Brother Brother Brother Brother HP LaserJet OKIFAX OKIOFFICE Pa<strong>na</strong>sonic<br />

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA<br />

MPC400 K80 d155xi HL−P2500 MFC−9070 MFC−9180 MFC−9750 3320 mfp 4500 MF 87 Pa<strong>na</strong>fax UF−490<br />

Kombinácia zariadení tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener, tlaèiareò, skener,<br />

kopírka kopírka, fax kopírka kopírka, fax, kopírka, fax èí− kopírka kopírka, fax kopírka, fax kopírka kopírka kopírka, fax kopírka, fax kopírka, fax<br />

èítaèka pamä− taèka pamä�o−<br />

�ových kariet vých kariet<br />

Kapacita vstupného zásobníka [listov] 100 150 100 100 (+20 foto) 150+250 250 200 200 250 250+10 100 100 150<br />

Kapacita zásobníka pre fax alebo skener [listov] 1 20 1 1 50 30 20 30 50 50 20 20 20<br />

Spôsob pripojenia paralelné, USB paralelné, USB USB USB USB, tlaèový paralelné, USB paralelné, USB paralelné, USB paralelné, USB paralelné, USB, paralelný paralelný paralelný<br />

TLAÈ<br />

server, paralelný<br />

port volite¾ný<br />

tlaèový server<br />

Technológia tlaèe atramentová atramentová atramentová atramentová atramentová laserová laserová laserová laserová laserová LED LED laserová<br />

Typ tlaèe farebný farebný farebný farebný farebný èiernobiely èiernobiely èiernobiely èiernobiely èiernobiely èiernobiely èiernobiely èiernobiely<br />

Rýchlos� tlaèe èiernej strany [ppm] 17 12 11 12 19 12 10 10 12 14 8 8 5<br />

Rýchlos� tlaèe farebnej strany [ppm] 12 10 8,5 10 16 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A<br />

Maximálne rozlíšenie [dpi] 2400 × 1200 2400 × 1200 2400 × 1200 2400 × 1200 2400 × 1200 600 × 600 600 × 600 600 × 600 600 × 600 1200 × 1200 600 × 600 600 × 600 600 × 600<br />

Automatický duplex nie nie nie nie štandard nie nie nie nie nie nie nie nie<br />

Farebné náplne [samostatné, integrované] samostatné integrované integrované integrované integrované N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A<br />

Oddelené náplne (toner) a tlaèové hlavy (valec)<br />

SKENOVANIE<br />

oddelené integrované integrované integrované integrované oddelené oddelené oddelené oddelené integrované oddelené oddelené oddelené<br />

Typ skenera [plošný/prechodový] plošný prechodový plošný plošný plošný prechodový prechodový plošný plošný plošný prechodový prechodový prechodový<br />

Spôsob práce skenera farebný farebný farebný farebný farebný èiernobiely èiernobiely farebný farebný farebný èiernobiely èiernobiely èiernobiely<br />

Fyzické rozlíšenie [dpi] / farebná håbka [bit]<br />

FAXOVANIE<br />

600 × 1200/36 600 × 1200/36 600 × 1200/36 600 × 1200/36 1200 × 4800/48 300 × 300 200 × 400 600 × 300/24 300 × 300 600 × 600/24 300 × 300 300 × 300 406 × 391<br />

Rýchlos� faxovania [kb/s] N/A 33,6 N/A 14,4 33,6 N/A 14,4 14,4 N/A N/A 14,4 33,6 33,6<br />

Poèet polo�iek v tel. zoz<strong>na</strong>me N/A 100 N/A 60 130 N/A 100 100 N/A N/A 80 110 100<br />

Kapacita pamäte prijatých faxov [strán]<br />

KOPÍROVANIE<br />

N/A 90 N/A 50 125 N/A 400 400 N/A N/A 80 160 60<br />

Fyzické rozlíšenie [dpi] 600 × 1200 600 × 600 600 × 1200 600 × 1200 1200 × 600 300 × 300 200 × 400 600 × 300 300 × 600 600 × 600 300 × 300 300 × 300 406 × 391<br />

Rýchlos� èiernobieleho kopírovania [ppm] 17 12 11 12 18 10 10 10 12 14 8 8 5<br />

Rýchlos� farebného kopírovania [ppm] 10 8 8 9 16 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A<br />

Maximálny poèet kópií [listov] 99 99 99 99 99 250 99 99 99 99 50 50 99<br />

Rozsah mierky [%]<br />

FYZIKÁLNE PARAMETRE<br />

25÷400 25÷400 25÷400 25÷400 25÷400 50÷200 25÷400 25÷400 25÷400 N/A 25÷200 N/A<br />

Rozmery (š × v × h) [mm] 440×228×523 489×235×372 358×452×272 358×452×272 415×400×555 360×337×413 395×243×359 459×354×458 492×429×456 546×521×495 316×190×383 316×190×383 355×220×364<br />

Hmotnos� [kg] 9,8 10 8,6 8,8 14 12 7,5 11 17 15,8 8 8 7,3<br />

Napájací zdroj [interný, externý]<br />

CENY<br />

interný externý externý externý externý interný interný interný interný interný interný interný interný<br />

Ce<strong>na</strong> <strong>zariadenia</strong> [Sk bez DPH]<br />

PREVÁDZKOVÉ PARAMETRE<br />

14 990 12 756 11 455 15 195 33 190 18 990 19 900 32 950 31 990 32 590 21 570 25 740 27 990<br />

Ce<strong>na</strong> èiernej náplne [Sk bez DPH] 460 1380 1140 1140 1068 3360 1230 1230 3360 3550 926 926 2890<br />

Kapacita èiernej náplne [5 %] 500 833 560 560 737 6000 2200 2200 6000 3500 1500 1500 6000<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèovej hlavy/optického valca [Sk bez DPH] N/A N/A N/A N/A 1644 – èb i farba 6500 6400 6400 6500 integrovaná 4232 4232 4490<br />

Kapacita tlaèovej hlavy/valca [5 %] N/A N/A N/A N/A 16 000 èb,<br />

30 000 farba<br />

20 000 20 000 20 000 20 000 integrovaná 10 000 10 000 20 000<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky [Sk bez DPH] 0,92 1,66 2,04 2,04 1,55 0,89 0,88 0,88 0,89 1,01 1,04 1,04 0,71<br />

Ce<strong>na</strong> farebnej náplne [Sk bez DPH] 370 2610 2470 2470 1248 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A<br />

Kapacita farebnej náplne [15 %] 280* 970 970 970 400 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej stránky [Sk bez DPH] 2,64 2,69 2,55 2,55 3,17 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A<br />

Záruka 6/24 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacov<br />

Zariadenie zapo�ièal FaxCOPY HP Slovakia HP Slovakia HP Slovakia HP Slovakia Columbex Int. Columbex Int. Columbex Int. Columbex Int. HP Slovakia Oki Systems Oki Systems Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

* uvádzané pri pokrytí 7,5 percenta, N/A – produkt danú funkciu nepodporuje alebo nemá zmysel<br />

H A R D W A R E

Tab. 2 Namerané a prepoèítané hodnoty pre testovaní multifunkèných zariadení<br />

FAREBNÁ TLAÈ, ATRAMENTOVÁ TECHNOLÓGIA MONOCHROMATICKÁ TLAÈ, LASEROVÁ TECHNOLÓGIA<br />

Typ <strong>zariadenia</strong>/realizovaný test Canon HP OfficeJet HP PSC 750 HP PSC 950 HP OfficeJet Brother Brother Brother Brother HP LaserJet OKIFAX OKIOFFICE Pa<strong>na</strong>sonic<br />

SmartBase K80 d155xi HL−P2500 MFC−9070 MFC−9180 MFC−9750 3320 mfp 4500 MF 87 Pa<strong>na</strong>fax UF−490<br />

MPC400<br />

Doba tlaèe 10 rov<strong>na</strong>kých strán [mm:ss] 01:55 02:36 03:06 02:43 02:22 01:24 01:11 01:09 01:02 00:54 01:35 01:35 02:18<br />

Prepoèítaná rýchlos� tlaèe [ppm] (rov<strong>na</strong>ké strany) 5,22 3,85 3,23 3,68 4,23 7,14 8,45 8,70 9,68 11,11 6,32 6,32 4,35<br />

Doba tlaèe 10 rôznych strán [mm:ss] 03:00 03:27 03:41 03:27 02:46 02:21 01:30 01:32 01:06 00:55 01:38 01:37 02:20<br />

Prepoèítaná rýchlos� tlaèe [ppm] (rôzne strany) 3,33 2,90 2,71 2,90 3,61 4,26 6,67 6,52 9,09 10,91 6,12 6,19 4,29<br />

Doba tlaèe jednoduchej strany [mm:ss] (<strong>na</strong>jrýchlejšie) 00:14 00:14 00:17 00:13 00:18 00:20 00:17 00:17 00:19 00:11 00:13 00:18 00:33<br />

Doba tlaèe komplikovanej strany [mm:ss] (max. kvalita) 01:22 02:56 02:52 02:51 01:28 00:38 00:27 00:27 00:23 00:25 00:25 00:30 01:07<br />

Doba kopírovania textovej strany [s] 00:16 00:19 00:20 00:20 00:18 00:20 00:12 00:11 00:21 00:19 00:25 00:25 00:41<br />

Doba kopírovania grafickej strany [s] 00:49 00:57 00:56 00:57 00:32 00:20 00:12 00:11 00:23 00:19 00:27 00:27 00:42<br />

Doba skenovania grafickej strany [s] 00:38 00:25 00:24 00:19 00:19 00:16 00:16 00:26* 01:31* 00:44* 00:42 00:14 00:30<br />

Spotreba elektrickej energie v pokoji [W] 7 12 10 12 20 7 9 14 13 12 6 7 7<br />

* merané pri farebnom skenovaní<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

Pri teste sme si v prvom rade overovali tlaèové<br />

schopnosti zariadení. Najprv sme tlaèili 10 kópií<br />

strany, ktorá obsahovala slovenský text vo viacerých<br />

fontoch. Ïalej to bol komplikovanejší dokument<br />

s tabu¾kami a obrázkami. Tento dokument<br />

mal celkovú då�ku 10 strán. Dokumenty sme tlaèili<br />

v kvalite tlaèe <strong>na</strong>stavenej výrobcom. Z doby<br />

tlaèe sme vypoèítali jej rýchlos�.<br />

Ïalej sme pokraèovali tlaèou ve¾mi jednoduchého<br />

textu bez formátovania v <strong>na</strong>jrýchlejšom<br />

re�ime. S<strong>na</strong>�ili sme sa zisti� dobu tlaèe prvej strany.<br />

Na overenie kvality tlaèe sme si následne vytlaèili<br />

komplikovaný dokument s testovacou ru-<br />

�icou, farebnými prechodmi a fotografiou, a to<br />

v <strong>na</strong>jlepšej kvalite tlaèe.<br />

Po otestovaní tlaèového systému sme pristúpili<br />

k testu modulu <strong>na</strong> kopírovanie. Kopírovali<br />

sme dva dokumenty. Prvým bola textová stra<strong>na</strong>,<br />

ktorú sme aj pri farebných kopírovacích <strong>zariadenia</strong>ch<br />

tlaèili èiernobielo. Ïalej sme kopírovali<br />

farebný dokument, ktorý sme pou�ívali pri hodnotení<br />

kvality tlaèe. Ten sme pri farebných <strong>zariadenia</strong>ch<br />

tlaèili farebne. V obidvoch prípadoch<br />

sme posudzovali dobu kopírovania a dosiahnutú<br />

kvalitu.<br />

Rov<strong>na</strong>ký dokument sme pou�ili aj pri overení<br />

schopnosti skenovania príslušného <strong>zariadenia</strong>.<br />

Tu sme si jed<strong>na</strong>k všímali dobu skenovania pri<br />

rozlíšení 100 alebo 150 dpi, ako i dosiahnutú kvalitu<br />

skenovania. Pokia¾ zabudované skenery<br />

umo�òovali farebné spracovanie údajov (to doká�u<br />

aj niektoré multifunkèné <strong>zariadenia</strong>), overovali<br />

sme si kvalitu pri monochromatickom i farebnom<br />

re�ime.<br />

Pri overení faxového modulu sme odoslali nieko¾ko<br />

faxov v rozlièných kvalitách a pracovali<br />

sme aj so zabudovaným faxovým zoz<strong>na</strong>mom. Meranie<br />

doby faxového prenosu sme do vyhodnocovania<br />

nezaradili, keï�e nie je mo�né zaisti� rov<strong>na</strong>kú<br />

kvalitu telekomunikaènej siete.<br />

Ïalej sme si overovali celkovú prácu s prístrojom<br />

a posudzovali sme jednoduchos� jeho ovládania.<br />

Nakoniec sme odmerali aj odber elektrickej<br />

energie v pokojovom stave. Meranie odberu<br />

elektrickej energie pri samotnej tlaèi nie je<br />

mo�né objektívne urèi� ako jedno èíslo. Tento<br />

údaj toti� poèas tlaèe z<strong>na</strong>ène kolíše, a to predovšetkým<br />

pri laserových a LED tlaèiaròach. Upozoròujeme,<br />

�e odber pri laserových multifunkèných<br />

<strong>zariadenia</strong>ch tesne pred tlaèou (pri zahrievaní<br />

valca) krátkodobo dosahuje 700 a� 800 W.<br />

S týmto údajom treba poèíta� a pripoji� zariadenie<br />

<strong>na</strong> príslušne istený zdroj. Keby ste takéto<br />

<strong>zariadenia</strong> <strong>na</strong>pr. zapojili <strong>na</strong> neprerušite¾ný zdroj<br />

energie (UPS), mohli by ste ma� s <strong>na</strong>pájaním<br />

problémy. Niektoré UPS majú toti� výstupný<br />

prúd z<strong>na</strong>ène obmedzený.<br />

Pri atramentových multifunkèných <strong>zariadenia</strong>ch<br />

sme poèas tlaèe merali spotrebu okolo 20<br />

W, jedine model HP OfficeJet d155xi vykazoval<br />

spotrebu 38 W.<br />

Najdôle�itejšie prevádzkové parametre sme<br />

zhrnuli do tabu¾ky 1, <strong>na</strong>merané a prepoèítané<br />

hodnoty sú v tabu¾ke 2. Test prebiehal <strong>na</strong> zaèiatku<br />

apríla a k tomuto termínu sa vz�ahujú všetky<br />

cenové údaje. Tie pochádzajú od konkrétnych<br />

dodávate¾ov.<br />

H A R D W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 47

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Canon<br />

SmartBase MPC400<br />

Toto zariadenie je kombináciou tlaèiarne, kopírovacieho<br />

<strong>zariadenia</strong> a plošného skenera. Zo strán-<br />

48 PC REVUE 5/2002<br />

Kategória: farebná tlaè<br />

HP OfficeJet K80<br />

Predstavuje kombináciu tlaèiarne, kopírovacieho<br />

prístroja, prechodového skenera a faxu. OfficeJet<br />

HP PSC 750<br />

Toto zariadenie je kombináciou tlaèiarne, plošného<br />

skenera a kopírky, prièom PSC 750 predsta-<br />

ky ve¾kosti podstavy ide o väèší prístroj, <strong>na</strong> druhej<br />

strane je však ni�ší ako ostatné testované<br />

modely. SmartBase MPC400 má preh¾adný predný<br />

panel s trojriadkovým displejom. Ten informuje<br />

o <strong>na</strong>stavenom re�ime, o poète kópií<br />

atï. Základom <strong>zariadenia</strong> je tlaèiareò<br />

Canon Bubble Jet S630. Canon Smart-<br />

Base MPC400 pou�íva systém samostatne<br />

vymenite¾ných zásobníkov pre ka�dú<br />

farbu. Na tlaèovej hlave sa <strong>na</strong>stavuje<br />

aj hrúbka tlaèeného papiera. Súèas�ou<br />

dodávky je aj OCR softvér FineReader 5.0<br />

Sprint. Dodávate¾ poskytuje za 2000 Sk bez<br />

DPH rozšírenú záruku 24 mesiacov, prièom<br />

dostanete balík špeciálneho papiera a prepojovací<br />

kábel, ako i inštaláciu, zaškolenie a dopravu<br />

prístroja.<br />

Zariadenie SmartBase MPC600F je doplnením<br />

tohto prístroja o farebný fax s rýchlos�ou<br />

33,6 kb/s a o ADF s kapacitou 30 listov. Pamä�<br />

faxu postaèuje <strong>na</strong> 270 strán a uschova� mô�ete<br />

K80 je zalo�ený <strong>na</strong> tlaèiarni HP DeskJet 970Cxi,<br />

teda <strong>na</strong> technológii HP PhotoREt III. Zariadenie<br />

má netradiène oblý tvar a skôr pripomí<strong>na</strong> fax ako<br />

tlaèiareò. Na prednom paneli je 10 tlaèidiel<br />

<strong>na</strong> rýchlu vo¾bu. Centrom softvérového<br />

vybavenia je HP Director, ktorý pri ovládaní<br />

vedie pou�ívate¾a pomocou grafických<br />

symbolov. OfficeJet K80 má automatické<br />

zarovnávanie tlaèových hláv<br />

pomocou ultrafialového lúèa. Prístroj sa<br />

dá plnohodnotne <strong>na</strong>stavi� z predného<br />

panela bez pripojenia poèítaèa. Na rozdiel<br />

od ostatných prístrojov od firmy HP<br />

tento prístroj pri realizácii kópie <strong>na</strong>jprv<br />

celý dokument oskenuje a a� potom zaèí<strong>na</strong><br />

s tlaèou. Drahšie prístroje od firmy HP toti�<br />

zaèí<strong>na</strong>jú tlaèi� u� poèas skenovania. Základom<br />

skenovania je skener ScanJet 5730C. Súèas�ou softvérovej<br />

výbavy je aj program ReadIris <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

<strong>na</strong>skenovaného textu, ktorý pracuje aj<br />

so slovenskými z<strong>na</strong>kmi.<br />

vuje <strong>na</strong>jlacnejšie multifunkèné zariadenie z celého<br />

nášho preh¾adu. Výhodou je plošný<br />

skener, pou�ívate¾ský panel <strong>na</strong> pravej<br />

hornej strane je ve¾mi preh¾adný. Pomocou<br />

panela sa volí re�im (farebne<br />

a èiernobielo), typ papiera, poèet kópií,<br />

kvalita kópie a k dispozícii sú aj tzv.<br />

kreatívne kópie. V rámci kreatívnych kópií<br />

mô�ete z originálu vytvori� poster, vytlaèi�<br />

viacero kópií <strong>na</strong> jeden hárok a pod.<br />

K poèítaèu sa PSC 750 pripojuje len pomocou<br />

portu USB. Softvérová výbava obsahuje<br />

okrem centrálneho riadiaceho systému HP<br />

Director aj dia¾kový ovládací panel. Ide<br />

vlastne o softvérovú obdobu LCD displeja<br />

z prístroja. Pri problémoch (<strong>na</strong>pr. nedostatok<br />

papiera) sa tento panel zobrazí <strong>na</strong> obrazovke<br />

monitora. Pri skenovaní sa dá dobre pou�i� tlaèidlo<br />

„Skenova� do“, ktoré sa via�e <strong>na</strong> vybrané aplikácie<br />

z pripojeného poèítaèa. Proces priraïovania<br />

100 faxových èísel. Jeho ce<strong>na</strong> je 18 990 Sk bez<br />

DPH.<br />

V <strong>na</strong>šom testovaní dosiahol tento prístroj<br />

ve¾mi dobrú kvalitu tlaèe v be�nom re�ime, zároveò<br />

sme zaregistrovali <strong>na</strong>jvyššiu rýchlos� tlaèe zo<br />

všetkých atramentových modelov. Spokojní sme<br />

boli aj s kvalitou kópie, skenovanie však trvalo<br />

MPC400 o nieèo dlhšie.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 14 990 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 0,92 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej stránky: 2,64 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: FaxCOPY, a. s.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOO<br />

Kvalita farebného kopírovania: OOOOG<br />

Rýchlos� farebného kopírovania: OOOOG<br />

Kvalita skenovania: OOOOO<br />

Rýchlos� skenovania: OOOGG<br />

Pri <strong>na</strong>šich testoch sme zistili ve¾mi dobrú kvalitu<br />

tlaèe, ale kvalita grafického kopírovania je<br />

o nieèo ni�šia. Pri kopírovaní viacerých rôznych<br />

sivých plôch sme toti� získali <strong>na</strong> kópii len èierne<br />

plochy. Kvalita kopírovania fotografie však bola<br />

v poriadku. Spokojní sme boli s rýchlos�ou tlaèe<br />

i kopírovania.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 12 756 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 1,66 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej stránky: 2,69 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOGG<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOGG<br />

Kvalita skenovania: OOOOG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOG<br />

aplikácií sa vykonáva pri inštalácii <strong>zariadenia</strong>, ale<br />

neskôr sa dá upravova�.<br />

HP PSC 750 dosiahlo v <strong>na</strong>šom teste rov<strong>na</strong>kú<br />

kvalitu tlaèe, kopírovania i skenovania ako HP<br />

PSC 950. Pri kontrole rýchlosti sa však ukázalo<br />

o nieèo pomalšie tak pri tlaèi, ako i poèas kopírovania<br />

dokumentov.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 11 455 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 2,04 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej stránky: 2,55 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOGG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOGG<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOGG<br />

Kvalita skenovania: OOOOO<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOG

HP PSC 950<br />

Toto multifunkèné zariadenie je rozšírením<br />

modelu HP PSC 750. Navyše obsahuje faxový<br />

Riešenie pre profesionálov<br />

HP OfficeJet d155xi<br />

Toto multifunkèné zariadenie sa vyz<strong>na</strong>èuje v súèasnosti<br />

jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jbohatšou výbavou.<br />

Brother HL−P2500<br />

Tento prístroj má v spodnej èasti umiestnenú<br />

laserovú tlaèiareò, <strong>na</strong>d òou sa <strong>na</strong>chádza precho-<br />

modul s rýchlos�ou 14,4 kb/s a má zakomponované<br />

aj èítaèky pamä�ových kariet. Rov<strong>na</strong>ko toto<br />

zariadenie pridalo <strong>na</strong> rýchlosti tlaèe a pribudol<br />

podávaè <strong>na</strong> fotografické papiere.<br />

Usporiadanie HP PSC 950 predstavuje pou�ívate¾ský<br />

panel v pravej hornej strane.<br />

Panel je voèi HP PSC 750 komplikovanejší,<br />

keï�e obsahuje aj funkcie <strong>na</strong> faxovanie.<br />

HP PSC je multifunkèné zariadenie pre pou�ívate¾a,<br />

ktorý èasto spracúva údaje z digitálneho<br />

fotoaparátu. Ten potom mô�e vlo�i� pamä-<br />

�ovú kartu priamo do tlaèiarne a fotografie<br />

okam�ite tlaèi�. HP PSC akceptuje pamä�ové<br />

karty CompactFlash I/II, Memory Stick a Smart-<br />

Media. Softvérové vybavenie doká�e zabezpeèi�<br />

aj rýchly prenos fotografií z pamä�ovej karty<br />

v tlaèiarni do poèítaèa. Špecialitou je tlaè spomí<strong>na</strong>ného<br />

hárka ProofSheet, èím dosiahnete jednoduchý<br />

výber fotografií z pamä�ovej karty spôsobom<br />

podobným ako pri objednávaní fotografií<br />

vo fotolaboch.<br />

Okrem základných funkcií – tlaè, skenovanie,<br />

kopírovanie a faxovanie – zvládne aj manipuláciu<br />

s pamä�ovými kartami CompactFlash,<br />

Memory Stick a SmartMedia. K tomu pristupuje<br />

mo�nos� automatickej tlaèe <strong>na</strong> obidve<br />

strany papiera, automatický podávaè vo¾ných<br />

listov, automatické zarov<strong>na</strong>nie tlaèových<br />

hláv, rozširujúci vstupný zásobník, zariadenie<br />

<strong>na</strong> pripojenie do poèítaèovej siete a mo�nos�<br />

automatického skladania vytlaèených<br />

dokumentov.<br />

Celkové vyhotovenie tohto prístroja v decentnej<br />

striebornej farbe je ve¾mi precízne.<br />

Predný panel vyzerá <strong>na</strong> prvý poh¾ad dos� komplikovaný,<br />

ale v skutoènosti je premyslene organizovaný<br />

<strong>na</strong> úèely skenovania, kopírovania, faxovania<br />

a tlaèe digitálnych fotografií.<br />

Samotná tlaè je zalo�ená <strong>na</strong> modeli HP cp1160,<br />

ktorý pou�íva systém oddelených tlaèových hláv<br />

a atramentových náplní. Pri kopírovaní je mo�né<br />

pou�i� prispôsobovanie ve¾kosti stránky, zrkadlo-<br />

dový skener a pou�ívate¾ský panel. Slú�i ako<br />

tlaèiareò, prechodový monochromatický skener<br />

a kopírka. V spodnej èasti prístroja sa <strong>na</strong>chádza<br />

vstupný zásobník <strong>na</strong> 250 listov a <strong>na</strong>d ním je<br />

manuálny podávaè, prioritne urèený pre<br />

hrubšie papiere.<br />

Pou�ívate¾ský panel obsahuje jednoriadkový<br />

LCD displej a dve informaèné diódy.<br />

Tie informujú o probléme pri tlaèi a o presune<br />

údajov do tlaèiarne. Zaujímavé sú<br />

tlaèidlá Scan to E-mail a Scan to File, ktorými<br />

skenovaný dokument jednoducho elektronicky<br />

pošlete alebo umiestnite do súboru.<br />

Tieto funkcie <strong>na</strong>dväzujú <strong>na</strong> program<br />

Unimessage Pro, ktorý predstavuje centrálny<br />

komunikaèný systém. Súèas�ou dodávky je aj Xerox<br />

TextBridge OCR.<br />

Ide o <strong>na</strong>jlacnejšie monochromatické multifunkèné<br />

zariadenie z nášho testu. Na druhej strane je<br />

však toto zariadenie jedným z <strong>na</strong>jpomalších<br />

H A R D W A R E<br />

Pri <strong>na</strong>šich testoch dosiahla táto tlaèiareò ve¾mi<br />

kvalitné výtlaèky, oproti HP PSC 750 je tento model<br />

rýchlejší. Pri farebnom kopírovaní sme zaregistrovali<br />

sivé plochy v èiernej farbe.<br />

Výhodou je preh¾adný pou�ívate¾ský panel.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 15 195 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 2,04 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej stránky: 2,55 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOGG<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOGG<br />

Kvalita skenovania: OOOOO<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOO<br />

vého obrazu a posun okrajov. Pri <strong>na</strong>šich testoch<br />

sme zistili vynikajúcu kvalitu tlaèe i realizácie<br />

kópií. Jedine kvalita skenovania by mohla ma�<br />

menšiu zrnitos�. Tlaèiareò je pri tlaèi i realizácii<br />

kópií ve¾mi rýchla.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 33 190 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 1,55 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej stránky: 3,17 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOO<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOO<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOOO<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOOO<br />

Kvalita skenovania: OOOOG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOO<br />

v teste. To sa prejavuje predovšetkým pri tlaèi<br />

komplikovanejších strán, keï sa èaká predovšetkým<br />

<strong>na</strong> dokonèenie prenosu údajov. Pri tlaèi rov<strong>na</strong>kých<br />

strán je tlaèiareò ove¾a rýchlejšia. Ve¾mi<br />

spokojní sme boli s kvalitou tlaèe kópií, èo svedèí<br />

aj o dobrom skeneri.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 18 990 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 0,89 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: COLUMBEX Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, a. s.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOGGG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOOO<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOOG<br />

Kvalita skenovania: OOOOG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOO<br />

5/2002 PC REVUE 49

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Brother MFC−9070<br />

50 PC REVUE 5/2002<br />

Kategória: monochromatická tlaè<br />

Brother MFC−9180<br />

Ide o zariadenie s pravdepodobne <strong>na</strong>jbohatšou<br />

výbavou spomedzi monochromatických mode-<br />

Brother MFC−9750<br />

Tento prístroj <strong>na</strong> prvý poh¾ad pripomí<strong>na</strong> skôr fax.<br />

Zároveò však slú�i aj ako tlaèiareò, monochromatický<br />

skener a kopírka. Zaujímavý je vstupný zásobník,<br />

ktorý obsahuje špeciálnu páku <strong>na</strong> správne<br />

umiestnenie papierov do zásobníka.<br />

Pomocou tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli mô�ete<br />

vytlaèi� záz<strong>na</strong>m o realizovaných faxových<br />

spojeniach. Pri kopírovaní dokumentov<br />

mô�ete tie� pou�i� zväèšovanie a zmenšovanie<br />

originálu. Súèas�ou panela je podsvietený<br />

jednoriadkový displej a kurzorové<br />

tlaèidlá <strong>na</strong> pohyb v ponukách.<br />

Súèas�ou dodávky je aj riadiaci systém Paper<br />

Port, ktorý sa vyvoláva hneï po vlo�ení<br />

papiera do podávaèa. Ako OCR nástroj sa<br />

dodáva Xerox TextBridge. Skenovanie je<br />

mo�né realizova� priamo pomocou riadiaceho<br />

systému, ale bez problémov funguje aj<br />

skenovanie z externých programov pomocou rozhrania<br />

Twain.<br />

lov. Je to kombinácia tlaèiarne, plošného skenera,<br />

kopírky a faxu. Hoci tlaèiareò pracuje monochromaticky,<br />

skener doká�e skenova� aj farebne.<br />

Vo výbave MFC-9180 je aj automatický podávaè,<br />

do ktorého sa <strong>na</strong>raz zmestí 30 listov.<br />

Tento model patrí v produkcii<br />

firmy Brother k aktuálnym novinkám.<br />

Oproti starším modelom je èiastoène<br />

zlepšený aj riadiaci softvér a skenovanie<br />

fungovalo bez problémov z panela<br />

i z rozhrania Twain. Vyhotovenie tlaèiarne je<br />

precízne, zaujímavo je riešený výstupný zásobník<br />

v spodnej èasti tlaèiarne.<br />

Pri testovaní sme zistili <strong>na</strong>jlepšiu kvalitu tlaèe<br />

i kopírovania zo všetkých monochromatických<br />

multifunkèných zariadení. Oproti modelu HP<br />

LaserJet 3320 mfp sme ocenili hlavne jemnos�<br />

podania farieb. Rov<strong>na</strong>ko sme boli spokojní aj<br />

s kvalitou farebného skenovania. Pri MFC-9180<br />

sme zaregistrovali tretiu <strong>na</strong>jrýchlejšiu tlaè i <strong>na</strong>j-<br />

Tento model je zostavený z laserovej tlaèiarne,<br />

<strong>na</strong>d ktorou je umiestnený plošný skener s automatickým<br />

podávaèom a pou�ívate¾ský panel.<br />

Výstupný podávaè sa tak vlastne <strong>na</strong>chádza<br />

pod skenovacím modulom, ale<br />

pohodlnej manipulácii s vytlaèeným<br />

papierom to nebráni. Zaujímavos�ou<br />

predného panela je špeciálny priestor <strong>na</strong><br />

odkladanie kancelárskych spiniek, èo býva<br />

skôr výsadou ve¾kých kopírovacích strojov.<br />

Zabudovaný LCD displej je dvojriadkový.<br />

Vcelku je Brother MFC-9750 dos� ve¾ké a �a�ké<br />

multifunkèné zariadenie, <strong>na</strong> èo by ste nemali<br />

zabúda� pri jeho umiestòovaní v kancelárii.<br />

Pou�ívate¾ský panel umo�òuje priamo <strong>na</strong>stavi�<br />

spôsob realizácie kreatívnych kópií, ako i tri<br />

stupne <strong>na</strong>stavenia kvality kopírovania.<br />

Pri testoch sme zistili druhú <strong>na</strong>jlepšiu rýchlos�<br />

tlaèe. S kvalitou tlaèe i kopírovania sme boli tie�<br />

spokojní. Skenovanie trvalo o nieèo dlhšie, ako<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e tento prístroj je prioritne<br />

urèený ako fax, pri <strong>na</strong>šich testoch sme boli prekvapení<br />

ve¾mi dobrou kvalitou skenovania i kopírovania<br />

dokumentov. Výhodná je aj predajná<br />

ce<strong>na</strong>, prevádzkové náklady patria k <strong>na</strong>jni�ším<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Zároveò MFC-9070 je jedným<br />

z <strong>na</strong>j¾ahších zariadení v <strong>na</strong>šom teste, a teda<br />

s jeho premiestòovaním nebudete ma� problémy.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 19 990 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 0,88 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: COLUMBEX Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, a. s.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOOG<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOOO<br />

Kvalita skenovania: OOOOG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOO<br />

lepšiu rýchlos� kopírovania. Tieto prednosti sa<br />

však odrá�ajú aj v cene tohto modelu.<br />

V celkovom hodnotení je MFC-9180 vo¾bou pre<br />

kancelárie, ktoré budú chcie� produkova� kvalitné<br />

monochromatické dokumenty a po�adujú aj farebné<br />

skenovanie.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 32 950 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 0,88 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: COLUMBEX Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, a. s.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOO<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOOO<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOOO<br />

Kvalita skenovania: OOOOO<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOO<br />

sme oèakávali, prièom sme uva�ovali doby farebného<br />

i monochromatického skenovania. V tomto<br />

prípade sme sa rozhodli pou�i� skenovanie s vyu�itím<br />

rozhrania Twain.<br />

Brother MFC-9750 je multifunkèné zariadenie<br />

pre pracovné skupiny, ktoré vy�adujú hlavne<br />

rýchlu realizáciu dokumentov. Pre toto <strong>na</strong>sadenie<br />

by však bolo vhodné obstara� si externý tlaèový<br />

server, ktorý výrobca ponúka za príplatok.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 31 990 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 0,89 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: COLUMBEX Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, a. s.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOO<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOO<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOOO<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOOG<br />

Kvalita skenovania: OOOOG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOG

HP LaserJet 3320 mfp<br />

OKIFAX<br />

4500<br />

Ako u� názov hovorí, toto zariadenie<br />

predstavuje predovšetkým<br />

Riešenie zamerané <strong>na</strong><br />

faxovanie dokumentov<br />

OKI−<br />

OFFICE<br />

87<br />

V porov<strong>na</strong>ní s OKIFAX 4500 ide o prepracovanejší<br />

model. Zo stránky vonkajšieho vy-<br />

Toto multifunkèné zariadenie je zalo�ené <strong>na</strong><br />

laserovej tlaèiarni HP LaserJet 1200. Nad<br />

òou je umiestnený skenovací modul<br />

a automatický podávaè originálov <strong>na</strong> 50<br />

vo¾ných listov. Podobne ako pri tlaèiarni HP<br />

LaserJet 1200 aj v tomto prípade musí pou�ívate¾<br />

<strong>na</strong> pripojenie dátového kábla odòa�<br />

boèný kryt prístroja, èo sa nám zdá trochu preh<strong>na</strong>né.<br />

Okrem jazyka PCL emuluje toto zariadenie<br />

aj PostScript.<br />

HP LaserJet 3320 je kombináciou tlaèiarne,<br />

plošného farebného skenera a kopírky. Okrem<br />

tohto modelu existuje aj lacnejší variant HP<br />

LaserJet 3300. Ten neobsahuje ADF a stojí<br />

pribli�ne 28 790 Sk bez DPH. V zahranièí sa<br />

predávajú aj vyššie modely tohto multifunkèného<br />

<strong>zariadenia</strong> s 33,6 kb/s farebným faxom<br />

a tlaèovým serverom JetDirect 310. Na Slovensko<br />

sa však tieto modely nedová�ajú.<br />

Pou�ívate¾ský panel je dos� jednoduchý a preh¾adný.<br />

Medzi volite¾nými jazykmi, v ktorých sa<br />

fax. Okrem toho však funguje aj ako tlaèiareò,<br />

kopírovací stroj a prechodový monochromatický<br />

skener. Dráha pohybu papiera v skeneri je v prednej<br />

èasti prístroja, papier v tlaèiarni má vyhradenú<br />

dráhu vzadu. Obidva modely od firmy OKI<br />

majú, ako jediné v <strong>na</strong>šom teste, popis predného<br />

panela prístroja v èeštine (inde je to anglièti<strong>na</strong><br />

alebo nemèi<strong>na</strong>). Rov<strong>na</strong>ko aj texty <strong>na</strong> dvojriadkovom<br />

LCD displeji sú v èeštine (to majú<br />

<strong>zariadenia</strong> z<strong>na</strong>èky Brother, ako aj HP LaserJet<br />

3320 mpf). Na paneli je 10 tlaèidiel <strong>na</strong> rýchlu<br />

vo¾bu, povel <strong>na</strong> kopírovanie a pohyb v polo�kách<br />

menu.<br />

Súèas�ou softvérovej výbavy je centrálny softvér<br />

JetSuite. Pomocou neho mô�ete skenova�<br />

i kopírova�. Takisto mô�ete rozpoznáva�<br />

<strong>na</strong>skenovaný text, keï�e súèas�ou<br />

dodávky je program FineReader<br />

4.0a. Povely <strong>na</strong> softvérové spracovanie sa<br />

<strong>na</strong> obrazovke zobrazia hneï po vlo�ení papiera<br />

do predného podávaèa.<br />

hotovenia sa <strong>zariadenia</strong> dos� podobajú. Pri práci<br />

si však zmenu všimnete hneï, preto�e tento<br />

model má podstatne zlepšený ovládací softvér.<br />

Jeho súèas�ou je nový systém Unimessage, èo je<br />

jednotný priestor <strong>na</strong> posielanie dokumentov<br />

e-mailom alebo faxom. Nové sú aj mo�nosti pri<br />

tlaèi dokumentov, kde mô�ete voli� kvalitu<br />

tlaèe, ako aj šetri� toner.<br />

Ove¾a podstatnejšie sú však zlepšenia<br />

faxu. Podporuje toti� rýchlos� 33,6 kb/s<br />

a <strong>na</strong>vyše existuje volite¾ná mo�nos� <strong>na</strong>hradenia<br />

a<strong>na</strong>lógového rozhrania modulom pre<br />

ISDN. Okrem toho je zabudovaná pamä� <strong>na</strong><br />

príjem dokumentov dvojnásobná oproti<br />

modelu OKIFAX 4500.<br />

Obidva prístroje od firmy OKI sú<br />

konštruované bez ventilátora a odvod<br />

tepla je vyriešený i<strong>na</strong>k. Výhodou<br />

pre pou�ívate¾a je ni�šia hluènos�<br />

a menšia spotreba elektrickej energie v pokojovom<br />

stave.<br />

H A R D W A R E<br />

zobrazujú správy <strong>na</strong> displeji, je aj èešti<strong>na</strong>. Ovládacím<br />

softvérom je HP Laser Director, èo je variant<br />

centrálneho systému z atramentových tlaèiarní.<br />

V tomto prípade však ide o systém neanimovaných<br />

tlaèidiel, z ktorých sa vyberá príslušná<br />

èinnos�, prípadne <strong>na</strong>stavenie tlaèiarne.<br />

S týmto modelom sme dosiahli <strong>na</strong>jvyššiu rýchlos�<br />

tlaèe, aj kopírovanie je relatívne rýchle.<br />

S kvalitou tlaèe i kopírovania sme boli spokojní.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 32 590 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 1,01 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOO<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOOO<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOOO<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOOG<br />

Kvalita skenovania: OOOOO<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOG<br />

Pri testovaní sme zistili ve¾mi dobré mo�nosti<br />

pri faxovaní, ako <strong>na</strong>pr. opakovanie faxového<br />

èísla, mo�nos� súèasnej práce (príjem faxu spolu<br />

so skenovaním iného dokumentu), okam�ité skenovanie<br />

faxovaného dokumentu u� poèas vytáèania<br />

èísla a pod. Zo strany kvality a rýchlosti tlaèe,<br />

ako i kopírovania sme však dosiahli len priemerné<br />

výsledky.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 21 570 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 1,04 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: OKI Systems, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOGG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOGG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOGG<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOGG<br />

Kvalita skenovania: OOOOG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOG<br />

V celkovom hodnotení je tento prístroj v porov<strong>na</strong>ní<br />

s modelom OKIFAX 4500 ove¾a bohatšie<br />

vybavený. Pritom cenový rozdiel je len okolo<br />

4000 Sk bez DPH. Navyše OKIOFFICE 87 dosahuje<br />

aj lepšiu kvalitu tlaèe. Rýchlos� skenovania dokumentov<br />

patrí medzi <strong>na</strong>jlepšie v <strong>na</strong>šom teste, ale<br />

jej kvalita by mohla by� vyššia. Kvalitou kopírovania<br />

je zariadenie urèené skôr <strong>na</strong> spracovanie<br />

textových ako grafických dokumentov.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 25 740 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 1,04 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: OKI Systems, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOOGG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOGG<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOGG<br />

Kvalita skenovania: OOOGG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOO<br />

5/2002 PC REVUE 51

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Pa<strong>na</strong>fax UF−490<br />

VYHODNOTENIE A ZÁVER<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich testov bude multifunkèné zariadenie<br />

dobrým pomocníkom hlavne v podnikovom <strong>na</strong>sadení.<br />

Plní <strong>na</strong>raz viacero úloh a dnešné modely sa aj<br />

jednoducho ovládajú. Ponuka <strong>na</strong> slovenskom trhu<br />

je široká a treba si jednoz<strong>na</strong>ène vybra� pod¾a konkrétnych<br />

po�iadaviek pou�ívate¾ov.<br />

My sme hodnotili prístroje predovšetkým z h¾adiska<br />

kvality a rýchlosti tlaèe a kopírovania dokumentov.<br />

Oèakávame, �e v kancelárskom <strong>na</strong>sadení<br />

bude pre pou�ívate¾a výhodou rýchlos� práce, a to<br />

predovšetkým pri kopírovaní dokumentov.<br />

Farebné multifunkèné <strong>zariadenia</strong><br />

Z oblasti farebných atramentových modelov sa nám<br />

<strong>na</strong>jviac páèil model Canon SmartBase MPC400. Vyz<strong>na</strong>èuje<br />

sa <strong>na</strong>jrýchlejšou tlaèou zo všetkých farebných<br />

modelov a pochva¾ovali sme si aj systém oddelených<br />

farebných atramentových zásobníkov. S kvalitou<br />

tlaèe i kopírovania budete pri be�nom pou�ití<br />

v kancelárii spokojní. Cenu tohto <strong>zariadenia</strong> pova-<br />

�ujeme za adekvátnu poskytovaným funkciám.<br />

Pokia¾ je pre vás dôle�itá maximalizácia výkonu<br />

a funkèná bohatos�, potom je tu pre vás model HP<br />

OfficeJet d155xi. Pomocou neho mô�ete spracúva�<br />

fotografie z digitálneho fotoaparátu, je tu automa-<br />

52 PC REVUE 5/2002<br />

Tento prístroj uzatvára trojicu zariadení, ktoré<br />

predstavujú predovšetkým fax. Vzh¾adom <strong>na</strong> to,<br />

�e ide o laserový fax, ocenili sme jeho pomerne<br />

malé rozmery. Zaujímavo je riešený vstupný<br />

podávaè v hornej èasti prístroja. Navyše je to<br />

vlastne uzatvorený priestor, ale pohyb papiera<br />

funguje bez problémov. Vytlaèené papiere vychádzajú<br />

v spodnej èasti Pa<strong>na</strong>faxu.<br />

Ústrednou èas�ou ovládacieho panela je jednoriadkový<br />

LCD displej, ïalej kombinované<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> odosielanie faxov a kurzorové<br />

tlaèidlá <strong>na</strong> pohyb v menu. Zaujímavou<br />

vlastnos�ou displeja je farebné podsvietenie<br />

– zelená farba sig<strong>na</strong>lizuje<br />

prebiehajúcu èinnos�, èervená zase<br />

nejaký problém. V ¾avej èasti sa <strong>na</strong>chádza<br />

priestor <strong>na</strong> opis <strong>na</strong>programovanej<br />

rýchlej vo¾by faxových èísel.<br />

Súèas�ou softvérovej výbavy je Pa<strong>na</strong>fax Desktop.<br />

Pomocou neho mô�ete spravova� prijaté<br />

a odoslané dokumenty, skenova� dokumenty a po-<br />

tický duplex i podávaè dokumentov. V <strong>na</strong>šom teste<br />

získal tento model takmer plný poèet bodov, ale jeho<br />

ce<strong>na</strong> je <strong>na</strong>jvyššia z testovaných zariadení – je<br />

takmer dvojnásobná v porov<strong>na</strong>ní s inými modelmi.<br />

Preto ho odporúèame skôr <strong>na</strong> profesionálne vyu�itie.<br />

Ako sme u� uviedli, v tomto modelovom rade<br />

je mo�né zakúpi� aj lacnejšie a skromnejšie vybavené<br />

modely.<br />

Pokia¾ potrebujete dodr�a� z h¾adiska odpisov<br />

cenu 20 000 Sk za nákup <strong>zariadenia</strong>, potom máte<br />

<strong>na</strong> výber okrem modelu od firmy Canon aj HP PSC<br />

750. Ak potrebujete ma� v multifunkènom zariadení<br />

aj fax, sú pre vás urèené modely HP OfficeJet K80<br />

a HP PSC 950. Posledný produkt je zaujímavý pre<br />

pou�ívate¾ov, pre ktorých je dôle�itá èítaèka<br />

pamä�ových kariet.<br />

Monochromatické multifunkèné<br />

<strong>zariadenia</strong><br />

Z monochromatických multifunkèných zariadení<br />

nás <strong>na</strong>jviac zaujal Brother MFC-9180. Je to kombinácia<br />

všetkých prístrojov, ktoré mô�ete v kancelárii<br />

potrebova�. Hoci je to <strong>na</strong>jdrahší model z monochromatických<br />

multifunkèných zariadení, vyplatí<br />

sa vám pri masovom pou�ití. Má toti� ve¾mi nízke<br />

prevádzkové náklady. Zariadenie Brother MFC-<br />

siela� ich priamo elektronickou cestou, ïalej vyu�íva�<br />

internetový fax a pod.<br />

Pri skúškach sme zistili ve¾mi dobrú rýchlos�<br />

pri faxovaní dokumentov, hlavne úvodné <strong>na</strong>dviazanie<br />

spojenia bolo nezvyèajne rýchle (<strong>na</strong> druhej<br />

strane bol takisto fax od firmy Pa<strong>na</strong>sonic). V porov<strong>na</strong>ní<br />

s ostatnými multifunkènými <strong>zariadenia</strong>mi<br />

je rýchlos� tlaèe o nieèo ni�šia. To sa prejavuje<br />

aj <strong>na</strong> pomalšom kopírovaní.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 27 990 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej stránky: 0,71 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia, s. r. o.<br />

HODNOTENIE<br />

Kvalita tlaèe: OOOOG<br />

Rýchlos� tlaèe: OOGGG<br />

Kvalita grafického kopírovania: OOOGG<br />

Rýchlos� grafického kopírovania: OOOGG<br />

Kvalita skenovania: OOOGG<br />

Rýchlos� skenovania: OOOOO<br />

9180 je pri tlaèi i kopírovaní ve¾mi rýchle, v oblasti<br />

kvality sme takisto nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li problémy.<br />

Ak h¾adáte skôr rýchly fax, ktorý budete obèas<br />

pou�íva� aj <strong>na</strong> kopírovanie dokumentov, resp. tlaè,<br />

potom je tu pre vás OKIOFFICE 87. Obsahuje rýchly<br />

33,6 kb/s fax s mo�nos�ou doplnenia <strong>na</strong> linku<br />

ISDN. Nedosahuje síce prive¾kú rýchlos� tlaèe èi kopírovania,<br />

ale <strong>na</strong> be�né pou�itie to postaèuje. S kvalitou<br />

tlaèe i kopírovania textu budete spokojní.<br />

Pre pou�ívate¾ov, ktorí potrebujú pri nákupe dodr�a�<br />

strop 20 000 Sk, sú urèené produkty Brother<br />

HP-P2500 a Brother MFC-9070. Posledne menovaný<br />

produkt však obsahuje aj fax.<br />

Nad spomenutou cenovou hranicou sa <strong>na</strong>chádza<br />

viacero produktov. Rozhodujte sa <strong>na</strong> základe toho,<br />

èi potrebujete skôr rýchlu tlaè a kopírovanie (produkty<br />

Brother MFC-9750 alebo HP LaserJet mfp)<br />

alebo integráciu faxu (OKIFAX 4500 alebo Pa<strong>na</strong>fax<br />

UF-490).<br />

Domnievame sa, �e multifunkèné <strong>zariadenia</strong> èaká<br />

dobrá budúcnos�, a to aj <strong>na</strong> Slovensku. U nás si ich<br />

však ob¾úbia skôr podnikoví pou�ívatelia, pre domácnos�<br />

bude zatia¾ preká�kou ce<strong>na</strong> týchto modelov. Pre<br />

domácnosti bude skôr zaujímavá kombinácia tlaèiareò<br />

a skener s výbavou <strong>na</strong> kopírovanie.<br />

�

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

14× MIKROPROCESOR<br />

AMD<br />

PETER ORVISKÝ<br />

V predchádzajúcom èísle sme<br />

vám predstavili <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

rad mikroprocesorov<br />

spoloènosti Intel, v tomto sa<br />

budeme zaobera� produktmi<br />

<strong>na</strong>jväèšieho konkurenta –<br />

spoloènosti AMD.<br />

Tento test sa však bude od predošlého mierne<br />

odlišova�, AMD toti� <strong>na</strong> rozdiel od Intelu<br />

nenúti pou�ívate¾ov do sústavných zmien<br />

platforiem. V súèasnosti táto spoloènos� podporuje<br />

jedinú platformu – Socket A. V rámci nej však<br />

disponuje nieko¾kými kategóriami produktov,<br />

poèí<strong>na</strong>júc mikroprocesormi radu Duron, ktoré sú<br />

urèené <strong>na</strong> konštrukciu lacných desktopov, cez pomaly<br />

„do�ívajúce“ Athlony a� po Athlony XP, ktoré<br />

sú v súèasnosti <strong>na</strong>jvýkonnejšie. Tento výpoèet by<br />

sme mohli ešte rozšíri� o mikroprocesory Athlon<br />

MP, urèené pre viacprocesorové systémy, ale tie<br />

tentoraz nebudú predmetom nášho záujmu.<br />

Štartové pole mikroprocesorov AMD sme preto<br />

<strong>na</strong> rozdiel od predošlého testu museli rozdeli� do<br />

dvoch kategórií. Prvú sme vytvorili z mikroprocesorov<br />

Duron, druhú tvorila kombinácia Athlonov<br />

a Athlonov XP.<br />

54 PC REVUE 5/2002<br />

DURON<br />

Od svojho uvedenia <strong>na</strong> trh v júni roku 2000 sa<br />

tento mikroprocesor stal noènou morou Intelu<br />

a doslova prevalcoval jeho lacný mikroprocesorový<br />

rad Celeron. Od uvedenia <strong>na</strong> trh si Duron<br />

„ponecháva“ rov<strong>na</strong>kú päticu – Socket A, u� trikrát<br />

sa však zmenila architektúra jadra. Pre<br />

pou�ívate¾ov sú tieto zmeny podstatné z dvoch<br />

dôvodov. Prvým je prechod <strong>na</strong> vyššie pracovné<br />

frekvencie, druhým produkcia zvyškového tepla.<br />

Špecifikácie jednotlivých generácií mikroprocesorov<br />

Duron aj s ich kódovými me<strong>na</strong>mi nájdete<br />

v tabu¾ke, ktorá je spoloèná pre všetky mikroprocesory<br />

AMD.<br />

ATHLON A ATHLON XP<br />

I keï je Athlon <strong>na</strong> trhu dlhšie ako Duron, <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším<br />

obdobím v jeho histórii sú ostatné<br />

dva roky. S uvedením Duronu sa toti� AMD aj pri<br />

Athlonoch vrátilo k pou�ívaniu pätice a aj v tomto<br />

prípade padla vo¾ba <strong>na</strong> Socket A. Podobne ako<br />

pri Duronoch aj pri mikroprocesoroch Athlon sa<br />

u� vystriedali tri generácie jadier. Po prvom<br />

Athlone pre Socket A prišli <strong>na</strong> rad rovnomenné<br />

mikroprocesory s jadrami Thunderbird, ktoré<br />

okrem zvýšenia pracovnej frekvencie mikroprocesorov<br />

priniesli aj vyššiu frekvenciu systémovej<br />

zbernice. Po Thunderbirdoch boli v druhom polroku<br />

minulého roka uvedené <strong>na</strong> trh mikroproce-<br />

Základné parametre všetkých generácií mikroprocesorov Duron a Athlon (vrátane pripravovaných)<br />

sory s jadrami Palomino, ktoré dostali aj nové<br />

oz<strong>na</strong>èenie – Athlon XP. Okrem zmeny oz<strong>na</strong>èenia<br />

prinieslo nové jadro aj mno�stvo drobných zlepšení<br />

a <strong>na</strong>jmä zmenu oz<strong>na</strong>èovania mikroprocesorov<br />

AMD. Namiesto dovtedy pou�ívanej pracovnej<br />

frekvencie sa v AMD rozhodli pre èíslovanie<br />

modelov.<br />

BUDÚCNOS�<br />

I keï <strong>na</strong>jväèšie diskusie v súvislosti s AMD sa<br />

dnes vedú skôr o plánovanom uvedení mikroprocesorov<br />

zalo�ených <strong>na</strong> architektúre 64-x86, Durony<br />

a Athlony ešte ani zïaleka nekonèia.<br />

Najbli�šie nás èakajú zmeny v rodine mikroprocesorov<br />

Athlon XP. Tie by sa u� v júni mali<br />

dosta� <strong>na</strong> trh s piatym jadrom v poradí (rátané od<br />

prvého Athlonu). Aj pri výbere jeho kódového<br />

me<strong>na</strong> sa pracovníci AMD nechali inšpirova� svetom<br />

dostihových koní. Po konkrétnych menách<br />

prišiel <strong>na</strong> rad názov Thoroughbred, èo v preklade<br />

z<strong>na</strong>mená plnokrvník a vo výz<strong>na</strong>mnej miere<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje ambície tohto mikroprocesora. Z poh¾adu<br />

AMD pôjde o prelomový mikroprocesor,<br />

jadrá sa toti� budú vyrába� technológiou 0,13<br />

mikrometra. (Pamätáte sa ešte <strong>na</strong> slávu, s ktorou<br />

<strong>na</strong> òu prechádzali v Inteli?) Jej <strong>na</strong>sadenie zaistí<br />

AMD zlepšenie ekonomických ukazovate¾ov výroby<br />

a, samozrejme, aj nárast produkcie v továrni<br />

FAB 30. Ak všetko pôjde, ako má, tieto mikropro-<br />

Oficiálny názov Athlon Athlon Duron Athlon Athlon XP Duron Athlon XP* Duron* Athlon XP** Athlon XP**<br />

Oz<strong>na</strong>èenie modelu frekvenciou frekvenciou frekvenciou frekvenciou model numbering frekvenciou model numbering model numbering model numbering model numbering<br />

Meno jadra K7 K7 – Thunderbird Palomino Morgan Thoroughbred Appaloosa Thoroughbred Barton<br />

Dátum uvedenia 9. 8. 1999 14. 2. 2000 5. 6. 2000 5. 6. 2000 9. 10. 2001 21. 1. 2002 jún 2002 3. štvr�rok august 2002 –<br />

Pätica Slot A Slot A Socket A Socket A Socket A Socket A Socket A Socket A Socket A Socket A<br />

Puzdro Karta Karta Keramické Keramické Organické Keramické Organické Organické Organické Organické<br />

IDENTIFIKÁCIA CPU<br />

CPU Family 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6<br />

CPU Model 1 2 3 4 6 7 – – – –<br />

VLASTNOSTI<br />

L1 Cache v KB 128 128 128 128 128 128 128 – 256 –<br />

L2 Cache v KB 512 512 64 256 256 64 64 64 64 64<br />

FSB (efektív<strong>na</strong>) v MHz 200 200 200 266 266 200 266 266 333 –<br />

FREKVENCIE JADRA V MHZ<br />

Najni�šia pri uvedení 500 550 600 750 1330 900 – – – –<br />

Najvyššia dosiahnutá 700 1000 950 1330 1730* 1300* – – – –<br />

ÏALŠIE PARAMETRE<br />

Technológia 0,25 mikrometra 0,25 mikrometra 0,18 mikrometra 0,18 mikrometra 0,18 mikrometra 0,18 mikrometra 0,13 mikrometra 0,13 mikrometra 0,13 mikrometra 0,13 mikrometra<br />

SIO nie nie nie nie nie nie nie nie áno áno<br />

Materiál prepojok Al Al Al,Cu Al,Cu Cu Cu Cu Cu Cu Cu<br />

Poèet tranzistorov 22 miliónov 22 miliónov 25,7 milió<strong>na</strong> 37 miliónov 37,5 milió<strong>na</strong> 26,2 milió<strong>na</strong> – – – –<br />

Plocha èipu 150 mm2 150 mm2 105 mm2 120 mm2 128 mm2 105 mm2 * Predbe�né neoficiálne údaje<br />

** Predpokladané údaje<br />

– – – –

Tabu¾ka <strong>na</strong>meraných hodnôt a cien<br />

cesory by sa v druhej polovici roka mohli zaèa� sériovo<br />

vyrába� aj v továrni UMC, èím sa výrazne rozšíri<br />

výrobná kapacita AMD. Posledným <strong>na</strong>teraz známym<br />

<strong>na</strong>plánovaným jadrom pre mikroprocesory<br />

z rodiny Athlon je Barton. O jeho uvedení sa však<br />

v poslednom èase objavujú dohady. V porov<strong>na</strong>ní<br />

s Thoroughbredom by mal by� jedinou zmenou prechod<br />

<strong>na</strong> výrobnú technológiu vyu�ívajúcu SOI.<br />

A zdá sa, �e práve tu bude problém. Niektorí a<strong>na</strong>lytici<br />

toti� tvrdia, �e AMD nebude disponova� dostatoènou<br />

výrobnou kapacitou umo�òujúcou súèasnú<br />

výrobu mikroprocesorov Athlon XP s jadrom Barton<br />

i mikroprocesorov radu Hammer, a tak pravdepodobne<br />

uprednostní výrobu mikroprocesorov radu<br />

Hammer.<br />

Zmien sa v tomto roku doèká aj rad mikroprocesorov<br />

Duron. V òom by sa v druhom polroku malo<br />

objavi� nové jadro, vyvíjané pod kódovým oz<strong>na</strong>èením<br />

Appaloosa, „ideovo odvodené“ od jadra<br />

Thoroughbred. Okrem prechodu <strong>na</strong> technológiu<br />

0,13 mikrometra však bude Appaloosa z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�<br />

pre AMD a zákazníkov aj ïalšie zmeny. Prvou bude<br />

prechod <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký systém oz<strong>na</strong>èovania ako v<br />

rodine Athlon XP, teda takzvaný Model Numbering.<br />

Druhou zmenou, ktorá však zatia¾ nie je oficiálne<br />

potvrdená, by mal by� prechod <strong>na</strong> vyššiu frekvenciu<br />

systémovej zbernice. Tá by sa mala vyrov<strong>na</strong>� súèasnej<br />

frekvencii pou�ívanej mikroprocesormi Athlon<br />

a Athlon XP. Preto�e viaceré <strong>na</strong>jnovšie základné<br />

dosky i mikroprocesory Athlon MP u� v súèasnosti<br />

neoficiálne podporujú frekvenciu systémovej zbernice<br />

333 MHz, objavujú sa špekulácie o tom, èi AMD<br />

pri mikroprocesoroch Athlon XP s jadrami<br />

Thoroughbred nesiahne aj k oficiálnemu zvýšeniu<br />

frekvencie systémovej zbernice. No vychádzajúc zo<br />

skúseností s politikou AMD, je ove¾a pravdepodobnejšie,<br />

�e tieto úpravy prídu pri jadrách Thorough-<br />

bred a� v druhej vlne, teda po uvedení nových<br />

Duronov.<br />

NA ÈOM SME TESTOVALI<br />

Podobne ako v prípade testu mikroprocesorov Intel<br />

ani tentoraz nebol výber platformy pre testovanie<br />

jednoduchý. Jasné bolo, �e pou�ijeme základnú<br />

dosku pre pamäte DDR. Keï�e sa v èase realizácie<br />

testu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavili základné dosky s èipovou<br />

súpravou SiS 745, podporujúcou pamäte<br />

DDR333, výber sa nám mierne zjednodušil. Napokon<br />

sme siahli po základnej doske ECS K7S6A. Tesne<br />

po dokonèení testu sa do redakcie dostali aj ïalšie<br />

základné dosky s podporou DDR333 z produkcie<br />

Microstaru. Tie vám predstavíme v recenzii.<br />

Zostavu sme doplnili rov<strong>na</strong>kými komponentmi,<br />

akými bola vybavená testovacia zostava v predchádzajúcom<br />

èísle, teda 256 MB pamäte (samozrejme<br />

DDR333), grafickou kartou Microstar MSI 8850 s èipom<br />

GeForce3 Ti200 a 64 MB pamäte DDR, zvukovou<br />

kartou Creative Labs Sound Blaster Audigy, pevným<br />

diskom Maxtor s kapacitou 20 GB, CD-RW mechanikou<br />

NEC a DVD mechanikou Toshiba.<br />

AKO SME TESTOVALI<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako pri teste mikroprocesorov Pentium 4<br />

aj tentoraz sme ako základ programového vybavenia<br />

vyu�ili operaèný systém Windows XP. Naò sme<br />

postupne <strong>na</strong>inštalovali všetky zvyèajné testovacie<br />

programy – balíky ZiffDavis WinBench a 3D Win-<br />

Bench, 3DMark 2000 a 3DMark 2001, SisoftSandra,<br />

SysMark 2001 a Quake3. Túto zostavu sme doplnili<br />

o nieko¾ko aplikácií, ktoré sme pou�ili <strong>na</strong> overenie<br />

výkonnosti systému v reálnom pracovnom za�a-<br />

�ení. Za všetky spomeòme Cinema 4DXL, Pi<strong>na</strong>cle<br />

Studio 7 a aplikácie pracujúce s kodekmi Lame MP3<br />

a DivX. Rov<strong>na</strong>ko ako v ktoromko¾vek inom teste<br />

H A R D W A R E<br />

Oz<strong>na</strong>èenie Duron Duron Duron Duron Duron Duron Athlon Athlon Athlon XP Athlon XP Athlon XP Athlon XP Athlon XP Athlon XP Pentium 4 Pentium 4<br />

700 800 850 950 1000 1200 1600+ 1700+ 1800+ 1900+ 2000+ 2100+<br />

Jadro – – – – Morgan Morgan Thunderbird Thunderbird Palomino Palomino Palomino Palomino Palomino Palomino Willamettte Northwood<br />

Frekvencia (MHz) 700 800 850 950 1000 1200 1330 1400 1400 1470 1533 1600 1666 1733 1,4 GHz 2,2 GHz<br />

SISOFT SANDRA 2001<br />

ALU (Dhrystone) 1909 2234 2375 2655 2910 3001 3710 3891 3890 4081 4447 4632 4632 4816 2715 4222 +<br />

FPU (Whetstone) 972 1126 1180 1325 1480 1504 1810 1934 1948 2041 2134 2227 2319 2412 709 1145 +<br />

Multimedia Integer 3920 4398 4662 5210 5723 5895 7292 7639 7639 8003 8367 8731 9094 9459 5520 8683 +<br />

Multimedia FP 4438 5074 5392 6030 6645 6933 8418 8819 8985 9414 9839 10266 10693 11230 6738 10627 +<br />

Integer – Memory 1450 1466 1501 1527 1553 1544 1998 2016 2062 2080 2048 2083 2083 2076 2370 2459 +<br />

FPU – Memory 1398 1429 1452 1486 1521 1560 1970 1989 1968 1958 1992 1993 2004 2009 2368 2463 +<br />

ZIFF−DAVIS<br />

CPUmark 99 61 68 71 77 88 92 119 124 125 129 134 142 147 152 89 137 +<br />

FPU WinMark 3880 4430 4710 5260 6650 6980 7300 7690 7670 8060 8400 8750 8930 9230 5006 7620 +<br />

OPENGL<br />

Quake 3 Are<strong>na</strong> Demo1<br />

(640×480/85)<br />

Quake 3 Are<strong>na</strong> Demo1<br />

100,1 129,1 136,2 143,6 152,1 157,6 211,8 219,8 229,9 236,3 241,1 245,1 249,7 256,9 202 280,7 +<br />

(1024×768/85) 96,2 103,4 127,1 139,5 144,5 149,1 195,6 199,5 205,7 209,1 212,1 214,1 217,4 220,1 180,2 212 +<br />

DIRECT3D<br />

3D Mark 2000 6605 7038 7330 7610 7890 8403 10371 10566 10825 11028 11260 11485 11655 11749 7058 9286 +<br />

3D Mark 2001 5418 5691 5958 6227 6508 7014 7855 7981 8211 8342 8458 8579 8671 8774 5703 6661 +<br />

OFFICE<br />

SysMark 2001 75 82 86 92 94 98 129 133 136 138 141 142 143 151 133 201 +<br />

3D RENDERING<br />

Cinema 4D XL 8,2 9,8 10,6 11,8 12,1 13,4 18,9 19,3 19,9 20,5 21,4 22,3 23,2 25,3 13,6 21,89 +<br />

AUDIO ENCODING MP3<br />

Lame MP3 Encoder<br />

(KB/s) 666 729 747 798 847 903 1126 1253 1253 1318 1369 1424 1547 1633 685 1079 +<br />

Ce<strong>na</strong> v Sk bez DPH – 1970,− 2050,− 2330,− 2565,− 3290,− 4350,− 5250,− 5445,− 5830,− 6360,− 8080,− 10 800,− 13 199,− 6500,− 27 500,−<br />

Výkon lepší ako Pentium 4 Willamette 1,4 GHz<br />

Výkon lepší ako Pentium 4 Northwood 2,2 GHz<br />

sme vyko<strong>na</strong>li v ka�dom testovacom programe trojicu<br />

meraní, prièom ka�dé z nich bolo realizované za<br />

podmienok odporúèaných výrobcom daného programu.<br />

VÝSLEDKY TESTOV<br />

Pochopite¾ne, nie všetky výsledky testov sú v <strong>na</strong>šej<br />

tabu¾ke <strong>na</strong>meraných hodnôt. Do nej sme vybrali<br />

testy, ktoré <strong>na</strong>jreprezentatívnejšie dokumentujú<br />

výkonnostné rozdiely medzi jednotlivými verziami<br />

mikroprocesorov. Všetky uvádzané údaje sú<br />

ako obyèajne priemernými hodnotami. Pre jednoduchšiu<br />

orientáciu a ¾ahšie porov<strong>na</strong>nie s predošlým<br />

testom sme z realizovaných testov vytvorili<br />

šes� grafov a pre ka�dý z nich vám ponúkame aj<br />

vlastný komentár, ktorý je však s oh¾adom <strong>na</strong><br />

škálu testovaných mikroprocesorov obsiahlejší<br />

ako minule.<br />

Prvý graf je rov<strong>na</strong>ký ako v predošlom teste a vyjadruje<br />

nárast výkonnosti mikroprocesorov v závislosti<br />

od pracovnej frekvencie a jadra, <strong>na</strong> ktorom je<br />

daný model zalo�ený. Graf má názov Nárast výkonnosti<br />

CPU a rov<strong>na</strong>ko ako minule reprezentuje<br />

5/2002 PC REVUE 55

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

výsledky meraní v programoch SiSoft Sandra a<br />

WinBench 99. Tentoraz sme ako porovnávaciu<br />

hodnotu vzali výsledky, ktoré dosiahlo <strong>na</strong>jni�šie<br />

taktované Pentium 4 z minulomesaèného testu.<br />

Výsledky sú viac ako zaujímavé, <strong>na</strong>jmä ak vezmeme<br />

do úvahy fakt, �e pokia¾ ide o systémový<br />

výkon, u� aj <strong>na</strong>jrýchlejšie Durony sa tomuto mikroprocesoru<br />

vyrov<strong>na</strong>jú. Najvýkonnejšie 2,2 GHz<br />

Pentium 4 sa v týchto testoch muselo skloni�<br />

pred výkonom trojice <strong>na</strong>jrýchlejších Athlonov<br />

XP, dokonca v niektorých èiastkových testoch bol<br />

tento obraz ešte priaznivejší pre AMD! Rozptyl<br />

výkonov medzi <strong>na</strong>jslabším Duronom a <strong>na</strong>jsilnejším<br />

Athlonom XP je síce viac ako 100 %, len èo<br />

sa však obmedzíme <strong>na</strong> kategóriu Athlon XP, zredukuje<br />

sa <strong>na</strong> 30 %.<br />

Druhým grafom zostaveným z výsledkov syntetických<br />

testov je CPU a priepustnos� pamäte,<br />

jeho „základom“ sú výsledky získané programom<br />

SiSoft Sandra. Z nich síce vidno, �e medzi<br />

jednotlivými typmi mikroprocesorov AMD sú<br />

výz<strong>na</strong>mné rozdiely (<strong>na</strong>jmä Athlony vs. Durony –<br />

20 %), ani <strong>na</strong>jvýkonnejšie Athlony s pamä�ami<br />

DDR333 však proti Pentiám 4 s pamä�ami<br />

RDRAM nemajú šancu. Navyše rozdiel medzi klasickým<br />

Athlonom 1330 a Athlonom XP 2100+ je<br />

iba dvojpercentný! Ani pri mikroprocesoroch<br />

AMD u� teda v podstate neplatí pravidlo: èím<br />

rýchlejší mikroprocesor, tým rýchlejšia spolupráca<br />

s pamä�ou.<br />

Prvým grafom zostaveným <strong>na</strong> základe aplikaèných<br />

testov je Vplyv <strong>na</strong> výkon v grafike / Open-<br />

GL. Ten sme zostavili <strong>na</strong> základe výsledkov v testoch<br />

zameraných <strong>na</strong> OpenGL, teda v hre Quake3,<br />

kde sme z dôvodu eliminácie vplyvu grafickej<br />

karty testovali v <strong>na</strong>jni�šom rozlíšení (640 × 480).<br />

Ani pri tomto ústretovom kroku sa však výkon<br />

mikroprocesora neodzrkadlil <strong>na</strong> celkovom výkone<br />

nijako výrazne. Toto konštatovanie platí aj<br />

<strong>na</strong>priek výz<strong>na</strong>mnému rozdielu medzi <strong>na</strong>jvýkon-<br />

nejším a <strong>na</strong>jslabším mikroprocesorom (70 %).<br />

Rozdiely v <strong>na</strong>jvýkonnejšej kategórii však u� také<br />

dramatické nie sú (11 %). Porov<strong>na</strong>nie s platformou<br />

Pentium 4 v tomto teste vyšlo priaznivejšie<br />

pre Intel.<br />

Prvým grafom zostaveným <strong>na</strong> základe aplikaèných<br />

testov je Vplyv <strong>na</strong> výkon v grafike / Direct3D.<br />

Ten sme zostavili <strong>na</strong> základe výsledkov<br />

dosiahnutých v testoch 3Dmark 2000 a 2001. Aj<br />

v tomto teste je z poh¾adu rozptylu výkonu<br />

situácia takmer identická (70 %), v rade Athlon<br />

XP však je to u� iba 11 %. Overilo sa aj tvrdenie,<br />

�e kým OpenGL viac svedèí Intelu, v Direct3D sú<br />

šampiónmi mikroprocesory AMD. Cez 1,4 GHz<br />

Willamette sa po¾ahky dostali všetky Durony<br />

s výnimkou <strong>na</strong>jpomalšieho, <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

Northwood sa potom musel skloni� pred kompletným<br />

radom Athlonov, a to sme skutoène<br />

neèakali!

Podstatne menej radostný je poh¾ad <strong>na</strong> graf<br />

Výkonnos� v kancelárskych aplikáciách. Aj tu je<br />

rozptyl výkonov <strong>na</strong> úrovni 60 %. Prvým mikroprocesorom<br />

AMD, ktorý sa vyrovná 1,4 GHz Pentiu 4<br />

Willamette, je síce Athlon pracujúci <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej<br />

frekvencii, výkonnostný nárast pri ïalších mikroprocesoroch<br />

tejto rodiny je vèak iba 14 % a to <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie Northwoody nestaèí.<br />

Predposledný graf, ktorý sme pripravili, má názov<br />

Výkonnos� pri 3D renderingu. Pri renderovaní<br />

3D scény sa prejavili schopnosti <strong>na</strong>jnovších jadier<br />

Athlonov XP, <strong>na</strong>jvýkonnejší variant bol o neuverite¾ných<br />

120 % rýchlejší ako <strong>na</strong>jpomalší Duron. Ani<br />

v kategórii Athlonov však nie sú rozdiely malé,<br />

Athlon XP 2100+ je takmer o 50 % rýchlejší ako<br />

Thunderbird pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 1330 MHz.<br />

Medzi Palomi<strong>na</strong>mi je potom rozdiel 39 %. Aj v tomto<br />

teste sú všetky testované Athlony výkonnejšie<br />

ako 1,4 GHz Pentium 4 Willamette, <strong>na</strong>jvýkonnejšia<br />

trojica Athlonov XP si bez problémov poradila aj<br />

s <strong>na</strong>jvýkonnejším Northwoodom.<br />

Posledným grafom, ktorý sme pre vás pripravili,<br />

je Výkonnos� pri kompresii MP3 súborov. V tomto<br />

prípade sme si skutoène to <strong>na</strong>jlepšie nechali <strong>na</strong> koniec.<br />

Pri vytváraní súborov MP3 dosiahli mikroprocesory<br />

AMD rozptyl výkonnosti 142 %! Pritom Durony<br />

sa zmestili do 35 %, rozdiel medzi <strong>na</strong>jrýchlejším<br />

Duronom a <strong>na</strong>jpomalším Athlonom bol 32 %<br />

a <strong>na</strong> samotné Athlony ostalo neuverite¾ných 74 %!<br />

Tento rozdiel z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l pri porovnávaní s Intelom<br />

jednoz<strong>na</strong>èný úspech AMD. Toti� iba <strong>na</strong>jslabší 700<br />

MHz Duron nebol lepší ako 1,4 GHz Willamette.<br />

Navyše všetky Athlony výrazne preko<strong>na</strong>li <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

variant Northwoodu.<br />

ZÁVER<br />

Spoloène s minulomesaèným testom sme vám ponúkli<br />

komplexný poh¾ad <strong>na</strong> výkonnos� súèasných<br />

H A R D W A R E<br />

mikroprocesorov. Trendy sú aj v rodine mikroprocesorov<br />

AMD podobné ako v prípade Intelu a podrobný<br />

komentár je pri ka�dom grafe. Preto azda<br />

u� iba krátku poznámku. Zdá sa, �e AMD �ah s<br />

oz<strong>na</strong>èovaním mikroprocesorov Athlon XP prostredníctvom<br />

model numberingu <strong>na</strong>ozaj vyšiel.<br />

Hoci sa nájdu aplikácie a testy, v ktorých je Intel<br />

<strong>na</strong> frekvencii pou�itej v oz<strong>na</strong>èení modelu AMD<br />

lepší, rozdiely nie sú výz<strong>na</strong>mné. Zato <strong>na</strong>opak toto<br />

tvrdenie neplatí. Athlony XP toti� v niektorých<br />

aplikáciách porá�ajú aj <strong>na</strong>jnovšie mikroprocesory<br />

Pentium 4 ve¾mi výrazne. Tradiènou silnou stránkou<br />

mikroprocesorov AMD je aj cenová politika:<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejší Athlon XP je o polovicu lacnejší ako<br />

Pentium 4 s rov<strong>na</strong>kým prívlastkom!<br />

�<br />

5/2002 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

Compaq Evo N600c<br />

Po sérii recenzií desktopov s názvom Evo sa do<br />

redakcie dostal aj notebook, v ktorého názve sa<br />

vyskytuje rov<strong>na</strong>ké oz<strong>na</strong>èenie. Ako sa <strong>na</strong> dodávate¾a<br />

notebookov s <strong>na</strong>jväèším podielom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

patrí, dodal nám model, ktorý je v jeho produktovom<br />

portfóliu postavený <strong>na</strong>jvyššie.<br />

KONCEPCIA. Compaq Evo by som pokojne <strong>na</strong>zval<br />

typickým zástupcom kategórie notebookov s oz<strong>na</strong>èením<br />

všetko v jednom, keby v jeho tele nechýbala<br />

disketová mechanika, pre skalných priaznivcov je však<br />

k dispozícii ako volite¾né príslušenstvo. Rozmery notebooku<br />

(377 × 250 mm) sú dané pou�itým 14,1" TFT<br />

displejom, ktorý podporuje zobrazenie v <strong>na</strong>tívnom<br />

rozlíšení 1400 × 1050 bodov. Popri nich vyniká aj<br />

hrúbka notebooku – 31 mm – a <strong>na</strong>jmä jeho hmotnos�<br />

– 2,2 kg. Obe sú <strong>na</strong> noteboook tejto kategórie výborné.<br />

Z poh¾adu mechanického vyhotovenia a ovládania<br />

prístroja je zaujímavá implementácia dvoch zariadení<br />

<strong>na</strong> ovládanie kurzora. Notebook je vybavený nielen<br />

touchpadom, ale aj trackpointom. Príjemné je<br />

umiestnenie sig<strong>na</strong>lizaèných LED diód, z ktorých trojica<br />

stavových indikátorov klávesnice je umiestnená<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Mikroprocesor Intel Pentium III M 1,2 GHz<br />

Pamä� dodaná / max. / typ 256 MB / 1 GB / SDRAM PC133<br />

Disketová mechanika −<br />

CD−ROM / DVD DVD / interná<br />

Displej 14,1" TFT, 1400 × 1050<br />

Videosystém ATI Radeon<br />

Audiosystém Compaq Premier Sound stereo<br />

audio, Integrated 16−bit Sound<br />

Blaster Pro compatible stereo<br />

audio<br />

PCMCIA sloty 2× Type II, 1× Type III<br />

Pevný disk 30 GB<br />

Rozhrania Parallel, Serial, PS/2, 2× USB,<br />

IrDA, VGA, S−Video<br />

Rozmery (w × d × h) 377 × 250 × 31 mm<br />

Komunikácia 10/100Base−T, modem 56Kb<br />

Hmotnos� 2,2 kg<br />

Batéria LiIon 4000 mAh<br />

<strong>na</strong>d òou. V strede sú aj štyri tlaèidlá, prostredníctvom<br />

ktorých mô�e pou�ívate¾ rýchlo spusti� preddefinovanú<br />

aplikáciu.<br />

KONFIGURÁCIA. Kompletné informácie o jednotlivých<br />

komponentoch integrovaných v notebooku<br />

nájdete v obvyklej tabu¾ke. Iba pre úplnos� pripomeniem,<br />

�e notebook je vybavený mikroprocesorom Intel<br />

Pentium III-M s pracovnou frekvenciou 1200 MHz<br />

a podporou technológie Intel Enhanced SpeedStep.<br />

Tá umo�òuje regulova� pracovnú frekvenciu mikroprocesora<br />

i <strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätie vo väèšom rozsahu<br />

ako v prvej verzii. Mikroprocesor i nová èipová súpra-<br />

58 PC REVUE 5/2002<br />

Model N600c High-End v rade notebookov Compaq<br />

Evo predstavuje výkonný notebook v klasickom<br />

vyhotovení.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

va Intel 830 umo�nili vyu�itie systémovej zbernice<br />

pracujúcej <strong>na</strong> frekvencii 133 MHz. Na nej pracuje aj<br />

pamä�, ktorá je typu SDRAM.<br />

ROZHRANIA. Compaq, vedomý si skutoènosti, �e<br />

v podnikovej sfére, kam je tento model <strong>na</strong>jmä urèený,<br />

zotrváva ve¾ké mno�stvo starších periférnych<br />

zariadení, okrem rozhrania USB, ktoré <strong>na</strong> súèasných<br />

notebookoch pomaly, ale isto vytláèa ostatné rozhrania,<br />

zachoval aj „klasické“ rozhrania. Konkrétne paralelný,<br />

sériový a PS/2 port. Konštruktéri nezabudli<br />

ani <strong>na</strong> rozhranie IrDA, rov<strong>na</strong>ko ako <strong>na</strong> 56 kb modem<br />

a sie�ové rozhranie 10/100. O tom, �e tento notebook<br />

patrí do <strong>na</strong>jvyššej kategórie, svedèí nielen skutoènos�,<br />

�e disponuje rozhraním umo�òujúcim pripojenie<br />

docking station, ale aj implementácia DVD<br />

jednotky vo vyhotovení MultiBay, ktoré umo�òuje<br />

pohodlnú výmenu tohto <strong>zariadenia</strong> za iné.<br />

SOFTVÉR. Testovaný notebook bol dodaný s operaèným<br />

systémom Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l Edition<br />

a mno�stvom utilít, ktoré u¾ahèujú správu notebooku<br />

v podnikovom prostredí. Medzi dodanými<br />

utilitami sú Compaq Diagnostics for Windows (nástroj<br />

<strong>na</strong> testovanie HW komponentov), Security<br />

Ma<strong>na</strong>gement (aplikácia zvyšujúca zabezpeèenie notebooku<br />

prostredníctvom autentifikácie pou�ívate¾ov),<br />

Compaq Ma<strong>na</strong>gement Agents, Intel SpeedStep<br />

Utility a InterVideo DVD prehrávaè.<br />

NAPÁJANIE. Compaq Evo disponuje LiIon batériou<br />

s kapacitou 3900 mAh, prièom v dodávke je i sie�ový<br />

<strong>na</strong>pájací zdroj pracujúci aj ako <strong>na</strong>bíjaèka batérie.<br />

DOPLNKY. Silnou stránkou z<strong>na</strong>èkových notebookov<br />

je široká ponuka doplnkov, ani v prípade tohto modelu<br />

to nie je i<strong>na</strong>k. K Evu je k dispozícii docking sta-<br />

tion, ale <strong>na</strong>jmä široká škála zariadení, ktoré mo�no do<br />

notebooku integrova� prostredníctvom zásuvnej jednotky<br />

MultiBay. Štandardne sa dodáva DVD mechanika,<br />

ktorú mô�ete <strong>na</strong>hradi� CD-ROM, CD-RW, jednotkou<br />

LS120, jednotkou Zip alebo sekundárnou batériou.<br />

Keï�e bezdrôtové siete nie sú ešte ve¾mi rozšírené,<br />

Compaq toto zariadenie ponúka ako volite¾né príslušenstvo,<br />

rov<strong>na</strong>ko ako adaptér Bluetooth. Mne osobne<br />

sa toto rozhodnutie celkom pozdáva, pou�ívate¾ si<br />

toti� pri nákupe mô�e vybra� a v koneènom dôsledku<br />

neplatí za <strong>zariadenia</strong>, ktoré nepotrebuje.<br />

VÝKON. Nová èipová súprava, výkonný mikroprocesor<br />

i grafický subsystém spoloène vytvárajú vyladený<br />

stroj, ktorého výkonnos� je <strong>na</strong> výbornej úrovni.<br />

Preh¾ad o <strong>na</strong>meraných výsledkoch, ktoré sme tentoraz<br />

okrem štandardne pou�ívaných benchmarkov<br />

doplnili aj testom SysMark, nájdete v tabu¾ke.<br />

VÝDR� BATÉRIE. Kapacita implementovanej batérie<br />

a <strong>na</strong>jmä integrácia mikroprocesora, ktorý je vybavený<br />

druhou generáciou technológie SpeedStep,<br />

dopomohli tomuto notebooku k viac ako dobrému<br />

výsledku pri testoch práce <strong>na</strong> batérie. Pomocou testov<br />

BatteryMark sme <strong>na</strong>merali <strong>na</strong>sledujúce hodnoty: Life<br />

Test 3:42, Conditioning Run 2:58. Ani tieto èísla však<br />

nie sú koneèné a v prípade integrácie sekundárnej<br />

batérie v module MultiBay sa dajú ešte zvýši�.<br />

ZÁVER. Compaq patrí k renomovaným výrobcom<br />

poèítaèov. Vïaka kvalitným produktom sa mu darí<br />

udr�iava� si vedúce postavenie <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu a toto<br />

Výrobca / Model Compaq / Evo N600c<br />

WinBench 99 CPUmark 77,8<br />

WinBench 99 FPUmark 4350<br />

Business Disk WinMark 99 4920<br />

Busines Graphics WinMark 99 407<br />

High−End Disk WinMark 99 13 300<br />

High−End Graphics WinMark 767<br />

Business Winstone 2001 34,6<br />

3D WinMark 99 650<br />

3Dmark 2000 3122<br />

konštatovanie platí tak o desktopoch, ako i o notebookoch.<br />

Aj recenzovaný model dokumentuje, v èom<br />

je sila produktov tohto výrobcu: v overených technológiách<br />

a komponentoch, ktoré vytvárajú harmonický,<br />

výkonný a spo¾ahlivý celok, ktorý je <strong>na</strong>vyše s<br />

oh¾adom <strong>na</strong> meno výrobcu atraktívny aj cenovo. Ku<br />

kladom modelu Evo N600c patrí aj mo�nos� konfigurácie<br />

pod¾a �elania zákazníka, <strong>na</strong>jmä v oblasti doplnenia<br />

moderných komunikaèných rozhraní.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon a výdr� <strong>na</strong> batérie<br />

☺ Rozmery a hmotnos�<br />

Ce<strong>na</strong>: 119 500 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Compaq Computer Slovakia<br />

Peter Orviský

Poèítaè Libra Ambition 1200<br />

Libra Ambition 1200 predstavuje zostavu<br />

pre be�ného pou�ívate¾a, ktorý<br />

od poèítaèa oèakáva hlavne plnenie kancelárskych<br />

úloh. Jej základom je procesor<br />

AMD Athlon 1,2 GHz a èipová súprava<br />

VIA Technologies VT 8366. Na<br />

základnej karte dodávate¾ umiestnil<br />

256 MB RAM typu DDR a ako grafickú<br />

kartu pou�il nVidia GeForce2 MX 400.<br />

Pevný disk má kapacitu 20 GB a rýchla<br />

CD-ROM mechanika nemala problémy<br />

s èítaním mierne poškriabaného<br />

média. Súèas�ou dodávky je operaèný<br />

systém Windows XP Home, myš Ge-<br />

nius NetScroll+ s kolieskom a klávesnica<br />

so slovenským popisom a ma<strong>na</strong>�mentom<br />

<strong>na</strong>pájacích zdrojov.<br />

Poèítaè Libra Ambition sme skúšali<br />

be�ným spôsobom s testovacou súpravou<br />

BAPCo, SysMark 2001, Ziff-Davis Business<br />

Winstone 2001, Content Creation<br />

Winstone 2001 a 3D WinMark. Namerané<br />

údaje sú vyhodnotené v tabu¾ke,<br />

do ktorej sme <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie uviedli<br />

hodnoty získané z high-end poèítaèov<br />

testovaných v minulosti. Len pripomeòme,<br />

�e poèítaè Brave GoldLine bol<br />

vybavený procesorom Intel Pentium 4/<br />

HP Vectra Brave GoldLine Libra<br />

Typ testu Názov špecifického testu VL420 2200 Ambition<br />

Kancelársky SYSMark2001/Office Productivity [skóre] 142 196 124<br />

ZD Winstone 2001/Business Winstone 2001 [skóre] 37 59 35<br />

Tvorba obsahu SYSMark2001/Internet Content Creation [skóre] 176 179 107<br />

Content Creation Winstone 2001 [skóre] 61 62 61<br />

Grafický Ziff Davis 3D WinMark 896 923 902<br />

Bodové hodnotenie<br />

Kancelársky SYSMark2001/Office Productivity 100 138 87<br />

ZD Winstone 2001/Business Winstone 2001 100 159 94<br />

Kancelársky výkon celkovo 200 297 181<br />

Tvorba obsahu SYSMark2001/Internet Content Creation 100 101 100<br />

Content Creation Winstone 2001 100 103 101<br />

Tvorba obsahu celkovo 200 204 201<br />

Grafický Ziff Davis 3D WinMark 100 103 101<br />

Výkon celkovo 500 604 483<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH 55 900 66 900 23890<br />

Pomer výkon/ce<strong>na</strong> 894 903 2020<br />

Porov<strong>na</strong>nie výsledkov poèítaèa Libra Ambition a vybraných poèítaèov<br />

2,2 GHz (Northwood) a grafickou<br />

kartou nVidia GeForce 3. Poèítaè od<br />

firmy HP bol vybavený procesorom<br />

Intel Pentium 4/1,8 MHz a grafickou<br />

kartou nVidia GeForce2. Prirodzene,<br />

uvedené hodnoty pri tých-to poèítaèoch<br />

platili v èase realizácie testu a<br />

dnes by boli u� urèite<br />

ni�šie.<br />

Celkové vyhotovenie<br />

poèítaèa<br />

Libra Ambition<br />

bolo precízne,<br />

všetky prepojovacie káble boli pevne<br />

prichytené. Tento poèítaè mô�ete<br />

pokojne rozširova�. Máte pä� vo¾ných<br />

pozícií pre karty PCI a dve vo¾né<br />

pozície pre pamäte RAM. Z mechaník<br />

mô�ete prida� ešte dve vo ve¾kosti<br />

5,25 palca a jednu vo ve¾kosti 3,5<br />

palca.<br />

Ak sa pozrieme <strong>na</strong> výsledky, zistíme,<br />

�e výkon poèítaèa Libra je síce<br />

<strong>na</strong>jni�ší z posudzovaných poèítaèov,<br />

ale rozdiel nie je ve¾ký. Èo je však<br />

dôle�ité, v pomere výkon/ce<strong>na</strong> poèítaè<br />

Libra s ve¾kým náskokom vedie.<br />

Libra Ambition je preto výhodným<br />

riešením pre pou�ívate¾ov, ktorí nepotrebujú<br />

maximálny výkon, ale skôr<br />

sa orientujú <strong>na</strong> cenovú výhodnos�<br />

nákupu.<br />

H A R D W A R E<br />

Ce<strong>na</strong>: 23 890 Sk bez DPH<br />

Zapo�ièal: I.M. Computer, a. s.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: AMD Athlon 1,2 GHz<br />

Základná doska: GA−7VTXE+<br />

Èipová súprava: VIA Technologies VT 8366<br />

Pamä� RAM: 256 MB DDRAM<br />

Grafická karta: nVidia GeForce 2 MX 400<br />

Pevný disk: Maxtor 20 GB, 5400 ot./min.<br />

CD−ROM: 52×<br />

Zvuková karta: <strong>na</strong> doske<br />

Zdroj: 200 W<br />

Poèet portov USB: 4<br />

5/2002 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Nový iMac<br />

Spoloènos� Apple nepoprie, �e je skutoène<br />

inovátorskou firmou, kde sa <strong>na</strong><br />

dizajn kladie mimoriadny dôraz. Jej<br />

<strong>na</strong>jnovší produkt – nový iMac – si<br />

urèite všimnete <strong>na</strong> prvý poh¾ad.<br />

Upúta vás tým, �e sa jasne vymyká z<br />

be�ného radu sivých poèítaèových<br />

škatú¾. Dizajnéri sa <strong>na</strong> tomto poèítaèi<br />

<strong>na</strong>ozaj pohrali. Trochu prekvapivo<br />

však dostal do vienka a� príliš jednoduché<br />

meno New iMac. Zaujímavé<br />

bude sledova�, ako sa bude vola� jeho<br />

nástupca.<br />

Prvý raz bol nový iMac predstavený<br />

<strong>na</strong> výstave MacWorld v San Franciscu<br />

v januári tohto roka, prièom <strong>na</strong> titulnú<br />

stranu prestí�neho èasopisu Time sa<br />

dostal pár dní pred oficiálnym predstavením.<br />

ZÁKLADNÝ DIZAJN. Domi<strong>na</strong>ntnú<br />

èas� poèítaèa New iMac tvorí podstava<br />

v tvare polgu¾e, v ktorej je vtes<strong>na</strong>ný<br />

celý poèítaè. V jej zadnej èasti<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú vstupno-výstupné konektory.<br />

Nájdeme tu výstup <strong>na</strong> ïalší<br />

monitor, tri porty USB, pripojenie<br />

56K V.90 modemu a poèítaèovej siete<br />

10/100BASE-T, ïalej dva porty Fire-<br />

Wire, pripojenie reproduktorov, slúchadiel<br />

a port Kensington (chráni voèi<br />

odcudzeniu). Ak budete chcie� zap-<br />

60 PC REVUE 5/2002<br />

nú� poèítaè a budete h¾ada� zapí<strong>na</strong>cie<br />

tlaèidlo, po chví¾ke ho objavíte v<br />

zadnej èasti. Na rozdiel od ostatných<br />

portov je trochu ukryté, ale zvyknete<br />

si.<br />

Polgu¾u spája s 15-palcovým LCD<br />

monitorom otoèný kåb. Ten je konštruovaný<br />

mimoriadne starostlivo. Výsledkom<br />

je, �e vertikálny pohyb displeja<br />

udr�uje uhol jeho sklonu voèi<br />

základni stále rov<strong>na</strong>ký. Toto si treba<br />

<strong>na</strong>ozaj skúsi�! Okrem toho mô�ete otáèa�<br />

displej aj okolo osi, a to v uhle 180°.<br />

Displej je zaujímavý predovšetkým<br />

svojou kvalitou, ako aj priesvitným<br />

krytom po celom obvode. Umo�òuje<br />

rozlíšenie max. 1024 × 768 bodov a<br />

je <strong>na</strong>ozaj mimoriadne kontrastný.<br />

V spodnej èasti displeja sa <strong>na</strong>chádza<br />

sig<strong>na</strong>lizaèná LED dióda a zabudovaný<br />

mikrofón. Na displeji nenájdete<br />

nijaké <strong>na</strong>stavovacie prvky, všetko sa<br />

riadi programovo z riadiaceho panela<br />

v operaènom systéme.<br />

V spodnej èasti základovej stanice<br />

je odnímate¾ný plechový kryt. Musíte<br />

si však zabezpeèi� takmer hodinársky<br />

krí�ový skrutkovaè, aby ste ho mohli<br />

sòa�. Pod krytom sa <strong>na</strong>chádza port <strong>na</strong><br />

pripojenie bezdrôtovej siete AirPort a<br />

<strong>na</strong> rozširovanie pamäte.<br />

DODÁVKA A VÝBAVA. Súèas�ou<br />

dodávky je myš, klávesnica a reproduktory<br />

(tie nie sú pri ka�dom modeli)<br />

– všetko v rov<strong>na</strong>kom dizajne. Ide o<br />

prieh¾adný kryt v kombinácii s bielou<br />

farbou. Myš je typická jednotlaèidlová<br />

s infraèerveným snímaním<br />

polohy (teda bez gu¾ôèky). V tme

ve¾mi efektne svieti a priestor pod myšou je celý èervený.<br />

Kvalitná klávesnica obsahuje <strong>na</strong> hornej strane<br />

dva porty USB. Keï�e <strong>na</strong> pripojenie klávesnice a<br />

myši budete potrebova� dva porty USB v základovej<br />

stanici, ostanú vám <strong>na</strong> pripájanie ïalších periférií<br />

ešte tri porty (jeden v základovej stanici a dva v klávesnici).<br />

Ako u� vieme, spodná polgu¾a obsahuje všetky<br />

súèasti poèítaèa. Je to 700 alebo 800 MHz procesor<br />

PowerPC G4, pevný disk s kapacitou 40 alebo 60<br />

GB, štandardne 128 alebo 256 MB SDRAM, grafická<br />

karta nVidia GeForce2 MX s 32 MB videoRAM a CD<br />

alebo kombinovaná DVD mechanika. Túto mechaniku<br />

otvárate stlaèením vyhradeného klávesu <strong>na</strong><br />

klávesnici. A� potom si vlastne všimnete, �e malá<br />

èas� v prednej èasti základovej polgule je krytom<br />

pre mechaniku. Aj toto musíte vidie�!<br />

Zvukové reproduktory Apple Pro sú pripojené <strong>na</strong><br />

18 W zosilòovaè. Riadenie hlasitosti sa realizuje<br />

programovo alebo pomocou klávesov <strong>na</strong> klávesnici.<br />

My sme mali od slovenského zastúpenia firmy<br />

Apple k dispozícii momentálne <strong>na</strong>jvyšší model s<br />

800 MHz G4 procesorom, 256 MB pamä�ou RAM,<br />

60 GB diskom a optickou jednotkou SuperDrive. Je<br />

to kombinovaná jednotka, ktorá doká�e èíta�, ale aj<br />

zapisova� <strong>na</strong> CD i <strong>na</strong> DVD médiá. Okrem tohto<br />

modelu sa <strong>na</strong> trh dostanú aj dve lacnejšie vybavenia<br />

– s menším diskom, pomalším procesorom,<br />

menšou kapacitou RAM a bez reproduktorov (pri<br />

<strong>na</strong>jlacnejšom modeli).<br />

SOFTVÉROVÁ VÝBAVA. Súèas�ou dodávky je aj<br />

operaèný systém Mac OS X 10.1.2 a Mac OS 9.2.2.<br />

Tento operaèný systém sme u� <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> PC<br />

REVUE opisovali. Pod¾a nášho názoru v prípade<br />

Mac OS X ide o operaèný systém pou�ívate¾sky minimálne<br />

<strong>na</strong> úrovni systému Microsoft Windows XP.<br />

Z h¾adiska hardvérového vybavenia testovaného<br />

poèítaèa je zaujímavá hlavne aplikácia iDVD 2,<br />

pomocou ktorej si mô�ete vytvori� vlastné DVD z<br />

filmov z digitálnej kamery. Aplikácia iDVD 2 vám<br />

pritom umo�ní zostavi� úvodnú ponuku menu,<br />

pomô�e pri zostrihaní videa, mô�ete zada� vlastné<br />

titulky i hudobný sprievod.<br />

Okrem filmov mô�ete spracúva� aj fotografie z<br />

digitálneho fotoaparátu. Tu vám pomô�e aplikácia<br />

iPhoto <strong>na</strong> zostavenie celých digitálnych albumov.<br />

Na vytváranie be�ných dokumentov sa dodáva<br />

balík kancelárskych aplikácií AppleWorks.<br />

PRACUJEME. Pracova� s týmto poèítaèom je ve¾mi<br />

príjemné. Softvérová výbava obsahuje priamo<br />

po <strong>na</strong>inštalovaní takmer všetko, èo by ste potrebovali<br />

<strong>na</strong> digitálne spracovanie obrazu a zvuku. Rov<strong>na</strong>ko<br />

mô�e by� nový iMac centrom domácej zábavy.<br />

My sme si <strong>na</strong>inštalovali Adobe Photoshop i balík<br />

Microsoft Office X for Mac a boli sme tak schopní<br />

realizova� be�nú kancelársku prácu.<br />

Vyskúšali sme si aj spracovanie filmov z digitálnej<br />

kamery cez port FireWire, ako i z fotoaparátu<br />

cez port USB. Treba uz<strong>na</strong>�, �e príslušné aplikácie sú<br />

dobre pripravené a po chví¾ke uèenia ste v nich<br />

ako doma.<br />

Testovali sme aj niektoré 3D hry, ktoré sme <strong>na</strong>šli<br />

<strong>na</strong> pevnom disku. Niektoré z nich boli dos� nároèné<br />

<strong>na</strong> grafiku, nový iMac si s tým bez problémov<br />

poradil.<br />

ZÁVER. Nový iMac je predovšetkým výzvou. Je to<br />

nieèo iné a skutoène nové, akoby z inej planéty.<br />

Výhodné je, �e v dodávke dostanete prakticky<br />

všetko, èo by ste mohli potrebova�. Nový iMac je<br />

centrom digitálneho spracovania informácií prakticky<br />

všetkého druhu. Mne osobne sa nový dizajn<br />

páèil, a to nielen farebným zladením, ale predovšetkým<br />

vynikajúcou mechanickou výbavou.<br />

Hardvérová výbava testovaného modelu je <strong>na</strong><br />

dnešnú dobu dostatoèná. Na druhej strane si treba<br />

uvedomi�, �e tento poèítaè príliš nerozšírite.<br />

Vlastne mô�ete rozšíri� pamä� a prida� AirPort.<br />

Keby ste však chceli vymeni� grafickú kartu, tak<br />

máte smolu. Pritom nVidia GeForce2 MX u� dnes<br />

nepatrí medzi absolútnu špièku a iMac si pou�ívate¾<br />

urèite nekupuje <strong>na</strong> jeden rok.<br />

Záujem o tento poèítaè vo svete prekvapil aj<br />

samotnú firmu Apple a je istotne väèší ako ponuka.<br />

Spoloènos� Apple vlastne mala v minulosti problémy<br />

s uspokojovaním záujmu, prièom uvádzala,<br />

�e je to dané hlavne nedostatkom skutoène kvalitného<br />

LCD displeja. Na konci marca však bola vydaná<br />

tlaèová správa, pod¾a ktorej bola denná kapacita<br />

zvýšená <strong>na</strong> 5000 kusov nového iMacu a všetci<br />

záujemcovia by mali svoj nový poèítaè dosta� ve¾mi<br />

rýchlo. Uvidíme, èi jeho ce<strong>na</strong> neodradí záujemcov<br />

<strong>na</strong> Slovensku.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Vynikajúci celkový dizajn a vyhotovenie<br />

