kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

ľúbostné básne, nasledovali Kalifornčania (1916), renomé získal zbierkou Tamar a iné básne
(1924) na biblické motívy, jeho príbehy často rozprávajú o násilí, cudzoložstve a inceste,
z jeho básnickej tvorby vynikajú zbierky: Cawdor a iné básne (1928), Zostúpenie k mŕtvym
(1931), Také rady si mi dal a iné básne (1937), Hnevaj sa na slnko (1941), Dvojitá sekera
(1948), Hungerfi eld a iné básne (1954), posmrtne vyšla zbierka Začiatok a koniec a iné básne
(1963), veršovaná dráma Medea (1946) bola úspešnou adaptáciou Euripidovej tragédie,
dráma Krétska žena (1951) je podľa Euripidovho Hippolyta, jeho mizantropické myslenie
sa prejavilo v Grošovanom žrebcovi, kde žena dovolí žrebcovi udupať na smrť jej manžela
a potom zviera zastrelí, v slovenčine vyšiel výber Grošovaný žrebec (1975) – 50. výročie
21. 1. 1862 †Božena Němcová, vl. menom Barbora Panklová, Praha (*4. 2. 1820,Viedeň), česká
spisovateľka, publicistka, zberateľka ľudových rozprávok (aj slovenských), v 1837 sa
vydala za colného úradníka Josefa Němca, s manželom boli pre buditeľskú prácu a písanie
proti dobovému systému často prekladaní, až napokon zakotvili v Prahe, kde sa v 1842
v spoločnosti vlasteneckej inteligencie zoznámila s poprednými českými spisovateľmi,
v 1845 sa presťahovali na Chodsko, venovala zberateľskej činnosti, zaujímala sa o ľudové
tradície a folklór, v 1850 manžela preložili do Uhorska a ona sa vrátila do Prahy, materiál, ktorý
zbierala pri návštevách manžela, využila na písanie rozprávok, žila sama so 4 deťmi, po smrti
syna sa stiahla z verejného života a takmer prestala publikovať, patrila medzi zakladateľov
modernej českej prózy, jej dielo sa zaraďuje do vrcholného obdobia českého národného
obrodenia, autorka poviedok a próz z dedinského prostredia, rozprávkových zbierok (Národní
báchorky a pověsti, 1845–47 – 7 zv. prerozprávaných ľudových rozprávok, legiend a povestí,
Slovenské pohádky a pověsti, 1857–58 – 10 zv.), cestopisov – predovšetkým zo Slovenska
(Kraje a lesy na Slovensku, Obrazy ze života slovenského, Vzpomínky z cesty po Uhrách
a Z Uher), v Moravských novinách vydavateľa F. Klácela publikovala seriál národopisov
Obrazy z okolí domažlického, Selská svatba v okolí Domažlic a O prostonárodním léčení
na Domažlicku, ako aj články z Chodska, písala prózu so sociálnym obsahom, odsudzujúcu
„namyslených zbohatlíkov“ a idealizujúcu prostý ľud (poviedky Baruška, 1853, Divá Bára,
1856, Pohorská vesnice, 1856, V zámku a podzámčí, 1856, Dobrý člověk, 1858, Pan učitel,
1860, Chyže pod horami, Chudí lidé, Karla, Pomněnka šlechetné duše), najznámejšie je
dielo Babička (s podtitulom Obrazy z venkovského života, 1855), kde spodobnila svoju
babičku, jednoduchú dedinskú ženu Magdalénu Novotnú, je najčítanejšou českou knihou
(vyše 300 vydaní v češtine, preložená do ďalších 21 jazykov, sfi lmovaná), pre vlastenecké
a sociálne zameranie boli jej diela povinnou literatúrou v školách, v Českej Skalici je jej
múzeum – 150. výročie
21. 1. 1912 *Konrad Emil Bloch, Neisse (†15. 10. 2000 Burlington, Massachusetts), americký
biochemik nemeckého pôvodu, 1930–34 študoval chémiu na Technickej univerzite
v Mníchove, kde získal titul inžiniera chémie, v 1934 z dôvodu nacistickej perzekúcie Židov
začas pracoval vo výskumnom inštitúte vo švajčiarskom Davose, v 1936 odišiel do USA,
pôsobil na Katedre biochémie na Lekárskej fakulte Kolumbijskej univerzity (do 1946),
v 1942 v spolupráci s Davidom Rittenbergom inicioval práce na biosyntéze cholesterolu,
na to sa sústreďovali jeho vedeckovýskumné záujmy ďalších 20 rokov (v 1964 za to
dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu s Feodorom Lynenom za objavy týkajúce
sa mechanizmu a regulácie cholesterolu a metabolizmu mastných kyselín), 1946–54 učil
na University of Chicago (od 1950 profesor), 1954–82 pracoval na Harvard University
(v 1968 sa stal šéfom Katedry biochémie), člen Americkej chemickej spoločnosti, National
Academy of Sciences (1966–69 predseda sekcie biochémie), American Academy of
Arts and Sciences, Americkej spoločnosti biologických chemikov (v 1967 prezident),
predseda národného výboru International Union of Biochemistry a i., nositeľ významných
ocenení – 100. výročie
23. 1. (do 30. 1.) 1937 v Moskve sa konal druhý stalinský proces s trockistami – s tzv. paralelným
antisovietskym trockistickým centrom, pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu
stálo 17 vedúcich komunistických činiteľov, 30. 1. súd vyniesol 13 rozsudkov smrti,
