kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

lýceu v Bratislave písal básne v bibličtine, v 40. rokoch sa s určitými výhradami priklonil
k Štúrovým jazykovým kodifi kačným snahám a písal v slovenčine, inšpiroval sa ľudovou
piesňou a epikou, knižne publikoval až v 1868 zbierku Spevy, hrdinovia jeho básní
bojujú za slobodu, proti útlaku, násiliu a neprávosti, a tak trpia alebo zomierajú (Likavský
väzeň, Junák, Kráľohoľská, Boj pri Jelšave, Branko, Turčín Poničan, Bitka pri Jelšave),
stelesňujú vlastenecké cítenie celej štúrovskej generácie, vrcholným dielom hrdinskej
epiky je báseň Mor ho!, ktorej slová mobilizovali aj v SNP, člen Tatrína (1844), stál pri
vzniku Matice slovenskej, spoluautor Memoranda slovenského národa, brat dramatika Jána
Chalupku – 200. výročie
27. 2. 1932 *Elizabeth (Liz) Taylorová, rod. menom Elizabeth Rosemond Taylor, Hampstead,
Londýn (†23. 3. 2011 Los Angeles, Kalifornia), americká fi lmová herečka, detská fi lmová
hviezda 40. rokov a hollywoodska top hviezda 50. a 60. rokov, do 7 rokov žila v Londýne,
v 1939 rodina odišla do USA (rodičia boli Američania) do Los Angeles, vo fi lme debutovala
ako desaťročná v snímke There’s One Born Every Minute (Každú minútu sa tam jeden
narodí, 1942), v 12 rokoch jej hlavná úloha vo fi lme National Velvet (O Veľkú cenu, 1944)
priniesla úspech – stala sa hlavnou detskou hviezdou spoločnosti MGM, zaujala vo fi lmoch
Lassie má odvahu (1946), Život s otcom (1947), Quo vadis, Ako ťažko je byť deduškom
a Miesto na slnku (všetky 3 v 1951), Ivanhoe (1952), jej kariéra začala stúpať vo fi lmoch
Rapsódia, Beau Brummell, Keď som naposledy videl Paríž, Slonia cesta (všetky v 1954),
Obor (1956, s Jamesom Deanom), nasledovali fi lmy, ktoré jej priniesli nominácie na Oscara:
Kraj Raintree (1957), Mačka na rozpálenej plechovej streche (1958, s P. Newmanom,
nominácia na Cenu BAFTA), Zrazu vlani v lete (1959, Zlatý glóbus) a v 1961 prvý Oscar za
úlohu call girl Glorie Wandrous vo fi lme Telefón Butterfi eld 8 (1960), v 1963 hrala hlavnú
úlohu v historickom veľkofi lme Kleopatra (v tom čase jeden z najdrahších fi lmov) po boku
Richarda Burtona, tento fi lm jej priniesol najväčšiu slávu aj v tých časoch najvyšší honorár
1 000 000 $ (ako prvá herečka), s R. Burtonom tvorila neskôr manželský a fi lmový pár
(nakrútili spolu 12 fi lmov: Vplyvní ľudia, 1963, Kleopatra, 1963, Piesočný vtáčik, 1965,
Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, 1966 – Oscar za úlohu Marthy, cena BAFTA; Skrotenie zlej
ženy, 1967, Komedianti, 1967, Doktor Faust, 1967 /Burton aj režíroval/, Vlak s mliekom tu
už nestojí /Boom, 1968/, Tisíc dní s Annou, 1969, Hammersmith je von, 1972 – Strieborný
medveď v kategórii najlepšia herečka na MFF v Berlíne, Pod Mliečnym lesom, 1972, Jeho
rozvod, jej rozvod, 1973, TV fi lm), z ďalších fi lmov: Tajný obrad (s režisérom Loseyom
a M. Farow 1970), Popolcová streda (1973), Sedadlo šoféra (1974), Modrý vták (1976),
Rozbité zrkadlo (1980), Mladý Toscanini (1988), Sever a Juh (1985), Flintstonovci (1994),
vystupovala v mnohých TV programoch, zo 4 nominácií na Zlatý glóbus ho dostala
