a znamenala pre Samarských židov konečný a trvalý zánik. Nová rozpínajúca sa veľmoc Asýria po 22 rokoch bojov v roku 721 pr.n.l. od základov vyvrátila izraelské Severné kráľovstvo . Porazených židov deportovali do Asýrie a na ich miesto prisťahovali iné národy. Bola to prvá tragédia gigantických rozmerov v židovských dejinách silne pripomínajúca holokaust. Židia v Asýrii sa časom asimilovali s miestnym obyvateľstvom, stratili svoju vieru a jazyk. V severnom Izraeli ostali len chudobné vrstvy a tie sa zmiešali s novými prisťahovalcami. Ale to už nebolo to pravé židovstvo a južné kráľovstvo s Jeruzalemom a chrámom. Odvtedy sa na nich dívali s nedôverou a povýšenectvom a odopreli im ich izraelskú vyvolenosť. Južné kráľovstvo Judea s hlavným mestom Jeruzalem Oproti Izraelu bola južná Judea s hlavným mestom Jeruzalem chudobnejšia a paradoxne menej centralizovaná , militarizovaná a vnútropoliticky stabilnejšia. Pri moci sa napriek počiatočnej nestabilite udržal po celé stáročia Dávidov rod. Jeruzalemský chrám sa stal jediným centrom jehovistického náboženstva, aj keď vládnúca elita často podporovala pohanské kulty. Veľkou výhodou bolo, že bola bokom od hlavných obchodných ciest a mohla relatívne kľudne prežívať. Vyvrátenie severného Izraela Asýriou však spôsobilo aj tu šok a paniku. Do Jeruzalema utieklo zo severu pred Asýrčanmi množstvo ľudí aj učencov, ktorí so sebou priniesli spisy proroka Ozeáša, pôsobiaceho na severe, a ktoré mali na ďalší vývoj veľký vplyv. Prorok Ozeáš – porážka 46 Asýrčanov Bol prvý izraelita, ktorý severnému Izraelu predpovedal vojenské porážky, ktoré sú božím trestom kvôli jeho mravnému zlyhaniu .Ozeáš je tajuplný a patrí k najmenej zrozumiteľným prorokom. Mal schopnosť vyjadrovať sa zlovestne a pesimisticky, ale popritom akoby stále naznačoval určitú iskru nádeje. Sám seba s odporom opisuje ako smilníka, sukničkára a pijana . Hlásal názor, že Izrael a Judea mali byť vždy spolu, a že organizované kňažstvo je zlo. Hovorí prorockú vetu: „ Záleží na zmene ľudských sŕdc a nie na telesnej príprave a potom Židia zvíťazia“. Je to o láske k Bohu, ktorý im „dá na tretí deň povstať a oni budú žiť“. Je to prvý prejav náboženstva srdca, ktoré sa odlúči od konkrétneho štátu a organizovanej spoločnosti . Opäť bližšie ku kresťanstvu. Vplyv zo zničeného severu prinesených Ozeášových textov a strach z Asýrčanov vyvolal v Judei nepokoje chudobných vrstiev, ktoré si u kráľa vynútili podpísanie dohody „o ľude jediného boha medzi kráľom, Hospodinom a ľudom“ ktorá im za určitých okolností dokonca umožňovala voliť samotného kráľa. To bol precedens, ktorý nemal v tých časoch obdobu. Nasledovala obnova viery a morálky a príprava na vojnu. Slabo vyzbrojený judský kráľ Chizkiáš sa za pomoci ľudu púšťa do spevňovania hradieb, preráža slávny Šílošaský tunel , privádzajúci vodu z Gíchonskeho prameňa, čím v Jeruzaleme vzniká obrovská zásobáreň vody , podmienka prežitia pri dlhom obliehaní. Keď Asýrčania v roku 701 dorazili pred brány odhodlaného ale relatívne slabého Jeruzalema a chys- tali sa ho dobyť, stalo sa niečo, čo nikto nečakal. Asýrsku armádu zasiahol myšací mor a tvrdo ju zdecimoval. Judea šokujúco porazila Asýrčanov! Toto neuveriteľné víťazstvo jeruzalemských židov utvrdilo v novom presvedčení, že národ môže spasiť len viera a dobré skutky ako to hlásal prorok Ozeáš. Ostal však problém jediného chrámu, ktorý časom opäť rozdelil Izraelitov na dva tábory a veci sa vracali do starých koľají. Zhodou náhod, alebo možno zámerne sa pri oprave jednej z jeho stien našli starobylé zvitky, možno pôvodný text starozákonnej knihy, ktorý vyvrcholil prekliatím. Táto symbolika vyvolala opäť paniku a akoby to len potvrdzovalo dovezené Ozeášove proroctvo. Kráľ Josiáš využil situáciu a na znak hlbokého smútku verejne roztrhol svoje rúcho a nariadil okamžitú očistnú náboženskú reformu. Všetky obrazy boli zničené, posvätné návršia uzavrené, kacírski kňazi, inoverci a pohanskí kňazi boli zavraždení. Reforma vyvrcholila národnými oslavami sviatku pesach, aké dovtedy Jeruzalem nepoznal a je paradoxom, že z tohto návratu ku koreňom náboženskej minulosti ťažil najviac Jeruzalemský chrám, ktorý priniesol na svet Šalamún ako niečo, čo v skutočnosti židovské pôvodne nebolo. Zničenie chrámu , prorok Jeremiáš V roku 605 sa náhle zrútila Asýrska ríša a nastupujúca Babylonská ríša dovršuje proroctvá prorokov. V roku 595 dobýja babylonský kráľ Nabuchodonozor Jeruzalem . Mnoho židov uteká do okolitých krajín a tých, ktorí nestihli utiecť alebo neboli vyvraždení, vynímajúc mestskú chudobu , deportuje do Babylonie aj so všetkými jeruzalemskými pokladmi. Zanecháva za sebou dosadeného kráľa, ale aj náboženskú slobodu. Mesto sa ale opäť vzbúri, Nabuchodonozor sa vracia a napriek tomu, že Babylončania neboli takí krutí ako Asýrčania použili voči vzbúrenému kráľovi bežný trest pre vazala, ktorý porušil prísahu. Pred jeho očami povraždili všetky jeho deti a potom mu vylúpili oči, aby to bola posledná vec, ktorú v živote videl. Nasledovalo zbúranie 500 ročného Jeruzalemského chrámu, strhnutie hradieb a zrútenie najstaršej mestskej časti Miló, ešte z čias Dávida . Židovské kráľovstvá a prvý Jeruzalemský chrám ako to predpovedali proroci boli rozvrátené, ale judaistické náboženstvo naďalej spájalo roztrúsených židov, aby sa časom história opäť opakovala. * Peter Baník st.
Od Apolla po Orion