kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

znalec súčasného činoherného, čiastočne i hudobného divadla, najmä opery, a slovenského
ochotníckeho divadla, venoval sa i činohernému divadlu a opere (knižné práce: Divadlo
v Trnave, 1982, Divadlo v Brezne, 1988, Prví a prvoradí herci SND, 1993, spoluautor:
Kapitoly z dejín slovenského divadla, 1967 – časť Divadlo od revolúcie do nástupu realizmu,
Slovenské ochotnícke divadlo 1830 – 1980 /s V. Štefkom, 1983/, Slovenské divadlo do
roku 1919, 2 zv. /1997–98/, Slovenské divadlo v 20. storočí, 1999; heslá do Encyklopédie
dramatických umení Slovenska a Encyclopaedie Beliany), autor početných odborných
príspevkov, divadelnohistorických štúdií (Slovenské divadlo), kritík a recenzií (Kultúrny
život, Literárny týždenník, Javisko, Teatro) vyznačujúcich sa brilantným a svojráznym
štýlom, štúdií o slovenských dramatikoch, člen Slovenskej teatrologickej spoločnosti,
Združenia slovenských divadelných kritikov a teoretikov, v 2010 dostal Rad Ľudovíta Štúra
II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a umenia, osobitne v oblasti
divadelnej vedy, otec redaktorky Kataríny Ducárovej – 80. výročie
17. 1. 1942 *Muhammad Ali, vl. menom Cassius Marcellus Clay, Louisville, Kentucky, americký
černošský pästiar, legenda svetového boxu a športu, fi lantrop, začínal ako amatérsky
boxer, jeho taktika bola rýchlosť, vynikajúca práca nôh a silný úder, v 1959 vyhral Golden
Gloves Tournament of Champions a národný titul Amateur Athletic Union, v 1960 víťaz
OH v Ríme v kategórii do 81 kg (neskôr v autobiografi i uviedol, že keď mu zakázali
vstup do reštaurácie „len pre bielych“, hodil medailu do rieky Ohio, olympijská komisia
mu udelila náhradné ocenenie – v 1996 na OH v Atlante, kde zapaľoval slávnostnú
pochodeň), po olympijskom víťazstve v 1960 sa stal americkým hrdinom, 29. 10. 1960
vyhral v Louisville prvý profesionálny zápas, 25. 2. 1964 v Miami víťazne zohral prvý
zápas o titul majstra sveta so Sonnym Listonom, majster sveta v ťažkej váhe 1964–67,
1974–78, 1978–79, svoj boxerský štýl charakterizoval slovami „vznášať sa ako motýľ,
bodať ako včela“, americká verejnosť (napriek jeho rastúcim úspechom) negatívne vnímala
jeho konvertovanie na islam (1964, vstúpil do skupiny Nation of Islam, bieli Američania
ju považovali za nebezpečnú a protiamerickú) a prijatie mena Muhammad Ali (deň po
víťazstve nad S. Listonom – 26. 2. 1964), pravicové spektrum spoločnosti s pobúrením, no
odporcovia vietnamskej vojny, naopak so sympatiami prijali jeho odmietnutie bojovať vo
vojne vo Vietname (1967), za porušenie vojenskej povinnosti mu Svetová asociácia boxu
v 1967 odobrala licenciu a udelila pokutu, 20. 6. 1967 ho za to odsúdili na 5 rokov väzenia
(po 3 rokoch prepustený z väzby), v 1970 sa vrátil do ringu, 8. 3. 1971 v Madison Square
Garden absolvoval „zápas storočia“ s Joeom Frazierom (prvá prehra v jeho profesionálnej
kariére), 30. 10. 1974 v zairskej Kinshase v zápase nazvanom Rumble in the Jungle
(„hromobitie v džungli“) zvíťazil nad Georgom Foremanom, 1. 10. 1975 zdolal Fraziera
v zápase nazvanom Thrilla in Manila („thriller v Manile“), v 1975 vyhlásený za najlepšieho
športovca sveta, počas 20-ročnej profesionálnej boxerskej kariéry (1960–81, v 1981 skončil
pre Parkinsonovu chorobu) mal na svojom konte 61 zápasov (56 víťazných – 37 na k. o.,
5 prehier), v 1999 vyhlásený za Športovca storočia (ocenenie udelili Sports Illustrated
a BBC), angažoval sa za rovnoprávnosť Afroameričanov, chorý tiež na cukrovku, nositeľ
významných ocenení (Lifetime Achievement Award od Amnesty International v 1998,
v 1998 ho generálny tajomník OSN vymenoval za Posla mieru OSN /United Nations
Messenger of Peace/, International Ambassador of Jubilee 2000, v 2005 dostal prezidentskú
Medal of Freedom od prezidenta G. Busha), v 2001 Michael Mann nakrútil životopisný
fi lm Ali (stvárnil ho Will Smith), v 2004 vydal autobiografi u The Soul of a Butterfl y
(napísanú s dcérou Hanou Yasmeen Ali), v rodnom Louisville je Muhammad Ali Center,
jeho meno nesie výskumné centrum je Muhammad Ali Parkinson Research Center v Barrow
Neurological Institute vo Phoenixe (Arizona), jeho dcéra Laila Ali sa tiež profesionálne
venovala boxu – 70. výročie
18. 1. 1912 *Prof. Dr. Ivan Alexander Getting, PhD., New York (†11. 10. 2003 Coronado, Kalifornia),
americký fyzik, inžinier a vynálezca slovenského pôvodu, spoluvynálezca GPS (globálny
satelitný navigačný systém, s prof. Bradfordom Parkinsonom), v 1933 získal bakalársky
titul na Massachusetts Institute of Technology (Massachusettský inštitút technológie, MIT),
absolvoval postgraduálne štúdium Graduate Rhodes Scholarship na Oxford University (PhD.