☺ Kvalitný displej s pohybovým mechanizmom<br />

☺ Relatívne vysoký výkon<br />

☺ Jednoduché <strong>na</strong>stavenie<br />

� Obmedzené mo�nosti rozšírenia<br />

� Trochu ukryté štartovacie tlaèidlo<br />

� Struèná dokumentácia<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

<strong>na</strong>jvyšší model: 110 850 Sk bez DPH<br />

iMac 700 Combo: 94 000 Sk bez DPH<br />

iMac 700 CD RW: 85 500 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapo�ièal: APCOM<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Procesor: Power PC G4 800 MHz, 256 KB pamä� cache,<br />

100 MHz systémová zbernica<br />

Pamä� RAM: 256 MB, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 1 GB<br />

Grafická karta: nVidia GeForce2 MX, 32 MB DDRAM,<br />

odporúèané rozlíšenie 1024 × 768, 24−bitová farebná håbka<br />

Displej: 15−palcový, aktívny TFT, typický zobrazovací uhol<br />

120° vodorovne, 90° zvislo, typický jas 200 cd/m 2<br />

Pevný disk: 60 GB, Ultra ATA<br />

Optická jednotka: SuperDrive – kombinácia Pioneer<br />

DVD−R/CD−RW, zápis DVD−R 2×, èítanie DVD 6×, zápis<br />

CD−R 8×, zápis CD−RW 4×, èítanie CD 24×<br />

Komunikácia: zabudovaný 56K modem V.90, konektor RJ−11.<br />

Zabudovaný 10/100BASE−T Ethernet, konektor RJ−45.<br />

S doplnením karta AirPort <strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie<br />

do poèítaèovej siete alebo internet s prenosovou rýchlos�ou<br />

11 Mb/s, štandard 802.11b<br />

Rozšírite¾nos�: 2× FireWire, 3× USB 1.1<br />

<strong>na</strong> poèítaèi a 2× USB 1.1 <strong>na</strong> klávesnici<br />

Audio: 2× Apple Pro Speaker, 9 W. Zabudovaný zosilòovaè<br />

18 W, mo�nos� pripojenia slúchadiel a zabudovaný mikrofón<br />

Rozmery: výška – minimál<strong>na</strong> 329 mm, maximál<strong>na</strong> 509 mm,<br />

šírka – minimál<strong>na</strong> 383 mm, maximál<strong>na</strong> 415 mm, håbka –<br />

minimál<strong>na</strong> 270 mm, maximál<strong>na</strong> 415 mm<br />

Hmotnos� 9,7 kg<br />

H A R D W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

Pokladnièné tlaèiarne Epson<br />

Pokladnièné tlaèiarne sme ešte v PC REVUE nepredstavovali.<br />

Pravidelne ich však uvádzame medzi<br />

výsledkami predaja tlaèiarní a ich podiel <strong>na</strong> trhu<br />

stále rastie. Pokladnièné tlaèiarne predstavujú v podstate<br />

tlaèiareò, ktorá je pripojená <strong>na</strong> nejaký pokladnièný<br />

systém. Zais�ujú tak vystavenie pokladnièného<br />

bloku a kópie pre predajcu. Pomocou<br />

takýchto tlaèiarní si vlastne mô�ete vytvori� výstup<br />

z pokladnièného systému, zalo�eného <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> be�nom<br />

poèítaèi, pri vystavovaní potvrdení.<br />

Spoloènos� Epson je jedným z rozhodujúcich výrobcov<br />

v tejto oblasti, a preto sme si po�ièali dva<br />

modely práve tejto z<strong>na</strong>èkovej firmy.<br />

EPSON TM−U210 TYP PA<br />

Ide o menšiu pokladniènú tlaèiareò, ktorá pracuje<br />

<strong>na</strong> ihlièkovom princípe. Na tlaè pou�íva pásku. Tá<br />

sa v prípade tohto typu <strong>na</strong>táèa <strong>na</strong> druhú cievku.<br />

Tlaèová páska je dvojfarebná (èervená a èier<strong>na</strong>),<br />

a preto mô�u by� aj vystavené dokumenty dvojfarebné.<br />

Táto tlaèiateò sa k pokladniènému systému<br />

pripája pomocou paralelného portu. My sme ju pri-<br />

62 PC REVUE 5/2002<br />

Epson TM-U210<br />

pojili k be�nému poèítaèu s operaèným systémom<br />

Windows XP a operaèný systém ju rozpoz<strong>na</strong>l. Na<br />

tlaèenie sme vyu�ili aj operaèný systém DOS a z<br />

neho sme tlaèili priamym kopírovaním údajov do<br />

portu LPT.<br />

Ovládací panel tvorí spí<strong>na</strong>cie tlaèidlo s aretáciou<br />

zapnutej polohy, jed<strong>na</strong> zelená a jed<strong>na</strong> èervená<br />

LED dióda.<br />

EPSON TM−U950P<br />

Ide o pokladniènú tlaèiareò s dvoma páskami. Na<br />

jednej páske sa vytvára úèet pre zákazníka a <strong>na</strong><br />

druhej sú kópie pre predajcu. Na tomto systéme je<br />

mo�né <strong>na</strong>vyše tlaèi� aj <strong>na</strong> šeky. Pripojenie je opä�<br />

paralelné a tlaèiareò v tomto prípade tlaèí fialovou<br />

farbou. Pri testovaní sme zistili rýchlejšiu tlaè<br />

ako v prípade modelu TM-U210. Epson TM-U950<br />

obsahuje samostatný riadiaci panel s piatimi LED<br />

diódami a dvoma tlaèidlami. Tlaèidlá sú urèené <strong>na</strong><br />

manipuláciu ka�dej z pások. LED diódy indikujú<br />

blí�iaci sa koniec niektorej z pások, zavedenie<br />

Epson TM−U210 typ PA<br />

Metóda tlaèe: ihlièková, 9−pinová<br />

Smer tlaèe: obojsmerný<br />

Automatické odrezanie papiera: zabudované<br />

Šírka tlaèe: 63,34 mm, 40 z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> riadok pri fonte 7 × 9<br />

Poèet podporovaných z<strong>na</strong>kov: alfanumerické – 95,<br />

medzinárodné 32, grafické – matica 128 × 8<br />

Rýchlos� tlaèe: 3,5 riadka za sekundu (40 ståpcov, 16 cpi),<br />

6,4 lps (16 ståpcov, 16 cpi)<br />

Výdr� pásky: 4 000 000 z<strong>na</strong>kov pre èervenú, 3 000 000<br />

z<strong>na</strong>kov pre èiernu<br />

Kapacita buffera: 1 KB<br />

�ivotnos�: mechanizmus 7 500 000 riadkov, tlaèová hlava<br />

150 miliónov z<strong>na</strong>kov<br />

Rozmery: 160 × 160 × 295 mm<br />

Hmotnos�: 2,5 kg<br />

šeku a poruchu. Táto tlaèiareò sa podobne ako<br />

predchádzajúci model <strong>na</strong>pája z externého <strong>na</strong>pájacieho<br />

zdroja.<br />

Ondrej Macko<br />

Epson TM-U950P<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 809 Sk bez DPH<br />

Zapo�ièal: PrintTrade<br />

Epson TM−U950P<br />

Metóda tlaèe: ihlièková, 9−pinová<br />

Smer tlaèe: obojstranný<br />

Poèet z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> riadok: pri ve¾kosti z<strong>na</strong>ku 9 × 9 je poèet 30,<br />

pri ve¾kosti z<strong>na</strong>ku 7 × 9 je to 40<br />

Rýchlos� tlaèe: 233 z<strong>na</strong>kov za sekundu pri 9 × 9, pri ve¾kosti<br />

7 × 9 je to 311 z<strong>na</strong>kov za sekundu<br />

Kapacita buffera: 32 KB<br />

�ivotnos�: mechanizmus 7 500 000, tlaèová hlava 150 miliónov,<br />

páska 70 000 000, MICR (OCR s vyu�itím magnet. atramentu)<br />

Rozmery: 195 × 251 × 298 mm<br />

Hmotnos�: 5,6 kg<br />

Ce<strong>na</strong>: 27 368 Sk bez DPH, <strong>na</strong>pájací zdroj PS−180 v cene 2229 Sk<br />

Zapo�ièal: PrintTrade

MGE Pulsar Evolution 1100<br />

Ide o vysokofrekvenèný zdroj neprerušite¾ného <strong>na</strong>pätia,<br />

ktorý pochádza od francúzskej firmy MGE.<br />

Produktový rad Evolution zaujme pou�ívate¾a<br />

malými rozmermi a širokým radom produktov.<br />

Pulsar Evolution 1100 je v strede radu produktov,<br />

prièom ide o vyhotovenie v podobe ve�e. Prevádzka<br />

je mo�ná vo vertikálnej alebo horizontálnej<br />

polohe.<br />

Okrem modelu Evolution 1100 je k dispozícii aj<br />

ïalších pä� modelov, okrem iného aj s vyhotovením v<br />

podobe tzv. rack (<strong>na</strong> zabudovanie do stojanov, pod¾a<br />

výkonu je výška 1U alebo 2U) a vo výkonovom rade<br />

od 500 do 3000 VA. Zaujímavá je hlavne ponuka<br />

vyhotovenia rack, prièom UPS s výkonom 1500 VA a<br />

výškou len 1U (okolo 45 mm) by ste zatia¾ u konkurencie<br />

<strong>na</strong>šli �a�ko. UPS s výkonom 1500 VA je postaèujúci<br />

<strong>na</strong> prevádzku štyroch podnikových serverov.<br />

V štandardnej dodávke je mo�né pripoji� Pulsar<br />

Evolution 1100 k poèítaèu pomocou USB alebo sério-<br />

vého portu. Do poèítaèovej siete ho mô�ete pripoji�<br />

pomocou uvedených portov a softvérového vybavenia<br />

alebo doplnkovou SNMP komunikaènou kartou.<br />

Batérie je mo�né vymeni� za prevádzky, prièom<br />

sa vymieòajú spredu. Predný kryt UPS sa dá jednoducho<br />

sòa�.<br />

Softvérové vybavenie Solution-Pac/WAN podporuje<br />

širokú škálu operaèných systémov.<br />

Umo�òuje korektné vypnutie operaèných<br />

systémov viac serverov v heterogénnych<br />

sie�ach pripojených do<br />

UPS. Nastavi� sa dajú reakcie jednotlivých<br />

serverov <strong>na</strong> niektoré udalosti –<br />

<strong>na</strong>pr. výpadok <strong>na</strong>pájania, strata komunikácie<br />

a pod. Takto mô�e by� správca<br />

siete informovaný o všetkých udalostiach.<br />

Zo štyroch výstupných zásuviek sú<br />

dve programovate¾né, okrem toho je<br />

mo�né pomocou tohto UPS chráni� aj<br />

dátové pripojenie servera voèi prepätiu.<br />

Pre oba programovate¾né výstupy<br />

pou�ívate¾ mô�e urèi� rôzne doby, po ktorých<br />

má by� pri výpadku sie�ového <strong>na</strong>pájania<br />

ukonèené zálo�né <strong>na</strong>pájanie zásuviek. To je výhodné<br />

<strong>na</strong> predå�enie doby zálohovania pre kritické<br />

aplikácie. Jednotlivé servery sú o tom informované<br />

a vyko<strong>na</strong>jú korektné vypnutie operaèného<br />

systému pod¾a prislúchajúcej zásuvky. Rov<strong>na</strong>ko je<br />

mo�né vybra� aj dobu, po ktorej sa má zapnú�<br />

<strong>na</strong>pájanie týchto zásuviek po obnovení sie�ového<br />

<strong>na</strong>pájania. Pou�ívate¾ mô�e jedným povelom<br />

kedyko¾vek vzdialene korektne reštartova� servery.<br />

Dodávka UPS obsahuje aj softvér UPS Driver, ktorým<br />

mô�e pou�ívate¾ zmeni� pôvodné <strong>na</strong>stavenia<br />

UPS a prispôsobi� chráneným aplikáciám a miestu<br />

<strong>na</strong>sadenia (urèenie tolerancie výstupného <strong>na</strong>pätia,<br />

citlivos� aplikácie, prevádzka z generátora).<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme skúšali dobu, poèas ktorej<br />

tento UPS dokázal <strong>na</strong>pája� <strong>na</strong>šu zá�a� s odberom<br />

H A R D W A R E<br />

okolo 1 A. Zostavu tvoril moderný poèítaè, 17-palcový<br />

monitor a modem. MGE Pulsar Evolution<br />

1100 zásoboval túto zostavu po dobu 24 minút a<br />

5 sekúnd. Pripomeòme, �e je to doteraz <strong>na</strong>jdlhšia<br />

doba, akú sme v <strong>na</strong>šich testoch zmerali. Poèas<br />

testu sme si všimli mierne zvýšenú hluènos� tohto<br />

<strong>zariadenia</strong>, spôsobenú obèasným zapí<strong>na</strong>ním chladiaceho<br />

ventilátora. Keï�e však Pulsar Evolution<br />

1100 je urèený hlavne <strong>na</strong> zálohovanie serverov,<br />

nebude to a� tak preká�a�.<br />

Vcelku je MGE Pulsar Evolution 1100 zariadenie,<br />

ktoré umo�òuje zálohova� nieko¾ko podnikových<br />

serverov. Výhodou sú hlavne jeho rozmery,<br />

vysoká kapacita, ako aj mo�nosti softvérového<br />

vybavenia.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dobrý pomer rozmery/poskytovaný výkon<br />

☺ Vlastnosti softvérového vybavenia<br />

� Mierne zvýšená hluènos�<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 160 Sk bez DPH<br />

Zapo�ièal: BGS Distribution<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výkon: 1100 VA, 700 W<br />

Vyhotovenie: minive�a<br />

Poèet zásuviek IEC 320: 4<br />

Poèet programovate¾ných zásuviek: 2<br />

Technológia: High−Frequency Line−Interactive<br />

Tvar výstupného <strong>na</strong>pätia: sínusoida<br />

Tolerancia vstupného <strong>na</strong>pätia: <strong>na</strong>stavite¾ná v rozsahu<br />

od 150 V do 294 V<br />

Výstupné <strong>na</strong>pätie pri prevádzke z batérie: 230 V<br />

(<strong>na</strong>stavite¾né od 200 do 240 V)<br />

Podporované operaèné systémy: Windows 95/98/2000,<br />

NT 4.0, Linux, NetWare, SCO, SUN Solaris, HP−UX, IBM AIX,<br />

True64 Unix, Open VMS, MacOS<br />

Rozmery (š × v × h): 150 × 237 × 415 mm<br />

Hmotnos�: 11,5 kg<br />

5/2002 PC REVUE 63

H A R D W A R E<br />

Notebooky pre cestovate¾ov II<br />

Ak sa vám titulok zdá povedomý, nemýlite sa. Iba vo<br />

februári sme vám priniesli test mininotebookov a po<br />

troch mesiacoch je tu jeho vo¾né pokraèovanie. Takmer<br />

v rov<strong>na</strong>kom èase sa toti� <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu i v redakcii<br />

objavili traja predstavitelia novej generácie<br />

mininotebookov z produkcie troch výz<strong>na</strong>mných producentov.<br />

Vïaka tejto zhode sme sa rozhodli miesto<br />

trojice recenzií vytvori� pokraèovanie u� spomí<strong>na</strong>ného<br />

testu a tým vytvori� komplexnejší poh¾ad <strong>na</strong> všetko,<br />

èo je v tejto kategórii <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu dostupné.<br />

NOVINKY V SKRATKE. Pochopite¾ne, novinkám,<br />

ktoré sú v jednotlivých testovaných modeloch, sa<br />

venujeme priamo v recenziách notebookov. Na tomto<br />

mieste sa však pokúsime o zovšeobecnenie. Trojica<br />

<strong>na</strong>jnovších mininotebookov neprináša prevratné<br />

zmeny v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou generáciou.<br />

Ako obyèajne aj v tomto prípade ide o zvyšovanie<br />

výkonnosti, rozširovanie mo�ností notebookov<br />

a aj o prechod <strong>na</strong> novú generáciu operaèného<br />

systému – všetky testované modely toti� disponovali<br />

systémom Windows XP Professio<strong>na</strong>l.<br />

Azda <strong>na</strong>jzaujímavejšou zmenou je príchod èipovej<br />

súpravy Intel 830-M, ktorá riadne pozdvihla<br />

úroveò výkonnosti v oblasti 3D aplikácií. Dokumentuje<br />

to zvýšenie priemerného indexu testu 3D Win-<br />

Mark zo 170 (vo februári) <strong>na</strong> aktuálnych 540. Keby<br />

sme rátali iba s notebookmi vybavenými touto èipovou<br />

súpravou, dostali by sme sa za hranicu 700!<br />

TESTY, VÝSLEDKY A ICH PREZENTÁCIA. Túto<br />

oblas� sme podrobne vysvetlili vo februárovom<br />

èísle. Tu iba pripomenieme, �e <strong>na</strong> otestovanie výkonnosti<br />

sme pou�ili klasickú zostavu testov WinBench,<br />

3D WinBench, Battery Mark (sú zahrnuté vo výsledkoch),<br />

ako aj SysMark a 3Dmark 2000.<br />

Výsledky testov rov<strong>na</strong>ko ako minule transformovali<br />

do trojice indexov. Prvým z nich je výkonnostný<br />

index, ktorý vypovedá iba o výkone notebooku<br />

(procesor, grafika, diskový subsystém). Druhý je<br />

batériový index, ktorý hovorí o výdr�i notebooku<br />

pri <strong>na</strong>pájaní z batérií. Tretí index je pokusom zisti�,<br />

ako sa bude v èase vyvíja� vzájomná závislos� batériového<br />

a výkonnostného indexu. Všetky indexy i<br />

<strong>na</strong>merané hodnoty nájdete v tabu¾ke.<br />

Celkové vyhodnotenie sme vzh¾adom <strong>na</strong> poèet<br />

modelov nevytvorili, ale z uverejnenej kompletnej<br />

tabu¾ky si po stanovení vlastných kritérií to svoje<br />

isto po¾ahky vytvoríte. Pri jednotlivých notebookoch<br />

však nájdete struèné hodnotenie ich predností<br />

i nedostatkov.<br />

DELL LATITUDE C400<br />

V predchádzajúcom teste zástupca tohto výrobcu<br />

chýbal. O to zvedavejší sme boli <strong>na</strong> to, èím sa predstaví.<br />

KONCEPCIA. Dell v súèasnosti disponuje dvojicou<br />

modelov Latitude: L400 a C400. Oba majú takmer<br />

identické telo. My sme mali k dispozícii druhý z menovaných<br />

modelov.<br />

Dell pri tomto modeli siahol po klasickom mininotebookovom<br />

dizajne, orientovanom <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jmenšie<br />

rozmery, ktoré sú prakticky dané pou�itým<br />

64 PC REVUE 5/2002<br />

12,1" displejom, minimálnu hrúbku (25 mm) a hmotnos�<br />

(1,63 kg). Z tohto dôvodu je pochopite¾né, �e<br />

notebook nemá zabudované �iadne diskové <strong>zariadenia</strong><br />

s výnimkou pevného disku. Tie sú dostupné<br />

ako samostatné moduly, ktoré sa k notebooku pripájajú<br />

káblikom (upravená verzia rozhrania IDE).<br />

V testovanej konfigurácii to bola 8× DVD jednotka<br />

a disketová jednotka. Obe sú súèas�ou štandardnej<br />

dodávky mininotebooku.<br />

KONFIGURÁCIA. Kompletné informácie nájdete<br />

v tabu¾ke, tu sa sústredíme iba <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie<br />

komponenty. Základom tohto modelu je mikroprocesor<br />

Intel Pentium III-M s pracovnou frekvenciou<br />

866 MHz a podporou technológie Intel SpeedStep.<br />

Ten síce nepatrí do „<strong>na</strong>júspornejšieho“ radu mikroprocesorov<br />

Intelu ULV (ktorú Intel pre túto kategóriu<br />

notebookov odporúèa), jeho parametre ho však umo�òujú<br />

implementova� aj do mininotebooku. Mikroprocesor<br />

je zabudovaný do <strong>na</strong>jnovšej èipovej súpravy<br />

spoloènosti Intel, urèenej pre notebooky – Intel<br />

830-M, v ktorej je integrovaný aj výkonný grafický<br />

adaptér (<strong>na</strong>jmä z poh¾adu výkonnosti v 3D). Ïalším<br />

prínosom tejto èipovej súpravy je zvýšenie pracovnej<br />

frekvencie systémovej zbernice (zo 100 <strong>na</strong> 133 MHz).<br />

ROZHRANIA. Na tele mininotebookov nie je prive¾a<br />

miesta, a tak sa výrobcovia s<strong>na</strong>�ia optimalizova�<br />

aj poèet a typy podporovaných rozhraní. Dell<br />

stavil <strong>na</strong> rozhranie USB, k dispozícii sú dva konektory.<br />

Nechýba ani sériový port, výstup VGA, IrDA,<br />

modem a sie�ový adaptér. Samozrejmos�ou je aj PC<br />

Card adaptér.<br />

SOFTVÉR. Základom je operaèný systém Windows<br />

XP Professio<strong>na</strong>l Edition, notebook je však dostupný<br />

aj s verziami Windows XP Home Edition, 2000 Professio<strong>na</strong>l<br />

a 98 SE.<br />

NAPÁJANIE. Latitude C400 je vybavený LiIon batériou<br />

s kapacitou 3600 mAh, v dodávke je, samozrejme,<br />

aj <strong>na</strong>pájací zdroj pracujúci aj ako <strong>na</strong>bíjaèka batérie.<br />

DOPLNKY. Silnou stránkou z<strong>na</strong>èkových notebookov<br />

je široká ponuka doplnkov. Ani v prípade tohto<br />

modelu to nie je i<strong>na</strong>k. Za príplatok je mo�né zameni�<br />

alebo doplni� DVD mechaniku za iné zariadenie<br />

(CD-ROM, CD-RW, magnetooptiku), dokúpi� replikátor<br />

portov, doplnkovú batériu èi adaptér bezdrôtovej<br />

siete.<br />

VÝKON. Nová èipová súprava i v spolupráci so slabším<br />

mikroprocesorom podala výborný výkon. Nastavenie<br />

zdie¾anej oblasti pamäte <strong>na</strong> maximálnu hodnotu<br />

pomohlo notebooku sta� sa <strong>na</strong>jvýkonnejším pri<br />

meraní výkonu v 3D grafike i teste Business Graphics.<br />

VÝDR� BATÉRIE. Kapacita implementovanej batérie<br />

vyniesla Dellu <strong>na</strong>pokon v týchto testoch druhú<br />

prieèku. Dodám, �e model sme otestovali s pripojenými<br />

diskovými <strong>zariadenia</strong>mi.<br />

ZÁVER. Dell Latitude C400 je predstavite¾om výkonných<br />

mininotebookov. Tomu je prispôsobený<br />

celkový dizajn systému, poèí<strong>na</strong>júc výberom mikroprocesora<br />

a èipovej súpravy, konèiac batériou.<br />

Škála zariadení a rozhraní, ktoré<br />

pou�ívate¾ získa v rámci „základnej“<br />

ceny, robí spoloène s dosiahnutým výkonom<br />

z tohto notebooku viac ako zaujímavú<br />

alter<strong>na</strong>tívu. Negatívom mô�e by� skutoènos�, �e<br />

k notebooku nie je mo�né pripoji� doplnkovú batériu,<br />

a tak <strong>na</strong>meraný èas práce <strong>na</strong> batérie je, bohu�ia¾,<br />

koneèný. Väèšine pou�ívate¾ov však takmer<br />

štyri hodiny práce v tomto re�ime <strong>na</strong>ozaj bohato<br />

postaèia.<br />

Ce<strong>na</strong>: 103 800 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Dellicom<br />

HEWLETT−PACKARD<br />

OMNIBOOK 510<br />

Takmer presne po roku sa doèkal rad <strong>na</strong>jmenších<br />

notebookov z dielní spoloènosti Hewlett-Packard svojho<br />

nástupcu. U� <strong>na</strong> prvý poh¾ad je zrejmé, �e v HP stavili<br />

<strong>na</strong> úspešnú koncepciu predchodcu a pod¾a vyjadrenia<br />

predstavite¾ov spoloènosti pri uvádzaní nového<br />

modelu by sa aj 510-ka mala <strong>na</strong> trhu udr�a� viac ako<br />

rok. A to je v ríši notebookov skutoène obdivuhodný<br />

èas. Pochopite¾ne, v rámci radu príde v spomenutom<br />

èase k istým obmenám, v porov<strong>na</strong>ní s inými výrobcami<br />

však ide o kozmetické zmeny.<br />

KONCEPCIA. Podobne ako predchodca aj HP Omni-<br />

Book 510 je pri poh¾ade <strong>na</strong> konkurenèné modely<br />

výnimoèný. Pou�ívate¾ toti� jeho kúpou získava dva<br />

notebooky. Prvým je mininotebook, ktorý predstavuje<br />

telo prístroja s rozmermi 279 × 221, hrúbkou 25<br />

mm a hmotnos�ou 1,6 kg. V jeho prípade ide o klasický<br />

mininotebook, ktorý má vo svojom tele zabudované<br />

iba <strong>na</strong>jdôle�itejšie komponenty a rozhrania.<br />

V tele notebooku <strong>na</strong>príklad nie je �iadne diskové zariadenie<br />

okrem pevného disku, èo v tejto kategórii<br />

nie je �iadnym hendikepom a v prípade pou�itia <strong>na</strong><br />

palube lietadla to dokonca oceníte.<br />

Po návrate do kancelárie alebo hotelovej izby<br />

však ka�dý pou�ívate¾ uprednostní plnohodnotný<br />

notebook. V prípade OmniBooku 510 to nie je nereálne,<br />

staèí prístroj vlo�i� do docking station, ktorá<br />

je súèas�ou štandardnej dodávky. Tento modul obsahuje<br />

vïaka dvom pozíciám pre moduly SelectBay<br />

všetky potrebné <strong>zariadenia</strong> (teda pokia¾ ide o typy,<br />

súèasne je mo�né pou�íva� iba dve). Vývojári HP si<br />

dali <strong>na</strong> tomto modeli skutoène zále�a� a docking<br />

station nie je urèená iba <strong>na</strong> pou�itie v kancelárii,<br />

ale aj <strong>na</strong> cestách. Ako to? Aj samotná docking sta-

tion má toti� optimalizované rozmery<br />

a hmotnos� a po vlo�ení Omni-<br />

Booku do nej získate notebook, ktorý<br />

má iba väèšiu hrúbku. Tá sa toti� zvýši<br />

z 25 <strong>na</strong> 38 mm, èo pri prenášaní <strong>na</strong><br />

menšiu vzdialenos� èi cestovaní automobilom<br />

nespôsobí problémy. Samozrejme,<br />

po tejto úprave vzrastie<br />

hmotnos� notebooku – dosiahne 2,3 kg.<br />

Aj to je však s oh¾adom <strong>na</strong> výbavu<br />

prijate¾ná hodnota. Pre úplnos� ešte<br />

pripomeniem, �e vo vyhotovení<br />

SelectBay sú dostupné nielen u�<br />

spomenuté komponenty, ale aj<br />

pevné disky, mechaniky ZIP a aj<br />

batérie, èo dáva pou�ívate¾ovi mo�nos�<br />

<strong>na</strong>konfigurova� si notebook pod¾a<br />

predstáv, prípadne konfiguráciu meni�<br />

pod¾a aktuálnych potrieb. Ak firma<br />

vlastní viac notebookov od spoloènosti<br />

Hewlett-Packard, je dokonca mo�né v<br />

docking station vyu�íva� moduly SelectBay<br />

z modelových radov OmniBook<br />

6000 a 6100. V súvislosti s pou�itím<br />

batérií v docking station je zaujímavé<br />

nielen to, �e notebook v tejto konfigurácii<br />

pod¾a výrobcu umo�ní pou�ívate¾ovi<br />

nepretr�itú prácu po viac ako 9<br />

hodín, ale aj to, �e <strong>na</strong>jskôr èerpá energiu<br />

z batérií v docking station a a�<br />

ako poslednú zaène vyu�íva� vlastnú<br />

batériu. Docking station tie� ponúka pou�ívate¾om<br />

kompletnú škálu rozhraní.<br />

Okrem spomenutých èàt je zaujímavé<br />

elektronicky riadené vysúvanie<br />

notebooku z docking station èi implementácia<br />

nezvyèajných modrých<br />

LED diód v úlohe niektorých indikátorov,<br />

modré podsvietenie LCD displeja<br />

<strong>na</strong> docking station a v neposlednom<br />

rade aj integrácia reproduktorov z<strong>na</strong>èky<br />

polkaudio, vïaka ktorým je zvuk<br />

notebooku <strong>na</strong> úrovni prevyšujúcej nielen<br />

konkurenciu v teste, ale aj väèšinu<br />

rozmernejších notebookov.<br />

Z<strong>na</strong>èka Dell Hewlett−Packard Toshiba<br />

Typ<br />

Procesor<br />

Latitude C400 OmniBook 510 Portégé 4000−10E<br />

Výrobca / Typ Intel / Pentium III−M Intel / Pentium III−M Intel / Pentium III<br />

Verzia SS SS ULV, SS<br />

Pracovná frekvencia (MHz) 866 1133 750<br />

L1 / L2 Cache (KB) / FSB (MHz)<br />

Pamä�<br />

32 / 512 / 133 32 / 512 / 133 32 / 256 / 100<br />

Kapacita (MB) 256 256 256<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita (MB) 1024 1024 512<br />

Poèet pozícií <strong>na</strong> rozšírenie<br />

Displej<br />

2 2 2<br />

Typ TFT TFT Polysilicon<br />

Uhloprieèka 12,1" 12,1" 12,1"<br />

Fyzické rozlíšenie<br />

Grafika<br />

1024×768/32 1024×768/32 1024×768/32<br />

Èipová súprava Intel 830M Intel 830M Trident CyberAlladin<br />

Pamä� – kapacita, typ 8÷32 MB, RAM 8÷32 MB, RAM 16 MB, RAM<br />

Zbernica<br />

Pevný disk<br />

AGP 2× AGP 2× AGP 4×<br />

Kapacita (GB)<br />

Ïalšie diskové <strong>zariadenia</strong><br />

20 30 20<br />

FDD, pripojenie k d − , USB<br />

DVD / CD−ROM, pripojenie<br />

Komunikaèné rozhrania<br />

8× DVD, k 8× DVD, d − , USB<br />

Modem x x x<br />

Ethernet x x x<br />

Wireless LAN v x x<br />

Bluetooth<br />

Porty<br />

− − −<br />

Paralelný port / sériový port − / × d / d − / −<br />

USB / mini USB 1× / − 2× / − 2× / −<br />

PC Card (Typ II/Typ III) 1× / 1× 1× / 1× 1×/1×<br />

VGA / Video x / − x / d x / −<br />

IrDA / PS/2 x / − × / 2×d x / −<br />

IEEE 1394 / IDE / SmartCard − / x / − − / − / − − / − / −<br />

Docking Station<br />

Batérie<br />

v x v<br />

Primár<strong>na</strong> – typ LiIon LiIon LiIon<br />

Primár<strong>na</strong> – kapacita (mAh) 3600 1600 1600<br />

Druhá / tretia<br />

(kapacita, umiestnenie)<br />

Fyzická špecifikácia<br />

−/− 3600, d / 3600, d 3600, n / −<br />

Rozmery (d × š × v mm) 289 × 238 × 25 mm 221 × 279 × 25 mm 289 × 229 × 15 mm<br />

Hmotnos� (kg) 1,63 kg 1,6 kg 1,2 kg<br />

LEGENDA:<br />

V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim<br />

modelom sú zmeny v konfigurácii<br />

notebooku dôsledkom vývoja<br />

<strong>na</strong> trhu s èipovými súpravami a<br />

mikroprocesormi urèenými pre<br />

túto kategóriu notebookov. Podobne<br />

ako Dell aj Hewlett Packard<br />

stavil <strong>na</strong> kompletné riešenie<br />

spoloènosti Intel, teda èipovú<br />

súpravu i830M, ktorá<br />

definuje základné vlastnosti<br />

notebooku. Na rozdiel od<br />

konkurencie však vývojári<br />

HP implementovali do notebooku<br />

výkonnejší mikroprocesor,<br />

èo sa, samozrejme, prejavilo<br />

<strong>na</strong> výkonnosti celého systému. Konfigurácia<br />

notebooku bola rozšírená o<br />

port IrDA, adaptér bezdrôtovej siete<br />

(iba pri niektorých modeloch).<br />

VÝKON. Výsledky èiastkových testov<br />

nájdete v tabu¾ke. Z poh¾adu výpoètového<br />

výkonu je OmniBook jednoz<strong>na</strong>èným<br />

lídrom. Za toto postavenie vïaèí<br />

implementovanému mikroprocesoru.<br />

Na vysokej úrovni je aj grafický výkon<br />

v 3D aplikáciách, ktorý je v porov<strong>na</strong>ní<br />

so straším modelom a� viac<br />

ako trojnásobný. Výkon v 2D grafike<br />

je však porov<strong>na</strong>te¾ný s ostatnými modelmi.<br />

VÝDR� BATÉRIE. OmniBook 510 je<br />

v štandardnej výbave dodávaný s jednou<br />

batériou s kapacitou 1600 mAh.<br />

Práve táto skutoènos� spoloène s<br />

implementovaným mikroprocesorom<br />

a skutoènos�ou, �e systémová zbernica<br />

pracuje <strong>na</strong> frekvencii 133 MHz,<br />

spôsobili pokles výdr�e batérie (v porov<strong>na</strong>ní<br />

so starším modelom). Tento<br />

parameter však <strong>na</strong>š�astie nie je koneèný,<br />

keï�e v prípade vyu�itia Docking<br />

Station a doplnkových batérií<br />

mô�e notebook dosiahnu� nieko¾konásobne<br />

vyššiu då�ku práce <strong>na</strong> batérie.<br />

ZÁVER. HP OmniBook 510 <strong>na</strong>jmä vïaka<br />

pou�ívate¾sky atraktívnej koncepcii<br />

predstavuje <strong>na</strong>jprepracovanejšie<br />

riešenie spomedzi <strong>na</strong>mi testovaných<br />

notebookov. V porov<strong>na</strong>ní so svojím<br />

predchodcom ponúka ïalšie rozhrania<br />

a zvýšenie komfortu. Pre pou�ívate¾ov<br />

bude tento notebook celkom<br />

isto atraktívny aj z cenového h¾adiska.<br />

Aj <strong>na</strong>priek bohatej štandardnej<br />

výbave je toti� jeho ce<strong>na</strong> atraktív<strong>na</strong>.<br />

Ce<strong>na</strong>: 125 900 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: HP Slovakia<br />

áno x<br />

nie −<br />

pripojenie káblom k<br />

docking station d<br />

zásuvná jednotka z<br />

v pánte displeja pd<br />

volite¾ne v<br />

LowVoltage LV<br />

Ultra LowVoltage ULV<br />

SpeedStep SS<br />

H A R D W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 65

H A R D W A R E<br />

TOSHIBA<br />

PORTÉGÉ 2000<br />

Pre niektorých pou�ívate¾ov bude<br />

mo�no nelogické, �e Toshiba po modeli<br />

Portégé 4000 uvádza <strong>na</strong> trh model<br />

s ni�ším èíselným oz<strong>na</strong>èením. Tento<br />

paradox je však mo�né vysvetli� pomerne<br />

jednoducho. V Toshibe sa toti�<br />

rozhodli rozšíri� produktové portfólio<br />

notebookov tejto kategórie,<br />

prièom po mininotebooku, ktorý mal<br />

zabudovanú DVD mechaniku, prichádza<br />

k slovu opä� model vyvinutý s<br />

dôrazom <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jmenšie rozmery a<br />

<strong>na</strong>jmä hmotnos�.<br />

KONCEPCIA. Základnú filozofiu Portégé<br />

2000 sme u� opísali, skúsme sa<br />

pozrie�, do akej miery sa vývojárom<br />

podarilo splni� ich zámer. Základné<br />

rozmery notebooku 289×229 mm<br />

predurèuje displej a sú iba o málo<br />

väèšie ako pri modeli 4000. Pýchou<br />

vývojárov je však hrúbka notebooku,<br />

ktorá je takmer neuverite¾ných 15 mi-<br />

limetrov! A to je rozmer, ktorý umo�òuje<br />

<strong>na</strong>rábanie s notebookom ako s<br />

klasickým zápisníkom. Ak k hrúbke<br />

pridáme aj hmotnos� tohto modelu,<br />

ktorá je 1,2 kg, dostanú predchádzajúce<br />

slová ešte väèší výz<strong>na</strong>m. Vïaka týmto<br />

parametrom má Toshiba opä� <strong>na</strong>jmenší<br />

a <strong>na</strong>j¾ahší notebook nielen v <strong>na</strong>šom<br />

teste, ale aj <strong>na</strong> trhu.<br />

Pochopite¾ne, úprava rozmerov si<br />

vy�aduje zásahy do konštrukcie note-<br />

66 PC REVUE 5/2002<br />

booku a jeho konfigurácie. V prípade<br />

tohto modelu sa však rozhodne nešetrilo<br />

<strong>na</strong> nesprávnom mieste. Notebook<br />

vyu�íva <strong>na</strong>jvýkonnejší momentálne<br />

dostupný mikroprocesor Intelu,<br />

vyrábaný špeciálne pre túto kategóriu<br />

notebookov, ktorý okrem technológie<br />

Intel SpeedStep podporuje aj<br />

technológiu ULV (Ultra Low Voltage).<br />

Práve tejto kombinácii technológií a<br />

podpore pomalšej (100 MHz) systémovej<br />

zbernice vïaèí notebook<br />

dlhšej práci <strong>na</strong> batérie.<br />

Apropo, batérie, model<br />

Portégé 2000 je štandardne<br />

dodávaný s dvoma batériami, priamo<br />

do tela notebooku je zabudovaná<br />

LiIon batéria s kapacitou 1600 mAh.<br />

V prípade, �e vám òou poskytnutá<br />

då�ka prevádzky nebude postaèova�,<br />

mô�ete vyu�i� slu�by druhej batérie,<br />

ktorá je rov<strong>na</strong>kého typu a k notebooku<br />

sa pripája zospodu. Po jej pripojení<br />

sa síce hrúbka notebooku<br />

zväèší o 4 mm, aj 19 mm však Por-<br />

tégé 2000 staèí <strong>na</strong> to, aby si udr�al<br />

pozíciu <strong>na</strong>jtenšieho mininotebooku<br />

v <strong>na</strong>šom teste i rebríèku.<br />

Portégé 2000 je z poh¾adu implementovaných<br />

rozhraní takmer identický<br />

s Portégé 4000. A aj <strong>na</strong>priek<br />

svojim rozmerom a hmotnosti ponúka<br />

pou�ívate¾ovi dvojicu rozhraní<br />

USB, konektor VGA, FIR (Fast Infra-<br />

Red), konektor <strong>na</strong> pripojenie docking<br />

station, jeden PC Card slot a pre Tos-<br />

hibu u� klasickú èítaèku<br />

pamä�ových kariet<br />

SD Card. Z poh¾adu<br />

sie�ovej výbavy síce<br />

v porov<strong>na</strong>ní s modelom<br />

Portégé 4000<br />

chýba adaptér Bluetooth,<br />

slu�by modemu<br />

a sie�ovej karty<br />

však dopåòa adaptér bezdrôtovej siete<br />

Wi-Fi, ktorý je mo�né v prípade, �e<br />

nie ste v dosahu takejto siete, vypnú�<br />

prostredníctvom tlaèidla <strong>na</strong> ¾avej<br />

strane notebooku.<br />

Z poh¾adu konfigurácie je jedinou<br />

chybou, �e v cene notebooku nie je<br />

Výrobca Dell HP Toshiba NEC Microbook HP Toshiba<br />

Model Latitude C400 OmniBook 510 Portégé 2000 UltraLite 722T OmniBook 500 Portégé 4000<br />

Testované PCR 5/2002 PCR 5/2002 PCR 5/2002 PCR 2/2002 PCR 2/2002 PCR 2/2002 PCR 2/2002<br />

WinBench 99 CPUmark 81 101 64 40 47 62 69<br />

WinBench 99 FPUmark 4730 6200 4090 1350 2650 3710 4180<br />

Business Disk WinMark 99 3700 3220 3940 1520 3190 2870 3780<br />

High−End Disk WinMark 99 10 900 10 800 10 200 6910 9600 8160 8600<br />

Busines Graphics WinMark 99 123 128 110 63 40 175 240<br />

High−End Graphics WinMark 502 601 429 250 237 447 640<br />

3D WinMark 99<br />

ZD Battery Mark 4.1<br />

741 615 264 198 120 189 210<br />

LifeTest 230 105 345 220 60 166 179<br />

ConditioningRun<br />

Indexy<br />

152 75 280 167 46 108 113<br />

Výkonnostný index 91 100 83 43 59 78 97<br />

Batériový index 60 29 100 62 17 43 46<br />

Body celkom 151 129 183 105 76 121 143<br />

Ceny v Sk bez DPH 103 800 125 900 163 990 97 990 79 990 101 900 160 990<br />

�iadne externé diskové rozhranie. Ak<br />

teda budete chcie� pracova� <strong>na</strong> cestách<br />

s CD-ROM, DVD alebo disketovou<br />

jednotkou, budete si ju musie�<br />

dokúpi�.<br />

VÝKON. Z poh¾adu výkonnosti nepredstavuje<br />

Toshiba Portégé 2000 absolútnu<br />

špièku, s oh¾adom <strong>na</strong> konfiguráciu<br />

a <strong>na</strong>jmä pou�itý mikroprocesor<br />

to však ani nemo�no oèakáva�. Aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu však výkon Portégé 2000<br />

mo�no hodnoti� ako výborný, spomedzi<br />

siedmich notebookov, ktorých<br />

výkonnos� sme tento rok testovali,<br />

mu patrí štvrtá prieèka, èo treba oceni�<br />

<strong>na</strong>jmä s oh¾adom <strong>na</strong> rozmery a hmotnos�.<br />

Dôle�itým faktom je aj to, �e<br />

Portégé 2000 výkonnostne stráca <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jlepší mininotebook iba 17 %.<br />

VÝDR� BATÉRIE. Toshiba sa pri<br />

svojich notebookoch sústreïuje <strong>na</strong><br />

vyvá�enos� vlastností, a tak je samozrejmos�ou<br />

primeraná då�ka práce <strong>na</strong><br />

batérie. Pri mininotebookoch sa výz<strong>na</strong>m<br />

tohto parametra ešte zvyšuje.<br />

Keï�e notebook je štandardne dodávaný<br />

s dvoma batériami, ako výsledky<br />

oficiálneho testu uvádzame hodnoty<br />

<strong>na</strong>merané pri pou�ití oboch<br />

batérií. V tejto zostave Portégé 2000<br />

doslova deklasovala konkurenciu,<br />

keï druhý a tretí notebook v poradí<br />

vydr�ali v èinnosti o dve hodiny<br />

kratšie (test Battery Mark 4.0 Life<br />

Test)!<br />

Pochopite¾ne, notebook sme otestovali<br />

aj pri pou�ití iba internej batérie<br />

s kapacitou 1600 mAh. V tomto<br />

prípade sa dosiahnutý èas adekvátne<br />

skrátil, aj v tomto prípade sa však<br />

notebook v teste Battery Mark Life<br />

Test priblí�il k hranici 2 hodín.<br />

ZÁVER. Toshiba Portégé 2000 je ïalším<br />

modelom, ktorý isto predå�i tradíciu<br />

dobrého me<strong>na</strong> notebookov tohto<br />

úspešného radu. V porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou<br />

i predchádzajúcim modelom<br />

je tento zaujímavý <strong>na</strong>jmä rozmermi,<br />

hmotnos�ou a výdr�ou pri<br />

práci <strong>na</strong> batérie. Negatívom je u�<br />

spomenutá skutoènos�, �e v základnej<br />

výbave nie je �iadne diskové<br />

zariadenie, v podnikovom prostredí<br />

však nemusí by� táto nevýhoda a�<br />

taká výz<strong>na</strong>mná.<br />

Ce<strong>na</strong>: 163 990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: HT Computers<br />

Peter Orviský

Digitálne fotoaparáty Samsung<br />

Samsung je meno, ktoré je známe<br />

skôr v oblasti spotrebnej elektroniky<br />

i IT. Menej sa u� je u nás vie, �e<br />

tento koncern sa zaoberá aj výrobou<br />

klasických a digitálnych fotoaparátov.<br />

Zaèiatkom tohto roka sa aj tieto<br />

produkty objavili <strong>na</strong> slovenskom<br />

trhu. S oh¾adom <strong>na</strong> zameranie nášho<br />

èasopisu vám z produktového portfólia<br />

predstavíme trojicu digitálnych<br />

fotoaparátov.<br />

DIGIMAX 130<br />

Prvým a cenovo <strong>na</strong>jprijate¾nejším<br />

produktom je kompaktný digitálny<br />

fotoaparát vybavený CCD snímaèom<br />

s 1,3 miliónom snímacích bodov, pevným<br />

objektívom, LCD displejom,<br />

bleskom a 8 MB zabudovanej operaènej<br />

pamäte.<br />

Dodávka obsahuje fotoaparát,<br />

textilné puzdro, súpravu alkalických<br />

batérií (4× AA), video a USB kábel,<br />

CD-ROM nosiè s doplnkovým softvérom<br />

a ovládaèmi, príruèku pou�ívate¾a<br />

a záruèný list. Ako volite¾né<br />

príslušenstvo sa dodávajú pamä�ové<br />

karty CompactFlash a sie�ový adaptér.<br />

Z konštrukènej stránky je prístroj<br />

<strong>na</strong>vrhnutý <strong>na</strong> ka�dodenné pou�itie,<br />

keï pou�ívatelia <strong>na</strong>jviac ocenia jeho<br />

malé rozmery a hmotnos�. Prístroj<br />

dobre sadne do ruky a jednoduché<br />

je aj ovládanie, ktoré je mo�né buï<br />

priamo prostredníctvom tlaèidiel<br />

(prístroj má 12 ovládacích prvkov),<br />

alebo aj v prostredí menu. To však<br />

zodpovedá kategórii daného prístro-<br />

ja, ktorý neoplýva príliš širokou škálou<br />

funkcií.<br />

Kvalita snímok je dobrá, farebné<br />

podanie pri správne zvolenom type<br />

osvetlenia vyhovujúce. Azda jediné,<br />

èo by sme prístroju mohli vyèíta�, je<br />

ni�šia kvalita LCD displeja, <strong>na</strong> ktorom<br />

toho pri fotografovaní <strong>na</strong> slnku<br />

ve¾a nevidno.<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 990 Sk (odporúèaná koncová s DPH)<br />

Zapo�ièal: I.M. Computer<br />

Digimax 130<br />

H A R D W A R E<br />

DIGIMAX 200<br />

Druhý z predstavovaných modelov<br />

patrí do rov<strong>na</strong>kej skupiny ako predchádzajúci.<br />

Aj v tomto prípade ide o<br />

kompaktný digitálny fotoaparát s<br />

pevným objektívom. Disponuje však<br />

CCD snímaèom s 2,1 miliónom snímacích<br />

bodov. Aj v jeho výbave je<br />

LCD displej, optický h¾adáèik (bez<br />

korekcie optickej chyby), blesk a<br />

pamä�ová karta typu SmartMedia s<br />

kapacitou 8 MB.<br />

Dodávka obsahuje fotoaparát, textilné<br />

puzdro, súpravu alkalických batérií<br />

(2× AA), video a USB kábel, CD-<br />

ROM nosiè s doplnkovým softvérom<br />

a ovládaèmi, príruèku pou�ívate¾a a<br />

záruèný list. Ako volite¾né príslušenstvo<br />

sa dodáva sie�ový adaptér.<br />

Z konštrukènej stránky je prístroj<br />

riešený úplne i<strong>na</strong>k ako predchádzajúci<br />

model. S oh¾adom <strong>na</strong> odlišný typ<br />

<strong>na</strong>pájania (iba dvojica batérií) i pamä�ového<br />

média sú rozmery tohto<br />

prístroja a hmotnos� ešte menšie ako<br />

pri predchádzajúcom. Prístroj dobre<br />

sadne do ruky a mo�né je jeho ovládanie<br />

aj jednou rukou. Väèši<strong>na</strong> funkcií<br />

sa dá ovláda� priamo prostredníctvom<br />

tlaèidiel (prístroj má 8 ovládacích<br />

prvkov), v prípade potreby je mo�né<br />

siahnu� po menu, to je však podobne<br />

skromné ako pri predchádzajúcom<br />

modeli.<br />

5/2002 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

Kvalita snímok tohto prístroja je<br />

dobrá a vïaka dvojmiliónovému snímaèu<br />

sa nemusíte bá� <strong>na</strong>snímané fotografie<br />

vytlaèi�. V prípade, �e zatú-<br />

�ite po papierových fotografiách, maximálnym<br />

formátom ostane 9 × 13 cm.<br />

Farebné podanie je závislé od vhodného<br />

<strong>na</strong>stavenia typu osvetlenia, oplatí<br />

sa tento krok urobi� ruène. Podobne<br />

ako v prípade predchádzajúceho prístroja<br />

je negatívom aj tohto modelu<br />

ni�šia kvalita LCD displeja, ktorú pocítite<br />

<strong>na</strong>jmä v slneèných dòoch.<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 190 Sk (odporúèaná koncová s DPH)<br />

Zapo�ièal: I.M. Computer<br />

DIGIMAX 210SE<br />

Posledným z trojice Samsungov je u<br />

nás zatia¾ <strong>na</strong>jvyšší dostupný model.<br />

Ide o prístroj z vyššej triedy ako<br />

predchádzajúce dva. Aj ten patrí ku<br />

kompaktom, disponuje však optickým<br />

transfokátorom. Podobne ako<br />

model 200 aj 210SE je vybavený CCD<br />

snímaèom s 2,1 miliónom sníma-<br />

Digimax 200 Digimax 210SE<br />

cích bodov, pred ktorým je u� spomenutý<br />

objektív s 3× optickým<br />

zoomom. Vo výbave je LCD displej a<br />

blesk. Ako pamä�ové médium sa pri<br />

tomto modeli vyu�ívajú pamä�ové<br />

karty CompactFlash.<br />

Dodávka prístroja obsahuje fotoaparát,<br />

pamä�ovú kartu Compact-<br />

Flash s kapacitou 8 MB, textilné puzdro,<br />

súpravu alkalických batérií (4×<br />

AA), video, USB a dvojicu sériových<br />

(pre PC i MAC) káblov, CD-ROM nosiè<br />

s doplnkovým softvérom a ovládaè-<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca / Typ Samsung / Digimax 130 Samsung / Digimax 200 Samsung / Digimax 210SE<br />

Ohnisková vzdialenos�/clo<strong>na</strong> 35 mm / F2,8 ÷ F8 43 mm / F2,8 ÷ F8 38÷115 mm / F<br />

Rozsah ostrosti/makro/ruèné ostrenie 80 cm/ 40 cm/ F 60 cm/ 20 cm/ F 80 cm/ 25 cm/ F<br />

Optický/digitálny zoom F / 2× F / 2× 3× / 2×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu F F Krytka<br />

Blesk/poèet re�imov/konektor i / 4 / F i / 4 / F i / 4 / F<br />

Typ snímaèa/poèet prvkov/ efektívnych (v mil.) CCD / 1,3 CCD / 2,1 / 2 CCD / 2,1 / 2<br />

Rozlíšenia 1280 × 960, 640 × 480 1600 × 1200, 800 × 600, 1600 × 1200, 800 × 600,<br />

320 × 240v v− 400×296, 192 × 144<br />

Stupne kompresie/bez kompresie 3 / F 3 / F 3 / F<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou M / F M / F M / F<br />

LCD/výklopný/otoèný 1,6" / F / F 1,5" / F / F 1,8" / F / F<br />

Stavový displej M M M<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie M / F / M / F / M M / F / M / F / M M / M / M / F / M<br />

Vnútorná pamä� M / 8 MB F F<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD M / F / F / F F / M / F / F M / F / F / F<br />

Mikrofón F F F<br />

Rozmery (mm) 106 × 71 × 47 103 × 69 × 43 114,5 × 70,7 × 56<br />

Hmotnos� (bez batérií/s batériami – v gramoch) 190 / 290 172 / 232 255 / 355<br />

Preddefinované re�imy expozície F / 0 F / 0 M / 2<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±1,8 EV / 1/3 ±1,8 EV / 1/3 ±2 EV / 1/3<br />

Priorita clony/èasu/nezávisle F / F / F F / F / F F / F / F<br />

Vyvá�enie bielej – preddefin./automaticky/ruène 4 / M / F 3 / M / F 3 / M / F<br />

Nastavite¾ná citlivos� (hodnoty v ISO) nie (Auto 100, 200) nie (Auto 100, 200) 100<br />

Kontinuálne fotografovanie F F M<br />

Dávka s rôznou expozíciou F F F<br />

Hlasový komentár snímok (då�ka) F F F<br />

Videoklipy/so zvukom F / F M / F M / F<br />

Zväèšenie pri prezeraní 4 (krok 2) 2× 5×, 2,5×<br />

Špeciálne funkcie F F F<br />

Dodaná pamä�/typ média/kapacita F / F SM / 8 MB CF / 8 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne) 4×AA / LiIon 2×AA / NiMH4×AA / NiMH<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka F / F F / F F / F<br />

Káble USB, video USB, video USB, RS232, video<br />

Softvér Ovládaè, MGI PhotSuite, Ovládaè, MGI PhotoSuite Ovládaè, Adobe PhotoDeluxe<br />

PhotoVista<br />

Legenda: Podporuje / Obsahuje – M Nepodporuje / Neobsahuje – F<br />

68 PC REVUE 5/2002<br />

mi, príruèku pou�ívate¾a a záruèný<br />

list. Ako volite¾né príslušenstvo sa<br />

dodáva sie�ový adaptér.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> integráciu objektívu<br />

s 3× optickým zoomom i pou�itý<br />

typ <strong>na</strong>pájania je pochopite¾né<br />

zväèšenie rozmerov tohto modelu v<br />

porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi prístrojmi.<br />

Riešenie je podstatne robustnejšie<br />

a dodáva sa aj s plastikovou<br />

krytkou objektívu. Konštrukcia<br />

do istej miery pripomí<strong>na</strong> prístroje<br />

Olympusu z radu Camedia 2xxx.<br />

Ovládanie prístroja je riešené prostredníctvom<br />

tlaèidiel (prístroj má<br />

13 ovládacích prvkov) alebo aj prostredníctvom<br />

menu. I keï je menu<br />

pri tomto prístroji predsa len o nieèo<br />

bohatšie, vyspelé funkcie v òom<br />

nenájdete. Na rozdiel od predchádzajúcich<br />

prístrojov podporuje aj<br />

záz<strong>na</strong>m do formátu TIFF.<br />

Kvalita snímok je v tomto prípade<br />

spomedzi prístrojov tohto výrobcu<br />

<strong>na</strong>jlepšia, aj <strong>na</strong>priek tomuto tvrdeniu<br />

však nepracuje automatika<br />

úplne korektne, a tak je vhodnejšie<br />

<strong>na</strong>stavova� typ osvetlenia manuálne.<br />

Hoci je tento prístroj o kategóriu<br />

vyššie ako oba predchádzajúce,<br />

výrobca doò implementoval rov<strong>na</strong>ký<br />

LCD displej, a tak aj tu platí, �e<br />

pri práci <strong>na</strong> priamom slnku toho<br />

ve¾a neuvidíte.<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 590 Sk (odporúèaná koncová s DPH)<br />

Zapo�ièal: I.M. Computer<br />

Peter Orviský

H A R D W A R E<br />

70 PC REVUE 5/2002<br />

MicroBook 950 – 355V1<br />

Koneène Pentium 4 v notebooku! Taká bola moja<br />

reakcia, keï bol ohlásený tento notebook <strong>na</strong> testovanie.<br />

Vzápätí som však pochopil, �e v útrobách sa<br />

skrýva miesto notebookovej verzie Pentia 4 jeho<br />

„klasický“ desktopový predok. I keï nejde o prvé<br />

<strong>na</strong>sadenie desktopového mikroprocesora v notebooku,<br />

tento prístup je zaujímavý. Krok, ku ktorému<br />

sa dovozca odhodlal, bol minimálne v èase,<br />

keï sa <strong>na</strong> náš trh dostali prvé kusy, riskantný. Dnes<br />

mo�no <strong>na</strong> základe ïalšieho vývoja pokojne poveda�,<br />

�e MicroBook sa stal priekopníkom.<br />

DESKTOPOVÝ PROCESOR! Integrácia desktopového<br />

mikroprocesora do notebooku vyvoláva viac<br />

otázok. V prvom rade je to spotreba, s òou súvisiaca<br />

výdr� <strong>na</strong> batérie a produkcia zvyškového tepla.<br />

V èase, keï sme notebook testovali, bol nejasný aj<br />

postoj ïalších výrobcov a hlavne samotného Intelu.<br />

Prekvapenie prišlo, keï tesne pred odovzdaním<br />

tohto príspevku Intel potvrdil, �e niektorým výrobcom<br />

notebookov poskytoval pri vývoji takéhoto<br />

riešenia podporu. Tesne po tomto ohlásení sa aj<br />

poprední výrobcovia notebookov odhodlali a do<br />

svojej ponuky zaradili notebooky s desktopovým<br />

mikroprocesorom Pentium 4. Azda <strong>na</strong>jvá�nejším<br />

argumentom, ktorý sa pou�íval <strong>na</strong> obhájenie takéhoto<br />

kroku, bola cenová politika Intelu a rozdiel<br />

v cene desktopovej a notebookovej verzie Pentia 4,<br />

ktorý sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni 400 a� 600 USD! A to<br />

u� nie je malièkos� ani pre <strong>na</strong>jbohatších pou�ívate¾ov.<br />

Pochopite¾ne, Intel zareagoval a pravdepodobne<br />

u� tento mesiac dôjde k redukcii cien Pentia<br />

4M. Aj po nej však notebooky s desktopovou verziou<br />

mikroprocesora ostanú v ponuke viacerých dodávate¾ov.<br />

Integrácia desktopového procesora si vy�aduje<br />

viaceré úpravy, poèí<strong>na</strong>júc zvýšením výkonnosti chladiaceho<br />

systému cez zvýšenie kapacity batérií a� po<br />

zvýšenie výkonnosti <strong>na</strong>pájacieho zdroja.<br />

Zo spomenutých skutoèností vyplýva nieko¾ko<br />

hendikepov v porov<strong>na</strong>ní s klasickými notebookmi:<br />

zvýšené vy�arovanie tepla, zvýšená hluènos�<br />

(spôsobená doplnkovým chladením) a absencia regulácie<br />

spotreby v závislosti od vyu�itia mikroprocesora<br />

aplikáciami.<br />

KONCEPCIA. Model 950 je v MicroBooku typickým<br />

predstavite¾om koncepcie všetko v jednom a<br />

rov<strong>na</strong>ko je to aj pri tomto modeli. Mo�no ho zaradi�<br />

do kategórie notebookov oz<strong>na</strong>èovaných ako Desktop<br />

replacement, ktoré majú by� plnohodnotnou<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Mikroprocesor Intel Pentium 4 1,8 GHz<br />

Pamä� dodaná / max. / typ 256 MB / 1 GB / DDR<br />

Disketová mechanika interná<br />

CD−ROM / DVD DVD / interná<br />

Displej 14,1" TFT, 1024 × 768<br />

Videosystém<br />

RAM<br />

VIA ProSavage / 32 MB DDR /<br />

Audiosystém VIA ProSavage<br />

PCMCIA sloty 1 × typ II<br />

Pevný disk 40 GB<br />

Rozhrania 3× USB, IEEE 1394, IrDA,<br />

SPDIF, SC Reader, VGA, S−Video<br />

Rozmery (w × d × h) 325 × 275 × 41 mm<br />

Komunikácia 10/100Base−T, modem 56Kb,<br />

WLAN, Bluetooth<br />

Hmotnos� 3,2 kg<br />

Batéria LI−ION (8000 mAH) 4 hod.<br />

prevádzka<br />

MicroBook 950 v sebe integruje nieko¾ko prevratných<br />

noviniek. Okrem desktopového mikroprocesora<br />

Pentium 4 sú to pamäte DDR a zvukový adaptér<br />

s výstupom SPDIF. V jeho výzbroji sú však aj<br />

rozhrania IEEE 1394, bezdrôtová LAN, Bluetooth<br />

èi batéria s kapacitou 8000 mAh.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

náhradou stolného poèítaèa. S oh¾adom <strong>na</strong> skutoènos�,<br />

�e vyu�ívanie zásuvných modulov bolo donedáv<strong>na</strong><br />

výsadou <strong>na</strong>jdrahších modelov renomovaných<br />

z<strong>na</strong>èiek, treba spomenú� aj skutoènos�, �e notebook<br />

je vybavený šachtou MultiBay, ktorá umo�òuje<br />

zámenu integrovaných komponentov (DVD,<br />

CD-ROM, CD-RW, sekundár<strong>na</strong> batéria). Rozmery<br />

notebooku 325 × 275 × 41 mm a jeho hmotnos�<br />

3,2 kg patria v tejto kategórii k štandardu. Z poh¾adu<br />

mechanickej konštrukcie stojí ešte za zmienku<br />

vyhotovenie chladenia, ktoré je <strong>na</strong> rozdiel od<br />

notebookov s mikroprocesormi Pentium III realizované<br />

dvojicou ventilátorov, ktoré sú umiestnené<br />

medzi klávesnicou a pántom displeja. I keï je toto<br />

chladenie zrejme <strong>na</strong>jvýkonnejšie, aké som doposia¾<br />

<strong>na</strong> notebooku videl, práca s týmto modelom <strong>na</strong><br />

kolenách príde vhod skôr v severnejších zemepisných<br />

šírkach.<br />

KONFIGURÁCIA. O základe tohto notebooku –<br />

mikroprocesore – síce u� nejaké slovo padlo, ostáva<br />

však doda�, �e ide o verziu s jadrom Willamette<br />

pracujúcu <strong>na</strong> frekvencii 1,7 GHz, ktorá disponuje<br />

256 KB pamäte L2 cache. Mikroprocesorom<br />

i èipovou súpravou (VIA ProSavage) je podporovaná<br />

systémová zbernica pracujúca <strong>na</strong> frekvencii<br />

400 MHz (100 MHz fyzicky). Zaujímavos�ou èipovej<br />

súpravy je nielen integrovaný grafický adaptér, ale<br />

<strong>na</strong>jmä podpora pamäte typu DDR. MicroBook 950 –<br />

355V1 je vïaka nej úplne prvým notebookom s<br />

týmto typom pamäte, ktorý sme testovali.<br />

Podrobnejšie informácie o konfigurácii sú v tabu¾ke.<br />

Na tomto mieste spomenieme iba integrovaný<br />

zvukový adaptér, ktorý je kompatibilný so Sound<br />

Blaster Pro, podporuje 3D zvuky, úplný duplex<br />

(simultánne mo�no adaptérom zvuky prehráva� i<br />

<strong>na</strong>hráva�) a hlavne disponuje digitálnym výstupom.<br />

ROZHRANIA. Na rozdiel od desktopov sa notebooky<br />

pomaly, ale isto zbavujú starých rozhraní a<br />

platí to aj pre tento model. Klasický sériový, paralelný<br />

èi PS/2 port by ste <strong>na</strong> òom h¾adali márne. Zato<br />

je tu doslova priehrštie moderných rozhraní, poèí<strong>na</strong>júc<br />

zvyèajnými portami IrDA èi USB (tie sú dokonca<br />

tri), konèiac rozhraním FireWire (IEEE 1394)

a u� spomí<strong>na</strong>ným digitálnym výstupom zvukového<br />

signálu. Aj z komunikaènej stránky je notebook<br />

vybavený <strong>na</strong>dpriemerne. Okrem štandardného<br />

modemu a sie�ovej karty je v òom integrovaný aj<br />

adaptér Bluetooth a adaptér bezdrôtovej siete.<br />

Konštruktéri nezabudli ani <strong>na</strong> implementáciu<br />

moderných èítaèiek pamä�ových kariet, v tomto<br />

prípade sú podporované karty typu Smart Card.<br />

SOFTVÉR. Azda jediné, èo je <strong>na</strong> tomto notebooku<br />

v porov<strong>na</strong>ní s renomovanými z<strong>na</strong>èkami „chudobnejšie“,<br />

je programové vybavenie. V cene je iba<br />

operaèný systém Windows XP Home Edition.<br />

NAPÁJANIE. Vyriešenie <strong>na</strong>pájania v notebooku,<br />

ktorého mikroprocesor si „potiahne“ takmer 100<br />

wattov, nie je malièkos�. Keï som však z útrob<br />

notebooku vybral LiIon akumulátor, <strong>na</strong> ktorom<br />

„svietil“ nápis oz<strong>na</strong>mujúci kapacitu s èíslom 8000<br />

mAh, <strong>na</strong>dobudol som istotu, �e aj z tejto stránky<br />

ponúkne notebook minimálne solídne vlastnosti.<br />

Zmienku si zaslú�i aj sie�ový zdroj, ktorý umo�òuje<br />

aj dobíjanie akumulátora, <strong>na</strong> rozdiel od<br />

ostatných zdrojov je však vybavený ventilátorom,<br />

èo som ešte <strong>na</strong> notebooku nevidel. S oh¾adom <strong>na</strong><br />

výkonnostné parametre je to však nevyhnutnos�.<br />

VÝKON. Mikroprocesor, èipová súprava a pamäte<br />

DDR, to sú základné prvky, ktoré stoja za výkonnos�ou<br />

tohto notebooku. Ani injekcia v podobe pamätí<br />

DDR nepomohla v systémových testoch získa�<br />

jednoz<strong>na</strong>ènú výkonnostnú prevahu <strong>na</strong>d notebookmi<br />

s <strong>na</strong>jrýchlejšími variantmi mikroprocesorov<br />

Intel Pentium III. Celkom jasne to dokumentuje aj<br />

letmý poh¾ad <strong>na</strong> rebríèek výkonných notebookov.<br />

Hoci pre niekoho bude toto zistenie prekvapením,<br />

tí, ktorí pozornejšie sledujú dianie okolo mikropro-<br />

H A R D W A R E<br />

V ý k o n n é n o t e b o o k y<br />

Výrobca MicroBook Umax MicroBook Toshiba Satellite Acer TravelMate<br />

Model 950 – 355V1 4200 950T 50000 529ATXV<br />

Testované PCR 5/2002 PCR 3/2002 PCR 3/2002 PCR 2/2002 PCR 1/2002<br />

WinBench 99 CPUmark 95,3 95,0 82,1 91,2 68,2<br />

WinBench 99 FPUmark 6180 5470 5150 5660 3670<br />

Business Disk WinMark 99 4620 651 3870 4060 4090<br />

Busines Graphics WinMark 99 265 299 243 316 230<br />

High−End Disk WinMark 99 12 500 5310 9750 10 600 10 700<br />

High−End Graphics WinMark 862 743 715 729 715<br />

Business Winstone 2001 36,3 − − − −<br />

3D WinMark 99 654 596 476 798 301<br />

3Dmark 2000 1584 3740 2420 3890 1250<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH 85 990 155 880 84 990 159 900 72 990<br />

cesorov, museli takéto výsledky oèakáva�. V porov<strong>na</strong>ní<br />

s predchádzajúcim modelom z radu Micro-<br />

Book 950 však predstavuje novinka výz<strong>na</strong>mné zlepšenie.<br />

No keby sme ju zaradili medzi high-end<br />

notebooky, bolo by jej výkonnostné postavenie<br />

ešte o èosi horšie. V oblasti výdr�e pri <strong>na</strong>pájaní z<br />

batérií sme oèakávali slabšie výsledky, v tejto<br />

oblasti však notebook preko<strong>na</strong>l <strong>na</strong>še oèakávania, i<br />

keï ani tu nie je jeho výkon <strong>na</strong> špièkovej úrovni.<br />

V teste BatteryMark Life Test sa <strong>na</strong>jmä vïaka vysokej<br />

kapacite batérie dostal <strong>na</strong> prijate¾nú hodnotu<br />

2:05, v teste Conditioning Run to u� bolo menej<br />

lichotivých 1:15. Tieto hodnoty sú porov<strong>na</strong>te¾né s<br />

väèšinou priemerných notebookov.<br />

ZÁVER. Budeme si musie�, zdá sa, privyknú� <strong>na</strong> to,<br />

�e <strong>na</strong>jnovšie trendy a produkty sa nemusia po prvýkrát<br />

objavi� v produktoch <strong>na</strong>jrenomovanejších<br />

výrobcov. I keï takýchto príkladov nie je ve¾mi<br />

ve¾a, vyskytujú sa èoraz èastejšie. Dôvod je jednoduchý:<br />

kým renomovaní dodávatelia sa orientujú<br />

skôr <strong>na</strong> konzervatívnejších zákazníkov, menší dodávatelia<br />

v s<strong>na</strong>he získa� svoje miesto <strong>na</strong> trhu experimentujú<br />

a sú ochotní podstúpi� aj vyššiu mieru<br />

rizika. Práve do takejto kategórie patrí aj recenzovaný<br />

notebook, ktorý pri zvá�ení kombinácie výkonu,<br />

výbavy, výdr�e <strong>na</strong> batérie a ceny bude celkom<br />

isto predstavova� lákavú ponuku pre nejedného<br />

pou�ívate¾a.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Konfigurácia<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

� Teplo<br />

Ce<strong>na</strong>: 85 990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: ts pro<br />

Peter Orviský<br />

5/2002 PC REVUE 71

H A R D W A R E<br />

Poèítaèom riadený astroteleskop pre amatéra<br />

Donedáv<strong>na</strong> bol iba snom amatérov a<br />

bol vyhradený iba pre ve¾ké observatóriá.<br />

Technologický vývoj a pokles<br />

cien elektroniky však zasiahli aj oblas�<br />

amatérskej astronómie, a tak nájdeme<br />

automatizované pracovisko astroamatéra<br />

dnes u� aj <strong>na</strong> Slovensku.<br />

POINTA. Astroamatér mô�e s takouto<br />

podporou aj v januárovom mraze<br />

fotografova� objekty <strong>na</strong> noènej oblohe<br />

– pohodlne, v tepelne oddelenom<br />

priestore. Nejde tu o sci-fi, ale amatérsku<br />

realitu. Toti� vonku <strong>na</strong> balkóne<br />

je dobre <strong>na</strong>stavený 125 mm Maksutov-Cassegrainov<br />

astroteleskop,<br />

vybavený motorickým ovládaním,<br />

poèítaèovou CD kamerou CCD a vo<br />

vzdialenosti 2 m je <strong>na</strong>pojený <strong>na</strong> PC v<br />

teplej obývaèke pozorovate¾a.<br />

KONFIGURÁCIA. Systém sa skladá<br />

zo samotného teleskopu, dia¾kového<br />

ovládaèa (DO), PC kamery a riadiaceho<br />

PC notebooku s inštalovaným softvérom<br />

SkyChart. DO je vlastne poèítaèový<br />

autonómny ovládaè s vlastným<br />

hadvérom a softvérom, ktorý<br />

autor ako „option“ rozšíril ešte o spojenie<br />

s PC. DO má dvojriadkový LCD<br />

displej, ovládacie tlaèidlá a integrovaný<br />

softvér, upgradovate¾ný ako quasi<br />

BIOS. Ten obsahuje astronomické<br />

parametre tisícov objektov <strong>na</strong> oblohe,<br />

prièom zahàòa nielen prirodzené<br />

objekty, ako hviezdy, planéty, asteroidy,<br />

„deep-sky“ objekty – galaxie,<br />

hmloviny a pod., ale aj umelé satelity.<br />

Toti� daný druh riadenia teleskopu<br />

umo�òuje sledova� automaticky aj<br />

také objekty, ktoré sa pohybujú <strong>na</strong><br />

oblohe i<strong>na</strong>k ako hviezdy.<br />

72 PC REVUE 5/2002<br />

OVLÁDANIE. Teleskop sa ovláda<br />

jednoducho myšou cez displej PC, <strong>na</strong><br />

ktorom je aktivovaná interaktív<strong>na</strong><br />

mapa oblohy. Po zapnutí elektroniky<br />

teleskopu „o�ije“ displej DO a vy-<br />

�iada si v be�nom poèítaèovom dialógu<br />

aktuálny dátum, èas, re�im prevádzky<br />

a tzv. tréning pohonu, aby si<br />

definoval orientáciu teleskopu v priestore.<br />

Potom <strong>na</strong> povel sám vyh¾adá<br />

súradnice dvoch, v danej chvíli <strong>na</strong>jjasnejších,<br />

voèi sebe proti¾ahlých<br />

hviezd. Na ovládaèi DO je nieko¾ko<br />

tlaèidiel ako <strong>na</strong> be�nej klávesnici PC,<br />

teda kurzory, enter, rolovanie a iné,<br />

pomocou ktorých pou�ívate¾ reaguje<br />

<strong>na</strong> dialóg a jednotlivé kroky potvrdí<br />

enterom. Teleskop reaguje <strong>na</strong> príkazy<br />

tak, �e sa motoricky presunie <strong>na</strong> danú<br />

hviezdu a vyzve <strong>na</strong> displeji pou�ívate¾a<br />

potvrdi� jej presnú polohu.<br />

Keï pozorovate¾ doladí tlaèidlami<br />

hviezdu <strong>na</strong> stred v okulári, DO <strong>na</strong>dväzne<br />

vyberie z databázy druhú vhod-<br />

nú hviezdu a <strong>na</strong>stavenie sa opakuje.<br />

Ïalšia èinnos� pri fotografovaní prebieha<br />

dia¾kovo <strong>na</strong> priestorovo oddelenom<br />

pracovisku. Operátor <strong>na</strong> PC aktivuje<br />

mapu oblohy, softvérové pripojenie<br />

teleskopu a <strong>na</strong>koniec PC kameru.<br />

Nasledujúce aktivity sa riadia<br />

myšou cez obrazovku PC: staèí iba<br />

kliknú� <strong>na</strong> displeji PC <strong>na</strong> vybranú<br />

hviezdu (funkcia GO TO) a sledova�<br />

pohyb teleskopu. Po nájdení objektu<br />

systém chví¾ku ešte dolaïuje polohu<br />

a <strong>na</strong>koniec sa ozve pípnutie a <strong>na</strong><br />

obrazovke sa objaví hlásenie, sprevádzané<br />

hlasom z poèítaèa (v angliètine),<br />

�e objekt je nájdený. Pri dobrom<br />

<strong>na</strong>stavení teleskopu by mal by�<br />

objekt skutoène vidite¾ný <strong>na</strong> displeji<br />

PC aj v okulári a mô�e sa fotografova�.<br />

Po zhotovení dostatoèného poètu<br />

záberov sa pod¾a pozorovate¾ského<br />

plánu <strong>na</strong> povel myšou presunie teleskop<br />

<strong>na</strong> ïalší objekt. Pri dobre <strong>na</strong>stavenom<br />

systéme je tak hraèkou v noci<br />

za hodinu spravi� to, <strong>na</strong> èo pri jednoduchom<br />

systéme treba amatérovi<br />

celú noc, prípadne aj nieko¾ko nocí...<br />

HARDVÉR A SOFTVÉR. Aby sme<br />

pri práci mohli ma� <strong>na</strong> PC otvorených<br />

viac aplikácií súèasne (SkyMap, Sky-<br />

Chart a Messierov katalóg <strong>na</strong> CD) a<br />

PC kameru, vhodná je trochu lepšia<br />

konfigurácia PC. Autor pou�il <strong>na</strong> ovládanie<br />

systému PC s procesorom Intel<br />

Pentium 2 s taktovacou frekvenciou<br />

230 MHz, HD 12 GB a RAM 64 MB.<br />

Azda by sa dal pou�i� aj slabší hardvér,<br />

ale vznikali by urèité obmedzenia<br />

a spoma¾oval by sa chod systému.<br />

Pou�itý softvér SkyChart pod obchodným<br />

názvom Starry Night je originálny,<br />

dodávaný k astroteleskopom<br />

MEADE radu ETX, a pou�íva protokol<br />

známy ako LX200. Starry Night interaktívne<br />

zobrazuje mapu oblohy a<br />

kliknutím myši <strong>na</strong> objekt aktivuje cez<br />

DO pohyb teleskopu. V dodávate¾skom<br />

balíku softvéru sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

aj špeciálne informaèné kábliky <strong>na</strong><br />

prepojenie s NTB a DO teleskopu.<br />

Prenosy údajov medzi NTB a DO<br />

teleskopu sa dejú cez sériové prepojenie<br />

RS 232. Pou�itá PC kamera CCD<br />

vyu�íva <strong>na</strong> prenos údajov nezávislé a<br />

rýchlejšie rozhranie USB s podporou<br />

plug & play. PC kamera Philips je pre<br />

amatérskeho astronóma vhodný prístroj<br />

<strong>na</strong> rýchle fotografovanie: za hodinu<br />

noènej práce sa dá takto získa�<br />

aj 150 snímok, z ktorých sa potom<br />

cez deò vyberie aspoò 15 dobrých.<br />

Keï�e softvér umo�òuje sklada� v PC<br />

viac krátkych snímok do výslednej<br />

dlhej snímky, pre skromnejšieho<br />

fotografa je PC kamera ve¾mi dobrý

kompromis medzi drahou astrokamerou<br />

a klasickým fotoaparátom. Kamera<br />

produkuje vysokokvalitné video,<br />

ktoré však v aplikácii astronomickej<br />

fotografie nie je podstatné. Vysoká<br />

citlivos� kamery umo�òuje fotografova�<br />

aj pomerne slabé objekty. A ešte<br />

jed<strong>na</strong> perlièka: Dodávate¾ udáva<br />

mo�nos� štartu záz<strong>na</strong>mu obrazu pomocou<br />

hlasu cez zabudovaný mikrofón<br />

a vïaka bohatému softvéru on line<br />

spoluprácu s internetom.<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

PC kamera: CCD Philips TouCam PCVC 740k<br />

Èip CCD: 0,25"<br />

Poèet pixelov: 1280 × 960<br />

Rozhranie – PnP: USB<br />

Citlivos� – svetlo: menej ako 1 lux<br />

Farba: 24−bit.<br />

Video: 60 fps<br />

Ve¾kos� videosnímok: 320 × 240<br />

Objektív: 6 mm/F=2,0<br />

Ce<strong>na</strong>: 4920 Sk<br />

Dodávate¾: Datalan, a. s.<br />

Udávaná min. konfigurácia PC: RAM 32 MB,<br />

HD vo¾ných 50 MB, USB, CD, 64−color<br />

displej<br />

Pri snímaní Mesiaca sa výborne<br />

osvedèila aj be�ná videokamera, tak-<br />

�e za 10 minút práce mo�no zosníma�<br />

celý terminátor (rozhranie dòa a<br />

noci) a osvetlenú èas� Mesiaca. Potom<br />

staèí prezrie� noèné zábery cez deò,<br />

prekopírova� ich <strong>na</strong> be�ný formát<br />

VHS a to, èo sa hodí, digitalizova� v<br />

poèítaèi ako fotografie.<br />

TECHNICKÉ POMÔCKY. Pri noènej<br />

práci s teleskopom pomáha <strong>na</strong>vyše<br />

spomenutý Messierov katalóg tzv.<br />

deep-sky objektov (rozšírený o IC a<br />

NGC, tabu¾ky, opisy a preh¾ady) <strong>na</strong><br />

CD. Je to do slovenèiny prelo�ený<br />

astroarchív Mníchovskej univerzity<br />

(MAA), zverejnený <strong>na</strong> internete. So<br />

súhlasom MAA bol programovo upravený<br />

v jazyku HTML tak, aby bez<br />

potreby pripojenia k internetu aj <strong>na</strong><br />

CD dobre fungovalo prepí<strong>na</strong>nie hypertextových<br />

úrovní. Vy�adovalo si<br />

to síce pol roka práce, ale stálo to za<br />

to, keï�e tu pozorovate¾ operatívne<br />

nájde parametre asi 300 <strong>na</strong>jznámejších<br />

deep-sky objektov a aj ich perfektné<br />

farebné fotografie z ve¾kých<br />

teleskopov vrátane Hubblovho teleskopu<br />

spolu s komentárom v slovenèine.<br />

(Poznámka: Okrem internetových<br />

verzií takéhoto katalógu dosia¾<br />

nevieme o nejakej CD verzii – ani v<br />

angliètine). Ïalšie vhodné informaèné<br />

pomôcky pri èinnosti sú verejne<br />

dostupné CD nosièe, väèšinou zo<br />

zahranièia, s obsahom z oblasti astronómie<br />

– SkyMap, SkyChart, RedShift,<br />

Distant Suns, DeepSky 2000, Coelli<br />

Stella a iné, ïalej <strong>na</strong>pr. Grygar, ale<br />

existuje aj pár CD z domácej produkcie.<br />

Vhodnou optickou pomôckou v<br />

meste je úzkopásmový filter proti<br />

mestskému osvetleniu, ktorý prepúš�a<br />

iba úzku oblas� svetla vlnovej<br />

då�ky okolo 500 nm, teda z vesmíru.<br />

ASTROTELESKOP. Optiku pou�itého<br />

prístroja MEADE – ETX 125EC opísal<br />

profesionálny astronóm P. Clay Sherrod<br />

z arkansaského Sky Observatory<br />

<strong>na</strong> webovej stránke http://weasner.com/<br />

etx/. Dia¾kový ovládaè mechaniky<br />

teleskopu je typu MEADE AutoStar.<br />

Daný systém riadenia umo�òuje<br />

automatizovanú prácu teleskopu tak<br />

v orientácii <strong>na</strong> Polárku, ako aj alt-azimutálnom<br />

móde, teda vodorovne.<br />

Vïaka nízkej hmotnosti je teleskop<br />

¾ahko prenosný. Napriek tomu, �e<br />

teleskop mo�no zaradi� do kategórie<br />

portable, dosahuje slušný výkon –<br />

hviezdnu magnitúdu 12,5. V tabu¾ke<br />

udávaná výdr� batérií závisí od toho,<br />

èi sa vyu�íva DO, a od poètu motorických<br />

pohybov tubusu. Na rozdiel od<br />

u� dlhšie známeho menšieho ETX 90<br />

má novší, výkonnejší typ ETX 125EC<br />

v hodinovej osi riadne gu¾kové lo-<br />

�isko. Dôle�itou súèas�ou teleskopu<br />

je integrovaný tzv. flip-mirror, ktorý<br />

umo�ní <strong>na</strong>jprv zrakom vybra� objekt<br />

a následným preklopením zrkadielka<br />

dovolí, aby daný objekt „videl“ aj<br />

fotoaparát alebo CCD kamera. Keï�e<br />

systém dovo¾uje zaostri� <strong>na</strong> <strong>na</strong>jmenšiu<br />

vzdialenos� u� asi 5 m, teleskop je<br />

dobre pou�ite¾ný aj <strong>na</strong> prácu cez deò<br />

v prírode.<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Astroteleskop<br />

Výrobca: MEADE, USA (typ ETX 125EC)<br />

Objektív optiky – Pyrex, úprava EMC:<br />

125 mm (5,43”)<br />

Korekèná doska optiky – BK7, úprava EMC:<br />

Maksutov−Cassegrainov<br />

Tubus – eloxovaný dural: priemer 146 mm/<br />

då�ka 36 cm<br />

Ohnisková vzdialenos�: 1900 mm<br />

Hviezd<strong>na</strong> magnitúda: m 12,5<br />

Montá� elektronicky riadená: vidlicová,<br />

so snímaèmi polohy<br />

Pohon montá�e – servomotory: v DEC aj RA<br />

Lo�iská montá�e: nylon v DEC, gu¾kové<br />

lo�isko v RA<br />

Zabudované: 8 ks ceruzkových batérií typu AA:<br />

výdr� – 20 a� 45 hodín<br />

Hmotnos� teleskopu: 8,5 kg<br />

Ce<strong>na</strong> teleskopu – Viedeò, Binder:<br />

asi 74 000 Sk<br />

Dia¾kový poèítaèový ovládaè MEADE: AutoStar<br />

typ 490 (14−tisíc objektov v pamäti)<br />

Ce<strong>na</strong> – Viedeò, Optik Haus Binder:<br />

asi 8700 Sk<br />

H A R D W A R E<br />

SKÚSENOSTI. Be�ným problémom<br />

amatéra je orientovanie sa <strong>na</strong> noènej<br />

oblohe a nájdenie pomerne slabo<br />

vidite¾ných objektov, èo <strong>na</strong>vyše ešte<br />

s�a�uje poulièné osvetlenie a smog vo<br />

vzduchu. Opisovaný poèítaèový systém<br />

riadenia ve¾mi z¾ahèuje tento<br />

problém, prièom práca so systémom<br />

je pomerne jednoduchá. Iným problémom<br />

sú, samozrejme, náklady dosahujúce<br />

cenu staršieho auta. Ak je<br />

však pre niekoho astronómia celo�ivotným<br />

koníèkom, je to primerané<br />

efektom.<br />

Ing. F. K. Závodský<br />

5/2002 PC REVUE 73

S O F T W A R E<br />

Norton Ghost 2002<br />

� ...kopírka pre vaše disky<br />

Urèite ste sa u� aj vy stretli s problémom, �e pri<br />

kúpe nového pevného disku ste boli nútení preinštalova�<br />

kompletne celý systém a všetky aplikácie.<br />

Pokia¾ ide len o kancelársky poèítaè so systémom a<br />

nejakým balíkom aplikácií, je všetko v poriadku.<br />

Èo však spravi�, pokia¾ máte systém perfektne vyladený<br />

a obnova všetkých <strong>na</strong>inštalovaných aplikácií<br />

by bola ve¾mi prác<strong>na</strong>? Alebo druhý príklad: spravujete<br />

poèítaèovú sie�, v ktorej máte hoci 50 staníc a<br />

ka�dá je s ostatnými identická. Pokia¾ by ste mali<br />

Norton Ghost Boot Wizard v praxi<br />

do siete prida� ïalších pä� strojov, asi by bolo<br />

prive¾mi prácne manuálne inštalova� ka�dú z nich.<br />

Iste�e, dá sa spusti� inštalácia zo siete, ale èo tá<br />

rieši? Nainštalujete len operaèný systém, s ostatnými<br />

programami si musíte poradi� sami. Riešenie<br />

týchto dvoch problémov je však ove¾a jednoduchšie<br />

– reè bude o klonovaní diskov. Práve pre podobné<br />

prípady vznikajú aplikácie, ktoré vám z vybraného<br />

disku doká�u spravi� <strong>na</strong> nové médium úplne<br />

zhodnú kópiu, ktorú mô�ete kedyko¾vek pou�i�<br />

hoci aj v inom poèítaèi. Klonovacie programy sú tu<br />

u� pekných pár rokov, ale nikdy táto èinnos� nebola<br />

taká jednoduchá ako práve pri programe Norton<br />

Ghost 2002.<br />

INŠTALÁCIA. Otázka je, èi tento proces ešte je mo�né<br />

<strong>na</strong>zva� inštaláciou. Vlo�íte cédeèko do mechaniky,<br />

spustí sa autorun a po pár kliknutiach, odsúhlasení<br />

licenèných podmienok a vybratí cie¾ového<br />

umiestnenia sa u� dáta prenášajú <strong>na</strong> váš disk. Inštalácia<br />

je hotová v priebehu minúty, reštart nebol<br />

potrebný. Samotné CD je minimálne vy�a�ené, nájdete<br />

<strong>na</strong> òom sotva 50 MB údajov a <strong>na</strong> disku vám<br />

Norton Ghost 2002 po inštalácii zaberie len nieèo<br />

vyše 7 megabajtov!<br />

MO�NOSTI. Tých je skutoène ve¾a a vystihujú<br />

všetky mo�né situácie, ktoré pri klonovaní disku<br />

mô�u <strong>na</strong>sta�. V prvom rade si však treba uvedomi�,<br />

�e všetky podstatné operácie programu Norton<br />

Ghost 2002 prebiehajú v operaènom systéme<br />

MS DOS, tak�e sa neèudujte reštartom systému.<br />

DOS sa dodáva so samotnou aplikáciou, a to vo verzii<br />

PC-DOS, pokia¾ však chcete a máte tú mo�nos�,<br />

program si z vašej diskety <strong>na</strong>hrá starý dobrý MS<br />

DOS. Poïme sa však pozrie�, ako program pristupuje<br />

k jednotlivým mo�nostiam klonovania. Všetko<br />

sa zaène hlavným krokom – spustením programu<br />

Norton Ghost Boot Wizard, ktorý vás bude<br />

74 PC REVUE 5/2002<br />

poèas trvania celej operácie sprevádza�. Po jeho<br />

spustení dostanete <strong>na</strong> výber štyri mo�nosti:<br />

� Vytvori� klon disku <strong>na</strong> iný pevný disk v systéme.<br />

Klasický prípad, aký som spomí<strong>na</strong>l u� v úvode.<br />

Máte v systéme dva disky a obsah jedného chcete<br />

prenies� <strong>na</strong> ten druhý. Postup je ve¾mi jednoduchý:<br />

vytvorí sa spúš�acia disketa, s òou sa dostanete do<br />

prostredia DOS-u a v programe sa automaticky potvrdia<br />

všetky <strong>na</strong>stavenia. Vy u� len vyberiete zdrojový<br />

a cie¾ový disk a potvrdíte.<br />

� Vytvorenie kópie pevného disku <strong>na</strong> médium<br />

CD R/W. Áno, Norton Ghost 2002 to vie aj s <strong>na</strong>pa¾ovaèkami.<br />

Opä� je potrebné <strong>na</strong>jprv vytvori� spúš-<br />

�aciu disketu, ktorá uvedie systém po reštarte do<br />

DOS-u. Potom u� len vyberiete disk, ktorý chcete<br />

klonova�, a zo zoz<strong>na</strong>mu vyberiete <strong>na</strong>pa¾ovaèku, ktorá<br />

bude dáta zapisova�. Poèítajte, samozrejme, s tým,<br />

�e spotreba CD je pri klonovaní priamo úmerná<br />

mno�stvu dát ulo�ených <strong>na</strong> disku, ktorý klonujete.<br />

Pri vytváraní CD máte však dve výhody – je mo�né<br />

pou�i� dos� výraznú kompresiu a máte mo�nos�<br />

vlo�enia boot údajov z vytvorenej diskety <strong>na</strong> CD.<br />

Takto získate bootovacie CD, z ktorého bude mo�né<br />

dáta obnovi� priamo <strong>na</strong> hard disk. Táto metóda<br />

mô�e by� ve¾mi úèinným druhom zálohovania.<br />

� Klonovanie disku v lokálnej sieti. Opä� je tu<br />

nevyhnutný proces vytvorenia spúš�acích diskiet,<br />

tentoraz však dvoch, keï�e prenos sa uskutoèòuje<br />

medzi dvoma PC. To, z ktorého budete dáta kopírova�,<br />

zaujme pozíciu Mastera a cie¾ové PC bude<br />

Vytvárame bootovacie diskety<br />

vystupova� ako Slave. Postup je ve¾mi jednoduchý.<br />

Obidva PC <strong>na</strong>bootujete za pomoci diskiet, <strong>na</strong>stavíte<br />

Master a Slave, <strong>na</strong> Master PC zadáte adresu IP<br />

h¾adaného systému, vyberiete zdrojový a cie¾ový<br />

disk a prenos údajov sa mô�e zaèa�.<br />

� Klonova� mô�ete aj cez kábel USB. Postup je<br />

takmer identický ako pri sieti. Opä� vytvoríte dve<br />

bootovacie diskety, prenesiete sa do systému DOS,<br />

vyberiete systém Master a Slave, urèíte disky a prenos<br />

údajov sa mô�e zaèa�.<br />

ÏALŠIE MO�NOSTI. Pri troške fantázie si mô-<br />

�eme program predstavi� aj v úlohe zálohovacieho<br />

klienta, ktorý vytvára priamo klony celých diskov<br />

(veï nemusí ís� o tie systémové) a ukladá ich <strong>na</strong> iný<br />

disk. Pokia¾ však máte takýchto image súborov rôznych<br />

diskov spravených viac, mô�e sa ¾ahko sta�,<br />

�e stratíte preh¾ad. Takisto ak program Norton<br />

Ghost 2002 budeme pou�íva� <strong>na</strong> zálohovanie, bolo<br />

by predsa maximálne neefektívne pri ka�dej zmene<br />

vytvára� nový image celého disku. Práve preto sa s<br />

programom dodáva samostatná aplikácia, pomenovaná<br />

Norton Ghost Explorer. Tá vám ve¾mi dobre<br />

poslú�i nielen pri prezeraní obsahu jednotlivých<br />

image súborov. Vïaka nej toti� mô�ete image<br />

súbormi prechádza� ako normálnymi adresármi,<br />

<strong>na</strong>vyše takto mô�ete dáta pridáva� alebo ich zo<br />

súboru vyníma�. A to je predsa tisíckrát pohodlnejšie<br />

ako v�dy vytvára� nové kópie.<br />

Nápoveï je jednoducho ú�asná<br />

POU�ÍVANIE A SKÚSENOSTI. Èím viac som program<br />

Norton Ghost 2002 pou�íval, tým viac som<br />

<strong>na</strong>dobúdal dojem, �e ide o aplikáciu typu „click<br />

here, go there“. A presne taký program aj je.<br />

Nenájdete tu jediné miesto, jediné hlásenie, ktorému<br />

by sa nedalo rozumie�. Ovládanie je maximálne<br />

zjednodušené, v priebehu piatich minút si <strong>na</strong>ò<br />

<strong>na</strong>vyknete a budete s programom bezpeène pracova�.<br />

Hoci by sa mohlo zda�, �e v prostredí DOS-u<br />

bude ovládanie s�a�ené, aj tu vás Norton Ghost 2002<br />

milo prekvapí. Jeho ovládanie je aj v prostredí PC<br />

DOS maximálne jednoduché a všetko sa ovláda klikaním<br />

myšou. Mo�nosti, ktoré program ponúka, sú<br />

skutoène dostaèujúce, a aj keï je ovládanie maximálne<br />

zjednodušené, v podobe Norton Ghost 2002<br />

získate ve¾mi silný nástroj <strong>na</strong> klonovanie diskov.<br />

ZÁVER. Testoval som klonovanie medzi dvoma diskami,<br />

ako aj pomocou <strong>na</strong>pálenia <strong>na</strong> CD a prenosom<br />

cez kábel USB. Program pracoval bezchybne, ve¾mi<br />

rýchlo a <strong>na</strong>vyše si poradil s diskami, ktoré majú<br />

ako súborový systém pou�ité FAT12, FAT16, FAT32,<br />

NTFS, ale aj linuxové Ext2. Hoci sa pod¾a autorov<br />

pri urèitej hardvérovej konfigurácii mô�u vyskytnú�<br />

problémy, tie sú okam�ite opísané v súbore<br />

readme, a tak nie je problém vyhnú� sa im. Keby<br />

ste <strong>na</strong>vyše mali problémy so zvládnutím práce v<br />

programe, je <strong>na</strong> CD prítomná skvele spracovaná<br />

nápoveï, ktorá vám pomocou interaktívnej uèebnice<br />

krok za krokom vysvetlí všetky mo�nosti programu.<br />

Zabudnite teda <strong>na</strong> zdåhavé novoinštalovanie<br />

a zaènite klonova�!<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduché ovládanie<br />

☺ Mo�nosti klonovania<br />

☺ Perfektne spracovaná nápoveï<br />

� Pri Linux Ext2 partíciách spomalenie rýchlosti<br />

Ce<strong>na</strong>: 2435 Sk bez DPH<br />

Zapo�ièal: Symantec<br />

Martin Turoò

Windows XP u�� v slovenèine<br />

Operaèný systém Windows XP je u� k<br />

dispozícii aj v slovenèine. Vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> ve¾kos� nášho trhu však nejde o<br />

samostatný produkt, ale o doplnenie<br />

originálnej anglickej verzie o èiastoèný<br />

preklad do slovenèiny. Dodáva sa<br />

ako tzv. Windows XP Language Interface<br />

Pack (LIP) <strong>na</strong> jednom CD médiu.<br />

Toto rozšírenie je mo�né pou�i�<br />

len pre verziu Windows XP Professio<strong>na</strong>l<br />

(teda nie pre edíciu Home).<br />

V prípade tejto lokalizácie nie je mo�né<br />

jazyky (angliètinu a slovenèinu)<br />

za behu systému prepí<strong>na</strong>�. Ak si teda<br />

tento program <strong>na</strong>inštalujete, budete<br />

ma� k dispozícii len slovenské jazykové<br />

hlásenia. Pokia¾ sa chcete<br />

vráti� k anglickému jazyku, musíte<br />

program odinštalova�. Iný spôsob je<br />

zmeni� k¾úè v registri systému Windows.<br />

Inštalácia LIP sa zaèí<strong>na</strong> licenènou<br />

zmluvou, paradoxne zobrazenou v<br />

angliètine. Poèas inštalácie si zaškrtnete<br />

slovenèinu ako jazyk pre ponuky<br />

a dialógy. Aj toto dialógové okno<br />

je však v anglickom jazyku. Po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

zhruba 38 MB a následnom<br />

resete sa u� stretnete so slovenským<br />

hlásením <strong>Vitajte</strong>.<br />

Ponuka štart v slovenskej lokalizácii<br />

Windows XP<br />

Do slovenèiny sú prelo�ené všetky<br />

základné dialógové okná a ponuky.<br />

Týka sa to, prirodzene, aj aplikácií –<br />

hlavne Internet Explorer, Poznámkový<br />

blok, Skicár a pod. V slovenèine<br />

je aj Pomocník, h¾ada� informácie<br />

pomocou tzv. otvoreného jazyka<br />

však nemô�ete. Výhodné je, �e jazykové<br />

skratky v aplikáciách ostali<br />

zachované pod¾a originálu. Súèas�ou<br />

inštalácie sú aj niektoré<br />

poslovenèené fonty. Slovo tabla<br />

(v origináli Task Pane) sa zaèalo<br />

pou�íva� u� pri kancelárskom<br />

balíku Office XP. Tento trend<br />

pokraèuje vo Windows XP, kde je<br />

tento výraz pou�itý <strong>na</strong>pr. pri<br />

vyh¾adávaní informácií. Overili<br />

sme si, �e slovo tabla skutoène<br />

existuje v slovníku Slex, kde sa<br />

vysvet¾uje aj ako predmet v tvare<br />

dosky. Príslušná kombinácia slov<br />

však zatia¾ pôsobí trochu èudne:<br />

„Spustite h¾adanie pod¾a pokynov<br />

v ¾avej table.“ Asi chví¾u potrvá,<br />

kým si <strong>na</strong> toto slovo zvykneme.<br />

Niektoré špecializované programy<br />

sú prelo�ené len èiastoène –<br />

<strong>na</strong>príklad Administrative Tools. Tento<br />

krok hodnotíme z h¾adiska urèenia<br />

týchto programov kladne.<br />

Vcelku je však lokalizaèná práca<br />

vyko<strong>na</strong>ná dobre. Pre pou�ívate¾ov, ktorým<br />

robí problém anglièti<strong>na</strong>, bude<br />

urèite slovenská lokalizácia prínosom.<br />

Navyše, keï�e v zásade je slovenská<br />

lokalizácia riešená ako vrstva <strong>na</strong>d<br />

originálnou verziou, nemusíte u�<br />

èaka� <strong>na</strong> vydanie lokalizovaných<br />

S O F T W A R E<br />

opravných balíkov. Pokojne mô�ete<br />

pou�i� originálne opravné balíky,<br />

<strong>na</strong>pr. pomocou aktualizácie cez internet.<br />

To pova�ujeme za ve¾kú výhodu<br />

oproti minulosti.<br />

Nie celkom však rozumieme strategickému<br />

rozhodnutiu, �e lokalizácia<br />

je mo�ná len pre edíciu Professio<strong>na</strong>l.<br />

Profesionáli toti� majú väèšinou<br />

voèi lokalizovaným verziám odpor.<br />

Ja osobne by som záujem o slovenskú<br />

lokalizáciu èakal skôr zo strany<br />

domácich pou�ívate¾ov, pre ktorých<br />

je urèená edícia Home.<br />

Windows XP v slovenskej verzii je<br />

dostupný ako kompletný balík za rov<strong>na</strong>kú<br />

cenu, ako je to v prípade anglickej<br />

alebo èeskej verzie. Èeská verzia<br />

je pritom prelo�ená kompletne<br />

vrátane edície Home. Pou�ívatelia,<br />

ktorí u� skôr zakúpili anglickú verziu<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l, by mali CD<br />

so slovenskou lokalizáciou dosta� od<br />

svojho predajcu. Pravdepodobne to<br />

však nebude zadarmo, minimálne<br />

bude potrebný manipulaèný poplatok.<br />

Ešte pripomeòme, �e pre firemných<br />

pou�ívate¾ov, ktorí majú zakúpenú<br />

multilicenciu, je k dispozícii<br />

špeciál<strong>na</strong> edícia slovenskej lokalizácie.<br />

Tá umo�òuje prepí<strong>na</strong>� medzi<br />

pou�itými jazykmi pomocou <strong>na</strong>stavenia<br />

v ovládacom paneli.<br />

Ondrej Macko<br />

5/2002 PC REVUE 75

S O F T W A R E<br />

Microsoft Office X: Mac<br />

O tom, �e pre operaèný systém Apple<br />

Macintosh existujú programy aj od firmy<br />

Microsoft, sme u� v PC REVUE informovali.<br />

Napríklad Microsoft Internet<br />

Explorer je štandardnou súèas�ou operaèného<br />

systému Mac OS X. Aj v minulosti<br />

existoval balík kancelárskych aplikácií<br />

Office, ktorý však nepracoval pre<br />

<strong>na</strong>jnovšiu verziu Mac OS X. Túto nevýhodu<br />

odstraòuje Microsoft Office X:<br />

Mac, ktorý bol nedávno uvedený <strong>na</strong> trh.<br />

Za škatu¾u, v ktorej sa dodáva tento<br />

program, by sa nemusel hanbi� �iadny<br />

vyznávaè mimozemských civilizácií. Na<br />

prvý poh¾ad je jasné, �e sa s tým niekto<br />

pohral, a výsledok upúta tak ako ka�dý<br />

produkt urèený pre systém Macintosh.<br />

Inštalácia programu je jednoduchá –<br />

staèí <strong>na</strong>kopírova� obsah dodaného CD<br />

média <strong>na</strong> pevný disk a mô�ete pracova�.<br />

Poèas inštalácie sa vy�aduje zadanie<br />

inštalaèného èísla, systém s povinnou<br />

aktiváciou programu vo firme Microsoft<br />

sa v tomto prípade nepou�íva.<br />

Základným zlepšením je, prirodzene,<br />

podpora <strong>na</strong>jnovšieho operaèného<br />

systému od firmy Apple. Oproti staršej<br />

verzii (Microsoft Office 2001 for Mac)<br />

má tento program úplne zmenené rozhranie,<br />

prièom zachováva dizajn v štýle<br />

Aqua. Ten je charakteristický pre Mac<br />

76 PC REVUE 5/2002<br />

OS X. Viaceré aplikácie majú ïalšie špeciálne<br />

zdoko<strong>na</strong>lené mo�nosti efektného<br />

zobrazovania grafických informácií<br />

(<strong>na</strong>pr. Excel alebo PowerPoint).<br />

Kompatibilita <strong>na</strong> úrovni formátov<br />

systému Office X: Mac je zaistená jed<strong>na</strong>k<br />

s programami AppleWorks 6 alebo<br />

FileMaker Pro 5.5, ale èíta� mô�ete súbory<br />

vytvorené v systéme Office <strong>na</strong> platforme<br />

Windows. Nie je tak problém<br />

zdie¾a� rov<strong>na</strong>ké súbory medzi rôznymi<br />

platformami.<br />

Microsoft Office X: Mac sa skladá z<br />

programov Entourage X (v platforme<br />

Windows známy ako Outlook), Word X,<br />

Excel X a PowerPoint X.<br />

Najväèšie zmeny sa vyko<strong>na</strong>li v komunikaènom<br />

programe Entourage. Ten teraz<br />

obsahuje kalendár, plánovací program<br />

a zlepšená je spolupráca s poštovými<br />

servermi Mac.com a Hotmail.com.<br />

Adresár sa v porov<strong>na</strong>ní so staršou verziou<br />

pou�íva intuitívnejšie. Podobne,<br />

ako je to v prostredí Windows, aj tu<br />

mô�ete prizva� kolegov <strong>na</strong> stretnutie,<br />

<strong>na</strong>stavi� pripomí<strong>na</strong>nie výz<strong>na</strong>mných<br />

udalostí a pod.<br />

V aplikácii Word X mô�ete teraz manipulova�<br />

s nespojitými blokmi. Jednoducho<br />

sa odstraòujú formátovacie atribúty<br />

a pou�ívate¾ sa ¾ahšie dostane k<br />

èistému textu. Na zadanie vlastného<br />

formátovania slú�i špeciál<strong>na</strong> paleta.<br />

Takéto nieèo by sa hodilo aj pre verziu<br />

Windows, preto�e mô�ete jednoducho<br />

<strong>na</strong>stavova� formátovanie bez toho, aby<br />

ste zlo�ito blúdili v systéme menu.<br />

V prípade aplikácie Excel X si pou�ívate¾<br />

mô�e teraz vyrobi� vlastné klávesové<br />

skratky a pribudla aj funkcia<br />

Autorecover. Tá zabezpeèí, �e stratíte<br />

èo <strong>na</strong>jmenej informácií z vytváraného<br />

dokumentu, aj keï aplikácia havaruje.<br />

Napriek vysokej stabilite systému Mac<br />

OS X sa jednoducho havária operaèného<br />

systému èi aplikácie nedá vylúèi�.<br />

Prezentaèný program PowerPoint<br />

teraz podporuje aj prehrávanie filmov<br />

pripravených v aplikácii QuickTime.<br />

Excel X s novými mo�nos�ami zobrazovania grafov<br />

Zlepšená je aj galéria obrázkov, ktorá<br />

prichádza s programom Office X: Mac.<br />

Systém nápovede podporuje fulltextové<br />

vyh¾adávanie informácií, ktoré<br />

však pracuje len pre niektoré západoeurópske<br />

jazyky. Slovenské zastúpenie<br />

spoloènosti Apple pripravuje slovenský<br />

slovník a slovník synoným (thesaurus)<br />

pre systém Office X. Ten sa bude dodáva�<br />

zadarmo ku ka�dému poèítaèu pre<br />

platformu Macintosh.<br />

Ako je to u� dnes zvykom, Office X:<br />

Mac je tesne spojený s internetom. Touto<br />

cestou sa dostanete k bezplatnému<br />

update, novým šabló<strong>na</strong>m, obrázkom a<br />

pod.<br />

Microsoft Office X: Mac je nepochybne<br />

dobré riešenie pre pou�ívate¾ov operaèného<br />

systému Mac OS X. Tí ho vyu�ijú<br />

<strong>na</strong> prípravu dokumentov a prezentácií,<br />

ïalej <strong>na</strong> komunikáciu a plánovanie<br />

èinnosti. Výhodná je aj kompatibilita<br />

<strong>na</strong> úrovni súborov s platformou<br />

Windows. Hardvérové po�iadavky<br />

však zodpovedajú riešeniam od firmy<br />

Microsoft, èo sa týka hlavne nárokov<br />

<strong>na</strong> pamä� RAM a diskový priestor.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Úplná integrácia s Mac OS X<br />

☺ Kompatibilita formátov s platformou Windows<br />

� Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 25 700 Sk bez DPH<br />

Zapo�ièal: Microsoft Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hardvérové po�iadavky: poèítaè Power Mac<br />

G3 alebo G4, iMac, PowerBook G3 alebo G4,<br />

iBook. Pamä� RAM 128 MB, 160 MB vo¾ného<br />

priestoru <strong>na</strong> pevnom disku, CD−ROM, myš.<br />

Operaè. systém Mac OS X verzia 10.1 a vyššia.