4 boli odsúdení na 8 až 10 rokov väzenia (tri vykonštruované politické procesy proti
– 18 –
trockistickým sprisahancom v komunistickej strane sa konali v 1936 /proces s trockisticko-
-zinovievským centrom – Kamenev, Zinoviev a ďalší 14, obvinení z vraždy Kirova
a z konšpirácie s trockistickými a pravicovými elementmi s cieľom zvrhnúť komunizmus,
všetci popravení/, 1937 a 1938 /proces proti pravicovo-trockistickému antisovietskemu
bloku, Bucharin, Rykov, Jagoda a ďalších 18, obvinení z trockistického sprisahania
proti režimu, zo špionáže pre Nemecko a Japonsko, z plánovania vraždy Kirova, ale aj
Lenina, Stalina, odsúdení na smrť/, moskovské procesy zlikvidovali Leninovu boľševickú
elitu) – 75. výročie
24. 1. 1922 *PhDr. Zlatko Klátik, Stará Pazova, Srbsko (†24. 8. 1990 Bratislava), slovenský spisovateľ
pre deti a mládež (Rozprávky spod slnečníka, 1964, Tulák a Čakanka, 1978), literárny
vedec a kritik, 1936–41 študoval na učiteľskom ústave v Sombore, 1945–46 na Vyššej
pedagogickej škole v Novom Sade, 1946–52 diaľkovo na FF univerzity v Belehrade a FF UK
v Bratislave, počas 2. svetovej vojny učiteľ v Juhoslávii, 1943–44 ako partizán sa zapojil do
protifašistického odboja, 1946–49 profesor na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci,
v 1949 prišiel na Slovensko, 1950–52 redaktor pionierskych časopisov, 1952–60 pracovník
Zväzu slovenských spisovateľov, 1964–90 pracovník Literárnovedného ústavu SAV, ako
literárny vedec a kritik sa špecializoval na detskú literatúru (monografi e o F. Kráľovi,
Ľ. Podjavorinskej, M. Rázusovej-Martákovej, J. C. Hronskom; syntetický prehľad Svetová
literatúra pre mládež, 1978) a na literárnu komparatistiku (Štúrovci a Juhoslovania,
1965, Slovenský a slovanský romantizmus, 1977, Slovenská a juhoslovanská literatúra,
1985) – 90. výročie
24. 1. 1992 izraelský vicepremiér a minister zahraničných vecí Levy a čínsky minister zahraničných
vecí Qian Qichen v Pekingu podpísali dohodu, ktorou obe krajiny ofi ciálne nadviazali
diplomatické styky, v 1992 Izrael otvoril v Pekingu svoje veľvyslanectvo, izraelské
generálne konzuláty sú aj v Hongkongu (od 1984), Šanghaji (od 1994) a v Kuang-
-čou (od 2009), v súčasnosti spolupráca zahŕňa oblasti ekonomiky a obchodu, vedy,
poľnohospodárstva a kultúry, Čína bola poslednou zo svetových veľmocí, ktorá uznala
štát Izrael – 20. výročie
25. 1. 1922 *Ľudovít Ozábal, Nitra (†16. 8. 1992 Liptovský Mikuláš), slovenský herec, ako študent
gymnázia režíroval s ochotníkmi v Zlatých Moravciach Zvonov Tanec nad plačom s účasťou
hercov SND, 194–43 študoval na FF UK, v 1946 absolvoval štúdium herectva na Štátnom
konzervatóriu v Bratislave, 1945–49, 1950–51 a 1954–82 člen Činohry SND (väčšinou
menšie postavy), 1961–64 umelecký vedúci Malej scény SND v Bratislave, 1949–50 herec
a režisér a 1951–54 riaditeľ Krajového divadla v Nitre, viaceré inscenácie režíroval v Nitre,
v SND hlavne pásma poézie, účinkoval aj vo fi lme (Biela tma, 1948, Boxer a smrť, 1962
Sedím na konári a je mi dobre, 1989) a televízii (TV fi lmy: Smrť sa volá Engelchen, 1960,
Sám vojak v poli, 1964, Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1968, Americká tragédia, 1976, Matej
Bel z Očovej, 1987 a i., seriály: Vivat Beňovský, 1975, To je váš prípad, Šetaffy, 1985 a i.),
v rozhlase ako recitátor – 90. výročie
25. 1. 1922 SĽS podala v pražskom NZ svoj prvý ofi ciálny návrh zákona o autonómii Slovenska
– 90. výročie
25. 1. 1932 *Ing. Ján Slávik, DrSc., Kapušany, †16. 12. 1974 Bratislava), slovenský geológ, 1951–55
študoval na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach, pracoval v Turčianskych Tepliciach,
Žiline, 1965–69 vedúci geologického strediska v Košiciach, 1969–74 riaditeľ Slovenského
geologického úradu v Bratislave, 1974 geológ špecialista Geologického ústavu D. Štúra
v Bratislave (i poradca riaditeľa pre koordináciu geologického výskumu na Slovensku),
svoje stratigrafi cké, tektonické a mineralogické výskumy spájal s potrebami objavovania
uhlia, keramických surovín a farebných kovov – objavil uhoľné ložisko Cigeľ pri Novákoch,
zistil výskyt rúd farebných a vzácnych kovov v Slanských vrchoch a Vihorlate, expert pri
posudzovaní nerastného bohatstva v Egypte, Sudáne a Zambii, spoluautor prvej slovenskej
monografi e o nerastných surovinách na Slovensku (Nerastné suroviny Slovenska, 1967),
štúdií a statí v domácej i zahraničnej odbornej tlači – 80. výročie
– 19 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01