Témy rigoróznych prác pre akademický rok 2012/2013

Práca ponúka priestor pre širokospektrálny výskum poetiky, noetiky, estetiky, štýlu, formy,
tvaru atď. románov francúzskeho autora Louisa Ferdinanda Célina. Zásadnejšie sa orientuje
v probléme výrazovej a významovej štruktúry románov autora s predpokladom začlenenia
Célinovej tvorby do komunikačného horizontu autorov slovenskej literatúry.
5.Naratívne štruktúry v tvorbe Fernanda Pessou
Práca zachytáva a interpretuje podoby a zmeny naratívneho tvarovania textu v rámci
genologického členenia Pessoovej tvorby, ale aj v optike „Pessoových heteroným“
a mystifikácií autorského subjektu. Identifikuje dôvody, príčiny a pravidlá transformačného
procesu a jeho významové konzekvencie.
6.Podoby románu vo svetovej literatúre 20. a 21. storočia
Téma, orientovaná žánrovým vymedzením, otvára širokospektrálne systematické uvažovanie
o podobách románu v priestore 20. storočia. Možná je špecifikácia témy smerom ku
konkrétnym špecifickým románovým celkom či cyklom, a to vzhľadom na dejinné, teoretické
či transformačné procesy a pozície daného žánru v danom období.
Konzultant Mgr. Milan Kendra, PhD.
1.Prózy S. H. Vajanského a ich literárnovedná reflexia ako proces hľadania hodnôt
Ťažisko rigoróznej práce v prípade zvolenej témy spočíva v selekcii tých literárnoteoretických
a literárnohistorických východísk z diferencovaného a často rozporuplného literárnovedného
skúmania (F. Votruba, B. Pavlu, A. Matuška, I. Kusý, O. Čepan, J. Noge, F. Miko, P. Petrus,
J. Števček, M. Mikulová, V. Mikula, I. Taranenková), ktoré majú potenciál operatívne a
s ohľadom na Cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov zo slovenského
jazyka a literatúry vystihnúť profil Vajanského – prozaika. Pôjde zároveň o taký výber a
analýzu Vajanského prozaického textu (textov), ktorý možno reálne zakomponovať do
časovo-tematického plánu, príp. je vhodné s ním pracovať v rámci mimoškolskej záujmovej
aktivity (literárnych krúžkov). Vzhľadom na skutočnosť, že Cieľové požiadavky formulujú
nároky na znalosť konkrétnych literárnovedných termínov, literárnych období a smerov,
literárne druhy a žánre, štruktúru a štylistiku literárnych textov a obchádzajú Vajanského dielo
(zväčsa v línii Hviezdoslav, Kukučín, Tajovský, Timrava), je potrebné preveriť otázku
aktuálnej a historickej, estetickej a vývinovej hodnoty Vajanského próz a ich relevantnosť vo
vzťahu k uvedeným okruhom v rámci literárneho vzdelávania.
2.Od realisticky koncipovanej postavy (M. Kukučín) k modernistickému subjektu (J. G.
Tajovský)
Hoci cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov zo slovenského jazyka a
literatúry zaraďujú prózy M. Kukučína a J. G. Tajovského do okruhu realistického písania
primárne na základe zobrazovaného prostredia a dedinskej tematiky, rigorózna práca sa má
zameriavať na odkrývanie typologických súvislostí a odlišností v prózach, ktorých autori
inklinujú k odlišným umelecko-estetickým systémom. Prostredníctvom textovej analýzy bude
nevyhnutné konkretizovať tie poviedkové útvary, ktoré sú v maximálnej miere schopné
synekdochicky zastúpiť premeny poetík daných autorov vo viacerých fázach ich tvorby a
ktorých slohovo-typologické príznaky popri paralelách zjavne diferencujú myšlienkové
východiská a umelecké postupy oboch prozaikov. Rigorózna práca by mala vystihnúť aj
mieru objektívneho a subjektívneho pólu v umeleckom výraze, ktorá okrem iného súvisí
s typológiou rozprávača a organizáciou sujetu, výberom žánru a využívaním konkrétnych
štylistických prostriedkov. V prózach Tajovského bude obzvlášť potrebné charakterizovať