Finereader Pro 5 for Mac<br />

O programe FineReader <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

<strong>na</strong>skenovaného textu sme<br />

u� <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> nášho èasopisu písali<br />

viackrát. V teste OCR programov v<br />

PC REVUE è. 12/2001 tento program<br />

zví�azil. Momentálne existuje u� aj<br />

verzia pre platformu Macintosh, ktorú<br />

predstavíme v tomto èlánku.<br />

FineReader for Mac je program dizajnovo<br />

prispôsobený pre operaèný systém<br />

Macintosh vo verzii 9.x. Z<strong>na</strong>mená<br />

to kompletné prispôsobenie farieb, dialógových<br />

okien, ale i celkového spôsobu<br />

práce s programom. Zavádza aj podporu<br />

AppleScript, pomocou ktorého sa<br />

dajú automatizova� niektoré èasto sa<br />

opakujúce úlohy. Tak je mo�né bez<br />

jediného dotyku klávesnice alebo pohybu<br />

myši konvertova� do editovate¾ného<br />

textu <strong>na</strong>pr. došlé faxy.<br />

FineReader 5 podporuje rozpoz<strong>na</strong>nie<br />

predlohy <strong>na</strong> stlaèenie jedného tlaèidla<br />

a ide o skutoène jednoduchú èinnos�,<br />

ktorú zvládne ka�dý. Zabudovaný<br />

je aj sprievodca, ktorý po krokoch<br />

vedie pou�ívate¾a celým procesom<br />

rozpoznávania. Výslednú rozpoz<strong>na</strong>nú<br />

podobu textu je mo�né ulo�i�<br />

vo formáte Microsoft Word èi Excel,<br />

ïalej AppleWorks alebo SimpleText.<br />

Takisto ju mô�ete ulo�i� vo formáte<br />

HTML a PDF a publikova� <strong>na</strong> internete.<br />

Medzi podporovanými jazykmi<br />

je aj slovenèi<strong>na</strong>, tak�e program mô-<br />

�ete pou�i� <strong>na</strong> rozpoznávanie textov<br />

v slovenèine. Korektor <strong>na</strong> kontrolu<br />

rozpoz<strong>na</strong>ného textu pre slovenèinu<br />

sme však v štandardnej dodávke nedostali.<br />

Ako sme si overili, FineReader for<br />

Mac pri rozpoznávaní zachováva<br />

rozlo�enie tabuliek, èiastoène zachované<br />

sú aj fonty textu a jeho<br />

atribúty, a to vrátane jeho farby.<br />

Takisto vám vo výslednej podobe<br />

ostanú zachované pôvodné farebné<br />

obrázky. FineReader 5 má zabudovaný<br />

vlastný editor, pomocou<br />

ktorého sa dá rozpoz<strong>na</strong>ný text editova�,<br />

resp. vklada� doò vlastné poznámky.<br />

Vstupný dokument <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

nemusí pochádza� len zo ske-<br />

nera, FineReader si poradí aj so<br />

súborom vo formáte TIFF, JPEG alebo<br />

PICT. Spusti� ho mô�ete aj priamo z<br />

prostredia Microsoft Word for Mac.<br />

Na recenziu sme mali k dispozícii<br />

verziu Pro, ktorá podporuje a� 117<br />

jazykov a korektor <strong>na</strong> kontrolu pravopisu<br />

je dodaný pre 23 jazykov.<br />

Okrem toho existuje verzia Home,<br />

ktorá podporuje 19 jazykov, a <strong>na</strong>jjednoduchšia<br />

je verzia Sprint. Táto<br />

verzia je funkène o nieèo chudobnejšia<br />

a prikladá sa ako softvérové vybavenie<br />

ku skenerom.<br />

Pou�ívate¾ské prostredie FineReader Pro 5 for Mac a rozpoznávanie<br />

slovenského textu<br />

Na záver ešte pripomeòme, �e <strong>na</strong><br />

tohtoroènom CeBite bola predstavená<br />

verzia FineReader 6 pre prostredie<br />

Windows. O tomto programe<br />

sa pravdepodobne dozviete viac<br />

v <strong>na</strong>sledujúcom èísle nášho èasopisu.<br />

S O F T W A R E<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Komplexné prispôsobenie pre operaèný<br />

systém Mac<br />

☺ Jednoduchos� a presnos� práce<br />

� Mac OS X podporuje len v re�ime classic<br />

Ce<strong>na</strong>: 8100 Sk bez DPH<br />

Zapo�ièal: Nupseso, a. s., <strong>www</strong>.nupseso.sk<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hardvérové po�iadavky: poèítaè iMac, iBook,<br />

PowerBook, PowerMac alebo PowerPC, 32 MB<br />

RAM. Operaèný systém Mac OS 8.6 alebo<br />

vyšší, Max OS X (len v re�ime classic).

S O F T W A R E<br />

Borland Delphi 6<br />

� Nové, rýchle – od Borlandu...<br />

Potrebujete programovací jazyk, ktorý zvládne aj<br />

úplný zaèiatoèník? Potrebujete rýchlo a jednoducho<br />

<strong>na</strong>programova� utilitu, program èi rozsiahly<br />

projekt, vyu�ívajúc <strong>na</strong>príklad výdobytky internetu<br />

a s nimi spojených databáz? Na otázku, ako <strong>na</strong> to,<br />

vám odpoviem len: Borland Delphi 6. Ten, kto si<br />

ešte nestihol <strong>na</strong>inštalova� skúšobnú verziu, opísal<br />

by Borland Delphi 6 ako programovací jazyk vyu�ívajúci<br />

základy syntaxe starého DOS-ovského<br />

Pascalu. Verím, �e všetci, èo sa u� v praxi stretli s<br />

Delphi, mi dajú za pravdu, �e programovanie s ním<br />

je skôr zále�itos�ou myši a s òou spojeného klikania<br />

ako písania zlo�itých a nepreh¾adných zápisov.<br />

V tomto momente ma ne<strong>na</strong>padá niè iné, iba jedno<br />

matematické vyjadrenie spätosti medzi spomenutými<br />

programovacími jazykmi, ktoré hovorí za všetko.<br />

[ pascal; delphi ] = [ nebo; zem ]<br />

Matematika je <strong>na</strong>to¾ko geniál<strong>na</strong>, �e doká�e vyjadri�<br />

aj takéto rovnosti (alebo nerovnosti?). Aby<br />

som neostal len pri prázdnych slovách, pokúsim sa<br />

vám tento skvelý nástroj a prácu s ním demonštrova�<br />

<strong>na</strong> úplnej verzii Borland Delphi 6 Enterprise.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Do rúk sa mi dostáva<br />

novuèká úplná verzia produktu firmy Borland s názvom<br />

Delphi 6 Enterprise. Pútavé balenie pôsobí príjemným<br />

dojmom, mo�no aj pre nápis Delphi. Po<br />

rozbalení sa dostávam k dvom CD v „moderných“,<br />

no nepraktických obaloch s názvami Delphi Enterprise<br />

a Delphi companion tools. Pod CD bolo<br />

nieèo, èo som nemohol prehliadnu� – manuály. Tie<br />

sú obsiahnuté v jednej hruboèiznej knihe a dvoch<br />

tenších. Najhrubšia z nich – Developer’s Guide –<br />

obsahuje mno�stvo u�itoèných informácií <strong>na</strong> 1140<br />

stranách. Podstatnú èas� z obsahu tejto príruèky<br />

som neskôr <strong>na</strong>šiel aj v helpoch, tie však majú<br />

nevýhodu, ktorú všetci poznáme. Veï papier je<br />

papier. Poèítaè si do postele nevezmeme, ale takú<br />

príruèku u� skôr (keï ju zodvihneme zo stola ☺ ).<br />

Ale ani programovanie prerušované sústavným<br />

otváraním helpov nás bohvieako neteší. Druhá<br />

príruèka v poradí je o dos� tenšia („len“ 250 strán),<br />

ale jej obsahová bohatos� je opä� ú�asná (Language<br />

Guide Object Pascal). Posledná príruèka je pre po-<br />

78 PC REVUE 5/2002<br />

kroèilých programátorov takmer zbytoèná. Obsahuje<br />

základy práce s Delphi a je urèená pre zaèiatoèníkov.<br />

Tí, ktorí ešte skúsenosti s Delphi nemajú,<br />

nech si preštudujú <strong>na</strong>jtenšiu príruèku (78 strán),<br />

ukrývajúcu sa pod názvom Rýchly štart v Delphi<br />

(Quick Start).<br />

Po vlo�ení inštalaèného CD s oz<strong>na</strong>èením Delphi<br />

Enterprise ma ve¾mi milo prekvapilo príjemné prostredie,<br />

ktoré sa stáva pri inštaláciách podobných<br />

aplikácií štandardom. Samozrejme, vybral som si in-<br />

štaláciu Delphi 6, prièom úplná inštalácia potrebuje<br />

minimálne 350 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> cie¾ovom disku.<br />

Relatívne krátka inštalácia a automatická konfigurácia<br />

zavàšila èakanie <strong>na</strong> výsledok vo forme Borland<br />

Delphi 6. Prvé spustenie nie je nièím prerušované.<br />

Program sa sám <strong>na</strong>staví a otvorí v polonovom šate.<br />

V dnešnej dobe informaèných technológií, keï nové,<br />

pomerne výkonné poèítaèe sa dajú zakúpi� lacno, je<br />

Borland Delphi 6 stavaný <strong>na</strong> rýchlejšie „mašiny“.<br />

A tak som bol prekvapený, keï štartovanie programu<br />

<strong>na</strong> 233 MHz, 160 MB RAM trvalo „úctyhodné“ dve<br />

minúty. Aj keï si myslím, �e v tomto prípade sa oplatí<br />

poèka�, je to v porov<strong>na</strong>ní so staršími verziami tohto<br />

skvelého nástroja dos� dlhý èas. Pre názornos� uvádzam,<br />

�e Borland Delphi 3 <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nom poèítaèi<br />

<strong>na</strong>behol do piatich sekúnd. Samozrejme, nikomu niè<br />

nezazlievam, lebo v dnešnej dobe je všetko dobré a<br />

rozsiahle len <strong>na</strong> úkor výkonnosti. Stálo by za to porozmýš¾a�<br />

o jednotlivých korekciách v rámci celého Delphi<br />

pre pomalšie stroje. Uvidíme, mo�no nás ïalšia<br />

verzia v tomto smere milo prekvapí.<br />

PRVÉ DOJMY. Keï sme sa u� dopracovali k úspešnému<br />

„<strong>na</strong>štartovaniu“, práca je skôr hrou ako<br />

problémom. Na prvý poh¾ad pôsobí zhluk otvorených<br />

okien dos� desivo, ale pri práci si uvedomíme<br />

ich funkciu a urèite kladne ohodnotíme rýchly prístup<br />

k základným <strong>na</strong>staveniam jednotlivých komponentov<br />

i samotného programu. Nosná èas� programu,<br />

teda hlavný panel je prvé, èo ka�dého z nás<br />

po otvorení upúta. Na òom nájdeme pestré menu,<br />

zopár rýchlych volieb urèených <strong>na</strong> prácu so súbormi<br />

a projektmi (otváranie, ukladanie a iné). Na<br />

hlavnom paneli nechýba ani primárne tlaèidlo Run.<br />

Urèite neprehliadnete mno�stvo zálo�iek s kompo-<br />

nentmi. Pre nás programátorov je <strong>na</strong>jpodstatnejšie<br />

editovacie okno a s ním spojený pracovný formulár<br />

tvoreného programu, ktoré neprešli nijakými<br />

vidite¾nými zme<strong>na</strong>mi, ale pri písaní zistíme nové<br />

vlastnosti aj oh¾adom editovacieho po¾a. ¼avá stra<strong>na</strong><br />

je lemovaná novým panelom s názvom Object<br />

TreeView. Ten zobrazuje stromovú štruktúru všetkých<br />

pou�itých komponentov projektu, ktoré sú<br />

umiestnené <strong>na</strong> formulári. Šikovne je umiestnené aj<br />

okno Object Inspector (pod Object TreeView), ktoré<br />

nás sprevádza pri Delphi u� dlhý èas a stalo sa <strong>na</strong>jpou�ívanejším<br />

spôsobom <strong>na</strong>stavenia jednotlivých<br />

vlastností aktívneho komponentu. Ïalšie urýchlenie<br />

práce nám prináša panel udalostí Events, ktorý je len<br />

opä� správnym vyu�itím miesta a vhodným vsunutím<br />

zálo�ky do ok<strong>na</strong> Object Inspector. Flexibilný prístup<br />

k jednotlivým èastiam z Delphi robí nieèo, èo v<br />

priebehu nieko¾kých sekúnd nemusí vôbec vyzera�<br />

usporiadaním ako Delphi 6. Mo�ností je ve¾a, staèí to<br />

len chyti� a presunú� tam, kde sa nám to hodí.<br />

OVLÁDANIE. Vyzdvihnú� všetky výhody ovládania<br />

pri programovaní v Delphi? Pokúsim sa o to. S istotou<br />

mô�em tvrdi�, �e tvorcovia si dali zále�a� <strong>na</strong> komfortnosti<br />

a jednoduchosti ovládania. Tak ako v predošlých<br />

verziách je mo�nos� aktívne vyu�íva� ovládanie<br />

pomocou klávesových skratiek. Tými je mo�né<br />

spúš�a�, kompilova�, ako aj upravova� ve¾kos� a pozíciu<br />

vizuálnych komponentov. Nie a� takou novinkou<br />

je automaticky aktivované menu pri zápise vlastností<br />

komponentu. To nám u¾ahèuje prácu pri h¾adaní ešte<br />

neosvojenej vlastnosti alebo funkcie komponentu. Za<br />

zlepšenie však pova�ujem to, �e v prípade funkcie<br />

alebo procedúry, ktorá má vstupné parametre v zátvorkách,<br />

sa automaticky ukonèí riadok a kurzor <strong>na</strong>staví<br />

medzi zátvorky. To nám podstatne u¾ahèuje<br />

problematické triafanie medzi zátvorky alebo zdåhavé<br />

dopisovanie zátvoriek a bodkoèiarok, ktoré teraz<br />

program urobí za vás. Pre prípad, �e danú procedúru<br />

nepoznáme, je pre nás spásou zobrazovanie poradia<br />

vstupno-výstupných premenných vo forme „radu“<br />

Hint (samozrejme, a� po umiestnení kurzora medzi<br />

zátvorky). Pravdou je, �e neraz mi tieto „rady“ zavadzali,<br />

respektíve prekrývali u� <strong>na</strong>písaný zdrojový kód.<br />

No keï porovnáme poskytnutú pomoc, zistíme, �e<br />

nám to a� tak nepreká�a, mo�no aj preto, �e aktuálnu<br />

vstupnú premennú máme zvýraznenú, a teda nie<br />

je mo�né sa pomýli� a <strong>na</strong>písa� tam nieèo iné. Èo<br />

poviete? Nie je to jednoduché? Nerád poukazujem <strong>na</strong><br />

jeden nedostatok, ale aj o tom by mala by� recenzia.<br />

Za dos� ve¾kú bariéru pova�ujem hlavný panel s komponentmi,<br />

ktorých je tam síce hojne, ale orientácia v<br />

nich je práve preto dos� zlo�itá. Pre tých, èo pou�ívajú<br />

rozlíšenie ni�šie ako 1024 × 768, by som prácu v<br />

Delphi <strong>na</strong> mieste tvorcov zjednodušil a presun medzi<br />

podskupi<strong>na</strong>mi vyriešil iným spôsobom. Posúvanie<br />

medzi zálo�kami komponentov je asi tou <strong>na</strong>jzdåhavejšou<br />

vecou pri tvorení formulára. Hoci panel komponentov<br />

sa dá vybra� a umiestni� niekde inde, aj tak<br />

je då�ka 600, ako aj 1024 bodov primalá <strong>na</strong> to, aby<br />

sme mali všetky zálo�ky, teda aj komponenty v�dy<br />

poruke. Potešila ma však paleta komponentov, ktorá<br />

sa upravuje (redukuje) pod¾a toho, ktoré komponenty<br />

mô�u by� umiestnené <strong>na</strong> vytváraný formulár alebo <strong>na</strong><br />

dátový modul.<br />

FUNKCIE A VYBAVENOS�. Komponenty sú rozdelené<br />

v 28 zálo�kách (internet, standard, win32, InterBase,<br />

Servers a iné). Borland Delphi 6 má spolu<br />

397 komponentov. Tie siahajú od be�ných editovacích<br />

okien a� po šialené komponenty databáz,<br />

ActiveX a komponenty internetu. Úctyhodný nie je<br />

len poèet komponentov, ale aj vybavenie kni�nicami.<br />

Delphi 6 Enterprise ich má vyše 1100. Naozaj jedno-

duchým spôsobom mo�no <strong>na</strong>programova� aplikácie<br />

pre elektronické obchodovanie s plnou podporou<br />

XML, SOAP a WSDL. Internet hýbe svetom a toho sa<br />

dr�ali aj pri tvorbe Delphi, kde webové slu�by zodpovedajú<br />

štandardom a sú úplne kompatibilné s webovými<br />

slu�bami iných dodávate¾ov. Takisto zálo�ka<br />

komponentov WebS<strong>na</strong>p predstavuje obrovskú pomoc,<br />

a to u� vo forme aplikácií. Tie je mo�né integrova�<br />

do portálov, ako aj serverov, ktoré boli vytvorené<br />

pomocou nástrojov HTML. Podporu tie� nájdeme<br />

pri skriptovaní <strong>na</strong> strane servera v rôznych skriptovacích<br />

jazykoch (JavaScript, VBScript). Programovanie<br />

pre dve rôzne platformy s Delphi 6 nie je nijaký problém.<br />

Pou�itím jedného zdrojového kódu vytvoríme tú<br />

istú aplikáciu tak pre Windows, ako aj pre operaèný<br />

systém Linux. To nez<strong>na</strong>mená, �e si <strong>na</strong>inštalujeme<br />

Delphi 6 <strong>na</strong> Linux, skôr si zakúpime programovací<br />

jazyk vo forme programu pre Linux, teda Kylix so syntaxou<br />

rov<strong>na</strong>kou ako Delphi. S vyu�itím kni�nice CLX<br />

je zdrojový kód programu pre Windows zluèite¾ný s<br />

linuxovým Kylixom. Pri vytváraní nového projektu si<br />

staèí vybra� <strong>na</strong>miesto File/New/Application mo�nos�<br />

File/New/CLX Application a hybridná aplikácia je <strong>na</strong><br />

svete. Vývoj projektov pre rôznorodé prostredia nám<br />

jednoz<strong>na</strong>ène kladie do rúk produkt VisiBroker pre<br />

Delphi, vyu�ívajúc komunikáciu medzi objektmi<br />

pod¾a normy CORBA. Tak mô�u by� distribuované<br />

prostredníctvom intranetu, extranetu, ako aj internetu.<br />

Do vienka je prilo�ený produkt TeamSource, ktorý<br />

nie je urèený pre jednotlivcov, ale pre skupiny programátorov,<br />

ktorí pomocou neho mô�u rýchlejšie<br />

komunikova�, a teda efektívnejšie tvori� nové projekty.<br />

Spomenuli sme u� zopár noviniek, venovaných<br />

predovšetkým internetu, podporu komponentov pre<br />

rôzne štandardy sietí, vyu�ívané <strong>na</strong> celom svete. To<br />

bol len zlomok toho, èo je <strong>na</strong> Delphi 6 úplne nové. Je<br />

toho ove¾a viac. Nielen v oblasti internetu, intranetu<br />

a extranetu sa ve¾a zmenilo a zlepšilo. Príjemné zmeny<br />

sa objavili aj pri tvorbe aplikácií pre Windows. Aj<br />

podpora komplexných èísel pre pou�ívate¾ský typ<br />

variant je milé, no pravdepodobne zriedkakedy<br />

vyu�ite¾né zlepšenie. Ve¾a sa toho zmenilo aj pri tvorbe<br />

nevizuálnych a vizuálnych aplikácií. S novým balíèkom<br />

RTL je nevizuál<strong>na</strong> aplikácia ¾ahko dosiahnute¾ná.<br />

Zlepšeniam neuniklo ani TDateTime. Došlo k<br />

zmenám v rýchlosti výpoètov s dátumom a èasom.<br />

PONUKA NÁSTROJOV. Ani z tejto stránky sa <strong>na</strong><br />

Delphi 6 nešetrilo. Celé druhé CD Companion tools je<br />

plné komponentov a programov urèených práve pre<br />

vývojových pracovníkov v Delphi (356 MB <strong>na</strong>jrozliènejších<br />

dát). Formou kódu HTML je CD preh¾adné,<br />

rozdelené do viacerých kategórií (Exclusive!, Full, Freeware,<br />

Open Source, Lite, Shareware, IDE-Only, Trial,<br />

Info). Prehliadnu� sa nedá ani zopár uká�ok Delphi<br />

konferencií a diskusií v audio- a videoformáte.<br />

K <strong>na</strong>jpou�ívanejším nástrojom jednoz<strong>na</strong>ène<br />

patrí mno�stvo helpov, ktoré tvoria ve¾kú èas� inštalácie.<br />

Z 350 MB je 83 MB helpov v štyridsiatich<br />

troch súboroch help, ktoré sú jednoducho a<br />

preh¾adne spracované. Po stlaèení Ctrl + F1 nám<br />

Delphi urèite podá virtuálnu pomocnú ruku. Delphi<br />

je obklopené mno�stvom programov (tools), teda<br />

jednoduchých, úèinných a pri programovaní potrebných<br />

nástrojov. U� predchádzajúce verzie mali<br />

nieko¾ko tools programov, ktoré sa postupne rozšírili<br />

<strong>na</strong> nástroje ako WinSight32, Image Editor, SQL<br />

monitor, SQL Explorer, XML Mapper, Datapump,<br />

Database Desktop a BDE Administrator. V menu<br />

(View/Debug Windows/) nájdeme nástroje <strong>na</strong> ladenie<br />

programov, ktoré je takisto rutinnou zále�itos�ou.<br />

Nachádza sa tam spolu devä� nástrojov,<br />

pomocou ktorých je „vychytávanie múch“ hrou<br />

(Breakpoints, Call Stack, Watches, Local Variables,<br />

Threads, Modules, Event Log, CPU, FPU).<br />

PO�IADAVKY. Výrobcom udávané hardvérové nároky<br />

sa delia do troch základných skupín pod¾a<br />

jednotlivých vydaní. Pre všetky tri (enterprise, professio<strong>na</strong>l,<br />

perso<strong>na</strong>l) platí: procesor Intel Pentium<br />

166 MHz a vyšší (Pentium II 400 MHz), monitor<br />

VGA a vyšší, CD-ROM a, samozrejme, myš. Prirodzene,<br />

pre platformu Windows (9x, ME, 2000, NT).<br />

Enterprise – RAM min. 64 MB (odporúèané 128 MB),<br />

350 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> disku.<br />

Professio<strong>na</strong>l – RAM min. 64 MB (odporúèané 128 MB),<br />

260 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> disku.<br />

Perso<strong>na</strong>l – RAM min. 32 MB (odporúèané 128 MB),<br />

160 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> disku.<br />

AKO ZÍSKA� BORLAND DELPHI 6 PERSONAL?<br />

Všetci vieme, �e dobré programy nie sú lacné, a<br />

preto vám ponúkam návod, ako získa� skúšobnú<br />

verziu Borland Delphi 6 Perso<strong>na</strong>l. Prvým krokom je<br />

zaobstara� inštalaèný súbor. Ten mô�eme <strong>na</strong>dobudnú�<br />

kúpením originálneho média v originálnej<br />

škatuli s originálnymi manuálmi priamo od Borlandu<br />

alebo stiahnutím z webu, prípadne z CD v poèítaèových<br />

magazínoch. Registrácia je mo�no trochu<br />

zdåhavá, ale nepochybne stojí za to. Uskutoèníme<br />

ju zavítaním <strong>na</strong> stránku http://<strong>www</strong>.borland.com/<br />

delphi a po kliknutí <strong>na</strong> nenápadný odkaz Delphi<br />

perso<strong>na</strong>l sa riadime inštrukciami vo forme troch<br />

krokov k úspešnej registrácii. Napokon sa doèkáme<br />

mailu, ktorý obsahuje náš aktivaèný k¾úè. Inštalácia<br />

prebehne rýchlo. Ak u� pripojenie k internetu<br />

nemáte alebo ste ani nikdy nemali, vyu�ite vo¾bu<br />

odlo�enia registrácie. To nie je a� taká výhra, preto�e<br />

stále potrebujete aktivaèný k¾úè, ktorý získate<br />

telefonicky alebo poštou od pracovníka Borlandu.<br />

Zašlú vám ho po vyplnení formulára <strong>na</strong> stránke<br />

http://register.borland.com/cgi-bin/delphi/6.0/register.cgi.<br />

Po úspešnej registrácii sa mô�ete pokocha� poh¾adom<br />

<strong>na</strong> Borland Delphi 6 Perso<strong>na</strong>l.<br />

ZÁVER. Tento skvelý nástroj mô�em všetkým vrelo<br />

odporúèa�. Urèite je tou <strong>na</strong>jvyššou a <strong>na</strong>jjednoduchšou<br />

formou programovania, kde si ka�dý – aj<br />

zaèí<strong>na</strong>júci – programátor príde <strong>na</strong> svoje. Široká<br />

škála komponentov v �iadnom prípade nie je <strong>na</strong><br />

škodu, skôr <strong>na</strong>opak. Aj <strong>na</strong>priek malým nedostatkom<br />

sa urèite oplatí vyskúša� si práve túto verziu Borland<br />

Delphi 6. Verím, �e táto recenzia vás bude motivova�<br />

<strong>na</strong> kúpu tohto skvelého produktu od Borlandu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mno�stvo komponentov ☺ Jednoduché ovládanie<br />

☺ Preh¾adnos� � Rýchlos� štartovania<br />

☺ Rýchlos� práce � Ce<strong>na</strong><br />

Názov: Delphi 6 Professio<strong>na</strong>l<br />

Ce<strong>na</strong> (platí od 24. 4 do 24. 6. 2002): 10 500 Sk<br />

(pre registrovaných pou�ívate¾ov predchádzajúcich verzií),<br />

20 500 Sk (pre pou�ívate¾ov konkurenèných produktov)<br />

Zapo�ièal: Borland, s. r. o.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

S O F T W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 79

S O F T W A R E<br />

The Bat! v1.60<br />

Opis: všestranný emailový klient pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

� program je vybavený viacerými prvkami antivírusovej<br />

ochrany; pasív<strong>na</strong> antivírusová ochra<strong>na</strong> je riešená<br />

editovate¾ným <strong>na</strong>stavením spôsobu spracovania<br />

jednotlivých typov príloh (spustenie, upozornenie<br />

<strong>na</strong> mo�né riziko, resp. úplné blokovanie spustenia);<br />

aktív<strong>na</strong> antivírusová ochra<strong>na</strong> spoèíva v implementácii<br />

plugin technológie umo�òujúcej spoluprácu<br />

s externými antivírusovými programami <strong>na</strong> kon-<br />

trolu prichádzajúcich správ a pri interpretácii ich<br />

príloh; v prípade zistenia infikovanej prílohy je mo�né<br />

zasla� upozornenie jej odosielate¾ovi<br />

� vstavaný HTML prehliadaè s vysokou odolnos�ou<br />

voèi skriptovým vírusom, interný prehliadaè obrázkov<br />

vo formátoch GIF, PNG, BMP, ICO, WMF-EMF a JPEG<br />

� podpora viacerých u�ívate¾ov a kont; kontrola výskytu<br />

nových správ <strong>na</strong> mailovom serveri sa mô�e<br />

uskutoèòova� pri spúš�aní programu, ruènou aktiváciou<br />

alebo automaticky vo zvolených intervaloch;<br />

mo�nos� ovládania základných funkcií programu prostredníctvom<br />

editovate¾ných klávesových skratiek<br />

� príchod novej správy je mo�né oz<strong>na</strong>mova� prehraním<br />

akustického signálu alebo zobrazením prú�ka<br />

obsahujúceho rotujúce hlavièky nových správ<br />

� mo�nos� výberu medzi UUE a MIME Base64 kódovaním<br />

príloh; prichádzajúce prílohy mô�u po príjme<br />

zosta� v tele správy alebo mô�u by� automaticky<br />

extrahované do zvoleného adresára<br />

� podpora protokolov SMTP, POP3 A IMAP4; vstavaná<br />

podpora TLS (SSL) protokolu, S/MIME a OpenPGP<br />

� pokroèilé funkcie manipulácie so správami vrátane<br />

volite¾ného mazania alebo ponechávania preèítaných<br />

správ <strong>na</strong> mailovom serveri, mazania správ<br />

starších ako zvolený poèet dní, nepovolenia s�ahovania<br />

dlhších mailov (v tom prípade sa stiahne len<br />

hlavièka správy) a pod.<br />

� editor má vstavanú kontrolu pravopisu a funkciu<br />

<strong>na</strong> rýchle zadávanie èasto sa opakujúcich pou�ívate¾ských<br />

textov; mo�nos� tvorby formulárov <strong>na</strong> automatizáciu<br />

písania štruktúrovaných mailov<br />

� výkonný filter emailových správ, mo�nos� tvorby<br />

šablón <strong>na</strong> automatickú tvorbu mailov s rozsiahlou<br />

podporou makier; mo�nos� realizácie funkcie mailing<br />

list servera<br />

� prechod z iného emailového klienta u¾ahèuje funkcia<br />

importu správ s podporou MS Outlook Express,<br />

MS Outlook Express, Netscape, Eudora a Pegasus<br />

Mail; je mo�ný aj import databázy adries z rôznych<br />

formátov<br />

80 PC REVUE 5/2002<br />

Sharewarové okienko<br />

� viacjazyèná podpora vrátane èeštiny (slovenèi<strong>na</strong><br />

v príprave) -ph-<br />

Autor: RITLABS S.R.L., Moldavsko<br />

Štatút: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 45 USD pre firmy, 35 USD pre súkromné<br />

osoby, 25 USD pre študentov<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.sk<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.ritlabs.com/the_bat<br />

Èeská domovská stránka: http://<strong>www</strong>.thebat.ipex.cz<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/sac/comm/the_bat.exe<br />

(2,36 MB)<br />

SM−Diar v2.3<br />

Opis: slovenský osobný informaèný ma<strong>na</strong>�ér<br />

pre Win9x/Me/NT/2000<br />

Vlastnosti:<br />

� program poskytuje 3 základné funkcie – databázu<br />

adries a telefónnych èísel, tlaè obálok, štítkov a<br />

zostáv a pripomí<strong>na</strong>è termínov<br />

� modul databázy adries orientovaný <strong>na</strong> firemné<br />

adresy umo�òuje zada� názov firmy, jej adresu a<br />

ïalšie údaje o nej, meno a domácu adresu kontaktnej<br />

osoby, 4 rôzne telefónne èísla, faxové èíslo a<br />

emailovú adresu. V rámci vytvorenej databázy je<br />

mo�né listova� po jednotlivých záz<strong>na</strong>moch, po písmenách,<br />

resp. je mo�ný skok <strong>na</strong> zaèiatok alebo<br />

koniec databázy; pri vyh¾adávaní mo�no v rámci zvolenej<br />

polo�ky h¾ada� definovaný textový re�azec; zobrazované<br />

polo�ky sa dajú filtrova� <strong>na</strong> obsah definovaného<br />

re�azca vo zvolenej polo�ke záz<strong>na</strong>mu<br />

� program umo�òuje prepojenie s adresárom Windows<br />

(Windows address book), resp. umo�òuje priamo<br />

z programu po nájdení príslušnej emailovej adresy<br />

vyvola� poštového klienta MS Outlook<br />

� modul tvorby zostáv umo�òuje tlaè adresných štítkov<br />

(sú preddefinované štítky s rozmermi 60 × 35<br />

mm, ale dajú sa definova� ¾ubovo¾né iné); je mo�ná<br />

aj tlaè adries prijímate¾ov z databázy adries a definovanej<br />

adresy odosielate¾a <strong>na</strong> obálky, prièom sa dá<br />

definova� typ obálky (sú preddefinované formáty C5,<br />

C6 a DL), ako aj geometrické rozmiestnenie oboch<br />

adries a typ písma; zvolenú mno�inu adries je mo�né<br />

vytlaèi� vo forme zoz<strong>na</strong>mu<br />

� funkcia pripomí<strong>na</strong>èa umo�òuje definíciu termínov,<br />

resp. aj ich aktívne pripomí<strong>na</strong>nie v urèenom predstihu<br />

pomocou rezidentného modulu programu; je<br />

mo�né preh¾adne zobrazi� všetky termíny <strong>na</strong> daný<br />

deò, tý�deò èi mesiac<br />

� zoz<strong>na</strong>m adries, ako aj zoz<strong>na</strong>m termínov je mo�né<br />

zálohova� <strong>na</strong> disketové médium -ph-<br />

Autor: Ivan Dulgerov, SR<br />

Štatút: shareware (skúšobná doba 30 dní)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 150 Sk<br />

Distribútor: http://<strong>www</strong>.avir.sk<br />

Domovská stránka: http://mojweb.sk/smware/smdiar.htm<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/sac/diar23.exe (1MB)<br />

EyeLoveU v3.0<br />

Opis: nástroj pre Win95-XP realizujúci upozoròovanie<br />

<strong>na</strong> potrebu prestávok v práci <strong>na</strong> poèítaèi<br />

Vlastnosti:<br />

� program je mo�né <strong>na</strong>stavi� <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu potreby<br />

prestávky vo zvolených èasoch (spolu 9 nezávislých<br />

termínov)<br />

� alter<strong>na</strong>tívny spôsob urèovania zaèiatku prestávok<br />

je zalo�ený <strong>na</strong> monitorovaní aktivity myši a klávesnice,<br />

prièom sa sleduje celková doba pou�ívania<br />

poèítaèa a po predvolenom èase (20 – 55 minút) program<br />

sig<strong>na</strong>lizuje potrebu prestávky<br />

� <strong>na</strong> blí�iaci sa èas prestávky (1 minútu vopred) program<br />

<strong>na</strong>jskôr upozorní malým oz<strong>na</strong>movacím oknom,<br />

zaèiatok prestávky ohlási ve¾kým oknom (prekrývajúcim<br />

väèšiu èas� obrazovky) s grafickým aj èíselným<br />

odpoèítavaním predvoleného èasu (3 – 15 minút)<br />

potrebného <strong>na</strong> regeneráciu zraku; okno obsahuje<br />

rôzne rady a odporúèania <strong>na</strong> mo�né vyu�itie<br />

prebiehajúcej prestávky a mo�no ho kedyko¾vek<br />

zruši� a pokraèova� v práci; <strong>na</strong> ochranu zraku detí<br />

je mo�né aktivova� vo¾bu, pri ktorej okno zostáva<br />

<strong>na</strong> obrazovke bez mo�nosti jeho zrušenia, prièom<br />

konfiguráciu programu mo�no proti ne�iaducej<br />

zmene uzamknú� rodièovským heslom...<br />

� vypršanie prestávky je sig<strong>na</strong>lizované prehraním<br />

zvukového oz<strong>na</strong>mu, prièom aj v prípade „nútenej”<br />

prestávky je u� mo�né okno zruši� a pokraèova� v<br />

práci -ph-<br />

Autor: Wu Ming−Jer, Tchaj−Wan<br />

Štatút: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 7,50 USD<br />

Domovská stránka: http://spydove.hp.ms<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/sac/utilmisc/eyeloveu.zip<br />

(1MB)<br />

Euler for Windows v1.59<br />

Opis: program <strong>na</strong> riešenie numerickej matematiky<br />

pre Win95/98/NT/2000 – k dispozícii sú aj verzie<br />

Unix/Linux<br />

Vlastnosti:<br />

� interaktívne výpoèty numerických výrazov s reálnymi,<br />

komplexnými a intervalovými skalárnymi premennými,<br />

vektormi a maticami; lineár<strong>na</strong> algebra, výpoèet<br />

vlastných hodnôt, polynomiálne výpoèty, simplexová<br />

metóda<br />

� vykres¾ovanie funkcií v dvoj- a trojrozmernom priestore,<br />

konštrukcia parametrických kriviek, vykres-

¾ovanie vektorových polí, ståpcových grafov a histogramov<br />

� numerická integrácia a derivácia, riešenie diferenciálnych<br />

rovníc, interpolácia a aproximácia, h¾adanie<br />

lokálnych extrémov<br />

� rýchla Fourierova transformácia (FFT)<br />

� štatistické výpoèty a práca s náhodnými èíslami,<br />

metóda Monte Carlo<br />

� a<strong>na</strong>lýza a generovanie zvukových súborov vo formáte<br />

WAV (mono, 8 alebo 16-bit.)<br />

� mo�nos� <strong>na</strong>èítania/zápisu èíselných tabuliek a binárnych<br />

súborov zo/do súboru <strong>na</strong> disku<br />

� mo�nos� volania externých modulov DLL<br />

� export grafických výstupov v postskriptovom formáte<br />

EPS alebo bitmapovom formáte BMP <strong>na</strong> disk,<br />

resp. vo formáte WMF do pamä�ovej schránky -ph-<br />

Autor: R. Grothmann, SRN<br />

Štatút: freeware (GNU licencia)<br />

Domovská stránka: http://mathsrv.ku−eichstaett.de/MGF/<br />

homes/grothmann/grothmann.html<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/sac/educult/euler95.zip<br />

IBasic v1.9<br />

Opis: programovací jazyk pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

� prostredie programu obsahuje editor s farebným<br />

zvýraznením syntaxe, debugger a dialógový editor<br />

� tvorba samostatných spúš�ate¾ných súborov fungujúcich<br />

bez runtime kni�níc<br />

� syntax jazyka zalo�ená <strong>na</strong> jazyku BASIC obsahuje<br />

vyše 200 príkazov a funkcií, podpora práce so štruktúrovanými<br />

premennými; mo�nos� vytvárania a vkladania<br />

komponentov<br />

� podpora funkcií DirectX (verzia 7.0 a vyššie), mo�nos�<br />

volania externých DLL kni�níc a Win API<br />

� funkcie alokácie pamäte a práce s tlaèiaròou<br />

� vstavané funkcie <strong>na</strong> prácu s bitmapami, kurzormi,<br />

iko<strong>na</strong>mi a zvukovými súbormi vo formáte WAV<br />

� podpora MDI, tvorba dy<strong>na</strong>mických okien a dialógov<br />

� mo�nos� práce v konzolovom móde pre textové<br />

výstupy -ph-<br />

Autor: Pyxia Development, USA<br />

Štatút: shareware (skúšobná doba 30 dní, skúšobná verzia<br />

neumo�òuje vytvori� samostatný súbor EXE)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 20 USD<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.pyxia.com/ibasic.html<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/sac/utilprog/ibasic.zip<br />

(1,3 MB)<br />

MouseStar v3.10<br />

Opis: nástroj pre Win 98/Me/2000/XP <strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>lenie<br />

funkènosti poèítaèovej myši<br />

Vlastnosti:<br />

� realizácia alter<strong>na</strong>tívnej funkcie rolovania okien vo<br />

vertikálnom aj horizontálnom smere, ktorá sa aktivuje<br />

presunom kurzora <strong>na</strong>d príslušné okno, pridr-<br />

�aním zvoleného tlaèidla myši a posúvaním myši<br />

vo zvolenom smere; v prípade aktivácie automatického<br />

rolovania sa okno vo zvolenom smere a <strong>na</strong>stavenou<br />

rýchlos�ou roluje samoèinne<br />

� prehadzovanie funkcie ¾avého a pravého tlaèidla<br />

� skrytie kurzora myši poèas písania textu (kurzor<br />

sa objaví znovu pri <strong>na</strong>jbli�šom pohybe myši)<br />

� automatický presun kurzora myši <strong>na</strong> preddefinované<br />

tlaèidlo pri otváraní nového dialógového ok<strong>na</strong><br />

� je k dispozícii funkcia, ktorá po predvolenom oneskorení<br />

od presunu kurzora do zvoleného rohu obrazovky<br />

zobrazí menu obsahujúce všetky aplikácie<br />

zastúpené iko<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> pracovnej ploche, èo umo�òuje<br />

spúš�a� aplikácie aj bez nutnosti minimalizácie<br />

všetkých otvorených okien (potrebnej <strong>na</strong> odkrytie<br />

pracovnej plochy)<br />

� rýchle uzamknutie poèítaèa prostredníctvom okam-<br />

�itej aktivácie vhodného šetrièa obrazovky, vybaveného<br />

funkciou zadávania hesla<br />

� vysunutie a zasunutie zásuvky CD-ROM mechaniky<br />

� program je mo�né aktivova� automaticky pri štarte<br />

poèítaèa -ph-<br />

Autor: Magicutils Software, Èí<strong>na</strong><br />

Štatút: shareware, skúšobná doba 15 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 15 USD<br />

Domovská stránka: http://<strong>www</strong>.magicutils.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/sac/utilmisc/moustar.zip<br />

(692 KB)<br />

2D&3D Animator v1.2<br />

Opis: program <strong>na</strong> animáciu grafiky pre WWW<br />

stránky v prostredí Windows<br />

Vlastnosti:<br />

� program vytvára animácie z vlastných obrázkov<br />

(JPG, GIF, BMP, AVI, ICO, PNG) a pridáva 3D texty a<br />

tvary; mo�no si vybra� z viacerých pripravených<br />

šablón pre reklamné pruhy, tlaèidlá alebo logá;<br />

šablóny sa mô�u meni� rôznymi spôsobmi<br />

� mení grafické súbory z jedného formátu <strong>na</strong> druhý<br />

S O F T W A R E<br />

� vytvára trojrozmerné texty; mo�no meni� fonty a<br />

hrúbku textu, otáèanie a zmenu ve¾kosti a vyplòova�<br />

rôzne šrafovanie; program má dva typy osvetlenia<br />

textu; svetlá mô�u by� umiestnené v akejko¾vek<br />

pozícii a rôznej farby; 3D text mô�e by� animovaný<br />

otáèaním a dy<strong>na</strong>mickým osvet¾ovaním<br />

� v dvojrozmernom texte je kontrola <strong>na</strong>d všetkými<br />

textovými atribútmi vrátane farieb a vyplòovania;<br />

mo�no ho vykresli� s tieòmi a �ivými efektmi pou�itím<br />

fontov dostupných v poèítaèi; pred pou�itím<br />

si mo�no font prehliadnu�<br />

� program vytvára animácie zmenou pozície, ve¾kosti<br />

a zvidite¾nenia objektov; pre ka�dý objekt mo�no<br />

prida� neobmedzené mno�stvo smerov a pevné<br />

pozície; poèas prehrávania program predvádza<br />

pohybové sekvencie pre ka�dý objekt<br />

� <strong>na</strong> skrátenie èasu potrebného <strong>na</strong> stiahnutie obrázka<br />

<strong>na</strong> WWW stránke program optimalizuje grafiku<br />

odstránením nepotrebných bodov; optimalizaèný<br />

nástroj má jednoduchý vzh¾ad a pomáha<br />

rýchlo porov<strong>na</strong>� rôzne grafické formáty <strong>na</strong> vytvorenie<br />

obrázka s <strong>na</strong>jmenšou ve¾kos�ou<br />

� má zabudované obrázkové efekty; ka�dý objekt<br />

mô�e by� vykreslený viacnásobnými efektmi; zmeny<br />

sú automaticky aktualizované; mo�no prida� tieòovanie<br />

a ïalšie efekty<br />

� lineárne, radiálne, kónické a štvorcové stupòovanie<br />

a vzorkovanie umo�ní vytvori� vizuálne reálne efekty<br />

a pomáha vykresli� ve¾mi ¾ahko ú�asné animácie -vl-<br />

Autor: PY Software<br />

Štatút programu: shareware<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.pysoft.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 4,26 MB<br />

32−bit S−PicView v2.05<br />

Je to jednoduchý, ale výkonný prehliadaè obrázkov.<br />

Umo�òuje prehliada� zmenšeniny, prezentácie,<br />

konverzie formátov a zmenu ve¾kosti obrázka. Podporuje<br />

grafické formáty BMP, DCX, DIB, GIF, GIF<br />

animácie, ICO, JPG/JPE/JPEG, JIF/JFIF, PBM, PCX,<br />

PGM, PIC, PNG, PPM, RLE, TGA, TIF/TIFF, XIF, WMF<br />

a WPG a základné editovacie efekty. Mo�no si vy-<br />

5/2002 PC REVUE 81

S O F T W A R E<br />

bra� zo 100 rôznych prechodových efektov a rozhodnú�,<br />

ako bude obrázok zobrazený <strong>na</strong> obrazovke<br />

– v móde celej obrazovky alebo ako sled jednotlivých<br />

snímok. Pri ukladaní obrázka vo formáte JPEG<br />

alebo PIC mo�no urèi� ve¾kos� cie¾ového súboru.<br />

Formát PIC <strong>na</strong>vyše umo�ní zaheslova� obrázok.<br />

Program podporuje technológiu TWAIN, tak�e<br />

mo�no imortova� obrázky zo skenera, digitálnej<br />

kamery. Povelom Merge mo�no vlo�i� obrázok z<br />

iného súboru do aktívneho obrázka. Umo�òuje takisto<br />

snímkova� aktívne okno, zvolenú plochu,<br />

objekt a vlo�i� do obrázka. -vl-<br />

Autor: Yuri Kudriashov<br />

Štatút programu: free trial, 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.yukdr.com<br />

Vlastnosti súboru: .exe, 1,86 MB<br />

DIP Player 2000<br />

Ide o multimediálny prehrávaè zo Slovenska, ktorý<br />

ma zaujal svojou jednoduchos�ou. Program len stiahnete<br />

z internetu a priamo spustíte, �iadne zbytoèné<br />

inštalovanie a <strong>na</strong>stavenia, jediný súbor EXE a<br />

všetko krásne funguje. DIP Player 2000 zvládne<br />

prehrávanie videoformátov v podobe súborov AVI,<br />

MOV, DAT a MPG, ale rov<strong>na</strong>ko sa nez¾akne ani<br />

audiosúborov v podobe WAV, MID a MP3. Dizajn<br />

je prísne strohý a aj ovládacích prvkov nájdete len<br />

minimum, sú to skutoène len tie <strong>na</strong>jpotrebnejšie.<br />

V <strong>na</strong>staveniach programu potom nájdete mo�nos�<br />

vypnutia zvuku, opakovania prehrávania èi <strong>na</strong>stavenia,<br />

aby sa obraz videa zobrazoval priamo v<br />

okne programu. Èo viac o programe DIP Player<br />

2000 poveda�? Azda len to¾ko, �e poskytuje ve¾mi<br />

kvalitnú reprodukciu tak zvukových, ako aj videosúborov,<br />

a to pri ve¾mi jednoduchom ovládaní a<br />

striedmom dizajne. Navyše prehrávaè pri svojej<br />

èinnosti len minimálne za�a�uje procesor a je šírený<br />

ako freeware. -mt-<br />

Názov: DIP Player 2000<br />

Ve¾kos�: 954 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.dipsoft.sk<br />

Sound Control Plus<br />

Povedzme si to <strong>na</strong> rovinu: èo sa týka ovládania hlasitosti<br />

zvuku, sú <strong>na</strong> tom všetky Windows viac ako<br />

biedne. Preto by sa zišla utilita, ktorá by sa týmto<br />

vlastnostiam venovala hlbšie. A práve taký je<br />

program Sound Control Plus. Zabezpeèí vám ovládanie<br />

vlastnosti zvuku pod¾a vybraných klávesových<br />

skratiek. Tak�e nebude problém plynule ovláda�<br />

hlasitos� bez toho, aby ste museli presunú�<br />

ruky z klávesnice. A èo všetko vlastne Sound Control<br />

Plus doká�e? V prvom rade je to pridávanie a<br />

uberanie hlasitosti, prièom klávesové kombinácie<br />

<strong>na</strong> tieto èinnosti vyberáte sami. Rov<strong>na</strong>ko si mô�ete<br />

vybra� kombináciu klávesov, ktorá okam�ite vypne<br />

zvuk. Ïalšími <strong>na</strong>stavenými kombináciami potom<br />

82 PC REVUE 5/2002<br />

mô�ete <strong>na</strong>príklad prepí<strong>na</strong>� mixovacie <strong>zariadenia</strong><br />

prítomné v systéme. Je tu <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èená prepojenos�<br />

aj <strong>na</strong> WinAmp. V programe toti� mô�ete <strong>na</strong>definova�<br />

klávesové skratky nielen <strong>na</strong> jeho spustenie, ale<br />

aj <strong>na</strong> všetky jednotlivé funkcie jeho prehrávania a<br />

<strong>na</strong>vyše mô�ete <strong>na</strong>definova� kombinácie klávesov<br />

<strong>na</strong> otvorenie troch vybraných playlistov. Takisto<br />

mô�ete <strong>na</strong>definova� tri ïalšie aplikácie, ktoré sa<br />

pomocou kombinácií klávesov budú da� spúš�a�.<br />

Sound Control Plus je teda skvelá utilitka, ktorá sa<br />

postará o to, aby ste poèas práce nemuseli pre regulovanie<br />

hlasitosti (alebo ovládanie WinAmpu)<br />

spusti� ruky z klávesnice. -mt-<br />

Názov: Sound Control Plus<br />

Ve¾kos�: 623 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://software.reallyeffective.co.uk<br />

VCW VicMan’s Photo Editor<br />

Potrebujete kvalitný editor grafických súborov.<br />

A èo by ste povedali <strong>na</strong> tento? VCW VicMan’s Photo<br />

Editor vám poskytne plnohodnotnú pracovnú plochu,<br />

urèenú <strong>na</strong> profesionálne spracovanie obrázkov.<br />

Vïaka kedyko¾vek prístupnému náh¾adu a ve¾mi<br />

dobre rozmiestneným panelom s nástrojmi sa s<br />

programom pracuje ve¾mi intuitívne. Nechýbajú<br />

tu, samozrejme, be�né nástroje, ako je ceruzka,<br />

kreslenie geometrických tvarov, nástroj <strong>na</strong> tvorbu<br />

výplní, guma, vyrezávaè èi nástroj <strong>na</strong> tvorbu farebných<br />

prechodov alebo vkladaè textu. Rov<strong>na</strong>ko nechýbajú<br />

ani mo�nosti aplikovania niektorých grafických<br />

efektov a filtrov, ktoré sa spolu s programom<br />

VCW VicMan’s Photo Editor dodávajú. Nechýba<br />

ani viacnásobná mo�nos� kroku spä� èi mo�nos�<br />

rotovania obrázka alebo prevzorkovania jeho<br />

ve¾kosti. Výhodou editora je aj jeho ve¾mi dobrá<br />

práca s mnohými typmi grafických formátov, ako<br />

aj práca s rozhraním TWAIN, tak�e <strong>na</strong>príklad skenovanie<br />

obrákov nebude problém. Program je <strong>na</strong>vyše<br />

zabalený vo ve¾mi pekne spracovanom layoute,<br />

a preto sa ho rozhodne oplatí vyskúša�. -mt-<br />

Názov: VCW VicMan’s Photo Editor<br />

Ve¾kos�: 1440 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.photo−editor.net<br />

HyperS<strong>na</strong>p−DX<br />

Tento veterán medzi snímacími programmi je skutoène<br />

špièkou vo svojej kategórii. HyperS<strong>na</strong>p-DX<br />

obsahuje nepreberné mno�stvo <strong>na</strong>stavení a mo�ností,<br />

vïaka ktorým sa snímané obrázky budú maximálne<br />

podoba� vašej predstave. Vïaka týmto prepracovaným<br />

<strong>na</strong>staveniam mô�ete teda sníma� ¾ubovo¾nú<br />

èas� obrazovky, programu nerobia problém<br />

ani také špecifické veci, ako je snímanie obráz-<br />

kov z DirectX ok<strong>na</strong> èi snímanie obrázkov z viacerých<br />

monitorov a ich spájanie. Rov<strong>na</strong>ko jednoducho<br />

mô�ete zaz<strong>na</strong>menáva� obsah WWW stránok, a<br />

to celých, aj keï svojou výškou presahujú rozpätie<br />

obrazovky. Pre väèší komfort mô�ete <strong>na</strong> jednotlivé<br />

typy snímania <strong>na</strong>stavi� vlastné klávesové skratky.<br />

Prácu takisto zjednoduší automatické ukladanie<br />

obrázkov programom. Ale HyperS<strong>na</strong>p-DX plní aj<br />

urèité editaèné úlohy, doká�e obrázky upravova�,<br />

èo sa týka ich rozmerov, ale <strong>na</strong>príklad aj farebnej<br />

håbky èi aplikovania nieko¾kých ve¾mi jednoduchých<br />

efektov. Celý program je ve¾mi prepracovaný<br />

a ako celok je dobrým riešením <strong>na</strong> snímanie obsahu<br />

obrazovky. A je jedno, èi s kurzorom alebo bez<br />

neho, èi do formátu GIF, JPG, BMP, prípadne èi<br />

obrázky chcete priamo vytlaèi�, HyperS<strong>na</strong>p-DX<br />

zvládne jednoducho všetko... -mt-<br />

Názov: HyperS<strong>na</strong>p−DX<br />

Ve¾kos�: 2696 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.hyperionics.com<br />

BootIt NG<br />

Tento program slú�i <strong>na</strong> prácu s partíciami pevného<br />

disku, a preto patrí do rúk skúsenejších pou�ívate¾ov.<br />

Ide o program, ktorý skutoène doká�e<br />

pracova� s mnohými parametrami, <strong>na</strong>príklad doká�e<br />

<strong>na</strong> disku vytvori� a� 200 partícií, ktorejko¾vek<br />

mô�e prideli� vlastnosti tej bootovacej, prièom<br />

program zvládne prácu a� s ôsmimi pevnými diskami<br />

<strong>na</strong>raz. Ïalšie vyu�itie programu nájdete pri<br />

úprave vlastností u� existujúcich partícií. Nepáèia<br />

sa vám ich ve¾kosti a chceli by ste ich zameni�?<br />

Program vám umo�ní meni� ve¾kos� partícií disku<br />

so súborovým formátom FAT16, FAT32 alebo NTFS<br />

bez straty dát. Takisto mô�ete v programe dáta z<br />

FAT16 konvertova� <strong>na</strong> FAT32. Rov<strong>na</strong>ko je mo�né<br />

pou�i� program aj <strong>na</strong> formátovanie jednotlivých<br />

èastí disku alebo <strong>na</strong> úpravu ich ïalších vlastností.<br />

Ve¾mi dobre je riešená aj mo�nos� vytvárania<br />

image súborov vašich diskov. Program je však urèený<br />

pre skúsených pou�ívate¾ov, jeho ovládanie je<br />

špecifické, a pokia¾ neviete, èo presne robíte, mô-

�ete s programom BootIt NG <strong>na</strong>pácha� viac škody<br />

ako ú�itku. V správnych rukách však ide o ve¾mi<br />

silný diskový nástroj. -mt-<br />

Názov: BootIt NG<br />

Ve¾kos�: 447 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.terabyteunlimited.com<br />

WinCatalog Light<br />

Aj vy potrebujete katalogizaèný program, ktorý by<br />

vám pomohol udr�a� si preh¾ad v desiatkach CD s<br />

mnohými gigabajtmi dát a tisíckami súborov?<br />

Takto potom je WinCatalog Light tým pravým kandidátom.<br />

Program bleskovo preskenuje vami zadané<br />

oblasti a z tých potom vytvorí katalóg, teda<br />

databázu, ktorú mô�ete prehliada�, aj keï médium<br />

s originálnymi údajmi nie je v mechanike. Ve¾kou<br />

výhodou programu je rýchlos�, akou pracuje: preskenovanie<br />

40 GB disku s tisíckami súborov mu<br />

trvalo iba èosi vyše minúty. Navyše v katalógu nájdete<br />

o ka�dom súbore a adresári ulo�ené aspoò<br />

tie základné informácie, tak�e bez problémov si<br />

budete môc� prezera� vlastnosti obrázkov, ktoré<br />

máte kdesi <strong>na</strong> CD, ktoré nie je ani v mechanike.<br />

Ve¾kou silou katalogizaèných programov, a teda aj<br />

WinCatalog Light je mo�nos� preh¾adáva� katalógy.<br />

Pokia¾ si zmapujete do katalógov všetky svoje<br />

médiá, budú sa vám �iadané súbory vyh¾adáva�<br />

nielen ove¾a rýchlejšie, ale aj pohodlnejšie. Okrem<br />

týchto funkcií ešte WinCatalog Light podporuje<br />

export a import databáz, teda katalógov. Hoci ide o<br />

jednoduchý katalogizaèný program, svojou robustnos�ou,<br />

èo sa týka spracovania ve¾kého kvanta<br />

súborov, sa program nemá za èo hanbi�. -mt-<br />

Názov: WinCatalog Light<br />

Ve¾kos�: 373 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.wincatalog.com<br />

CD Box Labeler Pro v1.6<br />

Opis: program <strong>na</strong> vytváranie vlastných obalov <strong>na</strong><br />

CD v prostredí Win 95/98/ME/NT/2000<br />

Prestali sa vám páèi� originálne obaly <strong>na</strong> CD a<br />

chcete poz<strong>na</strong>� svoje CD pod¾a vlastných obalov<br />

alebo jednoducho potrebujete vytvori� obal <strong>na</strong> CD?<br />

S programom CD Box Labeler Pro vytvoríte jednoducho,<br />

pohodlne a hlavne rýchlo obaly (booklety)<br />

<strong>na</strong> CD pod¾a vlastných predstáv. Hneï po spustení<br />

programu vás privíta sprievodca, ktorým ¾ahko<br />

vytvoríte obal. Opýta sa <strong>na</strong> názov CD, vyberiete si,<br />

èi chcete editova� zadnú, resp. vnútornú stranu<br />

obalu CD manuálne, <strong>na</strong>èítaním indexu z disku<br />

alebo pou�itím on line databázy CDDB. Ïalej vám<br />

sprievodca ponúkne mo�nos� <strong>na</strong>stavi� do pozadia<br />

vlastný obrázok a vybra� farbu pozadia. Program<br />

potom vytvorí prednú, vnútornú a zadnú stranu<br />

obalu, ako aj potlaè <strong>na</strong> CD. Ak by sa vám nepáèilo<br />

to, èo vytvoril sprievodca, mô�ete si sami obal<br />

doeditova� alebo vytvori� úplne nový. Obrázky si<br />

pritom mô�ete pomocou programu aj zoskenova� a<br />

upravi�. V ponuke je aj vytvorenie èiarového kódu<br />

<strong>na</strong> obal. Predná a zadná stra<strong>na</strong> sa potom pou�ije<br />

pri tlaèi bookletu pre štandardný hrubší obal, predná<br />

a vnútorná pri tlaèi pre tenší, tzv. slim obal. Z<br />

ve¾kého mno�stva známych výrobcov etikiet si<br />

mô�ete vybra�, ak chcete tlaèi� potlaè <strong>na</strong> CD.<br />

Program sa ovláda ve¾mi jednoducho a urèite vám<br />

pomô�e rýchlo vytvori� kvalitné booklety pod¾a<br />

vlastných predstáv. -jk-<br />

Autor: Green Point Software UK ltd.<br />

Štatút: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 10 USD<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.gpsoftuk.com<br />

Ve¾kos� programu: .exe, 1,98 MB<br />

ZAP Audio Player 1.1<br />

Opis: jednoduchá utilita prehrávajúca hudbu vo<br />

viacerých formátoch v prostredí Win 95/98/Me/<br />

NT/2000/XP<br />

Táto utilita slú�i ako prehrávaè zvukových záz<strong>na</strong>mov<br />

vo formátoch MP3, MP2, MP1, OGG, WAV, XM,<br />

IT, S3M, MOD, MTM, UMX. Dokonca si poradí aj s<br />

wi<strong>na</strong>mpovým playlistom M3U. Utilita má ve¾mi<br />

zaujímavý dizajn a minimálne za�a�í operaèný<br />

systém. Keï�e je to jednoduchá utilita, obsahuje<br />

len základné tlaèidlá: hraj, stopa vpred a vzad,<br />

umlèa�, vybra� zoz<strong>na</strong>m stôp a <strong>na</strong>stavenie hlasitosti.<br />

To všetko však úplne staèí <strong>na</strong> jednoduché prehrávanie<br />

hudby v rôznych formátoch. -jk-<br />

Autor: Zapsolution<br />

Štatút: freeware<br />

Domovská stránka: <strong>www</strong>.zapsolution.com<br />

Ve¾kos� programu: .exe, 757 KB<br />

Autori: Peter Hubinský, Vladimír Luchava,<br />

Martin Turoò, Ján Kováè<br />

AVIR<br />

Registrácia shareware programov<br />

w w w . a v i r . s k<br />

za slovenské koruny<br />

S O F T W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 83

S O F T W A R E<br />

TEST SÚBOROVÝCH MANA�ÉROV PRE WINDOWS<br />

KOMU ZVERÍTE SVOJE SÚBORY?<br />

Rozvoj pevných diskov okrem iného priniesol<br />

aj stále sa zväèšujúci neporiadok v dátach<br />

pou�ívate¾ov. Udr�a� si preh¾ad vo<br />

všetkých dokumentoch, programoch, obrázkoch,<br />

videách èi MP trojkách u� dnes nie je vôbec jednoduché,<br />

veï u� len samotný internet, ktorý do vášho<br />

poèítaèa denne prináša hàby nových súborov, je <strong>na</strong><br />

neporiadok ako stvorený.<br />

No a práve pre nevyhnutnos� ustavièného upratovania<br />

dát v poèítaèi, ich triedenia, vymazávania<br />

èi prezerania vznikli v poèítaèovej obci programy,<br />

ktoré dostali meno súborové ma<strong>na</strong>�éry. V dnešnej<br />

dobe ich <strong>na</strong> internete nájdete dostatoène ve¾a – od<br />

jednoduchších a� po tie priam <strong>na</strong>bité funkciami.<br />

No a my sme sa rozhodli, �e vám aspoò pár z nich<br />

predstavíme v softvérovom teste.<br />

Dlho som rozmýš¾al, akým spôsobom sa <strong>na</strong> jednotlivé<br />

programy pozera�. Ide predsa len o dos�<br />

komplexné nástroje <strong>na</strong> to, aby som ich dokázal<br />

objektívne zhodnoti� bez toho, aby som si vopred<br />

urèil uhly poh¾adu, ktorými sa <strong>na</strong> ne budem pozera�.<br />

Po dlhom uva�ovaní som sa <strong>na</strong>koniec priklonil<br />

k týmto kategóriám: dizajn, podpora kompresných<br />

nástrojov, vyh¾adávanie, ovládanie a funkcie <strong>na</strong>vyše.<br />

Dúfam, �e mi aspoò sèasti u¾ahèia túto úlohu.<br />

A ktoré programy som vlastne vybral? Pri výbere<br />

som si dával zále�a� <strong>na</strong> ich kvalite, a tak som z ve¾kého<br />

mno�stva <strong>na</strong>koniec zvolil štyri (dúfam) <strong>na</strong>jlepšie.<br />

Ide o známy Windows Commander, praktický<br />

Magellan Explorer, èeský program Servant Salamander<br />

a <strong>na</strong>koniec nemenej zaujímavý WinNc 2000.<br />

�� WINDOWS COMMANDER<br />

Program Windows Commander bude väèšine z vás<br />

pravdepodobne ve¾mi dobre známy. U� dlhé roky<br />

toti� patrí vo svojom odbore k úplnej špièke, <strong>na</strong>jmä<br />

vïaka mno�stvu <strong>na</strong>stavení, jednoduchosti ovládania<br />

a výbornej jazykovej podpore. Skrátka, ide o perfektný<br />

nástroj <strong>na</strong> správu pevného disku.<br />

DIZAJN. U� prvé súborové ma<strong>na</strong>�éry, be�iace ešte<br />

pod DOS-om, mali svoje prostredie zlo�ené z dvoch<br />

okien, cez ktoré sa dali kopírova� èi premiestòova�<br />

súbory. Táto charakteristická èrta ostala programom<br />

aj po príchode Windows a Windows Commander<br />

nie je �iad<strong>na</strong> výnimka.<br />

Najvrchnejšiu èas� prostredia programu tvorí<br />

tlaèidlová lišta, do ktorej mô�ete pod¾a ¾ubovôle<br />

pridáva� nové ikony. Nepáèilo sa mi <strong>na</strong> nej, �e je<br />

úplne statická, pou�ívate¾ovi vôbec nie je dovolené<br />

presúva� ju a u� tobô� nie necha� <strong>na</strong>stavenú ako<br />

samostatné okno aplikácie. Ïalej sa mi vôbec nepáèili<br />

jej štandardné ikony, chýbalo im umelecké<br />

stvárnenie. Napriek tomu je však editor tlaèidlovej<br />

lišty v programe vyriešený ve¾mi dobre a ka�dú ikonu,<br />

ktorá sa vám v štandardnej výbave nepáèi, mô-<br />

�ete zameni� za hociktorú inú. Takisto je vïaka <strong>na</strong>staveniam<br />

mo�né meni� celý vzh¾ad programu, pridáva�<br />

èi odobera� niektoré objekty, èím fakticky mô�ete<br />

Windows Commander zmeni� <strong>na</strong> nepoz<strong>na</strong>nie.<br />

84 PC REVUE 5/2002<br />

Program Windows Commander pozná azda ka�dý<br />

OVLÁDANIE. V ovládaní programu mô�eme tie�<br />

nájs� súvislos� ešte so starými dosovskými programami<br />

<strong>na</strong> správu súborov. Ak ste si zvykli <strong>na</strong> skratky<br />

F5 <strong>na</strong> kopírovanie, F6 <strong>na</strong> presúvanie èi F8 <strong>na</strong><br />

vymazávanie súborov, ktoré poznáte ešte z èias<br />

dosovského Norton Commandera, potom si <strong>na</strong><br />

ovládanie Windows Commandera ani nebudete<br />

musie� zvyka�. Práca s ním je rýchla, ¾ahko si zvyknete<br />

<strong>na</strong> klávesové skratky, ktoré ponúka, a èo je<br />

hlavné, budete sa môc� úplne sústredi� len <strong>na</strong><br />

prácu so súbormi. Poteší aj podpora slovenèiny,<br />

ktorá je viac-menej bezchybná, ale ak by vám predsa<br />

len nevyhovovala, potom máte <strong>na</strong> výber ïalších<br />

13 jazykových mutácií.<br />

PODPORA KOMPRESNÝCH NÁSTROJOV. Ak<br />

s�ahujete súbory z internetu alebo ich prenášate z<br />

poèítaèa <strong>na</strong> poèítaè, potom ich asi ve¾mi èasto komprimujete.<br />

Windows Commander, ako správny<br />

správca vašich súborov, vám v tom bude, samozrejme,<br />

pomáha�. Vïaka nemu sa budete môc�<br />

pohybova� v komprimovaných súboroch ako v<br />

be�ných adresároch, budete z nich môc� kopírova�<br />

a pomocou adresára TEMP ich aj spúš�a� èi prehliada�.<br />

Toto všetko sa týka formátov ZIP, ARJ, LZH,<br />

RAR, TAR, GZ, CAB a ACE, ktoré program podporuje<br />

interne. Keby ste však mali záujem povedzme o<br />

kopírovanie súborov medzi archívmi, museli by ste<br />

si u� <strong>na</strong>definova� cestu k externému komprimaènému<br />

programu. Výborná je aj funkcia vytvárania<br />

samorozba¾ovacích súborov EXE, ktoré, èuduj sa<br />

svete, Windows Commander tie� zvládne – staèí<br />

akýko¾vek archív ZIP premenova� <strong>na</strong> EXE a program<br />

za vás urobí všetko ostatné.<br />

VYH¼ADÁVANIE. Vyh¾adávanie je v programe<br />

urobené tie� bravúrne – okrem obyèajného vyh¾adá-<br />

vania pod¾a názvu súboru èi textu, ktorý obsahuje,<br />

je toti� mo�né vyh¾adáva� aj pod¾a dátumu, atribútov,<br />

ve¾kosti èi duplicity. Zoz<strong>na</strong>m vyh¾adaných<br />

súborov je potom mo�né ulo�i� priamo v programe,<br />

aby ste ich mohli ma� k dispozícii aj pri ïalšom<br />

vyh¾adávaní.<br />

FUNKCIE NAVYŠE. Keï�e dnes je medzi programami<br />

podobného zamerania dos� ve¾ká konkurencia<br />

a jednotlivé programy musia spåòa� isté štandardy,<br />

aby sa vôbec mohli presadi�, v koneènom<br />

dôsledku vyhrávajú funkcie <strong>na</strong>vyše. Windows<br />

Commander ich má neúrekom. Vïaka nim <strong>na</strong>príklad<br />

mô�ete porovnáva� dva existujúce súbory,<br />

hromadne premenúva� súbory èi adresáre, zašifrova�<br />

ich alebo kombinova�. Windows Commander je<br />

tie� výborný <strong>na</strong> prenos dát cez protokol FTP, rozumie<br />

si so sie�ou, obsahuje vlastný prezeraè súborov<br />

– a to je len zlomok z toho, èo <strong>na</strong>ozaj doká�e.<br />

ZÁVER. Ak mám teda zhodnoti� program Windows<br />

Commander, nemô�em sa o òom vyjadri� i<strong>na</strong>k ako<br />

kladne. Èosi by sa síce dalo upravi� zo stránky<br />

dizajnu, no i to je len vecou vkusu. Niè to nemení<br />

<strong>na</strong> fakte, �e Windows Commander je jeden z <strong>na</strong>jlepších<br />

súborových ma<strong>na</strong>�érov dostupných <strong>na</strong> internete.<br />

Download: <strong>www</strong>.ghisler.com<br />

Autor: Christian Ghisler<br />

Štatút: shareware<br />

Ce<strong>na</strong>: 28 USD<br />

�� MAGELLAN EXPLORER<br />

Ïalší program, ktorý som vybral do tohto testu, je<br />

mne dovtedy neznámy Magellan Explorer. Zaujal

ma <strong>na</strong>jmä pekným prostredím. Hoci funkcií, ktoré<br />

ponúka, je pomenej, i tak stojí za to opísa� si ho<br />

podrobnejšie.<br />

DIZAJN. Hneï po úspešnej inštalácii a prvom<br />

štarte programu sa vám zobrazí minisprievodca<br />

<strong>na</strong>staveniami, v ktorých si budete môc� okrem<br />

iného vybra�, ako má Magellan Explorer vyzera�.<br />

Buï si vyberiete vzh¾ad podobný klasickému Exploreru,<br />

alebo vzh¾ad štandardného ma<strong>na</strong>�éra súborov,<br />

prípadne vzh¾ad, ktorý je implicitne <strong>na</strong>stavený<br />

v tomto programe. Potom u� staèí iba odpoveda�<br />

<strong>na</strong> otázku, èi chcete ma� ¾avé okno v podobe stro-<br />

Prostredie Magellan Explorera vyzerá ako zlepšený Windows Explorer<br />

movej štruktúry, ako to je pri Prieskumníkovi vo<br />

Windows, a mô�ete zaèa� pracova� s programom.<br />

Jeho dizajn <strong>na</strong> mòa pôsobil elegantne, tlaèidlová<br />

lišta sa dala ve¾mi dobre <strong>na</strong>stavova� a aj spodný panel,<br />

ktorý obsahuje tlaèidlá pre tie <strong>na</strong>jdôle�itejšie<br />

funkcie, bol výborne prepracovaný.<br />

OVLÁDANIE. Program <strong>na</strong> ovládanie pou�íva takisto<br />

staré známe klávesové skratky, no <strong>na</strong>jviac sa<br />

mi páèilo, �e všetky dialógy, <strong>na</strong>príklad tie pri kopírovaní,<br />

presúvaní èi vymazávaní súboru, sú spracované<br />

ve¾mi podrobne a sú doplnené aj o malièký<br />

obrázok, ktorý charakterizuje daný úkon. Ak ste<br />

zaèiatoèníkom v oblasti poèítaèov, potešia vás<br />

drobné vysvetlivky, ktoré autori zakomponovali do<br />

dialógov, v ktorých treba odpoveda� „Áno“ alebo<br />

„Nie“ (<strong>na</strong>pr. pri duplicite súborov v adresári).<br />

PODPORA KOMPRESNÝCH NÁSTROJOV. Ako<br />

som u� spomí<strong>na</strong>l, podpora kompresie a dekompresie<br />

súborov je jednou zo základných funkcií súborových<br />

ma<strong>na</strong>�érov, a tak neèudo, �e ju neobišli ani<br />

tvorcovia programu Magellan Explorer. V tomto<br />

programe mo�no extrahova� súbory ZIP, RAR, ACE,<br />

LHA a ARJ, no komprimova� mo�no len vo formátoch<br />

ZIP, RAR a ACE. Netreba však zabudnú� <strong>na</strong> samorozba¾ovacie<br />

archívy, ktoré program tie� podporuje.<br />

Prezeranie obsahu komprimovaných súborov<br />

prebiehalo výborne, iba�e ma trochu prekvapilo,<br />

�e <strong>na</strong> doèasné extrahovanie súborov Magellan<br />

Explorer nevyu�íva adresár TEMP, ktorý je <strong>na</strong> to<br />

urèený, ale svoj vlastný, èo mô�e by� vo viacerých<br />

prípadoch <strong>na</strong> škodu.<br />

VYH¼ADÁVANIE. Èo sa týka vyh¾adávania, autori<br />

ho zvládli obstojne, je dos� rýchle a aj kritérií je<br />

dostatok. Mô�e to by� názov súboru, text, ktorý<br />

obsahuje, dátum a èas jeho posledného editovania<br />

èi ve¾kos�. Výsledky potom mo�no necha� vypísa�<br />

buï štandardne ako zoz<strong>na</strong>m, alebo v tzv. virtuálnom<br />

prieèinku, z ktorého sa dá jednoducho kliknutím<br />

<strong>na</strong> polo�ku prejs� do jej skutoèného adresára.<br />

FUNKCIE NAVYŠE. Ak mám hovori� o funkciách<br />

<strong>na</strong>vyše, v prvom rade musím spomenú� podporu<br />

prenosu dát cez FTP – tá je toti� v programe ve¾mi<br />

cite¾ná a v podstate sa dá poveda�, �e Magellan<br />

Explorer je okrem ma<strong>na</strong>�éra súborov aj skvelým<br />

klientom FTP. Ïalej sa mi ve¾mi pozdávalo, �e autori<br />

do jadra programu zabudovali aj podporu<br />

zálo�iek, do ktorých mo�no pridáva� <strong>na</strong>jèastejšie<br />

pou�ívané adresáre èi jednotlivé súbory. Zálo�ky<br />

uvidíte v adresári priamo pri vašich pevných diskoch,<br />

odkia¾ budú v�dy <strong>na</strong> dosah. Netreba však<br />

zabudnú� ani <strong>na</strong> vstavaný prehliadaè súborov èi<br />

mnoho nástrojov, ktorými mô�ete <strong>na</strong>stavova�<br />

pevný disk.<br />

ZÁVER. Magellan Explorer som si poèas tohto<br />

testu ve¾mi ob¾úbil, zvykol som si <strong>na</strong> jeho nezvyèajné<br />

zlepšenia, a hoci u� dlhšie vyu�ívam iného<br />

správcu súborov, uvedomil som si, �e tento je minimálne<br />

rov<strong>na</strong>ko dobrý.<br />

Download: <strong>www</strong>.enriva.com<br />

Autor: Envira Development<br />

Štatút: shareware<br />

Ce<strong>na</strong>: 29,95 USD<br />

�� SERVANT SALAMANDER<br />

Keï som vyberal programy do testu, h¾adal som<br />

nejaký kvalitný aj z <strong>na</strong>šich konèín. Nakoniec sa mi<br />

Práca v programe Servant Salamander je ve¾mi jednoduchá<br />

S O F T W A R E<br />

podarilo nájs� súborový ma<strong>na</strong>�ér z dielne èeských<br />

autorov s názvom Servant Salamander.<br />

DIZAJN. V dizajne programu sa autorom podarilo<br />

skåbi� funkènú stránku s estetickou, a tak program<br />

okrem toho, �e je <strong>na</strong>bitý funkciami, ešte aj dobre<br />

vyzerá. Tlaèidlová lišta je trochu menšia, ako to<br />

bolo pri ostatných programoch, ale u� v štandardnej<br />

podobe obsahuje všetko, èo potrebujete.<br />

Napriek tomu sa nezabudlo <strong>na</strong> pekný editor, ktorým<br />

túto lištu mô�ete zmeni� <strong>na</strong> nepoz<strong>na</strong>nie. Dolná<br />

èas� programu obsahuje klasické tlaèidlá pre tie<br />

<strong>na</strong>jzákladnejšie funkcie.<br />

OVLÁDANIE. Ovládanie ostáva v duchu štandardných<br />

klávesových skratiek, preto si nebudete<br />

musie� zvyka� <strong>na</strong> niè nové èi nezvyèajné. Prácu si<br />

mo�no zjednoduši� pridaním <strong>na</strong>job¾úbenejších a<br />

<strong>na</strong>jèastejšie vyu�ívaných súborov do tzv. User<br />

menu, z ktorého ich mô�ete vyvoláva� pomocou<br />

tlaèidla F9. Je tu však ešte lepšia mo�nos� – a síce<br />

pou�i� funkciu Hot Paths, pomocou ktorej sa dajú<br />

niektoré zo súborov spúš�a� klávesovými skratkami<br />

Ctrl + 1 a� Ctrl + 9.<br />

PODPORA KOMPRESNÝCH NÁSTROJOV. Práca<br />

s archívmi je v programe riešená pomocou zásuvných<br />

modulov. Pomocou nich mô�ete získa� plnú<br />

podporu pre ZIP, RAR, ACE, PAK,TAR, GZ a CAB<br />

archívy a pre samorozba¾ovacie súbory EXE. Keby<br />

ste však <strong>na</strong>priek tomu chceli komprimova� èi dekomprimova�<br />

súbory, pre ktoré v pluginoch podporu nenájdete,<br />

staèí necha� Servant Salamander, aby si<br />

vyh¾adal <strong>na</strong> disku ich externé kni�nice, a mô�ete pracova�<br />

aj s nimi. S poh¾adom do vnútra archívov program<br />

tie� nemá ani <strong>na</strong>jmenšie problémy.<br />

VYH¼ADÁVANIE. Aj vyh¾adávanie je pre Servant<br />

Salamander malièkos�, urobené je preh¾adne, prièom<br />

podrobnejšie kritériá boli rozumne oddelené<br />

od tých jednoduchších a èastejšie vyu�ívaných. Celkové<br />

mo�nosti sú <strong>na</strong> úrovni predchádzajúcich programov.<br />

FUNKCIE NAVYŠE. Funkcií <strong>na</strong>vyše je dos� ve¾a a<br />

nemo�no ich všetky vymenova�. Spomeniem preto<br />

5/2002 PC REVUE 85

S O F T W A R E<br />

aspoò mo�nos� priamo cez program pripája� sie-<br />

�ové jednotky èi prehliada� súbory vrátane obrázkov,<br />

dokumentov HTML a po aplikácii pluginov dokonca<br />

MP3.<br />

ZÁVER. Servant Salamander <strong>na</strong> mòa zapôsobil v<br />

prvom rade preto, �e pochádza z <strong>na</strong>šich konèín, no<br />

v mnohom predstihol aj viaceré zahranièné programy.<br />

Sklamalo ma však to, �e som ho mohol<br />

vyskúša� iba po anglicky, veï od èeského programu<br />

by sa dala èaka� aspoò podpora materinského jazyka.<br />

Napriek tomu ma tento program zaujal a verím,<br />

�e sa stane vaším výborným pomocníkom.<br />

Download: <strong>www</strong>.altap.cz<br />

Autor: ALTAP<br />

Štatút: shareware (30−dòová skúšobná verzia)<br />

Ce<strong>na</strong>: 20 USD<br />

Prostredie programu WinNC 2000<br />

�� WINNC 2000<br />

Keï si do svojho poèítaèa <strong>na</strong>inštalujete tento súborový<br />

ma<strong>na</strong>�ér a po prvýkrát ho spustíte, ihneï pochopíte,<br />

o aký ve¾ký program ide. Názov je síce inšpirovaný<br />

legendárnym Norton Commanderom, no<br />

funkciami prekoná nielen ten, ale aj mnoho ïalších<br />

programov.<br />

DIZAJN. Najvýraznejším prvkom celého dizajnu je<br />

jeho tlaèidlová lišta v hornej èasti programu. Tvoria<br />

ju nápadité, dostatoène ve¾ké ikony, tak�e ich<br />

urèite neprehliadnete. Navyše som bol koneène<br />

úplne spokojný s pohyblivos�ou jednotlivých skupín<br />

ikon, ktoré bolo mo�né dokonca úplne vyòa� z<br />

tlaèidlovej lišty a necha� pláva� ako samostatné<br />

okno. Takisto sa mi páèili dialógy pri kopírovaní, presúvaní<br />

èi vymazávaní súborov.<br />

OVLÁDANIE. WinNC podporuje štandardné klávesové<br />

skratky, <strong>na</strong> urýchlenie orientácie v súboroch<br />

<strong>na</strong>vyše ponúka odkazy <strong>na</strong> prieèinky, ako <strong>na</strong>pr. Plocha,<br />

Nastavenia, Kôš, Tento poèítaè, priamo v tlaèidlovej<br />

lište. Ešte by som rád upozornil <strong>na</strong> mo�nos�<br />

poh¾adu <strong>na</strong> disk pomocou stromovej štruktúry,<br />

ktorú síce podporovali všetky testované súbo-<br />

86 PC REVUE 5/2002<br />

rové ma<strong>na</strong>�éry, no iba WinNC pritom nepotreboval<br />

skenova� disk. Priemerná då�ka skenovania pritom<br />

zaberie minimálne 10 – 15 sekúnd.<br />

PODPORA KOMPRESNÝCH NÁSTROJOV. Win-<br />

NC, samozrejme, podporuje prácu s archívmi.<br />

Interne doká�e spolupracova� s formátmi ZIP, ARJ,<br />

LZH, RAR, CAB, LHA, GZ a PAK a podporuje aj mo�nos�<br />

vytvára� samorozba¾ovacie súbory EXE, ktoré<br />

oceníte <strong>na</strong>jmä v prípade, �e chcete prenies� dáta do<br />

poèítaèa, v ktorom sa ne<strong>na</strong>chádza komprimaèný<br />

program. Ïalšou perfektnou funkciou je oprava<br />

poškodených archívov ZIP. Ak ste <strong>na</strong>príklad s�ahovali<br />

nejaký súbor z internetu a tesne pred koncom<br />

vás zhodilo z linky, pomocou tejto funkcie sa mo�no<br />

podarí zachráni� aspoò èas� súborov skrytých<br />

v archíve. Sám som túto funkciu otestoval a mô�em<br />

potvrdi�, �e funguje spo¾ahlivo.<br />

VYH¼ADÁVANIE. Vyh¾adávanie bolo v tomto programe<br />

vyriešené azda <strong>na</strong>jlepšie z testovaných programov.<br />

Preèo? Umiestnenie filtrov, ktoré obmedzujú<br />

poèet vyh¾adaných polo�iek, bolo <strong>na</strong>jpreh¾adnejšie<br />

a vari aj <strong>na</strong>jintuitívnejšie spomedzi všetkých.<br />

Rýchlos� a schopnosti sú však rov<strong>na</strong>ké ako<br />

v ostatných programoch.<br />

FUNKCIE NAVYŠE. Ako to bolo u� aj pri predchádzajúcich<br />

programoch, aj WinNC má funkcií <strong>na</strong>vyše<br />

neúrekom. Najzaujímavejšia z nich je však tá,<br />

ktorá nesie meno System Informations. Pomocou<br />

nej program získa presné informácie o vašom poèítaèi,<br />

otestuje grafickú kartu, zistí <strong>na</strong>jrôznejšie <strong>na</strong>stavenia<br />

a podá vám tak komplexný poh¾ad <strong>na</strong> poèítaè<br />

a systém. Azda nebudem preháòa�, keï poviem,<br />

�e danosti tejto funkcie by mohli tvori� aj samostatnú<br />

aplikáciu. To však, �e sú integrované do súborového<br />

ma<strong>na</strong>�éra, sa nedá hodnoti� i<strong>na</strong>k ako ve¾mi<br />

kladne. Okrem tejto domi<strong>na</strong>ntnej danosti však má<br />

program, samozrejme, aj ïalšie, nemenej zaujímavé<br />

funkcie. Ak program odskúšate, pochopíte,<br />

akú silu v sebe skrýva.<br />

ZÁVER. Keby som mal zhodnoti� tento robustný a<br />

komplexný nástroj <strong>na</strong> správu súborov, nedá mi<br />

nepoveda�, �e ide vôbec o jeden z <strong>na</strong>jlepších správcov<br />

súborov dostupných <strong>na</strong> internete. Zvládne<br />

všetko mo�né i nemo�né, tak�e ak si ho vyberiete,<br />

urèite nebudete ¾utova�.<br />

Download: <strong>www</strong>.dunesmm.nl/winnce<br />

Autor: Dunes Multimedia<br />

Štatút: shareware<br />

Ce<strong>na</strong>: (nezistená)<br />

ZÁVEREÈNÉ HODNOTENIE. Pri teste programov<br />

som strávil ve¾a hodín a dospel som k názoru, �e<br />

ak sa dnes rozhodnete programova� vlastný<br />

súborový ma<strong>na</strong>�ér, nebudete to ma� ¾ahké (teda<br />

ak sa chcete presadi�). Ka�dý súèasný správca<br />

súborov toho doká�e to¾ko, �e by sa èlovek mohol<br />

èudova�. Takýto program musí v sebe okrem prehliadania<br />

súborov zluèova� mnoho dôle�itých<br />

vlastností a pou�ití externých programov sa u�<br />

skoro vôbec netoleruje. Dnešné súborové ma<strong>na</strong>-<br />

�éry u� jednoducho nemo�no porovnáva� s tými<br />

za dosovskej éry, keï hlavnou náplòou bolo iba<br />

prehliada�, kopírova�, presúva� a vymazáva�.<br />

Ak mám teda vybra� ví�aza testu, neostáva mi<br />

niè iné ako pou�i� vyhýbavú odpoveï. Keï toti�<br />

berieme do úvahy hlavný výz<strong>na</strong>m súborových<br />

ma<strong>na</strong>�érov, teda prehliadanie a správu súborov,<br />

potom sú ví�azmi všetci, preto�e túto úlohu<br />

spåòajú všetky testované programy <strong>na</strong> jednotku.<br />

Ak sa však <strong>na</strong> vec pozriem z poh¾adu funkcií <strong>na</strong>vyše,<br />

potom za ví�aza nemô�em vyhlási� nikoho.<br />

Ka�dý program je v tomto oh¾ade nieèím jedineèný,<br />

jeden doká�e perfektne zisti� informácie o poèítaèi,<br />

druhý <strong>na</strong>jlepšie podporuje porovnávanie<br />

súborov, ich tlaè, hromadné premenúvanie, ïalší<br />

zase vyniká v iných vlastnostiach. Celkového ví�aza<br />

si teda zase musíte urèi� sami. Mô�em však zaruèi�,<br />

�e ak si vyberiete hociktorý z programov, nielen�e<br />

neurobíte chybu, ale toto rozhodnutie ani nebudete<br />

nikdy ¾utova�.<br />

Na záver ešte <strong>na</strong> ilustráciu pripájam tabu¾ku s<br />

mojím hodnotením programov pod¾a jednotlivých<br />

kategórií. Toto hodnotenie však neberte ako smerodajné,<br />

lebo osobného ví�aza poznáte len vy.<br />

Thomas Ulej<br />

Podpora<br />

kompresných Funkcie Celkové<br />

Program nástrojov Vyh¾adávanie Dizajn Ovládanie <strong>na</strong>vyše hodnotenie<br />

Windows Commander 4/5 4/5 2/5 4/5 4/5 5/5<br />

Magellan Explorer 3/5 4/5 3/5 4/5 4/5 4/5<br />

Servant Salamander 3/5 4/5 4/5 5/5 4/5 4/5<br />

WinNC 2000 4/5 4/5 5/5 4/5 4/5 5/5

Firehand Ember Millennium<br />

Ak tvoríte grafiku, pracujete s webovými<br />

stránkami, pou�ívate digitálnu<br />

kameru alebo skener, robíte si<br />

zbierku obrázkov z internetu alebo<br />

jednoducho dostanete z èasu <strong>na</strong> èas<br />

fotografie od priate¾ov alebo rodiny<br />

prostredníctvom e-mailu, potrebujete<br />

program Firehand Ember Millennium.<br />

Program je ve¾mi jednoduchý<br />

<strong>na</strong> pou�ívanie, rýchly, pracuje vo<br />

Windows 95, 98, ME, XP, NT 4, 2000<br />

a umo�òuje <strong>na</strong>sledujúce funkcie:<br />

Prehliadanie viacerých prieèinkov<br />

<strong>na</strong>raz s akýmko¾vek mno�stvom<br />

obrázkov vo forme ich zmenšenín.<br />

Podporovaný je formát JPEG, GIF,<br />

BMP, RLE, PCX, TIFF, WMF, EMF,<br />

PNG, PCD a TGA. Zvo¾te si ve¾kos� a<br />

formu náh¾adu, poradie a filter triedenia,<br />

farbu a vzh¾ad pozadia a dekoratívne<br />

rámiky pre obrázky. Dvojklik<br />

<strong>na</strong> náh¾ad otvorí obrázok <strong>na</strong><br />

úplnú ve¾kos� a mô�ete ho ïalej zväèšova�<br />

alebo zmenšova�.<br />

Organizovanie súborov s obrázkami<br />

je podobné – ak nie lepšie –<br />

ako vo Windows Exploreri. Mô�ete<br />

premenova�, maza�, premiestòova�<br />

a vytvára� vlastné prieèinky, ktoré<br />

<strong>na</strong>plníte jednoduchým uchopením a<br />

vlo�ením zmenšeniny. Je umo�nené<br />

i viacnásobné vybratie obrázkov.<br />

Pri posúvaní kurzora myšky po prie-<br />

èinkoch sa zobrazujú v rýchlom<br />

náh¾ade tri obrázky <strong>na</strong> rýchlu orientáciu<br />

v druhu obrázkov v prieèinkoch<br />

pred ïalším pou�ívaním.<br />

Optimalizovanie vzh¾adu obrázka<br />

umo�òuje mno�stvo funkcií v<br />

programe. Mo�no aplikova� širokú<br />

škálu špeciálnych efektov, ako sú<br />

odtiene sivej, inverzie farieb, vystrihovanie<br />

èasti obrázka, otáèanie, preme<strong>na</strong><br />

formátov, zme<strong>na</strong> jasu, kontrastu.<br />

Mô�ete pridáva� rôzne šípky<br />

a textové vsuvky do obrázkov. Ale<br />

<strong>na</strong>jú�asnejší je jedineèný algoritmus<br />

<strong>na</strong> zmenu mierky zobrazenia.<br />

Pou�ite¾nos� programu spoèíva v<br />

jednoduchosti práce a distribúcie<br />

grafických súborov, ako aj ich prehliadania,<br />

editovania a organizovania.<br />

Jednoduchým uchopením zmenšeniny<br />

ju pridáte ako prílohu e-mailu<br />

do dokumentu Word alebo tabu¾ky<br />

Excel. Obrázok mô�ete pou�i� ako<br />

pozadie plochy Windows. Pomocou<br />

výkonného ovládaèa tlaèe mô�ete<br />

vytlaèi� celú skupinu obrázkov. Program<br />

umo�ní exportova� súbor obrázkov<br />

cez internet vo formáte EPC<br />

(súbor je zašifrovaný a skomprimovaný).<br />

Má integrovaný GIF animátor.<br />

Program vytvorili v spoloènosti<br />

Firehand. Mô�ete si stiahnu� skúšobnú<br />

verziu 5.1.2 s expiraènou do-<br />

bou 30 dní. Sú vytvorené doplnky k<br />

programu, ktoré rozširujú mo�nosti.<br />

Tieto doplnky sú však platené a nie<br />

sú dostupné vo forme shareware ani<br />

freeware. Vo¾ne dostupný je Display<br />

Extension Add-In, rozdelený do<br />

troch programov: Firehand Photo<br />

Collection Slideshow Player v3.1.1,<br />

ktorý rozširuje mo�nosti programu<br />

o prezeranie skupiny snímok, Firehand<br />

Photo Collection Album Viewer<br />

v3.1.1, ktorý umo�ní vytvori� si<br />

album fotografií, a Firehand Photo<br />

Collection Screen Saver Module<br />

v3.1.1 – šetriè obrazovky a automatické<br />

<strong>na</strong>stavenie pozadia plochy.<br />

Mô�ete si premeni� plochu <strong>na</strong> plátno<br />

<strong>na</strong> prezeranie prezentácií po<br />

vybratí prieèinka so súborom fotografií<br />

a po <strong>na</strong>stavení èasovej a zobrazovanej<br />

sekvencie. Moduly <strong>na</strong><br />

snímkovanie a šetriè obrazovky majú<br />

výkonné prostriedky <strong>na</strong> viacnásobné<br />

zobrazenie, <strong>na</strong>stavenie rôznych<br />

intervalov zmeny obrázkov, širokú<br />

škálu premenlivých posuvných<br />

efektov, schopnos� zobrazenia z jedného<br />

prieèinka alebo výberu z viacerých<br />

a pridanie zvukového sprievodu.<br />

Prehrávaè snímok má nástroj<br />

<strong>na</strong> organizovanie stiahnutých obrázkov<br />

z internetu alebo digitálnej<br />

kamery. Súbory mô�ete maza�, premiestòova�,<br />

meni� ve¾kos� zobrazenia<br />

za plného vyu�itia funkcie drag/<br />

drop. Uvedený doplnok zobrazuje<br />

všetky grafické formáty podporova-<br />

S O F T W A R E<br />

né programom Ember Millennium a<br />

prehráva aj súbory vo formáte EPC.<br />

Na domovskej stránke si mô�ete stiahnu�<br />

vzorky súborov EPC pre uvedené<br />

programy a vytvori� si vlastný názor.<br />

Ako som u� spomí<strong>na</strong>l, k programu<br />

boli vytvorené viaceré doplnky.<br />

Pre informáciu uvediem len v krátkosti<br />

ich mo�nosti.<br />

Power-User Extension Add-In pridá<br />

výkonnú súpravu nástrojov <strong>na</strong> zmenu<br />

formátu a ve¾kosti, export, otáèanie,<br />

korekciu farby, osvetlenie a vystrihnutie<br />

akéhoko¾vek poètu obrázkov<br />

<strong>na</strong>raz. Najväèšia je jeho schopnos�<br />

upravi� <strong>na</strong>stavenie zobrazenia pre<br />

ka�dý prieèinok samostatne.<br />

Multimedia Extension Add-In umo�ní<br />

prezeranie, organizovanie a prehrávanie<br />

digitálnych obrazov a audioklipov<br />

zároveò s obrázkami. Podporuje<br />

formáty MPEG, AVI, WAV, AU,<br />

AIFF, MP-3 a MIDI.<br />

Explorer Extension Add-In umo�òuje<br />

zobrazi� farebné ikony obrázkov<br />

miesto súborových. Uvedené schopnosti<br />

prezerania obrázkov sa integrujú do<br />

všetkých pou�ívaných aplikácií.<br />

Autor: firehand.com<br />

Štatút programu: trial, 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 29,95 USD<br />

