kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

of Pittsburgh, 1963–64 na Viedenskej univerzite, v 1965 na University of New Hampshire
v Durhame (bakalár) a na University of Iowa (v 1967 magister angličtiny), 1967–69 učil
na Windham College v Putney (Vermont), 1969–71 žil vo Viedni, 1972–75 workshop
tvorivého písania na University of Iowa, 1975–78 asistent angličtiny na Mount Holyoke
College v South Hadley (Massachusetts), autor románov (Nechajte medvede slobodné, 1969,
The Water-Method Man – Pitná kúra, 1972, The 158-Pound Marriage – Manželstvo do 158
libier, 1974, Svet podľa Garpa, 1978 – priniesol mu svetovú slávu, Hotel New Hampshire,
1981, Pravidlá muštárne, 1985, Modlitba za Owena Meanyho, 1989, Syn cirkusu, 1994,
Vdovou na jeden rok, 1998, Štvrtá ruka, 2001, Kým ťa nenájdem, 2005, A Sound Like
Someone Trying not to Make a Sound – Akoby sa tu niekto snažil nevydať ani hlások, 2007
a Posledná noc na Twisted River, 2009; viaceré romány boli sfi lmované – Svet podľa Garpa,
1982, Hotel New Hampshire, 1984, Modlitba za Owena Meanyho /s názvom Simon Birch/,
1998, Pravidlá muštárne, 1999, Vdovou na jeden rok /s názvom The Door in the Floor/, 2008
a poviedok a esejí (Trying to Save Piggy Snead, 1993), v 1996 vyšla jeho autobiografi a
The Imaginary Girlfriend a v 1999 kniha My Movie Business, u nás vyšli jeho romány
Zásady muštárne (2002), Štvrtá ruka (2003), Svet podľa Garpa (2003), Modlitba za Owena
Meanyho (2003), Hotel New Hampshire (2005) a Posledná noc na Twisted River (2010),
nositeľ viacerých cien (Rockefeller grant od Rockefeller Foundation, 1972, Guggenheim
grant od Guggenheim Foundation, 1976, American Book Award for paperback, 1980, Oscar
za scenár fi lmu Pravidlá muštárne, 2000), v 2001 zvolený za člena Americkej akadémie pre
umenie a literatúru, dlhoročne sa venoval zápaseniu (športovec i tréner) – 70. výročie
2. 3. 1982 †Philip Kindred Dick, Santa Ana, Kalifornia (*16. 12. 1928 Chicago, Illinois), americký
spisovateľ, jeden z najuznávanejších a najkontroverznejších autorov science-fi ction, tvorca
futuristických svetov, kultových románov a poviedok, štúdium na Kalifornskej univerzite
zanechal v 1949 pre diagnostikovanú schizofréniu, pre túto chorobu vyskúšal rôzne drogy,
1949–52 predavač hudobnín, neskôr predával sci-fi a fantasy literatúru, písal romány so
spletitým dejom, temnou atmosférou, katastrofi ckými víziami, o hľadaní identity človeka
a skutočnej tváre reality, opakujú sa témy rozdvojenej osobnosti a hlavný hrdina závislý od
rôznych drog (Vykoľajený čas, 1959, Muž z Vysokého zámku, 1962 – v 1963 získal cenu
amerických čitateľov sci-fi Hugo, Tri stigmy Palmera Eldritcha, 1964, Snívajú androidi
o elektrických ovečkách?, 1968 – predloha fi lmu Blade Runner režiséra R. Scotta, 1982,
UBIK, 1969, Tečte, slzy moje, povedal policajt, 1974 – pamätná cena J. W. Campbella,
Temný obraz, 1977 – vyšiel aj u nás), ignorovali ho mainstreamoví kritici aj čitatelia,
väčšinu života prežil bez väčšieho ohlasu, v chudobe, uznania a svetovej slávy sa mu dostalo
posmrtne hlavne vďaka záujmu fi lmárov (poviedka Zapamätáme si to za vás lacnejšie sa
stala predlohou fi lmu Total Recall režiséra Paula Verhoevena s A. Schwarzeneggerom,
1990, poviedka Minority Report predlohou rovnomenného Spielbergovho fi lmu, 2002,
s T. Cruisom, román Temný obraz predlohou fi lmu A scanner darkly, 2007 a i.), od 1983 sa
udeľuje v USA Philip K. Dick Award pre najlepší pôvodný sci-fi paperback – 30. výročie
4. 3. 1952 †Sir Charles Scott Sherrington, Eastbourne (* 27. 11. 1857 Islington, Londýn), britský
lekár, fyziológ, študoval medicínu a fyziológiu (Gonville and Caius College v Cambridgei,
St. Thomas’ Hospital Medical School, univerzita v Berlíne, kde spolupracoval s Rudolfom
Virchowom a Robertom Kochom), od 1887 prednášal systematickú fyziológiu v St.
