kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

23. 2. 1987 †PhDr. Anna Horáková-Gašparíková, pseud. Historicus, Martin (*28. 10. 1896 Martin),
slovenská kultúrna a literárna historička, prekladateľka, 1924–28 študovala históriu a čs.
fi lológiu na FF Karlovej univerzity v Prahe, v Martine pracovala v otcovom kníhkupectve
a zároveň bola tajomníčkou Živeny (1923–27), 1929–36 správkyňa osobného archívu
prezidenta T. G. Masaryka (žila s jeho rodinou v Lánoch), potom žila v Prahe (1936–45),
v Moskve (1945– 48), od 1948 opäť v Prahe (1954–58 učila na grafi ckej priemyslovke), od
1958 na dôchodku striedavo v Prahe a v Martine, 1975–87 v Martine, venovala historickému
a literárnovednému výskumu, tiež folkloristike, od 1914 publikovala príspevky zo
slovenskej všeobecnej, kultúrnej a literárnej histórie v slovenských a českých časopisoch,
napísala historickú štúdiu Povstanie Rákócziho a Slovania (1930), vlastivednú knižku Údolí
Turce (1934), monografi u Tisícročné Slovensko (1947, súčasť reprezentatívnej ilustrovanej
publikácie Karla Vika Slovensko, 1947), upravila Dobšinského Slovenské rozprávky
(1961–68, 1970; vyšli v početných inojazyčných vydaniach), s manželom zostavila zbierku
Slovenské ľudové balady (1956), pripravila české vydanie Hviezdoslavovej Hájnikovej
ženy (1959), systematicky sa venovala výskumu života a diela J. Kráľa, jej pôsobenie
u T. G. Masaryka dokumentujú memoáre U Masarykovcov. Spomienky osobnej archivárky
Tomáša Garrigua Masaryka vyšli knižne v 1995 (ed. V. Bystrický a J. Rychlík) a knižka
Z lánského deníku. 1929–1937 (1997, vybral a preložil J. Slomek), prekladala z češtiny
(výber z rozprávok B. Němcovej Kráľ času, 1965), sporadicky z nemčiny, ruštiny a angličtiny
(R. Voss, A. S. Puškin, P. L. Traversová), v dome v Martine, kde bývala s manželom prof.
Horákom, je dnes Múzeum kultúry Čechov na Slovensku (súčasť SNM v Martine, stála
expozícia je venovaná ich životu a dielu), dcéra vydavateľa a kníhkupca Jozefa Gašparíka,
manželka českého literárneho vedca a etnografa prof. Jiřího Horáka – 25. výročie
24. 2. 1912 *Július Kowalski, Ostrava (†2. 6. 2003 Bratislava), hudobný skladateľ, dirigent a hudobný
pedagóg, amatérsky maliar, študoval hru na husliach na hudobnej škole v Moravskej
Ostrave (1927–29), kompozíciu, dirigovanie a hru na husliach na Konzervatóriu v Prahe
(1929–33), kompozíciu a dirigovanie na Majstrovskej škole pražského Konzervatória
(1933–34, Josef Suk, Václav Talich), kompozíciu u Aloisa Hábu (1935–36), dirigovanie
u Clemensa Krausa v Salzburgu a v Berlíne (1939–40), 1935–39 zbormajster a dirigent
viacerých zborov a orchestrov (aj rozhlasové orchestre v Prahe, Bratislave a Ostrave),
1940–41 korepetítor operného divadla v Salzburgu, 1942–44 korepetítor, člen orchestra
a dirigent ND v Belehrade, zároveň korepetítor v Salzburgu, 1945–46 zbormajster a dirigent
Opery SND v Bratislave, 1946–54 viedol rôzne súbory, 1952–54 vedúci programového
oddelenia Hudobnej a artistickej ústredne v Bratislave, riaditeľ hudobných škôl (1954–1956
– v Skalici, 1956–1957 – v Pezinku), 1957–79 riaditeľ ĽUŠ na Štefánikovej ul. v Bratislave
(v 2004 sa škola presťahovala na Jesenského ul. – ZUŠ J. Kowalského), člen Zväzu čs.
