august - september - Trnava

17Veľký Riegrov organ v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave má 3 manuály a 45 registrov(z toho 4 extenziové) a 2 766 znejúcich píšťal. Okrem základných manuálovýcha pedálových spojok obsahuje aj sub a super spojky do hlavného manuálu. Na svojudobu technicky moderne vybavený inštrument disponuje dvoma voľnými kombináciamia pevnými kombináciami P, MF, FF, FF, TT, ako aj ďalšími funkciami, napr. zapínačručných registrov do voľných kombinácií, vypínač jazykových registrov, zapínač crescendovéhovalca, tremola a anulátora pedálu. Dispozíciu navrhol profesor Hudobnejakadémie v Budapešti Dezso Antalffy – Zsíross (1885 – 1945) 13 .Z pohľadu súčasnej starostlivosti o kultúrne pamiatky môžeme vnímať odstráneniestarého Arnoldovho organa, navyše bez akejkoľvek dokumentácie, ako neakceptovateľnýpostup. Šťastím však bolo, že sa táto výmena uskutočnila ešte pred I. svetovouvojnou. Organy z tohto obdobia neboli ešte postihnuté nedostatkom kvalitnýchmateriálov z dôvodu vojnových udalostí a mali svoju tradičnú kvalitu. Predovšetkým,pri stavbe organa do takto významného kostola, akým vždy trnavský farský kostolbol, si dal zhotoviteľ mimoriadne záležať. Organ trnavskej baziliky vyniká nádhernýmimäkkými zvukovými farbami fláut a množstvom sláčikových registrov. Zároveň mávšak mohutné organové pléno, ktoré je podporené náraznými jazykovými registrami– trúbkou na hlavnom manuáli a mohutnou pozaunou francúzskeho typu v pedáli.Široký zvuk pléna v mohutnej akustike chrámu podporujú početné labiálne registrea jazykový fagot v šestnásťstopovej polohe. K najkrajším jazykovým registrom svojhodruhu však nesporne patrí sólový klarinet na druhom manuáli.Ani technické vyhotovenie organa nezaostáva za jeho zvukovou kvalitou. Hociorgan disponuje pneumatickou traktúrou a hrací stôl sa nachádza pomerne ďalekood niektorých častí organovej skrine, funguje kontakt klávesov so vzdušnicami veľmiprecízne. Napriek tomu, že na organe sa hralo od jeho vzniku nepretržite až do začiatku21. storočia a boli na ňom vykonané iba menšie opravy, bol organ vždy v takomstave, že sa dalo na ňom hrať. Tento stav však nezodpovedal požiadavkám kladenýmna náročnejšiu hudobnú časť liturgie a na koncertné využitie nástroja. Preto sa z iniciatívyorganizátorov festivalu Trnavské organové dni, ktorý sa v bazilike koná odroku 1996, začalo s postupnou dôkladnou opravou organa. Prostriedky na túto opravuprebiehajúcu v etapách boli poskytnuté z grantu Ministerstva kultúry Slovenskejrepubliky a niekoľkokrát z dotácií mesta Trnavy. Precízne práce, vrátane pravidelnejúdržby organa, vykonáva od roku 2001 organárska firma Jána Valoviča zo Serede.Veľký organ Baziliky sv. Mikuláša v Trnave je neoddeliteľnou súčasťou genia locislovenskej chrámovej hudby, ktorým sa hudobný chór tohto chrámu stal predovšetkýmvďaka pôsobeniu nášho prvého národného umelca v oblasti hudobnej kultúry,významného hudobného skladateľa a regenschoriho Mikuláša Schneidra-Trnavského(1881 – 1958). Schneider-Trnavský tu pôsobil ako regenschori od roku 1909 až dosvojej smrti. Organ, ku ktorému mal počas celého svojho tvorivého života prístup,ho nepochybne inšpiroval k napísaniu organových prelúdií a organových sprievodovk jeho najvýznamnejšiemu dielu – Jednotnému katolíckemu spevníku (1937).Okrem sprievodu bohoslužieb sa Riegrov organ v trnavskej bazilike používa aj na koncertnéúčely. Už 16 rokov pravidelne zaznieva na koncertoch najstaršieho organovéhofestivalu v Trnavskom kraji. Trnavské organové dni sú podujatím, v rámci ktorého satento nástroj rozoznel pod rukami organových virtuózov nielen zo Slovenska, ale ajz mnohých krajín Európy, USA a Japonska. Nielen do histórie festivalu sa určite nezmazateľnezapísali koncerty slávneho českého skladateľa Petra Ebena (1929 – 2007)v rokoch 2001 a 2002.Veľký organ trnavskej baziliky patrí k našim najvzácnejším romantickým organoma je jedným z mála organov svojho druhu a veľkosti v Európe, ktoré sa zachovaliv nezmenenom stave. V roku 2013 to bude sto rokov, čo tento organ denne