august - september - Trnava

Tri cesty sestier Kuffelových chodníkmi TálieAj keď každá z nich sa úspešne presadilavo svojej oblasti a vryla do nej charakteristickústopu, predsa len môžeme nájsťdve oblasti, ktoré všetky tri zhodne pokladaliza svoje. Bolo to divadlo a príslušnosťk Trnave. Asta, Beatrica a Daniela Kuffelovédostali pevný rodinný základ právev súvislosti s divadelnými doskami. Ichrodičia – Astéria Kuffelová (1931) a VendelínKuffel (1925 – 2008) – boli významnýmidivadelníkmi v Dedinskom divadle.Do Trnavy prišli po vzniku profesionálnejscény – Krajového divadla v roku 1960. Pojeho zrušení v roku 1965 už v našom mestezostali. Začas pôsobili v dramaturgiiStálej scény divadla, potom v inštitúciách,ktoré kultúru organizujú. Úspešné životnéa profesionálne príbehy ich dcér, sestierKuffelových, akoby vychádzali z neopísateľnéhonapätia medzi hľadiskom a javiskom.Pedagogické aktivity, ktorým sa venuje Beatrica, i rozhlasová práca,ktorú okúsila Asta, majú obidve „divadelné“ polohy pomyselného hľadiskai javiska, aj keď ozajstnú profesionálnu divadelnú prácu si zvolila za životnýchlebík len najmladšia Daniela. Ako hovoria dnes zhodne Daniela i Beatrica,boli vraj silný trojlístok. Tri sestry ako od Čechova. Každá s odlišnouindividualitou. Vzájomne sa dopĺňali a podporovali.Egon Ervin Kisch na vlnách éteruNajstaršou zo ságy sestier Kuffelových bola Asta (nar.5. januára 1953 v Pezinku, zomrela 13. augusta 1994v Martine). Večerná revue, Na modrej vlne, Mikrofórum,Rádio Elán. To je len výber z množstva relácií,v ktorých sa niekoľko rokov ozýval jej pokojný, príjemnezvedavý, nevtieravý, svojím zafarbením zamatovýhlas. Aj keď od jej smrti ubehlo v auguste dlhýchosemnásť rokov, dodnes pri vyslovení jej mena mnohísúhlasne prikyvujú. Jej originálne, niekedy až bizarnétémy a situácie neraz až na pokraji nebezpečenstvamožno dnes len sem-tam počuť v archívnych strihovýchreláciách. Dodnes vo fonotéke Slovenského rozhlasunájdeme 98 relácií s autorstvom Asty Kuffelovej.Astina cesta k rozhlasovým úspechom však nebolapriamočiara. „Od detstva bola veľmi priebojná. Mnohéveci som chápala až neskôr, keď som začala písať a ona ma zoznámila so svojimi kolegamia pomohla mi otvoriť dvere do časopisov a novín. Bola veľmi komunikatívna.Mala pozitívnu charizmu, ktorou si získavala nielen svojich kolegov a respondentov,ale v neposlednom rade aj poslucháčov,“ spomína sestra Beatrica. Ako dieťa vyrastalav Pezinku. Keď mala sedem rokov, s rodičmi sa presťahovali do Trnavy. Neskôr, poprištúdiu na všeobecnovzdelávacej škole, písala poviedky a pôsobila aj v amatérskomdivadle poézie Motýľ. Už vtedy mala skúsenosti z detského divadla Bzučalka, ktoré36