august - september - Trnava

43Sudičky im vložili talent do kolískySpomienka na bratov Špiříkovcov z Coburgovej, výrazné osobnosti trnavskéhošportuStarší z bratov Špiříkovcov, Ladislav, sa dlhé roky venoval aj futbalu. Na snímke je druhý zľava.Bratia Ladislav a Ivan Špiříkovci patrili do generácie, ktorá sa aktívne venovala viacerýmtelovýchovným odvetviam. Mali moravské korene. Tie siahali do baníckeho mestečkaOslavany, ležiaceho 25 km od Brna. Priezvisko nezabudnuteľných športovcovsa teda písalo s českou podobou. Hoci kamaráti v malom Ríme ich neraz poslovenčilina Špiríkovcov. Obaja dostali do vienka pohybový talent. Sudičky im ho zrejme vložilihneď do kolísky.O trinásť rokov starší z bratskej dvojice, Láďo, sa aktívne venoval futbalu, tenisu,stolnému tenisu a hokeju. V poslednom prípade – ľadovému aj pozemnému. Pamätníciho poznali ako súťaživý typ. Nerád prehrával. Pri futbale si obliekal brankárskyvýstroj, no v hokeji sa najlepšie cítil na poste stredného útočníka. Tam mal strieľaniególov v popise práce. Preňho, s obľubou víťaziaceho športovca, ako šité. „Na ľade bojovaldo úmoru, vystriedať sa dal iba málokedy. Bol britký ako Jožo Golonka. Aj pretomu, podľa bratislavského reprezentačného centra, prischla prezývka Žiletka,“ prezradilMilan Fandl, jeho spoluhráč. Keď sa jarné slniečko mocnejšie oprelo do ľadovéhozrkadla, starší z bratov Špiříkovcov prehodil výhybku na pozemný hokej.„Manžel bol večne na nejakom športovisku,“ spomenula pani Margita Špiříková,rodáčka z Nitry. Svadbu mali v päťdesiatom prvom. Na svet priviedla tri deti – dcéruDagmar, synov Ladislava a Ivana. Športové bláznovstvá svojmu životnému partnerovinezakazovala. Dobre vedela, že aj tak by s tým nič nezmohla.Dcéru Dagmar brával so sebou: „Otec najskôr hral tenis na dvorcoch pri fabrikeKovosmalt. Veľa si z tohto obdobia nepamätám, veď som iba začala chodiť do školy.Viem však, že okrem jeho brata Ivana, môjho strýka, tam často súperil najmä s pánomŠtefanom Cepkom. Potom prešli na kurt do objektu nemocnice, kde sa stretalis tamojšími lekármi.“Vlastnosti nepoddajného športovca si Ladislav Špiřík teda preniesol aj do tenisu.Lenže s pribúdajúcim vekom musel prenechať hráčske posty mladším. Presedlal natrénerskú stoličku. Ba nie na jednu. Krútil sa okolo oboch odnoží hokeja a na pleciasi ešte pribalil koučovanie futbalistov. „Tiež na hokej ma otec neskôr brával so sebou.Keď v Trnave cez zimu trénoval, medzi jeho zverencov patrili napríklad Oto Maj-