august - september - Trnava

30zádušné obrady, mal pravdu, keď povedal,že Schumera bol organista, ktorý sarodí iba raz za sto rokov. Na rozdiel odrakúskeho organového virtuóza AntonaBrucknera (1824 – 1896) nebol Schumerapochovaný pod jeho milovaným organom.Uložili ho do hrobky dobrých priateľovna Novom cintoríne v Trnave.■ Vašej generácii nebolo dopriatetvoriť v slobodných podmienkach.Predsa ste však vytrvalobúšili hlavou proti múru.Spomeňme napríklad tzv. koncertyza zatvorenými dverami na Schumerovomorgane u františkánov...Za prvý taký možno považovať koncertpri odhalení pamätnej tabule Schumeroviv roku 1973. Keď moji priatelia z okruhuctiteľov legendárneho „Pánka“ prispeli navyhotovenie pamätnej tabule, pozval somokruh kultúrnych ľudí do františkánskehochrámu. Organová virtuózka Eva Kamrlováhral Bacha, Francka a Brahmsa. Zabuchlisme za sebou dvere. Nuž, voči eštébákomto bolo málo zdvorilé...(smiech).Nám bolo dobre. Priamym pokračovateľomsa stal kňaz – umelec StanislavMihalička, ktorý s vyberaným vkusomservíroval organové menu svojmu okruhuhudbymilovných kresťanov. Samozrejme,za zatvorenými dverami. Bolo to najmäv čase, keď hudobne vyzrieval pod vedenímdirigenta Ladislava Slováka v triedeorchestrálneho dirigovania na VŠMU.■ Ako profesor ruštiny ste asi sotvamohli ovplyvniť životnú voľbu Mihaličkuísť študovať hudbu?Na to poslúžila Cantica nova – naša spoločnáláska. Pravdaže, vtedy som ešte netušilrozmer Stanislava ako organovéhoautodidakta. Keď sa jeho mladých krídeldotkol Asrael, pochopil som s bolesťou,že moje umelecké posolstvo v Trnavesa končí smrťou následníka po meči...■ Pád železnej opony nám dal možnosťrozvinúť organové umenie v profesionálnychdimenziách. Už vyšepätnásť rokov prichádzajú do Trnavykoncertovať svetoví organoví umelcina historickom romantickom organefirmy Rieger v Bazilike sv. Mikuláša.S rešpektom a obdivom sledujem tvojeaktivity na poli rozvoja organovej a duchovnejhudby v dimenziách vašej generácie.Presnejšie: hudobnej dynastieKopánky – ty, Stanislav II.... StanislavI. už uletel... Áno, to, čo sial Schumera,žne Trnava dnes. Vďaka nemu mala svojhoorganového kráľa. Za čiernymi sklamijeho okuliarov bolo však toľko svetla –fiat lux – že to páli ešte aj dnes. Nechje Pán zvelebený! Môže ešte niečo lepšievyjadriť jedinečnosť životného poslaniaako proroctvo jeho druhého krstnéhomena – Emanuel?Za rozhovor ďakuje Stanislav Šurin, foto: euChcela byť speváčka a mama. Splnilo sa jej toAk patríte medzi priaznivcov operného spevu v divadlách či v televízii, rozhlasea na nosičoch, isto vám neuniklo, že tento žáner hudobno-dramatickéhodivadla viac ako tridsať rokov významne a úspešne reprezentovalaaj naša rodáčka Alžbeta Mrázová rod. Szapuová, dnes Režuchová (nar. 17.apríla 1939 v Trnave).Odmalička prejavovala svoj spevácky talent. Po absolvovaní štúdia na bratislavskomkonzervatóriu a angažmán vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave študovalana Vysokej škole múzických umení operný spev. Napriek tomu, že žila v Bratislave,prijala v roku 1970 na takmer dvadsaťpäť rokov angažmán do Štátneho divadlav Košiciach (ŠDK), kde sa stala hlavnou hviezdou tamojšej Tálie v koloratúrnom a lyrickomsopránovom odbore. Odborníci jej prejav charakterizujú ako žiarivo vysokopoložený s uvoľneným herectvom, čo ju predurčovalo uplatniť sa nielen v opernom,ale aj operetnom žánri. Hrala preto napríklad aj v Hrnčiarskom bále, Cigánskej láskeči Poľskej krvi. Významné sú však najmä jej operné postavy z hier Manon Lescaut,Traviata, Bohéma, Komedianti, Faust a Margaréta, Don Giovanni, Predaná nevesta,