19.04.2013 Views

Apríl 2012 - Banicow

Apríl 2012 - Banicow

Apríl 2012 - Banicow

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

„Hotel hrôza“<br />

ukazuje novú tvár<br />

najbližších mesiacoch budú ukončené práce na hoteli Ryugyong, najväčšej stavbe Kórejskej<br />

V ľudovo-demokratickej republiky. Postaral sa o to egyptský koncern Orascom, ktorý injekciou<br />

v hodnote 400-miliónov dolárov vniesol na stavbu život po dlhých 16tich rokoch. Za tento<br />

čas sa toto obrovské stavenisko stalo priam legendou a vyslúžilo si prezývky ako „Pyramída<br />

prízrakov“ alebo „hotel hrôza“ .<br />

História stavby, ktorá sa dá považovať<br />

za azda najokázalejší monument totalitných<br />

režimov novodobej histórie<br />

ľudstva sa začala písať v roku 1986,<br />

keď sa v krajine hlavného rivala pchjongjangského<br />

režimu v Južnej Kórei<br />

slávnostne otváral najvyšší hotel sveta<br />

– 226 metrov vysoký Westin Stamford.<br />

Mocipánovia na severnej polovici<br />

polostrova teda zosnovali plán,<br />

ktorým chceli dokázať, že sú o krok<br />

vpred a už o rok neskôr sa začal nad<br />

Pchjongjang dvíhať hotel s cieľom<br />

uchmatnúť prvenstvo pre seba.<br />

Keďže však severokórejský režim nemal<br />

prostriedky na rozhadzovanie,<br />

40<br />

pri práci na projekte sa spoľahol na<br />

zahraničných partnerov, ich finančné,<br />

no hlavne technologické prostriedky.<br />

Ako prejav vďaky poskytla KĽDR na<br />

jej pomery veľmi netradičné podmienky<br />

a úľavy v podobe možnosti<br />

prevádzkovania kasín, či nočných<br />

klubov, skrátka zábavu na západný<br />

spôsob, nemožnú pre občanov tejto<br />

krajiny. Projektu sa napokon chopili<br />

japonskí investori, no aj v spolupráci<br />

s nimi predstavovali náklady pre<br />

vládu krajiny sumu rovnajúcu sa 2<br />

percentám jej HDP. Pre porovnanie -<br />

2% HDP Slovenska boli v roku 2010<br />

približne 1,3 miliardy Euro (posledná<br />

stavba „národného významu“ – či už<br />

praktického alebo symbolického u<br />

nás – rekonštrukcia Štadióna Ondreja<br />

Nepelu v Bratislave stála 96 miliónov).<br />

Toľko k sumám, z ktorých je jasné,<br />

že sa v krajine, známej chudobou,<br />

či dokonca údajným hladomorom<br />

jednalo naozaj o projekt storočia.<br />

Názov Ryugyong sa dá preložiť ako<br />

„mesto vŕb“, hotel má pri pohľade<br />

zhora svojím pôdorysom pripomínať<br />

kvet, faktom však je, že tieto motívy<br />

inšpirované prírodou ostávajú pri<br />

pohľade z perspektívy chodca úplne<br />

nepriznané a hotel začal s pribúdajúcimi<br />

poschodiami pôsobiť ako obludná<br />

betónová pyramída, fatálne<br />

poznamenávajúca panorámu mesta.<br />

Písal sa rok 1992 a holá betónová<br />

stavba v brutalistickom sci-fi štýle,<br />

ktorý bol v krajinách sovietskeho vplyvu<br />

v tej dobe, ak nie medzi bežnými<br />

ľuďmi, tak minimálne medzi politickými<br />

elitami populárny sa, presne<br />

podľa plánov, zastavila na sto piatom<br />

poschodí vo výške 330 metrov. To jej<br />

dnes prináša svetovú štvrtú priečku<br />

v počte podlaží a štyridsiate miesto<br />

v porovnaní výšok (Severokórejčania<br />

nepatria medzi vysoké národy - stačí<br />

im malá výška podlaží). Betónová<br />

pyramída spredu tvarovo pripomínajúca<br />

čosi ako trojvršie nášho štátneho<br />

znaku sa však už opláštenia, či osadenia<br />

okien nedočkala. Pád Sovietskeho<br />

zväzu prehĺbil finančné problémy<br />

Severokórejčanov a ani zahraničný<br />

kapitál nedokázal zabezpečiť absentujúce<br />

dodávky materiálov.<br />

Od chvíle, keď zo stavby odišiel<br />

posledný robotník sa megahotel<br />

postupne začal stávať azda ešte<br />

slávnejším. Rozhodne však šlo o slávu<br />

z celkom iného súdka, než po ktorej<br />

architekti pre svoje „dieťa“ túžia.<br />

Ryugyong sa na dlhé roky stal deprimujúcim<br />

prízrakom vynárajúcim sa<br />

každé ráno z pchjongjangskej hmly.<br />

Americký časopis Esquire ho v tom<br />

čase (možno trochu trúfalo) dokonca<br />

vyhlásil za najškaredšiu stavbu<br />

na Zemi. S nástupom internetu sa

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!