Domovská stránka:<br />

http://<strong>www</strong>.firehand.com<br />

Vlastnosti súboru: exe, 2,29 MB<br />

Vladimír Luchava<br />

5/2002 PC REVUE 87

S O F T W A R E<br />

GAMESY / RECENZIA<br />

Command & Conquer: Renegade<br />

Nie, netešte sa <strong>na</strong> �iadnu real-time stratégiu, ako<br />

ste mo�no z názvu hry usudzovali. Ak ste doposia¾<br />

ešte nepoèuli o C&C: Renegade, tak vedzte, �e ide o<br />

first-person strie¾aèku. Nápad prenies� sa do tretieho<br />

rozmeru a obmedzi� sa len <strong>na</strong> jediného vojaka<br />

sa u� vo Westwoode objavil pred viac ne� dvoma<br />

rokmi, ale dlho bolo <strong>na</strong> všetko uvalené prísne informaèné<br />

embargo. A� zhruba pred pol rokom presiakli<br />

prvé správy, �e sa nieèo podobného pripravuje.<br />

Westwood vyvinul vlastný engine, ktorý je<br />

schopný zobrazi� rozsiahle mapy, zahàòajúce tak<br />

vonkajšie, ako i podzemné priestory a takisto vnútro<br />

budov. Tento engine zároveò zabezpeèuje plynulý<br />

prechod medzi nimi. S tou rozsiahlos�ou to<br />

zašlo a� tak ïaleko, �e <strong>na</strong>pr. mapy z Tiberian Sun<br />

sa tu objavujú vo svojej 3D podobe vrátane budov<br />

a vozidiel, èo v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými 3D strie¾aèkami<br />

(okrem Future Shock) je takmer <strong>na</strong>ozajstná<br />

vo¾nos� pohybu.<br />

Zaujímavá je urèite mo�nos� pou�ívania všetkých<br />

vozidiel, lietadiel èi helikoptér a lodí nielen ako<br />

vodiè, ale <strong>na</strong>pr. mô�ete v d�ípe skoèi� ku gu¾ometu<br />

a pod. No a <strong>na</strong>jzaujímavejšia je asi inteligencia<br />

nepriate¾ov. Uvediem krátky príklad. Vyleziete <strong>na</strong><br />

kopec, vytiahnete sniperku a <strong>na</strong> kilometer ïaleko<br />

uvidíte <strong>na</strong> stanovišti SAM vojaka v hliadke. Je<br />

jasné, �e tam nie je sám, ale vy nikoho iného nevidíte,<br />

tak jednoducho chudáka strelíte do nohy, on<br />

zaène reva� a privolá si niekoho <strong>na</strong> pomoc a hneï<br />

máte dva ciele. Pravdou je, �e zvyšok vojska vám<br />

vtedy u� bude <strong>na</strong>jskôr <strong>na</strong> stope, ale to nie je niè, èo<br />

by sa nezvládlo. Táto akèná hra z poh¾adu prvej<br />

osoby nie je limitovaná ani poh¾adom `a<br />

la Tomb<br />

Raider, tak�e kedyko¾vek sa mô�ete prepí<strong>na</strong>� medzi<br />

poh¾adom first alebo third person. V�ijete sa tu do<br />

úlohy kapitá<strong>na</strong> Nicka „Havoc“ Parkera, rov<strong>na</strong>kého<br />

mariòáka, ako ste ovládali v pôvodnom Command<br />

88 PC REVUE 5/2002<br />

& Conquer. Nick Parker nie je niekto, koho Global<br />

Defence Initiative (GDI) pou�íva do be�nej akcie.<br />

Keï u� však je <strong>na</strong>sadený do misie, zanecháva za<br />

sebou spúš� a neskonèí dovtedy, kým nevyhrá.<br />

Pripomí<strong>na</strong> vám to nieèo? Rov<strong>na</strong>ko dobrú a úèinnú<br />

stratégiu mal toti� u� John Rambo. GDI zavolá<br />

kapitá<strong>na</strong> Parkera, len keï u� nezostáva iná<br />

mo�nos�. A v Renegade iná mo�nos� nie je. Hrdi<strong>na</strong><br />

tu má mozog, odvahu a vlastnú vô¾u. Je zaujímavé<br />

sledova�, ako ve¾mi vo Westwoode postavu Parkera<br />

„o�ivili“. Je charizmatický, ale do detailov nezabieha.<br />

Všetci si teraz urèite spomenú <strong>na</strong> slávneho Duke<br />

Nukema. Ako Parker budete ma� mo�nos� uskutoèni�<br />

veci, o ktorých sa vám v predošlých hrách<br />

Command & Conquer len snívalo. Ak ste niekedy<br />

premýš¾ali, aká je Hand of NOD ve¾ká v skutoènosti,<br />

teraz máte príle�itos� presvedèi� sa <strong>na</strong> vlastné<br />

oèi. Rov<strong>na</strong>ko zistíte, èo je vnútri, ak <strong>na</strong>zriete dnu.<br />

Renegade hráèov umiestni nielen do sveta<br />

Command and Conquer, ale umo�ní im dosta� sa<br />

do vnútra všetkých budov, ktoré ste v predošlých<br />

hrách mohli len postavi�, udr�iava� alebo nièi�.<br />

Ako som u� spomenul, k dispozícií sú i všetky<br />

vozidlá a stroje, <strong>na</strong> ktorých sa dá jazdi� èi lieta�.<br />

Mô�ete si ukradnú� <strong>na</strong>pr. NOD buginu, ak potrebujete<br />

utiec� alebo sa rýchlejšie dosta� k svojmu<br />

ïalšiemu waypointu. Mo�no si budete chcie�<br />

vyskúša� aj Orcu pri útoku <strong>na</strong> NOD pešiakov. A èo<br />

takto Tiberium harvester? Alebo Medium tank? To<br />

všetko teraz za�ijete <strong>na</strong> vlastnú, resp. Parkerovu<br />

ko�u. Parker je povolaný do tejto misie pre svoju<br />

delikátnu povahu. Agenti Brotherhood of NOD<br />

uniesli Dr. Ig<strong>na</strong>tia Mobiusa, ktorého si mô�ete<br />

pamäta� z pôvodných Command and Conquerov.<br />

Takisto sa tu stretnete so zlým Kanom. Vaším<br />

cie¾om je oslobodi� Mobiusa a jeho tím vedcov a<br />

koneène zastavi� zloèiny NOD-ov proti ¾udskosti a<br />

zmari� ich sny o ovládnutí sveta. A Parker má ve¾a<br />

mo�ností, ako to dosiahnu�. Mô�e vyrazi� do akcie<br />

s akouko¾vek zbraòou alebo mô�e skúsi� taktiku<br />

tichého boja. Vo¾ba je <strong>na</strong> vás. Tichý spôsob mô�e<br />

niekedy fungova�, niekedy však nie, tak�e otvorený<br />

boj mô�e by� niekedy lepšou alter<strong>na</strong>tívou. Ïalšie<br />

postavy, ktoré <strong>na</strong> svojich cestách Parker stretne,<br />

zahrnujú <strong>na</strong>pr. zabijaka Mendozu. Mendoza sa pridal<br />

k Bratstvu, keï sa jeho metódy stali príliš brutálnymi<br />

i pre väèšinu radikálnych extrémistických<br />

skupín. V jeho chápaní je zabíjanie umením a on je<br />

výborným umelcom.<br />

Mendoza chce by� <strong>na</strong> ví�aznej strane a NOD-i sú<br />

ví�azmi. Aspoò zatia¾. Sakura je ïalšia z postáv, <strong>na</strong><br />

ktoré Parker <strong>na</strong>razí. O jej pozadí (ehm :-) sa toho<br />

prive¾a nevie, ale je známe, �e prišla zo zloèineckej<br />

organizácie. Bola <strong>na</strong>jatá GDI a vyhlásená za màtvu,<br />

keï sa nevrátila z misie. Je to akrobatka, ovláda<br />

bojové umenia a je majsterkou v nevidite¾nosti.<br />

Èakajú tu <strong>na</strong> vás, samozrejme, i mnohé iné prekvapenia,<br />

a tak vám nejdem odpoveda� <strong>na</strong> otázku, èi sa<br />

stretnete i s Tanyou :-) , ale nechám vás v <strong>na</strong>pätí.<br />

Celý dej a všetky misie sú zasadené do fungujúceho<br />

sveta C&C, ako ho poznáte z predošlých stratégií,<br />

teda harvester tu �a�í tibérium a mô�ete sa<br />

<strong>na</strong> vlastné oèi pozera�, ako ho rafinéria spracúva.<br />

Alebo <strong>na</strong>príklad elektráreò vyrába elektrinu, a ak<br />

ju znièíte, vzniknú súperovi nemalé problémy, lebo<br />

všetky ostatné budovy vrátane obranných systémov<br />

prestanú fungova�. To dodalo autorom<br />

Renegade nemalé mo�nosti, v iných hrách doposia¾<br />

nevídané. Do enginu hry boli pridané i zmeny<br />

poèasia, ako <strong>na</strong>pr. dá�ï èi sneh.<br />

Èo sa týka multiplayera, hra podporuje všetky<br />

klasické módy, ako deathmatch, king of the hill<br />

alebo CTF, len s tým rozdielom, �e miesto vlajky<br />

budete musie� unies� Dr. Mobiusa. Nechýba ani<br />

kooperatív<strong>na</strong> hra singleplayera. Graficky Renegade<br />

nijako nezaostáva. Hra, ktorú vo Westwoode<br />

vytvorili, mô�e súperi� s akouko¾vek inou, existujúcou<br />

èi budúcou. Mo�no <strong>na</strong>jlepšie by sadlo prirov-

<strong>na</strong>nie k hre Halo, ktorú vyvíjajú Bungie. Tieto dve<br />

budú zrejme súperi� o <strong>na</strong>jlepšiu grafiku roka.<br />

Nezabudnite <strong>na</strong> to, �e toto je èistokrvná akèná hra.<br />

Behanie, skákanie, strie¾anie a nièenie vecí. Ale<br />

okrem toho sa tu stretnete i s nejakými strategickými<br />

elementmi, všetko v rámci sveta Command &<br />

Conquer. Napríklad znièíte nepriate¾skú Surface to<br />

Air Missile (SAM) základòu a budete môc� privola�<br />

<strong>na</strong> pomoc leteckú podporu. Tieto veci sú však skúseným<br />

C&C hráèom u� dobre známe.<br />

Command & Conquer: Renegade rozhodne priniesol<br />

to, èo veterán sveta Command and Conquer<br />

oèakával od 3D hry zasadenej do tohto prostredia.<br />

Veci <strong>na</strong> znièenie, veci <strong>na</strong> jazdenie a domy <strong>na</strong> preskúmanie.<br />

Story s hlbokým a temným príbehom,<br />

dy<strong>na</strong>mický a charizmatický hrdi<strong>na</strong> a aj meno hry<br />

zaruèujú kvalitu. Mo�no tu máme 3D akènú hru<br />

roka, ale do konca roka máme ešte ïaleko, tak�e<br />

zatia¾ nepredbiehajme a radšej sa bez slov pus�me<br />

do záchrany Dr. Mobiusa.<br />

GAMESY / NOVINKY NA OBZORE<br />

LORD OF THE RINGS<br />

Naj<strong>na</strong>vštevovanejší film v slovenských kinách za<br />

posledných pä� rokov ako hra pre PC od Electronic<br />

Arts.<br />

Prvá hra <strong>na</strong> motívy filmu The Lord of the Rings od<br />

EA bude akèná adventúra, v ktorej hráè zaujme<br />

roly k¾úèových hrdinov epickej trilógie spoloènosti<br />

New Line Cinema. Ako Aragorn, Giml a Legolas<br />

budú hráèi bojova� s Orkami a inými známymi<br />

príšerami, poèas hry bude ve¾mi dôle�itá aj úloha<br />

ostatných èlenov Spoloèenstva.<br />

Hra bude obsahova� dramatické poh¾ady kamier<br />

s úplne 3D interaktívnymi prostrediami. Visceral,<br />

taktický bojový systém, dovolí hráèom strategicky<br />

voli� postavy, zbrane a pohyby. Tituly rôznych<br />

�ánrov pod¾a Lord of the Rings sú v súèasnosti vo<br />

vývoji pre systémy novej generácie, prvá hra bude<br />

vydaná súèasne s premiérou druhého filmu Lord of<br />

the Rings <strong>na</strong> jeseò 2002.<br />

Výrobca: EA<br />

Systém: PC<br />

Typ: action<br />

Dátum: 2002<br />

Logus (logus@gamesweb.sk)<br />

WARRIOR KINGS<br />

Black Cactus u� skoro 48 mesiacov pracujú pod<br />

hlavièkou Microsoftu <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšej RTS hre. Populárnou<br />

témou <strong>na</strong> RTS je stredovek, tentoraz<br />

prichutený o fantasy a dobyvate¾skú hru. Kormidla<br />

sa ujme mladý panovník, ktorý <strong>na</strong>stúpil <strong>na</strong><br />

trón a rozhodol sa vydoby� stratenú slávu svo-<br />

jej ríše spä�. To sa mu podarí jedine zjednotením<br />

území.<br />

Fantasy fragment bude reprezentova� <strong>na</strong>jmä<br />

vo¾ba typu hry. Máte <strong>na</strong> výber z troch mo�ností.<br />

Prvou je monoteistická cesta,<br />

druhou pohanská a tre�ou renesanèná.<br />

V monoteistickej budete<br />

uctieva� jedného boha a ten vám<br />

dá silu a rôzne kúzla, kým<br />

pohanská cesta vyu�íva silu<br />

pohanských bohov, ktorí vyvolávajú<br />

rôzne obludy. Renesanèná<br />

cesta je konzervatív<strong>na</strong>, vyvíjate<br />

nové technológie, pušný prach a<br />

strelné zbrane.<br />

Európa sa hry doèkala zaèiatkom<br />

marca, ostatní hráèi koncom<br />

marca. I keï sme v Európe,<br />

Británia nás tak nechápe, tak�e<br />

sme museli poèka� <strong>na</strong> koniec<br />

mesiaca.<br />

Výrobca: Black Cactus<br />

Distribútor: Microids<br />

Systém: PC<br />

Typ: stratégia<br />

Termín: marec 2002<br />

Logus (logus@gamesweb.sk)<br />

2002 FIFA WORLD CUP<br />

Prv ako si 37 miliónov ¾udí <strong>na</strong> celom svete zasadne <strong>na</strong><br />

štadióny alebo pred obrazovky, aby mohli sledova�<br />

MS 2002 vo futbale, firma EA Sports prinesie fanúši-<br />

Výrobca: Westwood<br />

Distribútor: EA/CENEGA<br />

Minimál<strong>na</strong> konfigurácia: P500, 96 RAM<br />

3D karta: áno<br />

Multiplayer: áno<br />

Typ: 3D action<br />

Verdikt: bez slov sa pus�me do hry<br />

Hodnotenie: 88 %<br />

Ivo Ninja (ivoninja@gamesweb.sk)<br />

kom tohto športu mo�nos� vyhra� <strong>na</strong>jcennejšiu trofej<br />

v šampionáte pomocou hry FIFA World Cup 2002.<br />

Programátori s¾ubujú (a myslím si, �e to aj dodr�ia)<br />

skvelú akciu a zachytenie ka�dého momentu<br />

ví�azstva, ka�dej emócie, ktorá v hre <strong>na</strong>stane. Hra<br />

bude ve¾mi dy<strong>na</strong>mická a akèná u� od prvého dotyku<br />

nohy hráèa s loptou.<br />

Ako sme u� zvyknutí pri sériách od EA Sports, v<br />

hre bude všetko vrátane maskotov a 20 štadiónov v<br />

Japonsku a v Kórei oficiálne licencované.<br />

Teši� sa mô�eme <strong>na</strong> nové<br />

spracovanie súbojov vo vzduchu,<br />

kde budú hlavièky, no�nièky, voleje<br />

a ostatné parádièky vypracované<br />

do posledného detailu.<br />

V hre sa objaví nová mo�nos� –<br />

World Cup Moments, dramatické a<br />

ve¾mi detailné scény rôznych<br />

k¾úèových udalostí poèas celého<br />

tur<strong>na</strong>ja, <strong>na</strong>príklad zaèiatok a<br />

koniec zápasu alebo dôle�ité góly.<br />

Takisto sa objaví aj mo�nos�<br />

Moment Zooms, teda podobná vec<br />

ako v NHL 2002, kde pekné góly,<br />

brankárske zásahy èi fauly uká�u<br />

špeciálne kamery z rôznych smerov.<br />

A to všetko spolu s novými<br />

pohybmi hráèov a ich výrazov <strong>na</strong> tvári. No a zlepšenia<br />

sa doèkajú aj štadióny, kde budú tisíce fanúšikov<br />

víta� svojich hráèov mávaním vlajkami a rôznymi<br />

efektmi, <strong>na</strong>príklad svetlicami a konfetami. To všetko<br />

znie ve¾mi zaujímavo. Ako to dopadne, to sa dozvieme<br />

pribli�ne mesiac pred zaèatím tur<strong>na</strong>ja.<br />

Výrobca: EA Sports<br />

Distribútor: EA<br />

Systém: Xbox<br />

Typ hry: šport<br />

Dátum vydania: jún 2002<br />

Romi (romi@gamesweb.sk)<br />

S O F T W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 89

S O F T W A R E<br />

Samba / 15. èas�<br />

Nastal náš „maturitný“ deò! Zlo�íme skúšku z toho,<br />

èo sme sa tu dlhé mesiace uèili. Prešli sme skoro všetkou<br />

teóriou, ktorá sa týka Samby a jej èinnosti. Preto<br />

sa v závereènej èasti budeme venova� tomu <strong>na</strong>jhlavnejšiemu<br />

– výstavbe Primary Domain Controllera. Nie<br />

je to niè nové, len zhrnieme <strong>na</strong>še doterajšie poz<strong>na</strong>tky.<br />

Preto sa nebudeme zaobera� podrobnos�ami, a ak<br />

nieèomu nerozumiete, <strong>na</strong>listujte si príslušnú kapitolu<br />

v PC REVUE a doštudujte daný problém.<br />

ZÍSKANIE A INŠTALÁCIA SAMBY. Ako som spomí<strong>na</strong>l<br />

v predošlej èasti, vyšla Samba 2.2.3. Tá však<br />

mala nieko¾ko chýb a následne vyšla Samba 2.2.3a,<br />

ktorú je mo�né stiahnu� z rôznych zdrojov <strong>na</strong> internete,<br />

ale ak sa vám nechce zbytoène h¾ada�,<br />

pozrite sa <strong>na</strong> moju stránku <strong>www</strong>.mior.host.sk, kde<br />

nájdete všetky potrebné súbory. Kto vlastní Sambu<br />

2.2.2 a nemá mo�nos� downloadu, nech nezúfa!<br />

„Dva-dva-dvojka“ je ve¾mi stabilná pre klientov<br />

Win9x a úplne vyhovuje <strong>na</strong>šim cie¾om. Kto však<br />

bude k Sambe pristupova� cez klientov s Windows<br />

2000, nech radšej pou�ije 2.2.3a.<br />

INŠTALÁCIA. Ako vieme, inštaláciu mô�eme vyko<strong>na</strong>�<br />

dvoma spôsobmi:<br />

� Pou�ijeme u� predpripravený balík, <strong>na</strong>pr. RPM, a<br />

pomocou príkazového riadka príkazom<br />

rpm -Uhv samba*<br />

príslušnú verziu Samby <strong>na</strong>inštalujeme. Mô�eme<br />

pou�i� aj iného správcu balíèkov <strong>na</strong> dosiahnutie<br />

úspešného výsledku.<br />

� Ak chceme <strong>na</strong>stavi� Sambu pod¾a „svojho obrazu“,<br />

je výhodnejšie pou�i� zdrojové kódy a tie potom<br />

konfigurova�, kompilova� a inštalova� touto<br />

postupnos�ou:<br />

./configure —prepí<strong>na</strong>è<br />

./make<br />

./make install<br />

90 PC REVUE 5/2002<br />

LinuxWare<br />

Za prepí<strong>na</strong>è dosadíme po�adované parametre prekladu.<br />

Ak si nevieme poradi�, spustíme príkaz<br />

./configure —help<br />

Musíme si uvedomi�, �e zatia¾ èo inštalácia hotového<br />

balíka RPM obsahuje aj vytvorenie štartovacích<br />

skriptov, pri vlastnej kompilácii ich musíme<br />

vytvori� sami a ruène.<br />

A ÈO JE NAŠÍM ÚMYSLOM? Chceme vytvori�<br />

primárny radiè domény s názvom CEVARO. Budeme<br />

ma� nieko¾ko pou�ívate¾ov, niektorí z nich budú<br />

zdru�ení v urèitých spoloèných skupinách, ako<br />

<strong>na</strong>pr. ucto, adm, sklad a pod. Ka�dý pou�ívate¾ bude<br />

ma� automaticky svoj pracovný – domovský –<br />

adresár. Jeden adresár – <strong>na</strong>zvime ho data – bude<br />

spoloèný pre všetkých pou�ívate¾ov <strong>na</strong> výmenu a<br />

zdie¾anie pracovných súborov. Ka�dý pou�ívate¾<br />

bude môc� tlaèi� <strong>na</strong> obidvoch tlaèiaròach, pripojených<br />

k Samba serveru. Klientskymi stanicami budú<br />

poèítaèe s operaèným systémom Windows 95/98,<br />

prípadne Windows NT, pripojené <strong>na</strong> dvoch segmentoch<br />

siete, teda linuxový server so Sambou<br />

bude ma� dve sie�ové karty.<br />

NASTAVENIE LINUXU. Samozrejme, �e pred inštaláciou<br />

Samby alebo po nej musíme èiastoène pripravi�<br />

aj prostredie Linuxu. Najprv musíme <strong>na</strong>definova�<br />

tých pou�ívate¾ov a pracovné skupiny, ktorým<br />

chceme dovoli� prihlasovanie a prístup do domény a<br />

tým aj k prostriedkom, ktoré Samba poskytuje.<br />

Definovanie pou�ívate¾ov Linuxu je mo�né vytvori�<br />

pomocou príkazu Linuxu <strong>na</strong>pr. takto:<br />

useradd novak -g novak -G 705,710<br />

passwd novak<br />

Vytvorením pou�ívate¾a sa automaticky vytvorí<br />

aj jeho domovský adresár s názvom pod¾a jeho me<strong>na</strong>,<br />

teda <strong>na</strong>pr. /home/novak.<br />

Podobne zaradíme jednotlivých pou�ívate¾ov do<br />

po�adovaných pracovných skupín.<br />

VYTVORENIE JEDNOTLIVÝCH ZDIE¼ANÍ. Na<br />

rozdiel od domovských adresárov musíme ostatné<br />

adresáre pre jednotlivé zdie¾ania vytvori� sami. Verejný<br />

adresár data vytvoríme takto:<br />

mkdir /home/samba/data<br />

chmod -Rv 777 /home/samba/data<br />

A príklad adresára sklad len pre skladovú skupinu<br />

vytvoríme takto:<br />

mkdir /home/samba/sklad<br />

chmod -Rv 770 /home/samba/sklad<br />

chown -Rv root:sklad /home/samba/sklad<br />

Teraz je potrebné <strong>na</strong>stavi� pou�ívate¾ov Samby.<br />

Vieme, �e linuxoví pou�ívatelia sú definovaní v súbore<br />

/etc/passwd, ale pou�ívatelia Samby sú definovaní<br />

v súbore /etc/smbpasswd, respektíve /etc/samba/<br />

smbpasswd. Tých vytvoríme takto:<br />

smbpasswd -a novak<br />

a stanovíme konkrétne heslo, ktorým sa bude pou�ívate¾<br />

novak hlási� do domény.<br />

Ak pou�ívame aj klientov s operaèným systémom<br />

Windows NT, musíme vytvori� dôveryhodný<br />

(trusted) úèet v doméne pre daného klienta:<br />

smbpasswd -a -m diel<strong>na</strong><br />

kde parameter m z<strong>na</strong>èí vytvorenie trusted úètu a<br />

diel<strong>na</strong> je NetBIOS meno poèítaèa so systémom Windows<br />

NT.<br />

KONFIGURÁCIA SAMBY. My u� vieme, �e niektoré<br />

klientske operaèné systémy nevedia posiela�<br />

prihlasovacie heslá v zašifrovanej podobe. Bez oh¾adu<br />

<strong>na</strong> teóriu, ktorú som vysvet¾oval, som empiricky<br />

zistil, �e ak <strong>na</strong>stavíme Sambu <strong>na</strong> prácu so zašifrovanými<br />

heslami, spokojne prijme aj nezašifrované<br />

heslo! Preto <strong>na</strong>stavíme parameter encrypt passwords<br />

= yes a mô�eme pou�íva� aj staršiu verziu<br />

Windows 95, dokonca Windows 3.11.<br />

Aby sa <strong>na</strong>ša Samba stala skutoène ví�azom vo¾by<br />

v úlohe primárneho doménového radièa, nemusíme<br />

pou�i� úplatky ani iné nekalé praktiky z reálneho<br />

sveta. Staèí <strong>na</strong>stavi� tieto dôle�ité parametre<br />

súboru smb.conf:

os level = 34<br />

local master = yes<br />

preferred master = yes<br />

domain logons = yes<br />

Pri posledných dvoch polo�kách mô�eme <strong>na</strong>miesto<br />

YES pou�i� TRUE.<br />

Predpokladáme, �e budeme chcie� pou�íva� názvy<br />

súborov s diakritikou. Preto musíme do súboru<br />

smb.conf zaradi� tieto dve <strong>na</strong>stavenia:<br />

character set = ISO8859-2<br />

client code page = 852<br />

Ak chceme <strong>na</strong>stavova� aj profily jednotlivých pou�ívate¾ov,<br />

musíme ešte vytvori� zdie¾anie s názvom<br />

[netlogon]:<br />

[netlogon]<br />

comment = Networ Logon Services<br />

path = /home/samba/logon<br />

public = no<br />

browsable = no<br />

Keï�e predpokladáme, �e budeme chcie� tlaèi�<br />

<strong>na</strong> tlaèiaròach pripojených k Linuxu so Sambou,<br />

musíme vytvori� špeciálne zdie¾anie s názvom<br />

[printers]. Jeho princíp je ve¾mi podobný zdie¾aniu<br />

[homes] – teda pri spustení Samby a <strong>na</strong>èítaní súboru<br />

smb.conf sa vytvorí nové zdie¾anie pod¾a súboru<br />

/etc/printcap, kde sú v linuxovom prostredí <strong>na</strong>definované<br />

tlaèiarne. Ko¾ko tlaèiarní je v Linuxe <strong>na</strong>definovaných,<br />

to¾ko tlaèových zdie¾aní sa vytvorí.<br />

Po vytvorení súboru smb.conf vykonáme syntaktickú<br />

aj logickú previerku správnej konfigurácie<br />

príkazom testparm. Výsledkom je otestovanie súboru<br />

smb.conf a vytvorených zdie¾aní.<br />

SPUSTENIE A OTESTOVANIE SAMBY. Sambu<br />

mô�eme spúš�a� ruène alebo automaticky.<br />

Na manuálne spustenie pou�ijeme príkazy:<br />

/usr/sbin/smbd -D<br />

/usr/sbin/nmbd -D<br />

Ak potrebujeme Sambu zastavi�, pou�ijeme príkaz<br />

kill.<br />

V prípade, �e máme vytvorené štartovacie skripty<br />

alebo sme inštalovali z RPM balíka, mô�eme <strong>na</strong><br />

ovládanie Samby pou�íva� tieto príkazy:<br />

/etc/rc.d/init.d/smb [start | stop | restart | reload<br />

| status]<br />

Výz<strong>na</strong>m jednotlivých parametrov je zrejmý z názvu<br />

parametra.<br />

Spustíme Sambu. Jej èinnos� overíme <strong>na</strong>jprv v prostredí<br />

Linuxu, a to <strong>na</strong>hliadnutím do logovacích súborov<br />

log.smb a log.nmb, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú spravidla<br />

v adresári /var/log/samba. Ak nezistíme nijaký podozrivý<br />

záz<strong>na</strong>m, pristúpime ku konfigurácii klienta. Po<br />

resete operaèného systému klientskeho poèítaèa sa<br />

pokúsime prihlási� do domény. Ak sme nespravili �iadnu<br />

chybu, mali by sme vidie� po kliknutí <strong>na</strong> ikonku<br />

Poèítaèe v sieti okolité poèítaèe vrátane nášho servera<br />

a zdie¾aných prostriedkov, ktoré ponúka.<br />

Po tomto kroku pristúpime k otestovaniu tlaèe. Tá<br />

by takisto ako samotná èinnos� servera mala by� bezproblémová.<br />

Azda <strong>na</strong>jvhodnejším spôsobom testu je<br />

<strong>na</strong> strane klienta vyskúša� tlaè skúšobnej strany. Ak<br />

sa vytlaèí v poriadku, aj ostatné dokumenty z programov<br />

Windows budú vytlaèené bez problémov.<br />

Nesmieme zabudnú� <strong>na</strong>inštalova� správny ovládaè<br />

tlaèiarne <strong>na</strong> strane klienta!<br />

SWAT. Na jednoduchšiu konfiguráciu Samby slú�i<br />

program SWAT – Samba Web Administration Tool.<br />

Na jeho èinnos� nepotrebujeme <strong>na</strong> strane servera<br />

vôbec niè a <strong>na</strong> strane klienta staèí ¾ubovo¾ný internetový<br />

prehliadaè.<br />

Aby sa však SWAT správne spustil, musíme urobi�<br />

nieko¾ko <strong>na</strong>stavovacích krokov v súboroch /etc/services<br />

a /etc/inetd.conf, prípadne v súbore /etc/xinetd.d/<br />

swat.<br />

SWAT je pekný oknoidný program a práca v òom<br />

je skutoène intuitív<strong>na</strong> a vedie k dobrým výsledkom.<br />

Je èas uvies� vzorový konfiguraèný súbor – výpis<br />

è. 1:<br />

[global]<br />

workgroup = CEVARO<br />

netbios <strong>na</strong>me = LINSAMBA<br />

server string = Samba Server <strong>na</strong> Linuxe<br />

interfaces = eth0, eth1<br />

encrypt passwords = Yes<br />

passwd program = /usr/bin/passwd<br />

unix password sync = Yes<br />

log file = /var/log/samba/log.%m<br />

max log size = 50<br />

socket options = TCP_NODELAY SO_RCV−<br />

BUF=8192 SO_SNDBUF=8192<br />

character set = ISO8859−2<br />

client code page = 852<br />

domain logons = Yes<br />

os level = 65<br />

S O F T W A R E<br />

preferred master = True<br />

domain master = True<br />

dns proxy = No<br />

[netlogon]<br />

comment = Network Logon Services<br />

path = /home/samba/logon<br />

public = no<br />

browsable = no<br />

[homes]<br />

comment = Home Directories<br />

read only = No<br />

browseable = No<br />

[printers]<br />

comment = All Printers<br />

path = /var/spool/samba<br />

printable = Yes<br />

browseable = No<br />

[data]<br />

comment = Spolocny adresar Data<br />

path = /home/samba/data<br />

read only = No<br />

[apac]<br />

comment = Adresar programu Apache<br />

path = /var/<strong>www</strong>/html<br />

valid users = oravec<br />

read only = No<br />

[sklad]<br />

comment = Adresar pre skupinu SKLAD<br />

path = /home/samba/sklad<br />

valid users = @sklad<br />

read only = No<br />

ZÁVER. Sme <strong>na</strong> konci seriálu o Sambe. Viem, �e<br />

by sa �iadalo niektoré èasti vysvetli� hlbšie, ale z<br />

publikaèných dôvodov to nebolo mo�né. Verím, �e<br />

som vám aspoò trochu ukázal, ako Linux doká�e<br />

<strong>na</strong>hradi� taký ekonomicky nároèný systém, ako je<br />

doménový server <strong>na</strong> báze Windows (NT).<br />

Mnohí z vás sú pomerne zdatní linuxáci, mnohí<br />

by však radi konvertovali od systému Windows k<br />

Linuxu, a preto by si chceli inštalova� a <strong>na</strong>stavi�<br />

Sambu pod¾a práve ukonèeného seriálu. Ten však<br />

predpokladal aspoò základné z<strong>na</strong>losti Linuxu a<br />

jeho administrácie.<br />

Èo teda s úplnými zaèiatoèníkmi?<br />

Vás, ktorým sa Linux zapáèil, ale ešte neviete, èo<br />

je èo v Linuxe, ako <strong>na</strong> to a èo s tým, pozývam <strong>na</strong><br />

Stretnutie s Linuxom. Tak sa toti� <strong>na</strong>zýva nový seriál,<br />

ktorý u� v <strong>na</strong>sledujúcom èísle nájdete <strong>na</strong> tomto<br />

mieste.<br />

Miroslav Oravec<br />

5/2002 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

L I N U X N E W S<br />

Osobne ma tento mesiac <strong>na</strong>jviac potešilo uvo¾nenie KDE verzie 3.0. Ide o ve¾mi<br />

stabilné, graficky aj funkène zlepšené a hlavne zrýchlené desktopové prostredie.<br />

Viac informácií o KDE 3.0 nájdete v samostatnom èlánku.<br />

Okrem KDE 3.0, samozrejme, vyšla aj nová verzia distribúcie Mandrake Linux<br />

s èíslom 8.2 a kódovým oz<strong>na</strong>èením Bluebird. Okrem nových verzií mno�stva<br />

programov obsahuje aj balík OpenOffice verzie 641c, podporu šifrovaných súborových<br />

systémov, jadro 2.4.18. Vrátil sa aj supermount, èo poteší hlavne desktopových<br />

pou�ívate¾ov. Administrátorom serverov zase urobí rados� mo�nos�<br />

minimálnej inštalácie, ktorá zaberá len 60 MB. V ProSuite (profesionálne škatu¾ové<br />

balenie) alebo pre èlenov Mandrake Clubu je mo�nos� stiahnu� si aj StarOffice<br />

6.0.<br />

Sun oznámil, �e StarOffice od verzie 6.0 nebude zadarmo, bude si ho treba<br />

kúpi�. OpenOffice ostáva stále pod GNU GPL a bude ho mo�né aj <strong>na</strong>ïalej stiahnu�.<br />

Rozdiely medzi OpenOffice a StarOffice nie sú a� také markantné – Star-<br />

Office obsahuje <strong>na</strong>vyše JDK, databázový systém Adabas a viac šablón. Open-<br />

Office sa pomalièky tie� blí�i k verzii 1.0. Momentálne <strong>na</strong>jnovší build 641D má<br />

by� posledný pred touto finálnou verziou. OpenOffice je u� celkom stabilný a<br />

pou�ite¾ný.<br />

Firma CodeWeavers, jeden z hlavných prispievate¾ov projektu Wine, oznámila<br />

svoj produkt CrossOver Office. Nejde síce o free softvér, je však ve¾mi zaujímavý.<br />

Dovo¾uje toti� spúš�a� pod Linuxom kancelársky balík od firmy Microsoft.<br />

Produkt je ve¾mi dobre podporovaný (podporuje tlaè aj všetko podstatné).<br />

Okrem toho je v òom mo�né spúš�a� aj Outlook Express a Microsoft Internet<br />

Explorer, èo je vcelku zaujímavá vec. U� nepotrebujete plati� tzv. ,Microsoft tax’<br />

92 PC REVUE 5/2002<br />

v prípade, �e vám doteraz v pou�ití Linuxu bránil len neexistujúci kancelársky<br />

balík. Crossover Office stojí 54,95 USD, èo je 6-krát lacnejšie ako licencia Windows.<br />

Okrem toho vïaka linuxovej technológii thin-client je mo�né ušetri� aj <strong>na</strong><br />

hardvéri, prípadne poète licencií za kancelársky balík od Microsoftu (zále�í <strong>na</strong><br />

tom, ko¾ko pou�ívate¾ov ho bude pou�íva� <strong>na</strong>raz <strong>na</strong> serveri).<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e projekt Wine (a teda aj Crossover Office, ktorý je<br />

zalo�ený <strong>na</strong> Wine) nie je emulátor prostredia Windows. To <strong>na</strong>povedá u� aj<br />

samotný názov, ktorý je klasickou rekurzívnou skratkou – Wine Is Not an<br />

Emulator. Wine je implementácia Windows API, èi�e aplikácie vôbec<br />

nebe�ia pomalšie. Okrem toho Crossover Office nepou�íva �iadne kni�nice<br />

zo systému Windows, tak�e nepotrebujete licenciu Windows. V prípade,<br />

�e sa mi podarí dohodnú� s firmou CodeWeavers, pokúsim sa vám prinies�<br />

recenziu tohto produktu a pozrie� sa <strong>na</strong> zúbky hlavne diakritike a tlaèi (v<br />

tomto prípade poruším svoj záväzok, �e nebudem recenzova� aplikácie,<br />

ktoré nie sú open source, preto�e si myslím, �e tento produkt je vo všeobecnosti<br />

pre linuxovú komunitu ve¾mi dôle�itý – okrem toho firma Code-<br />

Weavers je ve¾mi ,,slušný“ èlen komunity, všetky patche putujú <strong>na</strong>spä� do<br />

Wine, keï�e ich primárnou zárobkovou èinnos�ou je portovanie aplikácií<br />

Windows ve¾kých spoloèností <strong>na</strong> zákazku).<br />

Vo svetle týchto skutoèností som sa rozhodol, �e sa pozriem <strong>na</strong> zúbky<br />

aj nejakej novšej verzii Wine. Bol som ve¾mi príjemne prekvapený. Stiahol<br />

som build wine-cvs-stripped-032802-1, <strong>na</strong>inštaloval a <strong>na</strong>konfiguroval.<br />

Vïaka pomoci stránky s podporovanými aplikáciami <strong>na</strong> winehq.com sa mi<br />

podarilo rozbeha� pár celkom zaujímavých aplikácií – Windows Media<br />

Player (aj keï ide ove¾a pomalšie ako mplayer <strong>na</strong> http://mplayerhq.hu/, ktorý<br />

tie� pou�íva kodeky Windows), Quicktime (treba vypnú� v <strong>na</strong>staveniach<br />

podporu DirectDraw a ide bezchybne), súbor viewerov office aplikácií<br />

(Word, Excel, PowerPoint), dokonca aj konfigurátor Back Orifice. Aplikácie<br />

fungovali celkom pekne, v tomto s<strong>na</strong>pshote som mal práve problém so<br />

streamovaním filmov cez Windows Media Player (s CrossOver Pluginom od<br />

CodeWeavers mi však išlo aj toto). Streamovanie QuickTime fungovalo bez<br />

problémov, rov<strong>na</strong>ko ako RealPlayer 8.0 pre Windows (tej linuxovej verzii<br />

som nikdy neprišiel <strong>na</strong> chu�).<br />

Tu sa znova vyskytne klasická otázka po pripomienke: ,,Nemô�em<br />

pou�íva� Linux, lebo mi tam nefunguje aplikácia X.Y“, ktorá znie: „Skutoène?“<br />

Linux je u� <strong>na</strong>ozaj v štádiu, keï sa prebíja do mainstreamu, desktopové<br />

prostredia KDE a GNOME sú <strong>na</strong>to¾ko jednoduché, �e ich mô�e<br />

pou�íva� <strong>na</strong>ozaj ktoko¾vek. Okrem toho sú úplne lokalizované do nášho<br />

jazyka. S mo�nos�ou podpory aspoò niektorých aplikácií z Windows, pre<br />

ktoré mo�no neexistuje spo¾ahlivá <strong>na</strong>tív<strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tíva bez nutnosti vlastni�<br />

licenciu <strong>na</strong> tento systém, to vyzerá tak, �e Linux sa skutoène bude<br />

dodáva� èoraz èastejšie predinštalovaný <strong>na</strong> poèítaèoch, budete sa s ním<br />

stretáva� vo firmách a onedlho ho bude ma� ve¾a ¾udí u� aj doma.<br />

Juraj Bednár

KDE 3.0<br />

Dlho oèakávaná verzia 3.0 prostredia K Desktop<br />

Environment je koneène <strong>na</strong> svete. Priznám sa, �e som<br />

trošku podvádzal a inštaloval som u� aj beta verzie<br />

tohto prostredia. O to viac ma prekvapila stabilita<br />

finálnej verzie, keï�e beta verzie a� také stabilné<br />

neboli a osobne som vypåòal nieko¾ko bug-reportov –<br />

zdá sa, �e to <strong>na</strong>ozaj bolo <strong>na</strong> nieèo dobré. Je mi iba ¾úto,<br />

�e firma MandrakeSoft nepoèkala s Mandrake 8.2 <strong>na</strong><br />

uvo¾nenie tejto verzie, a teda KDE 3.0 treba do mojej<br />

ob¾úbenej distribúcie doinštalováva�. Samozrejme,<br />

nie je to niè nároèné, keï�e existujú balíèky RPM. Tie<br />

som <strong>na</strong>inštaloval, zvolil som po <strong>na</strong>bootovaní v kdm<br />

<strong>na</strong>miesto KDE polo�ku KDE3 a objavil sa mi celkom<br />

pekný wizard, kde som si mohol zvoli� jazyk, tému a<br />

hlavne poèet grafických efektov (teda poèítaèe so slabšími<br />

procesormi nebudú zbytoène <strong>na</strong>máhané).<br />

Keï�e som sa <strong>na</strong>jviac tešil <strong>na</strong> nový Konqueror,<br />

ktorý toho mal podporova� ove¾a viac a mal by�<br />

ove¾a rýchlejší, klikol som rovno <strong>na</strong> ikonku. Takmer<br />

okam�ite mi <strong>na</strong>behlo okno Konquerora. Musím<br />

poveda�, �e nový Konqueror preko<strong>na</strong>l moje<br />

oèakávania. Aj keï som neskúšal proprietárnu<br />

Operu, oproti Mozille alebo Galeonu je Konqueror<br />

<strong>na</strong>ozaj rýchlejší. Koneène je implementovaná aj<br />

doteraz chýbajúca podpora PKI, a teda je mo�né<br />

bezpeène prezera� stránky zo serverov ochránených<br />

pomocou SSL a TLS. Okrem toho som si vši-<br />

mol, �e v prípade pádu niektorého pluginu (<strong>na</strong>príklad<br />

rôzne flash pluginy od tretích strán zvyknú<br />

pada� èasto) nespadne celý Konque- ror.<br />

Problém som mal azda iba s novým Mr. Linxom,<br />

ktorý je taký nepreh¾adný (dokonca aj pod MSIE),<br />

�e som jednoducho zmenil reklamný systém.<br />

Ako správny èajový fanúšik som zaèal mera�<br />

rýchlos� <strong>na</strong> poèet nádychov – v novom Konquerore<br />

som <strong>na</strong> rozdiel od starého väèšinou nestihol ani ten<br />

S O F T W A R E<br />

jeden. Pre mòa je teda Konqueror <strong>na</strong>jväèší dôvod,<br />

preèo upgradova�.<br />

Zmenilo sa však toho viac. Kontrolné centrum<br />

obsahuje ve¾a nových mo�ností. Dá sa z neho<br />

<strong>na</strong>konfigurova� Linux kernel, tlaèový systém, digitálny<br />

fotoaparát a takisto mno�stvo vizuálnych<br />

aspektov. Tak <strong>na</strong>príklad KDE 3.0 u� <strong>na</strong>tívne podporuje<br />

priesvitné menu, dá sa zvoli� súprava ikoniek<br />

(èo som hneï urobil), vybra� viacero pozadí<br />

<strong>na</strong> ploche a rôznymi efektmi ich premieòa� a podobne.<br />

Tlaèový systém umo�òuje definova� nové tlaèiarne.<br />

Medzi nimi sú build in drivery <strong>na</strong> tlaè do postskriptu,<br />

do PDF, poslanie súboru PDF e-mailom a<br />

takisto <strong>na</strong> faxovanie dokumentov. Okrem toho je<br />

mo�né pridáva� lokálne a sie�ové tlaèiarne, ka�dý<br />

pou�ívate¾ si mô�e <strong>na</strong>stavi� správne filtre. Samozrejme,<br />

je mo�né exportova� svoju tlaèiareò aj<br />

pre pou�ívate¾ov toho druhého operaèného systému<br />

(obr.).<br />

Pre rodièov bude zaujímavý nový balík Edutainment,<br />

ktorý obsahuje nieko¾ko výuèbových aplikácií.<br />

Mne osobne sa <strong>na</strong>jviac páèi KTouchTyper – uèite¾<br />

strojopisu, KStars – <strong>na</strong>vigácia známym vesmírom (s<br />

priamymi odkazmi <strong>na</strong> stránky NASA JPL o ka�dom<br />

objekte). V súbore sú však výuèbové programy <strong>na</strong><br />

periodickú tabu¾ku chemických prvkov, geometriu,<br />

výuèbu cudzích jazykov a pod.<br />

Pekným prírastkom je aj malý osobný webový<br />

server, ktorý si staèí prida� do panela. Potom<br />

mô�ete vytvára� rôzne webové servery <strong>na</strong> rôznych<br />

portoch, dáva� im rôznu maximálnu prenosovú<br />

rýchlos�, maximálny poèet súbe�ných prenosov<br />

a takisto monitorova� prevádzku. Zároveò je<br />

kedyko¾vek mo�né zruši� hociktorý prebiehajúci<br />

prenos. Koneène pekná a jednoduchá je aj<br />

mo�nos� zdie¾a� svoje súbory (i<strong>na</strong>k ako poslaním<br />

mailu).<br />

Pod kapotou je aj ve¾a malých zmien, o ktorých<br />

sa všade nedoèítate, ale sú príjemným zlepšením.<br />

Jednoduchos� konfigurácie a pou�ívania, pekný<br />

vzh¾ad a mno�stvo mo�ností. Dobyje KDE 3.0 vašu<br />

pracovnú plochu?<br />

Juraj Bednár<br />

5/2002 PC REVUE 93

S O F T W A R E<br />

94 PC REVUE 5/2002<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

Tento mesiac som sa zameral viac-menej <strong>na</strong> konzolové<br />

aplikácie, ale aj pre zarytých X-károv mám<br />

prichystaný zaujímavý miniprogram.<br />

A HELPFUL TTY<br />

Toto je prvý z <strong>na</strong>šich konzolových programov a je<br />

urèený hlavne pre zaèiatoèníkov, ktorí sa však<br />

neuspokoja „iba“ s KDE, GNOME èi inými klikacími<br />

prostrediami a pomôckami, ale chcú zo svojho Unixu<br />

vy�a�i� èo <strong>na</strong>jviac – chcú sa <strong>na</strong>uèi� pou�íva� textovú<br />

konzolu. Unix by ich však asi zmiatol mno�stvom<br />

príkazov a <strong>na</strong>uèi� sa Unix metódou pokus – omyl<br />

(môj prípad :-) ) je predsa len dlhšia (hoci zaujímavejšia)<br />

cestièka. A to ani nespomí<strong>na</strong>m študovanie<br />

manuálových stránok... Tento program u¾ahèí �ivot<br />

zaèiatoèníkom i tým, ktorí si nemô�u spomenú�, ako<br />

sa ten-ktorý príkaz presne volal (prípadne si nespomenú<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>jpou�ívanejšie parametre). Po spustení<br />

sa obrazovka rozdelí <strong>na</strong> dve èasti – vo vrchnej<br />

mô�ete pracova� (ako <strong>na</strong> normálnom termináli), v<br />

spodnej èasti je však ah-tty originálny – spodné tri<br />

riadky (modré) obsahujú struènú nápoveï. Ak zaènete<br />

písa� príkaz “ls”: stlaèíte l – dole sa vypíše pár <strong>na</strong>jpou�ívanejších<br />

príkazov, ktoré sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> písmeno<br />

l, vrátane struènej informácie, <strong>na</strong> èo daný príkaz<br />

slú�i (<strong>na</strong>príklad: ls – List files). Ak dopíšeme príkaz,<br />

teda stlaèíme ešte s, v spodnej èasti sa zobrazí nieko¾ko<br />

parametrov, ktoré mô�eme pri tomto programe<br />

pou�i� (samozrejme, zobrazí sa ich iba pár, veï<br />

príkaz ls má desiatky parametrov!). Keby sa vám<br />

zdalo, �e program neobsahuje také mno�stvo informácií,<br />

aké by ste si �elali, existuje, samozrejme,<br />

mo�nos� prida� si ïalšie informácie.<br />

Web: http://ah−tty.sourceforge.net/<br />

AA PROJECT<br />

AA z<strong>na</strong>mená ASCII Art, teda umenie z písmenok,<br />

èíslic, zavináèov, hviezdièiek a podobnej „hávede“.<br />

Súèas�ou AA Projektu je okrem kni�nice AA Lib aj<br />

prezeraè obrázkov pre textovú konzolu (!) – zaujímavé<br />

v spojení s lynxom, vynikajúce demo BB (!!),<br />

generátor fraktálov (!!!) a ïalšie zaujímavé informácie.<br />

AA Lib je <strong>na</strong>jfantastickejšia grafická kni�nica,<br />

akú mo�no <strong>na</strong> internete nájs�! Autori si za<br />

cie¾ projektu dali portova� všetky dôle�ité programy<br />

do AA Lib (X, Doom...), portova� AA Lib <strong>na</strong> všetky<br />

platformy (hlavne ZX Spectrum a Sharp) a presvedèi�<br />

IBM, aby znova zaèali vyrába� karty MDA.<br />

Poznámka: Toto som nevymyslel ja, skúste skoèi�<br />

<strong>na</strong> stránku projektu. Po zhliadnutí dema BB<br />

som si však povedal: „A preèo nie...?“ S kni�nicou<br />

AA Lib mô�ete da� svojmu starému �elezu nový dych<br />

(to by bol pekný reklamný slogan, nie?). Na tejto<br />

kni�nici je celkom zaujímavý a netradièný fakt, �e<br />

<strong>na</strong>jprv existoval program, ktorý túto kni�nicu pou�íva,<br />

a a� potom vznikla samotná kni�nica. Všednejší<br />

sa mô�e zda� fakt, �e kni�nica je multiplatformová<br />

(be�í <strong>na</strong> DOS-e, Windows, Unixoch...).<br />

Web: http://aa−project.sourceforge.net/<br />

BB<br />

Ako sa u� z názvu dalo vytuši�, program BB bude<br />

ma� nieèo spoloèné s projektom AA. To „nieèo“ je<br />

práve kni�nica AA Lib. Okrem perfektnej hudby<br />

(s3m moduly) sa mô�ete pripravi� <strong>na</strong> fantastické<br />

nefalšované ASCII umenie: fotografie, fraktály, plamene<br />

ohòa, 3D modely... Ozaj, verili by ste, �e <strong>na</strong><br />

klasickej 80 × 25-z<strong>na</strong>kovej konzole so 16 odtieòmi<br />

sivej uvidíte v tomto deme 256 farieb?! A �e <strong>na</strong> tej<br />

istej textovej konzole uvidíte antialiasing, gama<br />

korekciu, dithering a podobné uká�ky sveta 3D<br />

grafiky? �e to nie je mo�né? Tak si rýchlo stiahnite<br />

toto super demo!<br />

Web: http://aa−project.sourceforge.net/bb/<br />

TTY RECORDER<br />

Myslíte, �e keyloggery a im podobné programy<br />

patria iba do sveta Windows? Omyl! Tento program<br />

zachytáva všetko, èo sa zobrazí <strong>na</strong> vašej konzole,<br />

a to v reálnom èase. Všetko si zaz<strong>na</strong>menáva<br />

do súboru a neskôr to doká�e celkom pekne reprodukova�<br />

– vrátane tých istých èasových intervalov.<br />

Spustením príkazu ttyrec zaènete <strong>na</strong>hráva�. Ako<br />

parameter mô�ete pou�i� -a, èím presvedèíte program,<br />

aby do log súboru zapisoval údaje <strong>na</strong> koniec,<br />

a teda neprepisoval staré údaje novými. Takisto<br />

mô�ete zmeni� štandardný súbor ttyrecord <strong>na</strong><br />

¾ubovo¾ný iný. Príkazom ttyplay logovací<br />

súbor prehráte. Ako parameter mô�ete pou�i�<br />

-s x, prièom x je desatinné èíslo – koeficient rýchlosti<br />

(default = 1.0). Tento program je v podstate<br />

zlepšením programu script (skúste man script).<br />

Web: http://<strong>na</strong>mazu.org/~satoru/ttyrec/<br />

HI STRING<br />

Táto malièká utilitka pôvodne vznikla ako uká�ka<br />

pou�itia regulárnych výrazov (reg ex), neskôr sa<br />

autor rozhodol svoje dielko zverejni�. Program je<br />

vhodný <strong>na</strong> zvýraznenie zadaného výrazu (ak sa,<br />

samozrejme, v texte <strong>na</strong>chádza). Text èíta zo štandardného<br />

vstupu (stdin), èo je ve¾mi milá vlastnos�.<br />

Nájde uplatnenie všade tam, kde sa zobrazuje (alebo<br />

vyh¾adáva) mno�stvo textu, teda <strong>na</strong>príklad v spojení<br />

s programom grep, egrep alebo find. Správanie programu<br />

mô�eme, ako i<strong>na</strong>k, ovplyvni� parametrami,<br />

<strong>na</strong>príklad -i ignoruje rozdiely medzi ve¾kými a malými<br />

písme<strong>na</strong>mi, -E <strong>na</strong>staví pou�ívanie rozšírených<br />

regex-ov, -c zmení farbu zvýraznenia (default = red).<br />

Web: http://<strong>www</strong>.gusnet.cx/proj/histring/<br />

SOFT BEEP<br />

Ïalšia zaujímavá utilitka. Zaujímavá hlavne vtedy,<br />

ak u� aj vás omrzel nepríjemný zvuk zabudovaného<br />

speakera. Doká�e <strong>na</strong>hradi� z<strong>na</strong>k BEL (\a = 0x07) – pri<br />

jeho „vypísaní“ <strong>na</strong> terminál sa ozve otravné zapípanie<br />

–, funkciu beep(), XBell() a gdk_bell(). Namiesto<br />

týchto zvukov prehrá zvuk, ktorý mô�ete <strong>na</strong>stavi�<br />

(pravdu povediac, vôbec sa nemusí niè prehráva�,<br />

mô�e sa spusti� nejaký program a pod.). Celý program<br />

funguje jednoducho – <strong>na</strong>miesto priameho spustenia<br />

nejakého programu spustíte program softbeep<br />

s parametrom (teda s názvom programu a s jeho<br />

parametrami). Pred spustením daného programu sa<br />

dy<strong>na</strong>micky <strong>na</strong>èíta kni�nica, ktorá obsahuje náhrady<br />

za spomí<strong>na</strong>né funkcie. Program, ktorý chceme spusti�,<br />

teda o nièom „nevie“. Ak spustíme softbeep bez<br />

parametrov, spustí sa shell (ten, ktorý máte zadefinovaný<br />

v globálnej premennej SHELL).<br />

Web: http://<strong>www</strong>.stud.uni−<br />

hamburg.de/users/len<strong>na</strong>rt/projects/softbeep/<br />

BASHISH<br />

Zvláštny program so zvláštnym menom. Rôzne<br />

témy (alebo skiny, ak chcete) sa pou�ívajú v <strong>na</strong>jrôznejších<br />

programoch – od multimediálnych<br />

programov cez internetové prehliadaèe a� po window<br />

ma<strong>na</strong>gery. S theme ma<strong>na</strong>�érom pre shell som<br />

sa však ešte nestretol... Preto som si tento program<br />

s�ahoval so z<strong>na</strong>èným záujmom. Jeho cie¾om je

spestri� prácu s i<strong>na</strong>k nudným shellom. Program zmení farby a prompt <strong>na</strong> termináli,<br />

<strong>na</strong> ktorom pracujete. Ak ho spustíte pod X-kami, spustí xterm s tým, �e<br />

ak to daná téma vy�aduje, mô�e zmeni� fonty (niektoré sú vcelku zaujímavé...).<br />

Celkom sa mi páèila téma Fire. Urèite si nezabudnite vyskúša� tému Matrix (ak<br />

ani vás ne<strong>na</strong>padne, <strong>na</strong> èo táto téma niekomu je, vedzte, �e nie ste sami ☺ ).<br />

Niektoré témy sa s<strong>na</strong>�ia viac èi menej úspešne <strong>na</strong>podobni� niektoré systémy,<br />

<strong>na</strong>príklad Commodore, DOS a podobne.<br />

Web: http://bashish.sourceforge.net/<br />

VIM<br />

Tento program hádam netreba nikomu predstavova� – mnohými zatracovaný,<br />

mnohými zbo�òovaný – <strong>na</strong>jlepší <strong>na</strong>jhorší editor <strong>na</strong> svete! Oproti klasickému editoru<br />

vi, z ktorého vzišiel, má nespoèetné mno�stvo výhod. Podrobnosti sa dozviete<br />

<strong>na</strong> webovej stránke alebo v dokumentácii. Na sieti existuje takmer nekoneèné<br />

mno�stvo manuálov a tutoriálov o pou�ívaní, keby bol väèší ohlas, mohli by sme<br />

<strong>na</strong>písa� nejaké intro k pou�ívaniu (alebo nejaké tipy pokroèilejších pou�ívate¾ov).<br />

Na takom malom priestore by nemalo zmysel zaèa� rozpisova� jeho klady a zápory,<br />

toto má by� iba smerník pre tých, ktorí sa rozhodujú o nejakom zaujímavom<br />

editore (a majú chu� sa nieèo priuèi� – preèíta� dokumentáciu a tak...). Vo verzii 6.x<br />

prichádza ViM s vlastnos�ou, ktorá iste poteší zaèiatoèníkov – tzv. easy mód – teda<br />

�iadne prepí<strong>na</strong>nie medzi vkladacím a príkazovým re�imom (skúsení guru budú iste<br />

ohàòa� nosom, ale pre zaèí<strong>na</strong>júcich to má ve¾kú cenu a neskôr si azda zvyknú aj <strong>na</strong><br />

tie módy...).<br />

Web: http://<strong>www</strong>.vim.org/<br />

CREAM FOR VIM<br />

Toto je pomôcka pre ViM-károv, vy�aduje však grafickú „<strong>na</strong>dstavbu“ gvim.<br />

Myslím, �e je to dos� u�itoèný nástroj (hoci osobne nepou�ívam gvim) a stojí<br />

za spomenutie. Cream je v podstate akási zbierka funkcií a konfiguraèných<br />

súborov, ktoré umo�òujú <strong>na</strong>príklad zobrazenie mien editovaných súborov v<br />

¾avej èasti ok<strong>na</strong> (hneï máte preh¾ad o tom, èo vlastne editujete). Zaujímavé je<br />

zobrazenie èíslovania riadkov <strong>na</strong> ¾avom okraji. Urèite prídu vhod aj prepracované<br />

menu, kontrola pravopisu... Cream for ViM stojí za vyskúšanie.<br />

Directory content lister<br />

Keïze som si minule zaregistroval doménu a <strong>na</strong> serveri som mal strašne ve¾a<br />

súborov, ktoré by som rád ponúkol verejnosti, dostal som ve¾kú nechu� písa�<br />

odkazy <strong>na</strong> všetky tie súbory v kóde HTML. Preto som sa radšej rozhliadol cez<br />

uja Googla, èi <strong>na</strong> to neexistuje nejaký programèek. Po dlhšej chvíli h¾adania<br />

som <strong>na</strong>šiel celkom pekný program, ktorý sa volá dirlister. Hneï som ho stiahol,<br />

<strong>na</strong>hodil a preštudoval. Tak�e v <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch sa pozrieme <strong>na</strong> inštaláciu,<br />

konfiguráciu a celkovú prácu s týmto programom.<br />

Program si stiahneme zo stránky http://bisqwit.stc.cx/src/index/dirlister (upozoròujem,<br />

�e je potrebné stiahnu� si verziu 1.0.10 a vyššiu, preto�e v ni�ších<br />

verziách, <strong>na</strong>pr. 1.0.9, bola menšia chybièka).<br />

Ak u� máme stiahnutý zdrojový súbor, <strong>na</strong>hráme si ho do adresára, <strong>na</strong>pr.<br />

/home/tuxo/WWW, a teraz sa mô�eme pusti� do inštalácie:<br />

Najprv si rozbalíme archív: bzip2 -d <br />

Patrik Lenárt (patol@host.sk)<br />

5/2002 PC REVUE 95

S O F T W A R E<br />

Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom<br />

Linux a Windows <strong>na</strong> jednom poèítaèi<br />

Urèite existuje ve¾a ¾udí, ktorí by radi vyskúšali Linux,<br />

ale z nejakého dôvodu nechcú prís� o mo�nos� pracova�<br />

vo Windows a boja sa, �e inštaláciou Linuxu by<br />

prišli o starý operaèný systém, prípadne o drahocenné<br />

dáta. Toho sa vôbec netreba obáva�, preto�e Linux<br />

je priate¾ský k ostatným systémom a nie je problém<br />

prevádzkova� ho <strong>na</strong>príklad spolu s Windows, DOS,<br />

OS/2... O tom, ako ho <strong>na</strong>inštalova� <strong>na</strong> jeden poèítaè<br />

spolu s Windows (ale i inými operaènými systémami),<br />

je tento èlánok. Mali by si ho preèíta� zaèiatoèníci,<br />

ktorí si chcú Linux vyskúša�. Tí, èo Linux u� inštalovali,<br />

tu pravdepodobne nenájdu niè nové. Tento èlánok<br />

vychádza z mojich osobných skúseností s distribúciou<br />

Linuxu Red Hat 7.0, ale je zovšeobecnený, aby<br />

sa dal pou�i� aj <strong>na</strong> iné distribúcie. Na zaèiatok jedno<br />

upozornenie. Zaka�dým, keï robíte výz<strong>na</strong>mné zásahy<br />

do systému, urobte si zálohu dôle�itých údajov.<br />

V�dy sa toti� mô�e sta� nieèo neèakané, <strong>na</strong>príklad<br />

výpadok dodávky elektrickej energie.<br />

PRED INŠTALÁCIOU. DOS a Windows 9x pou�ívajú<br />

súborový systém FAT alebo FAT32. Linux pou�íva iné<br />

súborové systémy v závislosti od distribúcie a vo¾by<br />

pou�ívate¾a, <strong>na</strong>príklad ext2. Tieto rozdielne súborové<br />

systémy mô�u existova� spo-lu <strong>na</strong> jednom disku, ale<br />

<strong>na</strong> rozdielnych oddieloch (partíciách) disku. Preto je<br />

potrebné pred inštaláciou operaèného systému rozdeli�<br />

disk aspoò <strong>na</strong> dva oddiely – jeden pre DOS/<br />

Windows a jeden pre Linux. Oddiel pre Linux budete<br />

pravdepodobne musie� poèas inštalácie (alebo u�<br />

teraz) rozdeli� <strong>na</strong> dve èasti – èas� pre súborový systém<br />

Linuxu a èas� pre odkladací (swapovací) oddiel<br />

(pozri ïalej). Disk je mo�né rozdeli� <strong>na</strong>príklad pomocou<br />

programu fdisk, ktorý sa <strong>na</strong>chádza tak v DOS-e,<br />

Windows, ako i Linuxe. Tento program však znièí všetky<br />

dáta <strong>na</strong> upravovaných oddieloch disku (oddiel,<br />

ktorý neupravujete, zostane nedotknutý a údaje sa<br />

nepoškodia). Tento program je preto vhodný, len ak<br />

<strong>na</strong> upravovanom oddiele disku nie sú �iadne údaje,<br />

resp. pokia¾ vám nepreká�a ich vymazanie.<br />

Ak máte <strong>na</strong> disku <strong>na</strong>inštalovaný nejaký operaèný<br />

systém a aspoò dva oddiely (logické disky c: a d:,<br />

pozor pevné disky, a nie mechanika CD), presuòte<br />

všetky súbory, o ktoré nechcete prís�, <strong>na</strong> oddiel s OS<br />

Windows a druhý pou�ite pre Linux. Pokia¾ máte u�<br />

<strong>na</strong> disku <strong>na</strong>inštalovaný nejaký operaèný systém, ale<br />

len jeden oddiel (len disk c:) a nechcete prís� o dáta,<br />

budete musie� nejakým spôsobom uvo¾ni� miesto <strong>na</strong><br />

vytvorenie linuxových oddielov. Na inštalaènom CD<br />

väèšiny distribúcií Linuxu sa <strong>na</strong>chádza program fips<br />

(v Red Hat Linuxe je v adresári dosutils). Tento program<br />

doká�e zmenši� oddiel FAT/FAT32 (DOS/Windows)<br />

a uvo¾ni� miesto pre Linux. Pred pou�itím tohto<br />

programu <strong>na</strong>jprv defragmentujte disk (program<br />

defrag vo Windows), lebo fips doká�e uvo¾ni� miesto<br />

len za posledným súborom <strong>na</strong> disku. Poèas defragmentácie<br />

si aspoò mô�ete preèíta� dokumentáciu k<br />

tomuto programu. Keby fips nedokázal uvo¾ni� dostatok<br />

miesta, mô�e to by� tým, �e niekde <strong>na</strong> konci disku<br />

sa <strong>na</strong>chádza read-only súbor, ktorý program defrag<br />

neposunie bli�šie <strong>na</strong> zaèiatok disku. Vtedy buï nájdite<br />

tento súbor, zmeòte jeho atribúty a znovu defragmentujte,<br />

alebo pou�ite iný program <strong>na</strong> defragmentovanie<br />

disku (<strong>na</strong>pr. SpeedDisk z Norton Utilities), prípadne<br />

pou�ite program PowerQuest Partition Magic,<br />

ktorý doká�e upravova� nielen FAT, ale i NTFS, HPFS...<br />

a <strong>na</strong>vyše doká�e priamo vytvori� a <strong>na</strong>formátova� oddiel<br />

Linuxu s ext2 filesystémom.<br />

Týmto problémom sa mô�ete vyhnú�, ak <strong>na</strong>inštalujete<br />

Linux do jedného súboru <strong>na</strong> u� existujúci<br />

96 PC REVUE 5/2002<br />

oddiel s Windows, èo podporujú niektoré novšie distribúcie.<br />

Takúto inštaláciu však neodporúèam <strong>na</strong> reálnu<br />

prevádzku, preto�e sa tým zní�i rýchlos�. Na<br />

vyskúšanie to však mô�e by� zaujímavá vo¾ba.<br />

INŠTALÁCIA. Ak chcete ma� <strong>na</strong> jednom disku aj<br />

Windows, aj Linux, <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>inštalujte Windows<br />

(to u� pravdepodobne máte), a� potom Linux.<br />

Windows toti� bývajú dos� nepriate¾ské k ostatným<br />

operaèným systémom.<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní Windows sa mô�ete pusti� do inštalácie<br />

Linuxu. Väèši<strong>na</strong> inštalácie by nemala nikomu<br />

robi� problémy. Poèas nej si vyberiete jazyk, klávesnicu,<br />

rozlíšenie, ktoré chcete pou�íva�, aké balíèky (programy)<br />

<strong>na</strong>inštalova�... Na inštalaèných CD k Linuxu<br />

býva ve¾ké mno�stvo programov. Väèšinu z nich nebudete<br />

nikdy potrebova�, ale ak máte miesto, tak vám<br />

niè nebráni <strong>na</strong>inštalova� všetko a neskôr, keï zistíte,<br />

èo vlastne chcete a èo pou�ívate, preinštalujete hoci<br />

aj celý Linux a necháte si len potrebné programy.<br />

Jediným mo�ným problémom je urèenie miesta,<br />

kam <strong>na</strong>inštalova� Linux a spúš�ací ma<strong>na</strong>�ér (program<br />

umo�òujúci štartovanie rôznych operaèných systémov).<br />

Na CD s Linuxom sa urèite aspoò jeden spúš�ací<br />

ma<strong>na</strong>�ér <strong>na</strong>chádza (ak ich obsahuje viac, inštalácia<br />

vám ponúkne <strong>na</strong> výber, ktorý pou�i�), prípadne mô-<br />

�ete pou�i� aj nejaký úplne iný. Ja tu však budem opisova�<br />

pou�itie spúš�acieho ma<strong>na</strong>�éra LILO (LInux<br />

LOader), ktorý je súèas�ou všetkých distribúcií Linuxu.<br />

LILO (prípadne iný ma<strong>na</strong>�ér <strong>na</strong>chádzajúci sa <strong>na</strong><br />

inštalaènom CD) umo�òuje zavedenie Linuxu do pamäte.<br />

Ak budete chcie� pou�íva� LILO aj <strong>na</strong> výber operaèného<br />

systému pri štarte poèítaèa, <strong>na</strong>inštalujte ho<br />

do MBR (Master Boot Record) <strong>na</strong> zaèiatku disku. Ak<br />

budete <strong>na</strong> výber operaèného systému pou�íva� iný<br />

spúš�ací ma<strong>na</strong>�ér (nedodávaný s Linuxom), <strong>na</strong>inštalujte<br />

LILO <strong>na</strong> oddiel s Linuxom. Ak nechcete meni�<br />

MBR, èi u� inštalácii nedôverujete, alebo z iného dôvodu,<br />

<strong>na</strong>inštalujte LILO <strong>na</strong> oddiel s Linuxom, ale nezabudnite<br />

si vytvori� štartovaciu disketu, aby ste mohli<br />

Linux spusti� (radšej si ju vytvorte v�dy – v prípade<br />

problémov sa mô�e zís�), preto�e týmto spôsobom<br />

docielite to, �e sa vám bude v�dy spúš�a� váš starý<br />

operaèný systém a Linux spustíte len pomocou štartovacej<br />

diskety.<br />

LILO nemusíte inštalova� samostatne, inštalácia to<br />

urobí za vás, len sa spýta, kam ho da�. Inštalácia sa<br />

vás tie� opýta, kam <strong>na</strong>inštalova� Linux. Tu si dajte<br />

pozor, preto�e disky a diskové oblasti sa oz<strong>na</strong>èujú<br />

ináè, ne� ste zvyknutí z DOS-u, resp. Windows. V Linuxe<br />

neexistuje nieèo také ako c:, d:... Namiesto takéhoto<br />

oz<strong>na</strong>èenia existujú v Linuxe špeciálne súbory<br />

reprezentujúce disky a diskové oddiely. Pre <strong>zariadenia</strong><br />

IDE (obyèajné pevné disky a CD mechaniky) má<br />

súbor názov v tvare /dev/hdXY, kde X je písmeno a a�<br />

d pod¾a zapojenia:<br />

a – prvý (primary) IDE radiè, master<br />

b – prvý (primary) IDE radiè, slave<br />

c – druhý (secondary) IDE radiè, master<br />

d – druhý (secondary) IDE radiè, slave<br />

Písmeno Y udáva poradie oddielu <strong>na</strong> pevnom<br />

disku. Druhý oddiel <strong>na</strong> prvom (master) pevnom<br />

disku primárneho IDE radièa má oz<strong>na</strong>èenie /dev/<br />

hda2. Ak máte teda jeden disk rozdelený <strong>na</strong> dve<br />

èasti a <strong>na</strong> prvej z nich je Windows, tá druhá (<strong>na</strong><br />

ktorú chcete <strong>na</strong>inštalova� Linux) je pravdepodobne<br />

/dev/hda2. Keby ste však mali <strong>na</strong> tomto disku<br />

tri oddiely (c:, d: a oddiel pre Linux), budete Linux<br />

inštalova� pravdepodobne <strong>na</strong> /dev/hda3. Ak máte<br />

v poèítaèi dva disky, prvý (master) pre Windows a<br />

druhý (slave) pre Linux, budete inštalova� <strong>na</strong> /dev/<br />

hdb1. Aj keï to znie zlo�ito, nemusíte sa bá�, inštalácia<br />

vám uká�e, èo sa kde <strong>na</strong>chádza, ak si teda<br />

dáte trochu pozor, zvládnete to bez problémov, aj<br />

keby poradové èísla partícií boli iné.<br />

V Linuxe mô�ete ma� hoci aj ka�dý adresár <strong>na</strong> inom<br />

oddiele disku. Je to výhodné z dôvodu bezpeènosti,<br />

zálohovania... Pokia¾ však s Linuxom zaèí<strong>na</strong>te, nemusí<br />

vás to zaujíma�. Bude staèi�, ak pri inštalácii pripojíte<br />

<strong>na</strong> diskový oddiel, ktorý ste si zvolili / (koreòový adresár).<br />

Mali by ste však vytvori� aj samostatný oddiel pre<br />

odkladací (swapovací) oddiel, pokia¾ ste to neurobili u�<br />

pred inštaláciou. Jednoducho rozdelíte oddiel, ktorý<br />

ste si urèili pre Linux, <strong>na</strong> dve èasti. No pamätajte, �e<br />

programy pracujúce s diskovými oddielmi sú deštrukèné,<br />

a preto oddiel s iným operaèným systémom<br />

(DOS, Windows...) nechajte bez zmeny. Ak si pozorne<br />

èítate všetky hlásenia a varovania <strong>na</strong> obrazovke, nemusíte<br />

sa obáva� a <strong>na</strong>vyše systém urobí zmeny a� <strong>na</strong><br />

konci inštalácie, pred kopírovaním súborov, a tak máte<br />

mo�nos� predèasne vyskoèi� bez akejko¾vek zmeny.<br />

Pri vytváraní odkladacieho oddielu pamätajte, �e jeho<br />

ve¾kos� by mala závisie� od toho, ko¾ko máte pamäte<br />

RAM a aké programy budete pou�íva�. So 128 MB RAM<br />

a Red Hat 7.0 som swap skoro nikdy nepotreboval, ale<br />

aj tak som si nechal 64 MB swap ako rezervu.<br />

PO INŠTALÁCII. Ak ste náhodou poèas inštalácie<br />

zabudli <strong>na</strong>stavi� spúš�anie grafického rozhrania<br />

a v príkazovom riadku sa neviete pohnú�, skúste<br />

príkaz startx, ktorý spustí x-windows.<br />

Majite¾ov grafických kariet s èipmi od nVidie (TNT,<br />

GeForce) musím upozorni�, �e <strong>na</strong> oficiálnej stránke<br />

tejto firmy (<strong>www</strong>.nvidia.com) sa <strong>na</strong>chádzajú ovládaèe<br />

k ich karte. Po ich inštalácii <strong>na</strong> Red Hat 7.0 s kartou<br />

TNT2 sa zvýšil výkon môjho grafického subsystému<br />

nieko¾konásobne. Jednoz<strong>na</strong>ène si ich musíte zoh<strong>na</strong>� a<br />

<strong>na</strong>inštalova�. Na uvedenej stránke nájdete aj postup<br />

ich inštalácie. Súèasné distribúcie Linuxu doká�u pracova�<br />

s oddielmi iných operaèných systémov. Staèí<br />

ich jednoducho pripoji�. To sa dá urobi� pomocou príkazu<br />

mount (<strong>na</strong>pr. v tvare mount -t vfat /dev/hda1<br />

/mnt/ disk_c). Ak chcete, aby sa pripájali automaticky<br />

pri štarte systému, musíte upravi� súbor /etc/fstab. Pre<br />

uvedený príklad by ste mali do tohto súboru prida�<br />

riadok: /dev/hda1 /mnt/ disk_c vfat defaults 0 0<br />

Ale <strong>na</strong>èo to robi� manuálne, keï sa to dá aj jednoduchšie<br />

pomocou programu linuxconf. Vyberte si<br />

Súborové systémy -> Sprístupni� lokálny disk -> Prida�.<br />

Do polo�ky Oddiel zadajte oz<strong>na</strong>èenie oddielu (<strong>na</strong>pr.<br />

/dev/hda1), do polo�ky Typ zadajte súborový systém<br />

oddielu (pravdepodobne vfat) a ako Adresár pre pripojenie<br />

uveïte adresár, cez ktorý budete pristupova� k<br />

tomuto oddielu (zväèša /mnt/meno_disku). Nezabudnite,<br />

�e musíte by� prihlásení ako root. Po inštalácii<br />

budete chcie� trochu preskúma� Linux. Upozoròujem<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> hry. Linux ich obsahuje pomerne ve¾a (minimálne<br />

spomí<strong>na</strong>ný Red Hat). Od mín, rôznych kartových<br />

hier a� po perfektnú hru FreeCiv, èo je klon starej<br />

dobrej Civilizácie – samozrejme zadarmo. A� sa<br />

dohráte, mô�ete zaèa� s nejakou serióznou prácou.<br />

Peter Chabada

SPRÁVA DÁT VO VEKU INTERNETU:<br />

Oracle Internet File System (9i FS)<br />

Vo veku internetu rastie objem firemných dát exponenciálnym<br />

radom. Vo všeobecnosti sa a<strong>na</strong>lytici zhodli <strong>na</strong> tom, �e<br />

<strong>na</strong> zvýšenom objeme dát sa èiastoène podie¾a aj mno�stvo<br />

nových formátov a dátových typov, ktoré sa pou�ívajú <strong>na</strong><br />

ukladanie informácií. Ka�dá firma zvyèajne ukladá svoje<br />

dáta v podobe dokumentov, multimediálnych súborov,<br />

webových stránok, súborov elektronickej pošty, súborov<br />

XML èi štruktúrovaných dát, prièom výskyt nových formátov<br />

a dátových typov nie je �iadnou výnimkou.<br />

Úspešné firmy musia neustále h¾ada� nové spôsoby,<br />

ako èo <strong>na</strong>jefektívnejšie vyu�íva� svoje dátové zdroje s cie-<br />

¾om zabezpeèi� hlavný cie¾ ka�dej firmy: priláka� nových<br />

zákazníkov a dodávate¾ov. Internet je predpokladom <strong>na</strong><br />

plné <strong>na</strong>sadenie a vyu�itie podnikových informácií, preto�e<br />

nepozná geografické hranice. Ale skôr, ne� mô�e firma<br />

<strong>na</strong>plno vyu�i� prednosti internetu, musí svoje dáta<br />

centralizova�, zabezpeèi�, ochráni� a konsolidova�. Ak firma<br />

nedoká�e spravova� svoje dáta <strong>na</strong> podnikovej úrovni,<br />

nemá šancu plne vyu�i� hodnoty ulo�ené v nich.<br />

Ve¾kou nevýhodou je, �e v dnešnej dobe sa cenné<br />

informácie ukladajú v rámci podniku kdeko¾vek: <strong>na</strong> pracovných<br />

staniciach jednotlivých pracovníkov, <strong>na</strong> súborových<br />

serveroch, videoserveroch, emailových serveroch<br />

a nespoèetnom mno�stve samostatných databáz. V dôsledku<br />

takéhoto neorganizovaného prístupu musia pou�ívatelia<br />

a administrátori zápasi� ka�dý deò s <strong>na</strong>sledujúcimi<br />

problémami:<br />

� vyh¾adáva� informácie ulo�ené <strong>na</strong> rôznych strojoch<br />

alebo systémoch,<br />

� spolupracova� s kolegami, ktorí nemajú prístup<br />

k rov<strong>na</strong>kým dátam,<br />

� pristupova� k informáciám zo vzdialených lokalít<br />

rôznym spôsobom (<strong>na</strong>pr. prostredníctvom webového<br />

browsera, e-mailu alebo FTP),<br />

� spravova� chaoticky rozlo�ený obsahu (poskytnú�<br />

prístup, <strong>na</strong>stavi� bezpeènos�, zálohova� dáta),<br />

� zabezpeèi� nepretr�itú dostupnos� dát spo¾ahlivým<br />

spôsobom.<br />

Riešenie uvedených problémov ponúka Oracle Corporation<br />

prostredníctvom svojho Oracle Internet File<br />

Systému (9iFS). Oracle 9iFS je revoluèné rozšírenie databázy<br />

Oracle 9i, ktoré poskytuje kombináciu toho <strong>na</strong>jlepšieho<br />

zo sveta databáz a z oblasti súborových systémov.<br />

Nielen�e ponúka spo¾ahlivos�, dostupnos� a škálovate¾nos�<br />

databázy Oracle 9i, ale aj dôverne známy a jednoduchý<br />

prístup štandardného súborového systému.<br />

Oracle 9iFS konsoliduje všetky firemné dáta do jedného<br />

unifikovaného repozitára, rozširuje databázovú<br />

platformu tak, aby prezentovala dokumenty ako súbory<br />

a prieèinky, ku ktorým má pou�ívate¾ prístup cez známe<br />

rozhrania, ako sú Windows, HTTP èi FTP. Po prvýkrát sa<br />

mô�u firmy spo¾ahnú� <strong>na</strong> to, �e ich dôverné a hodnotné<br />

informácie sú bezpeèné a ¾ahko vyh¾adate¾né.<br />

Oracle 9iFS je excelentný súborový systém ponúkajúci<br />

správu a prístup ku všetkým informáciám pre tých, ktorí<br />

pracujú a manipulujú s informáciami. Oracle 9iFS poskytuje<br />

rôzne <strong>na</strong>dštandardné mo�nosti, ako je kontrola a riadenie<br />

verzií, zablokovanie a odblokovanie dokumentu èi univerzálny<br />

prístup.<br />

Oracle 9iFS je <strong>na</strong>vyše bezkonkurenèná platforma pre<br />

vytváranie vlastných aplikácií <strong>na</strong> správu obsahu. Pomocou<br />

štandardných Java API mô�u vývojoví pracovníci pomocou<br />

podtried objektov pou�ívaných v 9iFS vytvára� svoje vlastné<br />

definície súborov s rozšírenou mno�inou metadát.<br />

Dokonca mô�u pou�íva� vlastné parsery <strong>na</strong> automatickú<br />

extrakciu informácií z dokumentov pri ich vkladaní do systému<br />

dát, ako aj vlastné zostavovacie obslu�né programy<br />

– renderery – <strong>na</strong> zobrazenie a prenos rov<strong>na</strong>kých informácií<br />

v rôznych formátoch.<br />

Správa internetového obsahu v jednom re−<br />

pozitári. Väèši<strong>na</strong> firiem nemá doteraz vypracovaný<br />

plán, ako organizova� a centralizova� svoje dáta. Dáta sa<br />

èasto <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> rôznych špeciálnych serveroch,<br />

v dôsledku èoho má administrátor s�a�enú úlohu pri<br />

zabezpeèovaní dostupnosti presných, aktuálnych a plnohodnotných<br />

informácií, preto�e systémový administrátor<br />

musí zvládnu� inštaláciu, ochranu, bezpeènos� a správu<br />

ka�dého jedného servera, ktorý firma pou�íva <strong>na</strong> ukladanie<br />

svojich dát.<br />

V s<strong>na</strong>he eliminova� informaèný chaos sa ka�dá firma<br />

musí <strong>na</strong>jprv sústredi� <strong>na</strong> centralizáciu všetkých svojich dát<br />

(štruktúrovaných aj neštruktúrovaných) do jedného repozitára.<br />

Jediný dôvod, preèo firmy neukladajú všetky svoje<br />

webové stránky, videá a e-maily v tom istom prieèinku, je<br />

ten, �e im v tom bránia rozdielne technológie, pou�ívané<br />

jednotlivými emailovými, webovými a súborovými servermi.<br />

Odlišné vyu�ívanie rôznych repozitárov jednotlivými<br />

aplikáciami znemo�òuje zabezpeèi� ¾ahký prístup, jednoduché<br />

preh¾adávanie a editovanie všetkých súborov<br />

via�ucich sa <strong>na</strong> ten istý subjekt. Oracle 9iFS eliminuje tieto<br />

problémy práve vïaka integrálnemu ukladaniu všetkých<br />

podnikových dát do jedného repozitára.<br />

Oracle 9iFS ponúka jediný repozitár pre všetky dáta<br />

vrátane dokumentov, prezentácií, grafických obrázkov,<br />

HTML webových stránok èi emailových správ. Oracle<br />

9iFS podporuje viac ako 150 be�ných formátov súborov.<br />

Pokia¾ firma pou�íva špeciálnu definíciu súboru, vývojový<br />

pracovník mô�e ve¾mi jednoducho definova� nový typ<br />

dokumentu pomocou Oracle 9iFS Java API.<br />

Oracle 9iFS, ako rozšírenie Oracle 9i databázy, prináša<br />

rov<strong>na</strong>ké výhody ako databáza vrátane dostupnosti,<br />

spo¾ahlivosti, bezpeènosti a unifikovanej administrácie.<br />

U� len samotný proces zálohovania a obnovy súborov je<br />

ve¾mi jednoduchý, preto�e v�dy, keï prebieha zálohovanie<br />

Oracle 9i databázy, zálohuje sa aj celý obsah 9iFS.<br />

Vïaka zavedeniu 9iFS mô�u administrátori pou�íva�<br />

rov<strong>na</strong>ké nástroje <strong>na</strong> riadenie a správu bezpeènosti všetkých<br />

súborov v jednom systéme, takisto vznikne jediný<br />

bod <strong>na</strong> správu a riadenie prístupu pou�ívate¾ov. Jednoduché<br />

zoz<strong>na</strong>my <strong>na</strong> riadenie prístupu (Access Control Lists –<br />

ACLs) umo�òujú administrátorom a pou�ívate¾om pride-<br />

¾ova� alebo odobera� jednotlivcom alebo skupinám oprávnenia<br />

(<strong>na</strong> èítanie, úpravu a odstraòovanie) k súborom.<br />

Oracle 9iFS ponúka viacero nástrojov <strong>na</strong> administráciu<br />

vrátane:<br />

� Oracle 9iFS Ma<strong>na</strong>ger – integrovaný s Oracle<br />

Enterprise Ma<strong>na</strong>gerom, administratívnym nástrojom<br />

databázy,<br />

� Webové rozhranie – ve¾mi u�itoèné pri vykonávaní<br />

jednoduchých administratívnych úloh, ako je správa<br />

ACLs alebo úprava profilu pou�ívate¾a,<br />

� Command Line Utilities – pre dávkové operácie,<br />

� XML konfiguraèné súbory – <strong>na</strong> zjednodušenie vytvárania<br />

ve¾kého poètu pou�ívate¾ov, adresárov a dokumentov.<br />

Pomocou Oracle 9iFS doká�u administrátori spravova�<br />

všetky typy dát, zabezpeèi� ochranu a spravova� prístup<br />

pou�ívate¾ov z jedného administratívneho bodu.<br />

Oracle 9iFS je integrovaný s Oracle Internet Directory<br />

(OID) a prihlásením jedným vstupom (Single Sign-on<br />

SSO), vïaka èomu mô�u administrátori z jedného miesta<br />

spravova� úèty pou�ívate¾ov pre Oracle 9iFS a iné informaèné<br />

systémy.<br />

Sprístupnenie hodnotových informácií pro−<br />

stredníctvom známych rozhraní a proto−<br />

kolov. Oracle 9iFS rozširuje databázovú platformu o<br />

dokumenty prezentované ako súbory v prieèinkoch.<br />

Prístup k prieèinkom a ich obsahu získavajú pou�ívatelia<br />

prostredníctvom známych rozhraní a protokolov, ako sú:<br />

� Súborový systém Windows (ako je Windows Explorer) –<br />

SMB protokol sa pou�íva <strong>na</strong> prístup k súborom v 9iFS<br />

z Microsoft Windows 95, 98, ME, NT a 2000 klientom.<br />

� Web browser (ako Netscape Navigator alebo Microsoft<br />

Internet Explorer) – HTTP protokol a 9iFS webové<br />

pou�ívate¾ské rozhranie umo�òujú pou�ívate¾om<br />

získa� prístup k Oracle 9iFS repozitáru <strong>na</strong> webe.<br />

Ka�dý súbor v Oracle 9iFS mo�no adresova� prostredníctvom<br />

URL.<br />

� Emailoví klienti (ako Netscape Messenger alebo<br />

Microsoft Outlook) – SMTP protokol mo�no pou�i� <strong>na</strong><br />

odosielanie a prijímanie emailových správ; štandardní<br />

klienti IMAP majú prístup k správam v 9iFS poštovej<br />

schránke pou�ívate¾a.<br />

� File Transfer Protocol klienti (príkazový riadok alebo GUI)<br />

– FTP mo�no pou�i� <strong>na</strong> prenos obrovského mno�stva<br />

súborov medzi 9iFS a ostatnými FTP servermi.<br />

� NFS (Network File System) – systémy <strong>na</strong> báze Unixu<br />

mô�u by� priamo prístupné prostredníctvom protokolu<br />

NFS.<br />

� AFP (Apple File Protocol) – poèítaèe Macintosh majú<br />

prístup k 9iFS prostredníctvom Apple File Protocolu,<br />

� Oracle Portal – 9iFS mô�e by� <strong>na</strong>konfigurovaný tak,<br />

aby umo�òoval prístup k súborom 9iFS cez portlet.<br />

Zvýšenie produktivity a spolupráce<br />

pou�ívate¾ov. Ak sú dáta roztrúsené po celej firme,<br />

zamest<strong>na</strong>nci nemajú mo�nos� jednoducho vyh¾ada�<br />

potrebné informácie èi bezproblémovo ich zdie¾a�<br />

s ostatnými kolegami, èo má vplyv <strong>na</strong> ich produktivitu.<br />

Ak teda pracovníci z viacerých oddelení pracujú <strong>na</strong><br />

jednej úlohe ako tím, èasto im chýba prístup k rov<strong>na</strong>kým<br />

súborovým systémom. Na zdie¾anie informácií sa preto<br />

èasto pou�íva ve¾mi neefektív<strong>na</strong> elektronická pošta, èo<br />

máva nezriedka za následok stratu súslednosti úprav<br />

dokumentov èi neorganizovaný kolobeh. Spolupráca<br />

v rámci firmy je preto výrazne obmedzená.<br />

Oracle 9iFS doká�e rieši� tieto problémy tým, �e ukladá<br />

a spravuje obsah v jednom repozitári. Pokia¾ sa<br />

pou�ívate¾ prihlási do Oracle 9iFS, všetky súbory (teda<br />

e-mail, dokumenty, obrázky atï.) sú vidite¾né prostredníctvom<br />

jedného rozhrania, èím sa zjednodušuje spolupráca<br />

medzi skupi<strong>na</strong>mi, preto�e skupiny pou�ívate¾ov<br />

majú zabezpeèený prístup k rov<strong>na</strong>kej mno�ine súborov.<br />

Oracle 9iFS takisto umo�òuje zablokovanie/odblokovanie<br />

súboru, èím sa obmedzí prístup k súboru v prípade,<br />

�e ho jeden pou�ívate¾ upravuje. Takýmto spôsobom<br />

sa zabráni tomu, aby si pou�ívatelia <strong>na</strong>vzájom prepisovali<br />

svoje zmeny. Navyše sa Oracle 9iFS vyz<strong>na</strong>èuje riadením<br />

verzií, ktoré zase umo�ní pou�ívate¾om uklada� do<br />

pamäte predchádzajúce verzie ka�dého dokumentu,<br />

tak�e sa pou�ívate¾ nemusí spolieha� len <strong>na</strong> svoju pamä�<br />

v prípade, �e sa s<strong>na</strong>�í dokument zrekonštruova�.<br />

Zhrnutie. V dôsledku explozívneho rastu objemu<br />

a komplexnosti dát zaèí<strong>na</strong>jú firmy pripisova� èoraz väèší<br />

výz<strong>na</strong>m správe informaèných zdrojov. Oracle 9iFS pomáha<br />

firmám spravova� a riadi� ich hodnotné informácie.<br />

Oracle 9iFS poskytuje jediný unifikovaný repozitár <strong>na</strong><br />

správu všetkých typov dát vrátane dokumentov, multimédií,<br />

webových stránok, e-mailu a štruktúrovaných<br />

dát. Oracle 9iFS, ako rozšírenie Oracle 9i databázy, predstavuje<br />

spo¾ahlivé, dostupné a bezpeèné prostredie pre<br />

správu firemných informácií. Prostredníctvom Oracle<br />

9iFS mô�u pou�ívatelia pristupova� k informáciám<br />

pomocou známych rozhraní, ako je webový browser,<br />

e-mail, FTP alebo Windows Explorer. Keï�e Oracle 9iFS<br />

nepotrebuje <strong>na</strong> pripojenie k repozitáru špeciálneho<br />

klienta, pou�ívatelia mô�u pristupova� k súborom v 9iFS<br />

takmer v�dy a všade.<br />

Oracle 9iFS pomáha zlepšova� produktivitu a spoluprácu<br />

pou�ívate¾ov. Keï�e informácie sú konsolidované<br />

v jednom repozitári, pou�ívatelia majú mo�nos�<br />

preh¾adáva� všetky informácie via�uce sa <strong>na</strong> konkrétnu<br />

tému. Spolupráca je jednoduchšia vïaka prístupu k rov<strong>na</strong>kej<br />

mno�ine súborov. Produktivitu pou�ívate¾ov podporujú<br />

také funkcie, ako je zablokovanie/odblokovanie<br />

súborov, riadenie verzií a riadenie prístupu k súborom.<br />

Oracle 9iFS disponuje robustnými Java API, ktoré umo�òujú<br />

uskutoèòova� úpravy, poèí<strong>na</strong>júc minimálnymi zásahmi<br />

a konèiac plne realizovanými aplikáciami. Zároveò má<br />

pou�ívate¾ mo�nos� vyu�íva� riadenie a flexibilitu, ktorú<br />

neponúka �iadny iný tradièný súborový systém.<br />

�<br />

I N F O W A R E<br />

5/2002 PC REVUE 97<br />

Reklamný èlánok

I N F O W A R E<br />

NOVINKY: Technológie &biznis<br />

� Monitorované siete sú bezpeènejšie. Pod¾a správy spoloè−<br />

nosti Counterpane zaoberajúcej sa poskytovaním slu�ieb<br />

monitoringu sie�ovej infraštruktúry sú siete zákazníkov<br />

pou�ívajúcich slu�by doh¾adu a� nieko¾konásobne menej<br />

terèami útokov. Tieto závery sú podlo�ené výsledkami mo−<br />

nitoringu viac ne� 200 sietí, pri ktorých bolo spracovaných<br />

zhruba 31 mld. sie�ových udalostí. A<strong>na</strong>lytici Counterpane<br />

podrobne skúmali celkom 57−tisíc sie�ových incidentov,<br />

z ktorých len 18 % bolo oz<strong>na</strong>èených za útoky. Všeobecne<br />

išlo o neautorizovaný scanning, útoky typu DoS a iné èin−<br />

nosti smerujúce k skompromitovaniu sie�ových prostriedkov.<br />

Z uvedených 18 % bolo úspešných len šes�.<br />

� Heslá nie sú vôbec tajné. Aspoò tak znie záver ankety,<br />

ktorá sa uskutoènila <strong>na</strong> stanici Victoria Station londýnskeho<br />

metra. Drvivá väèši<strong>na</strong> zo 150 respondentov potvrdila, �e<br />

heslá k pou�ívate¾ským úètom zdie¾ajú z praktických dôvo−<br />

dov s kolegami alebo priate¾mi. Najpou�ívanejšie heslo je<br />

u� klasický re�azec „password“.<br />

� Nová generácia systémov Alpha EV7. Spoloènos� Compaq<br />

informovala, �e zaèala svojim zákazníkom a partnerom<br />

dodáva� testovacie modely ïalšej generácie systémov<br />

AlphaServer. Prvé modely AlphaServer systémov, zalo�ené<br />

<strong>na</strong> novej technológii procesorov Alpha EV7, plánuje spo−<br />

loènos� Compaq oficiálne uvies� pred koncom tohto roka.<br />

Tieto systémy budú doteraz technologicky <strong>na</strong>jpokroèilejšou<br />

verziou AlphaServerov.<br />

K zásadným technologickým pokrokom novej generácie<br />

systémov AlphaServer patria: procesor Alpha EV7, ktorý má<br />

priamo v èipe integrované všetky bloky symetrického viacpro−<br />

cesorového systému (SMP), ponúkajúc tak výrazne zvýšenú<br />

výkonnos�, škálovate¾nos� a spo¾ahlivos�; unikát<strong>na</strong> architektú−<br />

ra, umo�òujúca priamo prepája� Alpha procesory medzi<br />

sebou do ve¾kých matíc s poètom 64 CPU a viac pri dosiah−<br />

nutí lineárnej škálovate¾nosti a zvýšení spo¾ahlivosti; vysoká<br />

modularita systémov od <strong>na</strong>jmenších a� po <strong>na</strong>jväèšie,<br />

umo�òujúca postupný nárast výkonu v súlade s potrebami<br />

zákazníka; vyššia úroveò servisovate¾nosti vïaka integrova−<br />

nému server ma<strong>na</strong>�mentu a pokrokovej diagnostike.<br />

Modely budú podporova� operaèné systémy Tru64<br />

UNIX, OpenVMS a Linux. Formálne uvedenie línie<br />

HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY<br />

Orange Slovensko – èistý zisk 884,9 mil. Sk, prevádzko−<br />

vý zisk 1,359 mld. Sk (rok 2001)<br />

Globtel – zisk pred zdanením 3,697 mld. Sk, obrat<br />

10,183 mld. Sk (medziroèný nárast zisku a výnosov o<br />

36 %) – rok 2001<br />

Softec – tr�by 176 miliónov Sk (rok 2001)<br />

Skupi<strong>na</strong> Zero – tr�by 752 mil. Sk (rok 2001)<br />

TTC Telecom – obrat 103,5 mil. Sk (medziroèný nárast<br />

o 9 %) – rok 2001<br />

S&T Slovakia – tr�by 18,91 mil. eur (medziroèný nárast<br />

o 68 %) – rok 2001<br />

S&T – obrat 163 mil. eur (medziroèný nárast o 40 %)<br />

SAP Slovensko – obrat 616 mil. Sk (medziroèný nárast<br />

o 39 %) – rok 2001<br />

Altron SK – predbe�né konsolidované výnosy 159,8 mil.<br />

Sk (medziroèný nárast o 51 %), zisk pred zdanením 8,7<br />

mil. Sk – rok 2001<br />

KPN – strata 7,5 mld. eur – rok 2001<br />

Oracle Corporation – tr�by 2,2 mld. USD, èistý príjem<br />

508 mil. USD, výnos <strong>na</strong> akciu 0,09 USD – 3. štvr�rok fiš−<br />

kálneho roka<br />

98 PC REVUE 5/2002<br />

AlphaServer spolu s prvými dodávkami osemprocesorových<br />

systémov by sa malo uskutoèni� pred koncom tohto roka,<br />

prièom všeobecná dostupnos� ïalších modelov systémov<br />

AlphaServer novej generácie do 64 procesorov Alpha je<br />

plánovaná <strong>na</strong> obdobie roku 2003.<br />

� Microsoft sa lúèi so svojím<br />

prezidentom. Rick Belluzzo,<br />

prezident a COO spoloè−<br />

nosti Microsoft, odchádza<br />

prvého mája tohto roka<br />

z dôvodu „reorganizácie“.<br />

Redmond ešte neoznámil<br />

nového kandidáta <strong>na</strong> uvo¾−<br />

nenú pozíciu. Belluzzo pri−<br />

šiel do Microsoftu v roku<br />

1999 zo spoloènosti SGI<br />

a pred tým pôsobil v HP,<br />

kde bol pova�ovaný za ho−<br />

rúceho kandidáta <strong>na</strong> funkciu výkonného riadite¾a. V Mic−<br />

rosofte bol zodpovedný za produkty a slu�by, Xboxom poè−<br />

núc a MSN konèiac.<br />

� Linux v banke. Ide pravdepodobne o prvé <strong>na</strong>sadenie<br />

operaèného systému Linux v mission−critical prostredí.<br />

Švajèiarsky bankový dom Credit Suisse First Boston (CSFB)<br />

oznámil spoloène so spoloènos�ou Red Hat, Ltd., úspešný<br />

prechod z platformy UNIX & RISC <strong>na</strong> Red Hat Linux & Intel.<br />

Aplikácia s názvom Agora spracováva denne zhruba 35<br />

miliónov transakcií.<br />

� GA Apache 2.0 je k dispozícii. Prvá produkèná verzia no−<br />

vého webového servera Apache 2.0 je k dispozícii <strong>na</strong> stiah−<br />

nutie. Nová verzia prináša oproti radu 1.3 okrem mnohých<br />

nových vlastností <strong>na</strong>jmä zvýšenie výkonu a stability. Medzi<br />

<strong>na</strong>jzaujímavejšie novinky patrí <strong>na</strong>jmä mo�nos� prevádzky<br />

v hybridnom móde pou�ívajúcom vlák<strong>na</strong> a procesy <strong>na</strong><br />

akomko¾vek operaènom systéme so zodpovedajúcou pod−<br />

porou vlákien a procesov, èo v koneènom dôsledku z<strong>na</strong>−<br />

mená <strong>na</strong>jmä zvýšenie škálovate¾nosti. K dispozícii je pod−<br />

pora IPv6 a filtrovanie I/O operácií umo�òujúce vyko<strong>na</strong>nie<br />

zmien výstupov modulov pred ich odoslaním klientovi.<br />

� Trh unixových serverov. Pod¾a údajov a<strong>na</strong>lytickej spoloè−<br />

nosti Gartner Dataquest dosiahol podiel spoloènosti Sun <strong>na</strong><br />

trhu 2,8−percentný medziroèný nárast a� <strong>na</strong> úroveò 58,1<br />

percenta, èo je o 38 percent viac, ako dosiahol jeho <strong>na</strong>j−<br />

väèší konkurent, zatia¾ èo druhý <strong>na</strong>jväèší konkurent zaz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>l pokles o 1,1 percenta a tretí <strong>na</strong>jväèší konkurent<br />

poklesol o 1,8 percenta.<br />

� 3Com SuperStack 3 Switch 4400 SE. Spoloènos� 3Com<br />

Corporation rozšírila svoju rodinu SuperStack 3 Switch<br />

4400 o nový prepí<strong>na</strong>è SuperStack 3 Switch 4400 SE. Ide<br />

o stohovate¾ný prepí<strong>na</strong>è sietí LAN 10/100 s prepí<strong>na</strong>ním<br />

rýchlostí fyzického spojenia. SuperStack 3 Switch 4400 SE<br />

ponúka vlastnosti charakteristické pre podnikové prepí−<br />

<strong>na</strong>èe, ako spravovate¾nos�, stohovanie a celostohové<br />

zdru�ovanie liniek, všetko za ve¾mi priaznivú cenu. Aby bol<br />

prepí<strong>na</strong>è technologicky pripravený <strong>na</strong> budúcnos�, je ho<br />

mo�né formou upgrade rozšíri� ešte o priorizáciu prevádz−<br />

ky <strong>na</strong> štvrtej vrstve (L4). SE model prepí<strong>na</strong>èa SuperStack 3<br />

