kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

vystupoval ako recitátor na samostatných celovečerných recitáloch, na večeroch poézie,
v rozhlase a televízii, autor VŠ učebnice Výslovnosť a prednes, 1972–82 predseda Zväzu
slovenských dramatických umelcov, nositeľ významných cien (o. i. Ceny A. Bagara, 1971,
1975) – 30. výročie
6. 2. 1922 skončila sa Washingtonská konferencia predstaviteľov USA, Veľkej Británie, Talianska,
Francúzska, Belgicka, Holandska, Portugalska a Číny (začala sa 12. 11. 1921), rokovania
konferencie sa skončili podpísaním 3 dohôd, ktoré stanovili povojnové delenie sfér vplyvu
v Tichomorí a na Ďalekom východe a obmedzili námorné zbrojenie, Washingtonská
konferencia sa spolu Versailleskou mierovou zmluvou stala základom povojnového
usporiadania (versaillesko-washingtonský systém) – 90. výročie
6. 2. 1932 *François Truffaut, Paríž (†21. 10. 1984 Neuilly-sur-Seine), francúzsky fi lmový režisér,
scenárista, herec a teoretik, už v mladosti získal rozsiahle znalosti z dejín a estetiky fi lmu
v Cinématheque française, kde sa zoznámil s Jacquesom Rivettom, Ericom Rohmerom,
Jeanom-Lucom Godardom (budúci protagonisti formujúcej sa francúzskej novej vlny,
od 1950 publikoval pravidelne fi lmové recenzie v časopisoch Arts a Cahiers du cinéma,
nekompromisne útočil na dobovú francúzsku fi lmovú produkciu – umelecký akademizmus
(známy je jeho článok Istá tendencia francúzskeho fi lmu, kde hovorí o tzv. tradition de
qualité), oproti ktorému vyzdvihoval Jeana Renoira či Roberta Bressona, niekoľko rokov
býval u známeho francúzskeho kritika a teoretika Andrého Bazina, spoluzakladateľa
Cahiers du cinéma, v spoločných diskusiách obaja precizovali vlastné názory na
kinematografi u, silne ho ovplyvnili názory na réžiu Alfreda Hitchcocka, v 1959 nakrútil
celovečerný debut Nikto ma nemá rád o osudoch mladého hrdinu Antoina Doinela (Cena
za réžiu na MFF v Cannes, nominácia na Oscara za pôvodný scenár), v ďalších 4 fi lmoch
„doinelovského cyklu“ (Antoine a Colette, 1962, Ukradnuté bozky, 1968 – Cena Louisa
Delluca, Rodinný krb, 1970, Láska na úteku, 1978) zachytáva jeho vývoj v ďalších
životných obdobiach (Antoin Doinel v podaní Jeana-Pierra Léauda je Truffautovo alter
ego), počas nedlhej režisérskej kariéry nakrútil 21 celovečerných fi lmov (jeho kľúčovými
témami boli vzťahy ľudí, láska a smrť dva póly žitej skúsenosti, umenie: Jules a Jim,
1962, Hebká koža, 1964, Dve Angličanky a kontinent, 1971, Denník Adely H., 1975,
Muž, ktorý miloval ženy, 1977, Posledné metro, 1980 /retro melodráma z okupovaného
Paríža, 10 Césarov vrátane kategórií najlepší fi lm, scenár a réžia/, Žena od vedľa, 1981),
často spolupracoval so špičkovým kameramanom Nestorom Almendrosom, neváhal
experimentovať a vyskúšal si viaceré žánre: sci-fi 451° Fahrenheita (1966, kameramanom
bol Brit Nicolas Roeg, neskôr známy režisér), gangsterku Strieľajte na pianistu (1960),
krimikomédiu Konečne nedeľa (1983, pocta žánru fi lm noir a A. Hitchcockovi) a i., vo fi lme
Americká noc (1973, považovaná za jeho najlepšie dielo, Oscar za najlepší cudzojazyčný
fi lm, nominácie na Oscara za réžiu a pôvodný scenár, Cena BAFTA za réžiu) vzdal hold
fi lmu a fi lmárom, z jeho diela aj dnes cítiť nadšenie a nehasnúcu lásku k fi lmu, dá sa
sumarizovať ako hľadanie odpovede na otázku, či sú fi lmy dôležitejšie ako život, hral
výlučne vo svojich fi lmoch s jedinou výnimkou – Spielbergove Blízke stretnutia tretieho
druhu, jeho rozsiahle rozhovory s Alfredom Hitchcockom sa stali základom svetoznámej
knihy Rozhovory Hitchcock – Truffaut (1966), v 1981 dostal Cenu Luchina Viscontiho za
celoživotné režisérske a kritické dielo, jeho recenzie vyšli vo viacerých knižných výberoch,
je mu venovaných mnoho knižných titulov (Román o Françoisovi Truffautovi, 1984,
monumentálne životopisné dielo François Truffaut, 1996, od Antoina de Baecque a Sergea
Toubiana), bol o ňom nakrútený rad dokumentov (François Truffaut: Ukradnuté portréty,
1993) – 80. výročie
6. 2. 1952 nastúpila na britský trón Alžbeta II. z windsorskej dynastie (v deň smrti jej otca Juraja VI.),
korunovaná bola 2. 6. 1953 vo Westminster Abbey (Westminsterské opátstvo), patrí medzi
najdlhšie vládnucich britských panovníkov, počas jej vlády došlo k rozpadu britského
impéria a následnému vzniku Commonwealthu, v októbri 2008 spolu s manželom princom
Philipom, vojvodom z Edinburgu, navštívila Bratislavu (zapísali sa do Zlatej knihy
Bratislavy) – 60. výročie
– 30 –
6. 2. 1972 †Prof. MUDr. Ivan Stanek, DrSc., Bratislava (*5. 12. 1915 Záriečie), slovenský lekár