Thomas’ Hospital v Londýne a pôsobil v Gonville and Caius College v Cambridgei,
1891–95 profesor fyziologického a patologického výskumu na King’s College v Londýne,
1895 – 1913 profesor fyziológie na univerzite v Liverpoole a 1913–36 v Oxforde, vysvetlil
funkcie nervovej sústavy, význam synapsy a refl exného oblúka, objavil mechanizmus
recipročnej inervácie, k jeho najvýznamnejším prácam patria The Integrative Action of the
Nervous System (1906), Mammalian Physiology: a Course of Practical Exercises (1919)
a The Refl ex Activity of the Spinal Cord (1932), od 1893 člen Kráľovskej spoločnosti
v Londýne (Royal Society) a 1920–25 jej prezident, nositeľ Royal Medal (1905) a Copley
Medal (1927), Knight Grand Cross of the Order of the British Empire (1922), Order of
Merit (1924), držiteľ čestných doktorátov univerzít v Oxforde, Londýne, Sheffi elde,
Birminghame, Manchesteri, Liverpoole, Edinburghu, Glasgowe, Paríži, Štrasburgu,
– 50 –
Uppsale, Budapešti, Aténach, Bruseli, Berne, Toronte, Montreali, Harvard a i., nositeľ
Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu (1932) s E. D. Adrianom za práce v oblasti
funkcií neurónov – 60. výročie
4. 3. 1972 †Rudolf Petrák, New York (*3. 9. 1917 Sučany), slovenský operný spevák, tenorista, spev
študoval súkromne (1939–48 v Bratislave u A. Korínskej, v 1942 v Ríme u R. Stracciariho
a 1943–44 vo Viedni u Balzerovej), 1939–42, 1944–46 a a 1947–48 sólista Opery SND,
1943–44 Volksoper vo Viedni, 1948–60 vedúci tenor New York City Opera, spieval
v mnohých operných domoch v Európe a Južnej Amerike, ako sólista aj s Filadelfskou
a Newyorskou fi lharmóniou, od 1967 na dôchodku, jeho doménou boli postavy talianskeho
repertoáru (Rudolf v Bohéme, Alfréd v Traviate, Manrico v Trubadúrovi, Cavaradossi
v Tosce, Pinkerton v Madame Butterfl y), v archíve Slovenského rozhlasu existuje jediný
záznam jeho vokálneho umenia (ária z Gounodovho Fausta) – 40. výročie
4. 3. 1992 †Néstor Almendros, vl. menom Néstor Almendros Cuyas, New York (*30. 10. 1930
Barcelona), španielsko-americký kameraman, patril medzi najuznávanejších a najoceňovanejších
súčasných fi lmárov, špičkový kameraman (47 fi lmov, sprvu nakrúcal
krátke dokumentárne fi lmy, potom celovečerné hrané fi lmy), od 1948 žil s rodičmi na Kube,
na univerzite v Havane získal doktorát, zakladateľ fi lmových archívov a klubov v Havane,
potom študoval v Ríme na fi lmovej škole Centro Sperimentale di Cinematografi a, po stáži
v Ríme odišiel sa do New Yorku, kde študoval na City College of New York, nadšený
kubánskou revolúciou sa vrátil do Havany a podporoval Fidela Castra, 1959–60 nakrúcal
krátke dokumentárne fi lmy o politických zmenách na Kube, no keď na Kube zakázali jeho