v 1960, v 1993 dostala Cenu za celoživotný prínos od Amerického fi lmového inštitútu,
v 1993 jej Akadémia fi lmových umení a vied udelila Jean Hersholt Humanitarian Award
za charitatívnu činnosť, členka Britského fi lmového inštitútu, angažovala sa v kampani
na podporu obetí HIV/AIDS (AMFAR), od konca 80. rokov úspešne podnikala v odvetví
kozmetiky, v 1999 jej britská kráľovná Alžbeta II. udelila titul Dame, nositeľka prestížnej
ceny John F. Kennedy Center Honors (2002), v rebríčku 50 Greatest American Screen
Legends Amerického fi lmového inštitútu obsadila 7. miesto, jej osobný život bol poznačený
ľúbostnými aférami (8 manželstiev, manželstvo s R. Burtonom uzavrela dvakrát: 1964–74,
1975–76), vlastnila niekoľko nádherných klenotov (najslávnejší z nich, jeden z najväčších
a najkrajších diamantov na svete, jej v 1969 daroval R. Burton – 69-karátový Burton-Cartier
Diamond, premenovaný na Burton-Taylor Diamond, v 1978 ho vydražila a peniaze darovala
na výstavbu nemocnice v Botswane) – 80. výročie
27. 2. 1972 †Alois Král, Tišnov (*30. 7. 1877 Senetářov), český speleológ, učiteľ, vyštudoval učiteľský
ústav v Brne, potom učiteľ na moravsko-slovenskom pomedzí, od 1904 s K. Absolonom
skúmal jaskyne v Moravskom krase a na Balkáne, 3. 8. 1921 objavil Demänovskú jaskyňu
Slobody (s Adamom Mišurom, Otom Hrabalom a Jarmilou Vránovou; po ňom je pomenované
poschodie v jaskyni Králova galéria, jaskyňa je najnavštevovanejšia na Slovensku, patrí
medzi najkrajšie jaskyne v Európe), v 1921 sa s rodinou presťahoval na Slovensko,
1921–32 konzervátor slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši, organizoval sprístupňo-
– 46 –
vanie Demänovskej jaskyne Slobody (sprístupnená v 1924) a podieľal sa aj na výskume
jaskýň v Jánskej doline, preskúmal aj ďalšie jaskyne na Slovensku, propagátor speleológie,
1923–30 po celom Československu prednášal a premietal obrázky z Demänovskej doliny,
po odchode do dôchodku (1932) sa presťahoval do Tišnova, člen Čs. speleologickej
spoločnosti – 40. výročie
28. 2. 1922 *Prof. Jurij Michajlovič Lotman, Sankt Peterburg (†28. 10. 1993 Tartu, Estónsko), ruský
literárny vedec a historik, semiotik kultúry a umeleckého textu, zakladateľ štrukturálnej
semiotiky, viceprezident Svetovej asociácie semiotiky, člen Akadémií vied v Estónsku,
Nórsku (1987) a Švédsku (1989), od 1939 študoval fi lológiu na Leningradskej štátnej
univerzite (štúdium prerušil počas 2. svetovej vojny, keď slúžil ako rádiooperátor pri
delostrelectve, v 1946 sa vrátil na univerzitu, absolvoval v 1950), nevedel si nájsť
akademickú pozíciu v Rusku, v 1950 odišiel do Estónska, od 1954 prednášal na Katedre
ruského jazyka a literatúry Tartuskej univerzity (neskôr profesor a vedúci katedry), v Tartu
založil vlastnú školu, jej vedúca osobnosť (tartuská škola – B. A. Uspenskij, V. V. Ivanov,
V. N. Toporov, Michail Gasparov, Alexander Pjatigorskij, Isaak I. Revzin, Lesskis, Igor
Grigorievič Savostin a i., vytvorili teoretický rámec semiotiky kultúry, iniciátor vydávania
semiotického zborníka Trudy po znakovym sistemam), venoval sa teórii kultúry, ruskej
literatúre, histórii, semiotike a semiológii (všeobecná teória znakov a znakových systémov),
