You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Dovidenia v kine,<br />
vtáčikovia<br />
Nová vlna je pojem, ktorý sa v dejinách umenia dosť dobre etabloval hneď v niekoľkých kontextoch.<br />
Či už z hľadiska delenia umeleckých druhov, alebo kulturologických či topografi ckých<br />
charakteristík. V dvadsiatom storočí zažila svoju fi lmovú „novú vlnu“ takmer každá európska<br />
krajina. V týchto dňoch svoju vlnu dožíva ako posledné Rumunsko, ktorého kinematografi a<br />
sa v ostatných rokoch kruto vysmieva vetchým pokusom o reformu národných fi lmových tendencií<br />
okolitých krajín. Schválne – kedy ste naposledy boli v kine na výnimočný slovenský, český,<br />
maďarský, francúzsky či iný fi lm... Však. Človek ale nemusí byť kunsthistorik na to, aby v ňom<br />
ono čarovné slovné spojenie vzbudzovalo nádej, niečo príjemné, svetlé, potrebnú zmenu, renesanciu...<br />
Československo zažilo svoju Nouvelle Vague v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.<br />
Schorm, Herz, Chytilová, Kadár, Klos,<br />
Vávra, Menzel, Forman, Kachyňa,<br />
Hanák, Havetta, Jakubisko. Mohli by<br />
sme menovať ďalej a je veľmi ťažko<br />
vyberať viac či menej kľúčové osobnosti<br />
daného obdobia pokiaľ ide o fi lmové<br />
umenie. Zoberte hociktorý fi lm<br />
spomínaných tvorcov z týchto rokov<br />
a nemôžete urobiť chybu. Obchod na<br />
Korze, Sedmikrásky, Spalovač mrtvol,<br />
Lásky jedné plavovlásky, Markéta<br />
Lazarová, Vtáčikovia, siroty a blázni<br />
atď., a pod., a i.; všetko fi lmy s osudovými<br />
príbehmi, nezabudnuteľnými<br />
postavami, bezchybným formálnym<br />
prevedením a s vždy nápaditou<br />
réžiou. Zároveň však, bohužiaľ aj tzv.<br />
„trezorové“, čo znamená, že ani neboli<br />
uvedené pre verejnosť, alebo ak sa<br />
im to podarilo, tak hneď po premiére<br />
boli stiahnuté z obehu /boli aj výnimky<br />
- viď Oscar pre Obchod na Korze a<br />
pod./. Niektoré z nich mali byť natoľko<br />
nebezpečné, že svetlo sveta uzreli až<br />
30<br />
na premiére v roku 1990. Napríklad,<br />
majstrovské dielo Deň siedmy, ôsma<br />
noc režiséra Evalda Schorma, drsné<br />
podobenstvo sovietskej okupácie<br />
Československa. Škoda, že Schorm<br />
zomrel v roku 1988.<br />
Keďže v tomto čísle je pomerne veľký<br />
priestor venovaný Jurajovi Jakubiskovi,<br />
napriek neuveriteľne obsiahlemu<br />
množstvu informácií, ktoré<br />
spomínaná fi lmová doba ponúka,<br />
stručne sa zameriame práve na naše<br />
niekdajšie L’Enfant Terrible. Jakubisko<br />
bol zástupcom jednej z dvoch<br />
hlavných línií, v ktorý sa vlna viezla.<br />
Na jednej strane bol akýsi kritický<br />
realizmus, ktorý rozoberal jedinca<br />
ako súčasť spoločnosti a venoval<br />
sa práve spoločenským témam bez<br />
akéhokoľvek nánosu /Ucho, Každý<br />
den odvahu, Žert/. Na strane druhej<br />
značne lyrickejšia a poetickejšia tendencia,<br />
kde sa okrem obsahu akcen-<br />
tovala aj súvsťažnosť s formou. Vznikli<br />
tak vizuálne a poeticky unikátne<br />
ladené diela, z ktorých niektoré<br />
by sa dali nazvať aj celovečernými<br />
avantgardnými experimentmi /Sedmikrásky,<br />
Vtáčikovia, siroty a blázni/.<br />
Jakubisko študoval fi lmovú réžiu<br />
na pôde FAMU v Prahe. Po troch<br />
krátkych fi lmoch vrazil svoju tvorivú<br />
energiu do celovečerného debutu,<br />
fi lmu Kristove roky, s ktorým slávil<br />
aj medzinárodný úspech a dodnes<br />
zostáva jedným z jeho najlepších fi lmov.<br />
Možno najzaujímavejším obdobím<br />
jeho tvorby sú však nasledujúce<br />
štyri roky, počas ktorých natočil tri<br />
fi lmy, z ktorých každý bol poctivo zabalený,<br />
označený a pedantne zamknutý<br />
v trezore, aby nikomu neublížil.<br />
Ide o nápadné počiny Zbehovia a pútnici,<br />
Vtáčikovia siroty a blázni a Dovidenia<br />
v pekle, priatelia. Po takomto<br />
trojitom výskoku Jakubisko pochopil,<br />
že sa buď „odmlčí“ alebo si môže<br />
hľadať inú profesiu. Začal sa teda<br />
nasledujúcich deväť rokov venovať<br />
dokumentárnemu fi lmu najprv v<br />
bratislavskom, neskôr v pražskom<br />
štúdiu. Na každý z fi lmov sa viažu nielen<br />
fi lmologické, ale aj spoločenské<br />
špecifi ká. Vo fi lme Zbehovia a pútnici,<br />
napríklad, uprostred metaforického<br />
príbehu z fi ktívneho dezolátneho<br />
sveta nájdeme niekoľkominútovú<br />
dokumentárnu vsuvku z príchodov<br />
ruských tankov na naše územie. Film<br />
Dovidenia v pekle, priatelia zasa<br />
vznikal v talianskej koprodukcii a Jakubiskovi<br />
nebolo umožnené ukončiť<br />
ho. Talianska strana to k jeho nevôli<br />
urobila, avšak keď k nemu po dvadsiatich<br />
rokoch znova získal prístup,<br />
dotiahol ho do fi nálnej podoby podľa<br />
svojej vízie. Azda najzaujímavejším<br />
počinom je prvý diel voľnej „trilógie<br />
o hľadaní šťastia“ Vtáčikovia, siroty a<br />
blázni /ďalšie dva sú Sedím na konári