dokumenty Gente En La Playa a La Tumba Francesa, odišiel do exilu do Francúzska, v Paríži
spolupracoval s režisérmi Ericom Rohmerom (La Collectionneuse, 1967 – Zberateľ, Ma nuit
chez Maud, 1969, Le Genou de Claire, 1970) a Françoisom Truffautom (L’Enfant sauvage,
1969, L’Histoire d’Adèle H., 1975, L’Homme qui aimait les femmes, 1977, Le Dernier
Métro, 1980 – Posledné metro, dráma z 2. svetovej vojny s C. Deneuve, v 1981 fi lm získal
viacerých francúzskych Cézarov, vrátane Cézara za najlepšiu kameru, Confi dentially Yours,
1983), v 1978 sa začala jeho hollywoodska fi lmová kariéra (Days of Heaven, 1978 – Nebeské
dni, získal Oscara za najlepšiu kameru, Kramerová verzus Kramer, 1979 – s Dustinom
Hoffmanom a Meryl Streepovou, v 1980 z 9 nominácií fi lm získal 5 Oscarov, Modrá
lagúna, 1980 – s Brooke Shieldsovou, Sofi ina voľba, 1982 – s Meryl Streepovou, Miesta
v srdci, 1984, Heartburn, 1986, Billy Bathgate, 1991 – s Dustinom Hoffmanom a Nicole
Kidmanovou, jeho posledný fi lm), v 1984 začal režírovať vlastné fi lmy – Mauvaise conduite
(dokument o živote na castrovskej Kube, spolurežíroval ho s kubánskym emigrantom
Orlandom Jimenez-Lealom (prvý dlhometrážny dokument), ďalší dokument o Kube Nadie
escuchaba (1988), urobil aj prestížne reklamy pre Giorgia Armaniho a Calvina Kleina, člen
porôt na MFF v Cannes (1985) a MFF v Benátkach (1989), svoje fi lmové skúsenosti opísal
v knihe A Man With a Camera (1984), zomrel na AIDS – 20. výročie
5. 3. 1637 *Jan van der Heyden, Gorinchem (†28. 3. 1712 Amsterdam), holandský maliar krajinár,
hlavný reprezentant holandského krajinárstva neskorého 17. stor., od 1650 žila jeho rodina
v Amsterdame, maľoval mestské krajiny (v tvorbe prevažujúce veduty a mestské scenérie
patria k najvýznamnejším dielam) i vidiecke krajiny a zátišia, venoval sa oblasti verejného
osvetlenia (dozorca verejného osvetlenia v Amsterdame) a vynálezom v oblasti požiarnej
ochrany: v 1672 vynašiel hasičskú hadicu, vytvoril prvú hasičskú striekačku (v 1690 vydal
Knihu o požiarnych striekačkách, Brandspuiten-boek – s jeho rytinami), v 1685 založil prvý
dobrovoľný hasičský zbor – 375. výročie
5. 3. 1687 v Prešove sa začali drastické verejné popravy 24 protestantských sympatizantov
protihabsburského Tököliho povstania – mešťanov, senátorov, sudcov a ďalších,
zemanov a šľachticov (prešovské jatky), obvinených zo sprisahania proti cisárovi
Lepoldovi I. a z udržiavania kontaktov s Tököliho manželkou Helenou Zrínskou, ktorá
v Uhorsku bránila jeho záujmy, v Prešove (stredisko povstalcov) ustanovili vojenský súd,
12-členný tribunál vedený generálom von Wallisom, ktorého čoskoro nahradil generál,
gróf Antonio Caraffa (súd nariadil popravy a zhabanie majetkov), po predchádzajúcom
– 51 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01