Switch 4400 je primárne urèený pre firmy, ktoré si chcú<br />

zriadi� lacnejšie prepí<strong>na</strong>nie 10/100 novej generácie, a pri−<br />

tom zatia¾ nepotrebujú zlepšenú správu prevádzky.<br />

� Discreet plasma pre tvorcov 3D webov. Spoloènos�<br />

Discreet oznámila nový prírastok do svojho radu grafických<br />

nástrojov. Nový produkt, <strong>na</strong>zvaný plasma, je urèený pre<br />

tvorcov priestorovej (3D) grafiky <strong>na</strong> web a interaktívnych 3D<br />

aplikácií. Plasma je postavená <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom jadre ako 3ds<br />

max, ale pou�ívate¾ské rozhranie je ove¾a konzervatívnejšie<br />

a priate¾skejšie pre be�ných dizajnérov internetových strá−<br />

nok. Navyše disponuje plasma radom unikátnych funkcií,<br />

prepojenos�ou <strong>na</strong> produkty Macromedia (Director 8.5<br />

Shockwave Studio) a export do formátu Flash (Flash MX).<br />

Mnohých zákazníkov by mala priláka� i prijate¾ná ce<strong>na</strong>, kto−<br />

rá by nemala presiahnu� 41 000 Sk.<br />

Plasmu nemo�no chápa� ako „orezaný“ 3ds max, ale<br />

ako úplne nový nástroj, špeciálne urèený pre tento stále sa<br />

rozrastajúci segment trhu. Pod¾a agentúry Jon Peddie Asso−<br />

ciates bude v roku 2007 viac ako jeden milión webových<br />

stránok integrova� prepracovaný 3D obsah. A práve tvor−<br />

com takých stránok a internetových projektov má plasma<br />

svojimi funkciami a mo�nos�ami maximálne vyjs� v ústrety.<br />

Discreet plasma je nový nástroj, vyvinutý špeciálne <strong>na</strong> prí−<br />

pravu 3D grafiky/animácie <strong>na</strong> web a tvorbu interaktívnych<br />

priestorových aplikácií. V jednom produkte sa tak spája<br />

profesionálny 3D nástroj (jadro zhodné s programom 3ds<br />

max) s jednoduchos�ou, ktorú 2D a 3D weboví dizajnéri<br />

vy�adujú. Pou�ívate¾ské rozhranie plasmy je podobné ostat−<br />

ným programom, ktoré tvorcovia internetovej grafiky a we−<br />

bových stránok poz<strong>na</strong>jú a denne pou�ívajú (LiveMotion,<br />

Director Shockwave Studio...). S plasmou by sa mal <strong>na</strong>uèi�<br />

rýchlo pracova� skutoène ka�dý. Oproti tomu 3ds max<br />

zostane profesionálnym nástrojom pre nároèných profesio−<br />

nálov nielen v odbore 3D webovej grafiky, ale i nároènej<br />

vizualizácie, špeciálnych efektov, filmovej animácie atï.<br />

Program aktuálne nie je dostupný, bude v predaji v lete toh−<br />

to roka. Predpokladaná ce<strong>na</strong> by nemala prekroèi� 41 000 Sk.<br />

� ICL Slovakia od apríla s obchodným názvom Fujitsu Ser−<br />

vices. Spoloènos� ICL Slovakia, s. r. o., ktorá sa zameriava<br />

<strong>na</strong> poskytovanie riešení a slu�ieb v oblasti informaèných<br />

technológií, pôsobí od 2. apríla <strong>na</strong> slovenskom trhu pod<br />

obchodným názvom Fujitsu Services, s. r. o. Dôvodom tejto<br />

zmeny je zámer materskej firmy Fujitsu Limited, ktorý ohlá−<br />

sila u� v auguste minulého roka, vytvori� dve nové spoloè−<br />

nosti pod spoloènou z<strong>na</strong>èkou. Okrem ICL zmenila názov aj<br />

DMR Consulting, ktorá bude vykonáva� èinnos� pod názvom<br />

Fujitsu Consulting. Štruktúra, zamest<strong>na</strong>nci, ako aj ponúka−<br />

né portfólio produktov zostávajú nezmenené.<br />

� Slovensko bude ma� národné internetové sídlo. Na Slo−<br />

vensku by malo ešte v tomto roku vzniknú� tzv. národné<br />

internetové sídlo (NIS) <strong>na</strong> podporu rozvoja informaènej<br />

spoloènosti. Pod¾a vzoru internetového sídla Európskej únie<br />

vytvorí NIS národnú informaènú a prezentaènú platformu<br />

<strong>na</strong> podporu realizácie štátnej informaènej politiky. Uvádza<br />

sa to v materiáloch schválených vládou SR. V tomto roku<br />

bude sídlo fungova� vïaka rozpoètu vo výške 490−tisíc Sk.<br />

Od budúceho roku ho fi<strong>na</strong>nène zastreší Národná agentúra<br />

pre informatizáciu spoloènosti <strong>na</strong> Slovensku (NAIS), èas�<br />

prostriedkov pôjde z rozpoètovej kapitoly Ministerstva<br />

dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.<br />

� Jednoduchšie zabezpeèenie pre notebooky a desktopy IBM.<br />

Spoloènos� IBM zvyšuje dôveru v osobné poèítaèe vïaka no−<br />

vému softvéru Client Security, ktorý zjednodušuje niektoré<br />

bezpeènostné rutiny <strong>na</strong> PC. Podporuje identifikáciu pou�í−<br />

vate¾a a ochranu dôverných informácií pomocou volite¾nej<br />

èítaèky <strong>na</strong> odtlaèky prstov alebo bezkontaktného elektronic−

kého k¾úèa, umo�òuje šifrovanie súborov a adresárov. Na<br />

generovanie vstupných kódov pre virtuálne privátne siete so<br />

sebou <strong>na</strong>vyše netreba nosi� ïalší identifikaèný prívesok.<br />

Na konferencii RSA 2002, ktorá sa zaoberá sie�ovou bez−<br />

peènos�ou a kryptografiou, spoloènos� IBM oznámila, �e<br />

okrem poèetných zdoko<strong>na</strong>lených funkcií je produkt Client<br />

Security Software vo verzii 3.0 kompatibilný so softvérom <strong>na</strong><br />

ma<strong>na</strong>�ment bezpeènosti Tivoli od IBM. Ten umo�òuje orga−<br />

nizáciám kontrolova� prístup k aplikáciám a údajom v súlade<br />

s ich bezpeènostnou politikou a predpismi. Verzia 3.0 po−<br />

máha pri stanovovaní pravidiel, urèujúcich <strong>na</strong>príklad nutnos�<br />

rôznych foriem identifikácie pou�ívate¾a pred èinnos�ami, ako<br />

je odoslanie e−mailu. Zabezpeèuje aj lokálne kódovanie sú−<br />

borov a tým zabezpeèenie kritických dát a administratívnych<br />

nástrojov <strong>na</strong> správu šifrovacích k¾úèov. Softvér vyu�íva funkcie<br />

zatia¾ jediného vstavaného šifrovacieho èipu v odvetví a integ−<br />

ruje bezpeènostné funkcie pomocou štandardných rozhraní,<br />

<strong>na</strong>príklad MS−CAPI alebo PKCS #11.<br />

Na konferencii PartnerWorld 2002 v San Franciscu IBM<br />

oznámila, �e spoloènos� ponúkajúca produkty digitálnej<br />

infraštruktúry CompuCom je jej prvým obchodným partne−<br />

rom v oblasti riešení pre PC, ktorý prešiel školením o <strong>na</strong>sa−<br />

dzovaní vstavaného bezpeènostného subsystému IBM u zá−<br />

kazníkov.<br />

Spoloènos� Targus Systems predstavila nedávno novú bio−<br />

metrickú èítaèku <strong>na</strong> odtlaèky prstov, ktorá má formát PC karty<br />

a je kompatibilná so vstavaným bezpeènostným systémom<br />

IBM. Èítaèka Targus Defcon PC Card Fingerprint Reader sa<br />

pred pou�itím vysunie zo slotu notebooku ThinkPad a umo�ní<br />

pou�ívate¾ovi prilo�ením prsta autorizáciu a prístup k dôver−<br />

ným informáciám <strong>na</strong>miesto zdåhavého zadávania hesla.<br />

Softvér IBM Client Security Version 3.0, ktorý je mo�né<br />

od 5. marca <strong>na</strong>hra� zo siete pre modely ThinkPad aj<br />

NetVista obsahujúce vstavaný bezpeènostný subsystém,<br />

sprístupòuje pou�ívate¾om priebe�né šifrovanie súborov<br />

pomocou vstavaného bezpeènostného èipu jednoducho<br />

umiestnením súboru do stanoveného adresára. Pou�ívate¾<br />

si nemusí pamäta� zlo�itý postup šifrovania súborov<br />

a mô�e dokonca povoli� pred zakódovaním vyko<strong>na</strong>nie<br />

antivírusového testu. Kódované súbory sú zapísané <strong>na</strong><br />

pevný disk PC algoritmom, ktorý je pod kontrolou zabu−<br />

dovaného bezpeènostného èipu, a sú ochránené aj v prí−<br />

pade straty alebo kráde�e poèítaèa.<br />

Vo verzii 3.0 spolupracuje softvér s dvojstupòovým auto−<br />

rizaèným riešením RSA SecurID od RSA Security. Toto samo−<br />

statné riešenie vy�aduje, aby sa pou�ívatelia virtuálnej pri−<br />

vátnej siete identifikovali kódom, ktorý poz<strong>na</strong>jú (<strong>na</strong>pr. vstup−<br />

né heslo alebo PIN) a aj predmetom, ktorý so sebou nosia<br />

(<strong>na</strong>pr. elektronický prívesok <strong>na</strong> k¾úèe alebo èipová karta).<br />

Vstavaný bezpeènostný systém IBM, ktorý je súèas�ou mno−<br />

hých notebookov ThinkPad a desktopov NetVista, im umo�−<br />

KONGRES ZÁLO�NÉHO NAPÁJANIA<br />

Altron SK, spol. s r. o., dodávate¾ riešení zálo�ného<br />

<strong>na</strong>pájania a súvisiacich technológií, organizuje v dòoch<br />

14. – 16. mája 2002 v hoteli Bôrik v Bratislave prvý roè−<br />

ník medzinárodného Kongresu zálo�ného <strong>na</strong>pájania.<br />

Program Kongresu zahàòa sériu prednášok so spo−<br />

loènou tematikou zálo�ného <strong>na</strong>pájania elektrickou<br />

energiou a prislúchajúcich technológií. Cie¾om Kongre−<br />

su je poskytnú� informácie o nových trendoch vo vývoji<br />

technológií, produktov a riešení systémov zálo�ného<br />

<strong>na</strong>pájania pre rôzne oblasti podnikania. Prednášky sú<br />

pod¾a jednotlivých dní zamerané <strong>na</strong> oblasti IT a prie−<br />

myslu, telekomunikácií a bankovníctva. Prednáša� budú<br />

odborníci z FEI STU Bratislava, spoloèností Altron, Pro−<br />

gen a zahranièní hostia z firiem APC a Emerson. Úèast−<br />

níci Kongresu budú ma� tie� mo�nos� oboznámi� sa<br />

s praktickými riešeniami „<strong>na</strong>�ivo“ a konzultova� s odbor−<br />

níkmi zo spoloènosti Altron a dodávate¾ských firiem.<br />

Podujatie <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> tradíciu z Èeskej republiky,<br />

kde spoloènos� Altron organizuje v dòoch 4. – 6. jú<strong>na</strong><br />

2002 (Hotel Praha, Praha) u� tretí roèník.<br />

Podrobný program Kongresu zálo�ného <strong>na</strong>pájania,<br />

ako aj záväznú prihlášku nájdete <strong>na</strong> internetovej strán−<br />

ke <strong>www</strong>.altron.sk.<br />

òuje emulova� autorizaèné <strong>zariadenia</strong> RSA SecurID, tak�e<br />

pou�ívate¾ nemusí nosi� ïalší hardvérový k¾úè. Verzia 3.0 je<br />

teraz kompatibilná aj s bezdrôtovým bezpeènostným rieše−<br />

ním XyLoc od firmy Ensure Technologies. Systém XyLoc ne−<br />

ustále sleduje vzdialenos� bezdrôtového identifikaèného<br />

odz<strong>na</strong>ku od poèítaèa. Ak sa pou�ívate¾ od PC vzdiali, systém<br />

poèítaè uzamkne a sprístupní ho, a� keï je pou�ívate¾ znova<br />

v jeho blízkosti. Je tak zabezpeèená neustála kontrola prí−<br />

stupu a konzistentné, rýchle a pohodlné overenie toto�nosti.<br />

Riešenie je vhodné pre zdravotníctvo, <strong>na</strong>jmä tam, kde je<br />

dôle�ité utajenie údajov o pacientovi. XyLoc sa zaène ponú−<br />

ka� v marci <strong>na</strong> adresách http://<strong>www</strong>.ensuretech.com.<br />

� Sú�a� O <strong>na</strong>jlepšiu WWW stránku II. Po úspešnom prvom<br />

roèníku sú�a�e O <strong>na</strong>jlepšiu WWW stránku sa Asociácia pro−<br />

jektu Infovek v spolupráci s hlavným partnerom, spoloè−<br />

nos�ou Compaq Computer Slovakia a partnermi Microsoft<br />

Slovakia, BSP Softwaredistribution a SZM.sk rozhodla vyhlá−<br />

si� 2. roèník sú�a�e.<br />

Tento rok sú vyhlásené tri hlavné kategórie: O <strong>na</strong>jlepšiu<br />

WWW stránku školy pre základné a stredné školy z celého<br />

Slovenska; O <strong>na</strong>jlepšiu tematickú WWW stránku s témou V<br />

štafete vekov: Èo odovzdáva 20. storoèie pre jednotlivcov,<br />

resp. riešite¾ské kolektívy a O <strong>na</strong>jlepšiu WWW stránku<br />

uèite¾a pre uèite¾ov všetkých typov škôl <strong>na</strong> Slovensku.<br />

I N F O W A R E<br />

Hlavnými ce<strong>na</strong>mi budú: notebook, ktorý venuje spoloè−<br />

nos� Compaq Computer Slovakia, s. r. o., pre ví�aza kate−<br />

górie O <strong>na</strong>jlepšiu WWW stránku uèite¾a, osobné poèítaèe od<br />

spoloènosti Compaq Computer Slovakia, s. r. o., pre ví�azov<br />

kategórií O <strong>na</strong>jlepšiu WWW stránku školy a O <strong>na</strong>jlepšiu<br />

tematickú WWW stránku, softvér od spoloèností Microsoft<br />

Slovakia, s. r. o., BSP Softwaredistribution, a. s., a 5 balíkov<br />

od sponzorov sú�a�e pre vy�rebovaných úèastníkov on line<br />

hlasovania.<br />

Riešenia bude hodnoti� odborná porota. Hlavným krité−<br />

riom hodnotenia sú�a�ných stránok bude informaèný obsah.<br />

Ïalšími kritériami budú grafická úprava, origi<strong>na</strong>lita a tech−<br />

nické spracovanie. Paralelne s hodnotením poroty bude<br />

v èase od 1. 8. 2002 do 30. 9. 2002 prebieha� aj on line<br />

hlasovanie <strong>na</strong> serveri http://sutaz.eskola.sk.<br />

Všetky informácie o prvom i druhom roèníku sú�a�e sú<br />

dostupné <strong>na</strong> stránke: http:// <strong>www</strong>.infovek.sk/sutaz.<br />

� Cool architektúra – IceCube. Vývojári spoloènosti IBM<br />

zaèali pracova� <strong>na</strong> novej architektúre poèítaèov. Pôjde vlast−<br />

ne o inteligentné stavebné bloky, z ktorých bude postavený<br />

výsledný poèítaè. Pokia¾ sa niektorý blok pokazí, dôjde k auto−<br />

matickému presmerovaniu informácií mimo tohto bloku.<br />

Doterajšie ve¾ké poèítaèe boli konštruované tak, �e sa <strong>na</strong><br />

seba skladali poèítaèe, ktoré vo výsledku vytvárali kumulo−<br />

vanú výpoètovú silu. V architektúre IceCube majú jednotlivé<br />

bloky informáciu o prevádzkovom stave iných blokov a celá<br />

architektúra sa tak vyz<strong>na</strong>èuje redundantnos�ou podobne,<br />

ako je to v ¾udskom mozgu. Stavebné bloky sú umiestnené<br />

v mrie�ke, prièom vytvárajú kocku. Tá je všetkými šiestimi<br />

stra<strong>na</strong>mi pripojená k ostatným kockám.<br />

Táto nová architektúra je dos� nároèná <strong>na</strong> chladenie, a<br />

preto sa uva�uje s vyu�itím vody ako chladiaceho média.<br />

Takýto systém sa v minulosti u� pri sálových poèítaèoch<br />

pou�íval a pravdepodobne ho èaká znovuo�ivenie.<br />

� Lacnejšie telefonovanie. Spoloènosti Damovo a Norwood<br />

Systems predstavili riešenie Walkabout pre bezdrôtovú<br />

komunikáciu <strong>na</strong> pracovisku. Pracovníci mô�u vyu�i� riešenie<br />

<strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie k podnikovým informaèným zdro−<br />

jom ako poboèkové ústredne alebo aplikaèné servery.<br />

Walkabout vyu�íva platformu EnterpriseMobility pre kan−<br />

celárske siete od spoloènosti Norwood Systems. Riešenie<br />

zabezpeèuje hladké spojenie mobilných zariadení <strong>na</strong> báze<br />

Bluetooth s existujúcimi hlasovými a dátovými komunikaènými<br />

sie�ami. Walkabout zlepšuje mieru produktivity zamest<strong>na</strong>n−<br />

cov, umo�ní im telefonova� cez slúchadlové súpravy alebo<br />

mobilné telefóny a vyu�íva� podnikové servery cez PDA.<br />

Riešenie Walkabout zjednodušuje komunikáciu spoloè−<br />

nosti a umo�òuje organizácii lepšie reagova� <strong>na</strong> potreby kli−<br />

entov. Náklady <strong>na</strong> hovory sa zní�ia, keï�e hovory z mobil−<br />

5/2002 PC REVUE 99

I N F O W A R E<br />

100 PC REVUE 5/2002<br />

2. roèník medzinárodnej konferencie<br />

CRM FÓRUM 2002<br />

29. 5. 2002 hotel Holiday Inn, Bratislava<br />

CRM – Customer Relationship Ma<strong>na</strong>gement alebo riadenie vz�ahov so<br />

zákazníkmi, problematika, ktorej sa v súèasnosti venujú poèetné a<strong>na</strong>ly−<br />

tické tímy renomovaných svetových poradenských a konzultaèných<br />

firiem. CRM je viac ako len automatizácia kontaktu so zákazníkom, je to<br />

obchodná stratégia vybudovaná okolo zákazníka.<br />

PROGRAM KONFERENCIE:<br />

8.30 – 9.30 REGISTRÁCIA<br />

9.30 – 10.00 Èo je a èo nie je CRM, APP Slovakia, s. r. o., Ivo Kri�ko<br />

10.00 – 10.30 CRM – èo prináša prax, SAP Slovensko, s. r. o., Rudolf Horváth<br />

10.30 – 11.00 Efektívnos� CRM centra, DIMAR Group Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l,<br />

Pavel Kobera<br />

11.00 – 11.20 PRESTÁVKA<br />

11.20 – 11.50 Enterprise Marketing Automation, SAS Institute EMEA,<br />

Don<strong>na</strong> Byrne<br />

11.50 – 12.20 ÈSOB Stavebná sporite¾òa, Martin Sinèák<br />

12.20 – 13.00 DISKUSIA<br />

13.00 – 14.00 OBED<br />

14.00 – 14.30 Stredoeurópske skúsenosti s realizáciou CRM,<br />

update.com software CZ, s. r. o., Jiøí Jelínek<br />

14.30 – 15.00 Riadenie zmien v interných procesoch pri implementácii<br />

CRM stratégie,<br />

PosAm Bratislava, spol. s r. o., Viktor Cingel<br />

15.00 – 15.30 Business Intelligence – prínosy a výhody, IBM, Erich Hulman<br />

Partneri konferencie:<br />

Organizátor:<br />

Generálny<br />

partner:<br />

Hlavní partneri: Partneri: Mediálni partneri:<br />

DIMAR Slovensko<br />

PosAm Bratislava<br />

IBM Slovensko<br />

KON−RAD<br />

<strong>www</strong>.atlas.sk<br />

SEKRETARIÁT KONFERENCIE:<br />

INCOMA Slovakia, s. r. o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, tel. è. 00421−2−54418969,<br />

54418997, fax. è. 02−54418231, e−mail: kubalova@incoma.sk, informácie o konferencii:<br />

stankova@incoma.sk, <strong>www</strong>.crm−forum.sk<br />

ných telefónov <strong>na</strong> pracovisku budú smerované cez existujúcu kancelársku sie�. Technológia<br />

bude <strong>na</strong> komerènej báze k dispozícii od druhého štvr�roka 2002.<br />

� Príjmy z internetu v ÈR v roku 2005 odhadované <strong>na</strong> 7,617 mld. CZK. Celkové príjmy z inter−<br />

netového trhu v Èeskej republike by sa pod¾a odhadov spoloènosti Aliatel v roku 2005 mali<br />

zvýši� <strong>na</strong> 7,627 mld. CZK. Pribli�ne rov<strong>na</strong>kým podielom sa <strong>na</strong> òom budú podie¾a� dial−up<br />

pripojenie s odhadovanými príjmami 3,29 mld. CZK a pevné pripojenie s príjmami 3,25<br />

mld. CZK. Menší podiel by mali predstavova� príjmy z hostingových slu�ieb <strong>na</strong> úrovni 1,08<br />

mld. CZK. Vyplýva to z odhadov, ktoré prezentoval produktový ma<strong>na</strong>�ér pre slu�by interne−<br />

tu spoloènosti Aliatel Tomáš Kordík.<br />

Minuloroènú hodnotu internetového trhu v ÈR odhaduje Aliatel <strong>na</strong> 2,614 mld. CZK,<br />

prièom <strong>na</strong>jväèší podiel malo pevné pripojenie s 1,33 mld. CZK. S menším odstupom <strong>na</strong>sle−<br />

dovalo dial−up pripojenie, ktoré zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo príjmy 1,03 mld. CZK, <strong>na</strong>jmenší podiel pri−<br />

padol hostingovým slu�bám s 216 mil. CZK. Na tento rok Aliatel predpokladá nárast inter−<br />

netového trhu v ÈR <strong>na</strong> 4,265 mld. CZK. Pevné pripojenie sa <strong>na</strong> òom má podie¾a� 2,14 mld.<br />

CZK, dial−up pripojenie 1,75 mld. CZK a hostingové slu�by 374 mil. CZK.<br />

Pod¾a predpokladov Aliatelu ceny za základné hostingové slu�by tohto roku poklesnú<br />

v dôsledku <strong>na</strong>dmerných kapacít. �a�isko bude spoèíva� v slu�bách s vysokou pridanou hod−<br />

notou a v previazaní s ïalšími slu�bami. Kordík vyjadril obavy aj z mo�ného poškodenia<br />

konkurenèného prostredia vplyvom zavedenia ponuky ADSL Èeským Telecomom, preto�e<br />

domi<strong>na</strong>ntný operátor sa mô�e zamera� iba <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlukratívnejších zákazníkov a zakonzervo−<br />

va� tak ceny za prístup k internetu pre malé a stredné podniky.<br />

� Navision Attain. Navision Attain je nová moderná komplexná podniková aplikácia pre<br />

stredne ve¾ké a ve¾ké spoloènosti, ktorá poskytuje integrované funkcie pre fi<strong>na</strong>nèný ma<strong>na</strong>�−<br />

ment, riadenie dodávate¾ských re�azcov, výrobu, distribúciu, marketing, predaj, slu�by, ria−<br />

denie vz�ahov so zákazníkmi (CRM – customers relations ma<strong>na</strong>gement) a elektronický<br />

obchod. Ka�dému zamest<strong>na</strong>ncovi umo�òuje vytvori� si <strong>na</strong> podnikovom intranete individuál−<br />

ny pou�ívate¾ský portál a tak sprístupni� potrebné dáta odkia¾ko¾vek pomocou internetového<br />

prehliadaèa pripojením k internetu. Komunikáciu a elektronickú výmenu obchodných doku−<br />

mentov s obchodnými partnermi (B2B – business to business) u¾ahèuje riešenie Commerce<br />

Gateway zalo�ené <strong>na</strong> Microsoft BizTalk Serveri. Navision Attain vychádza z praxe prevere−<br />

ného produktu Navision Fi<strong>na</strong>ncials.<br />

Je mo�né si vybra� z dvoch typov databáz – buï vlastnú databázu Navision Server, alebo<br />

populárny Microsoft SQL Server. Navision Attain mo�no prevádzkova� <strong>na</strong> platforme<br />

Microsoft Windows 2000 Server alebo <strong>na</strong> unixovej platforme IBM AIX. Systém je lokalizova−<br />

ný do väèšiny pou�ívaných jazykov vrátene èeštiny. Slovenská verzia bude uvedená <strong>na</strong> trh<br />

v prvej polovici tohto roka.<br />

� Microsoft zdvojnásobil podiel <strong>na</strong> trhu OLAP. Pod¾a výroènej správy OLAP za rok 2001 vzrás−<br />

tol v roku 2001 podiel spoloènosti Microsoft <strong>na</strong> viac ne� trojmiliardovom trhu OLAP z 11,7<br />

<strong>na</strong> 21,3 %, èím spoloènos� Microsoft získala náskok oproti <strong>na</strong>jväèším konkurentom v tejto<br />

oblasti – spoloènostiam Oracle a IBM. Spoloènos� Microsoft dosiahla tento úspech vïaka<br />

produktu MS SQL Server 2000.<br />

Pou�ívanie Microsoft SQL Server 2000 neustále rastie. Organizácie vyu�ívajú <strong>na</strong>jmä kom−<br />

ponent a<strong>na</strong>lytických slu�ieb pre aplikácie „podnikovej inteligencie“ (business intelligence).<br />

Zákazníci tieto slu�by produktu Microsoft SQL Server 2000 uprednostòujú pre ich výbornú<br />

škálovate¾nos�, bezpeènos� a funkènos�. Vyu�ívaním business intelligence mô�u zamest<strong>na</strong>nci<br />

robi� rýchlejšie a lepšie rozhodnutia, ktoré zvyšujú celkový zisk spoloènosti a pomáhajú jej<br />

udr�a� si strategické postavenie <strong>na</strong> trhu.<br />

� CERT varuje pred komunikátormi IRC a IM. Pod¾a správy CERTu má poèet útokov v oblasti<br />

komunikátorov IRC a IM stúpajúcu tendenciu. Najväèším nebezpeèenstvom sú tzv. script kid−<br />

dies v spojení s dôverèivými pou�ívate¾mi. Ve¾a útokov bolo realizovaných prostredníctvom<br />

trójskych koòov, ktoré si nezodpovední pou�ívatelia stiahli a spustili sami. Výzvou sú vo väèši−<br />

ne prípadov automaticky odosielané správy, ktorých obsah s¾ubuje mo�nos� získania èoho−<br />

ko¾vek zaujímavého alebo lákavého. Od hudobných <strong>na</strong>hrávok poènúc, pornografiou<br />

konèiac. V momente, keï je trójsky kôò stiahnutý a spustený, spúš�a sa laví<strong>na</strong>.<br />

� Spoloèné CRM riešenie SBS a Sun Microsystems. Partnerské spoloènosti Sun Microsystems a<br />

Siemens Business Services prezentovali v Solutions Demo centre spoloènosti Sun<br />

Microsystems v Bratislave komplexné riešenie <strong>na</strong> riadenie vz�ahov so zákazníkmi, zalo�ené<br />

<strong>na</strong> integrovanom ma<strong>na</strong>�mente procesov predaja, marketingu a podporných slu�ieb zákaz−<br />

níkom a <strong>na</strong> technológiách Siebel, Genesys a Sun Microsystems.<br />

Prezentované riešenie u� spoloènos� Siemens Business Services implementovala pre Lintel,<br />

dcérsku spoloènos� AB Lietuvos Telekomas (Litovské telekomunikácie) v roku 2001. Call cen−<br />

trum slú�i <strong>na</strong> spracovanie telefonického kontaktu so zákazníkom. Ide o kombinované poèí−<br />

taèovo telekomunikaèné riešenie, ktoré umo�ní vybranej skupine pracovníkov firmy − agen−<br />

tom efektívne spracova� telefónny hovor od zákazníka, ako aj vytvára� tzv. aktívne kampa−<br />

ne, kde priamo agent oslovuje zákazníka. Call centrum je teda mo�né vyu�i� <strong>na</strong> spracova−<br />

nie prichádzajúcich a odchádzajúcich volaní, faxov, interakciu s internetovými stránkami<br />

alebo elektronickou poštou i <strong>na</strong> realizáciu marketingových kampaní.<br />

Komunikaèné kanály medzi zákazníkom a podnikom (predaj, marketing, slu�by) posky−<br />

tujú zdroje informácií, ktoré je potrebné pomocou vhodného informaèného systému spraco−<br />

va�. Vytvorí sa tak báza z<strong>na</strong>lostí o zákazníkoch, ktorá je základom zákaznícky orientovaného<br />

podniku. Ten potom doká�e <strong>na</strong> základe poz<strong>na</strong>nia zákazníkov, hlavne tých <strong>na</strong>jziskovejších,<br />

vybudova� taký vz�ah, z ktorého je pre zákazníka nevýhodné vystúpi�.

ROZHOVOR: Originálne riešenie zo Slovenska<br />

Ing. Mikuláš Szapu, výkonný riadite¾ spoloènosti YMS, a. s.<br />

Ešte poèas štúdia <strong>na</strong> vysokej škole spolu s otcom<br />

zalo�ili firmu YMS. Po zamest<strong>na</strong>ní prvých<br />

zamest<strong>na</strong>ncov si po troch rokoch povedali:<br />

U� sme ako <strong>na</strong>ozajstná firma. V súèasnosti<br />

implementujú integrované technické informaèné<br />

systémy (ITIS) v <strong>na</strong>jväèších spoloènostiach <strong>na</strong><br />

Slovensku.<br />

�Ako ste zaèí<strong>na</strong>li?<br />

� V momente, ako v nás vznikla myšlienka <strong>na</strong> zalo�enie<br />

softvérovej firmy, bolo jasné, �e sa bude �ivi� prácou, a nie<br />

posúvaním škatú¾. Toto rozhodnutie nám umo�nilo pre�i�<br />

i ve¾mi zlé obdobia, ktoré mala väèši<strong>na</strong> rodinných firiem<br />

bez mo�nosti vzia� si úver, a celý rozvoj fi<strong>na</strong>ncova� z prevádzkových<br />

výnosov.<br />

Na základe špecializovaných riešení sa spolu s realizáciou<br />

slu�ieb rozvíja i obchodná èinnos�, ktorá je v�dy<br />

„len“ doplnkom a<strong>na</strong>lytických, konzultaèných, dátových<br />

a vývojových prác. Vïaka tomu, �e licenèná politika <strong>na</strong>šich<br />

partnerov, ako sú <strong>na</strong>príklad Intergraph, Oracle, IBM,<br />

Microsoft, je ústretová pre vývojárov, mô�eme úspešne<br />

rozvíja� individuálne riešenia, šité zákazníkovi <strong>na</strong> mieru.<br />

� Keï hovoríte o individuálnych riešeniach, èo tým presne<br />

myslíte?<br />

� V rámci divízie odvetvových riešení vyvíjame aplikácie<br />

s pridanou hodnotou <strong>na</strong>d štandardnými softvérovými<br />

nástrojmi <strong>na</strong> správu priemyselných areálov, in�inierskych<br />

sietí a produktovodov. V poslednom èase sa aktívne venujeme<br />

3D modelovaniu a <strong>na</strong> dosiahnutie èo <strong>na</strong>jvyššej pridanej<br />

hodnoty tieto riešenia prepájame tak, aby pou�ité<br />

informácie o sebe <strong>na</strong>vzájom vedeli a nevyskytovali sa<br />

v jednotlivých subsystémoch podniku duplicitne.<br />

Vysvetlime si to <strong>na</strong> konkrétnom príklade – <strong>na</strong> 3D modelovaní<br />

lomu pre cementáreò s cie¾om vytvori� priestorový<br />

model, ktorý umo�òuje vizualizáciu povrchu lomu, povrchu<br />

jednotlivých etá�í, zobrazuje rozlo�enie chemických látok<br />

pod povrchom pod¾a intervalov, zis�ovanie atribútov (chemických<br />

parametrov) v ¾ubovo¾nom bode lomu, definovanom<br />

priestorovými súradnicami, zis�ovanie objemu telies.<br />

Pre produkt Model lomu bol zvolený ako primárny produkt<br />

Voxel A<strong>na</strong>lyst od firmy INTERGRAPH. Umo�òuje tvorbu<br />

modelu pomocou priestorovej interpolácie hodnôt chemizmu,<br />

<strong>na</strong>meraných z vrtov. Základnou jednotkou je voxel<br />

(volume element). Systém obsahuje mno�stvo vizualizaè-<br />

ných a a<strong>na</strong>lytických funkcií. Zobrazuje model pod¾a intervalov<br />

vo farebnej škále, tvorí výrezy z modelu, prierez<br />

modelom, tieòovaný alebo mrie�kovaný povrch. Definuje<br />

¾ubovo¾ný 3D poh¾ad <strong>na</strong> model. Poèíta objemy špecificky<br />

definovaných telies modelu, generuje hodnoty atribútov<br />

(chemizmu) pre ka�dý voxel. Ako sekundárne produkty boli<br />

pou�ité grafické prostredie Microstation a modul MGE<br />

Terrain A<strong>na</strong>lyst. Tieto nástroje slú�ia <strong>na</strong> spracovanie vstupných<br />

dát (vektorizácia etá�í, vrtov, tvorba digitálneho<br />

modelu terénu a digitálneho modelu podlo�ia). Na spracovanie<br />

databázových údajov o chemizme vápenca bol pou�itý<br />

MS Access. Prepojenie grafiky a opisných informácií<br />

bolo realizované pomocou modulu MGE Ascii Loader.<br />

Výstupy z priestorového modelu lomu umo�òujú plánovanie<br />

�a�by vápenca z h¾adiska súèasnej výroby a zvyšovanie<br />

kvality vyrábaného cementu tým, �e v rámci výroby<br />

sa pridáva vápenec z oblasti s potrebným chemickým<br />

obsahom, <strong>na</strong>chádzajúci sa v jednotlivých èastiach lomu,<br />

ktoré identifikujeme <strong>na</strong> základe zistených a <strong>na</strong>modelovaných<br />

atribútov. Takýmto spôsobom sa urèujú oblasti s chemickým<br />

zlo�ením a dosahuje sa presné dávkovanie jednotlivých<br />

chemických látok v procese výroby, èím získame<br />

cement s po�adovanými chemickými vlastnos�ami, a teda<br />

aj po�adovanou kvalitou.<br />

Ïalšou výhodou je plánovanie �a�by z dlhodobého h¾adiska<br />

s maximálnym vyu�itím horniny. U� teraz vieme<br />

zráta�, aký objem vápenca sa v danom lome alebo etá�i<br />

vy�a�í. Takisto pomocou prístrojov GPS sa dá on line kontrolova�<br />

miesto �a�by �a�kými mechanizmami a minimalizuje<br />

sa mo�nos� nepresnej �a�by horniny, zapríèinenej<br />

¾udským faktorom.<br />

� Sú takéto aplikácie vo svete be�ne vyu�ívané?<br />

� Na základe prieskumu, ktorý sme spravili v spolupráci<br />

s britskou spoloènos�ou dlhodobo pôsobiacou v oblasti<br />

�a�by hornín, je toto riešenie jedineèné a jednou z <strong>na</strong>šich<br />

hlavných úloh je presadi� sa v tomto segmente <strong>na</strong> východ<br />

i západ od <strong>na</strong>šej republiky. Priama návratnos� produktu<br />

Model lomu (ROI – Return of investment) sa pohybuje<br />

v rozmedzí 13 a� 18 mesiacov od dátumu <strong>na</strong>sadenia, èo<br />

predstavuje výz<strong>na</strong>mné šetrenie nákladov pre �a�obné spoloènosti,<br />

nehovoriac o mo�nosti vyu�itia <strong>na</strong> scenáre �a�by<br />

pri urèení stratégie podnikania.<br />

� Aké máte plány <strong>na</strong> ïalšie roky?<br />

� Základom je dodr�a� smerovanie firmy a pokraèova�<br />

v integrácii modulov ITIS-u (Geografický informaèný systém,<br />

Digitálny archív technickej dokumentácie, Systém<br />

riadenia údr�by) s ekonomickými, prevádzkovými a zákazníckymi<br />

systémami a dosiahnu� certifikované prepojenia<br />

v spolupráci s vedúcimi spoloènos�ami v týchto oblastiach.<br />

Tento cie¾ je priamo spojený s neustálym rastom a rozvojom<br />

<strong>na</strong>šich pracovníkov, ktorý sa nám darí udr�iava�<br />

vïaka premyslenému plánovaniu vzdelávania a kariérového<br />

rastu. Dá sa poveda�, �e YMS je firma slovenská, nie<br />

tr<strong>na</strong>vská, preto�e viac ako treti<strong>na</strong> pracovníkov nepochádza<br />

z Tr<strong>na</strong>vy, ale sa sem pris�ahovala. Myslím si, �e je to<br />

dané prístupom k ¾uïom, a nie fi<strong>na</strong>nènými podmienkami,<br />

preto�e Bratislava je len <strong>na</strong> krok.<br />

Rád by som <strong>na</strong> záver zdôraznil jednu zaujímavos� – nie<br />

je niè zvláštne, �e sa do Tr<strong>na</strong>vy s�ahujú za prácou šikovní<br />

odborníci, ale sme jedinou firmou, ktorá dosiahla ten efekt,<br />

�e denne do YMS dochádzajú ¾udia �ijúci v Bratislave.<br />

�

I N F O W A R E<br />

Príspevok priblí�i výz<strong>na</strong>m dátovej integrity a konzistencie<br />

dát v kritických podnikových informaèných<br />

systémoch. V dôsledku prudkého zvyšovania<br />

hustoty elektronických prvkov a súèasného nárastu<br />

funkcio<strong>na</strong>lity v poèítaèovom èipe je èoraz viac<br />

potrebné pri návrhu architektúry poèítaèového systému<br />

bra� <strong>na</strong> zrete¾ aj vonkajšie fyzikálne vplyvy.<br />

Popri fyzikálnych faktoroch sa zaoberáme aj ïalšími<br />

faktormi vedúcimi k porušeniu dátovej integrity,<br />

ako sú chyby hardvérového a softvérového dizajnu,<br />

opisujeme pravdepodobnos� výskytu korupcie<br />

dát v súèasných komerèných poèítaèových systémoch.<br />

Narušenie dátovej integrity mô�e ma� ve¾mi<br />

nepríjemné dôsledky. Popri štandardných mechanizmoch<br />

<strong>na</strong> zabezpeèenie dátovej integrity uvedieme<br />

konkrétne technologické riešenia, zalo�ené<br />

<strong>na</strong> technológii fault tolerantných systémov, ktoré<br />

prakticky eliminujú mo�nos� porušenia dátovej<br />

integrity v poèítaèovom systéme pri zachovaní kontinuálnej<br />

dostupnosti informaèného systému.<br />

ÚVOD<br />

V súèasnosti je mno�stvo kritických fi<strong>na</strong>nèných informaèných<br />

systémov riadených komerènými poèítaèovými<br />

systémami. Fundamentálnym predpokladom<br />

v týchto informaèných systémoch je, �e poèítaèový<br />

systém bude v�dy poskytova� správne dáta.<br />

Zme<strong>na</strong> èo i len jediného bitu vo fi<strong>na</strong>nènej transakcii<br />

mô�e vies� k zmene jej hodnoty o milióny alebo sa<br />

mô�e transakcia zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� do nesprávneho úètu,<br />

v iných aplikáciách mô�u by� dôsledky katastrofické.<br />

Väèši<strong>na</strong> výrobcov poèítaèových systémov sa spolieha<br />

<strong>na</strong> ECC (Error Correcting Code) v pamätiach a <strong>na</strong><br />

ïalšie mechanizmy <strong>na</strong> ochranu dát <strong>na</strong> diskových pamätiach,<br />

ale existuje ve¾a iných komponentov poèítaèových<br />

systémov, ako <strong>na</strong>príklad mikroprocesory,<br />

radièe a zbernice, ktoré mô�u potenciálne poškodi�<br />

dáta. Tento problém vzrastá pri kontinuálnom zmenšovaní<br />

geometrických rozmerov elektronických<br />

obvodov pri náraste funkcio<strong>na</strong>lity v poèítaèovom<br />

èipe. Nízka ce<strong>na</strong> a vysoká výkonnos� dnešných komerèných<br />

mikroprocesorov spôsobuje, �e poèítaèové<br />

systémy pre kritické aplikácie pou�ívajú rov<strong>na</strong>ké<br />

komponenty ako stolné osobné poèítaèe. Konkurenèná<br />

povaha priemyslu osobných poèítaèov má za<br />

následok, �e tieto komponenty nemajú funkciu samokontroly,<br />

ktorá je však nevyhnutná <strong>na</strong> garanciu<br />

dátovej integrity. Dodávatelia systémov sú nútení<br />

pou�íva� komponenty osobných poèítaèov, aby boli<br />

schopní cenovo konkurova�, ale súèasne musia<br />

h¾ada� ïalšie spôsoby ochrany dát.<br />

V prvej èasti príspevku je struèný opis konceptu<br />

dátovej integrity. V ïalších èastiach sú opísané príèiny<br />

poškodenia dát, odhad výskytu <strong>na</strong>rušenia dátovej<br />

integrity a dôsledky poškodenia dát, v závere<br />

uvádzame príklad konkrétnej fault tolerantnej<br />

102 PC REVUE 5/2002<br />

Dátová integrita<br />

informaèných systémov<br />

(I)<br />

technológie <strong>na</strong> absolútne zabezpeèenie dátovej integrity.<br />

Jedným z cie¾ov príspevku je poukáza� <strong>na</strong><br />

kritický výz<strong>na</strong>m výberu vhodnej technologickej<br />

platformy pre informaèný systém.<br />

DÁTOVÁ INTEGRITA – ZÁKLADNÝ<br />

KONCEPT<br />

Poèítaèové systémy pou�ívajú <strong>na</strong> reprezentáciu informácie<br />

numerické hodnoty, ktoré <strong>na</strong>zývame dáta.<br />

Poèítaèový systém pou�íva dáta <strong>na</strong> výpoèty a uchováva<br />

ich trvalo <strong>na</strong> magnetických médiách – diskoch<br />

alebo páskach – a doèasne v operaènej pamäti. Dáta<br />

sa medzi poèítaèmi prenášajú prostredníctvom<br />

poèítaèových sietí. Keï�e dáta sa èasto menia, <strong>na</strong>príklad<br />

keï sa aktualizuje stav úètu, pou�ívatelia<br />

v�dy predpokladajú, �e poèítaèový systém zachová<br />

integritu dát, èo z<strong>na</strong>mená, �e poèítaèový systém zachová<br />

v�dy korektnú hodnotu dát. Mimovo¾nú<br />

alebo nekorektnú zmenu dát, ktorá poruší dátovú<br />

integritu, <strong>na</strong>zývame aj dátová korupcia.<br />

Jednotlivé dátové bity sú fyzicky kódované ako<br />

relatívne nízke <strong>na</strong>pätie v elektronickom obvode.<br />

Existujú mnohé spôsoby a obvody <strong>na</strong> realizáciu kódovania<br />

dát, hlavný princíp tkvie v tom, �e relatívne<br />

vysoké <strong>na</strong>pätie reprezentuje "1" a relatívne nízke<br />

alebo nulové <strong>na</strong>pätie reprezentuje "0". Zme<strong>na</strong><br />

hodnoty dát sa fyzicky zaz<strong>na</strong>mená zmenou <strong>na</strong>pätia.<br />

Ak sa <strong>na</strong>pätie zaz<strong>na</strong>mená nesprávne alebo sa mimovo¾ne<br />

zmení, dochádza ku korupcii dát.<br />

Ku korupcii dát mô�e prís� nielen v operaènej pamäti<br />

poèítaèa. Typická transakcia pozostáva z <strong>na</strong>èítania<br />

dát procesorom z pevného disku, vyko<strong>na</strong>nia<br />

výpoètov a zapísania zmenených dát spä� <strong>na</strong> disk.<br />

Ak ktorýko¾vek komponent <strong>na</strong> tejto dátovej ceste<br />

náhodne zmení jediný bit, dochádza ku korupcii<br />

dát. Tieto komponenty zahàòajú procesor, operaènú<br />

pamä�, disk a všetky radièe a zbernice, ktoré sa<br />

podie¾ajú <strong>na</strong> transporte dát medzi lokalitami.<br />

Väèši<strong>na</strong> týchto komponentov typicky pozostáva<br />

z viacerých èastí a obsahuje menšie operaèné pamäte<br />

<strong>na</strong> vyrovnávacie pamäte, fronty a/alebo priestor<br />

pre operaèný kód. Ka�dý z týchto subkomponentov<br />

mô�e potenciálne poškodi� dáta.<br />

Z dátovej korupcie automaticky nevyplýva nesprávny<br />

výpoèet alebo nespráv<strong>na</strong> hodnota v databáze<br />

alebo prevádzková chyba, ako <strong>na</strong>príklad<br />

v týchto prípadoch:<br />

� zme<strong>na</strong> bitu v takej bunke pamäte, ktorá sa nepou�ije<br />

alebo ktorá sa pred pou�itím prepíše<br />

� výnimka, opakovanie alebo zastavenie procesora<br />

odvetvením <strong>na</strong> nesprávnu inštrukciu<br />

� zme<strong>na</strong> hodnoty dát neovplyvní výsledok výpoètu<br />

� systém deteguje korupciu dát a opraví nesprávnu<br />

hodnotu<br />

Sú dva mo�né prístupy k zlepšeniu dátovej integrity:<br />

� preventív<strong>na</strong> ochra<strong>na</strong>, <strong>na</strong> ktorú sa sústreïujú vý-<br />

robcovia elektronických obvodov. Pou�ívajú sa<br />

špeciálne materiály <strong>na</strong> výrobu zariadení, hlavne<br />

pamätí DRAM (pamäte s dy<strong>na</strong>mickým náhodným<br />

výberom) a SRAM (pamäte so statickým náhodným<br />

výberom), ktoré sú menej citlivé <strong>na</strong> tie druhy<br />

elektronického šumu, ktoré mô�u spôsobi�<br />

zmenu bitu<br />

� detekcia a mo�nos� opravi� dátovú korupciu<br />

Toto je oblas�, <strong>na</strong> ktorú sa sústreïujú výrobcovia<br />

poèítaèových systémov. Takmer všetci výrobcovia<br />

poèítaèových systémov poskytujú urèitú formu<br />

detekcie chyby a opravy v hlavnej operaènej pamäti<br />

a niektorí výrobcovia poskytujú urèitú formu<br />

ochrany paritou v sekundárnej cache pamäti. Len<br />

ve¾mi zriedkavo je implementovaná detekcia chýb<br />

a ich oprava v celom systéme, nielen v pamä�ových<br />

<strong>zariadenia</strong>ch.<br />

PRÍÈINY NARUŠENIA DÁTOVEJ<br />

INTEGRITY<br />

Elektronický šum<br />

Elektronický šum pozostáva z fluktuácií prúdu, spôsobených<br />

vnútornými a vonkajšími zdrojmi, a mô�e<br />

spôsobi� zmenu <strong>na</strong>pätia a súèasnú zmenu hodnoty<br />

dát. Najèastejšou príèinou elektronického šumu<br />

v pamä�ových <strong>zariadenia</strong>ch sú vysokoenergetické<br />

èastice – buï alfa èastice, alebo jadrové èastice<br />

z kozmického priestoru.<br />

Alfa èastice sú obyèajne generované stopovým<br />

rádioaktívnym rozpadom v obalových materiáloch<br />

polovodièov. Táto stopová rádioaktivita pochádza<br />

z neèistôt v obalových materiáloch, ako aj neèistôt<br />

vnesených výrobným procesom – <strong>na</strong>príklad materiál<br />

vnesený procesom èistenia pou�itím mierne<br />

rádioaktívnej vody alebo kyseliny. Alfa èastice sú<br />

známym problémom po mnoho rokov a výrobcovia<br />

pamä�ových zariadení mohutne investujú do ochrany<br />

pred alfa èasticami. Popri precíznom vyhodnocovaní<br />

a testovaní obalových materiálov sa <strong>na</strong> kremíkovú<br />

vrstvu èasto deponujú prídavné epitaxné<br />

vrstvy <strong>na</strong> absorpciu alfa èastíc. Vzh¾adom <strong>na</strong> ve¾ký<br />

úèinný prierez alfa èastíc sa väèši<strong>na</strong> z nich absorbuje<br />

v záchytnej vrstve a nedostane sa do elektronických<br />

obvodov, ktoré uchovávajú dáta. Vysokoenergetické<br />

èastice a ostatné zdroje elektronického<br />

šumu typicky nespôsobujú trvalé poškodenie elektronického<br />

<strong>zariadenia</strong>, ale obyèajne spôsobia jednorazovú<br />

zmenu v bite alebo viacerých bitoch. Tieto<br />

jednorazové udalosti sa obyèajne <strong>na</strong>zývajú „mäkké<br />

chyby“ a zmiznú, keï sa do príslušných miest zapíšu<br />

nové dáta.<br />

Experimenty ukazujú, �e <strong>na</strong>jèastejšou príèinou<br />

„mäkkých“ chýb je kozmické �iarenie. Do úvahy<br />

treba bra� <strong>na</strong>jmä neutróny, ktoré tvoria asi 95 % zo<br />

všetkých dopadajúcich èastíc pri hladine mora.<br />

Vysokoenergetické neutróny zaèali znepokojova�<br />

výrobcov pamä�ových zariadení len nedávno, keï<br />

sa rozmery tranzistorov a úroveò <strong>na</strong>pätia pou�itého<br />

<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m bitu <strong>na</strong>to¾ko zmenšili, �e preniknutý<br />

neutrón mô�e zmeni� väèší poèet bitov. Keï�e<br />

vysokoenergetické neutróny majú ove¾a menší<br />

úèinný prierez ako alfa èastice, je odtienenie zariadení<br />

podstatne zlo�itejšie. Na ilustráciu uvádzame,<br />

�e <strong>na</strong> úèinné odtienenie od kozmického �iarenia sú<br />

potrebné asi dva metre betónu.<br />

Mechanizmus zmeny uchovanej hodnoty bitu<br />

vysokoenergetickými alfa èasticami a nukleárnymi<br />

èasticami je ve¾mi podobný. Po vstupe do <strong>zariadenia</strong><br />

vytvára èastica stopu negatívneho náboja elek-

trónov a zodpovedajúci pozitívny náboj elektrónových<br />

dier, èo mô�e ma� za následok zmenu prúdu<br />

a <strong>na</strong>pätia v elektronickom obvode. Výrobcovia pamä�ových<br />

zariadení vèleòujú do elektronických<br />

obvodov rezistory a iné prvky <strong>na</strong> ochranu pred <strong>na</strong>pä�ovými<br />

zme<strong>na</strong>mi, ale pamä�ové bunky sú <strong>na</strong> dopad<br />

èastíc stále ve¾mi citlivé.<br />

Prúd od vysokoenergetických èastíc len zriedka<br />

spôsobuje problémy v ostatných druhoch elektronických<br />

obvodov, ktoré vykonávajú výpoèty alebo<br />

prenášajú dáta, ako je <strong>na</strong>príklad aritmeticko-logická<br />

jednotka. Dáta <strong>na</strong> interných zberniciach sa prenášajú<br />

takisto pri dostatoènom <strong>na</strong>pätí, ktoré eliminuje<br />

vplyv vysokoenergetických èastíc.<br />

Najzranite¾nejšie oblasti <strong>na</strong> èipoch sú primárne<br />

pamäte cache a nechránené doèasné registre <strong>na</strong><br />

mikroprocesoroch, ako aj menšie pamä�ové oblasti<br />

<strong>na</strong> ostatných integrovaných obvodoch.<br />

Ïalším všeobecným zdrojom elektronického šumu<br />

sú prechodové stavy v <strong>na</strong>pájaní. V energetických<br />

sie�ach vznikajú stovky porúch úrovne <strong>na</strong>pätia<br />

roène. Väèšinou ide o udalosti ve¾mi krátkeho<br />

trvania, ktoré sa výrobcovia poèítaèov usilujú eliminova�<br />

vhodnou konštrukciou <strong>na</strong>pájacích zdrojov.<br />

Fyzické hardvérové defekty<br />

Integrovaný obvod je komplexná kombinácia mnohých<br />

materiálov, zahàòajúca kovy, zliatiny, polovodièe,<br />

keramické materiály a polyméry. Tepelné,<br />

chemické, mechanické a elektrické charakteristiky<br />

rôznych materiálov musia by� starostlivo vyvá-<br />

�ené. Akáko¾vek nedoko<strong>na</strong>los� v interakciách a rozhraniach<br />

materiálov mô�e spôsobi� zlyhanie integrovaného<br />

obvodu. Porucha sa do integrovaného obvodu<br />

mô�e vnies� nielen vo výrobe polovodièového<br />

substrátu, ale aj v procesoch montá�e, manipulácie<br />

Štát<strong>na</strong> správa je<br />

povestná opatrným<br />

prijímaním nových<br />

technológií. Pri<br />

zavádzaní novej<br />

IT infraštruktúry <strong>na</strong> pracoviskách<br />

Registra trestov Generálnej<br />

prokuratúry SR však zvolili progresívny<br />

prístup a uprednostnili technológiu<br />

ultratenkých klientov Sun Ray pred<br />

klasickou PC architektúrou. O rozhovor<br />

sme po�iadali Ing. Jozefa Legéòa, ktorý<br />

je zodpovedný za IT oblas� Registra<br />

trestov Generálnej prokuratúry SR.<br />

� Aké výhody pou�itia technológie Sun Ray, produktu<br />

spoloènosti Sun Microsystems, ste videli<br />

oproti tradièným PC z technickej stránky?<br />

� Pre tento produkt sme sa rozhodli hlavne<br />

z dôvodu nulových nákladov <strong>na</strong> administráciu<br />

pou�ívate¾ských desktopov. Spracovanie všetkých<br />

aplikácií toti� prebieha <strong>na</strong> strane servera.<br />

Je dôle�ité si uvedomi�, �e SunRay je v podstate<br />

koncové zariadenie, <strong>na</strong> ktorom pou�í-<br />

a testovania. Ako príklad defektov vnesených v procese<br />

výroby mô�eme uvies� nesprávnu hrúbku vrstvy,<br />

zachytenú vlhkos�, malé trhliny, zostatok èistiacich<br />

chemikálií, prach, studené spoje, tepelné<br />

<strong>na</strong>máhanie.<br />

Fyzické hardvérové defekty nemusia by� odhalené<br />

v procese testovania vo výrobe a mô�u sa prejavi�<br />

a� po nejakom èase po dodávke produktu.<br />

Napríklad malá trhli<strong>na</strong> sa mô�e zväèši� a� po urèitom<br />

èase prevádzky alebo vplyvom tepelného <strong>na</strong>máhania.<br />

V niektorom momente mô�e trhli<strong>na</strong><br />

bráni� dostatoènému vedeniu prúdu a takto spôsobi�<br />

prevádzkové chyby. Toto mô�e vies� k zlyhaniu<br />

<strong>zariadenia</strong> alebo menej oèividnej nesprávnej operácii,<br />

ktorá mô�e spôsobi� korupciu dát. Trhli<strong>na</strong> mô�e<br />

èasom meni� svoju ve¾kos� v závislosti od <strong>na</strong>pätia<br />

a teploty a spôsobova� chyby len obèas.<br />

Chyby hardvérového dizajnu<br />

Medzi chyby hardvérového dizajnu zahàòame<br />

chyby v špecifikácii funkcie, èasovania a charakteristík<br />

rozhraní <strong>zariadenia</strong> alebo logiky a dizajnu<br />

obvodu.<br />

Zme<strong>na</strong> bitu z "0" <strong>na</strong> "1" alebo <strong>na</strong>opak sa uskutoèní<br />

v urèitej prechodovej dobe. Keï�e ka�dé individuálne<br />

zariadenie má vplyvom impedancie mierne<br />

rozdiely v oneskorení signálu a èasovacích charakteristikách,<br />

då�ka trvania prechodovej doby sa<br />

bude meni�. Výsledná hodnota dosiahnutého <strong>na</strong>pätia<br />

sa bude takisto meni� v závislosti od charakteristík<br />

<strong>zariadenia</strong> a prevádzkového prostredia (teplota,<br />

vlhkos�). Pri návrhu elektronických obvodov sa<br />

uva�uje s urèitým èasovým prahom <strong>na</strong> ukonèenie<br />

prechodového stavu <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie úrovne <strong>na</strong>pätia.<br />

V prípade chýb v èasovaní alebo nedostatoèných<br />

èasových prahov sa mô�e sta�, �e <strong>na</strong>pätie mô�e by�<br />

I N F O W A R E<br />

zosnímané v nesprávnom èase v nesprávnej hodnote,<br />

èo mô�e vies� k dátovej korupcii.<br />

Takéto porušenie dátovej integrity sa mô�e<br />

vyskytnú� v ktoromko¾vek mieste systému a mô�e<br />

spôsobi�, �e sa <strong>na</strong> disk zapíšu nesprávne dáta aj<br />

vtedy, keï nevznikli nijaké chyby v pamäti poèítaèa<br />

alebo vo výpoètoch.<br />

Fyzické hardvérové defekty a chyby dizajnu spôsobujú<br />

trvalé zmeny s väèšou pravdepodobnos�ou<br />

a <strong>na</strong>zývajú sa „tvrdé chyby“. Najzákernejšie chybové<br />

módy sú také, ktoré spôsobujú len obèasné<br />

chyby. Toto sa mô�e sta� v komponente pri hraniènom<br />

<strong>na</strong>pätí alebo oneskorení, keï mô�e by� bit<br />

<strong>na</strong>èítaný ray ako "0" a iný raz ako "1". Tieto typy<br />

chybových módov spôsobujú poruchy, ktoré sa<br />

ve¾mi ob�a�ne diagnostikujú a podozrivé moduly sa<br />

èasto vrátia zo servisu s poznámkou, �e nebol nájdený<br />

nijaký problém.<br />

Chyby softvérového dizajnu<br />

Softvérové chyby, ktoré ovplyvòujú dátovú integritu,<br />

zahàòajú chyby vo výpoètoch a chyby, ktoré<br />

menia korektne uchované dáta a nesprávne obnovené<br />

dáta, porušené po zlyhaní systému. S chybami<br />

v algoritmoch aplikácie sa musí vyrov<strong>na</strong>� len jej<br />

dodávate¾, výrobca poèítaèového systému musí<br />

zaisti�, aby nedošlo ku korupcii dát v ni�ších softvérových<br />

systémových vrstvách. Po spadnutí systému,<br />

poruche disku alebo inom zlyhaní je ve¾mi<br />

pravdepodobné, �e v pamäti alebo <strong>na</strong> diskových<br />

médiá sú <strong>na</strong>rušené dáta. V takýchto prípadoch<br />

treba zaisti� obnovu dátovej integrity softvérovými<br />

prostriedkami <strong>na</strong> obnovu databázy.<br />

Dokonèenie v ïalšom èísle.<br />

Otto Škultéty, Compaq Computer Slovakia<br />

Ultratenkí klienti v Generálnej prokuratúre SR<br />

vate¾ prakticky nemá èo pokazi�, resp. zle <strong>na</strong>konfigurova�.<br />

Pou�ívatelia nemajú mo�nos�<br />

spúš�a� iné aplikácie ne� tie, ktoré im pridelil<br />

administrátor, èo zvyšuje bezpeènos� a spo¾ahlivos�<br />

systému. Celý proces <strong>na</strong>stavovania sa<br />

odohráva <strong>na</strong> centrálnom serveri.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s riešením zalo�eným <strong>na</strong> báze<br />

Wintel je výhodou aj to, �e sme dosiahli<br />

extrémne nízke prevádzkové náklady a náklady<br />

<strong>na</strong> upgrade (upgradujeme len server, nie<br />

desktopy).<br />

� Darí sa vám vyu�íva� <strong>na</strong> generálnej prokuratúre<br />

maximum z vlastností tenkých klientov Sun<br />

Ray?<br />

� V podstate áno, koncoví pou�ívatelia si <strong>na</strong><br />

tento systém privykli ve¾mi rýchlo. Dnes s vyu�itím<br />

Sun Ray dosahujeme podstatne rýchlejšie<br />

vybavenie �iadosti o výpis z registra trestov.<br />

V budúcnosti plánujeme zakúpi� produkt<br />

RayMote W*Admin, aplikáciu vyvinutú spoloènos�ou<br />

UNIT, s. r. o. Tento softvérový produkt<br />

zabezpeèuje efektívnos� a flexibilitu <strong>na</strong>sadenia<br />

tenkých klientov a je u� odskúšaný <strong>na</strong>pr. v školstve,<br />

armáde alebo výrobných podnikoch.<br />

� Ako zefektívni RayMote W*Admin pou�itie<br />

platformy Sun Ray v Registri trestov Generálnej<br />

prokuratúry SR?<br />

� Tento systém nám urèite pomô�e pri zaistení<br />

bezpeènosti systému, jednoduchosti <strong>na</strong>stavenia<br />

vlastností klientskeho desktopu i profilov<br />

tried pou�ívate¾ov. Navyše oèakávame<br />

mo�nos� vzdialeného ma<strong>na</strong>�mentu, centrálnej<br />

administrácie systému a celkovo jednoduchšie<br />

<strong>na</strong>stavenie vlastností systému.<br />

� Ktoré faktory by pod¾a vás mali prehodnoti�<br />

potenciálni záujemcovia o zavedenie nového systému?<br />

� Myslím si, �e treba da� ve¾ký pozor <strong>na</strong> to,<br />

aby váš technologický partner bol schopný<br />

poskytnú� dostatoène kvalitné slu�by – hlavne<br />

servis a poradenstvo. My sme si vybrali spoloènos�<br />

UNIT a neo¾utovali sme. Táto spoloènos�<br />

sa ukázala ako profesionálny partner,<br />

ktorý nám vyšiel v ústrety.<br />

Ïalej je potrebné zvoli� dostatoène výkonný<br />

server, preto�e celá architektúra je závislá<br />

od jeho výkonu. Mal by to by� teda systém,<br />

ktorý bude rás� spolu s vašimi po�iadavkami.<br />

My sme zvolili server z<strong>na</strong>èky Sun Microsystems<br />

a mo�nosti škálovania výkonu sme<br />

viackrát vyu�ili. -om-<br />

5/2002 PC REVUE 103

I N F O W A R E<br />

Jedným z pojmov, ktorý sa èoraz èastejšie skloòuje<br />

v rámci globálnej ekonomiky, je e-learning. Tento<br />

pojem zapuzdruje kombináciu vzdelávania, komunikácie,<br />

školenia a testovania z<strong>na</strong>lostí. Všetky tieto<br />

prvky sú integrované a implementované pomocou<br />

moderných webových a multimediálnych technológií.<br />

Výz<strong>na</strong>m dištanèného vzdelávania v globálne<br />

alokovaných firmách vzrástol aj po tragických udalostiach<br />

v USA <strong>na</strong> sklonku minulého roku, keï sa<br />

prudko zvýšil dopyt po technológiách umo�òujúcich<br />

moderné formy komunikácie, videokonferencie<br />

a e-learning. Dôvodom u� nie je len s<strong>na</strong>ha o úsporu<br />

cestovných nákladov a èasu, ale aj obava o bezpeènos�<br />

pri cestovaní. Jeden z <strong>na</strong>jprepracovanejších<br />

systémov e-learningu v svetovom rozsahu pripravila<br />

pod názvom CNAP firma Cisco.<br />

CNAP (Cisco Networking Academy Program)<br />

Program CNAP pomáha efektívne rieši� problémy<br />

spojené s rozvojom súèasnej informatickej spoloènosti,<br />

ktorá len s �a�kos�ami èelí nedostatku pracovníkov<br />

v oblasti informatiky a sie�ových technológií.<br />

Nebudeme vypoèítava� poèet kvalifikovaných<br />

sie�ových špecialistov, ktorí chýbajú a budú chýba�<br />

<strong>na</strong> trhu pracovných síl v USA a EÚ. Na Slovensku<br />

bude v roku 2003 dopyt po viac ako 4000 kvalifikovaných<br />

odborníkoch v tejto oblasti. Ako sa sta� jedným<br />

z nich, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil mladej generácii u� takmer<br />

neznámy malý mu� s plešinou a briadkou, ktorý<br />

okrem stre¾by z Auróry a iných neu�itoèných zábaviek<br />

predniesol ve¾mi múdru vetu: „Uèi� sa, uèi� sa,<br />

uèi� sa!“<br />

CNAP je orientovaný <strong>na</strong> výchovu odborníkov<br />

v oblasti návrhu, budovania a správy poèítaèových<br />

sietí. Výuèba je realizovaná ako kombinácia samoštúdia<br />

s vyu�itím vzdelávacieho interaktívneho<br />

multimediálneho systému <strong>na</strong> báze WWW, praktických<br />

cvièení a konzultácií. Od študentov sa vy-<br />

�adujú základné vedomosti anglického jazyka <strong>na</strong><br />

úrovni èítania odborných textov. �iad<strong>na</strong> predchá-<br />

104 PC REVUE 5/2002<br />

Nové trendy v e−learningu<br />

dzajúca skúsenos� v práci s poèítaèom sa nevy�aduje.<br />

Absolvent Sie�ovej akadémie Cisco získa<br />

kompletné vzdelanie v oblasti projektovania, návrhu,<br />

budovania a správy poèítaèových a komunikaèných<br />

sietí. Skúsenosti z iných krajín dokazujú, �e po<br />

týchto absolventoch je ve¾ký záujem zo strany IT<br />

firiem.<br />

Implementácia CNAP <strong>na</strong> slovenských vysokých<br />

a stredných školách<br />

CNAP je urèený predovšetkým pre akademické prostredie.<br />

Ministerstvo školstva SR a firma Cisco<br />

Systems sa v rámci memoranda o spolupráci zaviazali<br />

spolupracova� pri implementácii programu<br />

CNAP do vzdelávacieho systému v SR s tým, �e Ministerstvo<br />

školstva SR bude podporova� vhodnú<br />

implementáciu programu CNAP do študijných<br />

osnov vzdelávacích inštitúcií v SR a MŠ bude pova�ova�<br />

program CNAP za vhodné doplnenie koncepcie<br />

projektu INFOVEK. Implementácia CNAP do<br />

uèebných osnov vybraných vzdelávacích inštitúcií<br />

bola rozdelená do dvoch etáp:<br />

Cie¾om prvej etapy bolo vytvori� základnú sie�<br />

vzdelávacích inštitúcií – stredných a vysokých škôl,<br />

ktoré splnili stanovené podmienky a mali záujem<br />

o uvedený program. V rámci tejto etapy dvaja<br />

vybraní pedagógovia z ka�dej inštitúcie zapojenej<br />

do programu absolvovali nároèný, vyše roka trvajúci<br />

zaško¾ovací proces <strong>na</strong> inštruktorov CNAP. Toto<br />

zaškolenie je poskytované firmou Cisco Systems<br />

bezplatne. Zaškolenie dvoch pedagógov z ka�dej<br />

regionálnej CNA (RCNA) bolo realizované v tréningových<br />

centrách <strong>na</strong> univerzitách v Birminghame<br />

a vo Viedni. Zaškolenie pedagógov z ka�dej lokálnej<br />

CNA (LCNA) je zabezpeèované regionálnymi akadémiami<br />

(Technickou univerzitou v Košiciach, STU<br />

v Bratislave a Vojenskou akadémiou v Liptovskom<br />

Mikuláši).<br />

V stredných školách bol CNAP zavádzaný ako<br />

volite¾ný predmet. V prvej etape sú implementova-<br />

Výber kapitol pre prvý semester Test <strong>na</strong> priebe�né zhodnotenie vedomostí<br />

né postupne úplné štyri semestre CNAP. Vo väèšine<br />

prípadov model implementácie predpokladá <strong>na</strong><br />

stredných školách implementáciu prvého a druhého<br />

semestra v tre�om roèníku a tretieho a štvrtého<br />

semestra vo štvrtom roèníku štúdia. Na vysokých<br />

školách prvé štyri semestre ako súèas� bakalárskeho<br />

štúdia.<br />

V druhej etape sa predpokladá dobudovanie<br />

siete inštitúcií, ktoré budú zabezpeèova� vzdelávanie<br />

CNAP <strong>na</strong> úrovni štyroch semestrov. Cie¾ový stav<br />

pre SR by mal by� zhruba 40 LCNA a 4 RCNA (pripravuje<br />

sa otvorenie novej RCNA pri �ilinskej univerzite).<br />

Takisto sa predpokladá vybudovanie minimálne<br />

jedného tzv. elearningového centra <strong>na</strong> báze<br />

RCNA, ktoré bude poskytova� plnohodnotné vzdelávanie<br />

<strong>na</strong> úrovni 8 semestrov CNAP (úroveò vzdelania<br />

oz<strong>na</strong>èovaná ako Cisco Certif. Network Professio<strong>na</strong>l).<br />

Uvedená úroveò vzdelávania je však u� profesionálne<br />

nároèná a vy�aduje si aj fi<strong>na</strong>nène nároèné<br />

vybavenie školiaceho pracoviska. Budovanie<br />

Regionál<strong>na</strong> CNA v SR<br />

Lokál<strong>na</strong> CNA v SR<br />

uvedeného centra pri RCNA FEI TU v Košiciach sa<br />

zaèalo koncom roku 2001.<br />

Zvládnutá uèebná osnova <strong>na</strong> prvé štyri semestre<br />

bude pre študenta ve¾mi dobrým základom pre jeho<br />

uplatnenie v praxi. Osnova je zaujímavá, ale aj pomerne<br />

nároèná. Posúïte sami:<br />

Prvý semester: OSI model a štandardy, topológia<br />

sietí, IP adresovanie vrátane masiek subsietí, komponenty<br />

sie�ových technológií, základný návrh siete<br />

Druhý semester: úvod do konfigurácie smerovaèov,<br />

smerované protokoly a protokoly pre smerovanie<br />

Tretí semester: pokroèilé konfigurácie smerovaèov,<br />

teória prepí<strong>na</strong>ní <strong>na</strong> sie�ach LAN a siete<br />

VLAN, pokroèilá sie� LAN a návrh prepí<strong>na</strong>nia siete<br />

LAN, Novell IPX, prípadové štúdie vláknovej architektúry

Príklad architektúry sie�ových komponentov pre laboratórium CNA<br />

Štvrtý semester: teória a návrh siete WAN, technológia<br />

siete WAN, PPP, Frame Relay, odstraòovanie<br />

problémov pri sieti ISDN, schopnosti SCANS pre<br />

daný región, prípadové štúdie vláknovej architektúry<br />

Výhody e-learningu<br />

Okrem ekonomických výhod, ktoré reprezentuje<br />

hlavne úspora cestovných nákladov a èasu, sú tu aj<br />

pedagogické výhody. E-learning podporuje indivi-<br />

duálny prístup k štúdiu. Ka�dý študent má svoju<br />

individualitu, a teda mu aj vyhovuje rozdielne<br />

tempo výuèby a v neposlednom rade je ka�dý študent<br />

schopný zvládnu� predpísaný rozsah uèiva za<br />

iný èas. E-learning teda odstraòuje niektoré nevýhody<br />

kolektívnej výuèby, hlavne nutnos� výuèby v<br />

urèený èas. Študent si sám riadi nielen èas výuèby,<br />

ale aj jej tempo a v urèitých medziach aj priebeh.<br />

Niektoré témy, ktoré študent dôverne pozná, <strong>na</strong>príklad<br />

z doteraz absolvovaných kurzov a školení, prí-<br />

ANKETA: VYU�ÍVANIE BUSINESS INTELLIGENCE V SR<br />

Sme zvedavý, ale opatrný národ?<br />

V týchto dòoch prebieha anketa, ktorej cie¾om je zmapova�<br />

aktuálny stav vyu�itia technológií a konceptov<br />

Business Intelligence (BI) v riadení slovenských firiem<br />

a podnikov. Spoloènos� pre controlling a informaèný<br />

ma<strong>na</strong>�ment, ktorá túto anketu realizuje, nám poskytla<br />

údaje dokumentujúce priebe�ný stav ankety, ako aj<br />

charakteristiku jej respondentov.<br />

Èiastoèné výsledky sú zatia¾ prekvapujúce:<br />

� Anketa svojím obsahom a štruktúrou zaujala <strong>na</strong>jmä<br />

študentské rady a takisto nemalú èas� respondentov<br />

tvoria ma<strong>na</strong>�éri firiem súkromnej sféry, štát<strong>na</strong> sféra<br />

nemala medzi nimi �iadne zastúpenie <strong>na</strong>priek tomu,<br />

�e práve tu sa rozbieha viacero projektov tohto typu.<br />

� Zaujímavé je, �e respondenti, ktorí sa do ankety zapojili,<br />

pochádzajú v preva�nej miere zo zahranièia<br />

– <strong>na</strong>jmä z ÈR.<br />

� Zo štruktúry respondentov tie� vyplýva, �e <strong>na</strong>jväèší<br />

podiel tvoria firmy, ktoré majú viac ne� 100 zamest<strong>na</strong>ncov,<br />

a preva�ujú zahranièné firmy.<br />

� Z opýtaných <strong>na</strong>jväèší poèet odpovedal <strong>na</strong> otázku<br />

orientácie spoloènosti, v ktorej pracuje: obchodná<br />

sféra s obratom <strong>na</strong>d 100 miliónov Sk.<br />

� Produktová ponuka firiem opýtaných respondentov<br />

ponúka menej ako 100 výrobkov svojim klientom.<br />

� Rozhodujúci vplyv <strong>na</strong> plánovanie rozpoètu vo firmách<br />

respondentov má obchod.<br />

� Preva�ná väèši<strong>na</strong> firiem opýtaných vlastní ma<strong>na</strong>-<br />

�érsky informaèný systém.<br />

� Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jèastejšie vo firmách (ako u� bolo<br />

uvedené – obchodného zamerania) sú <strong>na</strong>sadené<br />

CRM systémy.<br />

� Pod¾a výsledkov ankety preva�ná väèši<strong>na</strong> firiem<br />

nevyu�íva mo�nosti MIS aj v rozhodovaní – <strong>na</strong>jèastejšie<br />

vypracúvané podklady sú statické reporty.<br />

� MIS slú�i vo firmách <strong>na</strong> podporu strategického riadenia,<br />

v preva�nej väèšine podporuje zostavovanie<br />

plánov a rozpoètov.<br />

� Väèši<strong>na</strong> opýtaných vie o údajoch v existujúcom IS,<br />

ktoré by boli vhodné <strong>na</strong> skvalitnenie práce, ale sú<br />

prácne alebo nákladné do takej miery, �e sa neberú<br />

do úvahy.<br />

� Preva�ná väèši<strong>na</strong> opýtaných uviedla, �e firma,<br />

v ktorej pracujú, má mno�stvo neprepojených automatizovaných<br />

prevádzkových systémov, ktoré je<br />

ob�a�né zladi� z h¾adiska efektívnej spolupráce pri<br />

podpore rozhodovania.<br />

� Preva�ná väèši<strong>na</strong> opýtaných odpovedala <strong>na</strong> otázku<br />

vlastníctva štandardných postupov automatizácie<br />

výkazníctva záporne.<br />

� Ve¾mi nerozhodní boli respondenti v zále�itosti zvýšenia<br />

pru�nosti rozhodovania prípadným novým<br />

systémom a nových poh¾adov <strong>na</strong> chod organizácie.<br />

Odpovede „nie“, „neviem“, „mo�no“ boli <strong>na</strong>jèastejšie<br />

a rov<strong>na</strong>ko zastúpené v poète hlasov.<br />

� Takmer stopercentnej väèšine respondentov boli<br />

dôverne známe pojmy týkajúce sa BI (dátový sklad,<br />

technológia OLAP).<br />

Aj <strong>na</strong>priek medializácii projektu a mno�stvu oslovených<br />

odborníkov je úèas� a záujem slovenských odborníkov<br />

i laikov z IT brand�e ve¾mi nízka. Slovenskí<br />

respondenti (preto�e nás zaujíma hlavne situácia <strong>na</strong><br />

Slovensku) si anketu vyplnili, vyskúšali, ale záujem<br />

I N F O W A R E<br />

padne vlastnej praxe, mô�e preskoèi� a dlhšie sa pristavi�<br />

pri tých témach, ktoré sú pre neho nové.<br />

Samostatnou kapitolou klasického štúdia sú<br />

skúšky a hlavne s nimi spojený stres. Výhodou<br />

e-learningu je mo�nos� individuálneho opakovania<br />

a testovanie <strong>na</strong>dobudnutých vedomostí „<strong>na</strong> neèisto“.<br />

Pod¾a výsledkov priebe�ných testov si študent<br />

zvolí, ko¾kokrát si musí danú tému zopakova�, ne�<br />

bude finálne pripravený.<br />

Budúcnos� e-learningu<br />

A èo nám v oblasti e-learningu prinesie blízka<br />

budúcnos�? Do prevádzky sa uvedie celosvetová<br />

elearningová infraštruktúra Global learning network,<br />

ktorá vzniká <strong>na</strong> základe úzkej spolupráce<br />

globálneho konzorcia, tvoreného spoloènos�ami<br />

Cisco, Oracle a Sun a globálnym prevádzkovate¾om<br />

chrbticovej infraštruktúry Digital network.<br />

Nový systém je budovaný <strong>na</strong> báze CNAP a je<br />

oz<strong>na</strong>èovaný ako Cisco Learning Institut. Systém<br />

obsahuje rad nových prvkov, <strong>na</strong>príklad perso<strong>na</strong>lizáciu<br />

výuèby, autorské prostredie umo�òujúce<br />

tvorbu vlastných prezentaèných modulov a podobne.<br />

Literatúra:<br />

Firemná literatúra a prezentácie firmy Cisco<br />

<strong>www</strong>.cisco.com<br />

¼uboslav Lacko<br />

o registráciu, ktorej výherca je odmenený vecnou<br />

cenou, respondenti nemali. O to viac respondentov<br />

z <strong>na</strong>jbli�šieho zahranièia – Èeskej republiky – zaujímala<br />

skúmaná oblas�, ale výsledok registrácie bol<br />

rov<strong>na</strong>ký ako v prípade slovenských respondentov.<br />

Pátranie po dôvodoch tejto skutoènosti objasnilo zopár<br />

hypotéz, ktoré mô�u by� predpokladmi nezáujmu.<br />

O ich relevantnosti alebo irelevantnosti obsahu<br />

si vytvorí mienku èitate¾ èlánku sám:<br />

� Na Slovensku je dobrá informovanos� o DW a<br />

OLAP. Súèasný kni�ný a internetový trh informácií<br />

je dostatoène zásobovaný informáciami z týchto<br />

oblastí. Cielené školenia, semináre a konferencie<br />

dostatoène informujú odbornú verejnos� o nových<br />

oblastiach IT.<br />

� Odborná verejnos� je málo informovaná o dátach<br />

v podniku. Z toho vyplýva, �e sa zamest<strong>na</strong>nci nevedia<br />

adekvátne vyjadri� k postaveným otázkam<br />

ankety.<br />

� Respondenti sa ku skúmanej problematike ankety<br />

dostávajú zo zvedavosti, nie z profesionálneho<br />

záujmu. Z toho vyplýva logický nezáujem dozvedie�<br />

sa nové veci z riešenej problematiky.<br />

� Výsledky ankety ovplyvòuje rad ïalších èinite¾ov –<br />

miesto, <strong>na</strong> ktorom sa respondent ankete venoval,<br />

strávený èas, problematika skúmania...<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> zistené skutoènosti a malú úèas� respondentov<br />

presúva Spoloènos� pre controlling a informaèný<br />

ma<strong>na</strong>�ment termín vyhodnotenia ankety<br />

o mesiac. Èitate¾ov PC REVUE budeme informova�<br />

o presnom a koneènom výsledku ankety neskôr –<br />

v aktuálnom èísle èasopisu.<br />

Andrea Hrúzova a Rastislav Neczli, SCIM<br />

5/2002 PC REVUE 105

I N F O W A R E<br />

Skonsolidujte si dáta, pou�ite NAS<br />

� Network Attachable Storage<br />

Experti v oblasti IT oèakávajú, �e ka�dý rok sa<br />

poèet aktuálnych pracovných dát zdvojnásobí<br />

a tým prichádza problém riešenia otázky ich ukladania.<br />

Je to spôsobené dramatickým rozvojom softvéru,<br />

emailovej komunikácie, elektronického obchodovania,<br />

rozvojom multimédií, zvyšovaním<br />

miery informatizácie a podobne. Rov<strong>na</strong>ko aj<br />

výrobné závody, fi<strong>na</strong>nèné organizácie, inštitúcie,<br />

vydavate¾stvá, CAD a DTP pracoviská sú a budú<br />

zahltené mno�stvami dát, ktoré sú zároveò produktom<br />

s urèitou vyèíslite¾nou hodnotou. Ak tento<br />

trend dvojnásobného nárastu bude <strong>na</strong>ïalej<br />

pokraèova�, o 10 rokov mô�eme oèakáva� tisícnásobný<br />

rast ich objemu. Ak nezaèneme rieši� tento<br />

problém vèas, èoskoro sa v nich „utopíme“, èo<br />

bude ma� neblahé následky. Bude nemo�né efektívne<br />

ich vyu�íva�, preh¾adáva� a práca s nimi sa<br />

stane ove¾a komplikovanejšou. Jedinou mo�nos-<br />

�ou, ako by� pánmi <strong>na</strong>d vlastnými dátami, je uskutoèni�<br />

ich globálnu konsolidáciu <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

bezproblémového chodu. V tomto èlánku uká�eme<br />

IT ma<strong>na</strong>�érom, ale aj majite¾om firiem a zamest<strong>na</strong>ncom<br />

cestu dr�iacu sa <strong>na</strong>stupujúcich trendov<br />

a umo�òujúcu aj v budúcnosti udr�iava� pod kontrolou<br />

obrovské mno�stvo dát.<br />

Zaèneme súèasnou situáciou v <strong>na</strong>šich malých<br />

a stredných spoloènostiach. Typická vzorka je malý<br />

podnik s nieko¾kými poèítaèmi, prepojenými lokálnou<br />

poèítaèovou sie�ou (pozri obr. 1), resp. nieko¾ko<br />

poèítaèov s jedným alebo viacerými servermi.<br />

V ideálnych prípadoch je v LAN jeden server<br />

urèený pre aplikáciu (<strong>na</strong>pr. databázu), ïalší je mailovým<br />

serverom a bránou do internetu. Èasto však<br />

jeden server spåòa nieko¾ko úloh: je zároveò aplikaèným<br />

serverom, mailovým serverom, intranetovým<br />

serverom a bránou do internetu.<br />

HROZBY<br />

Na ka�dom serveri a klientskej stanici sa <strong>na</strong>chádza<br />

urèité mno�stvo dát. Tie majú rôzny objem, ale<br />

všetky sú majetkom firmy, rov<strong>na</strong>ko ako stroje,<br />

autá, budovy, technológie a ostatné aktíva. Hodnotu<br />

dát je ve¾mi zlo�ité vyšpecifikova�, v mnohých<br />

prípadoch však nieko¾konásobne prevyšuje hmotný<br />

majetok firmy. Ako pri ka�dej hodnotnej veci je<br />

potrebné dba� o ich bezpeènos�. Preto jednou<br />

z hlavných úloh IT administrátorov vo firmách je<br />

spravova� dáta, archivova� ich, chráni� pred vírusmi<br />

a aj pred zneu�itím èi u� zvnútra firmy, alebo<br />

zvonka.<br />

Uvedieme iba nieko¾ko príkladov mo�ných hrozieb<br />

pre dáta<br />

� <strong>na</strong> poèítaèi, <strong>na</strong> ktorom úètovné oddelenie viedlo<br />

úètovníctvo, sa neopravite¾ne pokazil pevný<br />

disk<br />

� e-maily a databáza kontaktov boli vymazané zamest<strong>na</strong>ncom,<br />

s ktorým bol rozviazaný pracovný<br />

pomer<br />

� vo firme vznikol po�iar<br />

� došlo k odcudzeniu nieko¾kých poèítaèov vo firme<br />

� vo firme sa rozšíril vírus, ktorý poškodil dáta <strong>na</strong><br />

viacerých poèítaèoch<br />

106 PC REVUE 5/2002<br />

Obr. 1 Typická poèítaèová sie�<br />

Obr. 2 Lokál<strong>na</strong> poèítaèová sie� s integrovaným SCS<br />

� hackeri uskutoènili prienik <strong>na</strong> podnikový server<br />

a vymazali ho<br />

� administrátor ohlásil poruchu aplikaèného servera,<br />

pri ktorej je potrebné zastavi� výrobu<br />

� treba pres�ahova� firmu za jediný deò<br />

Je to len zlomok toho, èo sa pri dennom vyu�ívaní<br />

výpoètovej techniky mô�e sta�. Treba ešte rozlišova�<br />

24-hodinovú nepretr�itú prevádzku 7 dní do<br />

tý�dòa, kde sú nároky <strong>na</strong> funkènos� výpoètovej<br />

techniky ove¾a vyššie.<br />

Práce administrátora pri spravovaní be�nej siete<br />

(pozri obr. 1):<br />

� archivácia dát <strong>na</strong> ka�dom poèítaèi osobitne<br />

� uskutoèni� plán archivácie (backup plan) a prevádzkova�<br />

ho pre ka�dú pracovnú stanicu<br />

� antivírusová ochra<strong>na</strong> <strong>na</strong> ka�dom poèítaèi<br />

� problémy s vyh¾adávaním potrebných dát<br />

� problém pripravi� pracovisko pre nového zamest<strong>na</strong>nca<br />

� problém so zdie¾aním dát s poboèkou umiestnenou<br />

<strong>na</strong> inom mieste<br />

RIEŠENIA<br />

Predstavme si, �e <strong>na</strong>še dáta sú knihami. V prvom<br />

prípade máme knihy rozhádzané <strong>na</strong> viacerých<br />

miestach a ani sami vlastne nevieme, kde sa <strong>na</strong>chádzajú.<br />

Ak si však zriadime kni�nicu s presnými<br />

pravidlami ukladania a po�ièiavania kníh, dosiahneme<br />

ideálny stav, kde ka�dá kniha má svoje<br />

miesto, bez akýchko¾vek problémov ju nájdeme,<br />

pou�ijeme, vieme urobi� jej kópiu, urobi� do nej<br />

poznámku. Teraz vymeníme knihy za súbory s dátami<br />

a pod kni�nicou si predstavíme je elektronic-<br />

kú podobu, <strong>na</strong>zveme ju Centrálne skladisko dát<br />

(pozri obr. è. 2).<br />

Aké výhody nám prinesie centrálne skladisko dát?<br />

� zjednodušenie správy dát – spravujeme iba jedno<br />

fyzické zariadenie<br />

� spreh¾adnenie ulo�enia všetkých dát a ich zjednodušené<br />

vyh¾adávanie<br />

� archivácia jedného <strong>zariadenia</strong><br />

� inštalácia antivírusovej ochrany len <strong>na</strong> jedno<br />

zariadenie<br />

� rýchla obnova dát<br />

� zní�enie èasu potrebného <strong>na</strong> zálohovanie<br />

� zjednodušenie práce administrátora a úspora jeho<br />

èasu<br />

� centralizácia všetkých dát pre potreby zdie¾ania<br />

� eliminácia duplicity dát<br />

NETWORK ATTACHABLE STORAGE –<br />

CENTRÁLNE SKLADISKO DÁT<br />

Práve <strong>na</strong> úèel centrálneho skladiska dát boli <strong>na</strong>vrhnuté<br />

úlo�né <strong>zariadenia</strong> pripojite¾né k poèítaèovej<br />

sieti s názvom Network Attachable Storage.<br />

Pripojením k sieti je mo�né zdie¾a� súbory medzi<br />

viacerými klientmi a servermi v heterogénnom<br />

prostredí rôznych operaèných systémov. V princípe<br />

to z<strong>na</strong>mená, �e ¾ubovo¾ný pou�ívate¾ z pracovnej<br />

skupiny, ktorý pracuje <strong>na</strong> svojej pracovnej stanici<br />

pod ¾ubovo¾ným operaèným systémom, vie<br />

pristúpi� <strong>na</strong> toto zariadenie, pripojené do siete.<br />

Pou�íva pri tom všade rozšírenú ethernetovú sie�<br />

(10/100/1000 Mb/s). Ide o zariadenie podobné tzv.<br />

File serverom, ale vo výhodnejšom a efektívnejšom<br />

vyhotovení. Špeciál<strong>na</strong> konfigurácia s upraveným<br />

operaèným systémom <strong>na</strong> úèel ukladania<br />

dát zvyšuje výkon celého <strong>zariadenia</strong>. Je zabezpeèená<br />

mo�nos� rozširovania úlo�ného priestoru<br />

od rádovo stovky megabajtov a� po terabajty<br />

dy<strong>na</strong>micky pod¾a meniacej sa aktuálnej potreby.<br />

Zariadenia sú <strong>na</strong>vrhnuté presne tak, aby spåòali<br />

prísne kritériá spo¾ahlivosti a bezpeènosti (redundantnos�,<br />

odolnos� voèi poruchám).<br />

VZOROVÉ RIEŠENIA<br />

Existuje viacero spoloèností, ktoré sa zaoberajú<br />

vývojom zariadení tohto typu. NAS pre menšie<br />

firmy sú zastúpené produktmi firiem IBM, NetworkAppliance,<br />

HP, Compaq, Maxtor a S<strong>na</strong>p. Naopak,<br />

pre väèšie strediskové prostredia sú to produkty<br />

spoloèností IBM, EMC a NetworkAppliance.<br />

Pre predstavu o parametroch takéhoto <strong>zariadenia</strong><br />

a jeho implementácii si opíšeme <strong>zariadenia</strong> od firmy<br />

IBM TotalStorageTM NAS, ktoré pokrývajú po-<br />

�iadavky celého trhu. Princípy èinnosti sú obdobné<br />

aj u ostatných výrobcov, no nie v�dy ponúkajú rov<strong>na</strong>ko<br />

široké mno�stvo funkcií a porov<strong>na</strong>te¾ný celkový<br />

výkon.<br />

NAS riešenie firmy IBM<br />

NAS 200 – riešenie pre menšie spoloènosti<br />

� 2 vyhotovenia: tower a rack

� optimalizovaný softvér Windows Power OS<br />

� File Image Copy, <strong>na</strong>zývaný aj PSM<br />

� inštalácia trvá rádovo nieko¾ko minút<br />

� minimálne nároky <strong>na</strong> IT skúsenosti<br />

NAS 300 – riešenie pre väèšie strediskové prostredia<br />

� klastrové dvojuzlové riešenie<br />

� <strong>na</strong>vrhnuté pre vysokú mieru spo¾ahlivosti a pre<br />

nepretr�itú prevádzku 24/7<br />

� konfigurácia do racku s mo�nos�ou rozšírenia a�<br />

do 3,24 TB<br />

� File Image Copy, <strong>na</strong>zývaný aj PSM<br />

� inštalácia trvá rádovo nieko¾ko minút<br />

� minimálne nároky <strong>na</strong> IT skúsenosti<br />

Parametre IBM NAS:<br />

Hlavnou èrtou IBM NAS je predinštalovaný softvér.<br />

Windows Power OS: Ide o verziu Microsoft Advanced<br />

Server pre Network Attachable Storage. Je<br />

to optimalizovaný operaèný systém pre diskové<br />

operácie, podporujúci a� 8 procesorov a ve¾kos�<br />

pamäte a� do 8 GB RAM. Takisto podporuje odolnos�<br />

voèi poruchám Fault Tolerance Cluster a Load<br />

Balance Server.<br />

Persistent Storage Ma<strong>na</strong>ger – PSM: Jeho hlavnou<br />

èrtou je tvorba kópií súborov v èasovom rade –<br />

tzv. image je mo�né vytvori� z pou�ívate¾om vybranej<br />

skupiny súborov alebo celého diskového pries-<br />

Obr. 3 Mo�né vyu�itie NAS vo ve¾kých spoloènostiach<br />

200 Series 200 Series 300 Series<br />

TOWER RACK RACK<br />

108GB – 216 GB 216 GB – 1,74 TB 360 GB – 3,24 TB<br />

HDD SCSI SCSI Fibre Channel<br />

File Image Copy 250 zmien 250 zmien 250 zmien<br />

Redundancia Hot Swap HD Hot Swap HD Hot Swap HD<br />

Hot Spare HD Hot Spare HD Hot Spare HD<br />

Redundant PS Redundant PS Redundant PS<br />

Backup Inter<strong>na</strong>l/Exter<strong>na</strong>l Tape Inter<strong>na</strong>l/Exter<strong>na</strong>l Tape Inter<strong>na</strong>l/Exter<strong>na</strong>l Tape<br />

Podporované protokoly CIFS, NFS, HTTP, FTP, NetWare CIFS, NFS, HTTP, FTP, NetWare CIFS, NFS, HTTP, FTP, NetWare<br />

RAID Levels 0, 1, 1E, 5, 5E 0, 1, 1E, 5, 5E 0, 1, 3, 5<br />

Ma<strong>na</strong>�ment sofvéru Netfinity Director Netfinity Director Netfinity Director<br />

TSM ClientTSM ClientTSM Client<br />

Veritas Veritas Veritas<br />

Legato Legato Legato<br />

Výkon 28 MB/Sec (CIFS) 40 MB/Sec (CIFS) 78 MB/Sec (CIFS)<br />

3000 OPS (NFS) 3000 OPS (NFS) 3000 OPS (NFS)<br />

toru. Pou�ívate¾ mô�e vytvori� a� 250 súbe�ných<br />

images súborov všetkých nezávislých oddelení diskového<br />

priestoru (a� 255 oddelení – volumes) èi�e<br />

spolu 63 750 images dát. Tieto images dát sú<br />

ulo�ené <strong>na</strong> disku, preto je mo�né vypnú� poèítaè<br />

alebo ho reštartova�. V prípade nekonzistencie dát<br />

alebo ich ne�elanej straty je mo�né z ka�dého<br />

image obnovi� súbor do stavu, keï ešte fungoval<br />

spo¾ahlivo. Dokonca vieme obnovi� súbor a reštartova�<br />

kompletný image všetkých nezávislých logických<br />

oddielov diskového priestoru. Pou�ívatelia sú<br />

schopní posúva� stav svojich súborov v èase dopredu<br />

a dozadu (vieme sa <strong>na</strong>príklad pozrie� v ponde-<br />

I N F O W A R E<br />

lok, ako vyzeral náš projekt v pondelok pred<br />

tý�dòom). Images dát sú èasovo ¾ahko rozvrhované<br />

a spravované cez rozhranie GUI.<br />

Technológia NAS sie�ových pamä�ových úlo�ných<br />

zariadení umo�òuje administrátorom prechod<br />

ukladania dát z izolovaných ostrovov <strong>na</strong> úlo�né<br />

siete, v ktorých sú dáta <strong>na</strong>vzájom prepojené<br />

a umo�òujú rýchlejší a univerzálnejší prístup (rov<strong>na</strong>ký<br />

princíp ako pri sie�ových tlaèiaròach vo firme,<br />

kde všetci zamest<strong>na</strong>nci firmy tlaèia svoje dokumenty<br />

z titulu vyššej rýchlosti a ni�ších prevádzkových<br />

nákladov). Ak sa rozhodneme práve pre tento model<br />

<strong>na</strong> ukladanie dát, èoskoro pochopíme, �e toto<br />

riešenie je vhodné do ka�dej firmy <strong>na</strong> všeobecnú<br />

správu súborov. Daná technológia však nie je vhodná<br />

pre centrálne databázové systémy, ktoré majú<br />

vlastnú správu súborov a zapisujú dáta priamo <strong>na</strong><br />

pevný disk (I/O prístupy <strong>na</strong> disk, o takomto riešení<br />

azda <strong>na</strong>budúce).<br />

„NAS-nedogoòat“: Technológia NAS je predurèená<br />

by� o krok pred dátami, ktoré sa <strong>na</strong> nás dennodenne<br />

valia. Zariadenia NAS a ich špecifický softvér<br />

pomáhajú dosta� pod kontrolu dáta, doká�eme ich<br />

doko<strong>na</strong>le spravova� a konsolidova�.<br />

Marián Benko – ISA Group ASBIS isa@asbis.sk, Milan Gigel<br />

5/2002 PC REVUE 107

I N T E R N E T<br />

Net & Security news<br />

� Zaèiatkom marca sa prostredníctvom IRC zaèali po internete šíri� fámy, �e his−<br />

toricky po prvý raz bol hackerom zmenený obsah servera <strong>www</strong>.microsoft.com.<br />

Dôkazom toho mal by� súbor <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.microsoft.com/AAjust.txt. Na−<br />

koniec však išlo iba o planý poplach – Microsoft toti� akéko¾vek špekulácie<br />

kategoricky odmietol s odôvodnením, �e AAjust.txt je iba testovací súbor.<br />

Pripomeniem ešte, �e server spoloènosti Microsoft denne odoláva tisícom ha−<br />

ckerských útokov – zatia¾ vcelku úspešne.<br />

� Chcete doménu s koncovkou .eu? Nijaký problém, táto koncovka bola minis−<br />

trami EÚ schválená, pou�íva� ju mô�u všetky spoloènosti podnikajúce <strong>na</strong> území<br />

Európy.<br />

� Gartner Group zverejnil štatistiku, pod¾a ktorej z ka�dých 100 USD, ktoré boli<br />

v roku 2001 prevedené cez internet, bol 1 USD <strong>na</strong>dobudnutý podvodom, èo<br />

v praxi z<strong>na</strong>mená, �e <strong>na</strong> internete sa pomocou kreditiek kradne 19−krát viac ako<br />

v be�nom „off line“ svete. Napriek tomu sa obchodovanie cez internet apliku−<br />

je èoraz viac.<br />

� Ja som eObèan, ty budeš ePrimátor! Áno, u� aj <strong>na</strong> Slovensku máme prvé poku−<br />

sy o presadzovanie modelu eGovernmentu, teda elektronickej vlády. A nemá−<br />

me sa za èo hanbi�, v rámci východnej Európy je projekt <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.<br />

mesto.sk <strong>na</strong> prvom mieste.<br />

� Server <strong>www</strong>.krypta.cz v marci upozornil niektoré slovenské a èeské spravodaj−<br />

ské servery <strong>na</strong> ich bezpeènostné nedostatky, prièom jadro celého problému spo−<br />

èíva v neadekvátnom vyu�ívaní cookies <strong>na</strong> uchovávanie údajov o prispievate¾ovi<br />

do diskusie. U�ívate¾ sa tak mô�e pre hackera sta� jednoduchým terèom. Servery<br />

boli vèas upozornené a väèši<strong>na</strong> z nich problém vyriešila úctyhodne rýchlo. Išlo <strong>na</strong>j−<br />

mä o servery <strong>www</strong>.root.cz, <strong>www</strong>.lupa.cz, <strong>www</strong>.zive.cz, <strong>www</strong>.zive.sk a ïalšie.<br />

� Platforma .NET je u� aj <strong>na</strong> Slovensku. Áno, a prvý projekt, ktorý je <strong>na</strong> tomto<br />

novom nástroji z dielne Microsoftu postavený, je portál <strong>www</strong>.poz<strong>na</strong>j.sk –<br />

interaktív<strong>na</strong> e−learningová aplikácia nielen pre mladých, ktorí tu nájdu všetko<br />

potrebné <strong>na</strong> <strong>na</strong>uèenie sa správneho ma<strong>na</strong>�ovania svojich fi<strong>na</strong>ncií.<br />

� Ak pou�ívate Norton AntiVirus 2002 <strong>na</strong> kontrolovanie prichádzajúcich mailov,<br />

potom pozor! V tomto programe boli nájdené viaceré bezpeènostné diery, vinou<br />

ktorých mô�e cez jeho kontrolu prejs� aj infikovaná príloha, prièom spôsobov,<br />

ako to urobi�, je viac. Záplaty h¾adajte <strong>na</strong> domovskej stránke tohto produktu.<br />

