kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

28. 1. 1992
USA, 21. 4. 2007 umrel na infarkt v bazéne pri plaveckých pretekoch veteránov v Santa
Clarite – 80. výročie
†Dr. Jozef G. Cincík, Danville (*8. 3. 1909 Clopodia, Rumunsko), slovenský maliar,
grafi k, ilustrátor, sochár, scénograf, historik umenia, výtvarný kritik, absolvoval štúdium
práva na Karlovej univerzite v Prahe, na FF UK v Bratislave študoval fi lozofi u a dejiny
umenia, 1932–45 referent a tajomník umeleckého odboru MS v Martine, ilustroval knihy,
grafi cky upravoval matičné vydania, autor odborných prác z kultúrnej a umeleckej histórie
na Slovensku, napísal prvé monografi e o M. Benkovi (1935), Ľ. Fullovi (1944) a syntetickú
štúdiu Slovenské grafi cké umenie (1944), autor návrhov poštových známok i bankoviek, bol
umeleckým poradcom pri návrhoch scén a kostýmov vo Fričovom Jánošíkovi, začiatkom
1945 emigroval (Rakúsko, Taliansko), od 1946 žil v USA, prednášal archeológiu a dejiny
cirkevného umenia, venoval sa sakrálnej tvorbe, výzdobe slovenských kostolov, kláštorov,
fár a iných cirkevných stavieb v USA a Kanade, 1965–71 pracoval v Cleveland Public
Library ako katalogizátor kníh, autor výzdoby Cyrilo-metodskej kaplnky Slovenského
ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, podieľal sa na činnosti exilových slovenských
spolkov, svoje štúdie daroval univerzitným, galerijným, múzejným knižniciam v New
Yorku, Mníchove, Princetone, Clevelande, Londýne, Chicagu, Washingtone a i., napísal aj
Spomienky z mladosti, v 2011 mu bola in memoriam udelená Cena Fra Angelico za rok
2010 – 20. výročie
28. 1. 2002 †Astrid Lindgren, Štokholm (*14. 11. 1907 usadlosť Näs pri Vimmerby), švédska
spisovateľka, autorka svetoznámych kníh pre deti, povolaním sekretárka (pisárka), všetky
svoje knižky napísala stenografi cky, od 1946 pracovala v nakladateľstve Rabén & Sjögren,
kde sa stala editorkou kníh pre deti, svetovú slávu jej priniesla v 1945 už prvá kniha Pippi
Dlhá Pančucha (Pippi Långstrump), ktorá začala úspešnú sériu kníh o Pippi ako hlavnej
predstaviteľke, svojráznom pehavom dievčatku s nevšedným správaním a neobyčajnou
fyzickou silou, žijúcom vo Vile vilôčke bez rodičov, s koňom a opičkou, ktorá stelesňovala
detské sny o slobode (Pippi Dlhá pančucha, Pippi nastupuje na loď, Pippi Dlhá pančucha
v Tichomorí), podobný úspech dosiahli aj knihy o Emilovi z Lönnebergy (Emil z Lönnebergy,
Už zasa Emil z Lönnebergy, To vymyslí len Emil z Lönnebergy), 3 knižky o deťoch
z Bullerbynu (My všetky deti z Bullerbynu, Veselo je v Bullerbyne, Oslavy v Bullerbyne),
o Karlssonnovi zo strechy (Karlsson zo strechy, Karlsson zo strechy opäť lieta, Karlsson zo
strechy opäť špekuluje), o deťoch a otcovi prázdninujúcich na ostrove Saltkråkan (Leto na
ostrove Saltkråkan), o sestrách Grétke a Betke (Grétka, Grétka a Betka), o malej Lotke (Lotka
z Huncútskej ulice), príbehy o Ronji a Birkovi (Zbojníkova dcéra Ronja) a mnohé ďalšie, jej
knižky oslovujú nielen deti, ale aj ich rodičov na celom svete svojím humorom, láskavosťou
a veľkou dávkou porozumenia pre svet detí, jej diela boli preložené do 95 jazykov, dialektov
