You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
srdce upínalo k Perseovi zo Starých gréckych bájí Eduarda Petišku, k šibalovi Pištáčikovi<br />
a perfektnej babe - Pipi dlhej pančuche. Za Persea som sa chcela vydať, Pištáčika by som si bola<br />
rada adoptovala ako brata a Pipi dlhá pančucha - nuž, tou som sa často chcela stať, ak som si<br />
samozrejme práve v danom okamihu nepredstavovala, že ma idú obetovať obrovskej krvilačnej<br />
hydre... Kým som ešte nepoznala písmenká, do nemoty som otravovala členov svojej rodiny<br />
a vkladala im do rúk knižky, z ktorých mi v čase voľna, klipkajúc očami, čítali príbehy mojich<br />
obľúbených postáv plné nebezečných dobrodružstiev, humoru, lásky, kamarátstva a samozrejme -<br />
charizmatických zlosynov.<br />
Po polroku strávenom v laviciach prvého ročníka základnej školy som sa odhodlala nasledovať<br />
veľkú výzvu, ktorá na mňa žmurkala z knižnice. Za jedno popoludnie som prečítala svoju prvú knihu<br />
– Perníkovú chalúpku, ilustrovanú krásnymi a zároveň hrôzostrašnými obrázkami Albína<br />
Brunovského. Príbeh Janka, Marienky a ježibaby bol prvý, ktorý som si z písmenok „poskladala“<br />
sama. Bola to iniciácia, počas ktorej som odhalila čaro slobodnejšej interpretácie, predstavivosti,<br />
vlasného tempa.<br />
A potom do rodiny pribudol nový člen zo Sovietskeho zväzu - čiernobiely televízor a s ním do môjho<br />
detstva vstúpili ďalší hrdinovia. Kým na opačnom konci sveta, ďaleko za nepreniknuteľnou železnou<br />
oponou americké deti, tínejdžeri a dospelí držali palce Pamele a Bobbymu, Archiemu, trom krásnym<br />
Charlieho anjelom, Cliffovi Huxtableovi, Hawkeymu Piercovi a všetci svorne nenávideli Džejára, ja<br />
som bola na smrť zamilovaná do Winnetoua a neznášala som Fredericka Santera.<br />
Po páde železnej opony do rodiny pribudol opäť nový člen. Farebný, japonský. A okrem neho aj tá<br />
Pamela, Bobby a Džejár...<br />
Spomínam si, ako sme sa celá rodina každý piatok o ôsmej hodine večer usadili na našu pomerne<br />
vyšúchanú sedačku, zapli televízor a krútili hlavami nad príbehmi rodiny Ewingovcov, ktorí<br />
vysedávali priamo oproti nám, ale na luxusnej saténovej sofe a namiesto solených arašidov medzi<br />
sebou bojovali o ropu a o život. Nóbl – nenóbl, po čase sme si na ich „veľkopanské maniere“<br />
a luxusnú haciendu zvykli. Prijali sme ich do rodiny. Dobrák ako dobrák, zlosyn ako zlosyn... A tak<br />
môj starý otec, plne stotožnený s postavou doktora Sovu z Nemocnice na okraji mesta, začal<br />
„spievať ódy“ na patriarchu Jocka, ktorý mal za každých okolností pravdu a spravodlivosť na svojej<br />
strane. Babičke pri scénach so všeobjímajúcou a láskyplnou Miss Ellie takmer vždy vyhŕkli slzy<br />
dojatia. Moja pragmatická rozvedená a sebestačná matka pri pohľade na neustále opitú trpiteľku<br />
Sue Ellen iba prevracala očami a vykrikovala, že „dievča by malo konečne vziať rozum do<br />
hrsti, vykašľať sa na majetky a poslať toho svojho tyrana pekne do čerta.“ Krstný otec, v tom čase<br />
tridsaťpäťročný opravár elektrických spotrebičov, nevyliečiteľný rojko so zmyslom pre humor, tramp<br />
s kovbojským klobúkom nasadeným na hlave a líder trnavskej country kapely Kamión vyhlasoval, že<br />
Ray Krebbs, to je ten „pravý chlap“, takým sa on vždy chcel stať. A ja som sa ako štrnásťročná<br />
tínejdžerka s Mickey Mousom na tričku v kúpeľni potajomky maľovala a česala „na Pamelu“. Dôvod<br />
je jasný. Z Persea a Winnetoua som presmerovala svoju pozornosť na Bobbyho...
Change language