You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Od Apolla<br />
po Orion<br />
druhej polovici minulého storočia sa pojmom „vesmírne<br />
V preteky“ označovalo súperenie dvoch vtedajších veľmocí-<br />
Spojených štátov a Sovietskeho zväzu o prevahu v „dobývaní“<br />
vesmíru.<br />
Povedané športovou terminológiou,<br />
prvé kolá s prehľadom vyhrali Rusi<br />
(vlastne Sovieti), ktorí vypustili prvú<br />
umelú družicu Zeme Sputnik dňa 4.<br />
októbra 1957 i vyslali prvého človeka<br />
Jurija Gagarina na obežnú dráhu okolo<br />
Zeme 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1.<br />
Američania takpovediac pritvrdili hru<br />
a 25. mája 1961 v pamätnej reči americký<br />
prezident John Kennedy vyhlásil,<br />
že „tento národ by mal do konca<br />
desaťročia vyslať človeka na Mesiac a<br />
vrátiť ho bezpečne na Zem“. Zrodil sa<br />
program Apollo, najnákladnejší program,<br />
aký kedy mala ktorákoľvek krajina<br />
na svete v mierovej dobe. Istým<br />
prekvapením bolo, že Sovieti sa do<br />
tohto „závodu o Mesiac“ nepustili a<br />
vyhlásili, že považujú za vhodnejšie<br />
skúmať Mesiac i ďalšie vesmírne<br />
telesá pomocou bezposádkových automatizovaných<br />
družíc a sond (aj keď<br />
za tým bol aj nedostatok finančných<br />
prostriedkov).<br />
Prvými boli Armstrong a<br />
Aldrin<br />
A tak prvými ľuďmi, ktorí vstúpili<br />
48<br />
na povrch Mesiaca, boli americkí<br />
astronauti Neil Armstrong a Buzz<br />
Aldrin – stalo sa tak 20. júla 1969.<br />
Už v priebehu programu Apollo<br />
uvažovali Američania o vývoji viacnásobne<br />
využiteľného vesmírneho<br />
dopravného prostriedku , ktorý<br />
vyústil do programu vývoja raketoplánov<br />
nazvaného Space Shuttle<br />
(doslova vesmírny člnok). Prvý raketoplán<br />
Columbia odštartoval na svoj<br />
prvý let 12. apríla 1981, zhodou okolností<br />
(či schválne?) presne 20 rokov<br />
po Gagarinovom lete. Sovieti síce ako<br />
„odvetu“ iniciovali vývoj podobného<br />
vesmírneho dopravného prostriedku<br />
nazvaného Buran, ten však vykonal<br />
len jediný let do vesmíru (aj to bez<br />
posádky) v roku 1988. Po rozpade<br />
Sovietskeho zväzu koncom roka 1991<br />
bol program Buran zrušený. Americké<br />
raketoplány (dva havarovali)<br />
slúžili 30 rokov, pričom v ostatných<br />
rokoch sa používali najmä na dopravu<br />
astronautov na medzinárodnú<br />
vesmírnu stanicu ISS a z nej späť na<br />
Zem. Posledný let uskutočnil raketoplán<br />
Atlantis od 8. júla do 20. júla<br />
2011. Týmto dňom stratili Američania<br />
akúkoľvek schopnosť dopravovať<br />
svojich astronautov vlastnými prostriedkami<br />
do vesmíru. Našťastie sa z<br />
bývalých rivalov – USA a Sovietskeho<br />
zväzu (ZSSR) – stali dve spolupracujúce<br />
vesmírne veľmoci, pričom Rusko<br />
disponuje osvedčenými nosičmi i<br />
vesmírnymi loďami Sojuz, ktoré teraz<br />
slúžia ako jediný vesmírny dopravný<br />
prostriedok k ISS a späť.<br />
Zrušený program Constellation<br />
Spojené štáty sa, pochopiteľne, už<br />
počas využívania raketoplánov<br />
pripravovali na „postraketoplánovú“<br />
éru. V januári 2004 predstavil<br />
vtedajší prezident G. Bush svoju<br />
víziu prieskumu kozmu, ktorej konkretizáciou<br />
bol program Constellation<br />
(súhvezdie), zahrňujúci vývoj<br />
úplne novej kozmickej lode Orion,<br />
lunárneho pristávacieho modulu Altair<br />
i nových nosných rakiet Ares I. a<br />
Ares V. Tieto prostriedky mali slúžiť<br />
na zásobovanie ISS, obnovenie pilotovaných<br />
letov na Mesiac a výhľadovo<br />
i k letom k planéte Mars. Enormné<br />
finančné náklady i oneskorovanie<br />
celého programu však viedli po nástupe<br />
B. Obamu do úradu prezidenta<br />
USA k zrušeniu programu Constellation.<br />
Novú koncepciu americkej kozmonautiky<br />
predstavil Obama v apríli<br />
2011. Zo zrušeného programu Constellation<br />
„prežila“ v inovovanej podobe<br />
loď Orion, ktorá dostala označenie
Change language