Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Každý člen našej rodiny si teda našiel svojho osobného hrdinu, ktorému držal palce, stotožňoval sa s<br />
ním a mal ho rád. K jednej postave sme však všetci prechovávali emócie podobného charakteru.<br />
Z hĺbky srdca sme nenávideli najväčšieho a zároveň aj najobľúbenejšieho zlosyna v celých dlhých<br />
dejinách soap opery. V škole sme po sebe pokrikovali – „Nebuď Džejár!“ Bola to v tom čase azda tá<br />
najväčšia urážka. Lenže keď ho na konci druhej série Dallasu postrelili, už nám tak veľmi do<br />
smiechu nebolo. „Kto postrelil Džejára?“, pýtali sme sa. Na rozťatie tohto gordického uzla sme si<br />
však museli počkať. Ale keďže sme boli napätí, kládli sme si medzi sebou okrem tej základnej, kto<br />
vystrelil, aj ďalšie otázky a spoločne sme fabulovali: Bude žiť? A ak áno, zostane na vozíčku? Polepší<br />
sa vďaka tomuto desivému zážitku? Alebo naopak, stane sa ešte väčším zloduchom a bude bažiť<br />
po pomste? No a ak to neprežije, čo sa stane so Sue Ellen? Upije sa k smrti? Utečie s Cliffom?<br />
Alebo... A potom prišli prvé časti tretej série a hádanka sa rozriešila.<br />
V deväťdesiatych rokoch sme v domácnosti privítali aj postavu, ktorú vytvoril režisér Robert Altman,<br />
Hawkeyho Piercea. Sitcom M.A.S.H. vystriedal černošský gynekológ Cliff Huxtable a jeho podarená<br />
rodinka zo Show Billa Cosbyho. A opäť niečo nesedelo. Ten smiech po každom vtipe. A vôbec – vtip<br />
ako taký. Lenže tak, ako sme si zvykli na soap operu, prijali sme a naučili sme sa čítať aj žáner<br />
sitcomu. Po čase sme si už snáď ani nedokázali predstaviť, že by sme pred hlavnou spravodajskou<br />
reláciou prvej slovenskej komerčnej televízie Markíza nedostali svoje obľúbené postavy v podobe<br />
Murphy Brownovej, Dharmy, Grega, Rachel, Rossa, Chandlera, či Frasiera a s nimi<br />
a prostredníctvom nich aj dávku odľahčeného humoru.<br />
Nie náhodne som v predslove využila príklad zo svojej rodiny. Pokúsila som sa na ňom zbežne<br />
a s nadhľadom popísať proces, akým sa tieto americké televízne žánre udomácnili na pôde, z ktorej<br />
nevzišli a v prostredí, kde nemali žiadnu tradíciu. Taktiež nie náhodou som často používala pojmy<br />
ako rodina (komunita) a hrdina (postava, charakter), ktoré sú kľúčové ako pre žáner soap opery, tak<br />
aj pre sitcom.<br />
Už v roku 1953, po nástupe nového média do procesu masmediálnej komunikácie, prezident<br />
americkej televíznej spoločnosti NBC Sylvester L. Pat Weaver Jr. pochopil, že ak sa chce televízia<br />
presadiť a stať sa rovnocenným konkurentom rozhlasu, musí sa stať členom rodiny. Weaver preto<br />
vytvoril dômyselnú „kombináciu reči, správ, rozhovorov a diskusií - štýl, ktorý je stále<br />
charakteristický pre televízne médium.“ (Monaco, s. 480)<br />
Do programovej štruktúry každej televízie však neodmysliteľne patria aj dramatické seriálové žánre.<br />
Keďže komerčná televízia potrebuje, ľudovo povedané, z niečoho žiť, nutne do programovej<br />
štruktúry musí nasadiť programy, ktoré oslovia čo najviac divákov a vytvoria si majoritné publikum.<br />
Ideálne by bolo, keby toto publikum nebolo iba „veľké“, ale zároveň aj široko spektrálne, to<br />
znamená, že konkrétny televízny program by mali sledovať diváci rôzneho pohlavia, veku,<br />
spoločenského a sociálneho postavenia, atď.. Podľa výsledkov Nielsenovho ratingu od počiatkov<br />
televízneho vysielania až po dnešné dni to boli práve dva dramatické televízne seriálové žánre, ktoré
Change language