� U� aj u nás je digitálny podpis rovnocenný s tým klasickým. Poslanci NR SR ko−<br />

neène schválili tak dlho oèakávaný zákon o elektronickom podpise. Ten vychádza<br />

zo smernice Európskej komisie, bol však doplnený o niektoré prvky, ktoré zvýšia<br />

jeho bezpeènos�, za ktorú zodpovedá Národný bezpeènostný úrad.<br />

� Zaèiatkom marca internetom preletela správa, �e Netscape 6 a� nevhodným<br />

spôsobom zasahuje do súkromia svojich u�ívate¾ov, preto�e okrem štatistík<br />

vyh¾adávaných re�azcov <strong>na</strong> <strong>www</strong>.google.com si uchováva aj ich adresu IP<br />

spolu s dátumom inštalácie Netscapu a unikátnym identifikaèným èíslom. Pri<br />

Internet Exploreri sa zatia¾ podobné praktiky nedokázali.<br />

� V tomto roku poèet stredných a základných škôl, ktoré budú pripojené <strong>na</strong><br />

internet, dosiahne 800. Také sú ciele projektu Infovek <strong>na</strong> rok 2002. Je to však<br />

len jed<strong>na</strong> štvrti<strong>na</strong> z celkového poètu škôl u nás. Bývalý minister Ftáènik sa však<br />

vyjadril, �e u� v priebehu dvoch rokov mô�u by� on line všetky školy, zále�í<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>ncovaní zo strany štátu.<br />

� Najneoèakávanejšou chybou, ktorá bola objavená v marci, sa stala tá, ktorú <strong>na</strong>šli<br />

v open source kni�nici zlib. Tá slú�i <strong>na</strong> komprimovanie súborov a pou�ívajú ju<br />

viaceré produkty Microsoftu, ale aj hàba linuxových a unixových inštalácií. Do−<br />

teraz nie je známe, <strong>na</strong>ko¾ko táto chyba mô�e ovplyvni� beh poškodených prog−<br />

ramov, a teda nepoznáme ani jej vplyv <strong>na</strong> bezpeènos� u�ívate¾ov.<br />

� Budeme ma� národné internetové sídlo! NIS je skratka inštitúcie, ktorá tento<br />

roku bude musie� vy�i� z rozpoètu 490−tisíc Sk. Od budúceho roku však bude<br />

NIS spolupracova� s Národnou agentúrou pre informatizáciu spoloènosti. NIS<br />

vzniklo pod¾a vzoru internetového sídla Európskej únie.<br />

� Poves� neohrozite¾ného Oracle je u� asi dávno za <strong>na</strong>mi, preto�e 14. 3. 2002<br />

bol svet informovaný o neuverite¾ných dvadsiatich chybách, ktoré sa v òom<br />

<strong>na</strong>šli. Tieto nedostatky by mohli útoèníci vyu�i� <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie ich<br />

vlastného zdrojového kódu. Opravy sú prístupné <strong>na</strong> <strong>www</strong>.oracle.com.<br />

� Miliardový pomaranè. Zabudnite <strong>na</strong> Globtel, máme tu Orange Slovakia. Kam−<br />

paò bola obrovská, len trošku sa pozabudlo <strong>na</strong> internet, kde sa nový orange−<br />

portal.sk akosi nevedel prebra� k �ivotu a prvých pä� dní takmer niè poriadne<br />

nefungovalo.<br />

� Prvý apríl u nás <strong>na</strong> internete prebehol akosi nenápadne. Zatia¾ èo u <strong>na</strong>šich zá−<br />

padných susedov takmer ka�dý spravodajský server vtipkoval, u nás sa o neja−<br />

kom humornejšom dni oproti ostatným hovori� nedá...<br />

Bezpeèný, presurfovaný a nikým nerušený mesiac vám �elajú<br />

Tomáš Ulej a Martin Turoò<br />

108 PC REVUE 5/2002<br />

Vytvárame WWW stránky / 8. èas��<br />

Aj v tomto pokraèovaní nášho seriálu sa budeme zaobera� formulármi. Tentoraz u� <strong>na</strong>po−<br />

sledy, preto�e témou júnového pokraèovania budú rámce.<br />

ROLETOVÉ MENU A ZOZNAMY<br />

Na vytváranie roletových menu a zoz<strong>na</strong>mov slú�i element SELECT, jednotlivé vo¾by potom<br />

uvádzame tagom Option, ktorý mô�eme, ale nemusíme uzatvára�. Jednoduchá štruktúra<br />

takéhoto menu mô�e vyzera� takto:<br />

<br />

mo�nos� èíslo 1<br />

mo�nos� èíslo 2<br />

mo�nos� èíslo 3<br />

.<br />

.<br />

.<br />

mo�nos� èíslo x<br />

<br />

Tag Select má <strong>na</strong>sledujúce parametre:<br />

� <strong>na</strong>me – oz<strong>na</strong>èenie formulárového prvku, ktoré je ve¾mi dôle�ité a nesmie sa v jednom for−<br />

mulári vyskytova� viackrát<br />

� size – urèuje, ko¾ko polo�iek bude súèasne zobrazených; pri klasickom roletovom menu<br />

sa <strong>na</strong>stavuje size <strong>na</strong> hodnotu 1; ostatné ponúkané mo�nosti sa zobrazia a� pri rozbalení<br />

menu<br />

� multiple – tento parameter nemá �iadnu hodnotu, jeho uvedenie v tagu Select z<strong>na</strong>me−<br />

ná, �e pou�ívate¾ mô�e vybra� aj viac ako jednu z ponúkaných polo�iek; mô�e tak urobi�<br />

pridr�aním klávesu CTRL alebo Shift a kliknutím <strong>na</strong> polo�ku<br />

Tag Option má dva dôle�ité parametre:<br />

� selected – urèuje, èi je polo�ka predvolene vybraná, alebo nie<br />

� value – meno vybranej polo�ky; tento parameter je dôle�itý <strong>na</strong>jmä pre ïalšie spracova−<br />

nie formulára<br />

Príklad:<br />

Chceme vytvori� formulár, ktorého úèelom bude zisti� <strong>na</strong>jèastejšie jedávané ovocie.<br />

Pou�ijeme roletové menu: prvok pomenujeme ovocie (<strong>na</strong>me="ovocie"), zobrazova� sa bude<br />

v�dy len jed<strong>na</strong> polo�ka (size=1) a bude mo�né vybra� len jednu polo�ku (parameter mul−<br />

tiple neuvedieme). Budem predpoklada�, �e <strong>na</strong>jviac ¾udí jedáva jablká, preto bude vo¾ba<br />

jablko pred<strong>na</strong>stavená (pri polo�ke jablko bude v tagu Option uvedený parameter selected).<br />

Okrem roletového menu bude formulár obsahova� aj tlaèidlo <strong>na</strong> odoslanie:<br />

<br />

Aké ovocie jedávate <strong>na</strong>jèastejšie?<br />

<br />

Slivka<br />

Hruška<br />

Jablko<br />

Broskyòa<br />

Marhu¾a<br />

Iné<br />

<br />

<br />

<br />

Výsledok:<br />

OBRÁZOK NAMIESTO TLAÈIDLA<br />

Sivé tlaèidlo nemusí v�dy vyhovova� vášmu estetickému cíteniu. Urèite ste si u� <strong>na</strong> niekto−<br />

rých serveroch všimli, �e sa <strong>na</strong>miesto tlaèidla pou�íva obrázok s rov<strong>na</strong>kou funkciou. Pri<br />

pou�ití obrázka by ste však mali zvoli� taký, z ktorého je jasné, �e slú�i <strong>na</strong> odoslanie for−<br />

mulára. Grafické tlaèidlo získame pou�itím známeho tagu Input s parametrom<br />

type=image, obrázok, ktorý chceme pou�i� ako tlaèidlo, urèime parametrom src=cesta.<br />

V <strong>na</strong>šom predchádzajúcom príklade len upravíme predposledný riadok <strong>na</strong><br />

.<br />

ZLEPŠENÉ TLAÈIDLO (BUTTON)<br />

Preto�e tlaèidlo vytvorené pomocou elementu Input neponúka príliš široké mo�nosti, obja−<br />

vil sa vo formáte HTML 4.0 samostatný tag Button. Ten umo�òuje ove¾a lepšie špecifikova�<br />

vlastnosti tlaèidla, do ktorého je mo�né umiestni� objekty, ako <strong>na</strong>príklad obrázky, tabu¾ky,<br />

formátovaný text a podobne. Základné parametre:<br />

� <strong>na</strong>me – meno prvku je dôle�ité <strong>na</strong>jmä vtedy, ak je tlaèidlo viazané <strong>na</strong> nejaké skripty<br />

� value – hodnota, ktorá je odovzdaná serveru v okamihu stisnutia tlaèidla

� type – má tri mo�nosti: submit (odosielanie dát z formulára), reset (vymazanie formu−<br />

lára a <strong>na</strong>stavenie všetkých polí do predvoleného stavu) a button (tlaèidlo, ktoré nevy−<br />

koná �iadnu akciu s vlastným formulárom, ale vykoná zadaný skript)<br />

� disabled – zvolenie tohto parametra spôsobí, �e tlaèidlo nebude aktívne (nebude sa<br />

da� stlaèi�)<br />

� acceskey – definovanie klávesovej skratky, ktorá umo�ní stlaèenie tlaèidlá bez pou�itia<br />

myši<br />

Upravený formulár z predchádzajúcej èasti bude takýto:<br />

Ktoré poèítaèové èasopisy èítate?<br />

<br />

PC Revue<br />

PC Space<br />

Computer<br />

Chip<br />

PC World<br />

Iné<br />

<br />

Odosla� data k spracovaniu<br />

v tlaèidle Button je mo�né pou�i� aj farebný<br />

text<br />

<br />

<br />

a výsledok:<br />

V tlaèidle Button je mo�né pou�i� aj farebný text.<br />

Okrem farebného textu mô�eme do obrázka vklada� aj tabu¾ky, obrázky a väèšinu prvkov<br />

jazyka HTML.<br />

RÁMÈEKY VO FORMULÁROCH (FIELDSET A LEGEND)<br />

Pri lepšej orientácii mô�e pomôc� rozèlenenie jednotlivých prvkov formulára do<br />

nieko¾kých èastí. Na to slú�ia párové tagy Fieldset a Legend. Fieldset ohranièí všetky<br />

prvky vo formulári, ktoré umiestnime medzi úvodným a ukonèovacím tagom, tenkým<br />

rámèekom, èím ich opticky oddelí. Legend nám ponúka vytvorenie popisu tohto rámèe−<br />

ka. Tag Fieldset nemá �iadne podstatné parametre, pri tagu Legend je podstatné iba<br />

zarovnávanie vzh¾adom <strong>na</strong> rámèek pomocou parametra align. Hodnoty sú podobné ako<br />

pri väèšine prvkov HTML – top (hore), bottom (dole), left (v¾avo) a right (vpravo). Tu je<br />

jednoduchý príklad:<br />

<br />

<br />

Informácie u�ívate¾ovi<br />

Meno: <br />

Priezvisko: <br />

e−mail: <br />

<br />

<br />

Konfigurácia poèítaèa<br />

Procesor:<br />

Pentium IV<br />

Pentium III<br />

Pentium II<br />

Celeron<br />

Pentium MMX<br />

Pentium<br />

Iný<br />

Modem:<br />

Interný 56kB<br />

Interný 33.6kB<br />

Interný 28.8kB<br />

ISDN modem<br />

Iný<br />

<br />

<br />

<br />

Výsledok:<br />

I N T E R N E T<br />

ZÁVER<br />

To by bolo všetko. Touto èas�ou sme tému formuláre skonèili. O mesiac sa budeme veno−<br />

va� menej obsiahlej a „milovanej i nenávidenej“ téme rámce (frames). Uká�eme si zákla−<br />

dy ich pou�ívania a <strong>na</strong> záver si povieme o ich výhodách a nevýhodách.<br />

Igor Kulman<br />

KOMENTÁR: /dev/null/009<br />

Keï sa pozerám <strong>na</strong> správy v televízii, zvyèajne mám š�astie práve <strong>na</strong> zábery z demon−<br />

štrácií. Raz sú to dobre zaplatení antiglobalisti, inokedy komunisti alebo stádo poš−<br />

kodených polointeligentov z nebankových neregistrovaných subjektov, <strong>na</strong>vádzajúcich<br />

<strong>na</strong> spáchanie trestného èinu vra�dy (èo iné z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú pokriky „Obeste Mikloša!“).<br />

Nech si len pekne demonštrujú, chaos, ktorý produkujú, je vcelku riešite¾ný problém.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s chaosom <strong>na</strong> internete sú spomí<strong>na</strong>né skupiny úbohí amatéri. Internet<br />

je toti� mierne zorganizovaný chaos, v ktorom neexistujú �iadne zásady. Neplatí niè<br />

klasické a slušné. Z jednoduchého dôvodu. Tým je pocit falošnej nepostihnute¾nosti<br />

a anonymity. Väèši<strong>na</strong> pou�ívate¾ov siete si myslí, �e si beztrestne mô�e robi�, èo len<br />

chce. A �e im <strong>na</strong> TO nikto, vôbec nikto, nemô�e prís�. Keï aj <strong>na</strong> TO niekto príde, sú si<br />

istí, �e sa im niè nestane. Bohu�ia¾, skutoènos�ou je, �e títo ¾udia majú o TOM takmer<br />

úplne presnú predstavu a asi majú pravdu.<br />

Malý príklad – <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom malom Slovensku je vcelku be�ným javom vytvára� strán−<br />

ky systémom cut&paste, po�ièa� si dizajn, èo je len zaèiatok mo�ností internetu.<br />

Mo�no to nie je práve váš prípad, ale viete sa v�i� do postavenia èloveka, ktorému sa<br />

takéto nieèo stalo? �e nie? To niè, pouèím vás, mám s tým autentické skúsenosti.<br />

Iba si tak z¾ahka surfujete a tu zrazu – bingo! – nájdete zaujímavé stránky. Pekný<br />

obsah, pri èítaní <strong>na</strong>stane dokonca taký príjemný, jemne mrazivý pocit. Text je ve¾mi<br />

pekne formulovaný, vyslovene pod¾a vášho gusta. Autor si <strong>na</strong> tom dal zále�a�. A tu<br />

<strong>na</strong>stáva moment poz<strong>na</strong>nia – samozrejme, �e si <strong>na</strong> tom dal autor zále�a�, veï ste to<br />

<strong>na</strong>písali vy. Len vám nejako nelezie do hlavy, preèo je pod tým textom iné meno. Takéto<br />

paranormálne javy by asi nevyriešili ani Fox Mulder a Ally McBealová dokopy. Hoci by<br />

tvorili celkom utešený a vzh¾adný párik, no nie?<br />

Existovali dokonca celé stránky, ktorých obsah bol takmer identický. Jediné, èo ich<br />

odlišovalo, bol len ich jazyk. Bratia Èesi majú <strong>na</strong> takýto preklad krásny výraz „prol�eno<br />

z…“ Takýto bol svojho èasu vz�ah medzi stránkami <strong>www</strong>.viry.cz a <strong>www</strong>.virusy.sk.<br />

Zašlo to dokonca tak ïaleko, �e <strong>na</strong> stránke uvedenej ako druhá v poradí boli verne<br />

reprodukované aj chyby a nelogickosti z tej prvej.<br />

Èo sa týka morálnych kvalít autora stránky uvedenej ako druhej v poradí, nebol to<br />

ešte vrchol. Ten <strong>na</strong>stal, a� keï sa bez akýchko¾vek výèitiek podpísal pod èlánok nie−<br />

koho iného (zhodou okolností môjho známeho) a poslal ho <strong>na</strong> uverejnenie do inzinu<br />

(to je <strong>na</strong> <strong>www</strong>.inzine.sk).<br />

Preèo to všetko vlastne spomí<strong>na</strong>m? Pre pouèenie, zábavu? Ale hoïte niekam… Len<br />

vás <strong>na</strong>bádam <strong>na</strong> opatrnos�. Buïte paranoici – pripravujte sa <strong>na</strong> takúto mo�nos�.<br />

Napríklad vkladaním nieèoho, èo nikto okrem vás nepostrehne, ale mô�e poslú�i� ako<br />

dôkaz. Lebo, a to tuší málokto, „katendpejstovanie“ nie je práve košer. Sú <strong>na</strong> to<br />

dokonca paragrafy.<br />

Teda vlastne len jeden… Má èíslo 152 a <strong>na</strong>chádza sa v Trestnom zákone (nájdete<br />

ho <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> <strong>www</strong>.zbierka.sk/akt−znenia.asp). Ten mô�e kopírovaèa poteši�<br />

odòatím slobody a� <strong>na</strong> dva roky alebo peòa�ným trestom, alebo prepadnutím veci.<br />

Nerobím si však ve¾ké ilúzie, �e by <strong>na</strong>ša polícia takýto prípad doviedla ïalej ako do<br />

predprípravného ko<strong>na</strong>nia. Veï �ije ešte v dobe písacích strojov... Stavím sa s hocikým,<br />

�e do internetu nie je pripojených viac ako 50 obvodných oddelení. Ak to tak nie je,<br />

pokojne zjem kefu. Naozaj.<br />

Peter Kováè<br />

5/2002 PC REVUE 109

I N T E R N E T<br />

Medzi rokmi 1892 – 1924 do USA prišlo vyše 22 miliónov<br />

emigrantov a všetci prešli prístavom v New Yorku. Chceli<br />

by ste si prezrie� zoz<strong>na</strong>my týchto ¾udí, máte v USA prí−<br />

buzných, ktorí takisto vycestovali? Všetky doklady a ma−<br />

teriály o emigrácii v tomto období nájdete práve <strong>na</strong> tejto<br />

stránke.<br />

<strong>www</strong>.infoplease.com/ipsa/A0115110.html<br />

Zimné olympijské hry, jedno z vrcholových podujatí vo<br />

svete športu. Ak si chcete dopria� kompletný poh¾ad spä�,<br />

urèite nevynechajte túto adresu. Nájdete tu zdokumento−<br />

vanú kompletnú históriu zimných olympijských hier od<br />

roku 1924.<br />

http://visibleearth.<strong>na</strong>sa.gov<br />

Prekrás<strong>na</strong> zbierka fotografií Zeme priamo z NASA. Pokia¾<br />

h¾adáte vhodné obrázky <strong>na</strong>šej planéty, jej èastí alebo chce−<br />

te nejakú peknú animáciu, ste tu správne. Vybera� je<br />

z èoho, v databáze je 3000 súborov s ve¾kos�ou takmer<br />

30 GB!<br />

110 PC REVUE 5/2002<br />

NA POTULKÁCH<br />

S V E T O V É W E B Y � S V E T O V É W E B Y � S V E T O V É W E B Y � S V E T O V É W E B Y � S V E T O V É W E B Y � S V E T O V É W E B Y<br />

<strong>www</strong>.ellisislandrecords.org http://ask.yahoo.com/20020405.html <strong>www</strong>.jour<strong>na</strong>le.com/stories/reagan<br />

Polo�ili ste si niekedy otázku, <strong>na</strong> èo vlastne slú�ia vodné<br />

ve�e a ako pracujú? Odpoveï nájdete <strong>na</strong> uvedenej adre−<br />

se. Dozviete sa, preèo sa vodné ve�e stavajú, ako sa plnia,<br />

ako fungujú a ako sa vyu�ívajú.<br />

<strong>www</strong>.uwm.edu/Library/digilib/afghan/<br />

records/about.htm<br />

O Afganistane sa ve¾a hovorilo poèas sovietskej okupácie a<br />

po druhýkrát poèas teroristických útokov <strong>na</strong> USA a násled−<br />

nej odvete. Ako však vyzerala táto kraji<strong>na</strong> a jej ¾udia ešte<br />

pred týmito udalos�ami? Prezrite si galériu venovanú<br />

Afganistanu z konca šes�desiatych rokov.<br />

<strong>www</strong>.npr.org/programs/specials/vote/<br />

list100.html<br />

Chcete si prezrie� zoz<strong>na</strong>m top 100 skladieb 20. storoèia<br />

a jednotlivé kúsky si aj vypoèu�? Na tejto stránke ich náj−<br />

dete, ku ka�dej, samozrejme, nechýba ani detailný opis<br />

vzniku. Nájdete tu <strong>na</strong>príklad skvosty ako Light My Fire od<br />

Doors, Route 66, ktorú <strong>na</strong>spieval Nat King Cole, ale aj<br />

Smells Like Teen Spirit od Nirvany.<br />

Píšu sa 80. roky, prezidentom v USA je Ro<strong>na</strong>ld Reagan.<br />

Zaujímavá osobnos�, a pokia¾ by ste sa o òom chceli<br />

dozvedie� viac pomocou fotografií, urèite zamierte sem.<br />

Nájdete tu zachytených posledných pä� a pol roka vlády<br />

tohto prezidenta. Skutoène pekne spracovaná stránka<br />

a kvalitné fotografie.<br />

<strong>www</strong>.brama.com/travel/busstop.html<br />

Èlovek by a� neveril, èomu všetkému sa mô�u venova�<br />

internetové stránky. Táto konkrétne je zameraná <strong>na</strong> auto−<br />

busové zástavky <strong>na</strong> Ukrajine (èítate dobre :−), ktoré sú<br />

neraz ve¾mi zaujímavo a nápadito zdobené. Oplatí sa<br />

pozrie�!<br />

<strong>www</strong>.northern−lights.no<br />

Nórsko je okrem iného známe aj polárnou �iarou. Ale ako<br />

tento jav vzniká, kedy je <strong>na</strong>jlepšie vidite¾ný a ako je to<br />

s jeho vidite¾nos�ou práve teraz? Na všetko vám odpovie<br />

táto stránka, nájdete tu dostatok informácií, ako aj pre−<br />

krásne fotografie.

SVETOM WWW<br />

<strong>www</strong>.radiohead.sk <strong>www</strong>.fitserver.sk<br />

<strong>www</strong>.starehry.sk<br />

I N T E R N E T<br />

S L O V E N S K É W E B Y � S L O V E N S K É W E B Y � S L O V E N S K É W E B Y � S L O V E N S K É W E B Y � S L O V E N S K É W E B Y<br />

Som ve¾mi rád, �e ma jeden èitate¾ upozornil <strong>na</strong> túto<br />

stránku, ide toti� o skutoèný skvost! Takto by pod¾a<br />

mòa mala vyzera� stránka hudobnej skupiny. A keï si<br />

predstavím, �e ju robia len fanúšikovia, a teda ide<br />

o neoficiálny projekt... Poïme sa <strong>na</strong> tento web pozrie�<br />

podrobnejšie. Najprv dizajn. Skvelý, premenlivý, ka�dá<br />

obsahová sekcia je ladená úplne ináè. A všetko je to<br />

krásne prepracované. Klobúk dole, autor grafiky sa<br />

skutoène vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l – jednoduché, premenlivé, šet−<br />

riace linku s oh¾adom <strong>na</strong> prenosovú kapacitu. Musím<br />

da� plný poèet bodov. A èo obsah? Ani tu radio−<br />

head.sk nesklame. V podstate sa zaradom dozviete, èo<br />

skupi<strong>na</strong> radiohead <strong>na</strong> hudobnej scéne z<strong>na</strong>mená, pre−<br />

zrie� si mô�ete jej históriu, ako aj informácie o jej èle−<br />

noch. Nechýbajú ani informácie o vydaných albu−<br />

moch, prepracovaná je aj sekcia, ktorá sa venuje tex−<br />

tom jednotlivých piesní. Ve¾mi pekne je spracovaná<br />

sekcia galérie s fotografiami a asi <strong>na</strong>jviac <strong>na</strong> celom<br />

webe sa mi páèila èas� <strong>na</strong>zvaná Multimedia, kde si<br />

fanúšik skupiny Radiohead príde <strong>na</strong> svoje – získa tu<br />

skladby, remixy, obrázky, rôzne šetrièe obrazovky, po−<br />

zadia pre pracovnú plochu Windows èi vlastný kanál<br />

IRC o skupine. V sekcii linky zase nájdete odkazy <strong>na</strong><br />

oficiálne, ale aj neoficiálne stránky venované skupine,<br />

odkazy <strong>na</strong> fankluby, ako aj <strong>na</strong> on line obchody, kde<br />

mô�ete získa� predmety s motívom skupiny. Na serve−<br />

ri nechýba, samozrejme, ani on line diskusia a sídli tu<br />

aj emailová konferencia slovenského fanklubu skupiny<br />

Radiohead. Èo sa týka rýchlosti <strong>na</strong>èítavania stránok, tá<br />

je výborná. Celý server je <strong>na</strong>vyše bez reklamy, grafika<br />

je striedma a linku neza�a�uje a statické dokumenty<br />

HTML sa v�dy <strong>na</strong>�ahovali rýchlo. Server vám skutoène<br />

odporúèam <strong>na</strong>vštívi�.<br />

Obsah: OOOOOOOOOO<br />

Dizajn: OOOOOOOOOO<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGG<br />

Blí�i sa leto a nielen �eny chcú <strong>na</strong> plá�i vyzera� prí−<br />

�a�livo. No nielen preto športujeme, ide aj o <strong>na</strong>še zdra−<br />

vie. A tak aj <strong>na</strong> slovenskom internete vznikajú weby<br />

venované športu – <strong>na</strong>príklad fitserver.sk. Je všeobecne<br />

zameraný <strong>na</strong> šport a zdravý �ivotný štýl. Ako to <strong>na</strong><br />

správnom portáli býva zvykom, nesmie chýba� spravo−<br />

dajstvo zo svetovej, ale aj domácej športovej scény.<br />

Ïalšia rubrika, pomenovaná Šport, sa zaoberá <strong>na</strong>prí−<br />

klad jeho históriou, rôznymi profesionálnymi aj oddy−<br />

chovými formami, ale <strong>na</strong>príklad aj športom pre teles−<br />

ne postihnutých. Tréning, tak sa volá ïalšia èas� strá−<br />

nok, ktorá nás zasvätí do trendov pri cvièení, ako aj do<br />

jednotlivých techník a plánovania èi regenerácie. Sa−<br />

mozrejme, nesmieme zabúda� <strong>na</strong> zdravie, a preto sa<br />

ïalšia sekcia venuje práve zdraviu, chorobám a správ−<br />

nemu �ivotnému štýlu. Telo „trýznené“ športom musí<br />

by� aj správne kàmené, a tak nám fitserver.sk poradí aj<br />

v oblasti správnej vý�ivy športovcov èi pitného re�imu<br />

a zdravých doplnkov. Ale treba rozobra� aj nepríjemné<br />

témy, <strong>na</strong>príklad taký doping, jeho formy a typy dopin−<br />

gových látok. Neviete si poradi�? Práve preto je tu<br />

poradòa, pýtajte sa a <strong>na</strong> vaše otázky budú odpoveda�<br />

profesionáli. A keï u� svoje telo tak ve¾mi trápime<br />

športom, aspoò oèiam doprajme potešenie v podobe<br />

fotogalérie športovcov a športovkýò :−).<br />

To¾ko k obsahu. A èo „balenie“ stránok? Dizajn je jed−<br />

noz<strong>na</strong>ène vkusný, pou�ité zelené odtiene sú dobre zla−<br />

dené, štýl je rov<strong>na</strong>ký ako pri ostatných serveroch<br />

networku WSD. Èo sa týka rýchlosti, tá je pri <strong>na</strong>èítava−<br />

ní stránok optimál<strong>na</strong>, aj keï cez deò sa ohlas servera<br />

akosi predl�uje.<br />

Obsah: OOOOOOOOGG<br />

Dizajn: OOOOOOOOGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGG<br />

Pamätáte sa ešte <strong>na</strong> zlatú éru PC, keï sa RAM−ka poèí−<br />

tala <strong>na</strong> kilobajty a pevné disky boli hluènejšie ako práè−<br />

ka? Mo�no som trošku nostalgický, ale èo iné ma mohlo<br />

<strong>na</strong>padnú� pri tejto stránke? Veï keï <strong>na</strong> òu zamierite,<br />

nájdete tu stovky hier – tých titulov, ktoré ma presne<br />

triafali do srdca, pri ktorých som presedel dni a noci.<br />

Kam sa hrabú moderné hry – síce skvelá zábava a efek−<br />

ty, èi u� zvukové, alebo grafické, ale akosi sa zabúda <strong>na</strong><br />

hrate¾nos� a zábavu. Preto je táto stránka skvelý balzam<br />

<strong>na</strong> nostalgiu za dobami dávno minulými.<br />

Poïme sa teda pozrie�, èo nám tento web ponúka.<br />

Najprv buïme kritickí k dizajnu. Farby sú ladené do<br />

modra, mo�no by sa dala nájs� aj vhodnejšia kombiná−<br />

cia, ale nech je tak, ako autori vybrali. Aj tlaèidlá, ktoré<br />

<strong>na</strong>hrádzajú funkciu menu, by mohli by� prepracova−<br />

nejšie a asi <strong>na</strong>jhoršie je <strong>na</strong> tom logo. Zrejme išlo o vzbu−<br />

denie dojmu vznešenosti, ale to autorom nevyšlo. Tak�e<br />

z grafickej stránky sú starehry.sk len slabý priemer. Poï−<br />

me však k tomu, èo nás zaujíma – k obsahu. Najprv èísla:<br />

takmer 450 úplných hier, to všetko <strong>na</strong> 1 GB priestoru <strong>na</strong><br />

disku – teda vybera� bude z èoho. Áno, hry, ktoré sú<br />

hlavnou náplòou stránky, sú tu skutoène zastúpené<br />

hojne, modemisti asi budú <strong>na</strong>dáva�, ako dlho budú všet−<br />

ku tú klasiku s�ahova�. Hry sú preh¾adne rozdelené buï<br />

pod¾a abecedy, alebo pod¾a �ánru. Súèas�ou obsahu<br />

tohto webu je zhruba stovka prekladov hier a, samo−<br />

zrejme, aj pár návodov, ako tú−ktorú hru prejs�. Nechýba<br />

ani ponuka downloadu podporných programov, rubrika<br />

s odkazmi <strong>na</strong> zdroje <strong>na</strong> webe, diskusné fórum a FAQ.<br />

Celkový dojem je ve¾mi dobrý. Hráèi veteráni tu nájdu<br />

svoje „srdcovky“ a k nim mnoho podporného materiálu.<br />

Dizajn je síce len priemerný, ale zachraòuje to rýchlos� –<br />

hoci je server umiestnený <strong>na</strong> <strong>zariadenia</strong>ch freehostingu<br />

Host.sk, <strong>na</strong>èítavanie stránok je svi�né aj poèas špièky.<br />

Obsah: OOOOOOOOOO<br />

Dizajn: OOOOOOGGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOG<br />

The Global Network for Innovation and Technology<br />

<strong>www</strong>.firsttuesday.sk<br />

FIRST TUESDAY<br />

SLOVAKIA<br />

5/2002 PC REVUE 111

I N T E R N E T<br />

AKADEMICKÉ ZAÈIATKY<br />

V roku 1993, ešte v období, keï Marc<br />

Andreessen, jeden z neskorších spoluza−<br />

kladate¾ov Netscapu, trávil svoje študent−<br />

ské roky <strong>na</strong> univerzite v Illinoise, zrodil sa<br />

mu v hlave revoluèný nápad: vytvori� gra−<br />

fický browser, ktorý by dokázal <strong>na</strong>plno<br />

vyu�i� potenciál internetu. S realizáciou<br />

svojich vízií zaèal u� v tom istom roku, keï<br />

dal dokopy tím ¾udí, ktorých s<strong>na</strong>hu koru−<br />

noval vznik nového prehliadaèa. Dostal<br />

meno Mosaic a po internete sa zaèal šíri�<br />

prudkým tempom. Keï Marc po úspeš−<br />

nom štúdiu opúš�al univerzitu v Illinoise<br />

a videl vlnu <strong>na</strong>dšenia, ktorú uvedenie Mo−<br />

saicu spôsobilo, zaèal si plne uvedomova�,<br />

aký potenciál v sebe tento browser skrýva.<br />

Jeho myšlienky preto logicky smerovali ku<br />

komerènému pôsobeniu.<br />

V tom istom èase Jim Clark, ïalší zo<br />

spoluzakladate¾ov Netscapu, rov<strong>na</strong>ko za−<br />

èal h¾ada� cesty, ako by sa mohol presadi�<br />

<strong>na</strong> komerènom poli. Nakontaktoval sa <strong>na</strong><br />

Marca Andreesse<strong>na</strong>, ich spolupráca sa<br />

ukázala ako prospešná pre obe strany<br />

a v apríli 1994 vytvorili vlastnú spoloènos�,<br />

ktorá dostala meno Mosaic Communi−<br />

cations (neskôr premenovaná <strong>na</strong> Netsca−<br />

pe Communications).<br />

ZLATÁ ÉRA NETSCAPU<br />

Od tohto obdobia zaèal vývoj „pravého“<br />

Netscapu, prièom väèšinu tímu vývojárov<br />

tvorili Andreessenovi spolupracovníci,<br />

ktorí sa podie¾ali u� <strong>na</strong> vývoji Mosaicu.<br />

Práca <strong>na</strong> prvej verzii Netscape Commu−<br />

nicatora, ako bol nový prehliadaè <strong>na</strong>−<br />

zvaný, prebiehala do konca roku 1994,<br />

prièom prvá beta verzia uzrela svetlo sve−<br />

ta u� v októbri toho istého roku. Verzia<br />

1.0, vydaná 15. decembra 1994, podpo−<br />

rovala väèšinu elementov HTML 2 a v ob−<br />

medzenom poète aj elementy HTML 3. U�<br />

v prvých dòoch od vydania sa produkt<br />

stretol s priam a� neèakaným úspechom,<br />

ktorý bol spôsobený <strong>na</strong>jmä jeho schop−<br />

nos�ou poskytnú� pou�ívate¾ovi to¾ko<br />

dovtedy nevídaných multimediálnych in−<br />

formácií.<br />

Tak ako v tomto období rástol poèet<br />

pou�ívate¾ov Netscapu, <strong>na</strong>rastal aj poèet<br />

¾udí, ktorí prichádzali do styku s interne−<br />

tom. Nebudem preháòa� ani zavádza�, ak<br />

poviem, �e to bol práve Netscape, ktorý<br />

výrazným spôsobom ovplyvnil vývoj a <strong>na</strong>−<br />

predovanie internetu v tomto období.<br />

112 PC REVUE 5/2002<br />

História NETSCAPU<br />

alebo ...Vráti sa dávny gigant?...<br />

PREH¼AD VERZIÍ NETSCAPU<br />

Verzia Dátum<br />

1.0B1 Október 1994<br />

1.0 December 1994<br />

1.1B1 Marec 1995<br />

1.1 Apríl 1995<br />

1.2B1 Jún 1995<br />

1.2 Júl 1995<br />

2.0B1 Október 1995<br />

2.0B3 December 1995<br />

2.0 Marec 1996<br />

3.0B1 Apríl 1996<br />

3.0B5 Júl 1996<br />

3.0B7 August 1996<br />

3.0−3.04 August 1996 – október 1997<br />

4.0B1 December 1996<br />

4.0B2 Február 1997<br />

4.0B3 Apríl 1997<br />

4.0B4/5 Máj 1997<br />

4.0−4.08 Jún 1997 – november 1998<br />

4.5B1 Júl 1998<br />

4.5B2 September 1998<br />

4.5−4.79 Október 1998 – november 2001<br />

6.0B1 Apríl 2000<br />

6.0B2 August 2000<br />

6.0B3 Október 2000<br />

6.0 November 2000<br />

6.01 Február 2001<br />

6.1PR1 Jún 2001<br />

6.1 August 2001<br />

6.2 Október 2001<br />

Postupne sa zaèalo okolo internetu zhro−<br />

ma�ïova� èoraz viac ¾udí, okrem iného aj<br />

programátori, a internet u� nebol len výsa−<br />

dou univerzitných kruhov. Nekoneèná<br />

informaèná brá<strong>na</strong>, zvaná internet, sa stala<br />

neodmyslite¾nou súèas�ou ka�dodenného<br />

�ivota.<br />

Netscape Communicator sa teda stal<br />

definitívne browserom èíslo jeden. Firma<br />

Netscape Communications však <strong>na</strong> tom<br />

vïaka nemu tie� nebola zle. Preto�e<br />

<strong>na</strong>priek tomu, �e beta verzia Netscapu 1.0<br />

bola šírená úplne zadarmo, za oficiálnu<br />

verziu u� pou�ívatelia museli zaplati� 39<br />

USD. Rast spoloènosti bol <strong>na</strong>to¾ko rapídny,<br />

�e v priebehu roku 1995 bola vyhlásená za<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie rastúcu spoloènos� v histórii.<br />

Na konci roku 1995 sa zisk spoloènosti len<br />

za prehliadaè vyšplhal <strong>na</strong> 45 miliónov do−<br />

lárov a <strong>na</strong> úspechu firmy sa podie¾alo tak−<br />

mer 500 zamest<strong>na</strong>ncov.<br />

Druhá verzia, ktorej vo¾ne stiahnute¾né<br />

beta testy boli <strong>na</strong> internete prístupné u�<br />

od októbra 1995, <strong>na</strong>vyše priniesla podpo−<br />

ru framov, jazyka Java, ako aj JavaScriptov.<br />

Keby ste sa <strong>na</strong> jeseò roku 1995 hocikoho<br />

spýtali, ako vidí budúcnos� Netscapu, asi<br />

by ste dostali odpoveï: „Netscape bude<br />

ešte dlho krá¾om browserov.“<br />

Z VRCHOLU SKORO DO<br />

ZABUDNUTIA<br />

Skutoènos� však <strong>na</strong>koniec bola úplne iná.<br />

U� v auguste 1995 toti� svoju internetovú<br />

stratégiu zaèala odvíja� ïalšia ve¾ká spo−<br />

loènos� – Microsoft – a jej mo�ný dosah<br />

<strong>na</strong> úspech Netscapu bol jasný od prvej<br />

chvíle. Veï integrovaním Internet Explo−<br />

rera do systému Windows sa tento pre−<br />

hliadaè dostal do 100 miliónov poèítaèov<br />

<strong>na</strong> celom svete. Netscapu preto neostalo<br />

niè iné ako <strong>na</strong>ïalej bojova� o svoje posta−<br />

venie <strong>na</strong> trhu zlepšovaním svojho prehlia−<br />

daèa.<br />

V duchu tejto stratégie Netscape u�<br />

mesiac po oficiálnom vydaní druhej verzie<br />

Communicatora zaèal verejne testova� tre−<br />

tiu verziu. Jednotlivé beta testy prebiehali<br />

v jedno− a� dvojmesaèných intervaloch,<br />

prièom ka�dá nová beta verzia priniesla<br />

atraktívne zlepšenia. Pridaných bolo viace−<br />

ro zaujímavých zásuvných modulov, uplat−<br />

nenie si <strong>na</strong>šli nové tagy, ako èi<br />

. Od tretej verzie bolo tie�<br />

mo�né meni� farbu pozadia v tabu¾kách èi<br />

<strong>na</strong>stavova� hrúbku orámovania vo fra−<br />

moch (rámcoch). Koncom augusta 1996<br />

bola vypustená u� aj oficiál<strong>na</strong> verzia, ktorá<br />

<strong>na</strong> rozdiel od beta verzií riešila aj prvé bez−<br />

peènostné problémy.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s tou istou verziou Internet<br />

Explorera zaberal Netscape síce trochu<br />

viac miesta, no vo viacerých oblastiach bol<br />

ešte stále lepší. Ponúkal lepšie mo�nosti <strong>na</strong><br />

organizovanie zálo�iek, prenos dát pomo−<br />

cou FTP, no a <strong>na</strong>�ahovanie stránok bolo<br />

takisto o dos� rýchlejšie ako v prípade<br />

Internet Explorera. Èoskoro prišla <strong>na</strong> rad aj<br />

štvrtá verzia Netscapu, ktorá priniesla ešte<br />

ïalšie podstatné zlepšenia, prièom <strong>na</strong>jvý−<br />

raznejšími z nich boli podpora kaskádo−<br />

vých štýlov, práca s objektmi a <strong>na</strong>stavenia<br />

umo�òujúce vybera� umiestnenie prvkov<br />

<strong>na</strong> stránke.<br />

No Internet Explorer mal <strong>na</strong> rozdiel od<br />

Netscapu jednu ve¾kú výhodu – bol zadar−<br />

mo. Len �a�ko mohol Netscape ví�azi� svo−<br />

jimi heslami „za kvalitný program sa musí<br />

plati�“, keï ka�dý pou�ívate¾ Windows mal<br />

vo svojom poèítaèi porov<strong>na</strong>te¾ný browser<br />

úplne zadarmo. A to bol hlavný dôvod,<br />

preèo Netscape deò po dni, mesiac po me−<br />

siaci pomaly, ale isto strácal svoje postave−<br />

nie. Kým zaèiatkom roku 1996 ešte ovládal<br />

70 % trhu, v roku 1998 to u� bolo iba<br />

o nieèo viac ne� 40 %. To, akú úlohu<br />

v tomto boji zohrala politika Microsoftu, je<br />

dnes predmetom viacerých súdnych spo−<br />

rov. V <strong>na</strong>sledujúcom období ešte Netscape<br />

vydal nieko¾ko nových verzií svojho pre−<br />

hliadaèa, ktoré však nepriniesli výraznejší<br />

posun vpred. Potom <strong>na</strong>stalo <strong>na</strong> tri roky ti−<br />

cho – vývoj sa však ani zïaleka nezastavil,<br />

práve <strong>na</strong>opak.<br />

DOS� BOLO KOMERCIE,<br />

NECH �IJE OPEN SOURCE!<br />

V doznievajúcej „vojne browserov“ a zúfa−<br />

lom zápase o svoje postavenie Netscape<br />

siahol po ve¾kej zbrani – v januári 1998<br />

zverejnil správu, �e Netscape je od tohto<br />

momentu úplne zadarmo a jeho zdrojové<br />

kódy budú vo¾ne prístupné <strong>na</strong> internete.<br />

Skonèili sa èasy èakania <strong>na</strong> nové verzie, od<br />

tejto chvíle sa do projektu Mozilla, ako<br />

bola táto fáza vývoja browsera <strong>na</strong>zvaná,<br />

mohol zapoji� ka�dý, kto mal <strong>na</strong> to z<strong>na</strong>los−<br />

ti a chu� – zaèalo sa pracova� <strong>na</strong> úplnom<br />

prepísaní jadra prehliadaèa.<br />

U� v tomto období prejavuje o Net−<br />

scape záujem firma AOL, ktorá by si vïaka<br />

Netscape Communicatoru takto zlepšila<br />

svoje postavenie <strong>na</strong> internete. Nebol to<br />

však len prehliadaè, o ktorý išlo tomuto<br />

gigantovi – Netscape bol tvorcom viace−<br />

rých serverových riešení a tie by sa AOL−u<br />

tie� ve¾mi hodili. No a keï�e <strong>na</strong> druhej<br />

strane zase Netscape potreboval fi<strong>na</strong>ncie<br />

<strong>na</strong> podporu nového jadra Netscapu a AOL<br />

by mu pomohol aj so šírením, dohoda <strong>na</strong>−<br />

koniec uzrela svetlo sveta a Netscape bol<br />

v novembri 1998 oficiálne odkúpený.<br />

Netscape teda prešiel viacerými vý−<br />

z<strong>na</strong>mnými zme<strong>na</strong>mi, no tri roky èakania<br />

<strong>na</strong> novú verziu, bohu�ia¾, zahrali ešte viac<br />

v jeho neprospech. Ak dovtedy preò ešte<br />

tlela aspoò iskierka nádeje, po tomto<br />

období u� bol jasný ví�az – Microsoft ovlá−<br />

dal ešte viac trhu ako Netscape za svojej<br />

„zlatej éry“.<br />

V januári 2000 sa koneène po prvýkrát<br />

dostala <strong>na</strong> svet alfa verzia Mozilly, o pár<br />

dní <strong>na</strong>to u� zaèali prebieha� beta testy<br />

Netscapu verzie 6.0 (pôvodne sa plánova−<br />

lo, �e po prepísaní jadra bude táto verzia<br />

nies� èíslo 5.0, no vývoj sa predå�il <strong>na</strong>to¾ko,<br />

�e programátori v Netscape usúdili, �e<br />

oz<strong>na</strong>èenie 6.0 viac vystihuje stav progra−<br />

mu) a všetko to vyvrcholilo vydaním finál−<br />

nej verzie 6.0 v novembri 2000. Tá èerpala<br />

iba z Mozilly 0.6.0. V dnešnej dobe je<br />

aktuálnym Netscape 6.2 a len pred pár<br />

mesiacmi svetlo sveta uzrela Mozilla<br />

s oz<strong>na</strong>èením 0.9.0.<br />

BUDÚCNOS� JE<br />

V NEDOH¼ADNE<br />

Aká budúcnos� však èaká Netscape, to sa<br />

dnes dá len tipova�. No isté je, �e znièi�<br />

domi<strong>na</strong>ntné postavenie Internet Explorera<br />

nebude vôbec ¾ahké. Azda v tom Netscapu<br />

koneène pomô�e aj AOL, ktorý sa pred pár<br />

dòami rozhodol zakomponova� Netscape<br />

do svojich produktov, a mo�no <strong>na</strong> celú vec<br />

bude ma� výz<strong>na</strong>mný vplyv aj mno�stvo<br />

prebiehajúcich súdnych sporov voèi Micro−<br />

softu. Mo�no áno, mo�no nie. Nech to<br />

však bude akoko¾vek, kým tu bude Net−<br />

scape, dovtedy bude <strong>na</strong> poli internetových<br />

prehliadaèov existova� aspoò malá konku−<br />

rencia, ktorá je nevyhnutne potrebná <strong>na</strong><br />

zdravý rozvoj internetu.<br />

ZDROJE:<br />

· <strong>www</strong>.blooberry.com/indexdot/history/netscape.htm<br />

· Jim Barksdale: Direct Destimony of Jim Barksdale,<br />

1999<br />

· Li Xu – Peter Lobo – Barbara Whitehorn: America<br />

Online Inc., 2000<br />

Thomas Ulej

RECENZIE:<br />

MAGNÓLIA<br />

DVD okienko<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

�����<br />

DVD:<br />

�����<br />

FILM: Èo myslíte, je mo�né, aby sa z nièoho<br />

niè v lese objavil potápaè obleèený v neopré−<br />

novej kombinéze, bezradne zavesený <strong>na</strong><br />

strome? Neverili by ste, ale je, vlastne bola to<br />

len náhoda. To sa skrátka obèas stáva.<br />

Jeden obyèajný deò, jedno losangeleské<br />

predmestie a devä� príbehov ¾udí, ktorých<br />

<strong>na</strong>vzájom spája beznádejné h¾adanie lásky.<br />

Umierajúci televízny magnát Earl Par−<br />

tridge (Jason Robards) má pred smr�ou<br />

jedno �elanie – vidie� svojho sy<strong>na</strong> Franka<br />

Mackeyho (Tom Cruise). Jeho �e<strong>na</strong> Linda<br />

(Julianne Moorová) vedie vnútorný boj<br />

sama so sebou. Earla si kedysi vzala len pre<br />

peniaze a a� teraz pred jeho smr�ou si uve−<br />

domuje, �e ho miluje.<br />

V tom èase zavíta do bytu svojej znièenej<br />

a traumatizovanej dcéry Claudie (Melora<br />

Walters) jej otec, moderátor televíznej vedo−<br />

mostnej sú�a�e Jimmy Gator (Philip Baker<br />

Hall). Chce sa s òou zmieri�, preto�e rakovi−<br />

<strong>na</strong>, ktorou trpí, mu dáva u� iba dva mesiace<br />

�ivota a to, ako jej kedysi ublí�il, ho a� príliš<br />

�a�í <strong>na</strong> duši. O<strong>na</strong> o to však vôbec nestojí a v<br />

tom èase sa úplnou náhodou zoznámi so<br />

statoèným strá�com záko<strong>na</strong> Jimmym Kurrin−<br />

gom (John C. Reilly).<br />

Jimmy Gator sa po neúspechu u svojej<br />

dcéry pripravuje <strong>na</strong> moderovanie vedomost−<br />

nej sú�a�e, v ktorej je <strong>na</strong>jväèším géniom malý<br />

Stanley (Jeremy Blackman). Takým istým zá−<br />

zraèným die�a�om ako Stanley bol kedysi aj<br />

Donnie Smith (William H. Macy), ktorý dnes<br />

<strong>na</strong> ka�dom kroku ba�í po úspechu, ale všade<br />

ho èaká len smola. V praxi nepou�ite¾ný gé−<br />

nius. Peniaze, ktoré ako die�a vyhral vo vedo−<br />

mostných sú�a�iach, mu zobrali rodièia, pres−<br />

ne tak isto, ako ich berie Stanleymu jeho<br />

otec. On sa však vzbúri, u� nechce by� báb−<br />

kou a zdrojom peòazí pre svojho otca a celé−<br />

mu svetu vykrièí, �e mu chýba obyèajná láska<br />

a pochopenie...<br />

VYBAVENIE DVD: Najslabšou stránkou dis−<br />

ku je doslova amatérska digitalizácia obra−<br />

zu. Napriek kvalitnej kópii je transfer plný<br />

neèistôt a rušivých efektov. Zvuk Dolby Di−<br />

gital 5.1. s tromi jazykovými mutáciami (an−<br />

glická, maïarská, ruská) plní �ánrové zame−<br />

ranie filmu a mix kladie hlavný dôraz <strong>na</strong> èis−<br />

totu dialógov a hudby. Na výber je 9 titul−<br />

kových verzií vrátane èeskej.<br />

BONUSY DVD: Bohatý bonusový materiál<br />

zahrnuje pokazené zábery, trailer, TV spo−<br />

ty, videoklip Aimee Mannovej a viac ne�<br />

hodinový netradièný dokument o vzniku<br />

filmu od scenáristických zaèiatkov a� po<br />

prvé ocenenia.<br />

VERDIKT: Re�isér a scenárista Paul Thomas<br />

Anderson vytvoril fantastický film, ktorý<br />

vás doslova pritlaèí do sedadla a aj pri<br />

då�ke vyše 3 hodín vám nedovolí pozrie�<br />

<strong>na</strong> hodinky. Magnólia je nádherný kvet,<br />

�� DVD NEWS<br />

Apríl so sebou prináša okrem príjemnejšieho poèasia aj nový pokrm pre vaše DVD me−<br />

chaniky. Èakajú <strong>na</strong> vás opièky, dinosaury a dokonca aj rozmaz<strong>na</strong>né hollywoodske hviez−<br />

dièky...<br />

PLANÉTA OPÍC (remake starej dobrej Planéty z roku 1968). Prvá<br />

Planéta opíc vznikla ešte v roku 1968 a do dnešných èias nebo−<br />

la preko<strong>na</strong>ná �iadnym svojím pokraèovaním. Jej kvality sa nepo−<br />

darilo zlomi� ani známemu Timovi Burtonovi, ktorý sa rozhodol<br />

<strong>na</strong>toèi� jej vynovenú verziu. Vïaka èasopriestorovej poruche sa<br />

prenesie astro<strong>na</strong>ut Leo Davidson (Mark Wahlberg) do ïalekej<br />

budúcnosti, kde havaruje <strong>na</strong> planéte ovládanej opicami.<br />

Následne je zajatý lovcami ¾udí a z otroctva ho vyslobodí a�<br />

dcéra výz<strong>na</strong>mného opièieho senátora a bojovníèka za ¾udské<br />

práva Ari (Hele<strong>na</strong> Bonham Carter). Pomô�e mu uniknú� z opi−<br />

èieho mesta a nájs� havarovanú kozmickú loï. Na päty im však<br />

stále stúpa nemilosrdný generál Thade (Tim Roth).<br />

Planet of the Apes (USA, 2001, 120 min.). Ré�ia: Tim Burton. Scenár: William Broyles Jr.,<br />

Lawrence Konner, Mark Rosenthal. Námet: Pierre Boulle. Kamera: Philippe Rousselot, Paul<br />

Hughen. Hudba: Danny Elfman. Hrajú: Mark Wahlberg, Tim Roth, Hele<strong>na</strong> Bonham Carter,<br />

Michael Clarke Duncan, Estella Warren.<br />

JURSKÝ PARK 3 (kvalitatívne nieèo medzi jednotkou a od−<br />

fláknutou dvojkou). Tretí diel Jurského parku vznikal vôbec po<br />

prvýkrát bez predlohy Michaela Crichto<strong>na</strong>, èo sa odrazilo aj<br />

<strong>na</strong> výsledku. Pod¾a kritiky je Jurský park 3 vysokorozpoètové<br />

akèné béèko. Úvodných pribli�ne desa� minút filmu (zvyšný<br />

èas autori venovali potrebám za�ívacích traktov dinosaurov)<br />

nás oboznámi s tým, �e Doktor Grant (Sam Neill) sa aj <strong>na</strong>ïa−<br />

lej zaoberá štúdiom dinosaurov, aj keï si obèas spomenie <strong>na</strong><br />

tie hrôzy, ktoré s nimi za�il v prvom diele. Aj on – podobne<br />

ako skoro ka�dý – trpí nedostatkom fi<strong>na</strong>ncií pre svoje výsku−<br />

oplývajúci mno�stvom krásnych lupeòov.<br />

Ak aj má nejaké zvädnuté, sú doko<strong>na</strong>le<br />

ukryté pod tými krásnymi... preto ju treba<br />

vidie�. Toto dvoj−DVD rozhodne stojí za<br />

vašu pozornos�.<br />

MU� BEZ TIEÒA<br />

FILM: Geniálny vedec Sebastian Cain (Ke−<br />

vin Bacon) je šéfom tímu špièkových od−<br />

borníkov, pracujúcich v tajnom laboratóriu<br />

(strá�enom a� jedným strá�nikom!) <strong>na</strong> lát−<br />

ke, ktorá by dokázala úspešne a bez ved−<br />

¾ajších následkov znevidite¾ni� všetko �ivé.<br />

V klietkach u� majú slušnú zbierku nevidi−<br />

te¾ných zvierat, tie sa však èasom stávajú<br />

agresívnymi a neovládate¾nými.<br />

Po dlhom bádaní a skúšaní sa Cainovi<br />

podarí vytvori� aspoò sérum schopné zvi−<br />

dite¾ni� to, èo bolo predtým znevidite¾ne−<br />

né. Pre ¾ahšiu orientáciu: jed<strong>na</strong> látka je<br />

modrej farby a druhá èervenej. Pri pou�ití<br />

zvidite¾òovacej látky <strong>na</strong> nevidite¾nú gorilu<br />

sa slabším povahám mo�no dvihne �alú−<br />

dok a vyznávaèom patológie poskoèí sr−<br />

dieèko, ale <strong>na</strong>koniec všetko dobre dopad−<br />

ne a gorilu znova vidie�.<br />

S E R V I S<br />

Teraz u� <strong>na</strong>ozaj niè nebráni tomu, aby<br />

sa Cainovi splnil jeho dávny sen – by� nevi−<br />

dite¾ný.<br />

Tajne vyko<strong>na</strong>ný experiment sa však (ako<br />

i<strong>na</strong>k) vymkne z rúk a Cain, ktorý sa ne−<br />

mô�e vráti� spä� medzi vidite¾ných, zaèí<strong>na</strong><br />

robi� neplechu.<br />

VYBAVENIE DVD: V porov<strong>na</strong>ní s Magnó−<br />

liou má Mu� bez tieòa uhladený, èistý ob−<br />

raz, bez škrabancov a rôznych neèistôt. Je−<br />

ho prekreslenie a farebná korektnos� je da−<br />

ná precíznou digitalizáciou. Dolby Digital<br />

5.1 svojou dy<strong>na</strong>mikou a vyu�itím efekto−<br />

vých kanálov doko<strong>na</strong>le umocòuje emocio−<br />

nálne vyznenie scén. Disk obsahuje dve zvu−<br />

kové mutácie (anglickú a maïarskú) a 16 ti−<br />

tulkových verzií vrátane èeskej.<br />

BONUSY DVD: V príjemne animovanom me−<br />

nu objavíte dva komentáre – v jednom sa<br />

nieèo dozviete od trojice Paul Verhoeven,<br />

Kevin Bacon a Andrew Marlowe a v dru−<br />

hom si vypoèujete izolovanú hudobnú<br />

stopu spolu s komentárom skladate¾a Jer−<br />

ryho Goldsmitha. Nasleduje film o filme,<br />

pätnás� malých dokumentov z <strong>na</strong>táèa−<br />

nia, tri uká�ky tvorby poèítaèových efek−<br />

tov, tri nepou�ité scény s komentárom<br />

re�iséra, dva trailery a nechýbajú profily<br />

tvorcov.<br />

VERDIKT: Perfektné efekty sú tvrdo za−<br />

tlaèené nepodareným scenárom a prie−<br />

mernými hereckými výkonmi. Niektoré<br />

scény sú také nelogické a nezmyselné, �e<br />

mám pocit, akoby si z nás Verhoeven u�a−<br />

hoval. Napriek tomu je kvalita DVD a bo−<br />

nusov vynikajúca a vidie�, �e si tvorcovia<br />

dali <strong>na</strong> tvorbe disku ve¾mi zále�a�.<br />

Peter Koneèný<br />

my, a tak síce neochotne, ale predsa prijíma ponuku milionára Kirbyho (William H. Ma−<br />

cy) a jeho man�elky, aby sa stal spolu s asistentom Billym ich sprievodcom <strong>na</strong> vyhliad−<br />

kovom lete <strong>na</strong>d Isla Sor<strong>na</strong>, domovom dinosaurov zo Strateného sveta. Pravda je však taká,<br />

�e rozvedení man�elia tajne plánujú <strong>na</strong> ostrove pristá� a zaèa� pátranie po svojom štr−<br />

nás�roènom synovi, ktorý sa práve v týchto miestach pred mesiacom zrútil pri plachtení a<br />

odvtedy je nezvestný. To, �e nešlo o práve dobrý nápad, zis�ujú hneï po pristátí, keï sa zo<br />

záchrannej výpravy stáva boj o holý �ivot.<br />

Jurassic Park III (USA, 2001, 93 min.)<br />

Ré�ia: Joe Johnston. Scenár: Peter Buchman, Alexander Payne, Jim Taylor. Kamera: Shelly Johnson.<br />

Hudba: Don Davis, John Williams. Hrajú: Sam Neill, William H. Macy, Téa Leoni, Trevor Morgan.<br />

ZLATÍÈKA PRE KA�DÉHO (komédia o továrni <strong>na</strong> sny s menom<br />

Hollywood). Autor scenára Billy Crystal je v <strong>na</strong>šich konèinách<br />

známy ako špecialista <strong>na</strong> oscarové ceremoniály, ale v Spojených<br />

štátoch ho skôr poz<strong>na</strong>jú ako výborného komika a scenáristu.<br />

Vïaka dlhým rokom stráveným v Hollywoode má ve¾mi dobrý<br />

preh¾ad o afektovaných hercoch, preceòovaných re�iséroch a<br />

celej tej mašinérii, ktorá zarába ve¾ké peniaze.<br />

Herci a zároveò man�elia Gwen (Catherine Zeta−Jones) a Ed−<br />

die (John Cusack) boli miláèikmi Ameriky – zlatíèka pre ka�dého. Ich<br />

šes� filmov zarobilo viac ako sto miliónov dolárov, ale od ich roz−<br />

chodu to ani s jedným nevyzerá ru�ovo. Vedenie štúdia sa preto rozhodne pre výborný mar−<br />

ketingový �ah <strong>na</strong> propagáciu ich posledného spoloèného filmu. Vyhlási, �e sa zlatíèka pre<br />

ka�dého dali opä� dokopy a všetko je tak ako kedysi. Problém je však v tom, �e bývalí<br />

man�elia sa nemô�u ani vidie�. Okrem toho Gwen dýcha <strong>na</strong> chrbát milenec Hector (Hank<br />

Azaria) a Eddiemu jej sestra a zároveò osobná asistentka Kiki (Julia Roberts). Postavu mar−<br />

ketingového experta si zahral a zároveò aj <strong>na</strong>písal sám autor Billy Crystal.<br />

America’s Sweethearts (USA, 2001, 100 min.)<br />

Ré�ia: Joe Roth. Scenár: Billy Crystal, Peter Tolan. Kamera: Phedon Papamichael. Hudba: James<br />

Newton Howard. Hrajú: Julia Roberts, Catherine Zeta−Jones, John Cusack, Billy Crystal, Hank Azaria.<br />

Juraj Okolièányi<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

�����<br />

DVD:<br />

�����<br />

5/2002 PC REVUE 113

S E R V I S<br />

M E D I A K L U B P C R E V U E<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />

Plná polní pro kanceláø CD12000−82 399 Sk<br />

Osobnosti slovenských dejín CD1099−30 499 Sk<br />

Tomíkovo podmoøské dobrodru�ství CD1099−33 699 Sk<br />

Lingua Land: jazykové hry CD42000−56 1399 Sk<br />

Biologie èlovìka CD72000−61 710 Sk<br />

Zemìpis – Svìt CD72000−60 870 Sk<br />

Kronika ¾udstva CD12000−45 899 Sk<br />

Polda III. CD42001−113 699 Sk<br />

Artopedia CD22001−96 799 Sk<br />

Anglicky efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD102000−76 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD102000−76B 999 Sk<br />

Druhá svìtová válka CD72000−64 1399 Sk<br />

Botanika a zoologie CD82000−65 870 Sk<br />

Modrý blesk: zlatý výbìr CD82000−68 399 Sk<br />

Grafika – skrz−<strong>na</strong>skrz 2 CD12001−89 399 Sk<br />

Sexuální výchova CD102000−75 1176 Sk<br />

Eurotran 2000 – Prekladaè<br />

ang. internetových stránok<br />

CD699−19 1169 Sk<br />

Nemecká gramatika – cvièebnice CD42000−51 999 Sk<br />

Hry a vše o MP3 CD1299−36 379 Sk<br />

Staletí objevù CD122000−83 1399 Sk<br />

A<strong>na</strong>tomie...lidské tìlo CD122000−84 499 Sk<br />

Hudba MP3: MP3 Audio CD budúcnosti CD1299−37 379 Sk<br />

Hráèùv ráj – akèní hry 2 CD42000−53B 399 Sk<br />

První svìtová válka CD22001−99 1199 Sk<br />

Valibuk + CD romik CD12001−87 499 Sk<br />

Fyzika – zebra pro školy CD22001−93 999 Sk<br />

Chemie II. – zebra pro školy CD22001−94 745 Sk<br />

Anglická gramatika & konverzace CD22001−95 999 Sk<br />

Slovníky francúzšti<strong>na</strong> CD42001−105A 999 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD42001−105B 999 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> 42001−105C 999 Sk<br />

Kilometrovník Európy CD42001−106 l 1399 Sk<br />

Slavní generálové 20. století CD42001−111 1399 Sk<br />

Pohádka o Mrázikovi, Ivanovi a Nastìnce CD22001−98 699 Sk<br />

Knights & Merchants CD42001−112 299 Sk<br />

Lexicon 2002 Anglický ve¾ký slovník CD12002−23 2499 Sk<br />

114 PC REVUE 5/2002<br />

Uvedené CD−ROM a kni�né tituly si mô�ete objed<strong>na</strong>� prostredníctvom vlo�eného<br />

objednávkového lístka alebo v <strong>na</strong>šom internetovom obchode <strong>www</strong>.itstore.sk,<br />

kde nájdete aj anotácie <strong>na</strong> ponúkané tituly.<br />

Nemecký ve¾ký slovník CD12002−23D 2499 Sk<br />

Nejlepší shareware roku 2000 CD12001−88 l 399 Sk<br />

Kronika 20. století CD32001−101 699 Sk<br />

MS Excel 2000 CD42001−108 1049 Sk<br />

Stupid invaders CD82001−138 1099 Sk<br />

Baltík SGP 3 CD52001−114 885 Sk<br />

Hráèùv ráj: karetní a hazardní hry CD72001−135 399 Sk<br />

Hráèùv ráj: sportovní hry CD72001−136 399 Sk<br />

Kamarád poèítaè CD62001−128 735 Sk<br />

MP3 <strong>na</strong> plný plyn CD32001−103 399 Sk<br />

Ka<strong>na</strong>dské �ertíky CD72001−133 399 Sk<br />

Akimbo CD92001−141 299 Sk<br />

PC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 Sk<br />

Operation FlashPoint CD72001−131 1099 Sk<br />

Anglièti<strong>na</strong> – slovíèka efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD32001−104A 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD32001−104B 999 Sk<br />

Heroes of M&M 3 komplet – Game 4U CD62001−129 299 Sk<br />

Anglicko−slovenský, slovensko−anglický<br />

mul. slovník<br />

Francouzsky, španìlsky, italsky efektívnì:<br />

CD82000−66 699 Sk<br />

francúzšti<strong>na</strong> CD102000−78A 698 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD102000−78B 698 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> CD102000−78C 698 Sk<br />

Zak´s Wordgames CD52001−117 1199 Sk<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />

LangMaster Mean City CD52001−118 1799 Sk<br />

Memorary anglièti<strong>na</strong> CD52001−120A 1199 Sk<br />

Memorary nemèi<strong>na</strong> CD52001−120B 1199 Sk<br />

LangMaster english in action CD52001−122 3499 Sk (kompletné balenie),<br />

899 Sk (jednotlivé tituly)<br />

1999 Sk (2CD Royal Family)<br />

LangMaster the Heinemann TOEFL CD52001−123 3499 Sk (kompletné balenie)<br />

2299 Sk (jednotlivé tituly)<br />

Europlus + Reward CD52001−124 8499 Sk (kompletné balenie)<br />

3299 Sk (jednotlivé úrovne)<br />

6799 Sk (úroveò 1 – 3 alebo 2 – 4)<br />

LangMaster millennium line CD52001−125 5799 Sk (kompletné balenie),<br />

2799 Sk (jednotlivé úrovne<br />

ako tzv. Pack)<br />

3499 Sk (v spojení so slovníkom<br />

ako tzv. Kit)<br />

1199 Sk (osobitne slovník Cobuild)<br />

EuroPlus + Sprachkurs Deutsch:<br />

Professio<strong>na</strong>l Pack<br />

CD112001−151 6799 Sk<br />

Collins Cobuild student´s dictio<strong>na</strong>ry CD52001−126 1199 Sk<br />

Gordi v øíši her CD72000−62A 699 Sk<br />

Filmové dobrodru�stvo CD72000−62B 699 Sk<br />

Kúzelné hraèky CD72000−62C 699 Sk<br />

Zábavné poèty CD72000−62D 699 Sk<br />

Logické hry CD72000−62E 699 Sk<br />

MS Word 2000 – multimediál<strong>na</strong> príruèka CD62001−127 1049 Sk<br />

Viniè hroznorodý CD102001−142 400 Sk<br />

The Longest Journey CD92001−139 1099 Sk<br />

Pharaoh CD92001−140 599 Sk<br />

Baldur´s gate – Game 4U CD62001−130 399 Sk<br />

Einstein Junior CD112001−152 799 Sk<br />

Ètyølístek CD Romek tajemství pyramidy CD112001−153 299 Sk<br />

TS Rozprávková matematika CD112001−150 649 Sk<br />

Commandos 2 CD102001−144 1599 Sk<br />

Tomb Raider – Game 4U CD102001−145 299 Sk<br />

Timoty CD122001−152 599 Sk<br />

Changes Beauty studio CD122001−153 699 Sk<br />

Atlantis – Game 4U CD112001−147 399 Sk<br />

Caesar 3 – Game 4U CD12002−154 299 Sk<br />

Game 4U pack 2 – Pod, Caesar II,<br />

Heroes of M&M 3<br />

CD82001−137 499 Sk<br />

Empire Earth CD12002−156 1499 Sk<br />

Domáci uèite¾ angliètiny 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk<br />

2. diel CD52001−115A−2<br />

Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 Sk<br />

Settlers 2 – Game 4U CD22002−158 299 Sk<br />

Comanche Gold – Game 4U CD32002−159 299 Sk<br />

Half life CD112001−148 599 Sk<br />

Harry Potter CD122001−151 1599 Sk<br />

Logické hry pro chytré hlavièky CD32002−160 399 Sk<br />

Return to castle Wolfenstein CD12002−155 1599 Sk<br />

FIFA 2001 CD112001−146 1599 Sk<br />

NHL 2002 CD102001−143 1599 Sk<br />

Medal of honor: Allied Assault CD22002−157 1599 Sk<br />

PC Elektro 2 CD42000−59 399 Sk<br />

Èeský výbìr 4 CD22001−97 399 Sk<br />

Èeské kliparty 1 CD22001−92A 592 Sk<br />

Èeské kliparty 2 CD22001−92B 592 Sk<br />

Stratený ostrov CD102000−77 699 Sk<br />

Multimediál<strong>na</strong> kuchárka CD12001−86 199 Sk<br />

AKCIA:<br />

Ce<strong>na</strong> spolu: 1060 Sk<br />

Objed. kód: CD22001−92C<br />

AKCIA:<br />

Ce<strong>na</strong> spolu: 699 Sk<br />

Objed. kód: CD42001−2CD<br />

Výhodná ce<strong>na</strong>

NAJ�IADANEJŠIE NAJ�IADANEJŠIE CD CD TITULY TITULY A NOVINKY<br />

NOVINKY<br />

CELÁ RODINA MILIONÁØEM<br />

– DÌJEPIS<br />

Ponúka mo�nos� zábav−<br />

ného precvièovania vedo−<br />

mostí formou populárnych<br />

televíznych sú�a�í, èím zlu−<br />

èuje zábavný titul s efek−<br />

tívnou výuèbou. Rozsiahla<br />

obsahová náplò – zahàòa<br />

dejiny od praveku a� do súèasnosti, je doplne−<br />

ná mno�stvom fotografií<br />

a ilustrácií. V sú�a�iach sú�a�í �iak proti<br />

poèítaèovému protivníkovi (mo�nos� <strong>na</strong>stave−<br />

nia rôznej úrovne inteligencie) alebo viac<br />

�iakov medzi sebou.<br />

Objednávkový kód: CD42002−161<br />

Ce<strong>na</strong>: 799 Sk<br />

LANGUAGE TEACHER 10.0<br />

Tento slovenský prog−<br />

ram vás efektívne <strong>na</strong>uèí<br />

cudzí jazyk vrátane<br />

správnej výslovnosti,<br />

ktorú <strong>na</strong>hovorili zahra−<br />

nièní lektori. Desa�<br />

rokov vývoja zaruèuje<br />

ve¾ký rozsah programu<br />

za mimoriadne nízku cenu. Premyslená kon−<br />

cepcia výuèby a skúšania je vhodná pre zaèia−<br />

toèníkov aj pokroèilých. Program obsahuje<br />

plnohodnotnú výuèbu angliètiny a nemèiny<br />

súèasne.<br />

Objednávkový kód: CD42002−164<br />

Ce<strong>na</strong>: 1722 Sk (výuèba 2 jazykov)<br />

KNIHY<br />

PHP PRO ÚPLNÉ ZAÈÁTEÈNÍKY<br />

DEPLHI BORLAND<br />

– prùvodce vývojaøe V−VI.<br />

Autor: Steve Teixera, Xavier Pacheco<br />

Vydavate¾: Unis publishing<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán : 512<br />

Kniha Vám predstaví<br />

nielen mo�nosti Delphi , ale uká�e vám, ako<br />

v Delphi efektívne pracova�. Publikácia Delphi<br />

Borland 4 Developer´s Guide obsahujúca viac<br />

ako 1800 strán bola rozèlenená do samostatných<br />

kníh, kde sa postupne oboznámite s ovládacími<br />

prvkami ActiveX, tvorbou vlastných komponen−<br />

tov, prácou so súbormi, tvorbou lokálnych data−<br />

bázových aplikácií a ïalšími informáciami.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 653 Sk<br />

Autor: Jakub Mach<br />

Vydalo: Computer Press<br />

Poèet strán: 144<br />

Kni�ka umo�ní komuko¾vek zaèa� ve¾mi rýchlo vytvára�<br />

rôzne typy webových stránok a získa� základ pre ïalšie<br />

štúdium programovania nároènejších internetových<br />

aplikácií. Ukazuje krok za krokom inštaláciu PHP, mo�nosti editácie jeho<br />

kódu, potrebné prvky a operácie ako výrazy, premenné, pole, cykly a u�i−<br />

toèné základné funkcie. V praktických príkladoch budete ¾ahko vytvára�<br />

drobné, ale zaujímavé stránky a jednoduché aplikácie, vyu�ívajúce formulá−<br />

re, databázy MySQL, grafiku, animácie, èasové údaje a ošetrenie chýb.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 215 Sk<br />

436K52002AN<br />

CELÁ RODINA MILIONÁØEM<br />

– VŠEOBECNÝ PØEHLED<br />

Zábavné precvièovanie<br />

z<strong>na</strong>lostí formou populár−<br />

nych televíznych sú�a�í.<br />

Obsahová náplò je volená<br />

tak, aby sa tento titul stal<br />

ideálnym pomocníkom pre<br />

prípravu <strong>na</strong> prijímacie<br />

pohovory <strong>na</strong> SŠ a doplnená je mno�stvom foto−<br />

grafií a ilustrácii. V sú�a�iach sú�a�í �iak proti<br />

poèítaèovému protivníkovi (<strong>na</strong>stavenie rôznej<br />

úrovne inteligencie) alebo viac �iakov medzi<br />

sebou.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 799 Sk<br />

438K52002C<br />

ADOBE PREMIERE 6<br />

Autor: Douglas Dixon<br />

Vydavate¾: Idnes<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 264<br />

Kniha pokrýva hlavné rysy<br />

Premiery, dozviete sa o bohatej škále ïalších<br />

mo�ností a variantov. Oboznámite sa s prvkami a<br />

konvenciami pou�ivate¾ského programu rozhrania<br />

Premiery, dozviete sa, ako ulo�i� a pou�íva�<br />

výsledky vašej práce exportom obrazu a zvuku pre<br />

<strong>na</strong>jrôznejšie druhy PC a webových formátov.<br />

Posledné kapitoly demonštrujú prednosti Premiery<br />

pri zlo�itejších produktoch od titulkov cez zvuko−<br />

vé a obrazové efekty a� po rozhýbanie animácií.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 508 Sk<br />

CD42002−162<br />

HALF LIFE GENERATION 3<br />

Half−Life Ge<strong>na</strong>ration je<br />

súhrn všetkých Half−<br />

Life hier a datadiskov<br />

za výhodnú cenu. Half−<br />

Life je cenený pre svoje<br />

premyslené scenáre a<br />

revoluèný systém hry,<br />

ktorý posúva hranice<br />

akèných hier. Half−Life<br />

Generation obsahuje hry Half−Life, Opposing<br />

Force (expansion set), Counter Strike (multi−<br />

player) a Blue Shift (<strong>na</strong>jnovší expansion set).<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1699 Sk<br />

CD42002−165<br />

PC TRANSLATOR 2002<br />

Multimediálny slovník,<br />

prekladaè textov a pre−<br />

kladaè WWW−stránok.<br />

Spracovanie, rozsah a<br />

obsah programu nemá<br />

<strong>na</strong> Slovensku konkuren−<br />

ciu. Anglièti<strong>na</strong>: 600 000<br />

prekladov, 200 000 hesiel, 2 000 000 slov.<br />

Nemèi<strong>na</strong>: 600 000 prekladov, 250 000 hesiel,<br />

2 000 000 slov. Teraz máte k dispozícii mimo−<br />

riadne silný a prepracovaný „jazykový<br />

nástroj“.<br />

Objednávkový kód: CD42002−163<br />

Ce<strong>na</strong>: anglièti<strong>na</strong>: 4674 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong>: 4674 Sk<br />

MONSTERS INC.<br />

Kreslená 3D akèná<br />

adventúra, kde sa<br />

stanete sympatickým<br />

strašidlom. Poèas hry<br />

sa budete musie�<br />

<strong>na</strong>uèi� mnoho<br />

dôle�itých úkonov<br />

s cie¾om sta� sa „TOP<br />

STRAŠIDLOM“ a zví�azi� v tvrdej konkurencii<br />

svojich kolegov.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1299 Sk<br />

ADOBE PHOTOSHOP RETUŠ – Vylepšování a úpravy<br />

fotografií (+ CD−ROM)<br />

Vydalo: Computer Press<br />

Autor: Tomáš Barèík<br />

Poèet strán: 144<br />

CD42002−166<br />

439K52002C NOVINKY � N � OVINKY � N � OVINKY � N � OVINKY � N � OVINKY � N � OVINKY<br />

Fotografujete digitálnym fotoaparátom, máte <strong>na</strong>ske−<br />

nované fotografie alebo sa len radi hráte s obrázkami<br />

a skúšate ich rôzne kombinova� a upravova�?<br />

Publikácia <strong>na</strong> konkrétnych príkladoch postupne ukazu−<br />

je všetky techniky a postupy, vïaka ktorým z fotografií a obrázkov urobíte<br />

snímky zaujímavých kvalít. Kniha je urèená tak zaèí<strong>na</strong>júcim experimentáto−<br />

rom, ktorí s Photoshopom nemajú príliš skúsenosti, ako i pou�ívate¾om,<br />

ktorí sú vo Photoshope ako doma a radi by sa len priuèili nieèomu novému.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 338 Sk<br />

JAVA 2 – pøíruèka programátora<br />

Autor: Florian Hawlitzek<br />

Vydala: GRADA<br />

Poèet strán: 316<br />

Kniha je urèená pre tých,<br />

ktorí h¾adajú kompaktný<br />

úvod do programovania<br />

v jazyku Java. Obsahuje zhustené informácie<br />

o jazyku a jeho konštrukciách, ako aj struèný<br />

preh¾ad kni�níc a tipy <strong>na</strong> úspešné pou�itie<br />

jazyka. Èitate¾ ocení <strong>na</strong>jmä jej orientáciu<br />

<strong>na</strong> praktické vyu�itie všetkých vysvet¾ovaných<br />

konštrukcií.<br />

S E R V I S<br />

THE SIMS: ON HOLIDAY<br />

Datadisk k <strong>na</strong>jpredáva−<br />

nejšej PC hre hernej his−<br />

tórie – THE SIMS.<br />

Vezmite vašich Simkov<br />

tam, kde ešte neboli –<br />

<strong>na</strong> rodinnú dovolenku.<br />

Dovolenkový ostrov je<br />

plný rôznych prostredí<br />

– slneèná plá�,<br />

zasne�ené hory i lesný tábor. Mô�ete ís� <strong>na</strong><br />

kolotoè alebo <strong>na</strong> zjazdovku, postavi� snehulia−<br />

ka alebo hrad z piesku a priviez� si domov<br />

mno�stvo suvenírov.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 899 Sk<br />

AGENT HLÍNA<br />

MYSLÍME V JAZYKU C++<br />

– kni�nica programátora<br />

Autor: Bruce Eckel<br />

Vydala: GRADA<br />

Poèet strán: 556<br />

CD52002−167<br />

Clay Agent je<br />

neobvyklá, zaujíma−<br />

vá a zároveò nie<br />

ve¾mi komplikovaná<br />

adventúra. Je<br />

vytvorená tak, �e<br />

prináša hodiny zába−<br />

vy nielen fanúšikom<br />

adventúr, ale<br />

i zaèí<strong>na</strong>júcim hráèom<br />

tohto �ánru, ktorí ocenia dobrý zmysel<br />

pre humor.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

CD52002−168<br />

PEXESA PRO CELOU RODINU<br />

S týmto titulom máte<br />

postarané o zábavu<br />

pre malých i ve¾kých<br />

<strong>na</strong> ve¾mi dlhý èas.<br />

Vtipné kresby, vysoká<br />

didaktická hodnota,<br />

pestrý obsah i <strong>na</strong>ho−<br />

vorenie Jiøím<br />

Lábusom, to všetko<br />

prispeje k tomu, �e si toto CD Vaše deti<br />

ve¾mi skoro ob¾úbia. Ovládanie a orientácia<br />

v programe je ve¾mi jednoduchá a intuitív<strong>na</strong>,<br />

tak�e všetko zvládnu i tí <strong>na</strong>jmenší. Jazyk:<br />

èeský<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

CD52002−169<br />

Kniha predstavuje ideálnu<br />

pomôcku pre ka�dého, kto<br />

má urèité skúsenosti s prog−<br />

ramovaním v jazyku C a chcel by zaèa�<br />

pou�íva� i jazyk C++. Autor skåbil svoje skúse−<br />

nosti z výuèby študentov i praktického progra−<br />

movania a vytvoril publikáciu, ktorá povedie<br />

èitate¾a po ceste od pochopenia programova−<br />

cieho jazyka ku skutoènému mysleniu v C++.<br />

437K52002AN Objednávkový kód: 432K42002G Objednávkový kód: 433K42002G<br />

Ce<strong>na</strong>: 466 Sk<br />

Ce<strong>na</strong>: 828 Sk<br />

5/2002 PC REVUE 115

S E R V I S<br />

Jar je v plnom behu. Nemô�em sa zbavi� pocitu, �e je to dobre. I keï prísne prag−<br />

maticky vzaté, mô�e mi to by� jedno. Mô�e, ale nie je. Vysvet¾ujem si to tým, �e <strong>na</strong><br />

jar koneène mô�em zhodi� �a�iace zimné obleèenie, �e moje oko potešia farby, �e sa<br />

dá pre�i� aj dlhší pobyt <strong>na</strong> èerstvom vzduchu, �e okolo mòa bude viac �ivota. Ale<br />

mo�no je to úplne i<strong>na</strong>k. Mo�no máme hlboko v zákutiach <strong>na</strong>šej genetickej výbavy<br />

pozabudnuté kúsky DNA z dávnych primitívnejších foriem �ivota, ktoré prinútia <strong>na</strong>še<br />

�¾azy <strong>na</strong> tvorbu tak èudne pôsobiaceho chemickeho koktailu. Jarná ú<strong>na</strong>va, mesiac<br />

bláznov, mesiac lásky, <strong>na</strong> ka�dom sa to prejavuje i<strong>na</strong>k. Ale je to tam. Mo�no aj<br />

nárast poèítaèových vírusov poèiatkom tohtoroènej jari je príz<strong>na</strong>kom tohto fenomé−<br />

nu. Tu sú niektoré z nich.<br />

WIN32/CERVIVEC.A. Je to èerv <strong>na</strong>písaný v Delphi, skomprimovaný utilitou<br />

UPX. Šíri sa ako súbor v prílohe správ elektronickej pošty. Meno súboru v prílohe<br />

správy elektronickej pošty je worms.zip. Èerv text v jej tele vyberá z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

mo�ností:<br />

Predmet: Cervici<br />

Telo: Cau posilam ti cerviky tak se <strong>na</strong> to podivej (virus to neni)<br />

Predmet: Vtip<br />

Telo: Cervici<br />

Cau posielam ti cerviky tak sa <strong>na</strong> to pozri (virus to neni)<br />

Predmet: Witz<br />

Telo: Hallo, Ich habe ein guter Witz−Wurm so sieh! (kein virus)<br />

Predmet: Blague<br />

Telo: J’ai une bonne blague ca s’appelle verre de terre alors jette un coup d’oeil<br />

(il n’y a pas de virus)<br />

Predmet: Joke<br />

Telo: Hi, I have some cool joke − worms so have a look at it (no virus)<br />

Predmet: Zart<br />

Telo: Czesc, mam swietnz dowcip − robaka. Obejrzyj go sobie (to nie jest wirus)<br />

Predmet: Chiste<br />

Telo: Hola te mando los gusanilloes. Pues mirarlos (no es un virus)<br />

Preto�e súbor v prílohe je skomprimovaný, a teda nie je priamo spustite¾ný,<br />

pou�ívate¾ musí tento súbor sám rozbali� a spusti� vzniknutý súbor worms.exe. Jeho<br />

då�ka je 228 872 bajtov, po rozpakovaní utilitou UPX sa zvýši <strong>na</strong> 636 936 bajtov.<br />

Autor sa príjemcu s<strong>na</strong>�í presvedèi� <strong>na</strong> takúto akciu pomocou textov v tele správy.<br />

Po spustení súboru worms.exe sa <strong>na</strong> obrazovke zobrazí okno (obr. 1).<br />

Po odkliknutí tlaèidla „OK“ sa <strong>na</strong> obrazovke objaví mno�stvo malých „èervíkov“ (obr. 2).<br />

Èerv sa potom skopíruje ako súbor ntkrnl.exe do podadresára SYSTEM v adresári,<br />

v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows. V registri systému vytvorí v<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run k¾úè<br />

Kernel Loader s hodnotou C:\WINDOWS\system32\ntkrnl.exe −LOADDRIVERS=TRUE.<br />

Tým zabezpeèí svoju opätovnú aktiváciu po reštarte operaèného systému.<br />

116 PC REVUE 5/2002<br />

Vírusový radar<br />

Potom sa èerv aktivuje a zis�uje, èi je <strong>na</strong>inštalované ICQ. V prípade, �e je ICQ<br />

<strong>na</strong>inštalované, èerv zis�uje zo zoz<strong>na</strong>mu ICQ kontaktov adresy elektronickej pošty, <strong>na</strong><br />

ktoré sa pokúša odosla� správu so svojou skomprimovanou kópiou.<br />

WIN32/FBOUND.C. Je to èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe správ elektronic−<br />

kej pošty. Správa s èervom má predmet Important, jej telo je prázdne. V prílohe sprá−<br />

vy sa <strong>na</strong>chádza súbor patch.exe s då�kou 12 288 bajtov, ktorý obsahuje kód èerva.<br />

Po spustení súboru patch.exe èerv pomocou registra systému zistí adresu servera<br />

pre odchádzajúcu elektronickú poštu a adresu elektronickej pošty pou�ívate¾a po−<br />

èítaèa. Èerv sa šíri tak, �e rozpošle<br />

svoje kópie <strong>na</strong> adresy elektronickej<br />

pošty, ktoré nájde v adresári Win−<br />

dows. Ten sa <strong>na</strong>chádza v súbore s prí−<br />

ponou WAB, ktorý èerv nájde pod¾a<br />

k¾úèa HKEY_CURRENT_USER\SOFTWARE\<br />

Obr. 1<br />

Obr. 2<br />

Microsoft\WAB\WAB4\Wab File Name.<br />

Èerv sa do systému neinštaluje, tak−<br />

�e <strong>na</strong> jeho odstránenie staèí reštarto−<br />

va� poèítaè.<br />

WIN32/KLEZ.J. Od 17. 4. 2002<br />

sa zaèal prudko šíri� nový variant<br />

èerva Klez, oz<strong>na</strong>èovaný ako Win32/<br />

Klez.J. Èerv vyu�íva chybu v pošto−<br />

vých klientoch Microsoft Outlook a<br />

Outlook Express, opísanú <strong>na</strong> , èo mô�e <strong>na</strong><br />

poèítaèoch, ktoré nemajú túto chybu ošetrenú, vies� k aktivácii èerva u� len zobra−<br />

zením náh¾adu správy.<br />

Èerv sa šíri prostredníctvom správ elektronickej pošty, prièom predmet správy<br />

vytvorí náhodne z vopred definovaných výrazov, prípadne aj z názvov úètov adries<br />

pre elektronickú poštu. Telo správy je generované z preddefinovaných re�azcov.<br />

Po aktivácii sa èerv skopíruje do podadresára SYSTEM (Window9x) alebo SYS−<br />

TEM32 (Windows NT/2000) v adresári s operaèným systémom Windows ako súbor<br />

wink*.exe (<strong>na</strong>miesto z<strong>na</strong>ku “*” sú pou�ité náhodné z<strong>na</strong>ky). Prostredníctvom vytvo−<br />

renia k¾úèa v systémovom registri v HKLM\Software\Microsoft\Windows\Current<br />

Version\Run zabezpeèí svoju aktiváciu po reštarte systému.<br />

Èerv aktívne bojuje proti <strong>na</strong>jznámejším rezidentným antivírusovým programom –<br />

ukonèuje ich procesy, vymazáva súbory Anti−Vir.dat, Chklist.dat, Chklist.ms,<br />

Chklist.cps, Chklist.tav, Ivb.ntz, Smartchk.ms, Smartchk.cps,, Avgqt.dat a<br />

Aguard.dat. Tieto súbory obsahujú kontrolné súèty súborov <strong>na</strong> rozlièných médiách,<br />

vytvorené antivírusovými programami, ktoré slú�ia <strong>na</strong> kontrolu ich integrity alebo aj<br />

<strong>na</strong> rekonštrukciu pri prípadnej zmene.<br />

Èerv má schopnos� šíri� sa po lokálnych poèítaèových sie�ach <strong>na</strong> všetky disky<br />

dostupné z <strong>na</strong>padnutého poèítaèa.<br />

Pre svoje ïalšie šírenie h¾adá adresy elektronickej pošty v adresári Windows<br />

(Windows Addressbook), kontaktoch ICQ a ïalších súboroch, ktoré zvyèajne takéto<br />

adresy obsahujú (<strong>na</strong>príklad súbory s prípo<strong>na</strong>mi htm, html, asp a ïalšie). Na svoje<br />

šírenie pou�íva vlastný SMTP server, prièom k svojej kópii pripája náhodné doku−<br />

menty <strong>na</strong>chádzajúce sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom poèítaèi.<br />

Do systému <strong>na</strong>inštaluje vírus Win32/ElKern.C.<br />

Antivírusový systém Nod32 zachytí tento èerv od verzie vírusovej databázy<br />

1.246.<br />

To je <strong>na</strong>dnes všetko. Na budúci tý�deò nás èaká londýnska výstava InfoSecurity.<br />

Do vírenia pri reportá�i z nej.<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè

4. èas�: HDD, FDD, atï<br />

Na Ve¾kú noc uplynuli práve dva<br />

roky od skladania môjho<br />

posledného PC a je èas sa<br />

zamyslie� <strong>na</strong>d nejakým zmysluplným<br />

upgrade. Škoda, �e to zatia¾<br />

nefunguje ako pri mobiloch –<br />

po dvoch rokoch si prídem<br />

po nový a so starým urobím<br />

niekomu rados�, èo je dnes ve¾mi<br />

populárne. Urèite by som ho<br />

venoval zdravotníctvu alebo<br />

školstvu. V <strong>na</strong>jhoršom štátnej<br />

správe, ale s podmienkou, �e<br />

pracovníci <strong>na</strong> òom budú <strong>na</strong>ozaj<br />

pracova�. Mimochodom,<br />

pripomí<strong>na</strong>m, �e štatisticky patria<br />

apríl a máj k <strong>na</strong>jvhodnejším<br />

mesiacom <strong>na</strong> kúpu nového PC.<br />

V tejto èasti sa zameriame <strong>na</strong> komponenty, ktoré nejakým<br />

spôsobom pracujú s tým <strong>na</strong>jcennejším, èo poèítaè obsa−<br />

huje – s dátami. Opis sa bude podobne ako doteraz týka�<br />

len <strong>na</strong>jèastejšie pou�ívaných komponentov pre náš nový<br />

skladaný poèítaè.<br />

Operaèná pamä� (RAM – Random Access Memory) je<br />

jedným z <strong>na</strong>jdôle�itejších komponentov, ktoré rozhodujú<br />

o celkovom výkone PC. RAM slú�i <strong>na</strong> rýchlejší prístup k<br />

práve pou�ívaným dátam alebo, jednoducho povedané,<br />

èím väèšia pamä�, tým viac súèasne otvorených „okien“.<br />

Ka�dá aplikácia má iné po�iadavky <strong>na</strong> vyu�ívanie pamäte,<br />

a èím je novšia, tým spravidla väèšie. Takisto niektoré hry<br />

<strong>na</strong> mnohých poèítaèoch ove¾a viac „urýchli“ väèšia pamä�<br />

ako nová grafická karta. Jej nedostatok je ¾ahko pozoro−<br />

vate¾ný spoma¾ovaním práce a/alebo èastou diskovou akti−<br />

vitou (pre <strong>na</strong>šu pani sekretárku: to je to èasté blikanie èer−<br />

veného svetielka a podivuhodné chrapèanie vo vašom<br />

poèítaèi s 32 MB RAM ☺). Pri výbere vhodnej RAM−ky sa<br />

zameriame <strong>na</strong> jej kapacitu, z<strong>na</strong>èku a typ.<br />

Do nového poèítaèa jednoz<strong>na</strong>ène odporúèame nový<br />

typ pamätí, oz<strong>na</strong>èovaný ako DDR (Double Data Rate). Sú<br />

vhodné pre procesory aj od AMD, aj od Intelu. V kombi−<br />

nácii s vhodnou základnou doskou sú rýchlejšie ako dote−<br />

raz <strong>na</strong>jèastejšie pou�ívané SDRAM a v reálnych apliká−<br />

ciách nie sú výrazne pomalšie ako RIMM (pod¾a mòa<br />

výstrelok vyrábaný firmou Rambus, ktorý prišiel buï<br />

neskoro, alebo priskoro). DDR sú pre svoje vlastnosti dnes<br />

<strong>na</strong>jlepšou vo¾bou – sú rýchle a pritom ¾ahko inštalova−<br />

te¾né (moduly RIMM sa musia párova�), cenovo sú <strong>na</strong>jpri−<br />

jate¾nejšie a urèite nejaký èas v poèítaèoch pobudnú. Je<br />

síce pravdepodobné, �e podobne ako SDRAM budú<br />

postupne zvyšova� pracovnú frekvenciu, no zvýšenie sa<br />

prejaví v závislosti od taktu procesora a konštrukcie MB<br />

118 PC REVUE 5/2002<br />

Nieko¾ko rád <strong>na</strong> kúpu, údr�bu údr�bu a vyu�itie vyu�itie PC<br />

(je v princípe zbytoèné <strong>na</strong>pr. pre Celeron 533, ktorý pra−<br />

cuje <strong>na</strong> 66 MHz, dáva� pamä� pracujúcu <strong>na</strong> 133 MHz,<br />

pokia¾ sa nepredpokladá pretaktovanie alebo výme<strong>na</strong><br />

CPU). Pre nové, tzv. 333 MHz verzie DDR zatia¾ nie je k<br />

dispozícii procesor a vhodných dosiek tie� nie je ve¾a <strong>na</strong><br />

výber, ale pamä� je spätne kompatibilná, t. j. bude praco−<br />

va� aj <strong>na</strong> ni�ších frekvenciách (pre nové Athlony XP <strong>na</strong> 266<br />

MHz). Navyše ich ceny ešte urèite klesnú.<br />

Pamäte typu RIMM sú zatia¾ urèené len pre P4 a po−<br />

merne malý poèet vhodných dosiek. Hoci u� cenovo nie sú<br />

také nevýhodné ako <strong>na</strong>pr. pred rokom, ešte stále to nie je<br />

ono – poèkajme radšej <strong>na</strong> novú èipovú súpravu, ktorá by<br />

u� mala podporova� aj výkonnejšie RIMM, pokia¾ <strong>na</strong>ozaj<br />

trváte <strong>na</strong> nich (asi vïaka reklame Intelu).<br />

Staršie pamäte typu SDRAM u� v súèasnosti do nových<br />

poèítaèov radšej nekupujte. Sú u� drahšie ako DDR (závisí<br />

od z<strong>na</strong>èky, no všeobecne nie je ve¾ký cenový rozdiel) a<br />

ce<strong>na</strong> dosky podporujúcej DDR sa urèite èoskoro vráti.<br />

SDRAM sa oplatí kupova� len do starších poèítaèov, kde<br />

má ešte zmysel èiastoèný upgrade (dobrý, hoci aj dva roky<br />

starý poèítaè s vhodnou a stabilnou konfiguráciou ešte<br />

stále výborne poslú�i a nemusí by� brzdou ani v novom<br />

PC klube). Na druhej strane sú zas be�ne k dispozícii také<br />

„vychytávky“ ako CL 2 (kratšia doba latencie), ECC (kon−<br />

trola a korekcia chýb) a pod., èo bolo ešte pomerne<br />

nedávno výsadou len ve¾mi drahých serverov. Tieto pamä−<br />

te však všeobecne asi èaká zastavenie výroby a mo�no<br />

zvýšenie ceny, urèite však u� výraznejšie nezlacnejú (zlaté<br />

èasy boli pred pol rokom).<br />

Historicky starších pamätí (<strong>na</strong>pr. pomalších a menších<br />

SDRAM, SIMM – èi u� 72−pinových EDO, alebo ešte<br />

starších 60 a nebodaj 30−pinových kusov) sa pod¾a<br />

mo�ností zbavte aj s celým poèítaèom ešte v tomto roku,<br />

pokia¾ si ho nechcete ponecha� ako muzeálny kus (<strong>na</strong><br />

vidieku je zatia¾ stále mo�né urobi� dobrý obchod <strong>na</strong> spo−<br />

kojnos� oboch strán ☺).<br />

Pri pamäti je ve¾mi dôle�itá z<strong>na</strong>èka. Je to zvláštne, ale<br />

sú z<strong>na</strong>èky pracujúce v ka�dej MB a z<strong>na</strong>èky, ktoré, mierne<br />

povedané, si s niektorými doskami nerozumejú. Tu sa<br />

prejaví výber dosky – v dobrej doske sa spravidla rozbeh−<br />

ne aj nez<strong>na</strong>èkové �elezo s ešte pomerne slušným výko−<br />

nom, no pri zlom výbere „podvozka“ nás èaká trochu<br />

skúšania s neistým výsledkom a urèite s ni�ším výko−<br />

nom. Kvalitnejšie pamäte výborne pracujú aj pri zní�ení<br />

doby latencie, zvýšení pracovnej frekvencie (hodí sa pri<br />

neodporúèanom ☺ pretaktovávaní), majú <strong>na</strong> module menší<br />

poèet pamä�ových blokov s vyššími kapacitami a menej<br />

èasto sa objavujú modré obrazovky. Pamäte toti� bývajú<br />

pomerne èasto chybné, je preto dobré, ak sa hneï celé<br />

prekontrolujú. Chyba sa neraz prejaví a� pri vyu�ívaní<br />

vyšších kapacít. Výbornou z<strong>na</strong>èkou je u nás <strong>na</strong>pr. Apacer,<br />

prípadne menej rozšírený Mayor, priemerná, no dnes<br />

ve¾mi rozšírená je <strong>na</strong>pr. PQI (be�í vo väèšine dosiek, no<br />

nemá oslòujúci výkon) a relatívne zle je <strong>na</strong> tom <strong>na</strong>pr.<br />

z<strong>na</strong>èka M−tec. S príchodom DDR nás urèite èaká nástup aj<br />

mnohých neznámych výrobcov alebo z<strong>na</strong>èiek, mo�no by<br />

sa v PCR niekedy mohol objavi� aj nejaký test (to je námet<br />

pre vás, aby ste sa podelili so svojimi skúsenos�ami).<br />

Najèastejšie pou�ívaným parametrom v spojení s RAM−<br />

kou je kapacita. Keï bola pamä� ešte ve¾mi drahá (v jed−<br />

nom období po zemetrasení <strong>na</strong> Taiwane a� nieko¾koná−<br />

sobne viac ako dnes), kupovala sa väèšinou 32 MB, obèas<br />

64 MB verzia. Dnes je pre Windows 98 <strong>na</strong> be�nú prácu<br />

odporúèaná 64 MB verzia, osobne odporúèam aspoò<br />

128 MB, ak sa <strong>na</strong> PC hrajú hry alebo pracuje s ve¾kými<br />

mno�stvami dát (<strong>na</strong>pr. poèúvajú sa MP3). Pre novšie ope−<br />

raèné systémy a produkty radu Microsoft je aj táto hod−<br />

nota nízka. Horná hranica kapacity pamäte je obmedzená<br />

pou�itou èipovou súpravou (nie všetky zvládnu 512 MB<br />

moduly), poètom pamä�ových slotov <strong>na</strong> doske a, samo−<br />

zrejme, vo¾nými fi<strong>na</strong>nciami. Z osobných skúseností to však<br />

neodporúèam s kapacitou preháòa� – mô�e sa sta�, �e<br />

procesor nebude do pamäte dostatoène rýchlo dodáva�<br />

dáta (súvisí to aj s rýchlos�ou disku, ve¾kos�ou stránkova−<br />

cieho súboru, priepustnos�ou zberníc a pod.), èo sa mô�e<br />

prejavi� dlhšou dobou èakania <strong>na</strong> spustenie aplikácie.<br />

Orientaène preto kapacitu pamäte odporúèam od 1/5 do<br />

1/2 frekvencie CPU v MHz. Ce<strong>na</strong> s rastúcou kapacitou pri−<br />

bli�ne priamoúmerne rastie, preto je dnes optimálne<br />

kupova� 256 MB, aby sme pamä� neskôr nemuseli predá−<br />

va� a kupova� väèšiu. Ak vám toti� èasom zakúpená kapa−<br />

cita nebude postaèova� (je známe, �e nový softvér priam<br />

plytvá hardvérovým výkonom), je lepšie v záujme kompa−<br />

tibility modul preda� a kúpi� väèší alebo kombinova�<br />

moduly aspoò rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky (ideálne aj rov<strong>na</strong>kej kapa−<br />

city a rov<strong>na</strong>kej výrobnej série). Ce<strong>na</strong> pamätí býva pomer−<br />

ne stabilná (posledné obdobie bolo výnimkou v dôsledku<br />

recesie).<br />

Hard disk (HDD – hard disk driver, pevný disk) je z dô−<br />

vodu uchovávania cenných dát kritickým komponentom,<br />

ale pri kúpe sa mu ve¾ká pozornos� spravidla nevenuje.<br />

Disky prešli rozsiahlym vývojom (ostatne ako všetko v IT<br />

oblasti). My sa zameriame <strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku, typ a kapacitu.<br />

Z poh¾adu z<strong>na</strong>èiek je situácia pomerne vyrov<strong>na</strong>ná, všetky<br />

<strong>na</strong> Slovensku dostupné z<strong>na</strong>èky ponúkajú rôzne modely,<br />

urèené pre celú skupinu pou�ívate¾ov. V kvalite medzi<br />

porov<strong>na</strong>te¾nými modelmi jednotlivých výrobcov tie� nie sú<br />

výrazné rozdiely. Najlepšie sú hodnotené disky od IBM,<br />

potom je všetko ostatné s drobnými obme<strong>na</strong>mi. Ka�dé−<br />

mu z výrobcov sa však u� v histórii niektorý model nepo−<br />

daril, a aj preto sa názory rôznych pou�ívate¾ov líšia. Dis−<br />

ky súèasnosti sú u� odolnejšie voèi nárazom, majú v rôz−<br />

nej forme zabudovanú ochranu dát pred poškodením<br />

disku a sú tichšie. Osobne som si síce zvykol <strong>na</strong> disky od<br />

firmy Western Digital pre dobrý servis, výkon a hlavne in−<br />

štaláciu vrátane pou�ívania špeciálneho diagnostického<br />

softvéru, ale aj ostatné z<strong>na</strong>èky sú dobré a pri celkovom<br />

hodnotení budú v niektorých parametroch mo�no aj<br />

lepšie (testuje sa rýchlos� prístupu k dátam, zápis, hluè−<br />

nos�, ce<strong>na</strong> a pod.) ako mnou preferovaný WD, ktorý<br />

<strong>na</strong>vyše patrí medzi drahšie. Dnes u� v serióznych obcho−<br />

doch do nového PC nekúpite ani niè pod prenosovým<br />

štandardom oz<strong>na</strong>èovaným ako ATA 100.Výrobcovia MB<br />

u� pomaly uvádzajú <strong>na</strong>pr. ATA 133, prípadne iné štan−<br />

dardy. Je predèasné predpoveda�, ktorý sa <strong>na</strong>koniec pre−<br />

sadí. Be�ným pou�ívate¾om však postaèuje súèasná<br />

ponuka a ani doska s podporou ATA 133 nemusí by�<br />

dôvod <strong>na</strong> jej kúpu, preto�e zatia¾ pre nedostupnos� dis−<br />

kov s týmto štandardom sa k nim aj tak pripoja súèas−<br />

né disky.