a jazykových variantov, hodne z jej detských kníh majú možnosť v ostatných rokoch
spoznávať aj slovenskí čitatelia zásluhou Vydavateľstva Slovart, mnohé boli sfi lmované,
v 1958 dostala Cenu H. Ch. Andersena (IBBY), v 1971 zlatú medailu Švédskej akadémie,
v 2002 švédska vláda založila Cenu A. Lindgrenovej, každoročne udeľovanú za literatúru
pre deti a mládež – 10. výročie
29. 1. 1912 *Prof. Jozef Kostka, Stupava (†30. 9. 1996 Bratislava), slovenský sochár, zakladateľská
osobnosť moderného slovenského sochárstva, vysokoškolský profesor, 1926–29
sa vyučil v džbánkarskej dielni svojho strýka Ferdiša Kostku, 1929–32 študoval na
Umeleckopriemyselnej škole v Brne, 1932–37 na Vysokej škole umeleckopriemyselnej
v Prahe (u prof. K. Dvořáka), 1937–38 pôsobil v Prahe (v sochárskych dielňach), absolvoval
študijné cesty do Drážďan a Viedne, 1938–39 na École des Beaux Arts v Paríži, vrátil sa na
Slovensko (žil v Marianke a od 1940 v Bratislave, v tom období vytvoril výrazne poetizujúce
fi gurálne dielo), 1940–49 pôsobil na Odd. kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave
(odbor modelovanie), 1947–49 profesor na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave,
v 1949 spoluzakladateľ VŠVU, profesor VŠVU v Bratislave (1949–73 viedol odd.
fi gurálneho sochárstva, 1955–59 rektor, školu musel nútene opustiť), venoval sa komornej
i monumentálnej sochárskej tvorbe, predovšetkým fi gurálnej, čerpal z foriem ľudovej
– 22 –
tvorby i z modernej tradície európskeho sochárstva, autor prvých sochárskych monumentov
(pomník Víťazstva v Bratislave, 1945–49, pomník SNP v Partizánskom, 1946–50), súsoší
na bratislavskom Slavíne (súsošie Vďaka, 1963; fi gurálne súsošie; bronzová plastika),
plastiky Slovenská jar (pomník Ľudovíta Štúra v Modre, 1965), v 1957 sa zúčastnil na
medzinárodnom bienále v São Paulo, v 1958 na bienále v Benátkach, za reliéf Na brehu
rieky dostal striebornú medailu na svetovej výstave v Bruseli (1958), je tiež autorom návrhu
Pamätnej medaily Radu SNP, nositeľ Ceny C. Majerníka (1963) – 100. výročie
29. 1. 1912 *František Švantner, pseud. Bystran, Bystrá (†13. 10. 1950 Praha), slovenský spisovateľ,
prozaik, vrcholný reprezentant naturizmu, 1924–28 študoval na učiteľskom ústave v Banskej
Bystrici, 1933–40 správca a učiteľ na ľudovej škole v Mýte pod Ďumbierom, 1940–45 odborný
učiteľ na meštianskej škole v Podbrezovej, odmietol vstúpiť do HSĽS, bol účastníkom SNP
(pod jeho vplyvom vstúpil do KS, v 1949 z nej vystúpil), 1945–47 učiteľ v Novej Bani,
1947–50 učil v Hronskom Beňadiku a Hronove, bol štipendista Matice slovenskej, v 1950 sa
presťahoval do Banskej Bystrice (vedúci Tvorivého fi lmového kolektívu v Banskej Bystrici),
3. 9. 1950 ho hospitalizovali v Martine (mozgový nádor), zomrel v nemocnici v Prahe po
neúspešnej operácii, v mladších rokoch v tvorbe ovplyvnený francúzskymi autormi (E. Zola,
vitalizmus H. Bergsona, F. Ch. Ramuz, J. Giono) a E. A. Poeom, nadviazal tiež na domáce
podnety (M. Figuli, D. Chrobák, Ľ. Ondrejov), v 1942 vyšla zbierka noviel Malka a v 1946
