You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Snažili sme sa jej pomôcť, Dali sme<br />
na čiernom trhu za jediný existujúci<br />
Americky liek na tuberkulózu všetky<br />
peniaze.<br />
Odniesli sme ho do Vyšných Hágov, kde<br />
sa mama liečila. Po dvoch mesiacoch<br />
ju poslali domov zomrieť. Pýtali sme<br />
sa ako to je možné a lekári povedali,<br />
že v ampulkách pevne utiahnutých<br />
kovovým prstencom nebol liek, ale<br />
krieda. Otec si ampule vypýtal naspäť,<br />
no povedali, že to už vyhodili. Takže<br />
mám pocit, že to použili pre niekoho,<br />
kto bol dôležitejší matka. Potom nás<br />
vychovával otec a babička.<br />
Čo robil otec?<br />
S nejakým veliteľom partizánov si v<br />
Košiciach otvorili likérku.<br />
Pred tým ako ste začali s filmom,<br />
ste študovali fotografiu.<br />
Kedy ste urobili vašu<br />
prvú fotku?<br />
Raz k nám do Košíc prišiel nejaký<br />
príbuzný, ktorého som nikdy predtým<br />
ani potom nevidel, nejaký intelektuál.<br />
Keď odchádzal, obdivoval som taký<br />
veľký fotoaparát, ktorý si niesol v<br />
taške. A on mi ho nechal. ´´Uč sa<br />
fotografovať povedal mi. Bože, aká<br />
blahosklonnosť, bozkal som mu ruky,<br />
nohy. Skúšal som všetky expozície,<br />
možnosti, čo sa s tým dá robiť, ale<br />
potom som zistil, prečo mi to dal.<br />
Išiel tam taký široký film, ktorý sa<br />
už nikde nevyrábal. Ale našiel som<br />
spôsob, ako s ním odfotografovať<br />
aspoň niečo, Tak že som na okeničku<br />
v tmavej komore vystrihol a prilepil<br />
kúsok filmu aký sa predával a tak sa<br />
mi podarilo urobiť jedinú fotografiu.<br />
Na Vianoce som chcel urobiť otcovi<br />
radosť, dal som fotoaparát na statív<br />
urobený zo stoličiek, zapálil vrecúško<br />
magnézia a vyšla nádherná fotografia.<br />
Mali na vás Košice podobný<br />
vplyv ako vidiek?<br />
V päťdesiatych rokoch do Košíc<br />
posielali ako do gubernie intelektuálov<br />
a dobrých umelcov z celého<br />
Československa. Košice boli za trest,<br />
aby prišli na iné myšlienky. V meste<br />
ktoré sa aj mne stalo domovom som<br />
mal veľa vzácnych kamarátov. A veľa<br />
som tam toho zažil. Tak ako som<br />
v Kojšove načerpal mágiu, tak mi<br />
Košice pomohli rozdúchať fantáziu.<br />
Ako ste sa dostali z Košíc do<br />
Bratislavy?<br />
V tretej triede som prepadal z kreslenia.<br />
Učiteľka mi hovorila, že ma<br />
nenechá ani skončiť. Nemaľoval<br />
som pedantne podľa jej predstáv.<br />
Otec mi kupoval zmrzlinu, keď som<br />
namaľoval nejaký výkres, ale stále som<br />
nemaľoval tak, ako chceli v škole. Raz<br />
bola vyhlásená súťaž Československej<br />
sporiteľne. Namaľovať obrázok o sporení.<br />
Namaľoval som ostrý kopec na<br />
ktorom bola sporiteľňa a chlapca,<br />
ktorý obetavo do toho nezmyselného<br />
kopca kotúľal korunu. A dole pod kopcom<br />
bola cukráreň. A táto myšlienka<br />
bola asi taká dobrá, že som vyhral<br />
celú súťaž. A tak prepadajúci žiak z<br />
kreslenia sa za noc stal najlepším !<br />
Zanedlho som si musel vybrať kam<br />
mám ísť. Na gymnázium sa mi nechcelo<br />
a otcovi niekto povedal, že v Bratislave<br />
je umelecká priemyslovka. Asi<br />
to bolo aj pod vplyvom toho, že sa k<br />
nám do domu prisťahovali aranžéri,<br />
som išiel na prijímačky. Doma mi dali<br />
kufor a baranicu a sadol som na vlak.<br />
Unavený som prišiel o piatej ráno<br />
do Bratislavy, kufor som ťahal cez<br />
prázdne mesto až na Palisády. Bolo<br />
to prvýkrát, čo som bol tak ďaleko z<br />
domu.<br />
Ako prebehli prijímačky?<br />
Prišiel učiteľ a pýtal sa nás všetkých<br />
pätnástich, ktorí sme tam boli:´´<br />
Chcete byť umelci?´´ Rozdal nám<br />
ceruzky a nechal nás kresliť stoličku<br />
s drapériou. Lenže nikto z nás to<br />
nevedel, perspektíva sa nám rozpadala<br />
a tužku sme tlačili ako kolík.. Pedagóg,<br />
ktorý učil budúcich sochárov,<br />
ukázal na nádobu s hlinou a zadal<br />
novy úkol- urobiť sochu. Ja som bol a<br />
najmenší, a tak som sa k hline dostal<br />
posledný, každý ma odstrkával a tak<br />
na mňa zostalo mi iba blato. Začal<br />
som modelovať, ale rozpadalo sa to.<br />
Kým ostatní šúľali hlinu ako plastelínu<br />
a lepili ju na seba, je som musel<br />
svoju mäkkú sošku vytiahnuť z jedného<br />
kusa..<br />
Učiteľ sa vrátil a nechal nás položiť<br />
práce na dosku, zobral palicu, buchol<br />
po doske a všetky sochy sa rozpadli, V<br />
kuse zostala moja. On povedal: „Umelec<br />
nech tu zostane a ostatní marš<br />
domov.“<br />
5
Change language