Skôr ako z<strong>na</strong>èka má výz<strong>na</strong>m rýchlos� disku, udávaná<br />

poètom otáèok za minútu. Be�né sú 5400−otáèkové disky,<br />

tie však u� do nového univerzálneho poèítaèa radšej neku−<br />

pujme. Nevyu�ijeme <strong>na</strong>plno ich výkon a práca je svi�−<br />

nejšia so 7200−otáèkovým modelom. Navyše cenové roz−<br />

diely pri ni�ších kapacitách sú u� v podstate zanedba−<br />

te¾né. Ešte rýchlejší model (spravidla pripájaný cez SCSII) je<br />

pre nás zas v podstate nevyu�ite¾ný (chýbajúci radiè, vy−<br />

soká ce<strong>na</strong> a výkon <strong>na</strong> úrovni mercedesu, v ktorom sa vozí<br />

stavebný materiál). Pri vyšších otáèkach sa odporúèa <strong>na</strong><br />

disk <strong>na</strong>inštalova� aj doplnkový chladiè – tejto téme sa však<br />

budeme venova� v ïalších èastiach seriálu.<br />

Najdiskutovanejším parametrom disku býva jeho kapa−<br />

cita. Dnes sú dostupné modely od 20 GB, ktoré sa u� v<br />

podstate dopredávajú, a štandardom zaèí<strong>na</strong> by� 40 – 60<br />

GB. Disk však nie je problém dokúpi� (horšie je to u� s<br />

presunom všetkých dát a <strong>na</strong>stavení) a starší umiestni� do<br />

výmennej zásuvky. Pokia¾ nebudete pracova� s objemný−<br />

mi dátami (<strong>na</strong>pr. MP3, video, hry a pod.), mal by vám<br />

postaèova� <strong>na</strong> systém, kancelársky balík, niektoré dopln−<br />

kové aplikácie a pár hier aj 20 GB disk a väèšie dáta a<br />

zálohu potom treba pravidelne uklada� <strong>na</strong> iné médium.<br />

Cenovo je <strong>na</strong>jvýhodnejší 60 GB model (pomer ce<strong>na</strong>/GB) a<br />

urèite sa bude presúva� k ešte vyšším kapacitám.<br />

Floppy mechanika (FDD – floppy disk driver, mechani−<br />

ka pru�ných diskov) je jedným z <strong>na</strong>jstarších zariadení v<br />

skladanom PC. Oèakávame, �e v priebehu nieko¾kých<br />

mesiacov sa s novými poèítaèmi u� prestane dodáva� a<br />

<strong>na</strong>hradí ju väèšie rozšírenie CD−RW. �ia¾, <strong>na</strong> úradoch a vo<br />

firmách je diskiet ešte ve¾mi ve¾a a moderné zálohovanie<br />

ešte <strong>na</strong> mnohých miestach nepoz<strong>na</strong>jú. Preto, ak je pred−<br />

poklad, �e si budete musie� èastejšie vymieòa� menšie<br />

PREH¼AD VÝVOJA CIEN KOMPONENTOV<br />

Druh komponentu: Z<strong>na</strong>èka a typ január február marec<br />

Vyhotovenie (case): Miditower ATX + 300 W 1350<br />

MB (základná doska): Gigabite 7VTXE+, AMD Athlon/Duron, VIA KT266A, ATA 133,<br />

5× PCI, 3× DDR DIMM, AGP*4, AMR, 6× USB, sound<br />

AC’ 97, Socket A, ATX 4950 4950 4700<br />

CPU (procesor): AMD Duron 950 MHz 2950 2450 2400<br />

RAM (operaèná pamä�): DDR 256 MB retail (3 roky záruka) 3600 4000 4400<br />

VGA (grafická karta): GeForce II 400 MX 64 MB 3350 3200 3100<br />

HDD (hard disk): WD 40 GB ATA 100, 7200 ot. 4500<br />

DVD−ROM: DVD Pioneer 16/40× 3500 3550 3550<br />

FDD (floppy mechanika): FDD 3,5” TEAC 500 500 500<br />

Klávesnica: Multimediál<strong>na</strong> US/SK, WIN 98, PS/2 600 600 600<br />

Myš s podlo�kou: Genius NetScroll+ PS/2 + farebná podlo�ka 200 200 200<br />

Zvuková karta: <strong>na</strong> doske<br />

Monitor: Daewoo 720D 17” 1600 × 1280/75 Hz, 0,26 mm 9200 8950 8950<br />

Chladiè: Chladiè Duron – gu¾ôèkový do 1,7 GHz ND12 450 450 450<br />

Reproduktory: SBS35 Creative Labs 600 550 550<br />

Spolu: zaokrúhlene do: 35 300<br />

Vysvetlivky:<br />

Ce<strong>na</strong> je pre koncového zákazníka bez DPH, vypoèítaná z ve¾koobchodných cien <strong>na</strong>jväèších distributérov <strong>na</strong> Slovensku a s<br />

pridaním tradiènej mar�e obchodníkmi. Ce<strong>na</strong> i typ komponentov kolíše pod¾a situácie <strong>na</strong> trhu. Pribli�ne je však celá zosta−<br />

va v úvode stanovených 35 000 – 36 000 Sk. Bli�šie v PCR è. 2/2002. Hoci tento cenník uvádzame viac ako tri mesiace, vidí−<br />

me, �e ce<strong>na</strong> vybraných komponentov je pomerne stabilná. Svedèí to o (zatia¾ ☺) dobrom výbere (alebo š�astí ☺).<br />

MB sme <strong>na</strong> základe úvah v èlánku v PCR è. 3/2002 vybrali pre procesor od AMD. Výrobca je Gigabite a èipová súprava<br />

KT266A. Objavil sa aj nový KT333, ktorý však zatia¾ neprináša niè výz<strong>na</strong>mnejšie od <strong>na</strong>vrhovaného. Ak niekto uprednostòuje<br />

kvalitnejšiu zvukovú kartu a integrovanú sie�ovú kartu <strong>na</strong> doske, je v ponuke aj takýto model, o 500 Sk drahší.<br />

CPU sme vybrali <strong>na</strong> základe úvah v PCR è. 3/2002. Chladiè ND 12 patrí medzi kvalitnejšiu vo¾bu.<br />

RAM nám v tomto roku ešte stále dra�ie. Pravdepodobne sa skonèili krásne èasy lacných pamätí – SDRAM sa prestávajú<br />

vyrába� (bude èas <strong>na</strong> posledný upgrade) a DDR asi u� rapídne neklesnú. Dnes sme do ponuky zahrnuli kvalitnejšiu z<strong>na</strong>èku.<br />

Trochu mo�no poklesnú ceny RIMM. Ak máte málo koruniek, kúpte 128 MB.<br />

Pri <strong>na</strong>vrhovanej grafickej karte je dobrý pomer ce<strong>na</strong>/výkon, ale aj èasto nevyu�ité vlastnosti. Ak musíte šetri�, kúpte výraz−<br />

ne lacnejšiu kartu, ale aspoò TNT2 s 32 MB. Bli�šie sme sa téme venovali v PCR è. 4/2002.<br />

HDD sa dá kedyko¾vek prikúpi�, ale ce<strong>na</strong>/1 MB je <strong>na</strong>jvýhodnejšia zatia¾ pri 60 GB modeloch. Opä� sa objavil 40 GB model,<br />

nu� sme ho zahrnuli do ponuky. Odporúèam takisto rýchlejší typ, nový PC by iný spoma¾oval. No ak nie je dobre zvolená<br />

skrinka alebo sa venujete ladeniu, dokúpte si k nemu aj chladiè. Zvolená z<strong>na</strong>èka je osvedèený lepší priemer s dobrou pod−<br />

porou a servisom. Azda nám tieto nízke cenové hladiny HDD ešte nejaký èas vydr�ia.<br />

DVD ROM, prípadne ešte lepšie CD−RW závisí od vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií, vo¾te radšej osvedèenú z<strong>na</strong>èku, a nie rýchlos�.<br />

FDD – pre istotu. Diskiet (a hlavne po firmách a úradoch) je ešte ve¾a, ak však kupujete CD−RW, mô�ete to risknú� bez nej.<br />

Klávesnica – vyberte radšej dobrú multimediálnu, kde sa dobre spúš�a internet, kalkulaèka, ovláda hlasitos�. Konektor<br />

pou�ite PS/2 (aj pre myš).<br />

Myš Genius má dobre toèite¾né koliesko (bez kolieska u� myš nekupujte) za výbornú cenu. Ak máte 500 Sk vo¾ných, kúpte<br />

si optickú (má však èiastoèné problémy s rýchlejšími pohybmi pod niektorými OS). USB a rádiové sa neoplatia.<br />

Zvuková karta + reproduktory – ak nemáte a nechcete da� <strong>na</strong> dobré reproduktory nieko¾ko tisíc korún, nekupujte drahé<br />

zvukové karty. Na hry a be�nú prácu postaèí zvukovka <strong>na</strong> doske a lacnejšie (nie <strong>na</strong>jlacnejšie) reproduktory. Výrazne ušetrí−<br />

te. Dobrá vo¾ba je však zvukovka od MediaForte aj s rádiom a výstupom <strong>na</strong> 4/6 reproduktorov, v kombinácii s niektorými<br />

súpravami 5 – 6 reproduktorov (od firmy Creative, Kinyo, Teac a pod.) – o tom však u� <strong>na</strong>budúce.<br />

Monitoru sme sa venovali v PCR è. 4/2002, tak�e urèite vyberajte 17" so zrnom pod 0,26 mm a s podporovaným rozlíše−<br />

ním aspoò 1280 × 1024. Pri rozlíšení 1024 × 768 zobrazovaciu frekvenciu <strong>na</strong>d 85 Hz, osobne odporúèam <strong>na</strong>d 100 Hz. Na<br />

z<strong>na</strong>èke nejako nezále�í – skôr ho treba vidie� v èinnosti (u kamaráta, v supermarkete a pod.). Pod¾a mojich skúseností má<br />

ka�dá z lacnejších verzií nejakú chybu v zobrazovaní, ale dá sa èiastoène vyladi� a vydr�a�. Drahší však nez<strong>na</strong>mená nevy−<br />

hnutne lepší. LCD panely by som ešte nekupoval – poèkáme zo dva roky.<br />

Skrinku kúpte s dobrým zdrojom (aspoò 250 W), ¾ahkým prístupom, vhodnou ve¾kos�ou (pozor <strong>na</strong> nevyu�ite¾né niektoré<br />

5,25" pozície pri istých kombináciách MB a niektorých case) a dizajnu. Zmenili sme model – dnes za podobné peniaze<br />

mô�ete kúpi� rovno s 300 W zdrojom a urèenú aj pre Pentium 4 (<strong>na</strong>pr. Eurocase MD604 – práve tá však pri niektorých<br />

doskách má spomí<strong>na</strong>ný hendikep, preto treba odskúša� alebo premera�).<br />

S E R V I S<br />

mno�stvo dát s niekým, kto nemá prístup k CD−RW (a nie<br />

je v sieti), radšej tých 500 Sk <strong>na</strong> dobrú mechaniku venuj−<br />

te. Posielanie súborov mailom alebo zapo�ièanie ZIPP a<br />

iných zariadení mô�e by� drahšie. Na výber sú v podstate<br />

len mechaniky od firmy Teac, Mitsumi a Sony, prièom sa<br />

mi zdá, �e Teac zniesol <strong>na</strong>jviac prachu. Ak sa dáta <strong>na</strong>vyše<br />

vhodne „zabalia“, zmestí sa <strong>na</strong> disketu toho dos�. Jej ce<strong>na</strong><br />

je zanedbate¾ná a teoreticky sa toto médium mô�e pou�i�<br />

ve¾akrát. Na zálohu však u� pou�ívajte iné médiá.<br />

Mechaniky LS 120, ZIP a pod. by som dnes kupoval, len<br />

ak je to <strong>na</strong>ozaj potrebné (<strong>na</strong>pr. do PC klubu). Pre domá−<br />

ceho pou�ívate¾a sú vzh¾adom <strong>na</strong> cenu prakticky ne−<br />

vyu�ite¾né. Keby boli prišli <strong>na</strong> trh skôr a s lepšou cenou,<br />

bola by teraz situácia asi iná, ale dnes väèšinou buï<br />

postaèuje mail, disketa (<strong>na</strong>jmä ak sa pou�ije komprimácia)<br />

alebo pomô�e a� CDR (alebo zásuvka s diskom). Ušetrené<br />

fi<strong>na</strong>ncie venujte radšej do dobrej „piecky“.<br />

CD−ROM, CD−RW, DVD a pod. (mechaniky urèené <strong>na</strong><br />

CD a podobné médiá). Ešte si pamätám, keï v roku 1995<br />

prišiel Windows 95 <strong>na</strong> CD aj <strong>na</strong> disketách. Na CD bol o<br />

nieko¾ko sto korún lacnejší. Vtedy som sa prvýkrát rozho−<br />

dol kúpi� CD−ROM a bol som <strong>na</strong>dšený – koneène som<br />

mohol poèúva� aj CD (ve�u som nikdy nemal a po zakú−<br />

pení kvalitných reproduktorov u� <strong>na</strong>d òou ani ne−<br />

uva�ujem). Myslím, �e podobná situácia sa bude opakova�<br />

èoskoro – posledné výrobky firmy MS vyšli u� <strong>na</strong> nie−<br />

ko¾kých CD a pravdepodobne budú èoskoro vychádza�<br />

len <strong>na</strong> DVD. Tak�e ak kupujete nový PC, kúpte si DVD<br />

mechaniku, ak máte trošku viac koruniek a neuva�ujete<br />

<strong>na</strong>d FDD, kúpte si radšej CD−RW mechaniku, ktorú dnes<br />

asi viac vyu�ijete. Kombinovaným verziám DVD a CD−RW<br />

zatia¾ nedôverujem (ale je to <strong>na</strong> základe len jednej skúse−<br />

nosti, ak budete ma� iné, dajte, prosím, vedie�). DVD−RW<br />

(alebo iné štandardy) sú zatia¾ ve¾mi drahé, je však pred−<br />

poklad, �e èasom <strong>na</strong>hradia všetko súèasné, ak, samozrej−<br />

me, nepríde nový štandard s ešte väèšou kapacitou. Ja<br />

oèakávam v blízkej budúcnosti v PC dve mechaniky – <strong>na</strong><br />

DVD aj <strong>na</strong> CD−RW. Za uprednostnenie CD−RW hovorí aj<br />

existencia Div X ☺.<br />

Pri výbere vhodnej mechaniky je <strong>na</strong>jdôle�itejšia z<strong>na</strong>èka.<br />

Rýchlos� u� nehrá výz<strong>na</strong>mnú úlohu pri pozeraní DVD<br />

alebo èítaní CD, mo�no pri zápise CD−R(W). Tu si však<br />

treba uvedomi�, �e èím rýchlejší zápis (aj v závislosti od<br />

média), tým kratšia �ivotnos� dát, ktorú však záväzne<br />

nemô�e potvrdi� zatia¾ nikto. Zo z<strong>na</strong>èiek CD−RW mechaník<br />

uprednostòujem Teac a Memorex, pre DVD Pioneer. Mám<br />

s nimi dobré skúsenosti, patria medzi tichšie, dobre<br />

èítajúce a dlho �ijúce z<strong>na</strong>èky, ale urèite sa nájdu aj lac−<br />

nejšie a podobne kvalitné kusy iných z<strong>na</strong>èiek (zistil som,<br />

�e obèas sa pod èudne znejúcou z<strong>na</strong>èkou <strong>na</strong>chádza nie−<br />

ktorá zo známych z<strong>na</strong>èiek, len ju asi v Èíne <strong>na</strong>montovali<br />

pre iného odberate¾a). V niektorej èasti seriálu som pre<br />

ve¾mi lacný PC odporúèal kúpi� <strong>na</strong>jlacnejšiu CD−ROM me−<br />

chaniku s upozornením <strong>na</strong> mo�né problémy s èítaním<br />

niektorých médií, vysokou hluènos�ou a nízkou �ivot−<br />

nos�ou. Mô�e to však by� dobré riešenie aj pre tých, ktorí<br />

si chcú poèka� <strong>na</strong> výsledný zápas DVD/CD−RW. Ceny me−<br />

chaník toti� postupne klesajú s príchodom novších a<br />

rýchlejších verzií, ale táto skutoènos� nebude asi dlhodo−<br />

bá. Ešte sa pristavím pri vo¾be externých alebo interných<br />

mechaník. Pre be�ného pou�ívate¾a, kde nie je predpoklad<br />

neustáleho presúvania mechaník medzi viacerými PC, je<br />

lepšia (a lacnejšia) interná verzia. Pri interných mechani−<br />

kách sa však mô�e objavi� v kombinácii s niektorými<br />

doskami a diskami problém s rýchlos�ou – disk sa svoj−<br />

vo¾ne prepne do <strong>na</strong>jpomalšieho módu PIO4, a tak novin−<br />

ka s ATA 100 èíta <strong>na</strong>miesto teoretických 100 MB/s len<br />

nejakých teoretických 16 MB/s.<br />

To je dnes opä� všetko, teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie,<br />

ktorého náplòou bude audio – èi�e nieèo o zvukových<br />

kartách, reproduktoroch a pod.<br />

Dan Sládek<br />

5/2002 PC REVUE 119

OTÁZKY A ODPOVEDE<br />

1. Chcel by som kúpi� reproduktory Genius SW−M2.1 Slim<br />

alebo SP−M2 Slim. Keï�e sa mi nepodarilo zisti� infor−<br />

mácie o predajcovi, ktorý by ich mal v ponuke, obra−<br />

ciam sa <strong>na</strong> Vás s prosbou o informáciu (ak ju máte k<br />

dispozícii), kde by sa dali zakúpi�. Vopred ïakujem. Chle−<br />

bec (chlebec@minv.sk)<br />

Nu�, nepodarilo sa mi zisti� <strong>na</strong> Slovensku dovozcu daných<br />

reproduktorov. Ak chcete, skúste sa ešte <strong>na</strong> vlastnú päs�<br />

dohodnú� s niektorým slovenským dovozcom: BGS – Di−<br />

stribution (<strong>www</strong>.bgs−distribution.sk, 02 491 01 525), ZERO<br />

(<strong>www</strong>.zerobb.sk, 048 413 07 70), AGEM (<strong>www</strong>.agem.sk,<br />

02 6381 0049), IMC (<strong>www</strong>.imc.sk, 02 638 106 89) a TN<br />

Trade (<strong>www</strong>.tntrade.sk, 048 41 44 416). Musím Vás však<br />

upozorni�, �e sú to dovozcovia a ve¾kodistributéri a nie<br />

všetci podporujú malopredaj.<br />

Ak máte ešte mo�nos�, skúste v Rakúsku alebo v Èechách<br />

– je tam väèší trh a aj ove¾a väèší výber. Ak sa Vám to nepo−<br />

darí, mô�ete ešte vyvinú� tlak <strong>na</strong> dovozcov (informujte sa u<br />

èo <strong>na</strong>jväèšieho poètu obchodníkov <strong>na</strong> daný výrobok a pýtaj−<br />

te si vysvetlenie, oni budú kontaktova� dovozcov). Alebo si<br />

vyberte iný typ – myslím, �e je z èoho vybera� (aj Genius).<br />

Prajem ve¾a trpezlivosti pri zháòaní.<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

2. Mô�ete si, prosím, pozrie� zostavu, ktorú by som si<br />

chcel kúpi�, a odhali� nejaké slabšie miesta? Chcel by<br />

som <strong>na</strong> tom robi� Office, programova�, sem−tam sa<br />

zahra� (NFS, Quake...), pozera� TV a pozrie� si sem−<br />

tam nejaký film. (Neviem, èi sa oplatí kupova� HDD<br />

7200rpm <strong>na</strong>miesto 5400rpm alebo investova� ešte do<br />

DDRAM−ky – 256 MB??) Ïakujem za radu (ce<strong>na</strong> je bez<br />

DPH). Peter Horník (peter.hornik@pobox.sk)<br />

Rozpoèet <strong>na</strong> nové PC<br />

MB QDI KuDoz 7A VIA KT 266A èipová súprava, 266 MHz FSB, 3590<br />

ATX, AMD Duron a Thunderbird + sound on board<br />

AMD DURON 900 MHz (neskôr upgrade <strong>na</strong> cca 2 GHz) 1950<br />

EVER ND12, chladiè pre AMD do 2 GHz, 5000 rpm, 30dB 280<br />

MAXTOR DiaMax 20 GB, 9 ms, 5400 rpm, 2MB SDRAM cache 2890<br />

SONY FDD 3,5”, 1,44 MB 400<br />

RELISYS 17” 770 FLAT MPR II OSD Tesco obrazovka, 0,25 mm, 6990<br />

1280 × 1024/60 Hz, 1024 × 768/85 Hz, 30 – 86 kHz,<br />

50 – 120 Hz, 130 MHz<br />

Microstar GeForce 200MX 32 MB, 175 MHz proc./ 1999<br />

166 MHz SDRAM 6 ns<br />

DDRAM 128 MB PC266 APACER CL2 1699<br />

klávesnica Chicony US/SK membránová 200<br />

GENIUS Net Scroll+, 2−tlaèidlová myš s kolieskom 120<br />

CD−ROM 52 speed ACER, 7500 kb−s, 2 tlaèidlá, 85 ms, 1160<br />

Flash pamä�<br />

Creative Labs speaker, FPS 1600, 4× satelit 6 W, 1890<br />

1 subwoofer 17 W, 40 Hz – 20 KHz<br />

DART TV LIVE, TV Tuner, audio− a videovstup, TELETEXT, 2350<br />

dia¾kové ovládanie<br />

120 PC REVUE 5/2002<br />

Midi EUROCASE 250 W 1049<br />

Zdroj do PC ATX 250 W 650<br />

SPOLU (bez DPH): 27 217<br />

MB: Teraz tento typ letí, je lacný a QDI nie je <strong>na</strong>jhoršia<br />

z<strong>na</strong>èka (hoci ja som s òou mal v minulosti zlé skúsenosti),<br />

ale azda mô�e by�.<br />

CPU: OK, u� však asi èoskoro nebude <strong>na</strong> trhu, tak�e za rov−<br />

<strong>na</strong>ké peniaze kúpite rýchlejší.<br />

HDD: Osobne by som radšej 7200 otáèok. Poz<strong>na</strong>� to –<br />

budete ma� rýchle pamäte, zíde sa Vám aj rýchly disk.<br />

FDD: OK, ja by som však bral asi o 50 Sk drahší Teac (ale<br />

je to jedno, Teac je len môj ob¾úbenec :−))<br />

Monitor: Aj ja mám Relisys a som s ním spokojný, len má<br />

asi o 1 cm menšiu obrazovku.<br />

VGA: Radšej u� radu 400, a ak sa dá, nie od montéra<br />

Manklli. VGA pôjdu o pár tý�dòov dos� dole.<br />

RAM: OK<br />

CD−ROM: Len pre cenu, ináè by som bral inú z<strong>na</strong>èku, druh<br />

a pod.<br />

Repro: Ku zvukovke <strong>na</strong> doske dané reproduktory asi ne−<br />

vyu�ijete – mám pocit, �e tá zvukovka má len výstup <strong>na</strong><br />

2+1, ak chcete vyu�i� dané reproduktory, kúpte inú zvu−<br />

kovku alebo dosku so zvukovým èipom CM 5xxxx. Ktoré<br />

dosky majú ten èip, zistíte tak, �e ak má len 3 dierky typu<br />

Jack 3,5, je urèená <strong>na</strong> 2 repro (prípadne 2+1 pri niekto−<br />

rých súpravách) – mikrofón, repro, in. Spravidla to má<br />

doska opísané v špecifikácii, zvukový èip CM 5xx je zried−<br />

kavejší a spravidla doska do 3500 ho nemá. Na doske<br />

radšej nešetrite. Ak však nechcete dobré repro, staèí<br />

Kodek AC 97 – <strong>na</strong> väèšine zvukoviek.<br />

TV karta: Táto neumo�òuje kvalitný obraz, budete ma�<br />

TV len v malom okienku a nízkej kvality – radšej nekúpte<br />

alebo kúpte TV s PAL (je asi o 1500 Sk drahšia), ináè s òou<br />

nebudete spokojný.<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

3. Potreboval by som radu. Moje PC: AMD 1,3 GHz<br />

(266 FSB), Motherboard QDI KudoZ 7, 256 MB DDR<br />

RAM, 60 GB HDD Maxtor 7200 ot., CD−ROM Teac 40×,<br />

CD−RW Sony 12×/10×/40×,Vga GeForce 2 MX 32 MB,<br />

Compaq V70 17” Monitor. A práve o tú VGA kartu ide.<br />

Chcel by som si kúpi� novú, a to z dôvodu nedostatoè−<br />

ného výkonu tejto karty. Vybral som si tieto: Micro−<br />

starR GeForce 2 Titanium 64 MB DDRAM RETAIL TV<br />

OUT, TV IN (MS−8836) (6600 Sk), MicrostarR GeForce 4<br />

MX440 64 MB DDRAM RETAIL TV OUT (7100 Sk), VGA<br />

ManLi ATIR Radeon 8500 64 MB DDRAM TV OUT, DVI<br />

(11 000 Sk). Potreboval by som poradi�, ktorá karta je<br />

z týchto <strong>na</strong>jlepšia zo strany výkonu a výkon/ce<strong>na</strong>. Ïa−<br />

kujem. Svoboda Tomáš (palermo@stonline.sk)<br />

Máte vcelku zaujímavú (a predpokladám, �e nie ve¾mi<br />

starú) konfiguráciu a chceli by ste zmeni� grafickú kartu.<br />

Nu�, skúsme:<br />

1. Èisto teoreticky – ako ste zistili, �e práve VGA má nedo−<br />

statoèný výkon? Pomocou nejakých testov (<strong>na</strong>pr. 3D Mark...)<br />

alebo v nejakej aplikácii (�eby hry :−) )? A <strong>na</strong> základe èoho<br />

ste si vybrali práve <strong>na</strong>vrhované?<br />

2. Z ponúknutých mo�ností (Microstar GeForce2 Ti 64...,<br />

Microstar GeForce4 MX 440... a ManLi Radeon 8500) by<br />

som to <strong>na</strong> Vašom mieste skúsil s Microstar GeForce 4 MX<br />

440. Preto�e nie je <strong>na</strong>jdrahšia (i<strong>na</strong>k, uvedené ceny sú dos�<br />

vysoké – skúste sa pozrie� aj do iného obchodu) a je od<br />

dobrého výrobcu. Radeon nie je zlý, ale ManLi sa vyhýbam<br />

(staèilo dvakrát, mo�no dnes je u� iná situácia, no mòa<br />

sklamal) a GeForce2 (hoci nie verziu Ti) máte a nie ste s<br />

òou spokojný. Osobne by som však nekupoval ešte niè a<br />

poèkal aspoò tri mesiace (ak to nesúri) – budete prekva−<br />

pený cenovým pohybom a novými informáciami.<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

4. Ako to bude so súèasnými matiènými doskami po<br />

príchode rozhrania Serial ATA? Bojím sa, �e budem<br />

musie� o rok kúpi� novú. Braòo<br />

Nu�, bude to ako doteraz – v�dy príde nieèo nové, veï<br />

firmy musia z nieèoho �i�. No keï èlovek PC potrebuje<br />

(<strong>na</strong>pr. diplomka) alebo má PC klub a peniaze sa mu vrátia,<br />

musí investova�. Ide o to, aby investoval s rozumom. A ako<br />

to bude? To nevie azda nikto. Mo�no sa Serial ATA ujme<br />

hneï, mo�no a� o pár rokov, mo�no nikdy. Ak si zoberiete<br />

súèasné prenosové rýchlosti UDMA/ATA – teoreticky dnes<br />

133 MB – a ako vyu�ívate poèítaè, zistíte, �e Vám rýchlos�<br />

dnes úplne postaèuje. A nepredpokladám rýchly nástup sof−<br />

tvéru, ktorý by takú vysokú prenosovú rýchlos� vy�adoval.<br />

Urèite však èasom <strong>na</strong>stúpia vyššie prenosové rýchlosti, ale<br />

podobne ako dnes mnohým ešte staèí T602 <strong>na</strong> PC radu 486,<br />

takisto mnohým v budúcnosti postaèí Office 2000 <strong>na</strong> súèas−<br />

ných P II (vrátane disku).<br />

Aby som to zhrnul: kto po�aduje novinky v oblasti HW,<br />

ten musí investova� pribli�ne ka�dý polrok, kto vystaèí s<br />

aktuálnym SW, tomu vydr�í PC minimálne dva roky.<br />

Daniel Sládek<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

5. Chcem sa Vás spýta� <strong>na</strong> jednu vec. Poznám jednu<br />

poèítaèovú heròu, v ktorej nepou�ívajú originálne CD<br />

(ani hry, ani Windows), a myslím si, �e to nie je správ−<br />

ne. Keï to má doma obyèajný èlovek, je to dnes nor−<br />

málne, ale firma, ktorá <strong>na</strong> tom zarába, by mala ma�<br />

CD originál. Viete mi poradi�, <strong>na</strong> akú mailovú adresu<br />

by som o tom mohol <strong>na</strong>písa�, aby s tým niekto aj nieèo<br />

urobil? Za skorú odpoveï vopred ïakujem. S pozdra−<br />

vom Peter (sardinka@szm.sk)<br />

Situáciu, ktorú opisujete, nepova�ujem za nesprávnu, ale,<br />

<strong>na</strong>opak, ve¾mi kritickú. Podobne ako poèítacoví piráti sa<br />

obohacujú nelegálnou èinnos�ou ve¾kých rozmerov. V ta−<br />

komto prípade sa obrá�te <strong>na</strong> Business Software Alliance<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.bsa.sk, kam mô�ete posla� e−mail s informácia−<br />

mi o podozrivej firme, alebo zavola� <strong>na</strong> bezplatné èíslo<br />

0800 152 152. V prípade, �e ide o poèítaèové hry, obrá�te<br />

sa <strong>na</strong> distribútora info@cenega.sk.<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

6. Chcel by som vybudova� poèítaèovú heròu. Moja<br />

otázka je: Ako je to s autorskými právami? Staèí mi<br />

kúpi� ka�dú hru raz a potom ju mô�em pou�íva�?<br />

Treba <strong>na</strong> to nejaký súhlas od majite¾ov autorských<br />

práv? Ako ho získa�? Alebo treba z toho plati� nejakú<br />

daò? Za to, �e dovolím ¾uïom hra� sa PC hry za pe−<br />

niaze. Od jedného bývalého prevádzkovate¾a poèí−<br />

taèovej herne v Èechách som dostal odpoveï, �e takú−<br />

to heròu v Èechách nie je mo�né robi� legálne. �e jedi−<br />

ný spôsob je robi� klub, pýta� poplatok za èlenské v<br />

klube a hranie hier je zadarmo pre èlenov klubu. Juraj<br />

Lacko (lackov@nextra.sk)<br />

Moja odpoveï Vás asi ve¾mi nepoteší, preto�e èinnos� herní s<br />

poèítaèovými hrami je z<strong>na</strong>ène obmedzená. Podobne ako v<br />

kinách ide o poskytnutie produktu masám, ale keï si zakúpite<br />

hru, tak si kupujete licenciu pre jednotlivca. Z toho h¾adiska<br />

musíte pre ka�dý poèítaè ma� jednu hru a zároveò by to nemal<br />

hra� ve¾ký poèet ¾udí. U nás sa ešte hon <strong>na</strong> poèítaèové herne<br />

nerozbehol rýchlym tempom, ale v Èeskej republike sa Cenega<br />

zaoberá touto nelegálnou èinnos�ou dos� razantne a väèši<strong>na</strong><br />

herní bola zatvorená. Ako iste viete, CENEGA u� svoje zastúpe−<br />

nie má aj <strong>na</strong> Slovensku a otázka sa bude pravdepodobne rieši�.<br />

Uznávané riešenie je klub, kde si èlen zaplatí èlenské a hry hráva<br />

zadarmo. Jednoducho pod¾a autorských práv tým, �e si hru<br />

kúpite, máte právo ju hra� Vy, ale nemáte právo ju pre<strong>na</strong>jíma�.<br />

Iný legálny spôsob neexistuje, jedine keby ste si <strong>na</strong> ka�dú hru<br />

zoh<strong>na</strong>li povolenie priamo od vydavate¾a, preto�e distribútor <strong>na</strong><br />

to nemá kompetencie.<br />

Robert �ittòan (win@gamesweb.sk)<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

Otázky k seriálu Zaèí<strong>na</strong>me s PC, týkajúce sa kúpy kompo−<br />

nentov, výhod a nevýhod jednotlivých produktov atï.,<br />

smerujte <strong>na</strong> poradòa@pcrevue.sk.

Poradòa<br />

405/5/2002<br />

Dostala sa mi do rúk matièná doska PCchip M571lmr. Pri zostavovaní poèitaèa som však <strong>na</strong>razil <strong>na</strong><br />

problém s operaènou pamä�ou. Pri pou�ití modulu PQI PC133 128 MB poèítaè zaène kontrolu hard−<br />

véru, vypíše Checking NVRAM... ale nezaène kontrolu pamäte, dokonca sa nemô�em dosta� ani do<br />

BIOS−u, poèítaè je úplne zablokovaný. Ak však pou�ijem PQI PC100 32 MB, poèítaè <strong>na</strong>štartuje bez<br />

problémov. Mám však odskúšané <strong>na</strong> inom poèítaèi obidva moduly a pracovali spoloène aj samostat−<br />

ne správne. Parametre: AMD K6 – II 300 MHz, HDD Samsung 6GB, TNT2 M64, verzia BIOS−u AMI BIOS<br />

1.19. Na internete som nieèo o tejto doske <strong>na</strong>šiel, ale niè konkrétne. Dokonca aj tento problém, ale<br />

nie jeho riešenie. Za radu vopred ïakujem. Martin Kraviansky (mkraviansky@stonline.sk)<br />

Obe pamäte mô�u by� funkèné, ale Váš problém je spôsobený tým, �e pou�ívate novší druh pamäte<br />

(PC133 = 133 MHz) <strong>na</strong> základnej doske, ktorá podporuje maximálne pamäte taktované <strong>na</strong> 100 MHz.<br />

Pre Vás je <strong>na</strong>joptimálnejším riešením vymeni� 128 MB 133 MHz pamä� za rov<strong>na</strong>kú, ale taktovanú <strong>na</strong><br />

100 MHz (rozdiel vo výkone zostavy bude minimálny), prípadne mô�ete vymeni� základnú dosku za<br />

novší typ. -ja-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

406/5/2002<br />

Ako (akým programom) by som mohol zisti� poèet hláv, cylindrov a sektorov môjho hard disku a ešte<br />

aj jeho skutoènú kapacitu? Za odpoveï vopred ïakujem. Peter Procházka (chorpo@centrum.sk)<br />

Údaje o poète hláv, cylindrov a sektorov sú pri diskoch relatívne, preto�e èím sú tieto údaje vzdiale−<br />

nejšie od hardvéru, tým väèším poètom vzájomných konverzií prejdú. Pri diskoch väèších ako 8,4 GB<br />

sa pre obmedzenia BIOS−u fixuje poèet hláv <strong>na</strong> 16 a poèet sektorov <strong>na</strong> 63 a mení sa len poèet cylin−<br />

drov alebo sa pou�íva u� len absolútne vyjadrenie èísla sektora. Tieto údaje sa dajú získa� viacerými<br />

spôsobmi: sú <strong>na</strong>písané <strong>na</strong> disku (vrátane kapacity), ïalej je ich mo�né zisti� z BIOS−u pri <strong>na</strong>staveniach<br />

parametrov hard disku a vedia nám ich poskytnú� aj rôzne testovacie programy, ako <strong>na</strong>príklad Sisoft<br />

Sandra alebo Fresh Diagnose <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.freshdevices.com. -ja-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

407/5/2002<br />

Mám takýto problém. Zapojím CD−ROM do poèítaèa a CD−ROM vôbec nereaguje, nebliká kontrolka<br />

pri zapnutí poèítaèa, nedajú sa otvori� dvierka a BIOS ju vôbec nenájde. Predtým išla v poriadku, stalo<br />

sa tak a� vtedy, keï som ju chcel zapoji� <strong>na</strong> AMD Duron 950 MHz. Dúfam, �e nezhorela. Bol by som<br />

ve¾mi rád, keby ste mi s tým poradili. Vopred Vám ïakujem za odpoveï. Jozef (fe20j43@saris.unipo.sk)<br />

408/5/2002<br />

Chcel by som sa Vás opýta� <strong>na</strong> urèitý problém. Mal som poèítaè Pentium I a kúpil som si AMD Duron<br />

950, len�e bez CD−ROM. Chcel som zapoji� CD−ROM z Pentia I, ale keï som ho zapojil, kontrolné sve−<br />

tielko <strong>na</strong> CD−ROM mechanike v�dy svietilo a BIOS ju vôbec ne<strong>na</strong>šiel (CD−ROM−ka je staršia). Keï som<br />

odpojil ten široký kábel a reštartoval som, BIOS v pohode <strong>na</strong>šiel CD−ROM, ale u� nesvietila, iba blika−<br />

la. Tak som to robil aspoò 5−krát, potom u� vôbec nešla, ani tak, ani tak. Mô�ete mi pomôc� (èo bolo<br />

s CD−ROM−kou, �e nešla, a èi je teraz ešte pou�ite¾ná), samozrejme, ak budete vedie�? Za porozume−<br />

nie Vám vopred ïakujem. Jozef Sofranko {jozefsofranko@pobox.sk)<br />

Na otázky è. 407, 408 je odpoveï spoloèná. Ak dióda <strong>na</strong> CD−ROM pri štarte poèítaèa vôbec nezasvie−<br />

ti a ani nebliká, tak máte do CD−ROM zle zapojený <strong>na</strong>pájací kábel. Ak svieti stále a vôbec nereaguje,<br />

inZine denne uverejòuje zaujímavé príbehy, èlánky, názory, polemi−<br />

ky a fejtóny. Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:<br />

– Milujem �a nebezpeène, to je názov nového románu<br />

<strong>na</strong> pokraèovanie, písaného špeciálne pre internet.<br />

– Sú Slováci skutoène vzdelaní? A sú zas Amerièania len bohatí<br />

a hlúpi alebo za nás hovoria <strong>na</strong>še komplexy? Pýta sa Pavol Jánsky<br />

a komentuje rozšírený slovenský mýtus o kvalite nášho vzdelávacieho<br />

systému.<br />

– Ako ma� viac peòazí a nekradnú�, o tom sa doèítate v èlánkoch,<br />

MÁJ 2002<br />

ktoré vysvet¾ujú, èo sú to daòové raje a <strong>na</strong> akom princípe fungujú.<br />

– Èo sú sekty? Kedy sme voèi ich pôsobeniu <strong>na</strong>jzranite¾nejší?<br />

Odpovedá a<strong>na</strong>lytièka Ústavu pre vz�ahy štátu a cirkvi Lucia Macháèková.<br />

– Ak chcete v spoloènosti zauja�, èítajte nový seriál Filozofia do krèmy, ktorý postupne<br />

predstaví <strong>na</strong>jznámejšie hity z oblasti filozofie.<br />

– Seriál Michala Hvoreckého Brandista opisuje <strong>na</strong>jzaujímavejšie z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong>šej doby, ich<br />

históriu a pôsobenie <strong>na</strong> ¾udí.<br />

– Pozor <strong>na</strong> medvede! Zoológ Tomáš Èejka vystríha tých, ktorí sa rozhodli vyrazi� do Nízkych<br />

èi Vysokých Tatier, a ponúka rady, ako sa takému stretnutiu vyhnú�, prípadne ako z neho vyjs�<br />

bez ujmy <strong>na</strong> zdraví.<br />

– Preèo dobré filmy chodia v televízii tak neskoro? Odpoveï dramaturga Èeskej televízie Michaela<br />

Máleka nájdete vo filmovej poradni Dr. Divnolásku, ktorý vyrieši ka�dý filmový problém.<br />

– Viete, �e re�isér Richard Lester plánoval sfilmova� román Traja mušketieri s èlenmi skupiny<br />

Beatles? Viac o rôznych filmových spracovaniach mušketierov prezradí Peter Piš�anek.<br />

– Legenda èeskej hudobnej publicistiky Roman Lipèík komentuje ka�dý tý�deò aktuálne<br />

hudobné dianie v USA.<br />

– Internetová hitparáda mladých nie celkom beznádejných kapiel s názvom Demovnica sa<br />

pomaly blí�i k svojmu prvému letnému semifinále. Ktoré kapely sa dostanú pred porotu, o tom<br />

sa rozhoduje on line hlasovaním v inZine.<br />

inZine – internetový magazín <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.sk<br />

S E R V I S<br />

buï je zle zasunutý kábel IDE, alebo sú zle <strong>na</strong>stavené jumpery. Skontrolujte, èi máte do CD−ROM−ky<br />

správne zapojený <strong>na</strong>pájací a IDE kábel. Takisto sa pozrite, èi máte <strong>na</strong> kábli IDE, kde je zapojená CD−<br />

ROM−ka, zapojený aj iný disk. Ak áno, zariadenie, ktoré je <strong>na</strong> konci, <strong>na</strong>stavte pomocou jumpera <strong>na</strong><br />

master a druhé zariadenie <strong>na</strong> tom istom kábli <strong>na</strong> slave. Ak máte <strong>na</strong> jednom kábli iba jeden disk (<strong>na</strong>pr.<br />

CD−ROM), <strong>na</strong>stavte ho <strong>na</strong> hodnotu SINGLE. -ja-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

409/5/2002<br />

Potrebujem súrne a èo <strong>na</strong>jrýchlejšie zoh<strong>na</strong>� nejaké informácie (èo <strong>na</strong>jviac) oh¾adom témy sériové roz−<br />

hranie (bli�ší poh¾ad), RS232C. špecifikácia, HW vyhotovenie. Ïakujem ve¾mi pekne. Peter Ondruš<br />

(jozefsofranko@pobox.sk)<br />

Kroniku informácií o RS 232 v èeštine nájdete <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.hw.cz/projects/rs232, ïalšie<br />

detaily a informácie o prenosoch v èeštine <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.hw.cz/docs/prenos_dat/rs232.html. Bo−<br />

haté zdroje informácií nájdete aj <strong>na</strong> anglických <strong>stránkach</strong> http://<strong>www</strong>.rad.com/networks/1995/<br />

rs232/rs232.htm a http://<strong>www</strong>.camiresearch.com/Data_Com_Basics/RS232_standard.html alebo<br />

<strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.faqs.org/rfcs/rfc1317.html. -ja-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

410/5/2002<br />

Mám 10 GB pevný disk a Windows ME. Chcel by som vyskúša� operaèný systém Linux a neviem, èi<br />

musím rozdeli� pevný disk <strong>na</strong> dve partície (jed<strong>na</strong> pre Windows a druhá pre Linux) alebo mô�em ma�<br />

oba operaèné systémy <strong>na</strong> jednom nerozdelenom disku, lebo nerád by som ho delil. Ak chcem <strong>na</strong>in−<br />

štalova� <strong>na</strong> moje PC Linux, musím rozdeli� aj disk? Lebo všade èítam, �e pri inštalácii Linuxu si sám Linux<br />

rozdelí disk <strong>na</strong> nieko¾ko èastí. Za odpovede vopred ïakujem. Martin Manèuška (mailto:worf@stonline.sk)<br />

Disk rozde¾ova� nemusíte, ale ve¾mi to odporúèam. Linux doká�e be�a� aj zo súboru <strong>na</strong> disku, prípadne sys−<br />

tém slackware aj z dosovského filesystému. Ka�dopádne je to ve¾mi pomalé. Linuxový disk sa väèšinou<br />

rozde¾uje <strong>na</strong> viac èastí, minimálne <strong>na</strong> dve (jed<strong>na</strong> je swap, druhá je hlavný súborový systém). V prípade, �e<br />

sa rozhodnete pou�íva� súbor <strong>na</strong> disku, systém musí vlastne obsluhova� dva filesystémy, prièom ten win−<br />

dowsový nemá ve¾mi dobrú charakteristiku. Pre virtuálnu pamä� musí tie� pracova� so súborom, èo je nesú−<br />

vislá oblas� <strong>na</strong> disku, v prípade osobitnej partície je to súvislá oblas� <strong>na</strong> disku, netreba rieši� logiku s umiest−<br />

òovaním a je to ove¾a rýchlejšie. Väèši<strong>na</strong> distribúcií Linuxu obsahuje program FIPS, ktorý dovolí rozdeli� win−<br />

dowsový disk bez straty dát (ale pozor, dáta si zazálohujte v ka�dom prípade – myslím to úplne vá�ne!). Ak<br />

chcete Linux <strong>na</strong>ozaj iba vyskúša�, zo�eòte si distribúciu, ktorá takúto inštaláciu podporuje (myslím, �e Red<br />

Hat Linux a Mandrake Linux sú dobrými kandidátmi) a skúste to. Ak s Linuxom chcete <strong>na</strong>ozaj seriózne pra−<br />

cova�, tak ten disk rozde¾te, rozdiel v rýchlosti je <strong>na</strong>ozaj ve¾ký. -jb-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

411/5/2002<br />

Chcel by som sa spýta�, akými spôsobmi sa dá rozdeli� HDD <strong>na</strong> menšie jednotky, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> 700 MB.<br />

Chcel by som pracova� s programami, ktoré sú <strong>na</strong> CD nosièoch, a keï�e je ich príliš ve¾a, nepostaèuje<br />

mi tá jed<strong>na</strong> CD−ROM−ka. Poèul som o programoch, ako <strong>na</strong>pr. Virtual CD, ale nemô�em sa k nemu<br />

dopracova�, ale takisto sa mi dostalo do uší, �e sa to dá urobi� aj nejako cez autoexec.bat. Ïakujem.<br />

Jozef Mydlár (mydlar@globtelnet.sk)<br />

Disk sa dá rozdeli� <strong>na</strong>príklad u� spomí<strong>na</strong>ným programom Partition Magic, ale Vy pravdepodobne<br />

potrebujete vytvori� virtuálne CD disky. Na tento úèel – a to dokonca bez rozde¾ovania disku – mô�ete<br />

pou�i� niektorý z <strong>na</strong>sledujúcich programov: Virtual CD – ve¾mi dobrý program, ktorého 30−dòovú ver−<br />

ziu si mô�ete stiahnu� zo stránky http://<strong>www</strong>.virtualcd−online.com, alebo Virtual CDROM zo stránky<br />

http://virtual−cdrom.ru/eprogs.htm. Program Nero tie� obsahuje mo�nos� vytvorenia virtuálneho CD<br />

disku programom Nero ImageDrive. Ïalšie zoz<strong>na</strong>my programov z tejto oblasti nájdete <strong>na</strong> http://vir−<br />

tual−cdrom.ru/elinks.htm . Èo sa týka <strong>na</strong>stavovania programu v autoexec.bat – takto sa <strong>na</strong>stavoval<br />

program Fake CD – http://<strong>www</strong>.programmersheaven.com/search/download.asp?FileID=3070, ale<br />

ten by som skôr odporúèal pre prostredie DOS−u. -ja-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

412/5/2002<br />

Pou�ívam W2K, ktorý je kompletne vyladený (X−Teq+TweakUI), iba�e u� priamo od inštalácie MSO XP<br />

sa mi nezobrazujú <strong>na</strong>posledy otvorené súbory ako pri predchádzajúcej verzii 2000 s rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong>stave−<br />

ným Windows. V <strong>na</strong>staveniach Wordu a Excelu, prípadne Helpe som tie� ne<strong>na</strong>šiel niè, èo by mi po−<br />

mohlo. Markoff (Markoff@szm.sk)<br />

Vo Worde aj v Exceli sa táto vo¾ba <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> tom istom mieste (ako aj v predchádzajúcich verziách):<br />

Menu: Options, zálo�ka: General, zaškrtávacie políèko: Recently used file list. -pg-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

413/5/2002<br />

Mám takýto problém: Chcel som si <strong>na</strong>inštalova� Windows XP Professio<strong>na</strong>l Eng. Naformátoval som teda disk<br />

a spustil inštaláciu (boot z CD). Všetko <strong>na</strong>behlo v poriadku, <strong>na</strong>kopírovali sa súbory a PC sa reštartovalo. Po<br />

obrazovke po štartovaní XP−èka <strong>na</strong>behla u� len èier<strong>na</strong> obrazovka a zamrzlo to. Po reštarte sa dal spusti� iba<br />

núdzový re�im, ale tam som si ve¾mi nepomohol. Dokonca som sa pod ním pokúsil (zo zúfalstva) <strong>na</strong>inšta−<br />

lova� aktuálne 4in1 pre Viu, ale to tie� nepomohlo. Potom som <strong>na</strong>inštaloval starú dobrú 98 SK SE a spustil<br />

som inštaláciu z nej. Výsledok bol rov<strong>na</strong>ký. Moja zostava: Azza PT−5VMD VIA MVP3, AMD K6−2 400 pre−<br />

takt. <strong>na</strong> 450 MHz. Yamaha YMF724 PCI, ManLi NVIDIA RIVA TNT2 M64, RAM 1× 32 MB PC100 APACER,<br />

2× 64 MB PC133 APACER, Seagate 4,3 GB UDMA 33, CD−ROM Acer 40×.<br />

P.S.: Ako sa dá spusti� inštalácia XP pod DOS−om? Napríklad z boot diskety 98. Na CD je len setup.exe<br />

a ten zahlási ú�asné hlásenie: „This program can not be run in DOS mode“, a v adresári I386 je winnt.exe.<br />

Keï som ho spustil, zaèala sa inštalácia, ale ešte v dosovsky modrom okne to po kopírovaní zmrzlo.<br />

Za odpoveï vopred ïakujem. Matias (alpinstar@post.sk)<br />

XP−èka ani 2000−ky z DOS−u nespustíte. Najlepšie by bolo pod¾a mòa spusti� ešte raz inštaláciu a<br />

bootova� to z CD. Systém si nájde predchádzajúcu inštaláciu a vy sa mô�ete buï pokúsi� ju opravi�,<br />

alebo preinštalova� <strong>na</strong>novo. Okrem toho by som odporúèal podtaktova� procesor <strong>na</strong> pôvodnú hod−<br />

notu, trochu sa mi nepozdáva zostava, chcelo by to viac RAM a miešanie modulov tie� nerobí dobro−<br />

tu. Pozrite si min. po�iadavky pre WinXP alebo 2000, ktoré sú <strong>na</strong>ozaj len <strong>na</strong> spustenie systému, ale<br />

nie beh aplikácií. -md-<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

Za redakciu radili: Ján Andrejkoviè, Juraj Bednár, Peter Gallo, Martin Drobný<br />

5/2002 PC REVUE 121

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

� Vypnutie panela Schránka (Clipboard).<br />

Ak <strong>na</strong>kopírujete nieèo do schránky dvakrát<br />

v nejakej èasti Microsoft Office 2000, zob−<br />

razí sa vám panel Schránka (Clipboard)<br />

(obr. 1). Tento panel, ktorý vám zakrýva prá−<br />

cu a vy�aduje, aby ste prestali robi� to, èo<br />

robíte, a zavreli ho alebo aspoò premiest−<br />

nili niekde inde, nie je síce mo�né vypnú�,<br />

ale existuje jedno <strong>na</strong>stavenie, ktoré Mic−<br />

Obr. 1<br />

rosoft <strong>na</strong>zýva „don’t show this again“<br />

(<strong>na</strong>budúce u� nezobrazuj).<br />

Výhodou tohto panela síce je, �e<br />

umo�òuje ma� viacero textov v schránke,<br />

ale ak ich nepou�ívate, len sa pletie do ces−<br />

ty. Tu je postup, ako ho <strong>na</strong>èisto vypnete:<br />

V registroch nájdite vetvu HKEY_CUR−<br />

RENT_USER\ Software\ Microsoft\ Office\<br />

9.0\ Common\ General. Ak niektorý z tých−<br />

to podk¾úèov neexistuje, vytvorte ho zvole−<br />

ním Nový a potom K¾úè z menu Úpravy.<br />

Keï sa dostanete do podk¾úèa General,<br />

vytvorte v òom novú DWORD polo�ku, <strong>na</strong>−<br />

zvanú AcbControl, a priraïte jej hodnotu<br />

1. Táto zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>dobudne efekt okam�ite.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\ Software\<br />

Microsoft\ Office\ 9.0\ Common\ General]<br />

Názov: AcbControl<br />

Typ: DWORD<br />

Hodnota: 0 – vypnuté<br />

1 – zapnuté<br />

� Prispôsobenie panela Kde h¾ada�. Kde<br />

h¾ada� je panel <strong>na</strong> pravej strane dialógu,<br />

ktorý vyvoláte zadaním Súbor | Otvori�<br />

122 PC REVUE 5/2002<br />

v aplikáciách Microsoft Office (obr. 2). Ob−<br />

sahuje pä� tlaèidiel, štandardne História,<br />

Dokumenty, Plocha, Webové prieèinky.<br />

Povedzme si úprimne, kto z nás pou�íva<br />

<strong>na</strong>príklad Webové prieèinky? Týchto pä�<br />

polo�iek je mo�né zmeni�. Tu je postup:<br />

Prvým krokom je zatvorenie všetkých<br />

aplikácií z balíka Office 2000. Ak otvoríte<br />

vetvu HKEY_CURRENT_USER\ Software\<br />

Obr. 2 Panel Kde h¾ada�<br />

Microsoft\ Office\ 9.0\ Common\ Open<br />

Find\ Places, zistíte, �e obsahuje dva<br />

podk¾úèe – StandardPlaces a UserDefi−<br />

nedPlaces. Teraz prichádza <strong>na</strong> rad záloho−<br />

vanie. Kliknite <strong>na</strong> podk¾úè Places a v menu<br />

databáza Registry zvo¾te Exportova�. Po−<br />

tom je potrebné zmaza� všetky polo�ky,<br />

ktoré obsahuje podk¾úè StandardPlaces,<br />

a vytvori� v òom novú DWORD polo�ku<br />

<strong>na</strong>zvanú Show s hodnotou 0. Keby ste <strong>na</strong><br />

òu zabudli, zobrazoval by sa v�dy pôvod−<br />

ný panel. Ak si chcete ponecha� niektoré<br />

zo štandardných tlaèidiel, nerobte si sta−<br />

rosti, bude to mo�né. Presuòte sa do pod−<br />

k¾úèa UserDefinedPlaces. V òom vytvorte<br />

pä� polo�iek, <strong>na</strong>zvaných <strong>na</strong>príklad Miesto<br />

1, Miesto 2, Miesto 3, Miesto 4, Miesto<br />

5. V ka�dej z týchto polo�iek je potrebné<br />

vytvori� <strong>na</strong>sledujúce hodnoty:<br />

Textová hodnota <strong>na</strong>zvaná Name, ktorá<br />

urèuje názov, ktorý sa zobrazí pod po−<br />

lo�kou (<strong>na</strong>príklad Plocha). Textová hodno−<br />

ta <strong>na</strong>zvaná Path, ktorá udáva úplnú ces−<br />

tu k po�adovanému adresáru (<strong>na</strong>príklad<br />

c:\windows\pracovná plocha). Dword hod−<br />

nota <strong>na</strong>zvaná Index, ktorá vám dovo¾uje<br />

usporiada� si tých pä� polo�iek ¾ubovo¾ne.<br />

Pre prvé miesto má hodnotu 0, pre druhé<br />

1 atï.<br />

Po vyplnení všetkých polo�iek si mô�ete<br />

výsledok pozrie� po reštarte Windows a<br />

spustení nejakej aplikácie z balíka Office<br />

2000. Tento trik nefunguje v�dy, preto�e<br />

Office je jednoducho nevyspytate¾ný. Ak<br />

dôjde k tejto chybe, je <strong>na</strong>jlepšie pou�i�<br />

zálohu, ktorú ste si vytvorili <strong>na</strong> zaèiatku, a<br />

polo�ky Miesto 1, Miesto 2, Miesto 3,<br />

Miesto 4, Miesto 5 zmaza� ruène.<br />

Ak chcete ma� v tomto paneli viac ako<br />

pä� polo�iek, musíte vo vetve HKEY_CUR−<br />

RENT_USER\ Software\ Microsoft\ Office\<br />

9.0\ Common\ Open Find\ Places vytvori�<br />

novú DWORD hodnotu, <strong>na</strong>zvanú Item−<br />

Size, a priradi� jej hodnotu 0.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\ Software\<br />

Microsoft\ Office\ 9.0\ Common\ Open Find\<br />

Places \ UserdefinedPlaces]<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\ Software\<br />

Microsoft\ Office\ 9.0\ Common\ Open Find\<br />

Places]<br />

Názov: ItemSize<br />

Typ: DWORD<br />

Hodnota: 0<br />

� Automatické ukladanie. Word 2000 mô−<br />

�ete <strong>na</strong>konfigurova� <strong>na</strong> automatické ukla−<br />

danie, aby ste nestratili svoju prácu <strong>na</strong>prí−<br />

klad pri páde programu. Vo Worde 2000 sa<br />

táto mo�nos� <strong>na</strong>chádza v menu Nástroje |<br />

Mo�nosti v sekcii Ulo�i�. Zaškrtnite vo¾bu<br />

V�dy vytvori� zálo�nú kópiu a Automa−<br />

ticky uklada� po: <strong>na</strong>príklad 2 minútach.<br />

Preto�e Office 2000 má pou�ívate¾om<br />

<strong>na</strong>jmä u¾ahèi� prácu, v Exceli 2000 nájdete<br />

toto <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> úplne inom mieste. Pri<br />

ukladaní súboru zvo¾te Nástroje v pravom<br />

hornom rohu, ïalej Všeobecné mo�nosti<br />

a zaškrtnite vo¾bu V�dy vytvori� zálohu.<br />

Problém je, �e toto <strong>na</strong>stavenie platí len<br />

pre aktuálny súbor. Pre ka�dý ïalší musíte<br />

tento postup zopakova�.<br />

V aplikácii PowerPoint 2000 nájdete túto<br />

vo¾bu v menu Nástroje | Mo�nosti v sekcii<br />

Ukladanie pod menom Ulo�i� informácie<br />

pre automatické obnovenie.<br />

� Pou�itie Nahliadnutia s hocakým sú−<br />

borom. Súèas�ou Windows od verzie 95 je<br />

pomôcka <strong>na</strong>zvaná Nahliadnutie (Quick View).<br />

Umo�òuje zobrazi� obsah súboru bez jeho<br />

otvorenia. Jediným problémom je, �e to<br />

nefunguje s hocakým súborom. Funguje<br />

to <strong>na</strong>príklad so súborom s príponou .txt,<br />

ale ak ho premenujeme <strong>na</strong> .nfo, u� to nej−<br />

de. Mo�ností, ako to vyrieši�, je nieko¾ko:<br />

Riešenie 1: V registroch vyh¾adajte vo<br />

vetve HKEY_ CLASSES_ROOT k¾úè *. Ak ho<br />

nenájdete, vytvorte ho. V tomto k¾úèi vy−<br />

tvorte nový, <strong>na</strong>zvaný QuickView. Hodno−<br />

tu textovej polo�ky Predvolené (default)<br />

zmeòte <strong>na</strong> * a reštartujte Windows.<br />

Riešenie 2: Otvorte Tento poèítaè a<br />

zvo¾te Zobrazi� | Mo�nosti prieèinka |<br />

Obr. 3 Druhá mo�nos�<br />

Typy súborov. Zvo¾te si nejaký typ súboru,<br />

<strong>na</strong> ktorý chcete vo¾bu <strong>na</strong>hliadnutie apliko−<br />

va�, a kliknite <strong>na</strong> Upravi�, kde zaškrtnite<br />

vo¾bu Umo�ni� <strong>na</strong>hliadnutie (obr. 3). Ak<br />

sa v tomto zoz<strong>na</strong>me ne<strong>na</strong>chádza typ sú−<br />

boru, <strong>na</strong> ktorý chcete aplikova� túto mo�−<br />

nos�, zvo¾te Nový typ a zadajte po�adova−<br />

nú príponu. Nevýhoda tohto riešenia je v<br />

tom, �e musíte tento postup zopakova�<br />

pre ka�dý vami po�adovaný typ.<br />

Riešenie 3: Tre�ou mo�nos�ou je vytvore−<br />

nie zástupcu programu QuickView (zvyèaj−<br />

ne vo Windows\ System\Viewers) do adre−<br />

sára Windows\ SendTo. Tým dosiahnete,<br />

�e sa vám v kontextovom menu v sekcii<br />

Odosla� objaví polo�ka QuickView, ktorú<br />

mô�ete jednoducho pou�i�.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CLASSES_ROOT\*\<br />

QuickView]<br />

Názov: Predvolené<br />

Typ: String<br />

Hodnota: *<br />

Igor Kulman

F E J T Ó N :<br />

Vzdelanie je špecializovaný druh tovaru. V normálnych<br />

krajinách rok vysokoškolského štúdia dosahuje cenu a�<br />

okolo 30−tisíc dolárov roène a je to <strong>na</strong>jlepšia investícia,<br />

lebo zvyšovaním odbornosti zvyšuje èlovek svoju cenu <strong>na</strong><br />

pracovnom trhu. Investovanie do vzdelanosti obyvate¾s−<br />

tva pova�ujú za jednu z hlavných priorít štáty Európskej<br />

únie, USA, <strong>na</strong>ši susedia i Japonsko. Známy vtip Tomáša<br />

Janovica hovorí, �e Japoncov nedobehneme, ani keby nám<br />

be�ali oproti.<br />

Japonský výrobok po druhej svetovej vojne z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />

synonymum nekvality. V Japonsku zmenili <strong>na</strong>jprv školstvo,<br />

a� <strong>na</strong>sledujúca generácia modernejšie zmýš¾ajúcich ¾udí<br />

zmenila imid� fašistickej zaostalej krajiny <strong>na</strong> krajinu, ktorá<br />

hovorí predovšetkým jazykom kultúry a kvality výrobkov.<br />

V japonskej vláde vládne úcta k vzdelaniu. Španielska kato−<br />

lícka elita zas vytvorila tisíce štipendií a vyslala pred pádom<br />

fašistického re�imu <strong>na</strong> zahranièné univerzity dnes vládnucu<br />

generáciu. Pokia¾ viem, neexistuje ani jediné takéto sloven−<br />

ské štipendium. Ani pre zlatého medailistu zo svetovej<br />

stredoškolskej programátorskej sú�a�e.<br />

Zatia¾ <strong>na</strong>jvyššia publikovaná fi<strong>na</strong>nèná ponuka pre IT<br />

odborníka <strong>na</strong> Slovensku vyšla v PC REVUE v decembri<br />

2000 <strong>na</strong> s. 143 – mesaèný plat pre informatika−špecialis−<br />

tu (JAVA, C++, ORACLE, UNIX, NT AIX administrátor...)<br />

od 7− do 14−tisíc mariek, takmer tristotisíc korún.<br />

Vzdelanie je však tovar, ktorý u nás nemá cenu.<br />

Oficiálne sa to vysvet¾uje tak, �e peniaze <strong>na</strong> vzdelanie<br />

platí štát, ktorému sa táto investícia vráti tak, �e mozgy<br />

budú produkova� a plati� dane. Netýka sa to však <strong>na</strong>jle−<br />

pších hláv, lebo tie èoraz pravdepodobnejšie odídu preè.<br />

Za socializmu musel emigrant vzdelanie štátu splati�.<br />

Zrušil sa tu socialistický systém a dnes ani odchádzajúci<br />

odborník, ani cie¾ový štát túto cenu neplatí, ani v prípa−<br />

de masovej nemeckej kampane, oficiálne ponúkajúcej de<br />

facto vys�ahovalectvo stotisícke mladých informatikov.<br />

V praxi sme teda prešli v istom oh¾ade do komunizmu,<br />

zrušili sme <strong>na</strong> istom segmente trhu peniaze. I<strong>na</strong>k pove−<br />

dané, spoma¾ujúce sa Slovensko svojou (ne)budúcnos�ou<br />

sponzoruje súèasné zrých¾ovanie tých <strong>na</strong>jvyspelejších.<br />

Rozprával som sa o tejto absurdite s bývalým ministrom<br />

školstva Milanom Ftáènikom, èlenom <strong>na</strong>šej katedry.<br />

Pod¾a jeho slov takáto refundácia nikomu tam hore dote−<br />

raz nezišla <strong>na</strong> um. Prešli sme teda v tomto od socializmu<br />

nie do komunizmu, ale ešte viac – do èírej blbosti. Nie �e<br />

sme peniaze za vzdelanie zrušili – zaviedli sme <strong>na</strong> vzde−<br />

lanostnom segmente trhu negatívne peniaze. O tom sa<br />

neopová�ili sníva� ani tí <strong>na</strong>jtupší komunisti.<br />

Profesor Pavol Brunovský sa zas opakovane obracal <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šu vrchnos� s poukazom <strong>na</strong> inú absurditu. Podnikate¾ si<br />

mô�e cestovné výdavky zahrnú� do nákladov – náš odbor−<br />

ník pracujúci doèasne v zahranièí nie. Slovensko obkolesujú<br />

krajiny, kde tento nonsens dávno zrušili. Tak�e za ka�dú<br />

letenku platí vedec a iba <strong>na</strong> Slovensku daò. Toto nezmysel−<br />

né pravidlo sa vraj nedá zruši�. Má preto priezraène jasný<br />

dôsledok – kde sa to len dá, platia <strong>na</strong>ši ¾udia dane vonku.<br />

Ïalšia blbos� sa opakuje ka�doroène. Ka�doroène sa<br />

<strong>na</strong>priek všetkej �alostnosti nášho školstva a vedy roz−<br />

hodnú stovky absolventov pre doktorandské štúdium.<br />

Za ozaj trápne štipendium do 5−tisíc korún mesaène sa<br />

títo mladí ¾udia pokúšajú zosta�. Iba�e peniaze pre nich<br />

ka�doroène nie sú. Niet dosia¾ sily, ktorá by štipendiá<br />

pre doktorandov <strong>na</strong>plánovala. Fakulty teda ka�dý rok<br />

ABSURDITY NÁŠHO ŠKOLSTVA<br />

a� do leta nevedia, èi a ko¾ko týchto fi<strong>na</strong>ncií bude,<br />

nevedia teda ani presný poèet miest. V priebehu leta sa<br />

opakovane prijíma provizórne rozhodnutie – štipendiá<br />

sa vyplácajú z rezervy – nie z rozpoètu.<br />

Blbos� kde−tu prenikne aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>še fakulty, ústavy èi do<br />

komisií. Z Filozofickej fakulty UK vyštvali nedemokratmi<br />

<strong>na</strong>huckaní študenti−senátori doktora vied, ktorého vôbec<br />

nepoz<strong>na</strong>li, lebo sa <strong>na</strong> fakultu vracal z diplomacie po viac−<br />

roènej misii. Právnická fakulta UK sa sama vyh<strong>na</strong>ním profe−<br />

sorov èiastoène odakreditovala a jej senát prijal bezprece−<br />

dentné rozhodnutie, �e deti zamest<strong>na</strong>ncov fakulty potrebu−<br />

jú <strong>na</strong> prijímaèkách iba polovicu bodov. Nevedno, ko¾ko<br />

uchádzaèov vzápätí adoptovali zamest<strong>na</strong>nci kvalifikaène od<br />

upratovaèiek <strong>na</strong>hor. Na Hudobnej fakulte VŠMU odborné<br />

komisie schválili nieko¾ko habilitácií, z ktorých potom z<strong>na</strong>è−<br />

nú èas� vedenie školy zrušilo. V <strong>na</strong>jkrik¾avejšom z týchto prí−<br />

padov bol – nevedno preèo – v komisii známy agnostik,<br />

ktorý sotva èo i len raz v �ivote publikoval <strong>na</strong> recenzovanom<br />

podujatí. Tento kontroverzný pán o prijatí habilitácie hlaso−<br />

val za i proti. V komisii tak a potom dodatoène o<strong>na</strong>k. :−)<br />

Najrenomovanejší slovenský informatik, Bratislavèan prof.<br />

Jozef Gruska, musí cestova� uèi� – do Br<strong>na</strong>. Na FEI STU zaká−<br />

zali svojim uèite¾om uèi� v Trenèíne. Na Slovenskej akadémii<br />

vied sa politicky sformovaná skupi<strong>na</strong> umenovedcov pokúsi−<br />

la prekazi� obhajobu ve¾kého doktorátu, no <strong>na</strong> obhajobu sa<br />

neunúvali, tak�e <strong>na</strong> odbornú diskusiu sa ani nedostalo. Na<br />

Prírodovedeckej fakulte UK pod¾a istého rozhodnutia mali<br />

prija� bez pohovorov uchádzaèov <strong>na</strong> geológiu. Prihlásilo sa<br />

ich asi 900 – <strong>na</strong> katedru, ktorá mala v tom èase 9 mikro−<br />

skopov. Èi�e vyuèovanie v laboratóriu by malo be�a� pre sto<br />

krú�kov tý�denne. Pre <strong>na</strong>jvýraznejší slovenský informatický<br />

talent – dnes nemecký profesor Juro Hromkoviè – sa nepo−<br />

darilo ani za komunistov zabezpeèi� byt, no pre byty dodnes<br />

odchádzajú zo školstva i zo Slovenska prakticky všetci mladí<br />

uèitelia, všetci s mesaèným platom pod desa�tisíc, èo je o<br />

dva rády menej ako <strong>na</strong>jvyššia ponuka, bez šance ušetri� stá−<br />

tisíce. Kruh sa uzatvára – <strong>na</strong>jlepší odchádzajú, dorast nedo−<br />

rastá, rastie iba generaèná medzera, v senátoch, radách a<br />

komisiách sa niekedy prijímajú pri<strong>na</strong>jmenšom kuriózne roz−<br />

hodnutia... Akademická obec <strong>na</strong> fakultách i ústavoch vo<br />

všeobecnosti starne, redne – a nemúdrie.<br />

Na <strong>na</strong>šej fakulte FMFI UK (predtým MFF UK) sa zas prija−<br />

lo nedomyslené rozhodnutie o striktnom pou�ívaní legálne−<br />

ho softvéru. Reálne to spolu s inými okolnos�ami spôsobilo,<br />

�e v istej poèítaèovej uèebni chýbali kompilátory. V roku<br />

2001, v tre�om tisícroèí, v ére tretej vlny, teda <strong>na</strong>ši študenti<br />

nielen�e pracovali <strong>na</strong> muzeálnom hardvéri, <strong>na</strong> 14−palcových<br />

obrazovkách, ale trénovali programovanie poèítaèovej gra−<br />

fiky – bez programovacieho jazyka. Plávanie bez vody.<br />

Bicykel pre rybu. Rozprávaniu o takejto situácii <strong>na</strong> dnešnej<br />

vysokej škole nikto zo Západu nemô�e ani len uveri�.<br />

Legalizácia softvéru v školstve predstavuje dlho odkla−<br />

daný a neriešený materiálny i morálny problém. Na tom−<br />

to mo�no <strong>na</strong>jlepšie vidie�, ako �obráctvo školstva priamo<br />

zapríèiòuje aj morálny úpadok. Ako máme uèi� <strong>na</strong>jnovšie<br />

technológie? Uèi� amorálne <strong>na</strong> kvalitnejšom cracknutom<br />

softvéri alebo morálne korektne <strong>na</strong> vykopávkových ver−<br />

ziách? Vybavenie škôl je <strong>na</strong>šim študentom <strong>na</strong> posmech.<br />

Na výuèbu poèítaèovej grafiky nemáme jediný 3D akce−<br />

lerátor. A vôbec – èo tam po hardvéri a softvéri! Nemáme<br />

<strong>na</strong> všetkých školách a fakultách peniaze ani len, s pre−<br />

páèením, <strong>na</strong> toaletný papier <strong>na</strong> záchodoch.<br />

S E R V I S<br />

Fi<strong>na</strong>nèná výška slovenských grantov sa súèasnej vede a<br />

výskumu iba vysmieva a <strong>na</strong> získanie medzinárodných pro−<br />

jektov èasto nie sme primerane laboratórne ani kvalifikaène<br />

vybavení. V slovenských vedeckých grantoch niet spravidla<br />

mzdových prostriedkov. Èeské granty <strong>na</strong> stabilizáciu mla−<br />

dých vedeckých pracovníkov mô�eme iba závidie�.<br />

Vzdelaným mozgom musíme rozumie� ako surovine.<br />

Vzdelaná sivá hmota patrí k obnovite¾ným zdrojom. Od−<br />

liv mozgov z<strong>na</strong>mená drancovanie krajiny. Vykrádanie jej<br />

budúcnosti. Pod¾a odhadov budovate¾ov Euro Valley chý−<br />

ba v USA 300−tisíc informatikov a v Nemecku asi 80−tisíc<br />

(<strong>www</strong>.EuroValley.sk, <strong>www</strong>.EuroValley.org).<br />

Kraji<strong>na</strong> bez mozgov sa vývojovo spoma¾uje. V USA u�<br />

desa�roèia presahuje poèet prvoroèiakov <strong>na</strong> vysokých<br />

školách polovicu populácie. U nás �alostne percentuálne<br />

nízku vysokoškolskú vzdelanos� identifikovali u� komu−<br />

nisti, mladá bre�nevistická a neskôr <strong>na</strong>stupujúca pere−<br />

strojková èervená elita pod vedením Petra Weissa a Pavla<br />

Kanisa, ktorí si vtedy dali potajomky prelo�i� skvelú knihu<br />

Alvi<strong>na</strong> Tofflera Tretia vl<strong>na</strong>, aby mohli lepšie i kvalifikovane−<br />

jšie klama�. Pokus zvýši� poèet prvoroèiakov spravila Me−<br />

èiarova vláda zriadením viacerých univerzít. Ani budúcnos−<br />

�ou Slovenska sa vehementne oháòajúci meèiarovci však <strong>na</strong><br />

tieto školy reálne peniaze nedali. Najkrik¾avejší konflikt tým<br />

vyvolali medzi bratislavskou VŠMU a novovzniknutou ban−<br />

skobystrickou akadémiou, lebo, zhruba povedané, etablo−<br />

vanej škole vzali peniaze a dali ich zaèí<strong>na</strong>júcej. Tým zasiali do<br />

umeleckého školstva iracionálny spor. Navrhoval som vtedy<br />

mne dostupným politikom, aby sprivatizovali Naftu Gbely<br />

alebo SPP ako mimorozpoètový reálny zdroj pre vysoké<br />

školy a vedu. Odpoveï si viete po¾ahky predstavi�. Za meèia−<br />

rovským pokusom stáli aj ¾udia pochybnej odbornej i morál−<br />

nej kvality, <strong>na</strong>pr. èlovek, ktorý zaèiatkom normalizácie pre−<br />

<strong>na</strong>sledoval prírodovedcov a v ktorého knihe mô�ete nájs�<br />

trojuholník, ktorý je pod¾a autora súèasne pravouhlý i rov−<br />

nostranný. Takíto machri zalo�ili aj totálne trápny úrad <strong>na</strong><br />

produkovanie vízií pre Slovensko, v podstate dobre zamas−<br />

kovaný a výborne platený starobinec pre neschopákov.<br />

Mne dostupní politici všetkých relevantných strán sa<br />

mi v relatívne úprimných súkromných rozhovoroch pri−<br />

z<strong>na</strong>li, �e ich skutoèným cie¾om je školstvo èím viac znièi�<br />

– všetci svorne toti� potrebujú èo <strong>na</strong>jhlúpejších volièov.<br />

Napísal som vtedy po týchto rozhovoroch s koalièníkmi<br />

aj opozièníkmi pre Slovenský rozhlas nede¾né �ivé slová<br />

pod názvom Màtve slová. Vo verejnoprávnom médiu sa<br />

z¾akli a objed<strong>na</strong>ný text neodvysielali. Text potom vyšiel v<br />

Literárnom tý�denníku a v prvom slovenskom interneto−<br />

vom èasopise Mederly Hills.<br />

Kraji<strong>na</strong> bez mozgov sa vývojovo spoma¾uje. Stráca<br />

vlastnú budúcnos� a svoju <strong>na</strong>jcennejšiu surovinu, hlavy,<br />

ktoré mô�u tú budúcnos� vytvára�. Na bezútešnom zbe−<br />

daèení Slovenska pracujú doterajšie vládne elity predpre−<br />

vratové i poprevratové. Ideálom študentov je získa� dip−<br />

lom a odís�. Dlhodobo tu ostávajú neschopnejší. K emig−<br />

raènému ideálu <strong>na</strong>šej vzdelanej mláde�e niet zatia¾ reálnej<br />

alter<strong>na</strong>tívy. Slepé vládnuce elity tým poškodzujú pre <strong>na</strong>−<br />

daných aj slobodu vo¾by aj korektnú sú�a�.<br />

Reálnou alter<strong>na</strong>tívou by sa mohol sta� prekvitajúci IT<br />

sektor. U� pod¾a trinás� rokov ignorovanej Markušovej<br />

prognózy máme <strong>na</strong> to všetky predpoklady.<br />

Andrej Ferko<br />

5/2002 PC REVUE 123

P R O G R A M U J E M E<br />

C ++ pod Windows / 22. èas��: Serializácia aplikácií MDI<br />

Nastal máj, lásky èas. Dúfam, �e keï èítate tieto riadky,<br />

poèasie sa u� umúdrilo a je pekne teplo a slneèno, tak<br />

ako sa <strong>na</strong> máj patrí. A preèo som zaèal práve o poèasí?<br />

Práve keï píšem tieto riadky, vonku u� asi piaty deò za<br />

sebou <strong>na</strong> striedaèku prší alebo sne�í, Du<strong>na</strong>j má blízko k 9<br />

metrom a sila vetra je takisto pozoruhodná. Ideálny èas<br />

sedie� doma s nejakou dobrou knihou/manuálom ☺, prí−<br />

padne poèítaèovou hrou. Týchto vecí sa teraz zriekam, aby<br />

som sa s vami podelil o ïalšie vedomosti z oblasti progra−<br />

movania. Opíšeme si aplikácie MDI a <strong>na</strong> príklade si uká−<br />

�eme ich reálne pou�itie.<br />

MDI. MDI je skratka pre Multiple Document Interface<br />

aplikácie, èi�e také, ktoré mô�u obsahova� viacero objek−<br />

tov dokumentu (iná, menej presná definícia hovorí, �e sú<br />

to také aplikácie, ktoré mô�u ma� vo svojom rámcovom<br />

okne ešte ïalšie „okienka“). S príchodom 16−bitových<br />

Windows 3.0 (s ktorými sa uviedol aj štandard MDI) sa<br />

hovorilo, �e aplikácie MDI sú tým pravým a predstavujú<br />

štandard, ktorý by mala dodr�iava� ka�dá aplikácia<br />

Windows. Táto predstava spôsobila menšiu „davovú“ psy−<br />

chózu medzi programátormi a ka�dý sa za ka�dú cenu<br />

s<strong>na</strong>�il èo <strong>na</strong>jviac vyu�íva� „štandard MDI“ vo svojich apli−<br />

káciách. Keï prišli nové Windows s ponukou Štart, èím sa<br />

zjednodušilo prepí<strong>na</strong>nie medzi aplikáciami, prišla s nimi<br />

aj nová teória: <strong>na</strong>èo je niekomu ve¾a okienok v jednej apli−<br />

kácii (kde sme obmedzení ve¾kos�ou zobrazite¾nej plochy<br />

<strong>na</strong> monitore), keï sa mô�e jednoducho prepí<strong>na</strong>� medzi<br />

tou istou aplikáciou a pracova� tak s jej X okienkami <strong>na</strong>−<br />

raz? (Túto filozofiu v praxi dobre vidie� <strong>na</strong>pr. vo Windows<br />

CE, ktoré aplikácie MDI ani nepodporujú). Výsledkom bola<br />

„psychóza 2“, keï zase všetci prepisovali svoje aplikácie<br />

MDI <strong>na</strong> SDI. V súèasnosti opä� upadá SDI a èoraz viac sa<br />

zaèí<strong>na</strong> presadzova� štandard MDI. A aké po<strong>na</strong>uèenie z to−<br />

ho plynie? Neriaïte sa zbytoène „módou“, tá je v prog−<br />

ramovaní ve¾mi nestála a premenlivá a nes<strong>na</strong>�te sa do<br />

bodky dodr�iava� všetky <strong>na</strong>jnovšie štandardy. Lepšie uro−<br />

bíte, keï <strong>na</strong> prvom mieste budete ma� funkènos� vašej<br />

aplikácie. Ušetríte si tak mnoho starostí. Ale to som odbo−<br />

èil. Vo Windows mô�ete nájs� mnoho príkladov aplikácií<br />

MDI [<strong>na</strong>pr. súèasti Visual Studia (VC++, VB...), súèasti<br />

Office (Word, Excel, Access...)]. Najlepšie bude, ak si teraz<br />

bez ïalšej teórie jednu aplikáciu MDI vytvoríme, aby ste<br />

chápali, o èom tu píšem.<br />

PRÍKLAD 1 – MDI MYNOTEPAD. Keï si spome−<br />

niete <strong>na</strong> predchádzajúcu èas�, tam sme vytvárali jednodu−<br />

chý SDI textový editor (ktorý mo�no teraz pou�ívate<br />

<strong>na</strong>miesto klasického notepadu ☺). Jeho základnú funkè−<br />

nos� sme dosiahli bez <strong>na</strong>písania jediného riadka kódu,<br />

preto si teraz vytvoríme jeho verziu MDI. Do Workspace<br />

Editors pridajte nový projekt [typ – MFC AppWizard (Exe)]<br />

s názvom MDIMyNotepad. V prvom kroku nechajte za−<br />

škrtnuté defaultné <strong>na</strong>stavenie (Multiple Documents).<br />

Pokraèujte do kroku 4/6 (nemeòte nijaké <strong>na</strong>stavenia), kde<br />

kliknite <strong>na</strong> Advanced... a do po¾a File Extension vpíšte<br />

text: mxt. Ïalej v kroku 6/6 vyberte pre triedu poh¾adu<br />

CMDIMyNotepadView zo zoz<strong>na</strong>mu Base class: základnú<br />

triedu CEditView. Keï dokonèíte tvorenie aplikácie, pre−<br />

lo�te a spustite ju. Pri prvom spustení sa vám zobrazí<br />

okno, aké vidíte <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Preskúmajte jej mo�nosti (File – New, File – Open, me−<br />

nu Window). Skúste zavrie� všetky okná vnútri rámcového<br />

ok<strong>na</strong> a sledujte, ako sa zmení menu. Vyskúšajte funkè−<br />

nos� Drag & Drop otvorenia súboru a otvorenie súboru<br />

priamo cez Explorer. Poznámka: Pri spustení cez Explorer<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>trafíte <strong>na</strong> problém, �e sa bude spúš�a�<br />

predchádzajúca SDI verzia MyNotepadu. Mô�ete ho vy−<br />

rieši� <strong>na</strong>pr. tak, �e v kroku 4/6 tvorenia aplikácie <strong>na</strong>píšete<br />

inú príponu ako mxt. Takýmto prístupom by ste však ma−<br />

li vo Windows za chví¾u zaregistrovaných zbytoène ve¾ké<br />

124 PC REVUE 5/2002<br />

Obr. 1 Základné okno verzie MDI aplikácie<br />

MyNotepad<br />

mno�stvo prípon a takisto to nepredstavuje <strong>na</strong>joptimál−<br />

nejšie riešenie problému (èo ak <strong>na</strong>ozaj potrebujete u�<br />

pou�ívanú príponu?). Lepším riešením je „premapova�“ prí−<br />

ponu mxt <strong>na</strong> náš nový program. Tu je postup pre Windows<br />

2000 (pre iné OS si pozrite help): z menu Explorera vyberte<br />

Tools −> Folder Options..., kliknite <strong>na</strong> kartu File types (obr. 2<br />

– tu máte zoz<strong>na</strong>m všetkých registrovaných prípon) tam v<br />

zoz<strong>na</strong>me nájdite príponu mxt a kliknite <strong>na</strong> Delete. Odklep−<br />

nite varovné hlásenie. Teraz, keï ukonèíte a opätovne spus−<br />

títe program MDIMyNotepad, bude u� všetko fungova�, tak<br />

ako má (program si pri spustení zápisom do registrov zaistí<br />

asociáciu teraz u� „neobsadenej“ prípony).<br />

Jednotlivé okná, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú vnútri rámcového<br />

ok<strong>na</strong> aplikácie MDI, sa <strong>na</strong>zývajú detské okná (z angl. child<br />

windows). Detských okien mô�ete ma� v jednom rámco−<br />

vom okne ¾ubovo¾ne ve¾a, ale len jedno z nich mô�e by�<br />

aktívne. Do tohto aktívneho ok<strong>na</strong> smeruje aplikaèný sys−<br />

tém všetky správy/príkazy.<br />

MDI DETAILNEJŠIE. U� vieme, ako aplikácie MDI <strong>na</strong>−<br />

vonok vyzerajú, teraz sa <strong>na</strong> ne poïme pozrie� „zvnútra“.<br />

Ak kliknete <strong>na</strong> kartu ClassView vo Visual Studiu a porov−<br />

náte obsah projektov MyNotepad a MDIMyNotepad, zis−<br />

títe, �e sa líšia len v triede CChildFrame, ktorá je <strong>na</strong>vyše v<br />

projekte MDI. CChildFrame, ktorá je odvodená od triedy<br />

CMDIChildWnd, predstavuje triedu pre ka�dé detské okno<br />

(jej objekt je tvorený zaka�dým, keï otvárame nové detské<br />

okno). Detské okná zdie¾ajú menu s hlavným rámcovým<br />

oknom (trieda CMainFrame). V aplikácii MDI je trieda hlav−<br />

ného rámcového ok<strong>na</strong> odvodená od triedy CMDIFrame−<br />

Wnd. Obsahuje u� menu a v�dy je vytvorený len jeden<br />

objekt rámcového ok<strong>na</strong> (vo funkcii InitInstance pri spuste−<br />

ní aplikácie):<br />

// create main MDI Frame window<br />

CMainFrame* pMainFrame = new CMainFrame;<br />

if (!pMainFrame−>LoadFrame(IDR_MAINFRAME))<br />

return FALSE;<br />

m_pMainWnd = pMainFrame;<br />

Teda ak budete chcie� modifikova� vzh¾ad a správanie<br />

sa detských okien, budete editova� triedu CChildFrame. Pri<br />

zmenách hlavného rámca budete zase editova� triedu CMain−<br />

Frame. Ïalšie triedy v oboch projektoch sú zhodné – je tu<br />

trieda dokumentu, poh¾adu a aplikácie. Keï sa pozriete<br />

do funkcie InitInstance v implementaènom súbore triedy<br />

aplikácie, <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> odlišné vytváranie objektu šablóny<br />

dokumentu oproti aplikácii SDI:<br />

CMultiDocTemplate* pDocTemplate;<br />

pDocTemplate = new CMultiDocTemplate(<br />

IDR_MDIMYNTYPE,<br />

RUNTIME_CLASS(CMDIMyNotepadDoc),<br />

RUNTIME_CLASS(CChildFrame), // custom<br />

MDI child frame<br />

RUNTIME_CLASS(CMDIMyNotepadView));<br />

AddDocTemplate(pDocTemplate);<br />

Tento kód umo�òuje <strong>na</strong>šej aplikácii pou�íva� viacero<br />

detských okien, ktoré sú <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong> objekt dokumentu a<br />

poh¾adu. Je dôle�ité uvedomi� si, �e MDI aplikácie do−<br />

vo¾ujú existenciu viac ako jedného objektu dokumentu.<br />

(t.j. všetky detské okná a ich poh¾ady mô�u by� <strong>na</strong>poje−<br />

né <strong>na</strong> jeden a ten istý objekt dokumentu, ale tie� mô�u<br />

ma� ka�dé svoj vlastný objekt dokumentu. Toto sú u� dos�<br />

nároèné témy MFC [<strong>na</strong>pr. ak chcete ma� aplikáciu MDI,<br />

ktorá v jednom detskom okne zobrazí èíselné údaje, v<br />

druhom ich reprezentáciu v ståpcovom grafe, v ïalšom za−<br />

se bude spojnicový graf atï., staèí vám jeden dokument<br />

a tri rôzne poh¾ady, mô�ete pou�i� delené okná (Splitter<br />

Windows – trieda CSplitWnd – funguje aj v SDI, aj v MDI<br />

a pod.) a rôzne ïalšie „machinácie“]. Odporúèam vám<br />

pozrie� si ïalšie informácie o triede CMultiDocTemplate v<br />

helpe. Takisto si pozrite informácie o funkciách GetFirst−<br />

DocPosition a GetNextDoc, ktoré sú èlenskými funkciami<br />

triedy CDocTemplate a umo�òujú pohyb po objektoch<br />

jednotlivých dokumentov.<br />

AKO TO PRACUJE? Postup vykonávania aplikácie je<br />

zhruba rov<strong>na</strong>ký, aký sme opisovali v 20. èasti. [Na doko−<br />

<strong>na</strong>lé pochopenie odporúèam prida� debug výpisy do tých<br />

istých funkcií ako v 20. èasti a porov<strong>na</strong>� poradie, v akom<br />

sa tieto funkcie volajú (+ pridajte debug výpisy aj do funk−<br />

cií triedy CChildFrame); <strong>na</strong>koniec skúste aplikáciu ešte<br />

odkrokova�.] Isté rozdiely sú vo funkcii CWinApp::OnFile−<br />

New. Táto funkcia v aplikáciách MDI <strong>na</strong>jprv vytvára objekt<br />

dokumentu, potom objekt detského ok<strong>na</strong> (nevytvára u�<br />

objekt hlavného rámca, lebo ten je u� vytvorený – pozri<br />

Obr. 2 Asociácia prípony mxt s novou verziou<br />

MyNotepadu<br />

vyššie: // create main MDI Frame window). Keï vytvára<br />

tento objekt, menu IDR_MAINFRAME je <strong>na</strong>hradené IDR_<br />

MDIMYNTYPE (podrobnejšie ïalej). Vytvára sa aj objekt<br />

poh¾adu a prepojujú sa objekty dokumentu, hlavného<br />

rámca a poh¾adu. Volajú sa funkcie CDocument::OnNew−<br />

Document pre objekt dokumentu, CView::OnInitialUp−<br />

date pre objekt poh¾adu a CFrameWnd::ActivateFrame<br />

pre objekt detského rámca, ktorá toto okno zobrazí, aby<br />

sme s ním mohli pracova�. Situáciu, ktorá <strong>na</strong>stane po vy−<br />

bratí polo�ky New Window z menu Window, sme ešte<br />

neopisovali (a ani sme nemohli, v SDI �iadne Menu Win−<br />

dow nie je). Túto èinnos� obsluhuje funkcia CMDIFrame−<br />

Wnd::OnWindowNew (pozri Technical note 22), ktorá<br />

zabezpeèí otvorenie nového detského ok<strong>na</strong>, èím vlastne<br />

vytvorí nový poh¾ad <strong>na</strong> u� existujúci dokument (práve<br />

aktívny).<br />

MDI A PRÁCA S DOKUMENTOM. Princíp práce s<br />

dokumentom (ako objektom) je v aplikáciách MDI okrem<br />

jednej výnimky rov<strong>na</strong>ký ako v prípade SDI. Výnimkou je<br />

vytváranie nového dokumentu zaka�dým, keï <strong>na</strong>hrávame<br />

súbor z disku (File −> Open), resp. keï vytvárame nový

súbor (File −> New). Dokument sa teda u� nereinicializuje<br />

ako v aplikáciách SDI. Druhou odlišnos�ou, ktorá však v<br />

SDI nemohla <strong>na</strong>sta�, je, �e objekt dokumentu je automa−<br />

ticky zrušený pri zavretí detského ok<strong>na</strong>.<br />

MDI A ZDROJE. Ak sa teraz pozriete <strong>na</strong> zdroje apliká−<br />

cie MDIMyNotepad a porovnáte ich s verziou SDI, <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad budete vidie�, �e pribudol jeden nový zdroj<br />

do menu (okrem IDR_MAINFRAME aj IDR_MDIMYNTYPE).<br />

Prvé menu sa zobrazí, ak neexistuje �iadne detské okno.<br />

Len èo otvoríme nejaké detské okno, je toto menu <strong>na</strong>hra−<br />

dené IDR_MDIMYNTYPE. Druhou, menej vidite¾nou zme−<br />

nou, ktorá však tie� súvisí s aktuálnym obsahom hlavné−<br />

ho rámcového ok<strong>na</strong>, je odlišný obsah zdroja String table.<br />

Ten v tomto prípade obsahuje záz<strong>na</strong>m IDR_MAINFRAME<br />

(pou�itý, keï sa v hlavnom rámcovom okne niè ne<strong>na</strong>chá−<br />

dza – obsahuje titulok ok<strong>na</strong>, ku ktorému sa v prípade otvo−<br />

renia nejakého súboru pripíše jeho meno) plus záz<strong>na</strong>m<br />

IDR_MDIMYNTYPE (ten je pou�itý, ak sme u� otvorili neja−<br />

ké detské okná).<br />

MDI ŠTUDENTI. Dúfam, �e si ešte spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> pro−<br />

jekt StudentList, ktorý predstavoval malièký „informaèný<br />

systém“. Zbieral dáta o študentoch, ktoré ste mohli ukla−<br />

da� <strong>na</strong> disk a neskôr èíta�. No povedzte, nebolo by pekné<br />

vyu�i� pri tomto projekte teraz <strong>na</strong>dobudnuté skúsenosti s<br />

Malé ve¾ké databázy II. / 11. èas��<br />

Aj tentoraz sa do tretice budeme venova� delfistom. Ostatní<br />

databázisti si však tie� mô�u preèíta� túto sta�, mo�no v nej<br />

nájdu nieko¾ko inšpirujúcich podnetov. Veï filozofia progra−<br />

movania je rov<strong>na</strong>ká, iba príkazy a syntaktické zápisy sú v<br />

jednotlivých programovacích jazykoch odlišné.<br />

Vrá�me sa aspoò v myšlienkach k predchádzajúcim èas−<br />

tiam. Vytvorili sme aplikáciu v Borland Delphi, ktorá je<br />

schopná prezera� a dopåòa� vybratú tabu¾ku v príslušnej<br />

databáze. Na spojenie s konkrétnym MySQL serverom bo−<br />

lo pou�ité ODBC, v <strong>na</strong>šom prípade MyODBC.<br />

Výhody a nevýhody spojenia cez ODBC alebo spojenia<br />

priamo pomocou API (Application Programming In−<br />

terface – aplikaèné programovacie rozhranie) sme si vy−<br />

svetlili nedávno. Teraz si uká�eme, ako aplikáciu vyu�íva−<br />

júcu API vytvoríme.<br />

ÈO POTREBUJEME. Ak sme v predošlých èastiach po−<br />

trebovali MyODBC, teraz mô�eme <strong>na</strong>ò zabudnú�. Naopak,<br />

budeme potrebova� API.<br />

Ale ako také API vyzerá? API je pomyselné rozhranie,<br />

ktoré mô�e by� implementované rôznymi spôsobmi.<br />

Najèastejšie je to v tvare dy<strong>na</strong>mickej kni�nice, ktorá sa v<br />

systéme Windows oz<strong>na</strong>èuje príponou .DLL (dy<strong>na</strong>mic loa−<br />

ded library = dy<strong>na</strong>micky <strong>na</strong>hrávaná kni�nica). „Oknoidní<br />

céèkari“ tieto kni�nice ve¾mi dobre poz<strong>na</strong>jú a ve¾mi èasto<br />

ich pou�ívajú. Aj delfisti majú svoje kni�nice. Na „sieti<br />

sietí“ ich mô�eme nájs� z<strong>na</strong>èné mno�stvo.<br />

Obr. 1<br />

aplikáciami MDI a umo�ni� tak pou�ívate¾ovi ma� <strong>na</strong>raz<br />

zobrazené informácie o viacerých študentoch a tie simul−<br />

tánne editova�? A ako to spravi�? Jednoducho... Štatisti−<br />

ky ukazujú, �e <strong>na</strong>jbe�nejšia programovacia technika je tech−<br />

nika Copy – Paste (èo tam po efektivite, hlavne �e to be�í).<br />

My túto štatistiku teraz potvrdíme. Vytvorte nový projekt<br />

s názvom MDIStudents, v kroku 4/6 kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

Advanced... a zadajte príponu slt. V kroku 6/6 zvo¾te pre<br />

poh¾ad ako základnú triedu CFormView. Tým v AppWizarde<br />

skonèíme. Zeditujte zdroje rov<strong>na</strong>ko, ako je uvedené v 16.<br />

èasti, do projektu pridajte súbory student.h a student.cpp a<br />

skopírujte obsah súborov StudentListDoc.h, StudentList−<br />

Doc.cpp, StudentListView.h, StudentListView.cpp (nájdete <strong>na</strong><br />

webe PC REVUE). Vyko<strong>na</strong>jte triviálne zmeny, <strong>na</strong> ktoré prídete<br />

sami alebo vás <strong>na</strong> ne upozorní kompilátor/linker, a to je všet−<br />

ko. Máte funkènú verziu MDI aplikácie StudentList. (Na<br />

zaèiatku budúcej èasti sa k tejto „domácej úlohe“ ešte vráti−<br />

me a vysvetlíme si mo�né úskalia pri prepisovaní aplikácií SDI<br />

<strong>na</strong> MDI. Ale odporúèam vám pokúsi� sa o tento prepis u�<br />

teraz, z<strong>na</strong>losti toti� nezískate len èítaním, ale musíte aj trochu<br />

popremýš¾a�. Na tomto príklade sa dá krásne pochopi� prin−<br />

cíp fungovania MDI, tak�e smelo do toho!)<br />

TIPY NA DOMA. Okrem spomenutej aplikácie vám<br />

ïalej odporúèam v helpe si pozrie� informácie o triedach<br />

Obr. 2<br />

Obr. 3<br />

Delphi je však produkt postavený <strong>na</strong> vyu�ívaní kompo−<br />

nentov (vizuálnych èi nevizuálnych), a preto aj my vyu�i−<br />

jeme také API, ktoré je zakompilované v podobe kompo−<br />

nentov. Aj tých je, samozrejme, obrovské mno�stvo. Ja<br />

som si z urèitého dôvodu (ktorý pochopíte neskôr) vybral<br />

komponenty od firmy ZEOS. Sú to komponenty, ktoré sú<br />

distribuované pod licenciou GNU, a teda sú vo¾né a za−<br />

darmo. Príslušné komponenty si mô�ete stiahnu� z mojej<br />

webovej stránky <strong>www</strong>.mior.host.sk.<br />

INŠTALUJEME ZEOS. Z internetu alebo uvedenej<br />

stránky si stiahneme balík komponentov pre prácu s da−<br />

tabázami s názvom Zeos Database Objects – zeosdbo−<br />

5.3.0−beta5.zip. Tento balík komponentov je pre nás<br />

ve¾mi vhodný, lebo obsahuje komponenty pre Delphi 3, 4,<br />

5, 6 a Kylix. Tak�e zále�í u� len <strong>na</strong> tom, ktorú verziu Delphi<br />

pou�ívame. Poïme <strong>na</strong> to metódou postupných krokov:<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