semiotike fi lmu, literatúry atď., autoručenia o semiosfére, medzi jeho najvýznamnejšie diela
patrí Štruktúra umeleckého textu (1970, u nás vyšla v preklade Milana Hamadu v 1990),
Analýza básnického textu (1972), Semiotika fi lmu a problémy fi lmovej estetiky (1973,
Slovenský fi lmový ústav v 2008 vydal slovenský preklad od Petra Mihálika), u nás vyšiel aj
výber z jeho časopisecky publikovaných štúdií Text a kultúra – 90. výročie
28. 2. 1922 Veľká Británia ukončila deklaráciou svoj protektorát nad Egyptom (od 1914), vyhlásila
Egypt za nezávislý a suverénny štát, britská deklarácia iniciovala novú politickú
konštitúciu vytvorením egyptskej monarchie, 15. 3. 1922 sa sultán Ahmed Fuád vyhlásil
za kráľa Egypta, Egypt sa stal konštitučnou monarchiou – formálne sa stal nezávislým
štátom (obmedzená nezávislosť, pod silným britským vplyvom) – 90. výročie
28. 2. 1932 *Oliviero Toscani, Miláno, taliansky fotograf, reklamný kreatívec, 1961–65 študoval
fotografi u a dizajn na Hochschule für Gestaltung v Zürichu, tvoril pre svetoznáme značky
a magazíny, tvorca reklamných kampaní a corporate image (Esprit, Valentino, Jesus jeans,
Chanel a i.), módny fotograf (časopisy Elle, Vogue, Esquire, GQ, Harper’s Bazar, Stern a i.),
18 rokov pracoval pre fi rmu Benetton, z United Colors of Benetton vytvoril svetoznámu
módnu značku (1982 – 2000 tvorca jej corporate image a identity a jej komunikačnej
stratégie, kontroverzných reklám – schockvertising, keď verejnosť odsudzuje neetickosť
(urážlivosť odpudivosť) reklamy alebo obdivuje jej nápaditosť), v 1990 zakladateľ
a riaditeľ časopisu Colors, prvý globálny časopis, ktorý určuje trendy pre vydavateľské
a komunikačné projekty na celom svete, v 1993 založil a viedol medzinárodné centrum
pre výskum umenia modernej komunikácie Fabrica (produkuje vydavateľské projekty,
knihy, TV programy a výstavy pre OSN, UNHCR, ARTE, MTV, RAI, ako aj fi lmy, ktoré
získali 3 ceny poroty na MFF v Cannes a Benátkach), niektoré jeho reklamy zakázali,
jeho fotografi e boli vystavené na Bienále v Benátkach a São Paule, na Trienále v Miláne,
v umeleckých múzeách v Lausanne, Mexico City, Helsinkách, Ríme, Frankfurte a inde vo
svete, je nositeľom mnohých ocenení (4 Zlatých levov na MFF v Cannes, UNESCO Grand
Prix, Grand Prix d’affi chage), autor kníh o komunikácii (Reklama je navoňaná zdochlina,
1996), Modlitba (1998), 1999 – 2000 kreatívny riaditeľ Talk Miramax v New Yorku, vytvoril
imidž viacerých fi lmových a TV projektov, režíroval krátke fi lmy (o anorexii, osteoporóze,
násilí mladistvých a i.), prednáša vizuálnu komunikáciu na univerzitách a marketingových
inštitútoch v Európe, USA, Južnej Afrike a v Japonsku, v súčasnosti sa venuje hľadaniu
nových tvorivých komunikačných spôsobov a foriem rôznych médií a budovaniu nového
výskumného centra pre modernú komunikáciu La Sterpaia v Toskánsku – 80. výročie
28. 2. 1952 †Ján Pankúch (Jan Pankuch), Lakewood, Ohio (*16. 12. 1869 Prešov), slovenský
vydavateľ, redaktor, publicista, krajanský pracovník, od 1883 žil v USA, vyučil sa za
– 47 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01