– 14 –
z astrofyziky v 1935), 1935–40 pracoval na Harvard University, vyvinul prvý high-speed
fl ip-fl op circuit, základný článok digitálnych počítačov, 1940–50 pracoval v MIT Radiation
Laboratory (v 1946 profesor), kde počas vojny s tímom vyvinul prvý automatický mikrovlnný
pozemný radar SCR-584 (použitý na záchranu Londýna pred strelami V-1 počas nacistického
bombardovania), 1951–60 viceprezident pre inžinierstvo a výskum v Raytheon Corporation,
1960–77 prvý prezident Aerospace Corporation (Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku),
ktorá významne prispela k vývoju obranných raketových systémov a NASA kozmickým
programom Mercury a Gemini, s prof. Bradfordom Parkinsonom navrhol a zostrojil prvý GPS
systém pre námorníctvo (Navstar), pod jeho vedením vyvinuli svetoznámu technológiu GPS
(Global Positioning System), dnes používaný v kontrole leteckej dopravy, mechanizovanom
poľnohospodárstve, vo vyhľadávaní, záchranárstve, člen viacerých spoločností (American
Physical Society, Institute of Electrical and Electronics Engineers, čestný člen American
Institute of Aeronautics and Astronautics), nositeľ významných ocenení (Presidential Medal
of Merit /prezidentská Medaila za zásluhy/, Air Force Exceptional Service Award, John Fritz
Medal, Draperova cena Národnej akadémie inžinierstva, 2003), v 2004 uvedený do National
Inventors Hall of Fame, syn novinára a diplomata (čs. konzula v Pittsburghu) Milana
Alexandra Gettinga – 100. výročie
18. 1. 1912 britský polárnik a bádateľ Robert Falcon Scott dosiahol južný pól (R. F. Scott, E. A. Wilson,
H. R. Bowers, L. E. G. Oates a Edgar Evans) mesiac po Nórovi Roaldovi Amundsenovi,
všetci 5 zahynuli na spiatočnej ceste (od hladu, extrémneho chladu a vyčerpania i vinou
toho, že namiesto polárnych psov použili poníky a motorové sane, ktoré sa ako dopravný
prostriedok v extrémnych poveternostných podmienkach neosvedčili), ich telá, vzorky,
materiál, záznamy a denníky našla pátracia skupina až 12. 11. 1912 – 100. výročie
18. 1. 1912 (do 30. 1.) v pražskom Lidovom dome sa konala tajná VI. všeruská konferencia
Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska, na ktorej vylúčili menševikov,
Leninova boľševická frakcia sa odštiepila a fakticky sa konštituovala boľševická
strana – 100. výročie
18. 1. 1932 *Jaroslav Taraba, Leopoldov, slovenský priemyselný výtvarník, sklársky dizajnér, výrazne
sa zaslúžil o etablovanie sklárskeho dizajnu na Slovensku, študoval na Vyššej priemyselnej
škole sklárskej v Lednických Rovniach, súkromne kresbu a maľbu v Prahe, dlhoročný vedúci
výtvarník dizajnér v sklárňach Rona, a. s., v Lednických Rovniach (od 60. rokov do 1992),
jeho zásluhou sa rovnianske sklo presadilo vo svete, získalo prestíž a skláreň sa dostala na
popredné miesto medzi svetovými výrobcami nápojového a stolovacieho skla, od 1960 člen
Zväzu slovenských výtvarných umelcov, pravidelne vystavoval doma i v zahraničí, nositeľ
mnohých ocenení za dizajn úžitkového skla, účastník medzinárodných sklárskych sympózií
v Lednických Rovniach, jeho sklárske umenie prekračovalo bežnú úžitkovosť smerom
k dekoratívnemu účinku a svojbytnému uplatneniu v interiéri (nápojové a stolovacie súpravy,
dekoratívne fľaše, vázy a misy), v súťaži Národná cena za dizajn 2009 dostal Zvláštnu cenu
ministra kultúry – 80. výročie
19. 1. 1912 *Leonid Vasilievič Kantorovič, Sankt Peterburg (†7. 4. 1986 Moskva), ruský matematik
a ekonóm, študoval matematiku na Leningradskej univerzite, 1934–60 bol profesorom
matematiky na tejto univerzite, 1961–71 bol zástupcom riaditeľa Ústavu matematiky
sibírskeho oddelenia Akadémie vied v Novosibirsku a viedol katedru numerickej
matematiky na tamojšej univerzite, 1971–76 viedol výskum v laboratóriu moskovského
Inštitútu riadenia národného hospodárstva a plánovania, v 1964 sa stal členom AV, aplikoval
matematické metódy na ekonómiu, pracoval v oblasti matematickej teórie optimalizácie, kde
položil základy lineárneho programovania, túto metódu využíval v oblasti hospodárskeho
plánovania ako jeden z prvých (v práci Matematické metódy organizovania a plánovania
výroby, 1939, položil základy lineárneho programovania ako nástroja ekonomickej analýzy
a plánovania), pracoval aj v oblasti funkcionálnej analýzy a numerickej matematiky a i.,
nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (1975, spolu s Holanďanom T. Koopmansom) za
príspevky k teórii optimálnej alokácie zdrojov – 100. výročie
– 15 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01