SOAP OPERA A SITCOM

seriálovej rodiny soap opery Dallas sledujú všetci členovia reálnej rodiny pred televíznou obrazovkou
tak, ako to bolo v našej domácnosti po nasadení Dallasu do vysielania. Serialita je totiž jav, ktorý
buduje vernosť publika prostredníctvom dlhodobého sledovania osudov obľúbených hrdinov a ich
zmien v čase a funguje na princípe napätia a návyku.
Pred rokom 1989 bola v Československu dlhodobá tradícia dramatických seriálov, z ktorých
najznámejšie vytvoril a scenáre k nim písal Jaroslav Dietl. Jeho seriál, ktorý rezonuje v divákoch
dodnes, je Nemocnica na okraji mesta. Aj keď narábanie s dramaturgickou stavbou, dramatickým
časom, priestorom, nastoľovaním a vývojom konfliktov, či vopred daným smerovaním k finálnemu
rozuzleniu a napokon, v rovine významu aj s väčšou vernosťou realite, sú v tomto seriále iné, než
napríklad v produktoch soap opery, stále má dva atribúty, ktoré ho podobne ako soap operu
a sitcom robia divácky mimoriadne atraktívnym: narába s konceptom stabilnej komunity
v ustálenom priestore a s konceptom hrdinu. Aj tento československý seriál je totiž podobne ako
soap opera či sitcom budovaný predovšetkým cez postavy (character driven). A ešte niečo: podobne
ako americké žánrové seriály obsahuje to, čo tvorcovia a teoretici označujú anglickým pojmom
issue, teda riešenie sporných otázok – morálky, vzťahov, spoločenských a prípadne politických
problémov. Čiže pôsobí aj edukačne a plní funkciu šírenia dominantných spoločenských ideológií
a hodnôt: Dobro víťazí nad zlom, priateľstvo nad závisťou, láska nad nenávisťou a podobne.
Soap opera a sitcom sa teda medzi slovenským publikom udomácnili aj napriek tomu, že sú to
americké žánre, ktoré u nás pred rokom 1989 nemali žiadnu tradíciu. Slovenskému divákovi sú
blízke, aj keď nesledoval ich dlhodobý vývoj v čase a nebudoval si k nim vzťah postupne.
Domnievam sa, že neznáme žánrové vzorce sa dokázal naučiť a prijať za svoje práve preto, lebo mu
ponúkajú niečo dôverne známe a blízke: hrdinov, príbehy a posolstvá. A kdesi medzi riadkami sa
ukrýva na prvý pohľad ťažšie postrehnuteľná, ale o to silnejšie pôsobiaca rovina ideologická. Oba
žánre sa teda stali veľmi účinnými prostriedkami kultúrneho imperializmu a jednou z masívnych
foriem budovania a zveľaďovania globánej dediny.
Slovenské televízie už v súčasnosti nesiahajú výlučne po akvizičných tituloch, ale samé sa snažia
vyvýjať, tvoriť a vysielať pôvodné produkty, ktoré viac - menej spadajú pod dané žánre. V rokoch
2005 - 2006 vyprodukovala spoločnosť Maya, s.r.o. pre TV Markíza takmer dvesto častí soap opery
Medzi nami, ktorá síce nebola pôvodná, jej formát vlastní britská spoločnosť Fremantlemedia Ltd.,
napriek tomu prinášala slovenskému divákovi bližšie témy, postavy, prostredia a posolstvá, než
americké soap opery a latinsko – americké telenovely. V súčasnosti TV Markíza produkuje a vysiela
seriál Susedia, ktorý v istých bodoch napĺňa konvencie amerického sitcomu, pričom hrdinovia a ich
vzájomné konflikty (napr. karikovanie súbojov dvoch národností – slovenskej a maďarskej) sú
výlučne slovenským špecifikom.
Práve z tohto dôvodu je aj pre budúcich televíznych tvorcov nevyvhnutné o daných žánroch
diskutovať, spoznať ich z hľadiska ich konvencií, aby sa k nim mohlo nielen kriticky pristúpiť, ale