román Nevesta hôľ (vrcholné dielo slovenského naturizmu, prechodný typ medzi lyrickým
a epickým románom; v 1971 sfi lmovaný), charakterizuje ich zmiešavanie naturalizmu
a lyrizmu, iracionality a fantastiky, najdôležitejšou témou jeho tvorby bola otázka dobra
a zla, 1947–49 pracoval na najrozsiahlejšom diele – románe Život bez konca (neprešiel
už jeho poslednou redakciou, vyšiel v 1956 s cenzorskými zásahmi, kompletne až v 1974,
pôvodne ho zamýšľal ako trilógiu, ale nestihol to realizovať, dielo ostalo fragmentom;
režisér M. Luther ho nakrútil ako TV seriál, 1982), posmrtne vyšla zbierka Dáma (1966,
novely Dáma Sedliak, List, Ľudská hra, Kňaz – reakcia na 2. svetovú vojnu a SNP), novely
Stretnutie, Dáma, Sedliak, Malka boli adaptované ako TV fi lmy, v 2008 v nitrianskom
Divadle A. Bagara premiérovali hru Piargy (voľná kompozícia z jeho poviedok a poviedok
Dobroslava Chrobáka a Margity Figuli), v 2001 vyšla kniha Integrálny denník (časť jeho
osobných zápiskov), o znovuobjavenie jeho diela sa v 60. rokoch zaslúžil Ján Števček
(Baladická próza Františka Švantnera, 1962), ktorý tiež upravil pre televíziu jeho novelu
Pasca (TV fi lm, 1981, réžia S. Párnický), jeho prózy boli preložené do češtiny, maďarčiny,
poľštiny, ruštiny, nemčiny, bulharčiny, slovinčiny – 100. výročie
29. 1. 1942 *Eva Mária Chalupová, Bystrička, slovenská herečka, absolvovala štúdium baletu na
Konzervatóriu v Bratislave (1961) a herectva na VŠMU v Bratislave (1966), 1971–78
členka Poetického súboru Novej scény, od 1978 Činohry SND (v súčasnosti hrá v komédiách
Georgesa Feydeaua Chrobák v hlave a Tak sa na mňa prilepila), účinkovala aj vo fi lme
(Pokorené rieky, 1961, Polnočná omša, 1962, Tvár v okne, 1963, Tango pre medveďa, 1967,
Stratená dolina, 1976, Mŕtvi učia živých, 1983, Suzanne, 1996, Povstanie, 2001, Quartétto,
2002 a i.) a televízii (Sám vojak v poli, 1964, Červené víno, 1972, Zypa Cupák, 1976, Eugen
Onegin, 1979, Moje kone vrané, 1980 a i.), recitátorka, neter povstaleckého partizánskeho
veliteľa Viliama Žingora – 70. výročie
30. 1. 1937 *Vanessa Redgrave, Londýn, anglická divadelná a fi lmová herečka, pochádza z hereckej
rodiny, obaja rodičia (Michael Redgrave a Rachel Kempsonová), ako aj sestra a brat boli
hercami, spočiatku sa venovala baletu, no pre vysokú postavu sa musela vzdať kariéry baletky,
1954–57 študovala herectvo na Central School of Speech and Drama v Londýne, v 1957
začínala v divadle Frinton Summer Theatre v Essexe, od 1959 členka Royal Shakespeare
Theatre v Stradford-upon-Avon (rad titulných ženských úloh v Shakespearových hrách),
s úspechom účinkovala aj v Londýne a na Broadwayi, vo fi lme debutovala v 1958 vo fi lme
Behind the Mask, za hlavnú úlohu v snímke Morgan – Prípad zrelý na liečenie (1966) bola
nominovaná na Oscara a dostala cenu na MFF v Cannes, nasledovala Zväčšenina Michelangela
Antonioniho (1966), v 1967 úloha lady Guinevery vo fi lmovej verzii muzikálu Kráľ Artuš
a excelentný výkon v úlohe Isadory Duncanovej vo fi lme Isadora (1968, nominovaná na
– 23 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01