CMDIFrameWnd a CMDIChildWnd. Pridajte do MDIMy−<br />

Notepadu rozšírený filter, umo�òujúci v dialógu FileOpen/<br />

FileSave priamo pracova� aj so súbormi, ktoré majú prí−<br />

ponu txt.<br />

NABUDÚCE. Opisom aplikácií MDI sme dokonèili dlhú<br />

pú� k pochopeniu architektúry Document/View kni�nice<br />

MFC. Nepovedali sme si však všetko. U� spomenuté viac−<br />

násobné poh¾ady, dokumenty, delené poh¾ady a ïalšie<br />

nám zatia¾ ostávajú cudzie. Ale ako som u� uviedol, tieto<br />

témy sa radia u� k „vyššej matematike“ MFC a urèite<br />

nepatria do základného balíka informácií, ktorý by vám<br />

mal poskytnú� tento seriál. Z mailov a otázok, ktoré mi<br />

prišli, vyplýva váš záujem o túto problematiku. Mo�no z<br />

nich vyberiem zopár otázok, ktoré umiestnim do FAQ,<br />

tak�e nezúfajte ☺. Od budúcej èasti a� do konca seriálu<br />

(asi 4 – 5 èastí) sa u� budeme zaobera� len spomenutými<br />

„èerešnièkami“ v programovaní Windows – bitmapami,<br />

kni�nicami DLL, komponentmi ActiveX, tlaèou. Pritom si<br />

zvolíme èisto praktický prístup => menej teórie a viac<br />

praktických informácií (how to...). Tešte sa teda spolu so<br />

mnou <strong>na</strong> ïalšie pokraèovanie. Prajem krásny máj.<br />

Marek Šamaj<br />

1. Do ¾ubovo¾ného adresára, kde zvyèajne inštalujeme kom−<br />

ponenty, rozbalíme obsah zipovaného súboru zeosdbo−<br />

5.3.0−beta5.zip. Vznikne adreár ZEOSDBO. V òom sa <strong>na</strong>−<br />

chádzajú ostatné podadresáre a inštalaèné súbory. Pre−<br />

èítame si príslušné súbory readme a install.<br />

2. Súbor libmysql.dll, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v rozzipovanom<br />

adresári, prekopírujeme do adresára Windows\System.<br />

3. Editujeme súbor zeos.inc. Tu odporúèam zmeni� maxi−<br />

málne polo�ku o definícii jazyka, teda {$DEFINE CZECH}.<br />

Ostatné zbytoène nemeníme!<br />

4. V prostredí Delphi pridáme <strong>na</strong>stavenie cesty k prísluš−<br />

ným súborom. Napríklad v Delphi 5 to urobíme takto:<br />

a) Spustíme Delphi<br />

b) Klikneme <strong>na</strong> polo�ku menu Tools – Environment<br />

Options a v okne, ktoré sa objaví, otvoríme zálo�ku<br />

Library (obr. è. 1).<br />

c) Klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo s tromi bodkami vpravo<br />

od riadka Library Path:, èím otvoríme ïalšie okno<br />

Directories s polo�kami Ordered List of Library<br />

paths: (obr. è. 2).<br />

d) Kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo s tromi bodkami doplníme<br />

cesty k súborom komponentov ZEOSDBO v tomto<br />

poradí: XXX, XXX\COMMON a XXX\DBASE. XXX<br />

z<strong>na</strong>mená úplnú cestu k adresáru ZEOSDBO, teda<br />

<strong>na</strong>pr.: D:\Delphi_Komp\. Pomocou tlaèidla Add<br />

takto doplníme všetky tri cesty. Výsledok vidíme <strong>na</strong><br />

obr. è. 3.<br />

Obr. 4<br />

Obr. 5<br />

5/2002 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

e) Stlaèíme OK a vrátime sa do základnej obrazovky<br />

Delphi.<br />

5. Skompilujeme príslušné komponenty takto:<br />

a) V menu Delphi klikneme <strong>na</strong> File – Open, nájdeme<br />

prvú súpravu komponentov s názvom<br />

ZCommonX.dpk, kde X predstavuje èíslo verzie<br />

komponentov pre konkrétnu verziu Delphi, teda<br />

v mojom prípade ZCommon5.dpk. Objaví sa okno<br />

balíèkovaèa Package (obr. è. 4):<br />

b) Klikneme <strong>na</strong> polo�ku Compile a po úspešnej<br />

kompilácii <strong>na</strong> polo�ku Install. Takto <strong>na</strong>inštalujeme aj<br />

ostatné komponenty presne v tomto poradí:<br />

ZDbwareX.dpk a ZMySqlX.dpk.<br />

c) Pozrieme sa, èi sa <strong>na</strong>inštalovali všetky po�adované<br />

komponenty <strong>na</strong> lištu komponent v Delphi – budú<br />

<strong>na</strong> konci lišty (obr. è. 5).<br />

Obr. 6<br />

Všimnime si, �e sa <strong>na</strong>inštalovalo týchto sedem kompo−<br />

nentov:<br />

�� TZBatchSQL<br />

�� TZMonitor<br />

�� TZUpdateSQL<br />

�� TZMySQLDatabase<br />

�� TZMySQLTransact<br />

�� TZMySQLTable<br />

�� TZMySQLQuery<br />

Nezdajú sa nám názvy týchto komponentov ve¾mi po−<br />

dobné, ako sú <strong>na</strong> lište DataAccess?<br />

Ale samozrejme, po−<br />

dobajú sa ako vajce vaj−<br />

cu, aj vlastnosti majú po−<br />

dobné, práve preto som<br />

si vybral túto súpravu<br />

komponentov ZEOS.<br />

d) V adresári ZEOSD−<br />

BO je dostupná doku−<br />

mentácia, ktorú je ve¾mi<br />

vhodné si preèíta� –<br />

v tvare HTML.<br />

e) Mô�eme ukonèi�<br />

Delphi.<br />

Obr. 7<br />

126 PC REVUE 5/2002<br />

Obr. 8<br />

Obr. 9 Obr. 10<br />

VYTVORENIE APLIKÁCIE. Podstata aplikácie, ktorú<br />

budeme dnes vytvára�, je podobná tej z minulej lekcie.<br />

Pou�ijeme iba iné komponenty z lišty Zeos Access.<br />

1. Spustíme Delphi. Na formulár poukladáme jednotlivé<br />

komponenty z lišty Zeos Access:<br />

�� ZMySQLDatabase1<br />

�� ZMySQLQuery1<br />

�� ZMySQLTransact1<br />

a ostatné – nám u� dobre známe – komponenty z pred−<br />

chádzajúcej lekcie: DataSource1, Edit1 a� Edit4, Label1<br />

a� Label6, DBGrid1, DBNavigator1, Button1 a BitBtn1,<br />

tak ako je to <strong>na</strong> obr. è. 6.<br />

2. Nastavíme vlastnosti jednotlivých komponentov. Zaè−<br />

neme komponentom ZMySQLDatabase, kde v Object In−<br />

spectore <strong>na</strong>stavíme vlastnosti tak, ako sú <strong>na</strong> obrázku è. 7.<br />

Samozrejme, �e ich <strong>na</strong>stavíme pod¾a svojho prostredia,<br />

teda database (názov databázy), host (meno alebo IP<br />

adresa poèítaèa), ako aj login (meno pou�ívate¾a) èi pass−<br />

word (heslo) budú zodpoveda� <strong>na</strong>šim skutoènostiam.<br />

3. Pri komponente ZMySQLQuery sa zameriame <strong>na</strong> tieto<br />

vlastnosti:<br />

�� Database<br />

�� Transaction<br />

�� Sql<br />

tak ako je to <strong>na</strong> obrázku è. 8.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> polo�ku Sql. Aká bude? No predsa dobre<br />

známa select * from kniha.<br />

4. Komponent ZMySQLTransact <strong>na</strong>stavíme ve¾mi jedno−<br />

ducho a presne pod¾a obrázka è. 9.<br />

5. Ostatné komponenty sú rov<strong>na</strong>ké ako v predošlej èasti.<br />

6. V tejto aplikácii je dôle�itá úprava procedúry, ktorá sa<br />

vykoná po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Ulo�. Zdrojový text je v<br />

podstate ve¾mi podobný ako v predchádzajúcej èasti, ale<br />

keï�e sme pou�ili <strong>na</strong>miesto komponentu Query kompo−<br />

nent ZMySQLQuery, jednoducho upravíme názvy príka−<br />

zov z Query <strong>na</strong> ZMySQLQuery takto:<br />

procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);<br />

begin<br />

ZmySqlQuery1.Close;<br />

ZmySqlQuery1.SQL.Clear;<br />

ZmySqlQuery1.SQL.Add(‘insert into kniha(id, <strong>na</strong>zov,<br />

autor, vydavatel, ce<strong>na</strong>) values(‘’’’, :<strong>na</strong>zov, :autor, :vyda−<br />

vatel, :ce<strong>na</strong>)’);<br />

ZmySqlQuery1.ParamByName(‘<strong>na</strong>zov’).AsString :=<br />

Edit1.Text;<br />

ZmySqlQuery1.ParamByName(‘autor’).AsString :=<br />

Edit2.Text;<br />

ZmySqlQuery1.ParamByName(‘vydavatel’).AsString :=<br />

Edit3.Text;<br />

ZmySqlQuery1.ParamByName(‘ce<strong>na</strong>’).AsString :=<br />

Edit4.Text;<br />

ZmySqlQuery1.ExecSQL;<br />

ZmySqlQuery1.SQL.Clear;<br />

ZmySqlQuery1.SQL.Add(‘select * from kniha’);<br />

ZmySqlQuery1.Open;<br />

ZmySqlQuery1.Last;<br />

Edit1.Text:= ‘’;<br />

Edit2.Text:= ‘’;<br />

Edit3.Text:= ‘’;<br />

Edit4.Text:= ‘0.00’;<br />

end;<br />

7. Skompilujeme takto vytvorenú aplikáciu. Po kompilácii<br />

vznikne súbor s menom PROJECT1.EXE (jeho meno mô−<br />

�eme, samozrejme, zmeni�). Ak tento súbor spustíme, ob−<br />

javí sa úvodné logovacie okno (obr. è. 10) a po správnom<br />

vyplnení me<strong>na</strong> a hesla sa aplikácia pripojí k pred<strong>na</strong>stave−<br />

nému MySQL serveru (v mojom prípade k poèítaèu s IP<br />

adresou 192.168.10.129), do stanovenej databázy (pcre−<br />

vue) k danej tabu¾ke (KNIHA). Obsah tejto tabu¾ky sa zob−<br />

razí v mrie�ke – obr. è. 11.<br />

Obr. 11<br />

A mô�eme pracova�.<br />

ÈO SME DOSIAHLI. Vytvorili sme aplikáciu, ktorá nie<br />

je závislá od MyODBC ovládaèa. Z<strong>na</strong>lí delfisti by dokázali<br />

túto aplikáciu upravi� tak, aby vlastnosti komponentu<br />

ZMySQLDatabase, ako sú Database, Host, Login a Pass−<br />

word, boli konfigurovate¾né priamo v aplikácii, teda aby<br />

neboli trvalo zakompilované ako teraz, ale aby ich bolo<br />

mo�né <strong>na</strong>stavova� pod¾a aktuálnej situácie. Tak by sme<br />

dostali <strong>na</strong>ozaj univerzálnu aplikáciu, nezávislú od prostre−<br />

dia, adresy MySQL servera a podobne. Toto však u� nie je<br />

cie¾om tohto seriálu. Zdrojové texty aplikácie je mo�né<br />

stiahnu� z mojej webovej stránky <strong>www</strong>.mior.host.sk.<br />

Týmto sme ukonèili strednú školu databáz. Nauèili<br />

sme sa nielen ovláda� MySQL server, vytvára� tabu¾ky,<br />

pridáva�, maza� alebo upravova� záz<strong>na</strong>my z príkazového<br />

riadka, ale sme sa <strong>na</strong>uèili pristupova� k dátam ulo�eným<br />

<strong>na</strong> serveri „z dia¾ky“, teda cez niektorú inú aplikáciu. A<br />

to sme si mohli dokonca vybra�, èi pou�ijeme mo�nosti<br />

ODBC alebo API. A <strong>na</strong>uèili sme sa nieèo z teórie data−<br />

báz, ako sa <strong>na</strong>vrhujú databázy, èo je to normalizácia a<br />

podobne.<br />

ÈO NÁS ÈAKÁ. Ako dobrí a usilovní študenti nechce−<br />

me zakrpatie�. Chceme sa <strong>na</strong>ïalej rozvíja�, zlepšova�,<br />

<strong>na</strong>uèi� nieèo nové, aby sme boli medzi databázistami urèi−<br />

tou špièkou. Preto postúpime <strong>na</strong> vysokú školu. A èo sa uèí<br />

<strong>na</strong> takej vysokej škole? Najprv sa rozvinú z<strong>na</strong>losti zo stred−<br />

nej školy do håbky (mo�no by bolo správne v súlade s<br />

názvom školy poveda� do výšky) a potom ešte nieèo <strong>na</strong>vy−<br />

še. A tak sa pozrieme bli�šie <strong>na</strong> indexy, ktoré majú svoju<br />

jedineènú krásu, budeme sa venova� viacpou�ívate¾ským<br />

aplikáciám – teda prípadu, keï k jednému zdroju dát pri−<br />

stupuje súèasne nieko¾ko pou�ívate¾ov. S tým je spojené<br />

zamykanie záz<strong>na</strong>mov a podobné zále�itosti. A aby sme<br />

sa nebáli o citlivé dáta, <strong>na</strong>uèíme sa nieèo z oblasti trans−<br />

akcií, replikácií a archivácie databáz.<br />

A to <strong>na</strong>jdôle�itejšie: Prvý semester <strong>na</strong>šej vysokej školy<br />

sa zaèí<strong>na</strong> u� <strong>na</strong> budúci mesiac.<br />

OKREM INÉHO. Ako to vyznieva z vašich e−mailov,<br />

mnohým z vás uèarovala mo�nos� pou�íva� MySQL <strong>na</strong><br />

platforme Linuxu. Ale keï�e ste sa (viacerí) doteraz veno−<br />

vali iba databázam a hlavne prostrediu Windows, neviete,<br />

ako vstúpi� do sveta Linuxu. Chýba vám akýsi návod, èo s<br />

tým a ako. Preto vás pozývam <strong>na</strong> Stretnutie s Linuxom,<br />

ktoré sa zaène u� od budúceho èísla <strong>na</strong> inom mieste PC<br />

REVUE (<strong>na</strong>hradí seriál o Sambe).<br />

Miroslav Oravec

3D poèítaèová grafika / 3. èas��: Riešenie vidite¾nosti<br />

Dostávame sa k jednej z <strong>na</strong>jdôle�itejších èastí tohto seriálu.<br />

Od systému riešenia vidite¾nosti v podstate závisí výkon ce−<br />

lého 3D enginu. Ako asi väèši<strong>na</strong> z vás vie alebo tuší, systém<br />

riešenia vidite¾nosti bude ma� za úlohu odstránenie nevidi−<br />

te¾ných èastí scény. Na riešenie vidite¾nosti existuje viacero<br />

metód. Ka�dá má svoje klady aj zápory. Bli�šie sa tu zmieni−<br />

me iba o dvoch metódach, a to o Z−bufferi a BSP strome. Ka�−<br />

dá z týchto metód má svoje výhody aj nevýhody. V tabu¾ke<br />

uvádzame výhody a nevýhody jednotlivých metód:<br />

Z−buffer<br />

Výhody: jednoduchos�, schopnos� presného zobrazenia aj<br />

zlo�itých scén s mno�stvom vzájomne sa pretí<strong>na</strong>júcich po−<br />

lygónov<br />

Nevýhody: z<strong>na</strong>èná spotreba pamäte (aj keï v súèasnosti to<br />

u� problém nie je), zvyèajne býva pomalý (<strong>na</strong>jmä pri väè−<br />

šom poète polygónov), zbytoèné prekres¾ovanie pixelov<br />

BSP strom<br />

Výhody: rýchlos�, pri efektívnom pou�ití bude ka�dý pixel<br />

obrazovky vykreslený iba raz<br />

Nevýhody: nároènejšia implementácia, funguje iba pre sta−<br />

tické polygóny<br />

Z−BUFFER. Najprv by sme si mali zadefinova�, kedy bu−<br />

de bod vidite¾ný. Na ilustráciu uvádzame obrázok 1.<br />

Z obrázka je zrejmé, �e bod B1 bude vidite¾ný. Bod B2<br />

bude pre pozorovate¾a nevidite¾ný, preto�e <strong>na</strong> priamke<br />

medzi bodom B2 a pozorovate¾om le�í bod B1. Mohli by<br />

sme teda skonštatova�, �e bod B2 nebude pozorovate¾<br />

vidie�, preto�e bod B1 má súradnicu z menšiu ako B2,<br />

teda je bli�šie k pozorovate¾ovi. U� zrejme tušíte, <strong>na</strong> akom<br />

princípe bude Z−buffer fungova�. Princíp je v celku jed−<br />

noduchý. Najprv si alokujeme dve dvojrozmerné polia –<br />

Obr. 1<br />

Zbuffer[šírka obrazovky v pixeloch][výška obrazovky<br />

v pixeloch] a farba[šírka obrazovky v pixeloch][výška<br />

obrazovky v pixeloch]. Prvé pole vyplníme èo <strong>na</strong>jväèšou<br />

kladnou hodnotou a druhé hodnotami 0, resp. hodnotou<br />

farby, ktorú chceme vybra� za farbu pozadia. V jednom<br />

budeme uchováva� Z súradnice bodov a v druhom farbu<br />

pixela. Zaèneme prvým polygónom. Postupne prechádza−<br />

me všetkými jeho bodmi (pomocou algoritmu <strong>na</strong> vypåòa−<br />

nie polygónu – pozri predchádzajúcu èas�) a do alokova−<br />

ného po¾a pre ka�dú súradnicu X,Y ulo�íme Z súradnicu<br />

(Zbuffer[x][y]=z a farba[x][y]=farba). Potom prejdeme<br />

<strong>na</strong> druhý polygón. Takisto prechádzame všetkými bodmi<br />

polygónu a pre ka�dú X,Y súradnicu si vypoèítame Z sú−<br />

radnicu. Následne túto Z súradnicu porovnáme so súrad−<br />

nicou ulo�enou v poli Zbuffer, a ak je Z hodnota momen−<br />

tálne vykres¾ovaného bodu menšia (zZbuffer<br />

[x][y], nebudeme vykonáva� nijaký zápis. Takýmto spôso−<br />

bom prejdeme všetky polygóny a <strong>na</strong> konci v poli farba<br />

budeme ma� farbu pre ka�dý jeden pixel <strong>na</strong> obrazovke. To<br />

by bol všeobecný postup. Teraz si to opíšeme konkrétne.<br />

Predpokladajme, �e máme definované dve polia Zbuf−<br />

fer a farba. Metódou <strong>na</strong> vykres¾ovanie polygónu prechá−<br />

dzame všetky body polygónu a pre ka�dý jeden bod do−<br />

stávame súradnicu x a y (bod_vykreslovany[x,y]).<br />

Teraz sa nám <strong>na</strong>skytuje otázka, ako zo súradníc x a y<br />

vypoèíta� súradnicu z. Postup je <strong>na</strong>sledujúci:<br />

Všetko, èo zatia¾ poznáme, je x,y súradnica vykres¾ova−<br />

ného bodu a body polygónu, ktoré vykres¾ujeme. Z týchto<br />

bodov polygónu si teraz vyvodíme rovnicu roviny v tvare<br />

A * x + B * y + C * z + D = 0, kde A, B, C je normálový<br />

vektor roviny. Normálový vektor roviny si vypoèítame ako<br />

vektorový súèin UxV, kde U a V sú vektory roviny.<br />

Obr. 2<br />

Pod¾a obrázka:<br />

U.x = b2.x − b1.x<br />

U.y = b2.y − b1.y<br />

U.z = b2.z − b1.z<br />

V.x = b4.x − b1.x<br />

V.y = b4.y − b1.y<br />

V.z = b4.z − b1.z<br />

Normálový vektor teda vypoèítame:<br />

A = U.y * V.z − U.z * V.y<br />

B = U.z * V.x − U.x * V.z<br />

C = U.x * V.y − U.y * V.x<br />

D= − (A * b1.x + B * b1.y + C * b1.z)<br />

Týmto by sme mali odvodenú rovnicu roviny. Ak sa<br />

<strong>na</strong>zdávate, �e z súradnicu potrebnú pre Zbuffer vypoèíta−<br />

me jednoduchým dosadením súradníc vykres¾ovaného<br />

bodu (bod_vykreslovany[x,y]) do rovnice roviny, tak sa<br />

ve¾mi mýlite. Súradnice bod_vykreslovany[x,y] sú súrad−<br />

nice v rovine prevedené pomocou perspektívneho zobrazenia<br />

a do rovnice roviny dosadzujeme súradnice v priestore. Musí−<br />

me teda súradnice v rovine spätne previes� <strong>na</strong> súradnice v prie−<br />

store (spomeòte si, ako sme prevádzali 3D súradnice do 2D):<br />

bod_vykreslovany.x = pohlad * x / z + OSX<br />

bod_vykreslovany.y = pohlad * y / z + OSY<br />

odvodíme si x a y<br />

x=(bod_vykreslovany.x – OSX) * z / pohlad<br />

y=(bod_vykreslovany.y – OSY) * z / pohlad<br />

a� tieto súradnice dosadzujeme do rovnice roviny<br />

A*(bod_vykreslovany.x – OSX) * z / pohlad +<br />

B*(bod_vykreslovany.y – OSY) * z / pohlad + C* z + D = 0<br />

z tejto rovnice si vyjadríme to, èo nás zaujíma, teda z sú−<br />

radnicu, a dostávame<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

z* (A*(bod_vykreslovany.x – OSX) / pohlad +<br />

B*(bod_vykreslovany.y – OSY) / pohlad + C ) +D=0<br />

z=−D/ (A*(bod_vykreslovany.x – OSX) / pohlad +<br />

B*(bod_vykreslovany.y – OSY) / pohlad + C)<br />

Tu u� koneène dostávame z súradnicu, ktorú sme po−<br />

trebovali. Riešenie by sme teda mali, ale nie je príliš efek−<br />

tívne. Vy�aduje si toti� prive¾a matematických operácií <strong>na</strong><br />

jeden pixel. Miesto z súradnice budeme radšej pou�íva�<br />

súradnicu 1/z.<br />

1/z= (A*(bod_vykreslovany.x – OSX) / pohlad +<br />

B*(bod_vykreslovany.y – OSY) / pohlad + C) / −D<br />

1/z=−A*(bod_vykreslovany.x – OSX) / (pohlad*D) −<br />

B*(bod_vykreslovany.y – OSY) / (pohlad*D) –C/D<br />

Dávajte si však pozor, preto�e pri pou�ití 1/z miesto<br />

z dochádza k urèitým zmenám pri Zbufferi:<br />

1. pole Zbuffer vyplníme –1 alebo inou èo <strong>na</strong>jmenšou<br />

hodnotou (ak sme pou�ili orezávanie vzh¾adom <strong>na</strong> rovinu<br />

z=1, <strong>na</strong>ša z súradnica by nikdy nemala by� menšia ako 1)<br />

2. zapisova� do po¾a Zbuffer a farba budeme v prípade,<br />

�e 1/z>Zbuffer[x][y]. Ak bude táto podmienka splnená,<br />

tak Zbuffer[x][y]=1/z a farba[x][y]=farba.<br />

Tým sme však s optimalizovaním neskonèili. Ako ste si<br />

všimli, pri vykres¾ovaní polygónu postupujeme po riad−<br />

koch. Na ka�dom vykres¾ovanom riadku je teda<br />

bod_vykreslovany.y nemenné. Mení sa nám iba hodnota<br />

bod_vykreslovany.x. To mô�eme výhodne vyu�i� tak, �e<br />

miesto poèítania hodnoty 1/z budeme iba k predchádza−<br />

júcej hodnote pripoèítava� iterátor. Nazvime funkciu <strong>na</strong><br />

výpoèet hodnoty 1/z s parametrom f(bod_vykreslova−<br />

ny.x). Iterátor pre prípad, �e bod_vykreslovany.x sa po−<br />

sunie o 1, vypoèítame ako:<br />

iter = f(bod_vykreslovany.x+1) − f(bod_vykreslova−<br />

ny.x)<br />

a teraz konkrétne<br />

iter = −A*(bod_vykreslovany.x + 1 – OSX) / (pohlad*D)<br />

+ A*(bod_vykreslovany.x – OSX) / (pohlad*D)<br />

iter = [−A*(bod_vykreslovany.x + 1 – OSX) +<br />

A*(bod_vykreslovany.x – OSX) ] / (pohlad*D)<br />

po úprave<br />

iter = −A / (pohlad*D)<br />

Tak�e ako to skombinova� všetko dokopy?<br />

1. Definujeme si dve polia Zbuffer[x][y] a farba[x][y]<br />

2. Prvky po¾a Zbuffer vyplníme hodnotou –1<br />

3. Prvky po¾a farba vyplníme hodnotou 0, resp. inou far−<br />

bou, pod¾a toho, akej farby chceme ma� pozadie<br />

4. Pomocou algoritmu <strong>na</strong> riadkové vypåòanie polygónu<br />

prechádzame jednotlivými riadkami polygónu a <strong>na</strong> zaèiat−<br />

ku ka�dého riadka si vypoèítame hodnotu 1/z a iterátor. Pre<br />

ka�dý ïalší bod <strong>na</strong> riadku miesto výpoètu 1/z iba k predošlej<br />

vypoèítanej hodnote pripoèítame iterátor.<br />

5. Vykonáme podmienku 1/z>Zbuffer[bod_vykreslova−<br />

ny.x][ bod_vykreslovany.y]. Ak je splnená, do<br />

Zbuffer[bod_vykreslovany.x][ bod_vykreslovany.y]<br />

zapíšeme novú hodnotu 1/z a do farba[bod_vykreslova−<br />

ny.x][ bod_vykreslovany.y] farbu aktuálne vykres¾ova−<br />

ného bodu (mô�e to by� farba polygónu, resp. farba textú−<br />

ry, ale o tom a� neskôr). Ak podmienka nie je splnená, nevy−<br />

konáme nijaký zápis do po¾a a pokraèujeme ïalším pixelom.<br />

6. Po vykreslení všetkých polygónov máme v poli<br />

farba[x][y] farbu ka�dého jedného pixela <strong>na</strong> obrazovke.<br />

A tým by sme tentoraz skonèili. Dúfam, �e ste sa ne−<br />

utopili v mori informácií, a u� teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie<br />

stretnutie, v ktorom si povieme nieèo o ïalšej metóde<br />

riešenia vidite¾nosti, ktorou je BSP strom.<br />

Branislav Burjaniv<br />

5/2002 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M E<br />

ASP.NET / 2. èas��: Webové formuláre<br />

V predchádzajúcej èasti sme struène predstavili tri prog−<br />

ramovacie jazyky, ktoré sa budú pravdepodobne <strong>na</strong>jèas−<br />

tejšie vyu�íva� <strong>na</strong> ASP <strong>stránkach</strong> – Visual Basic.NET,<br />

JScript.NET a C#.<br />

S výberom programovacieho jazyka pre tento seriál by<br />

mohol <strong>na</strong>sta� mierny problém. Pokúsime sa by� pragma−<br />

tickí a budeme pou�íva� novinku – C#. Postupným zvlád−<br />

nutím programovacieho jazyka budeme ma� k dispozícii<br />

silný aparát <strong>na</strong> vývoj aplikaènej logiky. Okrem aplikaènej<br />

logiky budeme, samozrejme, potrebova� aj rôzne ovláda−<br />

cie prvky, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> zadávanie údajov a podobne. Na<br />

platforme ASP.NET sú k dispozícii všetky druhy ovládacích<br />

prvkov, ktoré poznáme z klasických formulárov HTML, ale<br />

aj z desktopových aplikácií, <strong>na</strong>písaných vo vyšších prog−<br />

ramovacích jazykoch. Pod¾a spôsobu generovania ich mô−<br />

�eme rozdeli� do štyroch skupín.<br />

� HTML Server Controls<br />

� Web Form Controls<br />

� Data Binding<br />

� Validation Controls<br />

HTML SERVER CONTROLS. Ide o ovládacie prvky,<br />

ktoré dôverne poznáme zo stránok HTML. Pridaním klau−<br />

zuly ru<strong>na</strong>t=server však zabezpeèíme, �e sa kód vykoná<br />

<strong>na</strong> strane servera. Najjednoduchšia stránka pre výpis for−<br />

mátovaného textu:<br />

<br />

<br />

<br />

Server<br />

Controls<br />

Formátovaný text<br />

<br />

<br />

<br />

Na stránke HTML klienta sa zobrazí text<br />

Server Controls<br />

Formátovaný HTML text<br />

Zatia¾ sme sa k �iadnej novej funkcio<strong>na</strong>lite nedopraco−<br />

vali. Ak porovnáme zdrojový kód a serverom vygenerova−<br />

nú stránku HTML u klienta<br />

<br />

Server<br />

Controls<br />

Formátovaný HTML text<br />

<br />

<br />

je to takmer to isté. Prvky HTML Server však umo�òujú<br />

programovú manipuláciu s elementmi HTML. Inými slova−<br />

mi, ka�dý prvok má urèité vlastnosti a metódy.<br />

Výraznejší rozdiel medzi technológiami ASP a ASP.NET<br />

sa prejaví u� v druhom typickom príklade – spracovaní<br />

údajov z formulára, zadaných pou�ívate¾om. Ve¾mi èasto<br />

sa vo formulároch webových aplikácií pou�ívajú tzv. edit<br />

boxy <strong>na</strong> zadávanie a editovanie textových parametrov.<br />

JEDNODUCHÝ FORMULÁR V ASP. Pripomeòme<br />

si, ako sa riešili formuláre <strong>na</strong> klasických <strong>stránkach</strong> ASP.<br />

Aplikaèná logika pozostávala z dvoch èastí. Na jednej<br />

stránke ASP alebo HTML bol kód formulára. Po zatlaèení<br />

potvrdzovacieho tlaèidla sa údaje odoslali <strong>na</strong> server, kde<br />

boli spracované kódom <strong>na</strong> inej stránke ASP. Miniapliká−<br />

128 PC REVUE 5/2002<br />

textbox, button, label<br />

cia <strong>na</strong> spracovanie údajov z formulára teda pozostávala<br />

z dvoch èastí. Kódu formulára (súbor FORMULAR.HTML)<br />

<br />

Klasicky formular<br />

<br />

<br />

Vaše meno:&nbsp;&nbsp;<br />

<br />

<br />

<br />

a stránky ASP (súbor FORMULAR.ASP)<br />

<br />

Klasicky formular − spracovanie<br />

<br />

<br />

JEDNODUCHÝ FORMULÁR V ASP.NET. Na rie−<br />

šenie tej istej úlohy pomocou ASP.NET potrebujeme len<br />

jednu stránku (súbor SERVER1.ASPX).<br />

<br />

<br />

void Kliknutie(Object Src, EventArgs E)<br />

{<br />

Message.Text = “Nazdar “ + Name.Text;<br />

}<br />

<br />

<br />

Server Controls2<br />

<br />

Vase meno: <br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Najskôr sa presvedèíme, èi to funguje, a potom si vy−<br />

svetlíme princíp.<br />

Zobrazíme si znovu zdrojový kód stránky, ktorá bude<br />

vygenerovaná pre klientov prehliadaè.<br />

<br />

Server Controls2<br />

<br />

<br />

Vase meno: <br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Z<strong>na</strong>lci kódu HTML u� vidia, v èom spoèíva genialita tohto<br />

riešenia. Pre klienta bola vygenerovaná stránka HTML bez<br />

akýchko¾vek prvkov, ktoré by mohli spôsobova� potenciálnu<br />

nekompatibilitu. Nie sú tu nijaké komponenty ActiveX, Java<br />

applety, len èistý kód HTML, s ktorým si rov<strong>na</strong>ko dobre pora−<br />

dí akýko¾vek prehliadaè webových stránok. Všetky informácie<br />

o druhu a stave komponentu budú serveru odovzdané pomo−<br />

cou skrytého parametra formulára s názvom __VIEWSTATE.<br />

OVLÁDACIE PRVKY WEBOVÝCH FORMULÁROV.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> zdrojový kód, ktorý spôsobil vypísanie prv−<br />

kov formulára, v <strong>na</strong>šom príklade editaèného textového<br />

po¾a (textbox), tlaèidla (button) a takisto <strong>na</strong> výpis textu po<br />

jeho zadaní a potvrdení (label)<br />

<br />

<br />

<br />

Keby sme tento izolovaný kúsok kódu ukázali skúseným<br />

programátorom, urèite by sa ozvala výhrada typu: „To ste<br />

mali ten XML dokument aspoò lepšie <strong>na</strong>formátova�, keï u�<br />

to publikujete v èasopise.“ Áno, všetky prvky, ktoré tvoria<br />

webový formulár, sú v zdrojovom kóde umiestnené práve vo<br />

formáte XML. Na základe kódu XML server vygeneruje kód vo<br />

formáte vhodnom pre prehliadaè webových stránok.<br />

Prvkov, ktoré sú nám takto k dispozícii, je nieko¾ko de−<br />

siatok. Zatia¾ sme pou�ili prvky TextBox, Button a Label.<br />

TEXTBOX. Jednoduché alebo viacriadkové editaèné ok−<br />

no <strong>na</strong> zadávanie textových údajov. Zmenu textu mô�eme<br />

monitorova� pomocou metódy OnTextChanged.<br />

Príklad syntaxe<br />

<br />

BUTTON. Klasické tlaèidlo, ktoré poznáme z webových<br />

stránok aj z desktopových aplikácií, po ktorého zatlaèení<br />

mô�eme realizova� rôzne akcie.<br />

Príklad syntaxe<br />

<br />

LABEL. Prvok Label umo�ní zobrazenie textového výpisu,<br />

<strong>na</strong>príklad hodnoty nejakej textovej premennej a podobne.<br />

Príklad syntaxe<br />

<br />

DROPDOWNLIST. Prvok umo�òuje zoz<strong>na</strong>m mo�ností,<br />

ktorý je mo�né rozvinú� a vybra� jednu z mo�ností.<br />

Príklad syntaxe vrátane obsluhy<br />

<br />

<br />

<br />

void Obsluha(Object sender, EventArgs e)<br />

{<br />

Label1.Text = “Váš výber: “ +<br />

dropdownlist1.SelectedItem.Text;<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

DropDownList<br />

<br />

Matematika<br />

Fyzika<br />

Zemepis<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Po výbere jednej z ponúkaných mo�ností a zatlaèení<br />

tlaèidla Odošli sa <strong>na</strong> mieste stránky HTML, ktoré je špeci−<br />

fikované kódom , objaví výpis v závislosti od vybranej polo�ky, <strong>na</strong>−<br />

príklad: Váš výber: Matematika<br />

LISTBOX. Details the ASP.NET syntax for the ListBox.<br />

This control displays a single−selection or multiselection<br />

list box.<br />

Príklad syntaxe<br />

<br />

Matematika<br />

Fyzika<br />

Zemepis<br />

<br />

DropDownList<br />

CHECKBOX. Tento jednoduchý ovládací prvok umo�−<br />

òuje prepí<strong>na</strong>� medzi dvoma hodnotami pravda – neprav−<br />

da (TRUE−FALSE).<br />

Príklad syntaxe<br />

<br />

CHECKBOXLIST. Ovládací prvok umo�ní výber jednej<br />

alebo viacerých mo�ností z ponúkaného zoz<strong>na</strong>mu. Výber<br />

sa vykonáva zaškrtnutím políèka ved¾a textu.<br />

<br />

Matematika<br />

Fyzika<br />

Zemepis<br />

<br />

RADIOBUTTONLIST. Ako vyplýva z názvu, tento ovlá−<br />

dací prvok funguje podobne ako prepí<strong>na</strong>cie tlaèidlá vlno−<br />

vých rozsahov <strong>na</strong> starších rádioprijímaèoch.<br />

Príklad syntaxe<br />

<br />

Matematika<br />

Fyzika<br />

CheckBoxList<br />

Zemepis<br />

<br />

IMAGE. Ovládací prvok Image slú�i <strong>na</strong> zobrazenie ob−<br />

rázka.<br />

Príklad syntaxe<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

IMAGEBUTTON. Na rozdiel od prvku Image prvok<br />

ImageButton umo�òuje obslú�i� udalos� kliknutia. Na jed−<br />

noduchom príklade uká�eme, ako zisti� súradnice bodu<br />

<strong>na</strong> obrázku, <strong>na</strong> ktorý pou�ívate¾ klikol. Bod so súradnica−<br />

mi 0,0 je v ¾avom hornom rohu obrázka.<br />

<br />

<br />

<br />

void Kliknutie(object Source, ImageClickEventArgs e)<br />

{<br />

Label1.Text=”Súradnice: (“ + e.X.ToString() + “, “ +<br />

e.Y.ToString() + “)”;<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

ADROTATOR. Typickým príkladom pou�itia ovládacie−<br />

ho prvku AdRotator je rotácia reklamných bannerov.<br />

Priaznivci „well formated“ XML si prídu <strong>na</strong> svoje práve<br />

pri opise tohto prvku, preto�e predpis pre rotáciu banne−<br />

rov je takisto vo formáte XML. Jeho schéma (neúplná) je<br />

<strong>na</strong>sledujúca:<br />

<br />

<br />

<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

URL adresa obrázka pre inzerát<br />

<br />

<br />

URL adresa stránky, kam má pou�ívate¾a „zvies�<br />

inzerát“<br />

<br />

<br />

Text, ktorý sa zobrazí ako tooltip<br />

<br />

<br />

K¾úèové slovo pre mo�nos� filtrovania textu<br />

<br />

..<br />

<br />

<br />

Image<br />

Na rotáciu dvoch reklamných bannerov sme pou�ili sú−<br />

bor REKLAMA.XML s <strong>na</strong>sledujúcim obsahom<br />

<br />

<br />

obr1.jpg<br />

NavigateUrl>http://<strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

Webové sídlo<br />

PCREVUE<br />

80<br />

Èasopis<br />

Popis pre prvý inzerát<br />

<br />

<br />

obr2.jpg<br />

http://<strong>www</strong>.pc.sk<br />

Poèítaèový denník<br />

80<br />

Webový denník<br />

Popis pre druhy inzerat<br />

<br />

<br />

Kód ASP.NET pre rotáciu bannerov bude potom:<br />

<br />

V budúcom pokraèovaní uká�eme prácu s ïalšími prv−<br />

kami webových formulárovh <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> ASP.NET, ako<br />

sú kalendár, tabu¾ka...<br />

Literatúra: <strong>www</strong>.microsoft.com<br />

¼uboslav Lacko<br />

5/2002 PC REVUE 129

P R O G R A M U J E M E<br />

Delphi v praxi / 14. èas��: DateUtils a Typy<br />

Zaèí<strong>na</strong>me ïalšiu tému, ne<strong>na</strong>dväzujúcu <strong>na</strong> predošlú èas�. Rozmýš¾al som aj <strong>na</strong>d postup−<br />

ným rozoberaním jednej témy, ale èaka� mesiac <strong>na</strong> ïalšie vydanie, to by zbrzdilo váš roz−<br />

voj v programovaní, èoho príèinou nechcem by� práve ja. A tak si zaèí<strong>na</strong>m uvedomova�,<br />

�e bude lepšie písa� o tom, èo nás trápi a èo nás láka (postavme si snehuliaka ☺).<br />

OSVOJME SI PRÍKAZY. Rozoberieme si príkazovú sadu kni�nice DateUtils, v ktorej<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú funkcie a procedúry <strong>na</strong> prácu s dátumom a èasom. Zaèneme dopísaním<br />

kni�nice DateUtils do klauzuly uses.<br />

CompareDateTime – funkcia s dvoma vstupnými hodnotami typu TDateTime. Z jej<br />

názvu je zrejmé, �e pôjde o porovnávanie èasu a dátumu. Na výstup sa pou�ila menej<br />

známa TValueRelationship. Tá mô�e <strong>na</strong>dobúda� tri stavy. V prípade, �e prvá porovnáva−<br />

ná hodnota je èasovo pred druhou, výstupom funkcie bude −1. Druhým mo�ným výstu−<br />

pom je jednotka (1), ktorá sa objaví <strong>na</strong> výstupe len v prípade, keï prvá hodnota je èaso−<br />

vo posunutá za druhou. Dedukciou prichádzame k tretiemu stavu 0, a to vtedy, ak sa<br />

porovnávané hodnoty èasovo od seba nelíšia, teda sú toto�né. TValueRelationship je<br />

úplne kompatibilná s typom integer, a teda aj prevod je jednoducho mo�ný prostred−<br />

níctvom prv opisovanej funkcie IntToStr.<br />

DateOf – o premennej TDateTime vieme, �e je nosite¾om dátumu v istej forme<br />

(dd.mm.yyyy hh:mm:ss). Vyòa� práve dátum je s pou�itím tejto funkcie jednoduchý pro−<br />

ces, kde pri jednej vstupnej premennej TDateTime vyextrahuje dátum a vráti ho v podo−<br />

be takého istého typu. Poznáme síce aj TDate typ, ktorý pracuje priamo s dátumom, ale<br />

„niekto“ sa zrejme nudil a urobil nám opä� rados�.<br />

DayOf – zlo�itejšie je však vytrhnú� len dátum, ktorý som predtým extrahoval pomo−<br />

cou prevodu <strong>na</strong> z<strong>na</strong>kový typ string a postupne rozkladal a h¾adal záchytné body (bodky<br />

a dvojbodky). Doteraz ob¾úbený postup s pou�itím príkazu copy som zamenil za DayOf.<br />

Existuje rov<strong>na</strong>ká funkcia (spätná hodnota je identická ako pri DayOf), pomenovaná<br />

DayOfTheMonth.<br />

DateTimeToJulianDate – v oblasti dátumu a èasu je prepoèet medzi be�ne zau�ívaným<br />

gregoriánskym a juliánskym kalendárom istým prebytkom programovania (prekvapenie <strong>na</strong><br />

mojej strane). Joseph Scaliger bol prvý, ktorému sa kalendár znepáèil. Nazval ho juliánsky po<br />

svojom otcovi. Za poèiatok svojho datovania pova�uje prvý január 4713 pred <strong>na</strong>ším letopoè−<br />

tom. Pri presných astronomických výpoètoch sa pou�íval práve tento juliánsky kalendár preto,<br />

�e priestupné roky robili periodicky diery a tvorili tak istú odchýlku od skutoènosti, èo julián−<br />

sky kalendár vyriešil poèítaním ka�dého dòa. Napríklad 1. 5. 2002 je 2 452 395. deò julián−<br />

skeho obdobia (JD). Mo�no nevedomou chybou tejto funkcie je fakt, �e juliánske obdobie, res−<br />

pektíve prvá perióda, sa skonèí v roku 3267, a teda má sa zaèí<strong>na</strong>� opä� od nuly. Funkcia aj<br />

pri roku 5000 pokraèuje pripoèítavaním. Keï sme pri tých nevýhodách, jed<strong>na</strong> sa <strong>na</strong>šla aj pri<br />

skúške nultého roka prvej periódy juliánskeho obdobia, ktorá sa nevydarila preto, �e typ<br />

TDateTime nepodporuje obdobia pred <strong>na</strong>ším letopoètom. Presne o polnoci 17. novembra<br />

1858 sa do platnosti uviedla istá korekcia juliánskeho kalendára, ktorá je tie� ošetrená vo funk−<br />

cii DateTimeToModifiedJulianDate. Vrátená hodnota je typu double kompatibilná s real (pre−<br />

vod <strong>na</strong> string procedúrou str). Spätný prevod je k dispozícii pou�itím funkcie JulianDateTo−<br />

DateTime.<br />

DayOfTheWeek – koneène funkcia riešiaca normálne „èasové“ problémy. Rieši èasto<br />

vznikajúci problém, ako zisti� deò v tý�dni. Niekto je mo�no taký zúfalý, �e by mu<br />

postaèilo aj poradové èíslo dòa v tý�dni pod¾a ISO 8601 (pondelok=1 ; nede¾a=7). Po<br />

zadaní vstupnej TDateTime mô�eme <strong>na</strong> výstupe oèakáva� typ word, ktorý nám túto infor−<br />

máciu zaruèene prinesie.<br />

DayOfTheYear – z predchádzajúceho vyplýva, �e opisovaná funkcia má jeden vstup−<br />

ný parameter TDateTime. Výstupná èíselná hodnota udáva poradové èíslo dòa v roku.<br />

DecodeDateTime – koneène sa dostávame k procedúre, ktorá doká�e to, èo je <strong>na</strong>j−<br />

hybnejšou èas�ou práce s dátumom a èasom. Procedúra má za úlohu rozklad TDateTime<br />

<strong>na</strong> jednotlivé parametre typu word (Year, Month, Day, Hour, Minute, Second, MilliSe−<br />

cond). Za inverznú pova�ujem funkciu EncodeDateTime. Ten, kto sa pokúšal definova�<br />

premennú TdateTime, sa u� aspoò nemusí zbytoène trápi�. Ka�dé vytvorenie by sme mali<br />

ošetri� funkciou kontroly dátumu, ktorá sa skrýva pod názvom IsValidDate.<br />

IsValidDate(const AYear, AMonth, ADay: Word): Boolean;<br />

A zároveò kontrolou èasu IsValidTime.<br />

IsValidTime(const AHour, AMinute, ASecond, AMilliSecond: Word): Boolean;<br />

Zlúèením dvoch predchádzajúcich vzniká kontrolná funkcia IsValidDateTime.<br />

IncYear – táto funkcia pripoèíta k TDateTime hodnotu integer reprezentujúcu poèet<br />

rokov urèených <strong>na</strong> pripoèítanie. Na výstupe dostávame obohatený TDateTime o pripoèí−<br />

tanie n−rokov. Do tejto skupiny (Inc) sa dajú zaradi� aj tieto funkcie: IncWeek – pripoèíta<br />

celé tý�dne; IncDay – pripoèíta dni; IncHour, IncMinute, IncSecond, IncMillisecond – sú<br />

stanovené <strong>na</strong> pripoèítavanie hodín, minút, sekúnd a milisekúnd k TDateTime.<br />

130 PC REVUE 5/2002<br />

IsPM – ak chceme zavies� zobrazovanie pomocou AM/PM v <strong>na</strong>šom projekte, potrebu−<br />

jeme práve funkciu IsPM. Ak je popoludnie, výstup typu boolean sa bude rov<strong>na</strong>� pravde<br />

(true), ak nie, výstup <strong>na</strong>dobudne hodnotu nepravdy (false).<br />

DaysBetween – funkcia urèujúca poèet dní medzi dvoma èasovými hodnotami. Do<br />

úvahy sa neberú len dátumy, ale aj presné èasy, a teda ak <strong>na</strong>simulujeme príklad s hod−<br />

notami 1. 5. 2002 13:30:30 a 2. 5. 2002 13:29:30, zistíme, �e sa deò ešte neskonèil (roz−<br />

diel jed<strong>na</strong> minúta), a preto je výstup rovný nule.<br />

HoursBetween – podobné funkcie sú vytvorené aj pre hodiny. Rieši rozdiel medzi<br />

dvoma hodnotami v poète celých hodín. Výstupom je int64.<br />

Spomí<strong>na</strong>� opakujúce sa funkcie, iba�e s iným parametrom, myslím, nemusíme. Len<br />

tak pre zaujímavos�: je ich tam dos�. Tak ako sme mali HoursBetween, existuje aj Years−<br />

Between, MonthsBetween, MinutesBetween. Takmer všetko sa opakuje, a tak sa venuj−<br />

me radšej nieèomu inému.<br />

FINTIÈKY. Ako ovláda� iné aplikácie, plne vyu�íva� funkcie a riadi� ich pomocou nášho<br />

programu? Je to mo�né vïaka odosielaniu príkazov iným aplikáciám.<br />

SendMessage(hWnd, Msg, wParam, lParam);<br />

..................<br />

SendMessage(HWND_BROADCAST, WM_SYSCOMMAND,<br />

strtoint(edit1.text),strtoint(edit2.text));<br />

Prvý parameter hovorí o tom, �e budeme vysiela�. WM_SYSCOMMAND udáva správu <strong>na</strong><br />

odoslanie, ktorá mô�e <strong>na</strong>dobúda� aj hodnoty príkazu, kliknutia ¾avým alebo pravým tlaèidlom<br />

myši, klávesnice (down, up) a podobné, menej pou�ívané. Dva parametre – WParam prvý<br />

parameter a LParam druhý parameter – sú istým typom adresy, v <strong>na</strong>šom prípade tej <strong>na</strong> vyko−<br />

<strong>na</strong>nie systémového príkazu. Demonštrujeme si to <strong>na</strong> známom prehrávaèi audiosúborov s náz−<br />

vom WinAmp. V tabu¾ke mô�ete vidie� konkrétne hodnoty WParam a LParam pre základné<br />

funkcie programu WinAmp.<br />

Základná tabu¾ka WinAmp<br />

Príkaz Typ správy WParam LParam<br />

Predchádzajúca WM_SYSCOMMAND 40044 0<br />

Ïalšia skladba WM_SYSCOMMAND 40048 0<br />

Pauza WM_SYSCOMMAND 40046 0<br />

Play WM_SYSCOMMAND 40045 0<br />

Takéto správy, respektíve príkazy sa dajú vysiela� takmer pre všetky aplikácie.<br />

Druhým trikom, ktorý ma oslovil pri programovaní, je prispôsobenie, respektíve pre−<br />

pnutie klávesnice trochu iným spôsobom. Ten spoèíva v prepnutí klávesnice <strong>na</strong> príslušný<br />

jazyk len v prípade, ak je jazyk <strong>na</strong>inštalovaný a uvedený v jednej z mo�ností <strong>na</strong> okam−<br />

�itú zmenu jazyka. Ak sa tam h¾adaný jazyk <strong>na</strong>chádza, automaticky sa prepne. Pre ka�dý<br />

jazyk prislúcha kód. V tabu¾ke vidíme niektoré uká�ky.<br />

Tabu¾ka kódov<br />

Jazyk Príslušný kód<br />

Slovenský 0000041<br />

Maïarský 000040E<br />

Po¾ský 0000415<br />

Anglický (USA) 0000409<br />

Èínsky (Èí<strong>na</strong>) 0000804<br />

Nemecký 0000407<br />

Ostatné kódy zaruèene nájdete v menu Delphi Project/Options−>Version Info (Lan−<br />

guage). Zmenu zabezpeèí jeden riadok.<br />

LoadKeyboardLayout(PChar(‘0000409’), KLF_ACTIVATE);<br />

Parameter KLF_ACTIVATE je len jedným z piatich mo�ností (KLF_ NOTELLSHELL, KLF_<br />

REORDER, KLF_REPLACELANG, KLF_SUBSTITUTE_OK a spomí<strong>na</strong>ný KLF_ACTIVATE).<br />

RADA PROGRAMÁTOROM. Vá�ení programátori, aj <strong>na</strong>priek vašim schopnostiam<br />

písa� zlo�ité, neraz šialené algoritmy sa èasto zabúda <strong>na</strong> to, ako to pou�ije obyèajný<br />

pou�ívate¾, ktorého nezaujíma ve¾kos� programu, ba ani jeho zlo�ité algoritmy. Ten chce,<br />

aby bol program systematicky zoradený a preh¾adný. Èoraz<br />

èastejšie sa stretávam s programami, ktoré sú svojimi funk−<br />

ciami <strong>na</strong> špici v danej triede. Ako <strong>na</strong>dštandardný pou�ívate¾<br />

zriedkakedy chytám do ruky myš, ktorá ma pri práci brzdí.<br />

Zvykol som si toti� <strong>na</strong> klávesové skratky a s nimi spojené<br />

prechádzanie vizuálnych komponentov klávesov Tab. Rád<br />

by som to ukázal tým, èo po ukonèení projektu takúto<br />

korekciu nevyko<strong>na</strong>jú. Z ich programu je èasto len zmätok a<br />

neostáva niè iné, len sa chopi� myši. Áno, hovorím o <strong>na</strong>sta−<br />

vení Tab Order. Okno takéhoto <strong>na</strong>stavenia mo�no vyvola�<br />

kliknutím pravého tlaèidla <strong>na</strong> tvorený formulár, kde sa otvorí<br />

menu. Po vybratí polo�ky Tab Order sa nám otvorí pre urèenú

Visual Basic / 5. èas��<br />

Mesiac ubehol ako voda a my sa stretávame pri ïalšom<br />

pokraèovaní nášho seriálu. Ak si ešte spomí<strong>na</strong>te, <strong>na</strong> konci<br />

toho predošlého som vám ukázal pár <strong>na</strong>ozaj jednoduchých<br />

funkcií, s ktorými sa mô�ete stretnú� v be�nom programá−<br />

torskom �ivote. Teraz sa od funkcií a procedúr pohneme tro−<br />

chu ïalej a povieme si o poliach a kontajneroch.<br />

STATICKÉ POLE. Najlepšie bude, ak si celú vec vysvet−<br />

líme <strong>na</strong> príklade. Majme teda za úlohu do pamäte poèí−<br />

taèa <strong>na</strong>èíta� mená tridsiatich osôb, prièom chceme, aby<br />

ka�dé meno bolo ulo�ené v samostatnej premennej a bolo<br />

ho mo�né získa� z jeho poradového èísla. Viete si predsta−<br />

vi�, ako by ste <strong>na</strong>písali podobný program? Problém by sa dal<br />

rieši� aj tak, �e by ste si vytvorili 30 premenných a do ka�dej<br />

potom manuálne <strong>na</strong>èítali jedno meno. Bolo by to síce prác−<br />

ne, no povedzme, �e by to problém vyriešilo. Èo však v prí−<br />

pade, �e by ste chceli pod¾a poradia získa� jednotlivé mená?<br />

Aj toto by sa dalo rieši� prácnou metódou, no pri pomyslení<br />

<strong>na</strong> òu by ste u� asi stratili trpezlivos�.<br />

Pomô�me si preto po¾ami. Ide tu o špeciálny druh pre−<br />

mennej, ktorá nedoká�e uchováva� iba jednu hodnotu, ale<br />

práve to¾ko hodnôt, ko¾ko potrebujeme. O tom, ktorú<br />

hodnotu v poradí chceme vybra� z po¾a, rozhoduje èíslo,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>zýva Index. Ako sa pracuje so statickými po−<br />

¾ami, to by vám mala <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi� táto uká�ka:<br />

Dim Me<strong>na</strong>Ziakov(1 To 30) As String<br />

Dim RodCisla(30) As Long<br />

Me<strong>na</strong>Ziakov(1) = “Peter Brušák”<br />

Me<strong>na</strong>Ziakov(30) = “Juraj Jánošík”<br />

RodCisla(25) = 1245678910<br />

Ako ste si ráèili všimnú�, je to práve èíslo v zátvorke (za<br />

názvom po¾a), ktorým od seba jednotlivé hodnoty odlišu−<br />

jeme. V deklarácii polí uvádzame, pre ko¾ko hodnôt sa má<br />

v pamäti vyhradi� miesto a akého typu tieto hodnoty<br />

budú. Pozrite sa teraz ešte raz <strong>na</strong> deklarácie polí Me<strong>na</strong>−<br />

Ziakov a RodCisla. V jednej z nich som poèet hodnôt<br />

<strong>na</strong>stavil „od jed<strong>na</strong> do 30“, ale v druhom som uviedol len<br />

èíslo 30. Aký je medzi tým rozdiel? Kým prvý prípad bude<br />

obsahova� hodnoty IBA od jednej do tridsa�, teda spolu<br />

tridsa� hodnôt, v druhom prípade sa vyhradí miesto aj pre<br />

hodnotu s poradovým èíslom 0, a tak celkový poèet hod−<br />

nôt bude a� 31. Najmä <strong>na</strong> toto si dávajte pozor pri prog−<br />

ramovaní aplikácií.<br />

DYNAMICKÉ POLIA. Pri statických poliach sme ich<br />

poèet v jednej premennej <strong>na</strong>stavovali ešte pred spustením<br />

aplikácie (v tzv. design time). No èo ak vôbec nevieme,<br />

èas� okno Edit Tab Order. V òom zoradíme pou�ité kompo−<br />

nenty tak, aby zachovali logickú, ako aj geometrickú postup−<br />

nos�. Logickú v tom, aby sa nestalo, �e tlaèidlo vyko<strong>na</strong>j bude<br />

pred tlaèidlom <strong>na</strong>stavení. To všetko závisí od druhu progra−<br />

mu. Geometrická postupnos� je skôr mo�nos�ou chronolo−<br />

gického usporiadania buï zhora dole, alebo z¾ava doprava.<br />

To je potrebné vyko<strong>na</strong>� <strong>na</strong> všetkých formulároch programu,<br />

ktorý tvoríme. Vizuálne komponenty umiestnené v GroupBox<br />

majú vlastnú podskupinu komponentov, a preto sa<br />

GroupBox zobrazuje len v rámci celého formulára, prípadne<br />

iného polohovacieho komponentu, kde patrí Panel,<br />

ControlBar, ToolBar a iné. Keï som u� spomenul aktívne<br />

pou�ívanie klávesnice pri práci s programami, je to tak aj pri<br />

tvorbe nových projektov. Dokonca pri práci s formulárom a<br />

ve¾kos�ami komponentov, prípadne ich pozíciami radšej<br />

pou�ijem klávesnicu. Komponent, s ktorým chcem pracova�,<br />

si oz<strong>na</strong>èím kliknutím, prípadne skupinu komponentov<br />

ko¾ko hodnôt budeme potrebova� a budeme tak nútení<br />

poèet hodnôt v poli meni� a� za behu programu? Potom<br />

musíme polia deklarova� ako dy<strong>na</strong>mické. Urobíme tak<br />

ve¾mi jednoducho – zátvorku, do ktorej uvádzame poèet<br />

prvkov po¾a, necháme prázdnu.<br />

Dim Me<strong>na</strong>Ziakov() As String<br />

Poèas behu programu potom <strong>na</strong> zmenu ve¾kosti po¾a<br />

vyu�ijeme príkaz Redim, ktorý však okrem zväèšenia po¾a aj<br />

vyma�e predtým do neho vlo�ené hodnoty. Ak sa chceme<br />

tomuto neduhu vyhnú�, staèí vyu�i� podobný príkaz – Redim<br />

Preserve, ktorý sa pokúsi èo <strong>na</strong>jmenej poruši� pôvodné pole<br />

(samozrejme, ak zmenšujeme pôvodné pole s ve¾kos�ou<br />

povedzme 30 prvkov <strong>na</strong> 25, tak o tých zvyšných pä� hodnôt<br />

prídeme). Aj tu si uveïme malú uká�ku, ktorá <strong>na</strong>plní všetky<br />

hodnoty dvoch dy<strong>na</strong>mických polí rov<strong>na</strong>kými hodnotami:<br />

Dim Me<strong>na</strong>Ziakov() As String<br />

Dim RodCisla() As Long<br />

ReDim Me<strong>na</strong>Ziakov(1 To 30)<br />

ReDim Preserve RodCisla(30)<br />

For i = 1 To 30<br />

Me<strong>na</strong>Ziakov(i) = “Jozef Borovicka”<br />

Next i<br />

For i = 0 To 30<br />

RodCisla(i) = 1245678910<br />

Next i<br />

POLE OBJEKTOV. Podobné vlastnosti, aké boli pri<br />

statických poliach, mô�eme dosiahnu� aj pri prvkoch, ako<br />

je tlaèidlo, obrázok a podobne, <strong>na</strong> èo nám poslú�ia tzv.<br />

POLIA OBJEKTOV. Ide o to, �e vo formulári budeme ma�<br />

povedzme viacero odlišných tlaèidiel, no nech kliknete <strong>na</strong><br />

hociktoré z nich, <strong>na</strong>stane iba jed<strong>na</strong> jediná udalos�, v kto−<br />

rej pribudne ešte parameter Index. Pomocou neho potom<br />

zistíte, <strong>na</strong> ktorý objekt sa kliklo. Index bude tie� jedinou<br />

vlastnos�ou, ktorá od seba jednotlivé prvky odlíši, preto�e<br />

aj ich mená budú úplne zhodné.<br />

Ako <strong>na</strong> to? Vlo�te si do formulára nejaký prvok, <strong>na</strong>príklad<br />

tlaèidlo, a stlaète Ctrl + C (teda kopírova�) a hneï <strong>na</strong>to Ctrl +<br />

V (vlo�i�). Keï�e vlo�ením rov<strong>na</strong>kého prvku do formulára by<br />

<strong>na</strong>stala zhoda mien dvoch objektov, Visual Basic sa vás opýta,<br />

èi chcete tlaèidlo „prerobi�“ <strong>na</strong> pole objektov. Ak odpoviete<br />

„ÁNO“, program síce vytvorí ïalší objekt s rov<strong>na</strong>kým menom,<br />

no jeho hodnota Indexu bude odlišná. Ako pracova� s po¾ami<br />

objektov, to by vám mal ozrejmi� tento príklad:<br />

Private Sub Command1_Click(Index As Integer)<br />

If Index = 0 Then<br />

MsgBox “Klikli ste <strong>na</strong> prve tlacidlo.”<br />

ElseIf Index = 1 Then<br />

MsgBox “Klikli ste <strong>na</strong> druhe tlacidlo.”<br />

ElseIf Index = 2 Then<br />

MsgBox “Klikli ste <strong>na</strong> tretie tlacidlo.”<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

oz<strong>na</strong>èujem postupným klikaním <strong>na</strong> ne s pridr�aným klávesom<br />

Shift.<br />

Pozícia komponentu – zmenu pozície komponentu má<br />

za úlohu Ctrl + smer (šípky hore, dole, v¾avo, vpravo).<br />

Ve¾kos� komponentu – zmenu ve¾kosti realizujeme pri−<br />

dr�aním Shift + smer. Pritom je výhodou posun o jeden<br />

pixel, èo sa mi s myšou nikdy nepodarilo tak presne.<br />

U¾ahèujem si, èo sa dá. Napríklad prepí<strong>na</strong>nie medzi edi−<br />

tovacím po¾om a formulárom si u¾ahèujem klávesom F12.<br />

Nebudeme tu vypisova� všetky klávesové skratky pre Del−<br />

phi, lebo je ich <strong>na</strong>ozaj dos�.<br />

NABUDÚCE. Èo <strong>na</strong>budúce? Uká�eme si zopár fintièiek,<br />

ktoré som si osvojil a s ob¾ubou ich dodnes pou�ívam. Te−<br />

ším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie o mesiac.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

Else<br />

MsgBox “Klikli ste <strong>na</strong> nejake ine tlacidlo.”<br />

End If<br />

End Sub<br />

KONTAJNER PRVKOV. Kontajner je špeciálny objekt,<br />

ktorý mô�e obsahova� ïalšie prvky, ktoré sú <strong>na</strong>ò pevne via−<br />

zané a niektoré <strong>na</strong>stavenia kontajnera ich priamo ovplyvòu−<br />

jú. Takýmto kontajnerom je <strong>na</strong>príklad okno. Mô�ete doò vkla−<br />

da� objekty (tlaèidlá, nálepky atï.), a pokia¾ <strong>na</strong>stavíte vlast−<br />

nos� ok<strong>na</strong> Visible <strong>na</strong> False, spolu s oknom zmiznú aj všetky<br />

prvky, ktoré obsahuje, preto�e sú <strong>na</strong> okno pevne viazané.<br />

Túto vlastnos� má aj <strong>na</strong>pr. PictureBox, a hoci sa vám zatia¾<br />

mo�no zdá zbytoèná, sami neskôr uvidíte, aká je výhodná.<br />

PÁR PROCEDÚR NA PRÁCU S PO¼OM. V tejto<br />

uká�ke funkcií predpokladáme, �e máme pole <strong>na</strong>zvané<br />

Pole (ako som len <strong>na</strong> taký názov prišiel :−) a to je <strong>na</strong>plne−<br />

né dátami. Tu je pár funkcií, ktorými ho mô�eme ovláda�.<br />

Dim Pole() As String<br />

Sub PridajPolozku(Cislo As Integer, Hodnota As String)<br />

‘prida polozku do pola a posunie ostatne polozky<br />

‘*Cislo − cislo, <strong>na</strong> ktore sa ma polozka pridat<br />

‘*Hodnota − <strong>na</strong>stavajuca hodnota<br />

ReDim Preserve Pole(UBound(Pole) + 1)<br />

For i = Cislo + 1 To UBound(Pole)<br />

Pole(i) = Pole(i − 1)<br />

Next i<br />

Pole(Cislo) = Hodnota<br />

End Sub<br />

Sub OdoberPolozku(Cislo As Integer)<br />

‘ Odoberie polozku a posunie <strong>na</strong> jej miesto vsetky<br />

ostatne polozky<br />

‘* Cislo − cislo polozky, ktoru treba odobrat<br />

For i = Cislo To UBound(Pole) − 1 ‘postupne<br />

posunie hodnoty pola<br />

Pole(i) = Pole(i + 1)<br />

Next i<br />

ReDim Preserve Pole(UBound(Pole) − 1) ‘vymaze<br />

zvysnu polozku<br />

End Sub<br />

Sub ZmenPolozku(Cislo As String, Hodnota As String)<br />

‘Zmeni vybranu polozku<br />

‘*Cislo − cislo polozky, ktoru chceme zmenit<br />

‘*Hodnota − jej <strong>na</strong>stavajuca hodnota<br />

Pole(Cislo) = Hodnota<br />

End Sub<br />

Sub VynulujVsetky()<br />

‘Nastavi vsetky polozky <strong>na</strong> “”<br />

For i = LBound(Pole) To UBound(Pole)<br />

Pole(i) = “”<br />

Next i<br />

End Sub<br />

Thomas Ulej<br />

5/2002 PC REVUE 131

P R O G R A M U J E M E<br />

Assembler pod Windows<br />

17. èas��: Klávesnica a myš II – Kurzor<br />

ClipCursor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia umo�ní uväzni� kurzor myši v pravouhlej oblasti <strong>na</strong> obrazovke. Ak <strong>na</strong>sledujúca<br />

pozícia kurzora (<strong>na</strong>stavená pomocou funkcie SetCursorPos alebo myšou) le�í vnútri tohto<br />

pravouholníka, Windows pozíciu automaticky upraví tak, aby kurzor uchoval vnútri pra−<br />

vouholníkovej oblasti. Kurzor je zdie¾aným prostriedkom. Ak aplikácia kurzor uväzní<br />

pomocou funkcie ClipCursor, musí pred odovzdaním riadenia inej aplikácii kurzor uvo¾ni�<br />

volaním tej istej funkcie s parametrom NULL.<br />

Syntax: BOOL ClipCursor, CONST RECT *lpRect<br />

CONST RECT *lpRect: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, obsahujúcu obrazovkové súradnice<br />

¾avého horného a pravého dolného rohu obmedzujúceho pravouholníka. Pokia¾ je tento<br />

parameter NULL, kurzor je uvo¾nený a mo�no ho presunú� <strong>na</strong> ktoréko¾vek miesto <strong>na</strong><br />

obrazovke. Štruktúra RECT má tvar:<br />

RECT STRUCT<br />

left dd ?<br />

top dd ?<br />

right dd ?<br />

bottom dd ?<br />

RECT ENDS<br />

Pou�itie v Assembleri je pomerne jednoduché. Najprv si štruktúru zadefinujeme po−<br />

mocou príkazu LOCAL rect:RECT. Štruktúru <strong>na</strong>plníte pomocou príkazov mov rect.left, hod−<br />

nota; mov rect.top, hodnota atï. Vo funkcii ClipCursor ju pou�ijete takto: invoke Clip−<br />

Cursor,ADDR rect.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k FALSE.<br />

CopyCursor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia kopíruje kurzor. Táto funkcia umo�òuje, aby aplikácia alebo dy<strong>na</strong>mická kni�nica<br />

DLL získala kópiu tvaru kurzora, ktorý patrí inému modulu. Keï je tento modul uvo¾nený<br />

z pamäte, aplikácia je <strong>na</strong>ïalej schopná pou�íva� tento tvar kurzora. Funkcia CopyCursor<br />

je vlastne makro, ktoré volá funkciu CopyIcon. V Assembleri nie je zatia¾ makro Copy−<br />

Cursor definované, tak�e musíte priamo pou�i� funkciu CopyIcon.<br />

Syntax: HCURSOR CopyCursor, HCURSOR pcur<br />

HCURSOR pcur: Kurzor, ktorý sa má kopírova�.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti handle kópie kurzora,<br />

v opaènom prípade sa vráti hodnota NULL.<br />

CreateCaret<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

V textových editoroch sa pri písaní textu stretnete s kurzorom, ktorý vám zobrazuje<br />

aktuálnu pozíciu v texte. Preto�e slovom kurzor sa vo Windows oz<strong>na</strong>èuje skôr bitový<br />

obraz reprezentujúci polohu myši, budeme tento tzv. kurzor <strong>na</strong>zýva� caret alebo v pre−<br />

klade vynechávka (pozri obrázok 1).<br />

Funkcia CreateCaret vytvára nový tvar vynechávky a priraïuje jej vlastníctvo danému<br />

oknu. Tvarom vynechávky mô�e by� èiara, blok alebo bitová mapa. Pre ¾ubovo¾né okno<br />

mô�e v danom èase existova� iba jed<strong>na</strong> vynechávka. Táto funkcia sa pou�íva spolu s<br />

funkciami SetCaretPos a ShowCaret.<br />

Syntax: BOOL CreateCaret, HWND hWnd, HBITMAP hBitmap, int nWidth, int nHeight<br />

HWND hWnd: Handle ok<strong>na</strong>, pre ktoré vytvárame vynechávku.<br />

HBITMAP hBitmap: Handle k bitovej mape, definujúcej tvar vynechávky. Pokia¾ je <strong>na</strong>sta−<br />

vený <strong>na</strong> NULL, je vytvorená èier<strong>na</strong> vynechávka. V prípade, �e je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> 1, je vytvo−<br />

rená sivá vynechávka. Handle bitovej mapy musí by� vytvorený funkciou CreateBitmap,<br />

CreateDIBitmap alebo LoadBitmap.<br />

132 PC REVUE 5/2002<br />

Obr. 1 Caret –vynechávka<br />

int nWidth: Šírka vynechávky v logických jednotkách. Ak je tento parameter nula, šírka<br />

sa <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> šírku ohranièenia ok<strong>na</strong> definovanú systémom. V prípade, �e je hBitmap<br />

handle bitovej mapy, tento parameter je ignorovaný.<br />

int nHeight: Výška vynechávky v logických jednotkách. Ak je tento parameter nula, výška<br />

sa <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> výšku ohranièenia ok<strong>na</strong> definovanú systémom. V prípade, �e je hBitmap<br />

handle bitovej mapy, tento parameter je ignorovaný.<br />

Správy: WM_SETFOCUS, WM_KILLFOCUS<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k<br />

FALSE.<br />

CreateCursor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia sa pou�íva <strong>na</strong> vytvorenie kurzora myši, ktorý má špecifikovanú ve¾kos�, bitový vzor a<br />

aktívny bod. Tvar kurzora je riadený dvoma pamä�ovými oblas�ami, ktoré obsahujú masky pre<br />

kurzor. Bity v týchto pamä�ových blokoch sú porovnávané s bodmi <strong>na</strong> obrazovke pomocou<br />

logickej operácie AND a exkluzívnej logickej operácie OR (pozri tabu¾ku 1). Kurzor je mo�né<br />

prinúti�, aby sa menil pod¾a toho, kde je <strong>na</strong> obrazovke alebo aká akcia sa odohráva.<br />

Tab. 1<br />

Hodnota bitovej masky AND Hodnota bitovej masky XOR Výsledok <strong>na</strong> obrazovke<br />

0 0 Èier<strong>na</strong> farba<br />

0 1 Biela farba<br />

1 0 Transparentná (prieh¾adná) farba<br />

1 1 Invertovaná farba<br />

Syntax: HCURSOR CreateCursor, HINSTANCE hInst, int xHotSpot, int yHotSpot, int<br />

nWidth, int nHeight, CONST VOID *pvANDPlane, CONST VOID *pvXORPlane<br />

HINSTANCE hInst: Handle inštancie aplikácie vytvárajúcej kurzor.<br />

int xHotSpot: Horizontál<strong>na</strong> pozícia aktívneho bodu kurzora v bodoch.<br />

int yHotSpot: Vertikál<strong>na</strong> pozícia aktívneho bodu kurzora v bodoch.<br />

int nWidth: Šírka kurzora v bodoch.<br />

int nHeight: Výška kurzora v bodoch.<br />

CONST VOID *pvANDPlane: Ukazovate¾ <strong>na</strong> pole bajtov, ktoré obsahuje bitové hodnoty<br />

pre bitovú masku kurzora AND v monochromatickej bitovej mape závislej od <strong>zariadenia</strong>.<br />

CONST VOID *pvXORPlane: Ukazovate¾ <strong>na</strong> pole bajtov, ktoré obsahuje bitové hodnoty<br />

pre bitovú masku kurzora XOR v monochromatickej bitovej mape závislej od <strong>zariadenia</strong>.<br />

Výsledok funkcie: HCURSOR: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie návratová hodnota identi−<br />

fikuje kurzor, v opaènom prípade sa vráti hodnota NULL.<br />

DestroyCaret<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia ruší aktuálny tvar vynechávky, uvo¾òuje vynechávku z ok<strong>na</strong> a odstraòuje vyne−<br />

chávku z obrazovky. Ak je tvar vynechávky bitová mapa, funkcia DestroyCaret túto bito−<br />

vú mapu neuvo¾ní. Na doèasné skrytie, resp. zobrazenie vynechávky pou�ívajte funkcie<br />

HideCaret a ShowCaret. Funkcia DestroyCaret nemá �iadne vstupné parametre.<br />

Syntax: BOOL DestroyCaret(VOID)<br />

Správy: WM_SETFOCUS, WM_KILLFOCUS<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k<br />

FALSE.<br />

DestroyCursor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia ruší kurzor vytvorený funkciou CreateCursor a takisto uvo¾òuje pamä�, ktorú kur−<br />

zor obsadzoval. POZOR: Túto funkciu nepou�ívajte <strong>na</strong> rušenie kurzora, ktorý nebol vytvo−<br />

rený funkciou CreateCursor.

Syntax: BOOL DestroyCursor, HCURSOR hCursor<br />

HCURSOR hCursor: Kurzor, ktorý sa má ruši�. Kurzor nesmie by� práve pou�ívaný.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, pokia¾<br />

bol kurzor zrušený, v opaènom prípade sa vráti hodnota FALSE.<br />

GetCapture<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

GetCapture vyh¾adáva handle ok<strong>na</strong>, ktoré uväznilo myš. Myš mô�e by� uväznená v<br />

¾ubovo¾ne danom èase maximálne jedným oknom, toto okno prijíma vstup od myši, èi u�<br />

je kurzor v jeho ohranièení, alebo nie. Funkciu GetCapture pou�ívajte <strong>na</strong> vyh¾adanie ok−<br />

<strong>na</strong>, v ktorom je myš uväznená, aby ste mohli tomuto oknu posla� správu, aby myš uvo¾−<br />

nilo. Funkcia nemá nijaké vstupné parametre.<br />

Syntax: HWND GetCapture(VOID)<br />

Správy: WM_MOUSEMOVE<br />

Výsledok funkcie: HWND: Vráti handle uväzòujúceho ok<strong>na</strong>, asociovaného s aktuálnym<br />

vláknom (threadom). V prípade, �e �iadne okno vo vlákne myš neuväznilo, vrátenou<br />

hodnotou je NULL.<br />

GetCaretBlinkTime<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

GetCaretBlinkTime vráti uplynulý èas medzi bliknutiami vynechávky v milisekundách.<br />

Tento èas je vrátený, aj keï vynechávka nie je vidite¾ná. Táto funkcia nepo�aduje nijaké<br />

vstupné parametre.<br />

Syntax: UINT GetCaretBlinkTime(VOID)<br />

Výsledok funkcie: UINT: Vráti èas bliknutia v milisekundách.<br />

GetCaretPos<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia kopíruje pozíciu vynechávky v klientskych súradniciach do štruktúry POINT, <strong>na</strong><br />

ktorú ukazuje lpPoint. Aplikácia by mala pred pou�itím GetCaretPos pou�i� funkciu Show−<br />

Caret. Pozícia vynechávky je v�dy v klientskych súradniciach ok<strong>na</strong>, ktoré vynechávku obsa−<br />

huje.<br />

Syntax: BOOL GetCaretPos, LPPOINT lpPoint<br />

LPPOINT lpPoint: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru POINT, ktorá prijme klientske súradnice<br />

vynechávky.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE,<br />

v opaènom prípade sa vráti hodnota FALSE.<br />

GetClipCursor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia GetClipCursor vyh¾adáva obrazovkové súradnice pravouholníkovej oblasti, v kto−<br />

rej je uväznený kurzor. Kurzor je zdie¾aným prostriedkom medzi všetkými aplikáciami,<br />

ktoré v systéme be�ia. Obmedzenie kurzora <strong>na</strong> urèitú oblas� <strong>na</strong> obrazovke funkciou<br />

ClipCursor porušuje princíp návrhu Windows umo�ni� programom správa� sa nezávisle a<br />

mali by ste sa mu vyhýba�.<br />

Syntax: BOOL GetClipCursor, LPRECT lpRect<br />

LPRECT lpRect: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá prijíma obrazovkové súradnice<br />

uväzòujúceho pravouholníka. Ak kurzor nie je uväznený v pravouholníku, sú <strong>na</strong>èítané<br />

rozmery obrazovky.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, v opaè−<br />

nom prípade sa vráti hodnota FALSE.<br />

GetCursor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

GetCursor vyh¾adáva handle aktuálneho kurzora myši. Funkcia nemá nijaké vstupné para−<br />

metre.<br />

Syntax: HCURSOR GetCursor (VOID)<br />

Výsledok funkcie: HCURSOR: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie je návratovou hodnotou<br />

handle aktuálneho kurzora. Ak kurzor neexistuje, vrátenou hodnotou je NULL.<br />

GetCursorPos<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia GetCursorPos vyh¾adáva pozíciu kurzora v súradniciach obrazovky. Aplikácie túto<br />

funkciu pou�ívajú <strong>na</strong> zistenie aktuálnej pozície kurzora myši.<br />

Syntax: BOOL GetCursorPos, LPPOINT lpPoint<br />

LPPOINT lpPoint: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru POINT, ktorá dostane obrazovkové súradnice<br />

kurzora.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k<br />

FALSE.<br />

HideCaret<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

HideCaret sa pou�íva <strong>na</strong> odstránenie vynechávky z obrazovky. Skrytie vynechávky nezlik−<br />

viduje jej súèasný tvar ani neznehodnotí aktívnu pozíciu. Skrytie vynechávky pomáha<br />

pou�ívate¾ovi pri vykonávaní operácií, ktoré odoberajú z klientskej oblasti zvýraznenie èin−<br />

nosti (výbery v menu a pod.) alebo v priebehu spracúvania správy WM_PAINT. Len èo je<br />

èinnos� skonèená, vynechávku je mo�né znovu zvidite¾ni� pomocou funkcie ShowCaret.<br />

Vynechávku zdie¾ajú všetky aplikácie. Pokia¾ sa vynechávka zobrazí v okne jedného prog−<br />

ramu, vynechávka v okne iného be�iaceho programu automaticky zmizne.<br />

Syntax: BOOL HideCaret, HWND hWnd<br />

HWND hWnd: Handle k oknu, ktorému vynechávka patrí. V prípade, �e je NULL, funk−<br />

cia HideCaret vyh¾adáva v aktuálnej úlohe okno, ktorému vynechávka patrí.<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE, i<strong>na</strong>k<br />

FALSE.<br />

ReleaseCapture<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno user32.lib user32.inc<br />

Funkcia uvo¾òuje myš zo zajatia v okne a obnovuje normálne spracovanie vstupu od<br />

myši. Okno, v ktorom je myš uväznená, prijíma ka�dý vstup od myši bez oh¾adu <strong>na</strong> pozí−<br />

ciu kurzora, okrem stlaèenia tlaèidla myši, keï je v okne iného vlák<strong>na</strong> (threadu) aktívny<br />

bod kurzora. Táto funkcia nemá nijaké vstupné parametre.<br />

Syntax: BOOL ReleaseCapture(VOID)<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE,<br />

v opaènom prípade sa vráti hodnota FALSE.<br />

Pou�itie uvedených funkcií nájdete v príklade <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk v sekcii<br />

Programujeme – Assembler pod Windows.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS<br />

publishing, Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Peter Gašparoviè<br />

5/2002 PC REVUE 133

P R O G R A M U J E M E<br />

Auto tools / 5. èas��<br />

AUTOMATICKÉ GENEROVANIE ZÁVISLOSTÍ.<br />

V predchádzajúcich èastiach tohto seriálu sme rozoberali<br />

problém závislostí daných súborov od iných súborov. Pre<br />

tých, èo zabudli: súbor foo.cpp je závislý od súboru foo.h,<br />

ak pou�íva niektorú z funkcií (alebo premenných, tried a<br />

podobne) deklarovanú (alebo definovanú) v tomto hlaviè−<br />

kovom súbore. Vôbec však nemusí ís� iba o hlavièkové<br />

súbory, závislos� mô�e by� aj od iného súboru, ktorý súbor<br />

foo.cpp pou�íva (<strong>na</strong>pr. iný .cpp súbor). Zjednodušene by<br />

sme mohli poveda�, �e foo.cpp závisí od iných súborov<br />

vtedy, ak sa v prípade zmien týchto súborov musí foo.cpp<br />

prekompilova�. V súbore Makefile takúto závislos� uvedie−<br />

me medzi zdrojmi pravidla <strong>na</strong> vytvorenie súboru foo.cpp:<br />

foo.cpp: foo.h<br />

...<br />

alebo<br />

foo.o: foo.h<br />

...<br />

Pri tvorbe programov si však musíme dáva� pozor <strong>na</strong><br />

zmeny závislostí. Ak teda do niektorého súboru pridáme<br />

(alebo odstránime) #include , musíme upravi� aj prí−<br />

slušný riadok v súbore Makefile. To mô�e by� (a aj je) dos�<br />

nepraktické, preto�e hlavne v prvých fázach vývoja programu<br />

sa hlavièkové súbory pridávajú a odoberajú dos� rýchlo (ak<br />

nemáme presne <strong>na</strong>plánovaný projekt vrátane rozlo�enia<br />

zdrojových textov do zdrojových a hlavièkových súborov).<br />

Celý problém má <strong>na</strong>š�astie dos� jednoduché riešenie – auto−<br />

matické generovanie závislostí. Dopredu však upozorním, �e<br />

to funguje, iba pokia¾ pod závislos�ou rozumieme vlo�enie<br />

súboru direktívou prekladaèa #include. Teraz prezradím to<br />

tajomstvo: je ním parameter prekladaèa −M (ani zïaleka<br />

nemusí by� nevyhnutnou súèas�ou vášho ob¾úbeného prekla−<br />

daèa, ale GNU C/C++ to urèite obsahuje). Teraz si uká�eme<br />

triviálny príklad. Najprv vytvoríme tieto tri súbory:<br />

main.cpp:<br />

#include “ahoj.h”<br />

#include <br />

#include <br />

using <strong>na</strong>mespace std;<br />

void main()<br />

{<br />

cout

Vyhodnotenie Ko¾ko platíte za internet ankety<br />

V marcovom èísle PC REVUE ste mali mo�nos� zapoji� sa do ankety, momentálne ve¾mi aktuálnej. Jej cie¾om bolo zisti�<br />

zvyklosti, preferencie a mo�nosti pou�ívate¾ov internetu cez dial−up prístup. Vyhodnotenie Vašich odpovedí:<br />

1. Ko¾ko mesaène zaplatíte za pripojenie <strong>na</strong> internet?<br />

1 – 150 Sk 11,3 %<br />

151 – 300 Sk 22,9 %<br />

301 – 450 Sk 12,4 %<br />

451 – 600 Sk 19,9 %<br />

601 – 750 Sk 5,7 %<br />

751 – 1000 Sk 10,9 %<br />

1001 – 1500 Sk 4,1 %<br />

viac ako 1500 Sk 4,5 %<br />

niè 8,3 %<br />

2. Ko¾ko èasu mesaène trávite <strong>na</strong> internete (v hod.)?<br />

do 1 hod. 0,4 %<br />

medzi 1 hod. – 2 hod. 2,7 %<br />

medzi 2 hod. – 4 hod. 6,1 %<br />

medzi 4 hod. – 6 hod. 7,2 %<br />

medzi 6 hod. – 8 hod. 7,2 %<br />

medzi 8 hod. – 10 hod. 17,9 %<br />

medzi 10 hod. – 15 hod. 12,5 %<br />

medzi 15 hod. – 20 hod. 11 %<br />

medzi 20 hod. – 25 hod. 6,5 %<br />

viac ako 25 hod. 28,5 %<br />

3. Ko¾ko èasu by ste trávili <strong>na</strong> internete, keby mesaèné<br />

poplatky boli o 50 % ni�šie (v hod.)?<br />

do 2 hod. 0 %<br />

medzi 2 hod. – 4 hod. 1,9 %<br />

medzi 4 hod. – 6 hod. 2,3 %<br />

medzi 6 hod. – 8 hod. 3,1 %<br />

medzi 8 hod. – 10 hod. 5 %<br />

medzi 10 hod. – 15 hod. 10,5 %<br />

medzi 15 hod. – 20 hod. 17,1 %<br />

medzi 20 hod. – 25 hod. 3,1 %<br />

viac ako 25 hod. 57 %<br />

F E J T Ó N :<br />

Všetko, èo si teraz preèítate, je pravda a niè ne� pravda.<br />

Budú vám odhalené mnohé tajomstvá, ktoré by nikdy ne−<br />

mali vyjs� <strong>na</strong> svetlo sveta. Budete vidie� svet hackerov pres−<br />

ne taký, aký je, bez okrás hollywoodskych filmov, bez stra−<br />

chu, �e vás niekto zavrie (to sa netýka mòa). U� o chví¾u sa<br />

dozviete, kto je <strong>na</strong>jrýchlejší hacker <strong>na</strong> svete. Dozviete sa, �e<br />

za 60 sekúnd sa toho dá stihnú� <strong>na</strong>ozaj dos�. Ponorme sa<br />

teda do hlbín skutoèného undergroundu.<br />

Zaènime pri undergrounde... Náš mladý hacker stojí a<br />

èaká – èaká <strong>na</strong> metro. Asi si myslíte, �e vytiahne note−<br />

book, <strong>na</strong>pichne sa <strong>na</strong> databázu metra a zmení rozpis tak,<br />

aby súprava prišla za okamih. Náš hacker sa však nepo−<br />

náh¾a. Ne<strong>na</strong>háòa ho ani FBI, ani CIA. Je to úplne normál−<br />

ny 30−roèný hacker. Zdá sa vám pristarý? Myslíte, �e ha−<br />

ckeri sú 16−roèní tee<strong>na</strong>geri, ktorí nemajú èo robi�? Omyl,<br />

èím starší, tým skúsenejší. Veï èo myslíte, kto programo−<br />

val taký Linux. Nejaký 15−roèný chalan?<br />

Náš hacker, volajme ho Kevin, pomaly zaèí<strong>na</strong> by� nervóz−<br />

ny. Ak tipujete, �e niekto zmenil èas príchodu metra, aby ho<br />

<strong>na</strong>štval, mýlite sa. Metro jednoducho nejde, lebo ís� nemá.<br />

Kevin si ešte chví¾u postojí. Z plecniaka však vytiahol malú<br />

kni�ku. Nie je to niè kultové, nie je to ani Linux bible, ani o<br />

Neuromancera. Je to celkom obyèajná kniha (History of USA).<br />

Preskoèíme nezá�ivnú pasá�, ako Kevin <strong>na</strong>stúpil do<br />

metra a odviezol sa do práce. Ak ste èítali poctivo a� do−<br />

teraz, budete odmenení tajomstvom skutoèného hackin−<br />

gu, brutálneho útoku, svätého grálu, krachu BGI. Dôle−<br />

�itá vec je, �e hacker si sadol za poèítaè. Vy�uká pár ma−<br />

gických klávesov a zrazu je z neho nieèo, èo <strong>na</strong>zývame<br />

super user, admin, root alebo výsti�nejšie boh.<br />

Teraz mô�e všetko. Keby chcel, zmenil by vám úèet v<br />

banke, pozrel by si vašu poštu, zmenil teplotu vo vašej<br />

chladnièke. Nemusíte sa ho však bá�. Nespraví si pizzu vo<br />

vašej mikrovlnke. Nemusíte jej hneï teraz updatova� firem−<br />

ný softvér a h¾ada� <strong>na</strong> nete <strong>na</strong>jnovší service pack, èi sa tam<br />

4. Ko¾ko by ste boli ochotní mesaène zaplati� za èasovo<br />

neobmedzené dial−up pripojenie <strong>na</strong> internet, tzv. flat rate?<br />

1–150 Sk 10,2 %<br />

151 – 300 Sk 21,2 %<br />

301 – 450 Sk 9,8 %<br />

451 – 600 Sk 20,8 %<br />

601 – 750 Sk 3,3 %<br />

751 – 1000 Sk 24,5 %<br />

1001 – 1500 Sk 4,5 %<br />

viac ako 1500 Sk 5,7 %<br />

5. Kedy sa <strong>na</strong>jèastejšie pripájate <strong>na</strong> internet?<br />

medzi 08:00 – 18:00 hod. 12,5 %<br />

medzi 18:00 – 21:00 hod. 40 %<br />

medzi 21:00 – 24:00 hod. 41,2 %<br />

medzi 24:00 – 02:00 hod. 3 %<br />

medzi 02:00 – 06:00 hod. 1,2 %<br />

medzi 06:00 – 08:00 hod. 2,1 %<br />

6. Ko¾ko by ste boli ochotní zaplati� pri pevnom pripojení<br />

<strong>na</strong> internet, <strong>na</strong>pr. pomocou pripravovanej slu�by DSL?<br />

1 – 150 Sk 2,8 %<br />

151 – 300 Sk 13,2 %<br />

301 – 450 Sk 8,8 %<br />

451 – 600 Sk 18,4 %<br />

601 – 750 Sk 3,2 %<br />

751 – 1000 Sk 27,2 %<br />

1001 – 1500 Sk 12 %<br />

viac ako 1500 Sk 14,4 %<br />

Z došlých 425 odpovedí sme vy�rebovali dvoch výhercov:<br />

1. Dušan Roštár, Zvolen<br />

(joystick SideWinder Force FeedBack 2)<br />

2.Tobiáš Smolka, Bardejov (hra MS Crimson Skies)<br />

Výhercom blaho�eláme a prosíme, aby sa skontaktovali s redakciou oh¾adom prevzatia cien.<br />

PRAVDA O HACKEROCH<br />

ne<strong>na</strong>chádza nejaký exploit (to platí dnes, zajtra to u� mô�e<br />

by� iné :−).<br />

�iadny hacker si vás nevšimne. Pokia¾ nie ste ve¾ká<br />

ryba vo svete internetu, nezaujímate ho.<br />

Kevin má dnes ve¾ký deò, niekto si ho <strong>na</strong>jal. Má zmeni�<br />

jednému pánovi konto v pois�ovni. Niè ve¾ké, ale predsa...<br />

Asi ste si mysleli, �e oni to robia len tak pre zábavu. Nebuïte<br />

<strong>na</strong>ivní, aj oni potrebujú �i�. A z platu administrátora sa ve¾mi<br />

skáka� nedá. Pár prácièiek pomimo a svet je hneï krajší.<br />

Vydr�te ešte chví¾u, budeme Kevinovi pozera� cez<br />

plece, a tak budeme všetko pekne vidie�. Písmenko po<br />

písmenku. A u� nieèo píše. Tajomný príkaz ls −l. Pýtame<br />

sa nášho z<strong>na</strong>lca, èo to z<strong>na</strong>mená.<br />

Z<strong>na</strong>lec: „Ide o štandardný hackovací príkaz, po jeho<br />

odklepnutí sa mu <strong>na</strong> monitore vypíšu všetky heslá aj s<br />

pou�ívate¾mi.“<br />

Ide teda o brutálny útok <strong>na</strong> server nemenovanej po−<br />

is�ovne. Na monitore sa zjavujú ïalšie písmená: rm<br />

all.tgz. Èo <strong>na</strong> to z<strong>na</strong>lec?<br />

„rm− z<strong>na</strong>mená remove. All hovorí za všetko. Kevin<br />

práve ma�e zo servera všetko, èo sa len dá.“ Je to teda<br />

brutálny útok.<br />

Povedzte, ako sa mô�eme proti takýmto útokom<br />

bráni�?<br />

Z<strong>na</strong>lec: „Prestrihnite kábel, zma�te OS, vypnite poèí−<br />

taè, vyberte procesor a poèítaè zamknite do neklimatizo−<br />

vanej miestnosti. (Mohol by prís� cez klimatizáciu.) Po−<br />

tom máte akú−takú šancu.<br />

Venujme sa však Kevinovi.<br />

Náš Kevin berie notebook a odchádza. Asi èakáte, �e<br />

predvedie nejaký remote hack z <strong>na</strong>pichnutej linky, aby<br />

bol �a�šie vystopovate¾ný. Nie je to pravda. Ide sa domov<br />

hra�, doma toti� vôbec nemá poèítaè.<br />

Ján Šuòavec<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. AGEM 31 (02/6381 0049)<br />

2. AKTIS 75 (055/4342 0946)<br />

3. ALPHA TECH 29 (02/6381 1538)<br />

4. AP MEDIA 58, 107 (02/6541 1168)<br />

5. ASBIS SK 35, 57, 60 (02/4487 1589)<br />

6. ASM SLOVAKIA 76 (02/4446 2308)<br />

7. BCSR 92 (048/4151 380)<br />

8. BGS 63, 73 (02/4910 1525)<br />

9. BORLAND 40 (02/4445 5444)<br />

10. BSP 21 (02/5443 0017)<br />

11. CANON 69<br />

12. CASABLANCA 100 (02/5825 2131)<br />

13. CENTRON 58, 83 (02/6478 0767)<br />

14. CÍGLER SOFTWARE 5 (02/4446 2746)<br />

15. CODUM 101 (02/6353 2921)<br />

16. COLUMBEX 37, 70 (02/6827 7777)<br />

17. COMPAQ 2. OBÁLKA, 59 (0800 147 147)<br />

18. CONQUEST 13, 15, 17 (02/4488 2145)<br />

19. CQ SERVICE 77 (02/4820 4911)<br />

20. DATA 62, 72 (02/4487 3656)<br />

21. DATALOCK 65 (02/4445 0129)<br />

22. ELIX – COMET 73 (032/6401 237)<br />

23. ESET 117 (02/4445 7937)<br />

24. EURO KONTAKT 74 (02/5464 8941)<br />

25. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

26. GIMEX SLOVAKIA 116 (048/415 1590)<br />

27. GTS 10 (02/4342 1615)<br />

28. HEWLETT−PACKARD 3, 23 (02/5020 5611)<br />

29. HT COMPUTERS 7 (02/5020 5611)<br />

30. I.M.COMPUTER 53 (02/6381 0689)<br />

31. IMAGE SUPPLIES 75 (02/4487 2052)<br />

32. INTERCOMP SERVICES 123 (02/5441 8046)<br />

33. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

34. KROS 67 (041/7232 965)<br />

35. METROLOGIE 61, 79 (02/5556 3070)<br />

36. NEUSIEDLER 16 (02/4445 9046)<br />

37. OKI 71, 87 (+420/2/248 18 153)<br />

38. ORACLE 97 (02/4445 0377)<br />

39. OPAL MULTIMEDIA 75, 122, 123 (051/723 968)<br />

40. P.E.S. CONSULTING 122 (031/780 3419)<br />

41. PC BUSINESS 41 (02/4342 5000)<br />

42. PROCA 44 (033/5922 131)<br />

43. PS PRODUCTS 12 (02/5556 8281)<br />

44. S&H WARE 52<br />

45. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 9, 25 (0800 123 456)<br />

46. SOFOS 91, 93 (02/5477 3980)<br />

47. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)<br />

48. STORMWARE 77 (02/5479 3647)<br />

49. SWS DIDTRIBUTION 33 (02/4342 6811)<br />

50. SYNTEX 133 (02/4552 5471)<br />

51. TECPROM 66 (02/4341 0475)<br />

52. TEOS TRENÈÍN 90 (032/7436 104)<br />

53. TRACO 39 (033/7720 321)<br />

54. TRONET 99<br />

55. TS−PRO 43, 45, 47 (02/5249 1491)<br />

56. UNICORN 11<br />

57. VERBATIM 56<br />

58. VIDEONICS 75 (033/7730 931)<br />

59. WEB SITE DESIGN 116<br />

60. WEBGLOBE 112 (02/5363 4961)<br />

61. XENON 129 (0904/401 088)<br />

62. ZONER 36 (02/6381 5273)<br />

5/2002 PC REVUE 135

Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.com) −md<br />

Zástupcovia<br />

šéfredaktora:<br />

Technický riadite¾:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

Spolupracovníci:<br />

DTP:<br />

Inzercia:<br />

Rediguje:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pripojenie:<br />

Adresa redakcie:<br />

E−mail:<br />

Http:<br />

Vydavate¾stvo:<br />

Predplatné:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.com) −om<br />

Peter Orviský (porvisky@pcrevue.com) −po<br />

Richard Willmann (rwillmann@pcrevue.com)<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.com)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.com)<br />

Zuza<strong>na</strong> Javorská (zjavorska@pcrevue.com)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.com)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.com) −ja<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.com) −jb<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.com)<br />

Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.com) −ph<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.com)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.com) −mk<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.com)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.com)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.com)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.com) −bm<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.com)<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.com)<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.com)<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.com)<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.com) −mt<br />

Martin U�ák (muzak@pcrevue.com)<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.com)<br />

Juraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.com)<br />

Thomas Ulej (tulej@pcrevue.com)<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.com)<br />

Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.com)<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.com)<br />

Milan Gigel (mgigel@pcrevue.com)<br />

Branislav Burjaniv (burjanivb@pobox.sk)<br />

Marti<strong>na</strong> Gašparová (mgasparova@pcrevue.com)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.com)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.com)<br />

tel.: +421 2 524 93 494, mobil: 0903 223 621<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.com)<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

Tlaèiareò Telem K & M<br />

GTS Slovakia, EuroTel<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnianska 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

+421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

redakcia@pcrevue.sk<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk, <strong>www</strong>.itregister.sk,<br />

<strong>www</strong>.itstore.sk, <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

PERFEKT, a.s., Karpatská 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

fax: +421 2 524 99 788<br />

Adria<strong>na</strong> Kovácsová<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

Èíslo 5 � máj 2002 � X. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel � Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je<br />

49,− Sk � Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia �<br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejne−<br />

ných príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor−<br />

ských práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. � Registrá−<br />

cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 � Tlaè: z doda−<br />

ných reprodukèných materiálov � Rozširuje PONS, a. s.,<br />

Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatné prijíma PONS, a. s., ka�dá pošta a doruèo−<br />

vate¾ Slovenskej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky do<br />

zahranièia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151,<br />

821 08 Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi� s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia repro−<br />

dukcia èlánkov mo�ná len so súhlasom redakcie.<br />

PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2002<br />

Záujemcovia o predplatné <strong>na</strong> tento rok si ho mô−<br />

�u objed<strong>na</strong>� prostredníctvom objednávkového ku−<br />

pónu vlo�eného v èasopise alebo prostredníc−<br />

tvom objednávkového formulára <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk. Objednávky (èi prípadné<br />

zmeny v zasielaní) prijímame aj telefonicky <strong>na</strong> tel.:<br />

02/524 99 783 alebo mailom <strong>na</strong> predplatne@pcre−<br />

vue.sk:<br />

�� Platby: <strong>na</strong> základe objednávky vám bude pridelené<br />

predplatite¾ské èíslo a zaslaná poštová pouká�ka<br />

alebo faktúra <strong>na</strong> uhradenie. S platbou neèakajte,<br />

objed<strong>na</strong>né výtlaèky zasielame a� po prijatí vašej plat−<br />

by. Uzávierka objed<strong>na</strong>ných zaplatených výtlaèkov je<br />

v�dy 14 dní pred expedíciou nového èísla. Pri onesko−<br />

renej úhrade nemô�eme zaruèi� doposlanie predchá−<br />

dzajúcich èísel èasopisu, preto�e náklad stanovuje−<br />

me pod¾a skutoèných a zaplatených objednávok. Na<br />

PRIPRAVUJEME – PCR 6/2002<br />

� Test: Poèítaè za vysvedèenie<br />

� Overenie skutoènej spotreby energie poèítaèa,<br />

tlaèiarne a monitora<br />

� COFAX 2002<br />

� Spracovanie videa <strong>na</strong> poèítaèi<br />

� Test digitálnych fotoaparátov<br />

� AMD verzus Intel u� aj vo svete PDA<br />

FÓRWARE<br />

Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok 2002<br />

bez CD s CD / 6× do roka<br />

ce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte<br />

Výtlaèok v stánku 49 Sk 99 Sk<br />

Predplatné 39 Sk 468 Sk 120 Sk 84 Sk 738 Sk 150 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 36 Sk 432 Sk 156 Sk 80 Sk 696 Sk 192 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 33 Sk<br />

karta mláde�e<br />

EURO

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!