august - september - Trnava

13s baránkom v averze a P. Máriou v reverze – to všetko ako dar veľprepošta ŽigmundaKegleviča. K tomuto sa pridala aj relikvia sv. Jána Nepomuckého ako dar Jána Nep.Ištvánfiho. Nasledujú zoznamy osôb z cirkevného a svetského stavu zúčastnenýchna posviacke veže 31. marca 1801, potom meno súčasného pápeža, cisára, ostrihomskéhoarcibiskupa, farára, richtára, provinciála, kvardiána, mená 13 pátrov, 15teológov, 7 bratov laikov. V prílohe sú tri dokumenty (Rím 1762, 1774, 1779), tripoškodené medailónky s relikviami.2. Záznam o oprave veže františkánskeho kostola v Trnave v rokoch 1801,1829, 1859, 1875Trnava 1. augusta 1875P. Vavrinec Navarra, kvardián františkánskeho kláštora v Trnave opisuje osadeniekríža na vežu ich kostola v roku 1801, 1829, 1875, kedy víchor poškodil vežu.Orig., imitácia pergamenu 26x41.5 cm,2 listy, lat.Naši bratia už od roku 1801 čo sa týka opravy veže plnili výrok kráľovského žalmistu:Čokoľvek robíš, dívaj sa na koniec.Roku 1829 za kvardiána P. Pantaleóna Šoltéssenyeiho spozorovali, že vietor poškodilplech na väčšej báni veže, privolaní majstri v októbri toho roku opravili plecha vymenili trámy. Výdavky hradilo mesto.Roku 1859 za kvardiána P. Maura Kubiša v jednu marcovú noc víchor veľmi poškodilvežu. Opravovali ju majster Matej Raiser, tesár, Alojz Diern, klampiar, JánSinghofer, zámočník. Pracovať začali v prvé májové dni a začiatkom septembraskončili. Okrem týchto dvoch opráv, iné sa nevyskytli.Nový kríž, ktorý bol osadený na vežu ešte roku 1717 – okrem 21. februára 1801– vydržal na vrchole do roku 1875. Vtedy zistili bratia, že víchor nahol kríž a aby sapredišlo väčším škodám, našli klampiarskeho majstra Antona Feripergera z NagyMártona v Šopronskej stolici a dvoch klampiarskych tovarišov Emila Gasnera zoSliezska a Jána Gašpara z Kis Mártonu, ktorí sa bez meškania pustili do práce. Menovanýmajster 23. júla 1875 vystúpil na vežu bez akéhokoľvek istenia až po veľkúbáň, tovariši mu medzitým spustili rebrík, odtiaľ vyšiel na menšiu báň, pohyboval savoľne vo vzduchu k rebríku na menšiu báň (minorem cuppam transit) a dostal sa kukrížu, kde zistil, že drevené brvno, do ktorého bol kríž zapustený, bolo úplne zhnité.Aby mohol vytiahnuť kríž z drevenej trubice, použil ako sochor brvno priviazanéo horný rebrík. Za pomoci tovarišov sa podarilo kríž nadvihnúť a vytiahnuť až 26.júla 1875 o pol ôsmej navečer.Nasledujúceho dňa dávali tovariši dolu z veže glóbus. Našli v ňom medenú tubua v nej pergamenovú listinu, modlitbu ku sv. Jánovi a Pavlovi, mučeníkom, relikviu– čiastočku z kosti sv. Terézie, panny, relikviu sv. Félixa, mučeníka, tiež obojstrannúpečať zo žltého vosku s baránkom v averze, s vyrytým nápisom: Ajhľa BaránokBoží, ktorý sníma hriechy sveta. Klement XIII. pápež roku 1759. V reverze bol obrazPreblahoslavenej Panny Márie, držiacej na rukách Ježiška a nápis: Regina montisregalis, Clemens 1759. Glóbus si nevyžadoval žiadnu opravu. Kríž nebol poškodenýale železiarsky majster Mikuláš Treskoň doplnil na ňom dve ozdoby vo forme ľalií –a tovariši ho celý natreli zlatou farbou.Všetky dokumenty sa vložili 1. augusta 1875 späť do starej medenej tuby, pridaliaj súčasný Schematizmus nášho rádu – a tento dokument. Klampiarsky majsterMóric Elber tubu hermeticky zacínoval. Drevené brvno (trubica), do ktorého bol vsunutýkoniec kríža, bolo spevnené železnými obručami a okolo upevneného kríža sana drevo nasunul kovový klobúčik.prof. Jozef ŠIMONČIČ, foto: P. František Olbert OFM(Ďalšie záznamy z veže Kostola sv. Jakuba zverejníme v októbrovom vydaní NzR)