august - september - Trnava

35tívou. Trnava má bohatú minulosť, o ktorúsa dá oprieť, ale i svoj cieľ, ktorý ležíešte len pred ňou. Nemožno však čakaťna to, čo spravia iní. Záleží na každomz nás, aby sme život v meste rozvíjalia kultivovali jednak vzťah k susedom,jednak k svojmu okoliu a životnému prostrediu.Nemali by sme ľahkovážne zovšeobecňovať,podliehať jednostrannýmnázorom a vnímať len jednu interpretáciuz celkovej škály života. Vytváranímvzťahov spolupatričnosti, podpory, podržaniasa a spolupráce možno vyjsť zoslepej uličky ustavičnej nespokojnosti.Obytné domy, sídliská a ulice sú vizitkounášho spôsobu života i našej výchovydetí. Natíska sa kľúčová otázka, na ktorúsme zabudli: Čo je verejné, spoločné,a čo súkromné?■ Súčasťou života mesta je aj kultúra,ktorá je Popoluškou v celej našejspoločnosti. Robí Trnava dosť pretúto sféru ľudského ducha?O kultúre platí to isté, čo aj o spoločnosti.Máme ju takú, akí sme sami. Je rozbitána individuálne predstavy bez širšejkultúrnej obce a bez autorít. Stratilisme spoločný rozmer i zmysel výpovedeumelca. Nemalo by nám však ísť leno samoúčelnú kritiku či presadzovanievlastného videnia sveta bez ochoty dorozumieťsa. Bez definovania spoločného,bez záujmu a konkrétneho prejavukultúrnej obce sa nedá očakávať od samosprávyči štátu, že budú organizovaťa zastrešovať všetky parciálne prejavykultúry. Predpokladám, že tvoriví ľudiav kultúre ani nechcú byť riadení. Pretoúlohou štátu a mesta je vytvoriť priestorpre tvorivosť, nie ju v prvom rade organizovať.Pred rokmi sa hovorilo, že v Trnave„skapal pes“. Ja som však často znepokojenýpráve tým, že nestíham chodiťna mnohé skutočne dobré kultúrne podujatia,ktoré sa v tomto meste konajú.A ani jedno z nich nebolo karom kultúry.Tá pokračuje ďalej. Práve vďaka ľuďom,ktorí pochopili, že kultúra nie je o peniazoch,politikoch, ale predovšetkým o slobodetvorivého ducha.■ Podobne ako v minulom režime, ajdnes sa udeľujú rôzne ocenenia zamimoriadnu prácu pre mesto a spoločnosť.Patria do dnešnej doby alebosú len zdrojom nedorozumenía nenaplnených ambícií?Podobne ako mnohé pojmy stratili svojpôvodný obsah, aj prejav vďačnosti spoločenstvaje v podozrení. Čo sme vlastnenevystavili pochybovaniu? Počnúctradíciou, autoritami, vlastnou identitouaž po zdroje a zázemie spoločenstvai života. Iste, je dôvod na mnohé pochybnosti.Hlavne, ak začína prevládaťtendencia, že mocou a peniazmi možnodosiahnuť všetko. V spoločnosti, kdechýbajú prirodzené štruktúry, odborné,nie roztrieštené komunity, kde absentujeobčianska spoločnosť, sa stáva, žečasť ľudí chce uspokojiť svoje nenaplnenéambície. Dnešná rýchla doba vytvárana to i viaceré možnosti. Kliknutím myši,esemeskou či dostatočnou sumou sarozhoduje, žiaľ, aj o tom, kto je najlepšíspevák, spisovateľ, výtvarné dielo či inýumelecký prejav. Vzniká množstvo súťaží.Každý je fotograf, spisovateľ, výtvarníkči superhviezda. Takto získané oceneniasú rýchlou cestou k zabudnutiu.Kultúru, našťastie, preveruje čas. Je trvalejšiaako život jednotlivca. Nekupujesa, nepredáva a nezávisí na popularite.Napriek takýmto javom v spoločnostiby sme však nemali zanevrieť na snahurelevantných inštitúcií vytvárať zázemievďačnosti. Hlavne v dobe, v ktorej prevládanegativizmus. Princípom kultúrybolo vždy podržať a zvýrazniť cesty, ktoréudržiavajú a rozvíjajú život.■ Prezraď milovníkom literatúry,ke dy s a im p rih ovo rí š ďal š o u k nih o u...Žijeme v dobe, ktorá je plná slov a mámpocit, že oveľa výpovednejšie je ticho.Som v štádiu ticha a počúvania. Hľadámroviny dorozumenia. Vnímam všaki tlak, aby to, čo obstálo a rezonovalo,napríklad aj moje úvodníky, bolo knižnevydané. Ak je o ne záujem, tak môžemurobiť výber a vydať knihu v podobnomformáte ako moje dve predchádzajúce.Zhovárala sa Margita KÁNIKOVÁ, foto: eu