august - september - Trnava

Kultúra súvisí aj so slobodou tvorivého duchaUž pätnásť rokov môžeme hovorcumesta Trnavy Pavla Tomašovičavidieť na obrazovkáchtelevízií, počuť z rozhlasualebo si prečítať jeho vyjadreniav tlači. Zaujme nás najmäpremýšľaním a reflektovanímproblémov iných ľudí. Okremkomunikácie s médiami je ajvedúcim kancelárie primátoraa predsedom občianskehozdruženia novinárov Pro Trnava.Popísanie všetkých jehoaktivít by zabralo veľa miesta,ale spomeňme aspoň prípravua moderovanie viacerých kultúrnychpodujatí. Prvá jeho kniha Nič v krajine nikoho sa v ankete časopisuKnižná revue umiestnila na druhom mieste v rubrike Debut roka. Naúspech nadviazal i druhým knižným titulom Bezčasie. Obľúbené sú aj jehoúvodníky publikované v tomto časopise. Okrem iných ocenení získal v májitohto roku aj Pamätnú medailu predsedu TTSK za rozvoj kultúrneho životav Trnavskom kraji.■ Hovorcom mesta si sa stal predpätnástimi rokmi, keď sa tento post,a nielen on, v našej spoločnosti eštelen formoval. Spomeň si na začiatky– možno plné nedorozumení, možnoaj nepochopenia tejto funkcie...Problém nepochopenia je širší. Každýz nás používa slová podľa vlastného vnímaniasveta, no stratili sme ich pôvodnýzmysel. Stratili sme spoločný fundament,pomenovaním ktorého slová pôvodnevznikali. Pojmy ako demokracia, pravicači ľavica, kultúra či tradícia, hovorcači politik stratili bežným, až samozrejmýmpoužívaním svoj pôvodný obsah.Nahrádza ho individuálne videnie, ktoréprináša nedorozumenia, reptanie i stratuautorít. Zmätenie ešte viac zahmlievarýchlosť šírenia informácií bez dôslednéhopremýšľania. To má vplyv i na komunikáciu.Úlohu hovorcu v tomto kontextenevnímam ako jednostrannú komunikáciuk občanovi, ale skôr ako snahu vytvoriťobojsmerný tok. Mám to šťastie,že komunálni predstavitelia Trnavy chcúpočuť aj negatívne postrehy, aby dokázalilepšie porozumieť problémom. Je,34samozrejme, jednoduchšie zafinancovaťreklamu, elegantné výstupy, propagačnéčlánky a presviedčať ľudí, že všetkoje v poriadku. Avšak to by bol beh len nakrátke trate. Ľudia dnes odhalia, čo jeprázdne slovo a čo skutočnosť. Aj pretosi myslím, že je dôležité hľadať najprvdorozumenie, vzájomný rešpekt a úctu.■ Mnohí obyvatelia nášho mestasa sťažujú, že v Trnave sa za uplynuléroky nič neurobilo, cesty súrozkopané, domy chátrajú. Celkominý pohľad majú návštevníci, ktorísa vyjadrujú obdivne a pochvalne,hoci vedia, že mesto nemá čarovnúpaličku a už vôbec nie zlatú rybkuv Trnávke. Ako vnímaš cestu, ktoroumesto prešlo za niekoľko poslednýchrokov?Celá spoločnosť kráča cestou, ktorá nieje ľahká, často na nej narážame na zléznačky či individuálne očakávania cieľa.Z rôznych uhlov pohľadu prirodzene existujena jednu vec viac názorov. Ak ichzoberieme do úvahy, potom sa v Trnavespravilo dosť, a ešte treba aj dosť urobiť.Myslím si, že to je východisko s perspek-