histológ a embryológ, zakladateľ slovenskej histologickej školy, 1933–40 študoval na LF UK
v Bratislave, 1940–45 asistent, 1945–72 prednosta Ústavu histológie a embryológie, 1948–53
vedúci Katedry morfológie a 1953–72 Katedry histológie a embryológie LF UK v Bratislave,
významne sa zaslúžil o vybudovanie nových teoretických ústavov (1954–60), stál pri zrode
SAV, akademik SAV (od 1957), člen korešpondent ČSAV (od 1962), zakladateľ a dlhoročný
predseda Kolégia biologických vied SAV, založil a viedol Laboratórium experimentálnej
cytológie SAV, venoval sa štúdiu retikulo-endotelového systému, zo stáže vo švajčiarskom
Bazileji (1947) priniesol novú biologickú pracovnú metódu „kultivácie tkanív in vitro“, táto
originálna výskumná metóda sa stala základom niekoľkoročného výskumu jeho vedeckého
tímu aj v Laboratóriu experimentálnej cytológie SAV (neskôr v Oddelení experimentálnej
cytológie SAV), kde so spolupracovníkmi študoval cytológiu normálneho a patologického
nervového tkaniva, ako prvý v Československu zaviedol tiež mikrokinematografi u živých
bunkových elementov (fi lm Makrofágy v kultúrach CNS), 1950–52 dekan a 61–62 prodekan
LF UK, autor a spoluautor učebných textov z histológie a embryológie (Všeobecná
histológia, 1944, Repetitórium embryológie človeka, 1944, 1946, 1947, Úvod do histológie,
1946, Príručka k praktickým cvičeniam z histológie a mikroskopickej anatómie, 1948,
1949, Mikroskopická anatómia, 1950, Histológia a mikroskopická anatómia, 1955,
1956, 1963) a autor prvej čs. učebnice Embryológia človeka (1952, 1954, 1962, 1972),
redaktor domácich aj zahraničných odborných časopisov (Biológia, Bratislavské lekárske
listy, Folia Morphologica, Acta Anatomica a Zeischrift für mikroskopische-anatomische
Forschung), vydal rukopis Ctiboha Zocha Slovo za slovenčinu, 1953–56 predseda a 1957–61
podpredseda biologicko-lekárskej sekcie SAV, 1965–72 predseda Slovenskej spoločnosti pre
dejiny vied a techniky pri SAV, pričinil sa o vznik tradície stredoeurópskych histologických
sympózií, člen zahraničných vedeckých spoločností (International Society for Cell Biology,
Anatomische Gessellschaft, European Tissue Culture Club, Freie Vereinigung der Anatomen
an Schweizerischen Hochschulen, L’Association des Anatomistes) – 40. výročie
7. 2. 1812 *Charles Dickens, pseud. Boz, Landport, Hampshire (†9. 6. 1870 Gadshill Place, Kent),
anglický spisovateľ, románopisec, predstaviteľ kritického realizmu, považovaný za
najväčšieho spisovateľa viktoriánskeho obdobia, 1824-27 študoval na Wellington House
Academy v Londýne, 1827–28 pracoval ako úradník, ako novinový reportér, písal pre True
Sun (1830–32), Mirror of Parliament (1832–34) a Morning Chronicle (1834–36), Monthly
Magazine a The Evening Chronicle, jeho spisovateľská kariéra sa začala v 1833, keď začal
publikovať poviedky a eseje v časopisoch (prvá bola poviedka A Dinner at Poplar Walk
v Monthly Magazine v decembri 1833), prvú zbierku poviedok Sketches by Boz vydal
v 1836–37, 1844-45 žil v Taliansku, Švajčiarsku a Paríži a od 1860 aj v Gadshill Place,
1858–68 absolvoval prednáškové turné v Británii a Spojených štátoch, autor svetoznámych
románov Klub Pickwickovcov (1837), Oliver Twist (1837–39), Nicholas Nickleby
(1838–39), Starožitnícky sklep (1840–41), Vianočná koleda (1843, jeho najprekladanejšie
dielo a jedno z najobľúbenejších, u nás zhudobnená J. Cikkerom v opere Mister Scrooge
/Tiene/, 1957–58, najnovšia premiéra v SND v 2011), Martin Chuzzlewit (1843–44),
David Copperfi eld (1849–50), Ťažké časy (1854), Malá Dorritka (1855–57), Veľké nádeje
(1860–61) a i., napísal veľké množstvo esejí, popularita jeho románov v Anglicku dosiahla
už za jeho života nevídaných rozmerov, neskôr boli adaptované ako fi lmy a televízne
seriály – 200. výročie
7. 2. 1862 †František Škroup, Rotterdam (*3. 6. 1801 Osice), český hudobný skladateľ a dirigent,
autor prvej českej opery Dráteník (libreto J. K. Chmelenský; premiéra 2. 2. 1826
v Stavovskom divadle v Prahe), ďalšie opery Oldřich a Božena a Libušin sňatek už nedosiahli
úspech prvotiny, 1827–37 druhý kapelník a 1837–57 prvý kapelník Stavovského divadla,
1860–62 pôsobil ako kapelník nemeckej opery v Rotterdame, skomponoval hudbu k Tylovej
fraške Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka (premiéra 21. 12. 1834 v Stavovskom
divadle) s piesňou slepého žobráka Mareša Kde domov můj (neskôr sa stala českou národnou
hymnou) – 150. výročie
– 31 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01