skladateľov (1950) a Zväzu slovenských skladateľov (1955, i funkcionár), člen (i funkcionár)
Slovenskej spoločnosti pre hudobnú výchovu, nositeľ domácich i zahraničných ocenení
(o. i. Medaila konzervatória vo Viedni, 1967, Cena M. Schneidera-Trnavského, 1968),
z celkového skladateľského diela takmer polovicu tvorí tvorba pre deti (detská opera
Rozprávka pri praslici), komponoval diela pre symfonický orchester, komornú hudbu,
klavírnu hudbu, sláčikové kvartetá, operu lampiónová slávnosť, hudbu pre divadlo (pre
deti), početné skladby pre deti a inštruktívne skladby a i., dlhoročný predseda poradného
zboru pre komornú a symfonickú hudbu pri Osvetovom ústave, resp. Národnom osvetovom
centre – 100. výročie
24. 2. 1912 *Jiří Trnka, Petrohrad pri Plzni (†30. 12. 1969 Praha), český výtvarník, režisér a scenárista
animovaných fi lmov, maliar, grafi k, ilustrátor, sochár a scénograf, profesor Vysokej školy
umeleckopriemyselnej v Prahe (1967), spolu s K. Zemanom a H. Týrlovou zakladateľská
osobnosť českého animovaného (bábkového) fi lmu, získal svetové uznanie, 1929–35 študoval
na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, spolupracoval s bábkarom Josefom Skupom, pre
jeho divadlo vytvoril rad bábok, 1936–37 viedol vlastnú bábkovú scénu Drevené divadlo, od
1936 spolupracoval ako výtvarník scén a kostýmov s Národným divadlom (Lišák Pseudolus,
Sen noci svatojánské, Benátská maškaráda, Strakonický dudák, Zlatý jelen, Zimní pohádka
a i., poslednýkrát v 1960 návrh kostýmov pre Tylovo predstavenie Drahomíra a její
– 42 –
synové), v 1945 založil štúdio kresleného fi lmu Bratři v triku, v 1947 štúdio bábkového
fi lmu (Špalíček, 1947, Čertův mlýn, 1947, Císařův slavík, 1948, Román s basou, 1949,
Árie prérie, 1949, Betlém, 1949, O zlaté rybe, 1951 a i.), najvýznamnejšími animovanými
fi lmami sú rozprávka Bajaja (1950), Staré pověsti české (1952), rozprávka Dva mrazící
(1954 – s V. Burianom a J. Werichom), Dobrý voják Švejk (1954 – s J. Werichom), Sen noci
svatojánské (1959), Archanděl Gabriel a paní Husa (1964), k najvýznamnejším ilustráciám
patria knižky Míša Kulička (1939), Broučci (1941), Český Betlém (1943), Pohádky tisíce
a jedné noci (1956), Pohádky Hanse Christiana Andersena (1957), Pohádky bratří Grimmů
(1961), Staré pověsti české (1961), Fimfárum Jana Wericha (1963) a i., výtvarník a návrhár
kostýmov pre dlhometrážne historické fi lmy (Čapkovy povídky, Císařův pekař a Pekařův
císař, Jan Hus, Jan Žižka, Proti všem), v 1964 vytvoril animovanú vložku fi lmu Limonádový
Joe, nositeľ mnohých štátnych cien a iných ocenení (Cena H. Ch. Andersena, Melliésova
cena za najlepší animovaný fi lm, na MFF v Cannes v 1946 ocenenie pre fi lm Zvířátka
a petrovští – najlepší trikový fi lm, Zvláštna cena poroty na Medzinárodnom festivale
animovaného fi lmu a i.), zaradený do Zoznamu výročí UNESCO 2012 –2013 – 100. výročie
(zaradený do Zoznamu výročí UNESCO 2012 – 2013)
24. 2. 1932 *Michel Legrand, Bécon-les-Bruyères, Paríž, francúzsko-americký hudobný skladateľ,
aranžér, dirigent a klavirista, 1942–49 študoval kompozíciu a hru na klavíri na parížskom
konzervatóriu, jeho prvý album I love Paris (1954) patril k najlepšie predávaný albumom
(8 miliónov), svetovú slávu mu priniesla hudba k Demyho fi lmovému muzikálu Dáždničky zo
Cherbourgu (1964), autor fi lmovej hudby a piesní pre francúzske a hollywoodske fi lmy (vyše
200 fi lmov, z 13 nominácií získal 3 Oscarov: v 1969 Aféra Thomasa Crowna – za najlepšiu
hudbu a originálnu pieseň The Windmills of Your Mind, v 1972 Mulliganov fi lm Leto
’42 – za najlepšiu hudbu, v 1984 Streisandovej Yentl – za najlepšiu hudbu; k najznámejším
melódiám patria: Žena je žena, 1961 – prvá fi lmová hudba, Nikdy nehovor nikdy, 1983,
Yentl, 1983, Sympatický darebák, 1966, Manželia z roku II, 1970, Traja mušketieri, 1973,
Bedári 20. storočia, 1995 a i.), v 1966 sa s rodinou presťahoval do Los Angeles, virtuózny
džezový i klasický klavirista, získal množstvo nominácií a je tiež držiteľom 5 cien Grammy,
1 ceny BAFTA – Anthony Asquith Award za fi lmovú hudbu (Leto ’42), 1 Zlatého glóbusu
(Aféra Thomasa Crowna) a iných cien, v 2003 nominovaný na broadwayskú cenu Tony
za najlepšiu pôvodnú hudbu k muzikálu Amour, dirigoval orchestre v St. Peterburgu,
Vancouveri, Montreale, Atlante, Pittsburghu a Denveri, nahral vyše 100 albumov (džezovej,
populárnej i klasickej hudby), spolupracoval s mnohými hudobníkmi (Phil Woods, Ray
Charles, Neil Diamond, Ella Fitzgerald, Aretha Franklin, Kiri te Kanawa, Jessye Norman,
Diana Ross, Frank Sinatra, Barbra Streisand, Sarah Vaughan, Shirley Bassey, Björk a i.),
ako klavirista spolupracoval s džezovými hudobníkmi, nahrával aj vážnu klavírnu hudbu
(Erik Satie, George Gershwin, Aaron Copland, John Cage a i.), v 2005 vyšla kompilácia
jeho najznámejších fi lmových soundtrackov Le Cinema de Michel Legrand, v 1990 uvedený
do Songwriters Hall of Fame, 27. 3. 2010 mal v MGM Grand Garden Arene v Las Vegas
veľký koncert k 50. výročiu svojej hudobnej a fi lmovej kariéry (Michel Legrand’s 50th
Anniversary Concert Tribute, dirigoval 66-členný orchester, účinkovali mnohí hostia), syn
skladateľa Raymonda Legranda – 80. výročie
24. 2. 1962 †JUDr., Ing. Karel Křivanec, Bratislava (*11. 10. 1881 Písek), stavebný inžinier,
vysokoškolský profesor, 1898 – 1903 študoval stavebné inžinierstvo na ČVUT v Prahe,
1923–27 právo na UK v Bratislave, prednosta cestnej správy Krajinského úradu v Bratislave,
1938–39 profesor dopravníctva na VŠT Dr. M. R. Štefánika v Košiciach a 1939–50 profesor
Odboru inžinierskeho staviteľstva SVŠT v Bratislave (od 1950 na dôchodku), prednosta
Ústavu dopravníctva, 1940–41 a 1946–47 dekan, 1947–48 prodekan Odboru inžinierskeho
staviteľstva SVŠT, špecializovaný na problematiku cestného staviteľstva a organizácie
cestnej dopravy, autor VŠ učebníc (Cestné staviteľstvo 1–2) – 50. výročie
24. 2. 1972 †Asta Nielsen, rod. menom Asta Sofi e Amalie Nielsen, Frederiksberg (*11. 9. 1883
Vesterbro, Kodaň), dánska divadelná a fi lmová herečka, hviezda nemého fi lmu, jedna
z prvých medzinárodných hviezd, stelesňovala femme fatale, stvárňovala exotické
– 43 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01